Podpredseda Valo: Pristúpime k hlasovaniu.

Osnova má 21 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu. Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej, doplnený textovou opravou, ktorú práve pán zpravodajca uviedol.

Kto teda súhlasí s celou osnovou zákona, to je s jej 21 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, s opravou práve uvedenou, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Tým je vybavený 4. odsek poriadku.

Pristúpime k rokovaniu o piatom odseku poriadku, ktorým je

5. Zpráva výborov kultúrneho a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 12) o zriadení pobočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity v Košiciach (tlač 34).

Podľa usnesenia predsedníctva navrhujem, aby sa rokovanie o tejto predlohe slúčilo s rokovaním o predlohe, ktorá je ako odsek 6 denného poriadku, to je

6. Spoločná zpráva výborov kultúrneho a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 43) o lekárnickom štúdiu (tlač 79).

Dôvodom pre navrhované slúčenie je, že ide v oboch prípadoch o osnovy školské.

Sú nejaké námietky proti návrhu na slúčenie týchto odsekov? (Neboly.)

Niet ich.

Rokovanie bude teda podľa návrhu slúčené.

Zpravodajcami sú: K ods. 5 za výbor kultúrny posl. Jeleň, za výbor rozpočtový posl. Ondruš; k ods. 6 za výbor kultúrny posl. dr Trávníček, za výbor rozpočtový posl. dr Šmída. Dávam slovo zpravodajcovi k ods. 5 za výbor kultúrny, posl. Jeleňovi.

Zpravodajca posl. Jeleň: Vážená snemovňa, panie a páni!

Kultúrny výbor Národného shromaždenia na svojom zasadaní dňa 1. júla 1948 prerokoval vládny návrh zákona, tlač 12, o zriadení pobočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity v Košiciach.

Zriadiť vysoké školy, nové fakulty, ako aj pobočky fakulty je možné len na základe osobitného zákona a v jeho medziach. Táto právomoc Národného shromaždenia plynie zo zákona č. 28 Sb. z 19. januára 1922. Kultúrny výbor prerokoval na spomenutej svojej schôdzi tento vládny návrh zákona a usniesol sa doporučiť Národnému shromaždeniu jeho prijatie bez zmeny.

Slávna snemovňa! Nech mi je dovolené ako krajovému poslancovi košického kraja povedať niekoľko slov v spojitosti s predlohou tohto zákona, ktorá-ak bude týmto zákonodarným sborom schválená-bude znamenať dôležitý krok na ceste odčinenia krívd vysokoškolskej politiky predmníchovskej republiky na Slovensku.

Aj keď je treba s vďakou konštatovať, že Československá republika predmníchovská po 18. roku dala popud k veľkému rozmachu školstva a kultúrneho života na Slovensku, v sektore vysokých škôl sa mnoho zameškalo. Protiľudová politika prvej republiky nelikvidovala len továrne na Slovensku, súc poháňaná neprajnými silami kapitalizmu, ale aj v oblasti kultúrnej sme boli svedkami neuveriteľného zjavu, kde sa likvidovaly bez náhrady staroslávne vysoké učilištia na Slovensku.

Slovensko, ktoré aj tak zdedilo po Maďaroch veľmi úbohé školské pomery, bolo touto nerozumnou politikou skracované aj v tomto sektore, čo dávalo prirodzene separatistictickým a reakčným silám neskoršie ideálnu zbraň do rúk a čo nám v konečných dôsledkoch odcudzovalo aj akademickú mládež. Špeciálne pomery v bývalom Uhorsku vytvorily celkom osobitné typy škôl vyšších, ktorých existencia a funkcia úzko súvisela s celkovým vývojom triednych pomerov v Uhorsku.

Košice maly už v 17. storočí univerzitu, maly neskoršie poľnohospodársku akadémiu a iné vysokoškolské ústavy. Polofeudálne Uhorsko v priebehu 19. veku dosadzovalo do verejnej správy dorast z buržoázneho a šľachtického rodu, ktorému chcelo umožniť snadné a rýchle právnické štúdiá. Za týmto účelom zriadilo takzv. právnické akadémie po rôznych periférnych, provinciálnych mestách, na ktorých bolo možné absolvovať právnické štúdiá a prejsť ihneď do vysokej byrokracie. Ak sa absolvent podrobil na riadnej právnickej fakulte pri univerzite prísnym skúškam, mal vzdelanie kompletné. Na východnom Slovensku boly takéto akadémie dve, a to v Prešove a v Košiciach, a je možné povedať, že potrebám východného Slovenska slúžily čiastočne aj právnické akadémie v Šarišskom Potoku a v Miškolci.

Okrem právnických akadémií sme mali na území dnešného Slovenska do r. 1918 ešte dve významné vysoké školy: vysokú školu banského inžinierstva v Banskej Štiavnici a nekompletnú univerzitu Alžbetinu v Bratislave.

