Podnik "Štátne majetky" nateraz obhospodaruje celkovú výmeru 27.257 ha pôdy, z čoho pripadá na: poľnohosp. pôdu 24.918 ha, na lesy a parky 1.006 ha, na rybničnú plochu 11 ha, na stavebnú plochu 372 ha a na neužitočnú plochu 950 ha.

Z celkovej výmery je obhospodarované v režii 24.782 ha, v prenájme 2.475 ha. Bilančne sa člení podnik na 17 správ štátných majetkov s 34 správami štát. dvorov a 2 šľachtitelské stanice, 6 liehovarov, 1 mlyn a 1 tehelňa.

V oblasti produkcie rastlinnej podnik má zameranie do budúcna lepšou kvalitou a výhodnejším zpeňažením docieliť rozpočtový zisk. Toto zameranie pre rozpočtový rok 1947 uskutoční podnik u jednotlivých kultúr následovne:

Pri obilovinách a luskovinách: Množenie ušlachtilých osív, pri ktorých sa zvýši jednak naturálny výnos, hlavne ale sa zvýši ťažba odpredajom uznaného osiva pri cenovom rozpätí 60 - 100 Kčs za 100 kg.

Pri semenách: Doterajšia plocha pestovaných semien repných a ďatelinových bude nielen rozšírená, ale tiež doplnená pestovaním semien trávnych a zeleninových, takže tieto kultúry budú tvoriť podstatnú položku príjmov poľnohospodárskeho podnikania v roku 1947.

Pri okopaninách: Popri priamych príjmoch za výrobky tejto produkcie sú dôležité a peňažne vyjadrené tiež odpadky, ktoré sa zužitkujú v hospodárstve a prispejú k zvýšeniu produkcie živočíšnej.

Pri krmovinách: Pri týchto kultúrach sú vyjadrené prepočítané hodnoty, použité prevážne vo vlastnom hospodárstve. Plocha krmovín bude rozšírená v roku 1947 s ohľadom na doplnený stav užitkového dobytka.

Pri ostatných plodinách: Z týchto kladieme najväčší dôraz na rozšírenie plochy tabáku (zdoterajších 320 ha na 650 až 700 ha), papriky, zeleninárstva a vinárstva, ktoré plodiny s ohľadom na teritoriálne položenie štátnych majetkov budú tvoriť predpoklad rentability podniku v rozpočtovom roku 1947.

U polnohospodárskeho priemyslu t. j. liehovarov a mlynov rozpočtové položky tvoria jednak prevádzkové náklady a ťažby týchto podnikov v režii vlastnej, taktiež ale v prenájme od družstiev (liehovary) a od jednotlivcov (mlyny).

V rozpočtovom roku 1947 bude len časť tohto priemyslu v prevádzke, keďže na niektorých objektoch vojnové škody sú tak značné, že rekonštrukčné práce potrvajú ešte i v roku 1947.

Vo výrobe živočišnej zamýšľa podnik splniť tento program:

Chov koní: V roku 1947 sa z dnešného stavu asi 400 plemenných kobýl ožrebí približne 300 kobýl. Týchto 300 žriebät ako prebytočné bude môcť podnik odpredať. Okrem toho má podnik zapísané v plemennej knihe 100 vybraných teplokrvných kobýl, ktorých odchov hlavne žrebčekov počtom asi 30 kusov odpredá ústavom pre chov koní pre zemskú plemenitbu. Toto je vlastne chovateľský ciel v chove koní na Štátnych majetkoch. Pestovať dobrého teplokrvného koňa a ročne odpredať asi 300 - 400 žriebät do zemského chovu.

Chov hovädzieho dobytka: Budúceho roku dosiahne podnik počet dojnic asi 4.500 kusov, z ktorých 1.000 kusov bude kontrolovaných, takže vyprodukuje asi 3.500 teliec, z toho asi 200 plemenných býčkov od kontrolovaných kráv a asi 1.000 jalovičiek sa odstaví pre doplnenie stavu kráv. V dojivosti chce podnik dobrým krmením a účelným plemenným výberom dosiahnuť zvýšenia dojivosti, tak, aby sa priemerne po celý rok denne vyprodukovalo aspoň 20.000 litrov mlieka.

Chov ošípaných: Chovný cieľ je dosiahnúť budúceho roku stav 1.500 kusov matiek, z ktorých sa odchová do konca roku asi 9.000 kusov jatočných ošípaných vo váhe po 130 kg.

