Předseda dr John.
Místopředsedové Hodinová-Spurná,
Komzala, dr Polanský, dr Procházka,
Richter, Valo, V. David, Žiak.
Zapisovatelé Synková, Török.
Členové vlády: předseda vlády
Zápotocký; náměstkové
předsedy vlády Široký, Fierlinger,
dr Ševčík; ministr-předseda Státního
úřadu plánovacího dr Dolanský,
ministři dr Clementis, arm. gen. Svoboda,
dr Gregor, Nosek, Kabeš, dr Čepička,
V. Kopecký, Ďuriš, Krajčír,
Petr, dr inž. Šlechta, dr Neuman,
inž. Jankovcová.
Předseda NÚKÚ dr Friedmann.
236 poslanců podle presenční listiny.
Z kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik;
jeho náměstkové dr Ramajzl, dr Rattinger.
1. Zpráva výboru zahraničného k vládnemu
návrhu (tlač 303), ktorým sa predkladá
Národnému shromaždeniu republiky Československej
k prejavu súhlasu smluva o priateľstve, spolupráci
a vzájomnej pomoci medzi Československou republikou
a Maďarskou republikou, podpísaná v Budapešti
dňa 16. apríla 1949 (tlač 314).
2. Zpráva výboru ústavně-právního
o vládním návrhu zákona (tisk 302),
jímž se mění a doplňuje zákon
o úpravě svátkového práva (
tisk 308).
3. Zpráva výboru hospodářského
k vládnímu návrhu zákona (tisk 305)
o přezkoušení některých energetických
zařízení (tisk 313).
4. Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu zákona (tisk 274), kterým se zrušuje
poplatkový ekvivalent (tisk 318).
5. Zpráva výboru rozpočtového k vládnemu
návrhu zákona (tlač 276) o odvádzaní
pokút a niektorých iných plneniach v správnom
pokračovaní (tlač 315).
6. Zpráva výboru rozpočtového k vládnímu
návrhu zákona (tisk 299), kterým se zrušují
všeobecný fond peněžních ústavů
v republice Československé a Pomocný fond
peněžních ústavů (tisk 319).
7. Zpráva výboru rozpočtového k vládnímu
návrhu zákona (tisk 304) o úpravě
některých finančních poměrů
dalších národních podniků (tisk
321).
8. Zpráva výboru ústavně-právního
o vládním nařízení ze dne 29.
března 1949, č. 107 Sb., o některých
opatřeních týkajících se nevyužitého
materiálu (tisk 312).
9. Zpráva výboru pro řemeslo a obchod o vládním
nařízení ze dne 14. prosince 1948, č.
314 Sb., o dočasných omezeních v živnostenském
a jiném výdělečném podnikání
(tisk 311).
Předseda (zvoní): Zahajuji 31. schůzi
Národního shromáždění.
Sděluji, že dovolenou podle § 1, odst. 4 jedn.
řádu dal jsem na dnešní dopolední
schůzi posl. dr Burešovi, na odpolední
schůzi posl. Juhovi, Sýkorovi, na
dnešní a zítřejší schůze
posl. inž. F. Novákovi, Pšeničkovi,
Pramukovi, Šimonkové, Vachovi,
Vyhnálkovi, Synkové, dr Trávníčkovi,
Reinerové, Zupkovi, dr Púllovi,
Kišové, P. Dávidovi, Vetiškovi,
Barešovi, Volavkovi, V. Sovovi.
Posl. dr Kácl žádá o udělení
zdravotní dovolené od 8. června t. r. na
dobu 6 týdnů. Lékařské vysvědčení
předložil.
Posl. Vodička žádá o udělení
zdravotní dovolené na měsíc červen
1949.
Posl. Sajal žádá o zdravotní
dovolenou do 25. června 1949. Lékařské
vysvědčení předložil.
Posl. Vodáček žádá o udělení
zdravotní dovolené do konce června 1949.
Lékařské vysvědčení
předložil.
Posl. dr Burian žádá o udělení
další zdravotní dovolené do 25. července
1949. Lékařské vysvědčení
předložil.
Posl. E. F. Burian žádá o udělení
pracovní dovolené do konce září
t. r.
