V medzištátnom meradle prinesie uzavretá smluva
mnohé významné skutočnosti: vzájomné
oboznamovanie, úzku spoluprácu na poli hospodárskom
a kultúrnom, rozšírenie hospodárskej
spolupráce, urýchli rozvoj našich národov
a prispeje cennými skúsenosťami k úspešnej
likvidácii pozostatkov kapitalistického hospodárenia.
Kultúrna spolupráca prinesie tiež svoje plody
a obohatí kultúru našich národov, ktoré
sa sblížia aj v odvetví duchovnej tvorby. Upevnením
a rozšírením spolupráce vo všetkých
smeroch urýchli sa cesta našich národov, národov
Československa i Bulharska, k socializmu.
Po februárových udalostiach niet už prekážky,
aby sa nemohly skrátiť vzdialenosti medzi slovanskými
národmi. Vylúčení boli zo života
našich národov tí, ktorí sa stavali
proti úprimnému sbrataniu. Nadšené
uvítanie našich drahých hostí z Bulharska,
ich triumfálna cesta našou krajinou, vrelé
nadšenie v Prahe a dojímavá rozlúčka
v Bratislave, pri ktorej sa s bulharskou delegáciou lúčili
robotníci a naša mládež, nasvedčujú
tomu, že nikomu sa viac nepodarí narušiť
jednotu slovanských národov, soskupených
okolo pevnej bašty mieru a pokroku, víťazného
Sovietskeho sväzu. Kedysi sa uzavieraly smluvy a ľud
o nich často ani nevedel. Dnes niet azda občana
v našom štáte, ktorý by nevedel, že
sme s Bulharskom uzavreli smluvu. Náš pracujúci
človek si je dnes už vedomý svojho postavenia
v spoločnosti, je tak vyspelý, že vie
v plnej miere hodnotiť úspechy a výdobytky
ľudovo demokratického zriadenia a že v najvyššej
miere chápe aj smysel tvoriacej sa slovanskej vzájomnosti.
Náš pracujúci človek, oddaný
ľudovej demokracii, prijíma uzavretie smluvy s Bulharskom
ako ďalší veľký prínos k zveľadeniu
slovanského bratstva a našich domácich pomerov.
Ak v konečnom výsledku máme zhodnotiť
význam všetkých smlúv, ktoré
sme uzavreli so slovanskými národmi, naznačiť
perspektívy, ktoré poskytujú v medzištátnom,
vnútropolitickom a medzinárodnom meradle, nemožno
tak urobiť bez vyzdvihnutia nesmrteľných zásluh
Sovietskeho sväzu, ktorý celou svojou doterajšou
existenciou, svojou hospodárskou a národnostnou
politikou stal sa nielen záštitou malých národov,
ale aj jediným bezpečným obhajcom mieru a
pokojnej výstavby. Nové vlastenectvo, založené
na bratstve a jednote všetkých pracujúcich,
vydáva už svoje plody a sbližuje národy,
ktoré kedysi umele rozdeľovali a rozoštvávali
posluhovači kapitalistických a imperialistických
tendencií. Zo zotročeného a vykorisťovaného
človeka rodí sa nový typ priekopníka
socialistickej spoločnosti. Namiesto starých byrokratických
štátnych systémov bodujú sa nové,
pokrokové, pružné zriadenia, slúžiace
ľudu. Likviduje sa zaostalosť a aj naša mládež
spolu s mládežou všetkých slovanských
národov buduje nový život.
Toto všetko sa zrodilo z jednoty pracujúceho ľudu,
to je náplňou obrodeného Národného
frontu a aj záväzkom pre rozvíjanie a prehlbovanie
tejto jednoty. Ak budeme pokračovať v tejto politike,
budú všetky naše podujatia smerujúce k
zvýšeniu životnej úrovne a k oslobodeniu
človeka od zvyškov kapitalizmu v každom smere
úspešné. Táto politika je napokon aj
zárukou, že naša cesta k socializmu pôjde
úspešne dopredu. Uzavretie smluvy s bratským
Bulharskom znamená významné potvrdenie tejto
našej cesty. Preto náš Klub poslancov Komunistickej
strany Slovenska, za ktorý hovorím, bude manifestačne
hlasovať za túto smluvu. (Potlesk.)
