Čl. 21. sa týka maďarských vojnových
zajatcov. Títo zajatci budú repatriovaní
čo najrýchlejšie na trovy Maďarska.
Spojenecké okupačné sily opustia Maďarsko
v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti
mierovej smluvy (čl. 22). Sväz sovietskych socialistických
republík má však vyhradené právo
ponechať si na maďarskom území časť
síl, ktorých bude treba pre udržovanie spojov
sovietskej armády s okupačným pásmom
v Rakúsku.
Takisto do 90 dní budú Maďarsku vydané
všetky nepoužité maďarské platidlá
a maďarský majetok, ktorý je v držbe spojeneckých
síl na maďarskom území podľa čl.
11. o prímerí.
Konečne Maďarsko poskytne potreby a zariadenia, ktoré
budú potrebné pre udržovanie spojov so sovietskym
okupačným pásmom v Rakúsku, začo
dostane zodpovedajúcu náhradu.
Čl. 23. zaväzuje Maďarsko odškodniť
Sväz sovietskych socialistických republík,
Československo a Juhosláviu za škody, ktoré
tieto tri štáty utrpely v dôsledku vojnových
operácií a obsadenia územia, úhrnnou
čiastku 300 miliónov dolárov; z toho 200
miliónov pripadne Sväzu sovietskych socialistických
republík a 100 miliónov obidvom zbývajúcim
štátom; vzájomnou dohodou bola táto
čiastka rozdelená medzi ne tak, že Československo
dostane 30 miliónov a Juhoslávia 70 miliónov
dolárov.
Rozsah československého podielu na maďarských
reparáciách bol stanovený československo-maďarskou
dohodou zo dňa 6. apríla 1946 vo veci reparačných
dodávok v smysle článku 12 dohody o prímerí.
Valutárna parita je stanovená hodnotou dolára
v deň podpisu dohody o prímerí, t. j. 35
dolárov za jednu uncu zlata; plnenie sa predvída
v dodávkach tovaru, rozvrhnutých na 8 rokov počínajúc
20. januárom 1945.
Čl. 24. ukladá Maďarsku prijať
zásadu vyhlásenia Spojených národov
z 5. januára 1943.
Reštitučná povinnosť sa vzťahuje
prirodzene iba na presne zistiteľný majetok, ktorý
bol odvlečený z územia niektorého
zo Spojených národov násilím alebo
donútením alebo i quasi legálne bez ohľadu
na ďalšie prevody, ktoré sa uskutočnily
v Maďarsku s týmto majetkom. Ak sa nedá odvlečený
predmet identifikovať, zostáva iba nárok na
náhradu, ktorá je všeobecne zahrnutá
v celkovej reparačnej čiastke vo výške
30 miliónov dolárov, spomenutej v predchádzajúcom
článku. Výnimka z tejto zásady nastáva
iba vtedy, ak ide o predmety umeleckej, historickej alebo archeologickej
ceny, keď v prípade, že tento predmet, poťažne
jeho identita nemôže byť zistená, Maďarsko
je povinné nahradiť tento predmet iným predmetom
približne rovnakej hodnoty, pokiaľ, pravda, takýto
predmet možno zadovážiť v Maďarsku.
Zistiť priamo odvlečený majetok a preukázať
vlastníctvo náleží vláde, dožadujúcej
sa vrátenia. Naproti tomu je maďarská vláda
povinná dokázať, že majetok nebol odvlečený
do Maďarska násilím alebo donútením.
Čl. 25. stanoví, že zrušenie viedenského
rozhodčieho výroku z 2. novembra 1938 má
okrem rámca všeobecnej reštitučnej povinnosti,
vyslovenej v predchádzajúcom článku,
vzápätí ešte zrušenie všetkých
dohôd a zákonných dôsledkov, z nich
vyplývajúcich v odbore peňažníctva,
verejného a súkromného poistenia a vrátenia
železničného a cestovného materiálu,
odovzdaného podľa zápisu z 22. mája
1940.