Chov oviec: Z dnešného stavu asi 2.000 matiek bude mať podnik budúci rok okolo 1.800 jahniat. Podnik má asi 400 kontrolovaných matiek, z ktorých odchov barancov odpredá ako plemeníkov do zemského chovu.

Chov hydiny: Budúci rok dosiahne podnik stav 2.000 kontrolovaných nosníc, z ktorých pri priemernej nosnosti asi 120 vajec na kus a rok sa vyprodukuje 200.000 konzumných vajec a vyliahne sa na odpredaj asi 20.000 jednodenných kurčat.

Štátne majetky hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych, vyhlásené za podnik spravovaný podľa zásad obchodných podľa vládneho nariadenia č. 206/1924 Sb. z. a nar., sú podnikom výskumným pre ciele vyučovacie a pokusnícke. Sú podnikom demonstračným nielen pre žiakov, ale aj pre celú hospodársku verejnosť. Sú propagátormi takých hospodárskych odvetví, ktoré sú dôležité s hľadiska štátneho. Plnia v medziach prirodzených a hospodárskych pomerov úlohy šľachtiteľských a plemenných staníc. Zaoberajú sa plemenným chovom hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny a ostatného drobného zvieractva. Z plemien hovädzieho dobytka chová sa v jednotlivých oblastiach najmä plemeno pinzgavské a simentálske, u ošípaných slovenský ušľachtilý druh, u oviec valašky, cigáje, merino a hampshire. Na školských majetkoch prevádza sa tiež plemenitba odchovu ušľachtilých koní. Odchovaný materiál plemenný dáva sa k dispozícii okolitým roľníkom, čím podnik "Štátne majetky hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych" prispieva k zveľadeniu v produkcie rastlinnej a živočišnej v ČSR.

Aby podnik tento svoj cieľ plne dosiahol, musí mať k tomu všetky potrebné predpoklady. To znamená, že musí mať vyhovujúce stavby, strojné zariadenie, a to také, aké vyžaduje moderné hospodárstvo.

Podnik "Štátne majetky hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych" zahrňuje dnes 37 bilančných jednotiek. Okrem týchto plánuje sa vytvorenie objektov pre vyššiu lesnícku školu v Liptovskom Hrádku, pre vyššiu vinársko-záhradnícku školu v Bratislave a pre vyššiu mliekarskú školu vo Zvolene. Programuje sa ďalej zvýšenie pozemkov na majetkoch roľníckej školy v Nitre, odbornej školy hospodárskej v Novom Meste nad V., ovocinárskej školke v Trenčíne, výskumnej stanice v Královej pri Senci, roľníckej školy v Bánovciach nad Bebr., vinársko-záhradníckej školy v Modre, roľníckej školy v Sobranciach, odbornej školy hospodárskej v Eberharte, odbornej školy hospodárskej v Spiš. Novej Vsi, roľníckej školy v Turč. Sv. Martine, takže celý podnik "Štátnych majetkov hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych" bude mať výmeru asi 7.000 ha.

Prevádzkový náklad celého podniku zvyšuje sa v dôsledku zväčšenia počtu bilančných jednotiek a zvýšenia výmery pozemkov. Prevádzkový zisk činí Kčs 1,104.000. V roku 1947 je vykázaný nižší zisk oproti roku 1946 v dôsledku priznania naturálnych príjmov zamestnancom podniku hospodárskych škôl.

Investičný rozpočet sa zaraďuje vo výške 86,576.000 Kčs. Z toho náklady na pravé investície činia Kčs 33,054.000, na obnovu Kčs 1,207.000 a na rekonštrukciu Kčs 52,465.000. V rámci dvojročného plánu preliminuje sa na investície spolu Kčs 77,140.000. Tento pomerne vysoký investičný rozpočet odôvodňuje sa rozšírením podniku, jak čo do počtu, tak aj čo do zvýšenia výmery majetkov. Nové majetky treba vybudovať a zariadiť, nakoľko sú to zväčša majetky poškodené za vojnových udalostí. Ide menovite o stavby hospodárskych budov deputátnych domkov, ako aj zariadenie hospodárskymi strojmi, náradiami a živým inventárom.

Majetky hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych sú predstaviteľmi hospodárskeho pokroku v republike ČSR. Ich prosperita závisí od toho, či budú mať k tomu primerané prostredie, či budú vybavené všetkým potrebným, tedy všetkým tým, čo ich povaha činnosti a účel vyžaduje. Ak budú mať všetky tieto predpoklady, bude ich rozvoj nielen prospechom celej poľnohospodárskej výroby, ale aj prospechom národohospodárskym.