Podpredseda Polák: Dávam slovo ďalšiemu
rečníkovi, pánu posl. Vidovi.
Posl. Vido: Slávna snemovňa!
Keď mám dnes prehovoriť k smluve, podpísanej
medzi republikou Československou a Ľudovou republikou
Bulharskou, o priateľstve, spolupráci a vzájomnej
pomoci, myslím, že hovorím menom všetkých
úprimných priateľov a vyznavačov Slovanstva,
že i táto naša smluva bude v prvom rade smluvou
pokoja a v druhom prejavom úprimného slovanského
sblíženia medzi oboma našimi národmi.
Robím tak so zadosťučinením, lebo viem,
že smluva československo-bulharská bude veľmi
dôležitým medzníkom v dejinách
slovanskej vzájomnosti. Prechádzame z obdobia slovanského
romantizmu k obdobiu činorodej práce, práce
nielen sa poznávať a sbližovať, ale predovšetkým
si pomáhať hospodársky, sociálne a mravne.
(Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)
Šafárik, vlastne evanjelista novovekého slovanstva,
vo svojich "Dejinách slavjanských literatúr"
prekrásne hovorí o smysle a význame existencie
malých slovanských národov, keď hovorí:
"Národy, ktoré sa nezrodily z krvi a sĺz,
nemajú právo na svoju existenciu." Toto Šafárik
mohol povedať na adresu národov neslovanských.
Ony boly poväčšine otročiteľmi a
otrokármi všetkého, čo zaváňalo
Slovanstvom. Symbolom takéhoto utrpenia boly v prevažnej
väčšine naše oba malé národy.
Bulhari trpeli pod jarmom tureckým, neskôr pod tyraniou
germánskeho vladára, Česi a Slováci
pod tlakom germanizačným a maďarizačným.
A predsa génius oboch národov prekonal tieto ťažkosti,
aby sa povzniesol k svojmu oslobodeniu a konštruktívnej
práci na výstavbe mieru.
Dnes, keď stojíme na prahu štvrtého výročia
svojho nového oslobodenia zpod nadvlády nacizmu
a keď od dedín Slovenska východného
až po samučkú Prahu si pripomíname slovanské
víťazstvo z r. 1945, ako by symbolicky i táto
smluva zapadá do reťaze osláv. Pravdaže,
nestačí iba oslavovať. Oslavy, ktoré
by boly prejavom iba vonkajšej okázalosti, stratily
by svoj smysel a svoju podstatu. Z takýchto historických
skutočností treba sa učiť a treba čerpať
novú silu pre nás i pre našich potomkov. Rok
1945 a silné slovanské hnutie vo všetkých
nás musí byť aj ponaučením i
pre dnešok. Treba si nám položiť otázku,
ktoré to boly sily, ktoré od prvoty sledovaly oslobodenie
oboch našich národov.
A tu bez rozpakov, chlapsky a statočne musíme doznať,
že to bol Sovietsky sväz a s ním sdružené
národy, ktoré nám priniesly slobodu, obnovenie
našej štátnosti, ale i zástavu pokoja.
Teda nebola to iba platonická láska, ale bol to
fakt oslobodenia, o ktorom musíme premýšľať
a ktorý musíme jasne zhodnotiť najmä teraz,
keď sa znovu nad svetovým obzorom počínajú
sťahovať mračná. Rozumie sa však,
že Sovietsky sväz a s ním sdružené
slovanské národy nepodporovaly nás iba mravne,
diplomaticky a politicky, ale treba jasne povedať, že
platily za nás i daň krvi, a predsa: takáto
daň je najvzácnejšou splátkou a najcennejším
právom priateľstva, aké môže jestvovať
medzi dvoma bratskými národmi.
