Čl. 21. sa týka maďarských vojnových zajatcov. Títo zajatci budú repatriovaní čo najrýchlejšie na trovy Maďarska.

Spojenecké okupačné sily opustia Maďarsko v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti mierovej smluvy (čl. 22). Sväz sovietskych socialistických republík má však vyhradené právo ponechať si na maďarskom území časť síl, ktorých bude treba pre udržovanie spojov sovietskej armády s okupačným pásmom v Rakúsku.

Takisto do 90 dní budú Maďarsku vydané všetky nepoužité maďarské platidlá a maďarský majetok, ktorý je v držbe spojeneckých síl na maďarskom území podľa čl. 11. o prímerí.

Konečne Maďarsko poskytne potreby a zariadenia, ktoré budú potrebné pre udržovanie spojov so sovietskym okupačným pásmom v Rakúsku, začo dostane zodpovedajúcu náhradu.

Čl. 23. zaväzuje Maďarsko odškodniť Sväz sovietskych socialistických republík, Československo a Juhosláviu za škody, ktoré tieto tri štáty utrpely v dôsledku vojnových operácií a obsadenia územia, úhrnnou čiastku 300 miliónov dolárov; z toho 200 miliónov pripadne Sväzu sovietskych socialistických republík a 100 miliónov obidvom zbývajúcim štátom; vzájomnou dohodou bola táto čiastka rozdelená medzi ne tak, že Československo dostane 30 miliónov a Juhoslávia 70 miliónov dolárov.

Rozsah československého podielu na maďarských reparáciách bol stanovený československo-maďarskou dohodou zo dňa 6. apríla 1946 vo veci reparačných dodávok v smysle článku 12 dohody o prímerí.

Valutárna parita je stanovená hodnotou dolára v deň podpisu dohody o prímerí, t. j. 35 dolárov za jednu uncu zlata; plnenie sa predvída v dodávkach tovaru, rozvrhnutých na 8 rokov počínajúc 20. januárom 1945.

Čl. 24. ukladá Maďarsku prijať zásadu vyhlásenia Spojených národov z 5. januára 1943.

Reštitučná povinnosť sa vzťahuje prirodzene iba na presne zistiteľný majetok, ktorý bol odvlečený z územia niektorého zo Spojených národov násilím alebo donútením alebo i quasi legálne bez ohľadu na ďalšie prevody, ktoré sa uskutočnily v Maďarsku s týmto majetkom. Ak sa nedá odvlečený predmet identifikovať, zostáva iba nárok na náhradu, ktorá je všeobecne zahrnutá v celkovej reparačnej čiastke vo výške 30 miliónov dolárov, spomenutej v predchádzajúcom článku. Výnimka z tejto zásady nastáva iba vtedy, ak ide o predmety umeleckej, historickej alebo archeologickej ceny, keď v prípade, že tento predmet, poťažne jeho identita nemôže byť zistená, Maďarsko je povinné nahradiť tento predmet iným predmetom približne rovnakej hodnoty, pokiaľ, pravda, takýto predmet možno zadovážiť v Maďarsku.

Zistiť priamo odvlečený majetok a preukázať vlastníctvo náleží vláde, dožadujúcej sa vrátenia. Naproti tomu je maďarská vláda povinná dokázať, že majetok nebol odvlečený do Maďarska násilím alebo donútením.

Čl. 25. stanoví, že zrušenie viedenského rozhodčieho výroku z 2. novembra 1938 má okrem rámca všeobecnej reštitučnej povinnosti, vyslovenej v predchádzajúcom článku, vzápätí ešte zrušenie všetkých dohôd a zákonných dôsledkov, z nich vyplývajúcich v odbore peňažníctva, verejného a súkromného poistenia a vrátenia železničného a cestovného materiálu, odovzdaného podľa zápisu z 22. mája 1940.

Toto ustanovenie znamená, že všetky prevody bankových obchodov, prémiových rezerv, a súkromných i verejných poisťovní sú neplatné a Maďarsko je povinné tieto hodnoty vrátiť; to isté platí o železničnom a cestnom materiále, ktorý bol odovzdaný Maďarsku z dôvodu tzv. "jestvujúcich zariadení" na území, odtrhnutom od Československa a obsadenom Maďarskom.

Právne konania medzi fyzickými osobami zostávajú v platnosti. Vykonávanie týchto ustanovení sa má uskutočniť obojstrannými dohodami do šiestich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.

Tento článok bol pojatý do mierovej smluvy na základe osobitného doplňovacieho návrhu predloženého československou mierovou delegáciou v Paríži. Jeho prijatie znamená aspoň čiastočné napravenie hmotných krívd, spáchaných na Československu vykonávaním Viedenského rozhodčieho výroku a dáva nám možnosť uhradiť aktívne saldo, ktoré by vyplynulo z rokovania o túto osobitnú reštitúciu pre Československo, výťažkom z likvidácie maďarského majetku, ku ktorej sme oprávnení podľa čl. 29 tejto smluvy.

