Čtvrtek 29. dubna 1948

V medzištátnom meradle prinesie uzavretá smluva mnohé významné skutočnosti: vzájomné oboznamovanie, úzku spoluprácu na poli hospodárskom a kultúrnom, rozšírenie hospodárskej spolupráce, urýchli rozvoj našich národov a prispeje cennými skúsenosťami k úspešnej likvidácii pozostatkov kapitalistického hospodárenia. Kultúrna spolupráca prinesie tiež svoje plody a obohatí kultúru našich národov, ktoré sa sblížia aj v odvetví duchovnej tvorby. Upevnením a rozšírením spolupráce vo všetkých smeroch urýchli sa cesta našich národov, národov Československa i Bulharska, k socializmu.

Po februárových udalostiach niet už prekážky, aby sa nemohly skrátiť vzdialenosti medzi slovanskými národmi. Vylúčení boli zo života našich národov tí, ktorí sa stavali proti úprimnému sbrataniu. Nadšené uvítanie našich drahých hostí z Bulharska, ich triumfálna cesta našou krajinou, vrelé nadšenie v Prahe a dojímavá rozlúčka v Bratislave, pri ktorej sa s bulharskou delegáciou lúčili robotníci a naša mládež, nasvedčujú tomu, že nikomu sa viac nepodarí narušiť jednotu slovanských národov, soskupených okolo pevnej bašty mieru a pokroku, víťazného Sovietskeho sväzu. Kedysi sa uzavieraly smluvy a ľud o nich často ani nevedel. Dnes niet azda občana v našom štáte, ktorý by nevedel, že sme s Bulharskom uzavreli smluvu. Náš pracujúci človek si je dnes už vedomý svojho postavenia v spoločnosti, je tak vyspelý, že vie v plnej miere hodnotiť úspechy a výdobytky ľudovo demokratického zriadenia a že v najvyššej miere chápe aj smysel tvoriacej sa slovanskej vzájomnosti. Náš pracujúci človek, oddaný ľudovej demokracii, prijíma uzavretie smluvy s Bulharskom ako ďalší veľký prínos k zveľadeniu slovanského bratstva a našich domácich pomerov.

Ak v konečnom výsledku máme zhodnotiť význam všetkých smlúv, ktoré sme uzavreli so slovanskými národmi, naznačiť perspektívy, ktoré poskytujú v medzištátnom, vnútropolitickom a medzinárodnom meradle, nemožno tak urobiť bez vyzdvihnutia nesmrteľných zásluh Sovietskeho sväzu, ktorý celou svojou doterajšou existenciou, svojou hospodárskou a národnostnou politikou stal sa nielen záštitou malých národov, ale aj jediným bezpečným obhajcom mieru a pokojnej výstavby. Nové vlastenectvo, založené na bratstve a jednote všetkých pracujúcich, vydáva už svoje plody a sbližuje národy, ktoré kedysi umele rozdeľovali a rozoštvávali posluhovači kapitalistických a imperialistických tendencií. Zo zotročeného a vykorisťovaného človeka rodí sa nový typ priekopníka socialistickej spoločnosti. Namiesto starých byrokratických štátnych systémov bodujú sa nové, pokrokové, pružné zriadenia, slúžiace ľudu. Likviduje sa zaostalosť a aj naša mládež spolu s mládežou všetkých slovanských národov buduje nový život.

Toto všetko sa zrodilo z jednoty pracujúceho ľudu, to je náplňou obrodeného Národného frontu a aj záväzkom pre rozvíjanie a prehlbovanie tejto jednoty. Ak budeme pokračovať v tejto politike, budú všetky naše podujatia smerujúce k zvýšeniu životnej úrovne a k oslobodeniu človeka od zvyškov kapitalizmu v každom smere úspešné. Táto politika je napokon aj zárukou, že naša cesta k socializmu pôjde úspešne dopredu. Uzavretie smluvy s bratským Bulharskom znamená významné potvrdenie tejto našej cesty. Preto náš Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska, za ktorý hovorím, bude manifestačne hlasovať za túto smluvu. (Potlesk.)

Podpredseda Polák: Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu posl. Vidovi.

Posl. Vido: Slávna snemovňa!

Keď mám dnes prehovoriť k smluve, podpísanej medzi republikou Československou a Ľudovou republikou Bulharskou, o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, myslím, že hovorím menom všetkých úprimných priateľov a vyznavačov Slovanstva, že i táto naša smluva bude v prvom rade smluvou pokoja a v druhom prejavom úprimného slovanského sblíženia medzi oboma našimi národmi.

Robím tak so zadosťučinením, lebo viem, že smluva československo-bulharská bude veľmi dôležitým medzníkom v dejinách slovanskej vzájomnosti. Prechádzame z obdobia slovanského romantizmu k obdobiu činorodej práce, práce nielen sa poznávať a sbližovať, ale predovšetkým si pomáhať hospodársky, sociálne a mravne. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Komzala.)