Po prevrate v r. 1918 bolo i školstvo preorientované na požiadavky novej éry. Význačnú rolu tu hraly dve rôzne komponentné sily hospodárskeho, poťažne politického rázu.

Právnické akadémie boly zrušené, lebo stratily svoj raison d´étre. Buržoázno-demokratický režim vyžadoval už celkom iné rozvrstvenie svojich akademicky vzdelaných občanov. Zrušením týchto škôl nastala medzera, lebo neboly nahradené inými. Zaostalosť Slovenska oproti historickým krajinám bola tu nielen demonštrovaná, ale i nasilu vystupňovaná. Je to vec celkom samozrejmá. Je to dielčí zjav protiľudovosti vtedy vládnucej buržoázie. Macošské postavenie Slovenska bolo celkové a zračilo sa nielen osudom slovenského roľníka, nielen osudom robotníka, ale i krivdou na duševných statkoch. Zastavenie prevádzky závodu v Krompachoch je úkazom tej istej politiky ako zrušenie vysokých škôl na Slovensku bez poskytnutia náhrady. A niet predsa pochybnosti o tom, že ako slovenský roľník potreboval pôdu, ako slovenský robotník potreboval prácu v priemysle, tak isto slovenská študujúca mládež potrebovala vysoké školy. Zaiste to bol zjav prinajmenšom paradoxný, že 3¹/₃ milióna Nemcov malo v starej ČSR mimo mnohých škôl odborných, stredných i vysokých kompletnú univerzitu v Prahe, dve vysoké školy technické (Praha a Brno) vtedy, keď tak isto 3¹/₂ milióna Slovákov malo na sklonku predmníchovskej republiky jednu jedinú nekompletnú univerzitu v Bratislave, keď predtým Vysoká škola banského inžinierstva v Banskej Štiavnici bola tiež bez náhrady zlikvidovaná.

Patrí k charakteru ľudovodemokratického štátneho zriadenia, že pozmeňuje tvárnosť štátu vo všetkých sektoroch a teda aj v oblasti kultúrnej. Práve preto zakladajú sa u nás školy také, ktoré sú potrebné, ktoré vychovajú mládež k takej činnosti, ktorá v novej tvorčej spoločnosti je potrebná. Patrí taktiež k charakteru ľudovodemokratického zriadenia, že svoju inteligenciu chce čerpať z pracujúceho ľudu a chce umožniť štúdium každému mladému človekovi, ktorý je na to schopný.

A preto vidíme v našej školskej politike úsilie, že sa zakladajú učilištia, zamerané na budovateľskú prácu. Plánovite chceme nimi vyplniť existujúce medzery. Ďalej vidíme, že vysoké školy sa decentralizujú jednak z dôvodov pedagogických, aby výchova, poťažne vyučovanie, bolo zvládnuteľné, aby na škole nebolo poslucháčov nad kapacitu školy, jednak preto, aby študujúca mládež s profesorskými sbormi vytvárala kultúrne strediská v centru svojho kraja a napokon, aby sa vysoké školy, dislokované podľa plánu, staly strediskami štúdia špeciálnych potrieb a zvláštností toho ktorého kraja.

Nemáme a nesmieme mať kraje favorizované a menej favorizované, sme v našej republike všetci jedna rodina a snažíme sa preto vyrovnávať po všetkých stránkach potreby jednotlivých krajov.

Za daných okolností sa javí veľmi nutným, aby, podobne ako je tomu v českých zemiach, aj na Slovensku sa čo najrýchlejšie vybudovaly ďalšie vysoké školy. Naša ľudovodemokratická vláda už k tomu aj prikročila založením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach v r. 1947. Prítomným návrhom zákona o zriadení odbočky lekárskej fakulty v Košiciach, ktorá bude iste jadrom budúcej samostatnej lekárskej fakulty v Košiciach, v týchto intenciách pokračuje.

Štátna školská správa pomýšľa ihneď, po príslušných technických prípravách pokračovať v tomto diele založením ďalšej vysokej školy, a to pedagogickej fakulty v Košiciach a oživením staroslávnej vysokej školy banského inžinierstva v Banskej Štiavnici.

Toto počínanie našej ľudovodemokratickej vlády je jasným dôkazom, že krivdy, spáchané na Slovákoch minulými režimami, mieni čo najrýchlejšie odčiniť. Je to len napokon plnenie tej častí Košického vládneho programu, ktorá hovorí o celkovom kultúrnom povznesení Slovenska. Ale dôvody, pre ktoré je potrebné vybudovať lekársku fakultu na východnom Slovensku, sú nielen tie, ktoré som vyššie uviedol. Je tu veľmi naliehavá potreba každodenného života, o čom podrobne hovorí aj dôvodová zpráva.

