Letos bude posláno Revolučním odborovým
hnutím 120.000 dělníků do zotavoven.
Důvody devisové, finanční a dopravní
nedovolují ještě uspořádati rekreační
zájezdy do zahraničí v tom rozsahu, aby se
jich mohli zúčastnit všichni pracující,
kteří toho zasluhují nebo to potřebují.
Z celkového počtu 3 milionů námezdně
pracujících může jen několik
tisíc jeti na rekreaci za hranice našeho státu.
To je počátek a toto množství bude rok
od roku zvyšováno.
Pracující lid má právo poznat krásy
své vlasti, má za svoji poctivou práci právo
vidět krásy druhých slovanských zemí;
znárodnění a organisace cestovních
kanceláří mu to umožní.
Budeme vozit náš pracující lid k moři
do Jugoslavie, Jugoslávce do našich hor. Co bylo dříve
vyhrazeno jen hrstce vyvolených, hrstce fabrikantů,
bohatých lidí - vidět krásy moře,
vidět krásy hor, upevnit si na čerstvém
vzduchu zdraví - to se stává dnes majetkem
pracujících lidí měst a venkova.
Rekreace pracujícího lidu a jeho pobyt v přírodě
přinese své výsledky i v druhých oborech
podnikání. Lid dovede být vděčný,
dovede plnit své povinnosti, jsou-li spojeny s právy.
Také po stránce vzájemného poznání
mezi slovanskými národy má to své
velké klady. Dělníci, rolníci a inteligence
se budou vzájemně stýkat, budou tak na druhých
poznávat vlastní nedostatky a chyby, budou se snažit
je odstranit a stát se dokonalejšími.
Celé to znárodnění, jehož vedoucí
motivy jsou kulturně-politické a sociálně-politické,
nijak nepoškodí naše drobné a střední
živnostníky, naopak jim značně pomůže
a zlepší jejich postavení. Odpadne zvýhodněná
konkurenční možnost, kterou tito kapitálově
silní jedinci měli soustřeďujíce
do jednoho hospodářského celku několik
provozních živností.
Komunistická strana Československa, jíž
mám čest býti členem a jejímž
jménem zde mluvím, vítá tyto zákony
a bude pro ně hlasovat, protože to jsou zákony
nanejvýš nutné a velmi prospěšné
pracujícímu lidu.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dalším řečníkem je p. posl. Jeleň.
Uděluji mu slovo.
Posl. Jeleň: Paní predsedníčka,
slávna snemovňa, panie a páni!
Posledná skupina piatich znárodňovacích
zákonov logicky doplňuje celý doterajší
proces znárodnenia a je súčasne nezbytným
predpokladom a podmienkou životnosti našej budúcej
ľudovej ústavy.
Právo na prácu, právo na vzdelanie a právo
na odpočinok nemajú byť v novej ľudovodemokratickej
republike iba prázdnou deklaráciou týchto
práv bez toho, že by sa zaistily súčasne
predpoklady a prostriedky pre vykonávanie týchto
práv. Čo by bola platná sebakrajšia
deklarácia práva na prácu, keby naša
ústava a náš život súčasne
nezaistily pomocou znárodneného priemyslu a plánovaného
hospodárstva, že toto právo nezostane iba na
papieri, ale že sa stane skutočnosťou? Čo
by bola platná sebakrajšia deklarácia práva
na odpočinok, keby naša ústava a súčasne
náš život pomocou národného poistenia,
znárodnenia liečebných zdrojov, hostinského
priemyslu a cestovných kancelárií, nezaistily,
aby pracujúci človek skutočne vedel využiť
svoje voľné chvíle a svoj odpočinok
na obnovenie svojho zdravia a na zotavenie?
Čo by bola platná sebakrajšia deklarácia
práva na vzdelanie, keby naša ústava a súčasne
náš život pomocou jednotnej školy, poštátnenia
filmu a rozhlasu, divadelného zákona, znárodnenia
polygrafického priemyslu, nevytvorily materiálne
a organizačné predpoklady a podmienky pre to, aby
sa kultúra stala skutočne ľudovou kultúrou,
dostupnou všetkým?