Podnik Štátne kúpele je zriadený podľa vládneho nariadenia čís. 206/1924 Sb. z. a nar. Výsostnú agendu podniku vybavuje Povereníctvo zdravotníctva. Na čele podniku stojí správny sbor. Účtovnú a pokladničnú revíziu vykonáva stála revízna komisia.

Technickú a hospodársku správu podniku vykonáva Ústredné riaditeľstvo podniku "Štátne kúpele" v Bratislave, ktorému sú podriadené nasledujúce miestne riaditeľstvá poťažne správy: Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso, Lubochňa, Sliač, Piešťany, Herľany, Smerdžonka, Vyhne, Sklené Teplice, Číz, Popradské Pleso, Polhora a Korytnica. Kúpele Sklené Teplice a Číz boly skonfiškované v smysle dekrétu prezidenta republiky čís. 108/1945 Sb. z. a nar.

Kúpele Popr. Pleso, Polhora a Korytnica sú prenajaté.

Prevádzkový rozpočet vyjadruje číselne všetky obchedné možnosti v takej výške, akú možno docieliť za daných okolností pri uskutočnení predpokladaných investícií, ktorými sa majú terajšie prevádzkové zariadenia jednak zdokonaliť a jednak do predvojnového stavu priviesť.

Vojnové udalosti spôsobily veľké škody na hnuteľnom i nehnuteľnom majetku štátnych kúpeľov. Mnoho hnuteľností bolo odvlečených, mnohé hnuteľnosti i nehnuteľnosti boly vojnovými činmi zničené a z prevádzkového procesu vyradené.

Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri Povereníctve priemyslu a obchodu, ako orgán štátnej starostlivosti o cestovný ruch na Slovensku, intenzívne plnilo a plní za daných možností, aby následky vojny v sektore cestovného ruchu boly urýchlene odstránené a podniky cestovného ruchu mohly byť čo najskôr v prevádzke. Keďže prevádzka podnikov bola odvislá od vyriešenia zásobovania. Riaditeľstvo zásobovalo samo najdôležitejšie podniky cestovného ruchu všetkými potrebnými článkami.

Výchovu podnikateľov, personálu, ich prispôsobenie novým úlohám, potrebám a pracovným metodám prevádza vo svojom úradne-informatívnom časopise "Cestovný ruch", na kurzoch, v tlači a filmom, ďalej odbornými brošúrkami.

Vnútroštátnemu cestovnému ruchu venuje Riaditeľstvo zvýšenú pozornosť, nakoľko je dôležitý nielen s hľadiska celoštátneho, národného a hospodárskeho, ale i sociálneho a zdravotného, pretože výdatný cestovný ruch domáci zvyšuje životnú úroveň obyvateľstva.

Styky s príslušnými úradnými miestami a medzinárodnými inštitúciami cestovného ruchu v cudzine snaží sa udržovať Riaditeľstvo za daných možností, aby bolo o všetkom informované, čo nového sa deje v cestovnom sektore, aké novoty sa v ktorých štátoch zavádzajú, aby tak Slovensko mohlo držať krok s ostatnými štátmi, ktoré v podnikaní na poli cestovného ruchu vedú.

V minulom správnom roku skoncentroval Ústav svoje úsilie najmä na odstránenie škôd, vzniklých vojnovými udalosťami a prechodnou stagnáciou. Opravy prístrojov, úprava filmov, rozmnožovanie kópií a celková vnútorná reorganizácia Ústavu tvorily najakútnejšiu potrebu práce a činnosti.

V novom období chce Ústav rozvinúť mierovú činnosť v celej šírke. Chystá predovšetkým niekoľko nových filmov, ktoré poslúžia nielen škole, ale budú dobrým propagačným prostriedkom našich prírodných krás v zahraničí. Okrem toho mieni obnoviť a zdokonaliť pojazdnú filmovú službu, doplniť sieť projektorov, zintenzívniť službu propagačnú a publikačnú.

Veľký význam bude mať aj vnútorná personálna úprava v Ústave. Veľký záujem o naše filmy doma i v zahraničí, nová produkcia, nebývalý vzrast požičovnej agendy, rozmnoženie počtu projektorov a pod. vyžaduje prirodzene rozšírenie personálneho stavu, ktorý po reštrinkcii v minulom a predminulom roku nijako nestačí zvládnúť všetky úlohy.