Posl. Šimonková žádá o udělení
dovolené pro mateřství od 1. června
1949. Lékařské potvrzení předložila.
Posl. Zimáková žádá dodatečně
o zdravotní dovolenou na dobu od 30. dubna do 21. května
1949. Lékařské vysvědčení
předložila.
Posl. Drda žádá o udělení
dovolené na dobu od 7. do 18 t. m.
Posl. Pavol Dávid žádá o zdravotní
dovolenou na dobu jednoho měsíce. Lékařské
vysvědčení předložil.
Navrhuji udělení těchto dovolených.
Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť
zvedne ruku! (Děje se.)
To je většina. Dovolené se udělují.
Posl. Škrlantová oznámila přípisem
ze dne 3. června 1949, že se vzdává
svého poslaneckého mandátu. (č. 112-4/6-49
S.)
Přistoupíme k projednávání
prvého odstavce pořadu, jímž je
1. Zpráva výboru zahraničného k
vládnemu návrhu (tlač 303), ktorým
sa predkladá Národnému shromaždeniu
republiky Československej k prejavu súhlasu smluva
o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci
medzi Československou republikou a Maďarskou republikou,
podpísaná v Budapešti dňa 16. apríla
1949 (tlač 314).
Zpravodajem je posl. Komzala. Dávám mu slovo.
Zpravodajca posl. Komzala: Slávne Národné
shromaždenie, panie a páni!
16. apríl 1949 možno považovať za historický
deň v dejinách mierového úsilia národov
strednej Europy. Ten deň bola podpísaná v
Budapešti smluva o priateľstve, spolupráci a
vzájomnej pomoci medzi Československou republikou
a Maďarskou republikou. Bola podpísaná slávnostným
spôsobom predsedami vlád a zahraničnými
ministrami obidvoch našich štátov.
Čo treba povedať o tejto smluve, ktorú vláda
našej republiky predložila Národnému shromaždeniu
na schválenie a s ktorou sa v našom dnešnom zasadnutí
budeme zaoberať? V prvom rade to, že táto smluva
je ozajstným, konkrétnym a veľmi účinným
príspevkom na posilnenie mieru. Je ďalším
dôkazom toho, ako je možné o mieri nielen hovoriť,
ale mier a spoluprácu medzi národmi prakticky uskutočňovať.
Okrem toho, že sama o sebe predstavuje takýto kladný
príspevok na posilnenie mieru a bezpečnosti v Europe,
jej význam rastie v daných okolnostiach tým,
že bola uzavretá v čase, keď na jednej
strane sa uzavierajú smluvy a pakty, ktoré nie sú
podporou mieru, ale ktoré delia úmyselne svet na
protivné tábory a ohrozujú spokojné
spolunažívanie národov, ako napr. Atlantický
pakt. Na druhej strane bola táto smluva podpísaná
v čase, kedy predstavitelia 600miliónovej masy ľudstva
a národov celého sveta sa schádzali v Paríži
a Prahe, aby demonštrovali svoje pevné želanie
a rozhodnutie zachovať mier a nedopustiť novú
vojnu. Už sama tá okolnosť, že s obavami
hľadia na vývoj vecí a považujú
za potrebné upozorniť na svoju rozhodnú vôľu
nedopustiť nový svetový požiar, ukazuje,
že sú na svete v aktivite sily, ktoré by neváhaly
vojnu rozpútať. Preto tým väčšej
dôležitosti nadobúda každá akcia,
ktorá je novou, pevnou tehlou na výstavbe sveta.
Smluva, ktorá nám bola predložená na
ratifikovanie, smluva medzi Československou a Maďarskou
republikou, je takouto tehlou.
Československý ľud nemal nikdy iného
želania, ako žiť so všetkými inými
národmi v najhlbšom priateľstve a spolupráci.
Československá republika, náš ľudovodemokratický
štát, celou svojou zahraničnou politikou vyjadruje
toto želanie nášho ľudu, českého
a slovenského národa. To je všeobecne známe.