V diskusii k novým znárodňovacím zákonom
v priemysle dostatočne bolo poukázané na
to, čo znamenajú tieto zákony pre rýchlejší
postup k socializmu, pre pracujúci ľud celej republiky
a obzvlášť pre slovenský národ.
Dnes by som chcel iba v krátkosti ešte doplniť
tieto vývody s poukazom na význam a dôležitosť
osnov, dnes predkladaných Ústavodarnému Národnému
shromaždeniu, tak pre uskutočnenie socializmu a pre
pracujúci ľud, ako najmä pre ľud slovensky.
Vieme z našej národnej histórie, že boj
za našu národnú a sociálnu slobodu bol
nerozlučne spojený s bojom za slovenskú národnú
kultúru, za kultúrne povznesenie ľudu. Tento
boj za skutočne ľudovú kultúru narazil
na dve veľké prekážky. Jednou prekážkou
bol národný a kultúrny útlak starého
Maďarska, druhou prekážkou bol hmotný
a sociálny útlak, ktorý znemožnil, aby
slovenský ľud v predmníchovskej republike mohol
využiť tie možnosti a slobody, čo mu naša
prvá ústava formálne dala. Pamätáme
sa, akou kalváriou musely priasť naše kultúrne
inštitúcie nielen za starého Maďarska,
ale dokonca na aké ťažkosti narážalo
v predmníchovskej republike vydávať noviny,
knihy a brožúr pre ľud. Už nehovoriac o
kaucii, na ktorú bolo viazané vydávanie novín,
robotnícke organizácie nemaly svoje tlačiarne,
nemaly svoje technické prostriedky, aby mohly šíriť
ľudovú kultúru. Pamätáme sa, koľké
tlačiarne bola nútená vymeniť naša
Pravda Chudoby, Pravda, Slovenské zvesti, Ľudový
denník; často sa stalo, že neustálymi
konfiškáciami, pokutami, prenasledovaniami vyčerpané
robotnícke noviny stály pred nebezpečím
zániku, lebo formálna tzv. "sloboda tlače"
dala iba právo na vydávanie novín, ale nedala
ľudu súčasne prostriedky, aby toto svoje právo
vedel uskutočniť. Papieru, tlačiarní,
technických prostriedkov bolo viac než dosť,
keď, išlo o to, vydávať "kultúru"
a la Nick Karter, Buffalo Bill, alebo "Boj dvoch sŕdc";
hodnotné knihy však často nemohly byť
vôbec vydávané, lebo výrobné
náklady nedovolily, aby tieto knihy boly dostupné
ľudu.
Znárodnenie polygrafického priemyslu je nevyhnuteľným
predpokladom, aby sme vedeli uskutočniť náš
socialistický program aj v kultúre, aby kultúrnu
výrobu neusmerňovala ziskuchtivosť jednotlivého
nakladateľa, pre ktorého "vyrábať"
kultúru je to isté, ako vyrábať párky,
alebo salám, pre ktorého kultúra tiež
je iba "artiklom", na ktorom možno dobre zarábať.
Znárodnenie polygrafického priemyslu je nevyhnutným
predpokladom, aby staré utopistické socialistické
heslo "poznanie je sila" sa mohlo stať skutočnosťou.
Takýmto spôsobom umožňujeme pre ľud
vydávanie našich a svetových, predovšetkým
slovanských klasikov v slovenskej reči tak, aby
si kultúra skutočne našla cestu do naj odľahlejšej
slovenskej dediny.
Tlač, táto strašidelná veľmoc -
ak sa dostane do rúk nepovolaných - sa stane teraz
požehnaním pracujúcich.
Na Slovensku, pravda, znárodnenie polygrafického
priemyslu samo nebude len zakončením liberalistickej
éry v sektore tlačeného slova, ale - a to
my na Slovensku pevne dúfame - bude znamenať aj nové
perspektívy vo vybudovaní tohto priemyslu na Slovensku.
