Předseda dr John.

Místopředsedové: Hodinová-Spurná, Komzala, dr Polanský, Richter, Valo, V. David, Žiak.

Zapisovatelé Synková, Török.

Člen vlády: min. Nosek.

246 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik; jeho náměstkové dr Záděra, dr Ramajzl.

Společná zpráva výborů zásobovacího, pro kontrolu provádění dvouletého plánu, kulturního, pro řemeslo a obchod, soc.-politického a zdravotnického, zemědělského, rozpočtového, hospodářského a ústavně-právního k vládnímu návrhu zákona (tisk 106) o prvním pětiletém hospodářském plánu rozvoje Československé republiky (zákon o pětiletém plánu) - (tisk 122).

Předseda (zvoní): Zahajuji 16. schůzi Národního shromáždění.

Sděluji, že dovolenou podle § 1, odst. 4 jedn. řádu dal jsem na dnešní schůzi posl. Čulenovi.

Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž je

Společná zpráva výborů zásobovacího, pro kontrolu provádění dvouletého plánu, kulturního, pro řemeslo a obchod, soc.-politického a zdravotnického, zemědělského, rozpočtového, hospodářského a ústavně-právního k vládnímu návrhu zákona (tisk 106) o prvním pětiletém hospodářském plánu rozvoje Československé republiky (zákon o pětiletém plánu) - (tisk 122).

Generálním zpravodajem je posl. dr Mouralová-Úlehlová; dávám jí slovo.

Gen. zpravodajkyňa posl. dr Mouralová-Úlehlová (uvítaná potleskom): Panie a páni!

Národné shromaždenie republiky Československej sa schádza k historickej schôdzi, aby schválilo jeden z najdôležitejších zákonov za svoje funkčné obdobie - zákon o päťročnom pláne. Dôležité schôdze Národného shromaždenia nie sú svolávané na posledné dni mesiaca októbra po prvý raz. Stalo sa u nás po oslobodení v r. 1945 zvykom, že sviatok republiky, 28. október, slávime ináč a novo ako pred Mníchovom, že s oslavami štátneho sviatku spojujeme rozhodnutia zásadného významu pre ľud a štát. Je to tradícia československej ľudovej demokracie. Ľud ju vytvoril a ľud si tak želá zachovať slávu československého októbra, no naplniť ju pôvodným duchom a pôvodnými cieľmi odboja robotníckej triedy, prýštiaceho z mohutnosti, sily a svetového ohlasu Veľkej ruskej revolúcie r. 1917.

Na rozdiel od studených oficiálnych osláv z čias predmníchovskej republiky, osláv bez ľudu, ktorý kapitalistickí paraziti utlačili a ponížili v jeho vlastnom dome, po májovej revolúcii r. 1945, sú oslavy štátneho sviatku oslavami ľudovými, kde svoju ľudovodemokratickú republiku slávime prácou.

Ak sme novú republiku slávili prácou v minulých troch rokoch, tentoraz v predvečer dosiaľ najslávnejšieho výročia Československej republiky a prvý raz po februári nový ráz osláv celkom prevláda: splniť nadplány do 28. októbra, dokončiť k tomuto dňu výkup obilia, vyhlásiť vstretné plány, previesť sber surovín, zapáliť nové vysoké pece, dokončiť stavby, odpracovať národné smeny, upraviť a ozdobiť námestia, domy a školy - tieto práce a prípravy v rozsahu širšom než kedykoľvek predtým vrcholia v týchto hodinách.

No, nielen radostný ruch dobrovoľnej práce je znakom nových československých októbrov. Druhá časť novej tradície spočíva v tom, že ku dňu štátneho sviatku staviame historické medzníky na novej ceste Československej republiky, na ceste k socializmu.

28. októbra 1945 sme slávnostne vyhlásili prvý a základný predpoklad - znárodnenie kľúčového priemyslu, baní, bánk a poisťovní. Rok na to sme spojili oslavy štátneho sviatku s vyhlásením prvého československého hospodárskeho plánu. Konečne v roku 1948 pripravujeme vyhlásenie prvého dlhoročného plánu rozvoja Československej republiky, plánu päťročného.

Aj vtedy, pred 2 rokmi, októbrové ovzdušie dáva snemovnému rokovaniu slávnostný ráz. Aj pred 2 rokmi sú členovia vtehdajšieho Ústavodarného shromaždenia preniknutí vedomím, že ide o historický okamih, keď Československo nastupuje cestu plánovaného hospodárstva. Aj vtedy vôľa a odhodlanosť ľudu uskutočniť dvojročný plán preniká múry budovy Národného shromaždenia.