Preto naša republika uzavrela už smluvy o priateľstve,
spolupráci a vzájomnej pomoci s viacerými
štátmi; v prvom rade s naším osloboditeľom,
SSSR, ktorý stojí na čele svetového
úsilia o mier a je zárukou našej bezpečnosti
a nezávislosti. Ďalej so štátmi ľudovodemokratickými,
a to nielen slovanskými, ale i s priateľskou republikou
Rumunskou. Keď sme teraz uzavreli obdobnú smluvu s
ľudovodemokratickou republikou Maďarskou, je potrebné
konštatovať, že hoci je to smluva obdobná,
predsa je v mnohom ohľade iná. Maďarský
štát nie je štátom slovanským a
nemal s nami dosiaľ ozajstných priateľských
stykov a smlúv, ale naopak, jeho vládnuca trieda
donedávna zámerne pestovala protičeskoslovenskú
politiku iredenty a revizionizmu. Ak sme teraz s týmto
štátom mohli uzavrieť smluvu o priateľstve,
spolupráci a vzájomnej pomoci, znamená to,
že sa celkom zmenily pomery, ktoré naše priateľstvo
v minulosti znemožňovaly, a že naopak nastaly
také predpoklady, ktoré ho v najširšej
miere umožňujú.
Aké okolnosti sa stavaly do cesty nášmu priateľstvu
v minulosti a čo umožňuje a priamo vyžaduje
naše úprimné priateľstvo dnes, to najlepšie
vystihujú úvodné slová o tejto smluve,
ktoré hovoria, že "Prezident Československej
republiky a prezident Maďarskej republiky súc si vedomí
a presvedčení, že národy Československa
a Maďarska žily vinou vládnúcich tried
po stáročia v susedstve bez vzájomného
porozumenia pre svoje národné a sociálne
túžby a potreby, že vládnuce triedy našich
národov zámerne vyvolávaly a živily
toto neporozumenie, aby tak zastrely totožnosť záujmov
nášho ľudu, že za tohto stavu bolo umožnené
vládnucej triede silnejšieho národa utláčať
národ slabší a potláčať
vzrast pokrokových síl našich národov,
že takto umele vypestované a udržované
rozpory boly zneužité cudzími mocnosťami
na znepriatelenie oboch národov, ktoré boly nútené
krvácať za cudzie - najmä nemecké - záujmy,
rozhodli sa skončiť tento dlhotrvajúci a v
spolunažívaní našich národov nešťastný
stav v hlbokom presvedčení, že všetky
príčiny tohto neblahého vzťahu sú
odstránené a že prevzatím moci ľudom
v oboch našich štátoch boly utvorené predpoklady,
aby sa naše vzájomné styky vyvíjaly
v budúcnosti novým, šťastným spôsobom,
že naša spolupráca, budovaná na základe
ľudovodemokratickom, zodpovedá životným
záujmom našich národov, povedie k tesným,
trvalým a všestranným stykom a bude dôležitým
činiteľom v ďalšom utužovaní
doterajších sväzkov demokratických a mierumilovných
národov a pri obraňovaní mieru a bezpečnosti,
že trpké skúsenosti z dávnejšej
i nedávnej minulosti ukázaly nevyhnutnosť spoločného
úsilia proti hroziacej obnove nemeckého imperializmu,
ako i potrebu jasne vysloviť odhodlanie brániť
svoju slobodu, nezávislosť a územnú
celistvosť, za tým účelom rozhodli sa
uzavrieť smluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci."
Z týchto úvodných slov, vážené
panie a páni, jasne vyplýva, že predpoklady
pre uzavretie tejto smluvy sú dané tým, že
v oboch štátoch prevzalo moc do svojich rúk
ľud a tak boly odstránené neblahé príčiny
prvšieho stavu a že práve ľudovodemokratický
základ našej spolupráce a naše spoločné
priateľstvo s SSSR zaručuje jej dobré výsledky.