Ústav pre školský a osvetový film bol zriadený nar. s mocou zákona zo dňa 17. decembra 1940 č. 357/40 Sl. z., jeho pôsobnosť vzťahuje sa na celé územie Slovenska. Jeho cieľom je vyrábať, kopírovať, synchronizovať, dovážať a vyvážať, predávať a požičiavať, promietať na školách a osvetových predstaveniach úzke filmy pre školské a osvetové ciele. Príjmy Ústavu plynú z režijných príspevkov žiakov, z režijného príspevku na osvetovych predstaveniach, z darov a venovaní.

Ústav pre školský a osvetový film sa spravuje podľa zásad obchodného hospodárenia v smysle zákona č. 404/1922 Sb.

Štátna tlačiareň v Bratislave, ktorá bola umiestnená v budove Dunajských kasární, bola pri prechode fronty silne poškodená. Vyhorely temer všetky sklady materiálu a skladových tlačív pre vojenské úrady a politické úrady, ako aj časť inventára a strojov. Podnik musel sa inde premiestniť do vhodnej budovy, kde sa behom rokov 1945 a 1946 postupne zariaďoval, aby mohol zdolať aspoň tie najminimálnejšie požiadavky na ňu kladené.

V roku 1947 má byť znovu zriadená Štátna tlačiareň v Košiciach. Na tento cieľ je už v rozpočte pamätané potrebným úverom na zaobstaranie väčšej časti tlačiareňského zariadenia. Štátne tlačiarne majú za úkol vyhotovovať hlavne všetky druhy úradných tlačív pre štátnu vnútornú správu podľa jednotne upravených vzorov, ktorých výroba je takto racionálnejšia a vo veľkých nákladoch aj lacnejšia.

Zpravodajská agentúra Slovenska je úradnou štátnou zpravodajskou agentúrou, ktorá informuje a obsluhuje úradných diplomatických zástupcov cudzích štátov, tlač, obchodné podniky, rozhlas zpravodajstvom politickým, hospodárskym, kultúrnym a športovým. Dodáva zprávy telegrafným agentúram zahraničným prostredníctvom CTK Praha. Rozšíruje úradné zprávy a informuje dennú tlač.

ZAS je štátnym podnikom, ktorého najvyšším správnym úradom je Povereníctvo informácií. Po stránke zpravodajskej je podnik rozdelený na:

a) vnútropolitickú redakciu, ktorá je rozdelená na dve oddelenia. Jedno má na starosti obstarávanie úradných zpráv zo všetkých odvetví a oblastí nášho života. Druhá bude obstarávať takzvané ľudové zpravodajstvo, v ktorom sa zachytia hlasy všetkých vrstiev národa k významným udalostiam. Úspech tejto práce bude závisieť až do pochopenia a porozumenia týchto kruhov a miest.

Ako východisko a podstatu svojej práce, redakcia postupne obstaráva a vydáva rozhovory s predsedami a povereníkmi SNR o práci a plánovaní ich rezortu. Redakcia nehodlá svoju prácu obmedziť len na vydávanie zpráv, ktoré jej z úradných alebo iných kruhov prídu, ale predovšetkým sa sústrediť na to, aby prostredníctvom svojich redaktorov sama, z vlastnej iniciatívy obstarávala zprávy a materiál priamo na príslušných miestach,

b) zahranično-politickú redakciu, ktorá zadovažuje zprávy z cudziny pre Slovensko priamym preberaním zpráv vysielaných cudzími agentúrami a tieto zprávy prekladá do slovenčiny,

c) rozhlasovú redakciu, ktorá bola so svojím zpravodajstvom pričlenená ako samostatná redakcia ZAS-u. Spracováva celý materiál pre zpravodajské relácie vysielané slovenskými rozhlasovými stanicami;

d) hospodárskú redakciu, ktorá zaobstaráva a zpracováva zprávy rázu hospodárskeho, t. j. zprávy týkajúce sa hospodárstva v užšom smysle, veci finančné ako aj technickej výstavby štátu. Robí to z prameňov domácich a zahraničných;

e) kultúrnu redakciu, ktorá registruje kultúrne udalosti domáce, a to pravidelné podniky (divadlo, kino), mimoriadne podniky (prednášky, koncerty), kultúrnu výmenu s cudzinou, vývin kultúrnej organizácie a konventuje publikácie domáce i zahraničné. Udržuje styk s osvetovou skupinou Povereníctva školstva;

f) fotoredakcia tvorí organickú súčasť zpravodajskej činnosti agentúry. Redakcia pracuje v úzskom kontakte s vnútropolitickou a kultúrnou redakciou a vysiela svojich redaktorov na všetky politické a kultúrne významné udalosti;

g) športová redakcia zadovažuje a rediguje všetky športové zprávy zo Slovenska a z cudziny pre Slovensko, taktiež obstaráva rozhlasové reportáže;

h) šachová redakcia vydáva a zpracováva šachové zprávy z ČSR a z cudziny;

i) dialkopisná redakcia (oddelenie). Obstaráva po stránke zpravodajskej spojenie medzi odbočkami v Prahe, Košiciach a v Žiline. Zredigované zprávy zahraničnopolitické, vnútropolitické, hospodárske, kultúrne a športové vysiela a prijíma na dialkopisných strojoch.