Na Slovensku je veľký nedostatok lekárov. Zdravotná správa postráda t. č. asi 850 lekárov a v budúcnosti treba počítať so zvýšenou potrebou lekárskych síl so zreteľom na nové pomery, vyplývajúce z národného poistenia. Týmto veľmi značným nedostatkom lekárov trpí celkový zdravotný stav obyvateľstva najmä na vidieku, kde je nedostatok lekárov väčší ako v meste. Pritom najťažšie životné pomery sú práve na východnom Slovensku, ktoré bolo vojnovými udalosťami najviac poškodené. Lekárska fakulta v Bratislave pri svojej plnej prevádzke nemôže toľko poslucháčov vyškoliť, aby sa tým táto akútna potreba v dohľadnom čase aspoň čiastočne odstránila, keďže ročný priemer promovaných lekárov na tejto fakulte činí len 68.

Porovnávajúc stav obyvateľstva v Čechách a na Slovensku vidíme, že v českých krajinách pripadá na 8,6 mil. obyvateľov 5 lekárskych fakúlt, kým na Slovensku na 3,5 mil. obyvateľov t. č. len jedna lekárska fakulta. Pri prepočítaní počtu lekárov na počet obyvateľstva na Slovensku, máme pre 2.971 obyvateľov jedného lekára. Toto je podľa medzinárodne uznávaného názoru stav, ktorý je nebezpečný pre zdravie celého národa. Všeobecne sa počíta za ideálny stav 1 lekár na 1.000 obyvateľov a za uspokojivý stav 1 lekár na 1.500 obyvateľov. 1 lekár pre 3.000 obyvateľov je stav, ktorý ohrožuje zdravie obyvateľstva.

Slovensko teda svojimi 2.971 obyvateľmi na jedného lekára je v katastrofálnej situácii. Nádej na rýchle odstránenie tohto absolútneho nedostatku lekárov je veľmi malá, práve preto, lebo na lekárskej fakulte v Bratislave promuje sa ročne priemerne len 68 medikov. Aby sme mali uspokojivý stav lekárov na Slovensku, t. j. 1 lekára na 1.500 obyvateľov, museli by sme čakať pri terajšom stave 16 rokov. Toto je ale ideálny predpoklad, lebo sa nepočíta s úbytkom lekárov a so zvýšenou požiadavkou obyvateľstva v lekárskej službe. Na odstránenie tohto hrozivého stavu má byť práve zriadená pobočka lekárskej fakulty v Košiciach. Zaručí sa tým príliv maturantov z východného Slovenska na túto fakultu, ktorí po promócii sa budú môcť usadzovať prevažne na východnom Slovensku, a takto sa rozrieši kritická situácia, ktorá sa dnes javí u nás na východe. Na východnom Slovensku máme totiž okresy ako Trebišov, Kráľov Chlumec, Kapušany, Michalovce, Humenné, Vranov, Snina, Stropkov, Medzilaborce, Svidník a Sobrance, kde na 5.815 obyvateľov pripadá iba jeden lekár. Toto číslo je jasným dôkazom o neuveriteľnej zdravotnej situácii obyvateľstva na východnom Slovensku.

Ale číslice, štatistické dáta, sú niekedy ťažko vnímateľné, a preto uveďme radšej niekoľko názorných obrazov o východnom Slovensku. V okrese Vyšný Svidník, obývanom najvernejšími občanmi národnosti ukrajinskej, ktorí za Slovenského štátu boli nespoľahliví, z ktorých nikdy nevymrel pokrokový duch a slovanská spolupatričnosť, občanmi, ktorí sa prví hlásili do Svobodovej armády, v tomto okrese, ktorý má veľkú rozlohu, kde dediny sú spojené viac cestami neschodnými ako schodnými, žijú dvaja lekári a jeden lekárnik. Jeden z tých lekárov pôsobí v poľnej nemocnici, darovanej generálom Svobodom, a je tam v jednej osobe riaditeľom, primárom, sekundárom. Vykonáva sám operácie bez lekárskej asistencie. Druhý je okresný lekár, ktorý je zodpovedný okrem úradnej agendy za celú preventívnu a liečebnú starostlivosť obyvateľov. Lekárnik má dve mizerné malé izby, kde má byt s rodinou i lekáreň. Stalo sa raz, že bol z Košíc úradný lekár vyslaný zistiť závady akejsi studne vo vyšnom Svidníku. Vravel mi: "Pôjdem, ale však tam je okrem jednej jedinej studne každá v celom okrese vadná."

A takto by sme mohli ísť rad radom a vymenovali by sme skoro každý okres.