Toto je potrebné mimoriadne hodnotiť a zdôrazňovať,
lebo len tak bolo možné odstrániť všetky
doterajšie nedorozumenia, obnoviť stav dôvery
a dostať naše národy na cestu priateľstva
a spolupráce, len tak je možné vykoreniť
všetky antagonizmy a pocity zdedené z minulosti. Len
Československo Gottwaldove, v ktorom pracujúci ľud
vo víťaznom februári odstránil z rozhodovania
v štáte zradnú politickú reakciu, a
len maďarský štát, v ktorom maďarský
ľud prevzal moc do svojich rúk a zúčtoval
so svojou reakciou, mohly urobiť kríž nad celou
neblahou minulosťou a mohly započať éru
nových priateľských vzťahov. Staré
umele pestované nepriateľstvo a staré antagonizmy
nielen že boly našim národom škodlivé,
ale ani nevyjadrovaly skutočnú mienku ľudu.
Boly teda protiľudové a je samozrejmé, že
ľud oboch našich štátov si želal ich
zlikvidovať, akonáhle sa dostal sám k moci
a ak môže o svojich osudoch slobodne rozhodovať.
Keď maďarský ľud nemal a nemohol mať
proti slovenskému a českému ľudu nepriateľských
pocitov a naopak, kto vlastne tieto vyvolával a kto to
hovoril menom maďarského národa? Kto poznal
len trocha dejiny Uhorska, vie, že vládnucim činiteľom
tam bola vždy šľachta, ktorá už v stredoveku
ukazovala svoj medzinárodný charakter latinskou
úradnou a obcovacou rečou, pričom sa vydávala
sama za národ a ľud z národa úmyselne
vylučovala. Vzdelaný a rafinovaný právnik
Štefan Verböczy sostavil v 16. storočí
základy uhorského kodexu pod názvom Opus
tripartitum, v ktorom jasne definoval pojem národa, populus,
ktorým sú šľachtici. Poddaní, plebs,
bez ohľadu na to, akou rečou hovorili, byli z národa
vylúčení, teda ani maďarský ľud
nepatril do národa. Táto mocná a privilegovaná
šľachta, ktorá často viedla tzv. oslobodzovacie
boje proti panovníkom, ktorými boli nemeckí
Habsburgovia, nerobila tak za slobodu ozajstného maďarského
národa, ale za nezdaniteľnosť svojej pôdy
a za iné privilégia. Táto šľachta
prežila šťastné revolučné
roky na počiatku minulého storočia, využila
výdobytky veľkej francúzskej revolúcie
a najmä národné oslobodzovacie snahy národov
Uhorska pre seba tým, že v záujme zachovania
svojich feudálnych poriadkov a práv spotvorila národné
snahy maďarského ľudu, ktoré boly totožné
so snahami iných národov žijúcich v
Uhorsku, a zvrátila ich na maďarský šovinizmus.
Tento šovinizmus v spojení so špeciálnym
uhorským cirkevným internacionalizmom ostal pre
ňu najlepším prostriedkom na rozoštvávanie
a na ovládanie všetkých národností
v Uhorsku i naďalej. Aká bola táto šľachta
protiľudová a teda i protimaďarská, vidno
z toho, ako krvavo potláčala každý odpor
proti svojmu útlaku, či bol vedený so strany
maďarského, slovenského alebo iného
poddaného sedliaka. Národ bola ona a vlasťou
jej bolo jej vlastníctvo. Toto vyniká a bije do
očí u maďarskej šľachty viac ako
u ktorejkoľvek inej. Raz si bránila svoju "vlasť",
t. j. svoje vlastníctvo, proti cisárskym daniam,
raz vedela vyvolaním šovinizmu a prenasledovaním
nemaďarských národností odmanévrovať
žiadostivý pohľad zbedačeného roľníckeho
ľudu všetkých národností na svoje
alodiálne pozemky; inokedy zas vyvolávaním
revizionistického hnutia bojovať o ďalšie
udržanie svojho pozemkového vlastníctva na
širokom území tzv. svätoštefanskej
koruny. V každom prípade vedela svoje záujmy
vydávať za záujmy maďarského národa
a tak maďarský ľud, ten skutočný
maďarský národ, rozvaďovať s ostatným
ľudom susedných národov a krajín. Toto
je pravá príčina, to je triedny a sociálny
charakter rozvadenosti a nedorozumení, ktoré boly