Administratívno-technický odbor má na starosti celú administratívu a technickú agendu ZAS-u, dozerá na všetky oddelenia, ktoré sú mu podriadené a usmerňuje ich prácu.

Prameňom zpravodajstva o veciach domácich sú úradné zprávy vlády, povereníctiev a úradov, ako aj oficiálne prejavy politikov.

Prameňom politického zpravodajstva zo zahraničia sú telegrafné agentúry cudzích štátov a okrem toho má vlastných zpravodajcov vo význačných mestách.

ZAS vydáva denne 150 strán zpravodajského materiálu a okrem toho vyhotoví asi 200 obrázkov.

Štátne nakladateľstvo v Bratislave, zriadené zákonom č. 330/1939 Sl. z. a vládnym nariadením č. 168/1943 Sl. z. vyhlásené za podnik, spravovaný podľa zásad obchodného hospodárenia, je nezárobkovým, sociálne i verejne osožným štátnym podnikom.

Jeho cieľom je vydávať vlastným nákladom školské pomôcky a potreby najmä

a) učebnice, príručky pre žiactvo a učiteľov ako i pre štátnu činnosť osvetovú,

b) úradné školské tlačivá.

Pôsobnosť Štátneho nakladateľstva sa vzťahuje na všetky kategórie škôl v správe Povereníctva pre školstvo a osvetu na území Slovenska.

Štátne nakladateľstvo usiľuje sa dodať najlepšie a najlacnejšie učebnice. Okrem toho poskytuje chudobnému žiactvu štvrtinu nákladu učebníc zadarmo, čím plní svoje sociálno-humánne poslanie. Sústredením vydávateľskej činnosti umožňuje vydávať i nerentabilné učebnice pre všetky druhy škôl so zreteľom na základné školské požiadavky a skutočnú potrebu štátnej školskej správy.

Všetky náklady osobné a vecné, súvisiace s prevádzkou podniku, hradí Štátne nakladateľstvo z vlastných prostriedkov, plynúcich mu z činnosti podnikateľskej.

Zvýšené rozpočtové náklady sú odôvodnené vzostupnou činnosťou podniku.

Zvýšené ťažby sa opierajú o výnos Poveníctva pre školstvo a osvetu zo dňa 12. augusta 1945 č. 2496/1945-prez., podľa ktorého Štátne nakladateľstvo má výhradné právo predkladať na schválenie školské učebnice Povereníctvu školstva a osvety. V dôsledku toho pre rok 1947 sa počíta s vydaním 50 - 60 učebníc s priemerným nákladom 20 až 30 tisíc kusov.

Preliminovaný zisk sa určil vzhľadom na získané skúsenosti z predošlých rokov.

Státní dluh je v rozpočtu na rok 1947 uveden jistinou 108.758,190.884 Kčs a dělí se podle doby, v níž vznikl a podle subjektu, který jej sjednal, do těchto pěti skupin:

Třebaže dluhová služba je toho času ještě zastavena, počítá se s jejím obnovením. Výdaje na úrok se preliminují podle dosud platných podmínek celkovou částkou 3.413,409.764 Kčs. S obnovením úmoru čs. vnitřního státního dluhu se v r. 1947 nepočítá. U čs. dluhu zahraničního zařazuje se z titulu úmoru částka 152,792.000 Kčs.

Tyto uvedené výdaje na státní dluh, zvýšené o očekávané výdaje správní v částce 60,453.254 Kčs dosahují výše 3.626,655.018 Kčs. Z toho bude ze zvláštních zdrojů příjmových, převážně z příspěvků státních podniků a samosprávných svazků uhrazeno 500,302.018 Kčs. Ze zbývajících 3.126,353.000 Kčs počítá se na úhradu státní správou částka 2.726,353.000 Kčs. Zbývajících 400,000.000 Kčs představuje paušální částku, o kterou se pravděpodobně sníží preliminovaný náklad úrokový při připravované úpravě služby vnitřního státního dluhu.