Je predsa všeobecne známe, ako je na Slovensku po
technickej stránke zaostalý tento priemyselný
sektor: napr. Košice, druhé mesto na Slovensku, nemajú
modernú tlačiareň, nemajú napr. cinkografiu,
takže najmenší obrázok je treba nechať
robiť na mieste stovky kilometrov vzdialenom.
Znárodnenie polygrafického priemyslu musí
teda súčasne znamenať aj veľkorysé
plánovanie, investície a dislokáciu, aby
sa kultúrne hodnoty aj na Slovensku čo najrýchlejšie
dostaly do širokých más pracujúcich.
Slovensko má teda všetky dôvody, aby sa zo srdca
tešilo uzákoneniu tejto významnej predlohy.
Nie menej významnými sú aj tri ďalšie
zákony, ktoré vytvárajú reálne
predpoklady pre zdravie a skutočný odpočinok
pracujúceho slovenského človeka. Často
sa opakuje - a plným právom - tvrdenie, že
Slovensko len teraz sa stáva skutočným domovom
slovenského národa. Tak ako predtým národ
nenašiel doma prácu, tak predtým nemal ani
možnosti skutočného odpočinku a liečenia.
Nič nepatrilo na Slovensku slovenskému národu:
ani pôda, ani závody, ale ani nevyčerpateľné
prírodné bohatstvá, krásy a liečebné
zdroje Slovenska. Slovensko je skutočným Švajčiarskom
slovanských národov, jak krásne, to je ostatne
všeobecne po svete známe. Avšak krásu
Slovenska si predtým árendovali páni, a slovenský
pracujúci človek mohol byť v najlepšom
prípade iba sluhom, kuchárom alebo vrátnikom
v nádherných hoteloch a kúpeľoch, kde
bezstarostní páni a dámy dávali si
dostaveníčko a kde, ako hovorili, odpočívali
po svojej namáhavej práci. Vieme a pamätáme
sa veľmi dobre, kto sa zotavoval v nádherných
slovenských kúpeľoch, kto chodieval do nádherných
sanatórií v Tatrách. Pre zaujímavosť
tu pripomínam, že napr. na terajšej Ceste Slobody
v Tatrách sa nesmel objaviť obyčajný
slovenský smrteľník; bola to rezervácia
maďarských grófov a barónov, medzinárodnej
šľachty a kapitalistickej buržoázie.
Sociálna politika predmníchovskej republiky na tom
len veľmi málo zmenila; je pravda, vedľa maďarských
a nemeckých veľmožov sa začali objavovať
aj českí fabrikanti a slovenskí veľkostatkári,
ale v sanatóriách nemocenskej pokladnice zostal
predsa skutočne ťažko pracujúci človek
aj naďalej iba výnimkou.
Komu slúžil Čedok? Komu slúžil
Slovakotour? Zákony, ktoré teraz ideme odhlasovať,
v skutočnosti vracajú nesmierne bohatstvo republiky,
jej hory a rieky, jej liečebné prírodné
zdroje, jej nádherné krásy pracujúcemu
českému a slovenskému ľudu.
Pamätáme sa, s akou závisťou sme čítali
v novinách v dobách predmníchovskej republiky
zprávy o tom, že v bývalých cárskych
kaštieľoch na Kryme sa zotavujú sovietski robotníci,
kolchozníci atď. Teraz ma naplňuje pocitom
zadosťučinenia a pýchy, že môžem
spolupôsobiť na uzákonení takých
opatrení, ktoré nám zaisťujú,
že handlovskí baníci, horehronskí drevorubači,
maloroľníci zo Šariša, deti pracujúceho
ľudu budú si môcť odpočinúť
a zotavovať sa tam, kam doteraz smeli vkročiť
len ti, ktorí mali na to dosť peňazí.
V suchej litere nových zákonov rysujú sa
už nádherné obrysy našej socialistickej
budúcnosti. Všetky opatrenia, na ktorých sa
dnes usnášame, sú tehly do budovy šťastlivej
socialistickej národnej budúcnosti.