v minulosti medzi maďarským národom na jednej
strane a slovenským, prípadne českým
na strane druhej. Bolo by otázkou celej historickej štúdie
skúmať, ako sa tento stav v Maďarsku zhoršoval
za kapitalizmu, kedy v podstate feudálny režim naberal
na seba kapitalistický nános, a ako vtedy práve
Slovensko trpelo nielen vykorisťovaním, ale aj surovým
nacionálnym útlakom. Ako kapitalisticky prifarbený
feudalizmus maďarskej šľachty chcel byť svojho
druhu imperializmom, ako sa napokon spojil s imperializmom nemeckým
a uvrhol vlastný národ i národy susedné
do hroznej pohromy druhej svetovej vojny. Ako vládnuca
trieda v Maďarsku, ktorá rozoštvala maďarský
národ so všetkými susednými národmi,
nakoniec pripravila svojmu vlastnému ľudu národnú
katastrofu. Je teda samozrejmé, že maďarský
ľud, ktorý týmto všetkým sám
najviac trpel, zúčtoval s touto vládnucou
triedou a s celou reakciou v Maďarsku, akonáhle sa
mohol sám ujať moci. A zúčtoval s ňou
tak, aby nikdy viac nemohla vo svojej zločinnej činnosti
pokračovať. Jasným príkladom toho je
prípad Mindszentyho, typického predstaviteľa
maďarskej reakcie a protičeskoslovenského štváča,
ktorý vo svojej vysokej cirkevnej funkcii paktoval proti
ľudu a ktorý predstavoval záujmy celej maďarskej
reakcie od feudálnych šľachtických rodových
majetkov a cirkevných veľkostatkov až po legitimistický
habsburský obal tejto hospodárskej stránky
veci, včítane záujmov vysokej vrchnostenskej
a vojenskej kasty, ktorá bola výkonným orgánom
maďarskej reakcie a jej ochrancom. Dnes stojíme pred
novým Maďarskom, Maďarskom pracujúceho
ľudu, Maďarskom usilovných robotníkov
a sedliakov, Maďarskom pokrokovej inteligencie a mierumilovných
ľudí, ktorí nie sú za žiadnych
okolností viac ochotní nechať sa vykorisťovať
domácou a zahraničnou kapitalistickou reakciou ani
krvácať za cudzie imperialistické záujmy.
Je azda tento spôsob myslenia a táto mentalita u
maďarského ľudu niečím novým?
Alebo bol maďarský ľud takýmto už
aj doteraz? Také otázky mohly by vzniknúť
u toho, kto by chcel o úprimnosti snáh maďarského
ľudu pochybovať. A tu, hoci nie je našou úlohou
dokazovať pokrokové snahy maďarského ľudu
a jeho spoločný boj za vyššie ideály
všeľudské, musíme si jednako všimnúť
aspoň niektoré veci, a to v prvom rade to, že
maďarský národ tak ako národy naše
dal svetu veľkých bojovníkov za všeľudskú
slobodu a že maďarský národ mal vždy
svojich výrečných predstaviteľov, ktorí
viedli doma neohrozený boj proti vládnucej triede
a jej neblahej práci, ktorá sa prejavovala i v rozoštvávaní
susedných národov. Pokrokovosť a priekopnícky
duch maďarského národa odzrkadľuje sa
samozrejme v prvom rade v literatúre. A tu nech je mi dovolené
poukázať na dve postavy maďarskej literatúry,
ktoré akosi symbolizujú nielen pokrokovosť
maďarského ľudu v priereze celého uplynulého
storočia, ale sú aj tlmočníkmi sociálnych
požiadaviek svojho ľudu na priedeloch času, vo
veľkých revolučných chvíľach
prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu a od kapitalizmu k socializmu.
Je to Alexander Petöfi a Attila József. Prvý
revolučný básnik rokov okolo 1848 a druhý
básnik maďarského proletariátu, životom
uštvaný a tragicky zahynuvší v predvečer
druhej svetovej vojny. Petöfi, ktorý zápasil
a spieval o slobode sveta a o práve vykorisťovaných
a ujarmených, hovorí v svojej známej básni
"Jedna myšlienka ma trápi" toto: Až
zunuje si ťarchu pút a v šík si stane
všetok ľud, rumenný, pod červený
prápor stane, na ktorom sväté heslo vypísané:
Sloboda sveta! - Tieto slová nech letia so zvukom trúb
od východu na západ.