Skoro jedna tretina zdravotných obvodov-je ich okrúhle 100-je obsadená na východnom Slovensku, hoci si treba uvedomiť, že terajší počet zdravotných obvodov nepostačuje.

V severovýchodných okresoch je Damoklov meč škvrnitého týfu. V juhovýchodných okresoch sa hojne vyskytuje malária. V týchto okresoch ako i na Spiši máme častý brušný týfus.

Buržoázna demokracia mala silný pancier, ktorým sa bránila: nenáročnosť obyvateľstva. Nebola to iba nenáročnosť, t. j. bieda duševná, pre ktorú sedliak nevyhľadal lekára. Bola to i bieda hmotná. Tieto momenty však miznú. Pripravujeme sa na spriemyselnenie východného Slovenska a na uskutočnenie národného poistenia a potom náročnosť stúpne. A potom nevystačíme s takým stavom, že máme 103 zdravotných obvodov-z tých ¹/₃ neobsadených-musíme ich mať. Nevystačíme potom s takým stavom, že v nemocnici je jediný lekár. Nepostačí pre národnú poisťovňu ten počet ambulatórií, ktorý zanechala sociálna poisťovňa, ale musí byť ambulatórium aspoň v každom sídle okresu.

Väčší počet lekárov, lepšie a dokonalejšie verejnozdravotné opatrenia môžu zdolať prekážky o môžu vytvoriť u nás iný stav. Nebudeme mať potom v dojčenskej úmrtnosti také katastrofálne čísla ako dosiaľ. Nebudeme mať taký vysoký výskyt zaprášenia pľúc u našich baníkov, tuberkulózy atď. Sme presvedčení, že budúca lekárska fakulta, ktorej jadro teraz vlastne tvoríme, bude jedným z nástrojov, ktorý tieto nedostatky odstráni.

Zriadiť lekársku fakultu v Košiciach je želateľné aj so stanoviska regionálneho. Východné Slovensko má aj svoje špeciálne vedecké výskumné problémy, ktoré by mohla táto fakulta náležite zvládnuť.

Zriadením tejto fakulty vznikla by zdravá konkurencia, umožnil by sa náležitý výber vedeckého dorastu, ktorý by tým získal nové pole vedeckej činnosti a uplatnenia.

Okrem uvedených príčin sú tu ešte okolnosti rázu kultúrneho a politického. Založenie lekárskej fakulty by znamenalo ďalší intenzívny príliv našej kultúry do zanedbaných krajov východného Slovenska a iste by prispelo vo veľkej miere k prehĺbeniu nedostatočného národného povedomia tamojšieho ľudu.

Niet azda odôvodnenejšieho kroku v našej školskej politike ako zriadenie odbočky lekárskej fakulty v Košiciach. Ale jeden krok nestačí. My chceme zvýšiť celkovú úroveň ľudu, a preto budujeme na východe celý rad nových škôl. Potrebujeme nielen dobrých lekárov, ale i učiteľov, inžinierov atď.

Budovanie vysokej školy v Košiciach je napokon a bude napokon praktickým potvrdením rovnoprávneho pomeru Čechov a Slovákov. Mládež, ktorá vyjde z týchto učilíšť, bude s vďačnosťou spomínať veľkorysú kultúrnu politiku ľudovodemokratického režimu, ktorý s urýchlením pomáha Slovákom dobehnúť to, čo neprajná minulosť zameškala.

Slávna snemovňa! Kultúrny, politický a zdravotný dosah uzákonenia odbočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity v Košiciach je evidentný. S budovaním materiálnych a kultúrnych podmienok nového nášho života bude tento krok úzko súvisieť.

Preto prosím tento slávny zákonodarný sbor, aby kultúrnym výborom schválený a snemovní doporučený prítomný návrh zákona láskave schválil. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Dávam slovo zpravodajcovi k ods. 5 za výbor rozpočtový, pánu posl. Ondrušovi.

Zpravodajca posl. Ondruš: Slávne Národné shromaždenie, vážený pán predseda, panie a pánovia!

Plánujeme a budujeme lepší a šťastlivejší domov oboch národov našej republiky. Práce je veľa. Treba nám veľa zdravých pracovitých rúk aj zdravých sviežich mozgov. Ak máme zdolať všetky úkoly, ktoré sme si dali, nielen že nikto nesmie zaháľať, ale každý schopný musí sa prekonávať. Rád by som povedal, že každý musí byť zdravý, lebo len zdravie dáva silu a chuť k práci. Dáva aj radosť z práce a vedie k súťaživosti, s ktorou v našich plánoch v tak značnej miere aj rátame. No, keď už nemôžu byť všetci zdraví, musíme sa usilovať, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby chorých bolo čo najmenej a aby chorí boli čím skorej vyliečení, a to nech už ide o dospelých pracovníkov a či o dorast, mládež a deti.