Čl. 26. zaväzuje Maďarsko obnoviť všetky práva a záujmy Spojených národov a ich príslušníkov v Maďarsku podľa stavu z 1, septembra 1939 vrátiť všetok majetok Spojených národov a ich príslušníkov v Maďarsku v stave, v akom je teraz. Všetok majetok, práva a záujmy majú byť vrátené bez všetkých bremien a záväzkov, ktorými boly azda zaťažané v dôsledku vojnového stavu. Všetky opatrenia maďarskej vlády obmedzujúce právo voľného zaobchádzania s týmito majetkovými právami a najmä účasťami musia byť zrušené rovnako ako všetky majetkové prevody, ktoré boly urobené za vojny násilím alebo z donútenia. V osobitnom prípade Československa toto ustanovenie má sa vzťahovať i na všetky prevody, ku ktorým došlo po 2. novembri 1938, alebo z donútenia alebo v dôsledku diskriminačných zákonných opatrení maďarskej vlády alebo jej orgánoch na území československom, pripojenom k Maďarsku. Toto ustanovenie bolo pojaté do mierovej smluvy na základe osobitného doplňovacieho návrhu československej mierovej delegácie a značí ďalší krok k náprave hospodárskych a finančných následkov Viedenského rozhodčieho výroku.

V prípade, ak majetok alebo vpredu spomínané práva a záujmy nemôžu byť maďarskou vládou vôbec reštituované alebo iba v stave poškodenom, Maďarsko sa zaväzuje poskytnúť náhradu vo výške dvoch tretín hodnoty v deň platenia, nezbytnej na zakúpenie podobného majetku alebo na náhradu utrpenej škody. Táto náhrada bude vyplatená v maďarskej mene.

Vpredu spomenutý nárok na reštitúciu alebo kompenzáciu majú fyzické i právnické osoby, ktoré majú československú štátnu príslušnosť v deň, keď táto smluva nadobudne účinnosť, a maly ju tiež v deň uzavretia prímeria s Maďarskom.

"Vlastníkom" je osoba, ktorá môže preukázať svoje vlastnícke právo na majetok, o ktorý ide, alebo jej právny nástupca, z čoho plynie, že československý štát, ako právny nástupca bývalých československých príslušníkov nemeckej národnosti, môže uplatňovať práva na vrátenie alebo kompenzáciu ich majetku.

Čl. 27. ruší všetky sekvestračné, konfiškačné a kontrolné opatrenia týkajúce sa majetku, práv alebo záujmov, ktoré boly uložené osobám fyzickým alebo právnickým, podliehajúcim maďarskej právomoci, z dôvodov rasových alebo náboženských a ukladá Maďarsku povinnosť ich vrátiť; ak je vrátenie nemožné, musí byť poskytnutá primeraná náhrada. Ak nemôžu byť tieto osoby zistené, musia byť ich majetky, práva alebo záujmy alebo náhrada za ne odovzdané záujmovým skupinám, ktoré ich predstavujú. Myslené sú rôzne charitatívne medzinárodné organizácie, ktoré sa starajú o osoby, prenasledované z dôvodov rasových alebo náboženských.

Čl. 28. priznáva Sväzu sovietskych socialistických republík právo zhabať všetok majetok nemeckých príslušníkov, nachádzajúcich sa na maďarskom území, v prospech reparačných nárokov, priznaných Sovietskemu sväzu dohodou v Postupimi.

Čl. 29. priznáva Československej republike právo likvidovať majetok maďarského štátu a maďarských príslušníkov, nachádzajúci sa na jeho území. Toto právo je obmedzené tým, že môže byť uplatňované iba po výšku pohľadávok, ktoré československý štát alebo príslušníci majú proti maďarskému štátu alebo jeho príslušníkom; pokiaľ maďarský majetok prevyšuje súhrn týchto nárokov, musí byť vrátený, v prípade ak bola prevedená už likvidácia, musí byť vrátený likvidačný prebytok. Toto likvidačné právo môže byť uplatňoval len podľa vnútorného československého zákonodarstva. Maďarský štát je povinný odškodniť svojich príslušníkov poškodených uplatňovaním likvidačného práva. Proti Československej republike postihnutý nemá iných nárokov ako tie, ktoré mu poskytuje československé vnútorné zákonodarstvo.

Ustanovenia tohto článku sú jedným z najdôležitejších z hospodárskych a finančných klauzulí, ktoré dáva mierová smluva víťazným štátom.