Ale je predsa podstatný rozdiel medzi zasadnutím Národného shromaždenia dnes a pred dvoma rokmi. Vtedy medzi poslancami sedeli tí, čo hospodársky plán nenávideli a jeho úspechu sa báli. Videli v ňom nebezpečné víťazstvo komunistov oproti záujmom reakčných kapitalistických živlov, ktoré sa vtedy votrely do niektorých politických strán Národného frontu, aby z nich urobili hniezda protištátnych krážov. Videli v pláne nebezpečné upevnenie výdobytkov revolúcie, skonsolidovanie národného podnikania, ktoré oni chceli rozvracať.

Prečo vtedy odporcovia hospodárskeho plánu nevystúpili a nevyhlásili otvorene, čie požiadavky chcú vlastne hájiť? Nemohli sa toho odvážiť. Uplynulo len 5 mesiacov od víťazných volieb v máji 1946, v ktorých ľud dal dôveru KSČ, a ledva tri mesiace od podpísania budovateľského programu vlády. Nemohli otvorene vystúpiť proti jednotnej vôli ľudu. Mohli iba robiť zákerné plány na rozvracanie Národného frontu zvnútra, na podrývanie a sabotovanie hospodárskeho plánu z legálnej základne - nie z lavíc opozície, ale z kresiel vlády.

Obdobie dvojročného plánu sa potom skutočne stalo obdobím ostrých politických bojov a veľkou školou československého pracujúceho ľudu. Je samozrejmé, že náš vývoj vnútropolitický úzko súvisel s celkovou situáciou svetovou. V rokoch 1946 až 1948 sa sformoval svetový tábor imperialistický proti mierovému táboru ľudových demokracií na čele se Sovietskym sväzom. V tomto období vláda USA otvorene prešla k politike expanzie a k uskutočňovaniu nadvlády nad svetom. Že práve malé Československo, najzápadnejšie a najzápadníckejšie zo štátov ľudových demokracií, odolalo tejto expanzii, že československý ľud rozdrvil zvonku inšpirovaný pokus o kontrarevolučný prevrat, znamenalo ťažký neúspech tiež pre reakciu svetovú.

Dnes sú naše vnútorné pomery podstatne inakšie ako pred 2 rokmi. Ideme uzákoňovať päťročný plán po zásadnom víťazstve pokrokových síl vo februári 1948. Historické rázcestie, na ktorom sa rozhodovalo o československej ceste k socializmu, je za nami. Tí, čo chceli sviesť vývoj k návratu starých čias a starého poriadku, odpadli od zdravého jadra národa. Kým sa paktujú s nepriateľmi Československej republiky a rozmnožujú rady vojnových štváčov, slovenský a český národ doma uskutočňuje výstavbu svojej zeme a spolu s ostatnými mierumilovnými štátmi ľudových demokracií upevňuje mohutniaci front mieru, vedený Sväzom sovietskych socialistických republík.

Roky 1946 až 1948 priniesly československému ľudu poučenie a skúsenosti v tom, že cesta k socializmu nemôže byť hladká a pohodlná, že naopak nepriatelia ľudovej demokracie a socializmu, zbavení svojich miest a legálnych základní, budú usilovať o jej zvrat a zmar vždy zúfalejšie. Ostražitosť voči nepriateľovi ožila po skúsenostiach, ako nebezpečné sú jeho zámery a zákerné jeho metódy. Vedúci činiteľ pokrokového vývoja, robotnícka trieda, mala príležitosť zvážiť vlastnú silu nielen v historickom februárovom rozhodnutí, ale nanovo po svojom víťazstve pri potlačení pokusov reakcie o protištátne provokácie.

Československý ľud sa v uplynulých 2 rokoch presvedčil, že boj za ľudovú demokraciu je súčasne bojom za nový spôsob hospodárenia, za úspech plánu. Uvedomili sme si zásadný politický význam hospodárskeho plánovania, ktoré je nerozlučnou súčiastkou ľudovej demokracie a ktoré jedine môže postupne nastoliť socialistickú hospodársku sústavu. Hospodársky plán sa stal majetkom ľudu. Napriek tomu, že blahobyt nerástol zo dňa na deň, ale že naopak boly ťažkosti, vyvolané objektívnymi príčinami aj sabotážou, ľud si uvedomil, že len v plánovanom hospodárstve pracuje pre seba, že len touto prácou prakticky kráča k socialistickej budúcnosti.