Toto ustanovenie znamená, že všetky prevody bankových
obchodov, prémiových rezerv, a súkromných
i verejných poisťovní sú neplatné
a Maďarsko je povinné tieto hodnoty vrátiť;
to isté platí o železničnom a cestnom
materiále, ktorý bol odovzdaný Maďarsku
z dôvodu tzv. "jestvujúcich zariadení"
na území, odtrhnutom od Československa a
obsadenom Maďarskom.
Právne konania medzi fyzickými osobami zostávajú
v platnosti. Vykonávanie týchto ustanovení
sa má uskutočniť obojstrannými dohodami
do šiestich mesiacov odo dňa, keď táto
smluva nadobudne účinnosť.
Tento článok bol pojatý do mierovej smluvy
na základe osobitného doplňovacieho návrhu
predloženého československou mierovou delegáciou
v Paríži. Jeho prijatie znamená aspoň
čiastočné napravenie hmotných krívd,
spáchaných na Československu vykonávaním
Viedenského rozhodčieho výroku a dáva
nám možnosť uhradiť aktívne saldo,
ktoré by vyplynulo z rokovania o túto osobitnú
reštitúciu pre Československo, výťažkom
z likvidácie maďarského majetku, ku ktorej
sme oprávnení podľa čl. 29 tejto smluvy.
Čl. 26. zaväzuje Maďarsko obnoviť
všetky práva a záujmy Spojených národov
a ich príslušníkov v Maďarsku podľa
stavu z 1, septembra 1939 vrátiť všetok majetok
Spojených národov a ich príslušníkov
v Maďarsku v stave, v akom je teraz. Všetok majetok,
práva a záujmy majú byť vrátené
bez všetkých bremien a záväzkov, ktorými
boly azda zaťažané v dôsledku vojnového
stavu. Všetky opatrenia maďarskej vlády obmedzujúce
právo voľného zaobchádzania s týmito
majetkovými právami a najmä účasťami
musia byť zrušené rovnako ako všetky majetkové
prevody, ktoré boly urobené za vojny násilím
alebo z donútenia. V osobitnom prípade Československa
toto ustanovenie má sa vzťahovať i na všetky
prevody, ku ktorým došlo po 2. novembri 1938, alebo
z donútenia alebo v dôsledku diskriminačných
zákonných opatrení maďarskej vlády
alebo jej orgánoch na území československom,
pripojenom k Maďarsku. Toto ustanovenie bolo pojaté
do mierovej smluvy na základe osobitného doplňovacieho
návrhu československej mierovej delegácie
a značí ďalší krok k náprave
hospodárskych a finančných následkov
Viedenského rozhodčieho výroku.
V prípade, ak majetok alebo vpredu spomínané
práva a záujmy nemôžu byť maďarskou
vládou vôbec reštituované alebo iba v
stave poškodenom, Maďarsko sa zaväzuje poskytnúť
náhradu vo výške dvoch tretín hodnoty
v deň platenia, nezbytnej na zakúpenie podobného
majetku alebo na náhradu utrpenej škody. Táto
náhrada bude vyplatená v maďarskej mene.
Vpredu spomenutý nárok na reštitúciu
alebo kompenzáciu majú fyzické i právnické
osoby, ktoré majú československú štátnu
príslušnosť v deň, keď táto
smluva nadobudne účinnosť, a maly ju tiež
v deň uzavretia prímeria s Maďarskom.
"Vlastníkom" je osoba, ktorá môže
preukázať svoje vlastnícke právo na
majetok, o ktorý ide, alebo jej právny nástupca,
z čoho plynie, že československý štát,
ako právny nástupca bývalých československých
príslušníkov nemeckej národnosti, môže
uplatňovať práva na vrátenie alebo kompenzáciu
ich majetku.
Čl. 27. ruší všetky sekvestračné,
konfiškačné a kontrolné opatrenia týkajúce
sa majetku, práv alebo záujmov, ktoré boly
uložené osobám fyzickým alebo právnickým,
podliehajúcim maďarskej právomoci, z dôvodov
rasových alebo náboženských a ukladá
Maďarsku povinnosť ich vrátiť; ak je vrátenie
nemožné, musí byť poskytnutá primeraná
náhrada. Ak nemôžu byť tieto osoby zistené,
musia byť ich majetky, práva alebo záujmy alebo
náhrada za ne odovzdané záujmovým
skupinám, ktoré ich predstavujú. Myslené
sú rôzne charitatívne medzinárodné
organizácie, ktoré sa starajú o osoby, prenasledované
z dôvodov rasových alebo náboženských.