Z tohto likvidačného práva se vylučujú:

a) majetky maďarskej vlády, používané na konzulárne a diplomatické ciele,

b) majetky, patriace náboženským alebo charitatívnym ústavom a používané na náboženské, a charitatívne ciele,

c) majetky fyzických osôb, ktoré sú maďarskými príslušníkmi a majú povolený pobyt na území krajiny, v ktorej sa nachádza majetok, ktorý má byť likvidovaný; napriek tomu však môže byť likvidovaný maďarský majetok, ktorý bol postihnutý za vojny osobitnými opatreniami, ktoré neboly uplatňované všeobecne oproti všetkým maďarským príslušníkom sídliacim na tomto území,

d) majetkové práva, vzniknuvšie na základe znovuzapočatia hospodárskych a finančných stykov medzi Spojenými a sdruženými národmi a Maďarskom po 20. januári 1945,

e) literárne a umelecké práva majetkové.

Čl. 30. stanoví, že odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, majetok maďarskej vlády a maďarských príslušníkov v Nemecku bude voľný a nebude sa s ním zaobchádzať ako s majetkom nepriateľským.

Zistiteľný majetok maďarskej vlády alebo maďarských príslušníkov, odvlečený násilím alebo donútením nemeckými brannými silami z maďarského územia do Nemecka, bude vrátený. S výhradou tohto ustanovenia vzdáva sa Maďarsko za seba a svojich príslušníkov všetkých nárokov oproti Nemecku a všetkým jeho príslušníkom okrem tých, ktoré vznikly pred 1. septembrom 1939.

Čl. 31. a 32. stanovia, že všetky zaväzky a pohľadávky zo smlúv alebo právnych konaní, urobených pred počiatkom vojnového stavu medzi vládami Spojených národov s ich príslušníkmi na strane jednej a maďarskou vládou a jej príslušníkmi na strane druhej, zostávajú v účinnosti.

Naproti tomu Maďarsko sa zrieka menom maďarskej vlády a maďarských príslušníkov všetkých nárokov proti Mocnostiam spojeným a sdruženým, ktoré vznikly z vojny, alebo v dôsledku vojnového stavu v Europe po 1. septembri 1939. Maďarská vláda ďalej preberie na svoju ťarchu okupačné peniaze, vydané v Maďarsku okupačnými mocnosťami.

Čl. 33. zaväzuje Maďarsko, že do 18 mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, poskytne všetkým Spojeným národom najvyššie výhody za predpokladu vzájomnosti; očakáva sa, že do tejto doby budú uzavreté nové obchodné smluvy.

Príslušníkom Spojených národov, a to osobám fyzickým i právnickým budú poskytnuté najvyššie výhody, pokiaľ ide o prevádzku priemyslu, obchodu, plavby a iných druhov obchodnej činnosti s výnimkou letectva. V tomto odbore Maďarsko sa zaväzuje, že neposkytne nijakému zo Spojených národov mimoriadne výhody a že bude zaobchádzať rovnako so všetkými.

Toto ustanovenie je cenným príspevkom na vybudovanie normálnych hospodárskych vzťahov medzi Československou republikou a Maďarskom, pretože každé dojednanie, ktoré sa urobí s niektorým zo Spojených národov na poli hospodárskom, finančnom, sociálnom a dopravnom, musí automaticky, ovšem za predpokladu vzájomnosti, platiť i pre Československo.

Čl. 34. zaväzuje Maďarsko usnadniť tranzit cez maďarské územie a uzavrieť v tom smere obojstranné dohody so susednými štátmi za predpokladu vzájomnosti.

Toto ustanovenie bolo taktiež pojaté do mierovej smluvy na základe doplňujúceho návrhu československej mierovej delegácie za účelom zaistenia voľného prevozu Maďarskom do prístavov čiernomorských, egejských a jadranských a peáže na trati Lučenec-Balaž, Ďarmoty.

Čl. 35. zriaďuje osobitnú smierču komisiu na prípad rozporov o vykonaní článkov 24., 25. a 26. a príloh IV., V. a VI.

Čl. 36. a 37. stanovia, že čl. 24., 26. a 33. smluvy sa vzťahujú na Mocnosti spojené a sdružené a Francúzsko a na tých členov Spojených národov, ktoré prerušily diplomatické styky s Maďarskom za vojny; ustanovenia príloh IV., V, a VI. ako aj ostatných príloh tvoria nerozdielnu súčiastku mierovej smluvy.

Čl. 38. stanoví zásadu slobodného obchodu a plavby s výnimkou malej kabotáže. Zásada voľného obchodu a plavby sa teda nevzťahuje na obchodnú a lodnú dopravu medzi prístavmi tohože štátu. Zahraniční ministri Sväzu sovietskych socialistických republík, Spojených štátov amerických, Veľkej Británie a Francúzska sa v decembri 1946 dohodli v New Yorku, že do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti mierovej smluvy sa svolá konferencia za účasti štyroch veľmocí a pobrežných štátov, ktorá určí praktické vykonávanie čl. 38, a nový režim na Dunaji.