Dôsledný vývoj Československej republiky k socializmu sa dnes opiera o najvyšší zákon - ústavu Československej republiky - a o výsledok demokratických volieb v máji 1948. Ochrana ľudovej demokratickej republiky je zabezpečená zákonom. Na čele štátu stojí muž, ktorý sa o nový vývoj celým svojím životom zaslúžil najviac a ktorého za to ľud miluje a obdivuje prezident republiky Klement Gottwald (Búrlivý potlesk). Prosím vás, panie a pánovia, aby som mu vaším menom mohla tlmočiť vrelú vďaku ako osnovateľovi päťročného plánu, ktorý máme učiniť zákonom, ako prvému hospodárovi republiky a veľkému štátnikovi, ktorý správa osudy štátu múdro a bezpečne, pretože ako málo kto iný pozná potreby a vôľu svojho ľudu a má jeho neobmedzenú dôveru. (Poslanci povstávajú. Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. - Poslanci usedajú.)

Náš politický život pevne vedie obrodený Národný front, zbavený nepriateľov ľudovej demokracie. Národný front na čele s komunistickou stranou, silnou nielen svojou mohutnosťou, ale vnútorne stmelenou slúčením so stranou soc. demokratickou a organizačným sjednotením s Komunistickou stranou Slovenska.

To je nový vnútropolitický rámec, ktorý odlišuje dnešné zasadnutie Národného shromaždenia od analogického zasadnutia pred dvoma rokmi, keď vtedajšie Ústavodarné Národné shromaždenie uzákoňovalo dvojročný plán.

Uvedomujeme si, že práve za tejto situácie je tým väčšia zodpovednosť zástupcov ľudu, ktorí majú rozhodnúť o ďalšom vývine československého hospodárstva a tým o vývine celého života Československej republiky v nastávajúcich piatich rokoch, rozhodných aj pre ďalšiu budúcnosť.

Vládny návrh zákona o prvom päťročnom hospodárskom pláne rozvoja Československej republiky predložil Národnému shromaždeniu z poverenia vlády jej predseda Anton Zápotocký dňa 7. októbra 1948. Slová, ktoré bol pri tejto príležitosti poslancom Národného shromaždenia povedal, sme mali na pamäti za celého rokovania a budeme sa k nim dlho vracať.

Rokovanie výborov Národného shromaždenia začalo 13. a skončilo 21. t. m. Osnova bola pridelená 9 výborom: výboru pre kontrolu prevádzania dvojročného plánu, výboru zásobovaciemu, soc.-politickému a zdravotníckemu, výboru pre remeslo a obchod, výboru pôdohospodárskemu, rozpočtovému, hospodárskemu a ústavno-právnemu.

Rokovanie trvalo spolu 61¹/₂ hodiny a k zákonu prehovorilo 99 poslancov, okrem toho 8 ministrov.

Jednotlivé výbory Národného shromaždenia hodnotily predloženú osnovu v dielčích úsekoch prihliadajúc k základným bilanciám plánu a najmä k predpokladom jeho splnenia. Výsledok rokovania, ako to vyplýva z predloženej spoločnej zprávy, je ten, že výbory Národného shromaždenia schválily vládny návrh zákona o päťročnom pláne v podstate bezo zmeny.

Panie a páni! Ak máme v pléne znovu zvážiť obsah a proporcie päťročného plánu, treba si znovu postaviť pred oči známe základné zásady nášho prvého dlhoročného plánu, ako ich formuluje § 1 vládneho návrhu zákona, a hlavne základné čísla plánu. V rokoch 1949-1953 určuje hospodársku činnosť päťročný hospodársky plán. Jeho hlavným obsahom je výstavba a prestavba československého hospodárstva. Jeho hlavným cieľom je na podklade zvýšenej produktivity práce ďalej podstatne zvýšiť životnú úroveň všetkých vrstiev pracujúceho ľudu miest a vidieka a na tejto základni upevniť sväzok robotníkov, roľníkov, inteligencie a stredných vrstiev mestských. Päťročný plán bude dôležitým stupňom vo vývoji československej ľudovej demokracie k socializmu, najmä tým, že zosilní a upevní znárodnený priemysel, a ďalej, že bude stupňovať mechanizáciu a elektrizáciu pôdohospodárstva a tak položí základy pre spoločensky pokročilejšie výrobné formy v tomto hospodárskom úseku. Zbývajúce kapitalistické prvky sa budú pritom všetkom postupne obmedzovať a vytlačovať zo všetkých oborov národného hospodárstva." Toľko § 1 vládneho návrhu zákona.