Ďalej: ak zvažujeme dnešnú situáciu,
znovu vidíme, že sú to opäť slovanské
národy, ktoré sa stávajú garantom
a ochrancom našich dvoch národov ako najvysunutejších
bášt proti odvekým nepriateľom.
Panie a páni, pred sebou máte smluvu o priateľstve,
spolupráci a vzájomnej pomoci medzi republikou Československou
a Ľudovou republikou Bulharskou, podpísanú
dňa 23. apríla 1948 v Prahe. Je to smluva podložená
bratstvom, úsilím mieru a pokoja, smluva o vzájomnom
rešpektovaní sa; nie je to smluva obchodná,
ktorá by sledovala nejaké bočné ciele.
Táto smluva je ďalším článkom
medzi slovanskými národmi, akú sme už
uzavreli so SSSR, Juhosláviou a Poľskom proti hrozbe
útoku so strany Nemecka.
Táto smluva spočíva na 4 základných
pilieroch. Prvým takýmto fundamentom je slovanské
bratstvo po krvi. Už Vajanský túto slovanskú
spolupatričnosť s Bulharmi apostrofoval, keď
v utešenej svojej sbierke básní "Tatry
a more" volá po bratstve so Slovanmi východu:
"Zvolaly k nám Tatry, vy ste rodní bratri,
kosť i krv tá jedna, patríme dovedna."
Ako my tvoríme hranicu Slovanstva na západe, Bulharsko
je mocnou oporou Slovanstva na juhovýchode. Ak by jedna
z týchto hrádzí povolila, narušené
by bolo bratstvo všetkých slovanských národov.
Ale sme aj slovanskými bratmi po kosti, reči a kultúre.
Veď už sv. Cyril a Metod vytvárajúc prvé
predpoklady slovanskej kultúry načreli z bohatých
žriediel bulharských, no boli to i ďalší
naši vynikajúci stvárňovatelia slovanskej
myšlienky, ako bol Hollý, Kollár, Hamuljak,
Štúr i Moyzes a Havlík, Vajanský i Škultéty,
ktorí sa ku kultúrnym hodnotám Bulharska
radi vracali, z nich čerpali posilu a nimi upevňovali
slovanské bratstvo.
Na týchto základoch je postavená i táto
smluva, ako sa hovorí v VI. článku: "vysoké
smluvné strany budú rozvíjať a upevňovať
hospodárske, kultúrne a iné styky medzi oboma
zemami v duchu priateľstva a súčinnosti ako
aj podľa dohôd a smlúv na tento cieľ sjednaných."
Azda z tohto článku najlepšie vidieť,
čo sleduje nová československo-bulharská
smluva. Ak sa dnes na Západe maskujú prípravy
na vojnu starým imperialistickým heslom "Kto
chceš mier, chystaj vojnu", čo značí:
Zaisťuj sa na vojnu, ak chceš mier, z predloženej
smluvy jasne vysvitá, že snahou oboch národov
nie je nič podobného, Slovania nechcú vojnu,
nepestujú ani skrytý, ani zjavný militarizmus.
Slovan, verný svojej tradícii, vychádza z
mieru a pokoja. Nechce zotročovať, no treba mi jasne
povedať, že ani nechce byť sám zotročený.
Toto je jadro našej smluvy. Ona je najlepším
prejavom, a to prejavom otvoreným a nezastretým,
že chceme pracovať s každým na výstavbe
pokoja. Politické sblíženie môže
iba podporovať ďalšiu spoluprácu a nie je
podkladom nijakých vojnových aspirácií.
Ako vidieť z textu, smluva nemá nijakých tajných
doložiek a protokolov. Je jasným prejavom nášho
úsilia sblížiť sa s každým,
kto sleduje slovanské sbratanie a snahu mierového
socializmu.