Čl. 39. stanoví právomoc šéfov diplomatických misií troch veľmocí rokovať s Maďarskom v zastúpení všetkých Mocností spojených a sdružených, o otázkach týkajúcich sa rýchleho a úspešného vykonávania a výkladu mierovej smluvy.

Táto právomoc prísluší trom šéfom misií po dobu 18 mesiacov od účinnosti smluvy.

Čl. 40. sa týka riešenia sporných otázok, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s výkladom alebo vykonávaním mierovej smluvy. Pokiaľ v niektorých prípadoch smluva nestanoví inač alebo pokiaľ sporné otázky, vzniknuvšie z jej výkladu alebo jej vykonávania by sa neriešily priamym rokovaním medzi zúčastnenými štátmi, majú sa predložiť na riešenie šéfom diplomatických misií troch veľmocí v Budapešti. Ak sa spor takto nerozrieši do dvoch mesiacov, má sa riešiť smierčím súdom, ak o to požiada hocktorá strana.

Čl. 41. dáva možnosť, aby štáty, ktoré sú členmi Spojených národov, boly vo vojne s Maďarskom a nie sú signatármi tejto mierovej smluvy, k nej pristúpily, čím nadobudnú v pomere k Maďarsku postavenia ako iné Mocnosti spojené a sdružené, ktoré podpísaly smluvu.

Čl. 42. stanoví najmä, že ruské a anglické znenie smluvy je autentické a že smluva nadobudne účinnosť ihneď po uložení ratifikačných listín troch veľmocí u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík. Pre každú Mocnosť spojenú a sdruženú, ktorej ratifikačná listina bude uložená neskôr, nadobudne smluva účinnosť dňom uloženia jej ratifikačnej listiny u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík.

Príloha I: - Mapy.

I. Mapy maďarských hraníc.

I. A. Československo-maďarská hraničná úprava.

Príloha II.

Vymedzenie pojmu vojenského výcviku a vojenského leteckého výcviku.

Táto príloha rozvádza pojmy, o ktorých hovorí čl. 14.

Príloha III.

Vymedzenie pojmu a soznam vojnového materiálu.

V tejto prílohe sa bližšie určujú a podrobne vypočítavajú druhy zbraní, výzbroje a streliva, ktorého držba, alebo výroba je pre Maďarsko obmedzená alebo zakázaná.

Príloha IV.

Časť A. Priemyselné, literárne a umelecké vlastníctvo. Obsahuje ustanovenia o obnovení a zachovaní práv z vlastníctva priemyselného, literárneho a umeleckého príslušníkov Mocností spojených a sdružených na maďarskom území a práv maďarských príslušníkov na území spojencov. Výhody z týchto ustanovení sa vzťahujú i na Spojené národy, ktoré túto smluvu síce nepodpísaly, avšak prerušily za vojny diplomatické styky s Maďarskom.

Časť B. Poistenie.

Ukladá maďarskej vláde, aby nerobila prekážky poisťovniam, ktoré hodlajú obnoviť predvojnové poisťovacie obchody na maďarskom území. Maďarská vláda je okrem toho povinná uznať složené záruky za dostačujúce, i keď sa za vojny znehodnotily.

Príloha V.

Časť A. Smluvy.

Uznáva všeobecnú zásadu, že vypuknutie vojny ruší smluvy medzi príslušníkmi štátov vedúcich vojnu- Robí však výnimku tam, kde splnenie takýchto smlúv nevyžaduje osobného styku medzi stranami. Poisťovacie a zaisťovacie smluvy sa ponechávajú osobitným dohodám medzi vládou príslušnej Mocnosti spojenej a sdruženej a vládou maďarskou.

Časť B. Premlčacie lehoty.

Stanoví spočívanie lehôt za trvania vojnového stavu; tieto lehoty začnú opäť bežať odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.

Časť C. Cenné papiere.

Stanoví, že ak nebolo možno predložiť cenný papier v dôsledku vojnového stavu na prijatie alebo platenie, alebo splniť inú formalitu, nezaniknú práva z cenného papiera, ak sa predpísané úkony uskutočnia do troch mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.

Časť D. Osobitné ustanovenia.

Fyzické alebo právnické osoby sa budú považovať za nepriateľov odo dňa, keď obchodovanie medzi nimi bolo zakázané zákonmi, nariadeniami a predpismi, ktorým podliehaly. Ustanovenia tejto prílohy neplatia medzi Spojenými štátmi americkými a Maďarskom.

Poněvadž včasné rozmnožení této mírové smlouvy tiskem působí značné obtíže, a též z důvodů úsporných, rozhodlo předsednictvo ústavodárného Národního shromáždění upustiti od jejího úplného vytištění. Úplné znění této mírové smlouvy je v kanceláři pomocných úřadů k nahlédnutí.