Čl. 28. priznáva Sväzu sovietskych socialistických
republík právo zhabať všetok majetok nemeckých
príslušníkov, nachádzajúcich
sa na maďarskom území, v prospech reparačných
nárokov, priznaných Sovietskemu sväzu dohodou
v Postupimi.
Čl. 29. priznáva Československej republike
právo likvidovať majetok maďarského štátu
a maďarských príslušníkov, nachádzajúci
sa na jeho území. Toto právo je obmedzené
tým, že môže byť uplatňované
iba po výšku pohľadávok, ktoré
československý štát alebo príslušníci
majú proti maďarskému štátu alebo
jeho príslušníkom; pokiaľ maďarský
majetok prevyšuje súhrn týchto nárokov,
musí byť vrátený, v prípade ak
bola prevedená už likvidácia, musí byť
vrátený likvidačný prebytok. Toto
likvidačné právo môže byť
uplatňoval len podľa vnútorného československého
zákonodarstva. Maďarský štát je
povinný odškodniť svojich príslušníkov
poškodených uplatňovaním likvidačného
práva. Proti Československej republike postihnutý
nemá iných nárokov ako tie, ktoré
mu poskytuje československé vnútorné
zákonodarstvo.
Ustanovenia tohto článku sú jedným
z najdôležitejších z hospodárskych
a finančných klauzulí, ktoré dáva
mierová smluva víťazným štátom.
Z tohto likvidačného práva se vylučujú:
a) majetky maďarskej vlády, používané
na konzulárne a diplomatické ciele,
b) majetky, patriace náboženským alebo charitatívnym
ústavom a používané na náboženské,
a charitatívne ciele,
c) majetky fyzických osôb, ktoré sú
maďarskými príslušníkmi a majú
povolený pobyt na území krajiny, v ktorej
sa nachádza majetok, ktorý má byť likvidovaný;
napriek tomu však môže byť likvidovaný
maďarský majetok, ktorý bol postihnutý
za vojny osobitnými opatreniami, ktoré neboly uplatňované
všeobecne oproti všetkým maďarským
príslušníkom sídliacim na tomto území,
d) majetkové práva, vzniknuvšie na základe
znovuzapočatia hospodárskych a finančných
stykov medzi Spojenými a sdruženými národmi
a Maďarskom po 20. januári 1945,
e) literárne a umelecké práva majetkové.
Čl. 30. stanoví, že odo dňa,
keď táto smluva nadobudne účinnosť,
majetok maďarskej vlády a maďarských príslušníkov
v Nemecku bude voľný a nebude sa s ním zaobchádzať
ako s majetkom nepriateľským.
Zistiteľný majetok maďarskej vlády alebo
maďarských príslušníkov, odvlečený
násilím alebo donútením nemeckými
brannými silami z maďarského územia
do Nemecka, bude vrátený. S výhradou tohto
ustanovenia vzdáva sa Maďarsko za seba a svojich príslušníkov
všetkých nárokov oproti Nemecku a všetkým
jeho príslušníkom okrem tých, ktoré
vznikly pred 1. septembrom 1939.
Čl. 31. a 32. stanovia, že všetky zaväzky
a pohľadávky zo smlúv alebo právnych
konaní, urobených pred počiatkom vojnového
stavu medzi vládami Spojených národov s ich
príslušníkmi na strane jednej a maďarskou
vládou a jej príslušníkmi na strane
druhej, zostávajú v účinnosti.
Naproti tomu Maďarsko sa zrieka menom maďarskej vlády
a maďarských príslušníkov všetkých
nárokov proti Mocnostiam spojeným a sdruženým,
ktoré vznikly z vojny, alebo v dôsledku vojnového
stavu v Europe po 1. septembri 1939. Maďarská vláda
ďalej preberie na svoju ťarchu okupačné
peniaze, vydané v Maďarsku okupačnými
mocnosťami.