Národný dôchodok v miliardách korún vzrastie pritom z 210 na 310 miliárd do konca roku 1953, to je zvýši sa o 48%. Priemyselná výroba vzrastie v týchto rokoch o 57%, pritom priemysel výrobných prostriedkov o 66%, priemysel spotrebných statkov o 50%. Pôdohospodárska výroba o 16%, stavebníctvo o 130%, zamestnanosť v priemysle o 18%, počet činného obyvateľstva v pôdohospodárstve a lesníctve sa sníži o 4%, pritom však stálych zamestnancov v pôdohospodárstve pribudne o 17%. Zamestnanosť v stavebníctve vzrastie o 50%, v doprave o 6%. Produktivita práce v priemysle vzrastie o 32%, v pôdohospodárstve a lesníctve o 20%, produktivita práce v stavebníctve o 20%, produktivita práce v stavebníctve o 30%, a spotreba na hlavu vzrastie o 35%.

Za týmito známymi ciframi, panie a páni, sa skrýva taký možný rozmach hospodárskeho života, taký prudký vzrast výrobných síl, akého v našich krajinách nebolo nikdy v minulosti. Azda by niekedy kapitalistická krajina mohla výnimočne na krátky čas mimoriadnej konjunktúry rozvinúť podobné tempo hospodárskeho rozvoja, azda by mohla pomocou vyspelej techniky podobné úlohy v rovnakom čase splniť; ale v kapitalizme by podobný zjav mal nezbytne ráz prechodný. Tempo rozvoja a rozsah hospodárskej stavby a prestavby, ktorý nebude prechodný, ale bude naopak základňou k rozvoju ďalšiemu, ako ho chceme u nás uskutočniť v budúcich 5 rokoch, možno srovnať len s rozvojom socialistickej výstavby Sväzu sovietskych socialistických republík a v niektorých štátoch ľudových demokracií, ktoré plánujú svoje hospodárstvo.

Je známe, že svetová štatistická služba údajom o výsledkoch sovietskych päťročníc dlho neverila. Neverila, že existuje sila, ktorá by dokázala také výsledky. No, takáto sila existovala a existuje všade tam, kde sa ľudská práca oslobodzuje od vykorisťovateľov, kde ľud pracuje pre seba, kde veda a technika slúži mierovým cieľom na prospech celku, kde sa buduje socialistická spoločnosť.

Nie je možné rozviesť hádam ani príkladom, aká je bohatá konkrétna, obsahová náplň päťročnice. Plánujeme celú výrobu. Smerné čísla vo výrobných úsekoch, uvedené v pláne, určujú cieľ, ku ktorému chceme do konca roku 1953 dôjsť v našom priemysle, v hospodárstve, doprave a stavebníctve. Oproti plánu výroby stojí plán poskytovania služieb a plán spotreby, určujúci bohatý obsah a rozsah služieb sociálnych, zdravotných a kultúrnych, a ďalej obsah a rozsah spotreby súkromnej a sociálnej. Nebudem opakovať základné čísla týchto dielčích plánov, skĺbených spoločnými bilanciami v jeden celok. Uvedomme si len súhrnne, že tieto čísla určujú alebo ovplyvňujú prácu a život miliónov ľudí, že určujú základnú hladinu úrovne ich života. Aj keď nerozvádzame jednotlivé úseky plánu a uvedomujeme si len jeho základné úlohy a ciele, vidíme, že sú v srovnaní s dvojročným plánom a s vývinom predvojnovým o toľko väčšie, že starým spôsobom, starými metódami a bez napnutia síl ich splniť nemôžeme. Preto dovoľte, aby som venovala niekoľko slov predpokladom splnenia plánu, najmä predpokladu kľúčovému a základnému, t. j. zvýšeniu produktivity práce.

Predpoklady, na ktorých je päťročný plán postavený, sú nasledujúce: Zvýšiť produktivitu práce, ako som uviedla, v priemysle o 32%, v stavebníctve o 53%, v pôdohospodárstve a lesníctve i doprave. Zvýšiť počet pracujúcich celkove o 5,6%, z toho v priemysle o 18,5%, v stavebníctve o 50%. Stále stupňovať hospodárnosť v spotrebe surovín, pomocných hmôt a energie. Previesť behom rokov 1949-1953 investície v úhrnnej hodnote 336,2 miliardy Kčs, zdokonaliť podnikovú organizáciu; stupňovať zahraničný obchod tak, aby jeho objem vzrástol oproti roku 1948 o 40% a aby sa rozšírily obchodné styky najmä so štátmi s plánovaným hospodárstvom pomocou sústavy dlhodobých smlúv. Ďalej prehĺbiť a zabezpečiť výskum, najmä výskum technický, hospodársky, sociálny a zdravotný, a zdokonaliť metódu, techniku a organizáciu plánovania. Každý z uvedených predpokladov úspechu plánu má svoju dôležitosť i problematiku.