Napriek tomu, že oba naše národy zaberajú
veľmi chúlostivé miesto v srdci Európy,
nechcú svojho postavenia využívať proti
nikomu. Z Československej republiky po vypudení
nespratných nemeckých a maďarských menšín
už nikdy sa nestane zem nepokoja a sociálneho neporiadku.
Preto jednak s dôverou, jednak s nádejou hľadíme
v ústrety krajšej našej budúcnosti. Najvážnejším
odkazom nášho postavenia je odkaz Hviezdoslavov, ktorý
v závere Krvavých sonetov hovorí: "Slovanstvo
zasadí palmu pokoja, v nejž hovieť si ľudstvo
bude jak v prístave bez búrok a prieku." No,
a my tento prístav pokoja chceme dobudovať. Chceme
ho dobudovať na podklade pokrokových složiek
a na podklade prehĺbenia a utuženia demokratického
mieru medzi ostatnými pokrokovými národmi.
Preto i s tohto miesta prevolávam na slávu všetkých
tých, ktorí to so Slovanstvom myslia dobře,
úprimne a čestne, a preklíname tých,
ktorí šermujú mečom nepokoja.
Nech rozkvitá blaho oboch smluvných národov,
nech smluva českslovensko-bulharská je matkou a
ochrankyňou slovanského a svetového pokoja!
(Potlesk.)
Podpredseda Komzala: Ďalej je ku slovu prihlásený
pán posl. dr Bělehrádek.
Posl. dr Bělehrádek: Slavná sněmovno!
Ideje, jimiž se určují národy a státy,
se vyžívají jednak vnitřním životem
národů, jednak jejich zevními styky s národy
jinými. Mezi oběma musí býti soulad,
a myšlenka sebeurčení národů
pokračuje i v nové době v této formě.
Národy si dávají samy svou vnitřní
strukturu a včleňují se do struktury mezinárodní
podle svých přirozených potřeb, zájmů
a tužeb.
Tak i československý lid, dosáhnuv svého
sebeurčení po dvojím osvobozovacím
zápase se svými odvěkými utlačovateli,
vstupuje v jednání také s bratrským
národem bulharským, který rovněž
došel už dříve svého sebeurčení
bojem se svým utlačovatelem na Balkáně
a uhájil ji v poslední válce proti novému
pokusu o zotročení. Přátelství
mezi národy ČSR a národem Lidové republiky
Bulharské, má-li být přátelstvím
činorodým, nemůže zanedbat této
základní analogie v historii obojího bratrského
lidu, analogie, která záleží nejen na
skutečnosti našeho společného původu,
ale i na podobnosti našich politických a kulturních
osudů, našeho ujařmení, našeho
odboje a konečného vítězství
i naší moderní historie, spojenectví
se Sovětským svazem a volby státní
struktury lidové a socialistické.
Německý Drang nach Osten se nás obou dotkl
již dvakrát v tomto století a zkušenosti
z minula nás nutí k opatrnému vyčkávání,
co se vyvine z dnešního poraženého Německa
v budoucnosti. Náš spolek s bratry Bulhary je založen
především na tom, že chceme čelit
tomuto nebezpečí, kdyby ožilo po třetí,
a že se za tím účelem chceme spojit
na účinný odboj třeba v bratrství
krve. Naše úmluva je tedy povahy ryze defensivní
a nemůže vadit nikomu, ovšem s výjimkou
toho, kdo s námi snad nesmýšlí poctivě.
Naše smlouva zapadá do rámce širšího
systému zabezpečovacího, který je
dán vztahy mezi všemi slovanskými národy
nyní po válce a vůbec mezi státy spřátelenými
se Sovětským svazem. Je tedy instrumentem moderní
politiky slovanské, jak jí nyní rozumíme,
a v tomto smyslu je zároveň instrumentem všeslovanských
mírových snah, neboť ukazujíc nepříteli
Slovanstva sílu a připravenost činí
možnost nových útočných pletich
méně pravděpodobnou. Je také v dokonalé
shodě - a výslovně to konstatuje - s chartou
Spojených národů, která s takovými
preventivními úmluvami defensivního rázu
počítá a je připouští.