Čl. 33. zaväzuje Maďarsko, že do
18 mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne
účinnosť, poskytne všetkým Spojeným
národom najvyššie výhody za predpokladu
vzájomnosti; očakáva sa, že do tejto
doby budú uzavreté nové obchodné smluvy.
Príslušníkom Spojených národov,
a to osobám fyzickým i právnickým
budú poskytnuté najvyššie výhody,
pokiaľ ide o prevádzku priemyslu, obchodu, plavby
a iných druhov obchodnej činnosti s výnimkou
letectva. V tomto odbore Maďarsko sa zaväzuje, že
neposkytne nijakému zo Spojených národov
mimoriadne výhody a že bude zaobchádzať
rovnako so všetkými.
Toto ustanovenie je cenným príspevkom na vybudovanie
normálnych hospodárskych vzťahov medzi Československou
republikou a Maďarskom, pretože každé dojednanie,
ktoré sa urobí s niektorým zo Spojených
národov na poli hospodárskom, finančnom,
sociálnom a dopravnom, musí automaticky, ovšem
za predpokladu vzájomnosti, platiť i pre Československo.
Čl. 34. zaväzuje Maďarsko usnadniť
tranzit cez maďarské územie a uzavrieť
v tom smere obojstranné dohody so susednými štátmi
za predpokladu vzájomnosti.
Toto ustanovenie bolo taktiež pojaté do mierovej smluvy
na základe doplňujúceho návrhu československej
mierovej delegácie za účelom zaistenia voľného
prevozu Maďarskom do prístavov čiernomorských,
egejských a jadranských a peáže na trati
Lučenec-Balaž, Ďarmoty.
Čl. 35. zriaďuje osobitnú smierču
komisiu na prípad rozporov o vykonaní článkov
24., 25. a 26. a príloh IV., V. a VI.
Čl. 36. a 37. stanovia, že čl. 24.,
26. a 33. smluvy sa vzťahujú na Mocnosti spojené
a sdružené a Francúzsko a na tých členov
Spojených národov, ktoré prerušily diplomatické
styky s Maďarskom za vojny; ustanovenia príloh IV.,
V, a VI. ako aj ostatných príloh tvoria nerozdielnu
súčiastku mierovej smluvy.
Čl. 38. stanoví zásadu slobodného
obchodu a plavby s výnimkou malej kabotáže.
Zásada voľného obchodu a plavby sa teda nevzťahuje
na obchodnú a lodnú dopravu medzi prístavmi
tohože štátu. Zahraniční ministri
Sväzu sovietskych socialistických republík,
Spojených štátov amerických, Veľkej
Británie a Francúzska sa v decembri 1946 dohodli
v New Yorku, že do šiestich mesiacov od nadobudnutia
účinnosti mierovej smluvy sa svolá konferencia
za účasti štyroch veľmocí a pobrežných
štátov, ktorá určí praktické
vykonávanie čl. 38, a nový režim na
Dunaji.
Čl. 39. stanoví právomoc šéfov
diplomatických misií troch veľmocí rokovať
s Maďarskom v zastúpení všetkých
Mocností spojených a sdružených, o otázkach
týkajúcich sa rýchleho a úspešného
vykonávania a výkladu mierovej smluvy.
Táto právomoc prísluší trom šéfom
misií po dobu 18 mesiacov od účinnosti smluvy.
Čl. 40. sa týka riešenia sporných
otázok, ktoré môžu vzniknúť
v súvislosti s výkladom alebo vykonávaním
mierovej smluvy. Pokiaľ v niektorých prípadoch
smluva nestanoví inač alebo pokiaľ sporné
otázky, vzniknuvšie z jej výkladu alebo jej
vykonávania by sa neriešily priamym rokovaním
medzi zúčastnenými štátmi, majú
sa predložiť na riešenie šéfom diplomatických
misií troch veľmocí v Budapešti. Ak sa
spor takto nerozrieši do dvoch mesiacov, má sa riešiť
smierčím súdom, ak o to požiada hocktorá
strana.