Panie a páni! Nebude od veci pripomenúť, že
tomuto všetkému chcely zabrániť reakčné
sily, ktoré boly februárovými udalosťami
za pomoci českého pracujúceho ľudu aj
zo slovenského politického života odstránené.
Tí, čo bránili uzákonenie národného
poistenia, znárodnenie kúpeľov a liečebných
zdrojov, hostinského priemyslu a cestovných kancelárií,
tí istí zabraňovali aj to, aby Tatry, Sliač,
Piešťany, Trenčianske Teplice a iné perly
Slovenska patrily skutočne drobnému pracujúcemu
českému a slovenskému ľudu. (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Společná rozprava je skončena.
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 1 za výbor
kulturní a informační, posl. Syrovátkové.
Zpravodajka posl. Syrovátková: vzdávám
se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 1 za výbor
průmyslový a živn.-obchodní, posl. Vlachovi.
Zpravodaj posl. Vlach: Vzdávám se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 1 za výbor
právní, posl. dr Jelínkovi.
Zpravodaj posl. dr Jelínek: Podle směrnic
pro legislativní postup a proto, aby ustanovení
zákona č. 51/1948 platilo také pro znárodněný
polygrafický průmysl, byl podán pozměňovací
návrh posl. Syrovátkové, Vlacha, dr
Jelínka, Žiaka a druhů k vládnímu
návrhu tisk 1198 tohoto znění:
1. v oddílu II nadpis "Náhrada" budiž
zařazen pod § 9.
2. v oddílu III v § 11 vypustiti slova: "presidenta
republiky ze dne 24. října 1945, č. 100 Sb.,
o znárodnění některých průmyslových
podniků ve znění zákona ze dne 1948,
č. Sb."
3. v oddílu III v § 11 vkládá se odstavec
(2) nového znění:
"(2) Pro národní podniky, zřízené
podle tohoto zákona, platí přiměřeně
ustanovení zákona č. 51/1948 Sb., pokud vláda
nestanoví nařízením odchylky pro zvláštní
povahu polygrafických podniků; věcně
příslušným ministrem podle tohoto ustanovení
jest ministr informací."
4. V oddílu III v § 11 dosavadní odstavec (2)
stává se odstavcem (3).
5. V oddílu V v § 18 nadpis "Účinnost
a provedení" zařaditi pod § 18.
Doporučuji, aby vládní osnova zákona
byla schválena v úpravě pozměňovacího
návrhu.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 1 za výbor
rozpočtový, posl. Žiakovi.
Zpravodajca posl. Žiak: Vzdávam sa slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 2 za výbor
průmyslový a živn.-obchodní, posl. dr
Steinerovi.
Zpravodaj posl. dr Steiner: Vzdávám se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 2 za výbor
právní, posl. dr Hobzovi.
Zpravodaj posl. dr Hobza: Vzdávám se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 2 za výbor
rozpočtový, posl. Verostovi.
Zpravodaj posl. Verosta: vzdávám se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 3 za výbor
průmyslový a živn.-obchodní, posl. Sajalovi.
Zpravodaj posl. Sajal: Vzdávám se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 3 za výbor
právní, posl. Navračičovi.
Zpravodajca posl. Navračic: Vzdávam sa slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Dávám slovo k doslovu zpravodaji k odst. 3 za výbor
rozpočtový posl. Štětkovi.
Zpravodaj posl. Štětka: Vzdávám
se slova.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Vykonáme nyní oddělené
hlasování o každé ze společně
projednávaných předloh.
Ústavodárné Národní shromáždění
je způsobilé se usnášeti.
Budeme hlasovati o prvém odstavci pořadu.
Ad 1. Hlasování o osnově zákona
o znárodnění polygrafických podniků
(tisk 1217).
Zpravodajem za výbor kulturní a informační
je posl. Syrovátková, za výbor průmyslový
a živn.-obchodní posl. Vlach, za výbor
právní posl. dr Jelínek, za výbor
rozpočtový posl. Žiak.