Naše vzájemná smlouva však naplňuje
naší touhu po obapolním a bratrském
přátelství ještě také
jinak než jen dohodou o vzájemné pomoci pro
případ nebezpečí. Pamatuje rozsáhlou
měrou na přátelské styky v době
míru, na styky tvořivé a konstruktivní.
Jak preambule, tak zejména i VI. článek smlouvy
takové styky zdůrazňují a zaručují.
A není snad nevhod připomenouti si přitom,
že tato konstruktivní část našeho
přátelství má hluboké historické
kořeny. Už zde bylo připomenuto, kdo mluvili
přede mnou, že křesťanská tradice
obojího našeho lidu vzešla z téhož
pramene a že Cyril a Metoděj byli apoštoly v
Bulharsku jako mezi námi. Je tomu letos 70 let, co se Bulharsko
stalo opět knížectvím, byť i ne
tehdy ještě zcela samostatným. Připomeňme
si, že je tomu letos rovněž 70 let, co český
národ tvořil první základy svého
socialistického hnutí a kdy byla založena strana
soc. demokratická. Byli jsme tenkrát součástí
rakousko-uherské monarchie a nemohli jsme pěstovat
své politické styky a svou politickou vzájemnost
s ostatními slovanskými národy zcela volně;
ale přes velké rozdíly osudů národů
našeho a bulharského, přes různosti
útisku a nebezpečí, které byly u nás
a u nich na Balkáně, dospěli jsme dnes oba,
lid bulharský i lid československý, k témuž
stupni vítězícího socialismu a vytvořili
jsme stát na podkladě myšlenky lidově
demokratické a socialistické.
Knížectví bulharské brzy po svém
osvobození rozkvetlo obnoveným národním
životem hospodářským a kulturním,
a bylo zde již vzpomenuto toho, že si pozvali na pomoc
pro první dobu pracovníky z českých
kruhů. A Češi tuto pomoc rádi poskytli.
Češi organisovali Bulharům první cukrovary
a lihovary, jejich dráhy pomáhal budovat vynikající
český inženýr Antonín Pelc, zároveň
vynikající badatel v oboru archeologie Bulharska.
Ale zvlášť mi budiž dovoleno znovu připomenout
jméno dr Konst. Jirečka, kterého si Bulhaři
povolali hned po svém osvobození, aby jim v jejich
pětiletce 1879-1884 vybudoval základy školského
a kulturního systému. Tento vnuk slavného
P. J. Šafaříka ukázal svým dílem,
že je důstojným potomkem svého děda.
Založil Bulharům řadu školských
a kulturních institucí, kterými bulharský
národ předčil ostatní okolní
národy a kterými byly založeny zároveň
trvalé kulturní vztahy mezí obojím
lidem. V jejich čelo byli postaveni mnozí velcí
Češi. Zároveň ukázal Jireček
na možnost plánování; i to bych rád
zdůraznil.
Měli jsme nedávno v parlamentě situaci, kdy
byly vzneseny jisté pochyby o tom, zda lze v kultuře
plánovat. Dílo Konst. Jirečka v Bulharsku,
kterého si váží stejně bratři
Bulhaři jako my Češi, kteří jsme
na to hrdi, ukázalo, že kulturní plánování
možné je a že je velmi užitečné
a může být úspěšné,
jen když se chce.
Jsou tedy naše přátelské vztahy na poli
hospodářském a kulturním dávné
a jsou bezpečnou základnou toho, abychom dnes mohli
přistoupit k pevnější, trvalejší
a širší úmluvě o bratrské,
přátelské a vzájemné pomoci
mezi národem bulharským a národy ČSR.
Moje strana vřele vítá, že dochází
k této smlouvě a bude s upřímnou radostí
a manifestačně hlasovat pro její ratifikaci.
(Potlesk.)
Podpredseda Komzala: Dávam slovo ďalšiemu
rečníkovi, p. posl. Kobylkovi.