Čl. 41. dáva možnosť, aby štáty,
ktoré sú členmi Spojených národov,
boly vo vojne s Maďarskom a nie sú signatármi
tejto mierovej smluvy, k nej pristúpily, čím
nadobudnú v pomere k Maďarsku postavenia ako iné
Mocnosti spojené a sdružené, ktoré podpísaly
smluvu.
Čl. 42. stanoví najmä, že ruské
a anglické znenie smluvy je autentické a že
smluva nadobudne účinnosť ihneď po uložení
ratifikačných listín troch veľmocí
u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík.
Pre každú Mocnosť spojenú a sdruženú,
ktorej ratifikačná listina bude uložená
neskôr, nadobudne smluva účinnosť dňom
uloženia jej ratifikačnej listiny u vlády Sväzu
sovietskych socialistických republík.
Príloha I: - Mapy.
I. Mapy maďarských hraníc.
I. A. Československo-maďarská hraničná
úprava.
Príloha II.
Vymedzenie pojmu vojenského výcviku a vojenského
leteckého výcviku.
Táto príloha rozvádza pojmy, o ktorých
hovorí čl. 14.
Príloha III.
Vymedzenie pojmu a soznam vojnového materiálu.
V tejto prílohe sa bližšie určujú
a podrobne vypočítavajú druhy zbraní,
výzbroje a streliva, ktorého držba, alebo výroba
je pre Maďarsko obmedzená alebo zakázaná.
Príloha IV.
Časť A. Priemyselné, literárne a umelecké
vlastníctvo. Obsahuje ustanovenia o obnovení a zachovaní
práv z vlastníctva priemyselného, literárneho
a umeleckého príslušníkov Mocností
spojených a sdružených na maďarskom území
a práv maďarských príslušníkov
na území spojencov. Výhody z týchto
ustanovení sa vzťahujú i na Spojené
národy, ktoré túto smluvu síce nepodpísaly,
avšak prerušily za vojny diplomatické styky s
Maďarskom.
Časť B. Poistenie.
Ukladá maďarskej vláde, aby nerobila prekážky
poisťovniam, ktoré hodlajú obnoviť predvojnové
poisťovacie obchody na maďarskom území.
Maďarská vláda je okrem toho povinná
uznať složené záruky za dostačujúce,
i keď sa za vojny znehodnotily.
Príloha V.
Časť A. Smluvy.
Uznáva všeobecnú zásadu, že vypuknutie
vojny ruší smluvy medzi príslušníkmi
štátov vedúcich vojnu- Robí však
výnimku tam, kde splnenie takýchto smlúv
nevyžaduje osobného styku medzi stranami. Poisťovacie
a zaisťovacie smluvy sa ponechávajú osobitným
dohodám medzi vládou príslušnej Mocnosti
spojenej a sdruženej a vládou maďarskou.
Časť B. Premlčacie lehoty.
Stanoví spočívanie lehôt za trvania
vojnového stavu; tieto lehoty začnú opäť
bežať odo dňa, keď táto smluva nadobudne
účinnosť.
Časť C. Cenné papiere.
Stanoví, že ak nebolo možno predložiť
cenný papier v dôsledku vojnového stavu na
prijatie alebo platenie, alebo splniť inú formalitu,
nezaniknú práva z cenného papiera, ak sa
predpísané úkony uskutočnia do troch
mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne
účinnosť.
Časť D. Osobitné ustanovenia.
Fyzické alebo právnické osoby sa budú
považovať za nepriateľov odo dňa, keď
obchodovanie medzi nimi bolo zakázané zákonmi,
nariadeniami a predpismi, ktorým podliehaly. Ustanovenia
tejto prílohy neplatia medzi Spojenými štátmi
americkými a Maďarskom.
Poněvadž včasné rozmnožení
této mírové smlouvy tiskem působí
značné obtíže, a též z důvodů
úsporných, rozhodlo předsednictvo ústavodárného
Národního shromáždění
upustiti od jejího úplného vytištění.
Úplné znění této mírové
smlouvy je v kanceláři pomocných úřadů
k nahlédnutí.