Šafárik, vlastne evanjelista novovekého slovanstva, vo svojich "Dejinách slavjanských literatúr" prekrásne hovorí o smysle a význame existencie malých slovanských národov, keď hovorí: "Národy, ktoré sa nezrodily z krvi a sĺz, nemajú právo na svoju existenciu." Toto Šafárik mohol povedať na adresu národov neslovanských. Ony boly poväčšine otročiteľmi a otrokármi všetkého, čo zaváňalo Slovanstvom. Symbolom takéhoto utrpenia boly v prevažnej väčšine naše oba malé národy. Bulhari trpeli pod jarmom tureckým, neskôr pod tyraniou germánskeho vladára, Česi a Slováci pod tlakom germanizačným a maďarizačným. A predsa génius oboch národov prekonal tieto ťažkosti, aby sa povzniesol k svojmu oslobodeniu a konštruktívnej práci na výstavbe mieru.

Dnes, keď stojíme na prahu štvrtého výročia svojho nového oslobodenia zpod nadvlády nacizmu a keď od dedín Slovenska východného až po samučkú Prahu si pripomíname slovanské víťazstvo z r. 1945, ako by symbolicky i táto smluva zapadá do reťaze osláv. Pravdaže, nestačí iba oslavovať. Oslavy, ktoré by boly prejavom iba vonkajšej okázalosti, stratily by svoj smysel a svoju podstatu. Z takýchto historických skutočností treba sa učiť a treba čerpať novú silu pre nás i pre našich potomkov. Rok 1945 a silné slovanské hnutie vo všetkých nás musí byť aj ponaučením i pre dnešok. Treba si nám položiť otázku, ktoré to boly sily, ktoré od prvoty sledovaly oslobodenie oboch našich národov.

A tu bez rozpakov, chlapsky a statočne musíme doznať, že to bol Sovietsky sväz a s ním sdružené národy, ktoré nám priniesly slobodu, obnovenie našej štátnosti, ale i zástavu pokoja. Teda nebola to iba platonická láska, ale bol to fakt oslobodenia, o ktorom musíme premýšľať a ktorý musíme jasne zhodnotiť najmä teraz, keď sa znovu nad svetovým obzorom počínajú sťahovať mračná. Rozumie sa však, že Sovietsky sväz a s ním sdružené slovanské národy nepodporovaly nás iba mravne, diplomaticky a politicky, ale treba jasne povedať, že platily za nás i daň krvi, a predsa: takáto daň je najvzácnejšou splátkou a najcennejším právom priateľstva, aké môže jestvovať medzi dvoma bratskými národmi.

Ďalej: ak zvažujeme dnešnú situáciu, znovu vidíme, že sú to opäť slovanské národy, ktoré sa stávajú garantom a ochrancom našich dvoch národov ako najvysunutejších bášt proti odvekým nepriateľom.

Panie a páni, pred sebou máte smluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi republikou Československou a Ľudovou republikou Bulharskou, podpísanú dňa 23. apríla 1948 v Prahe. Je to smluva podložená bratstvom, úsilím mieru a pokoja, smluva o vzájomnom rešpektovaní sa; nie je to smluva obchodná, ktorá by sledovala nejaké bočné ciele. Táto smluva je ďalším článkom medzi slovanskými národmi, akú sme už uzavreli so SSSR, Juhosláviou a Poľskom proti hrozbe útoku so strany Nemecka.

Táto smluva spočíva na 4 základných pilieroch. Prvým takýmto fundamentom je slovanské bratstvo po krvi. Už Vajanský túto slovanskú spolupatričnosť s Bulharmi apostrofoval, keď v utešenej svojej sbierke básní "Tatry a more" volá po bratstve so Slovanmi východu: "Zvolaly k nám Tatry, vy ste rodní bratri, kosť i krv tá jedna, patríme dovedna."

Ako my tvoríme hranicu Slovanstva na západe, Bulharsko je mocnou oporou Slovanstva na juhovýchode. Ak by jedna z týchto hrádzí povolila, narušené by bolo bratstvo všetkých slovanských národov. Ale sme aj slovanskými bratmi po kosti, reči a kultúre. Veď už sv. Cyril a Metod vytvárajúc prvé predpoklady slovanskej kultúry načreli z bohatých žriediel bulharských, no boli to i ďalší naši vynikajúci stvárňovatelia slovanskej myšlienky, ako bol Hollý, Kollár, Hamuljak, Štúr i Moyzes a Havlík, Vajanský i Škultéty, ktorí sa ku kultúrnym hodnotám Bulharska radi vracali, z nich čerpali posilu a nimi upevňovali slovanské bratstvo.

Na týchto základoch je postavená i táto smluva, ako sa hovorí v VI. článku: "vysoké smluvné strany budú rozvíjať a upevňovať hospodárske, kultúrne a iné styky medzi oboma zemami v duchu priateľstva a súčinnosti ako aj podľa dohôd a smlúv na tento cieľ sjednaných."

Azda z tohto článku najlepšie vidieť, čo sleduje nová československo-bulharská smluva. Ak sa dnes na Západe maskujú prípravy na vojnu starým imperialistickým heslom "Kto chceš mier, chystaj vojnu", čo značí: Zaisťuj sa na vojnu, ak chceš mier, z predloženej smluvy jasne vysvitá, že snahou oboch národov nie je nič podobného, Slovania nechcú vojnu, nepestujú ani skrytý, ani zjavný militarizmus. Slovan, verný svojej tradícii, vychádza z mieru a pokoja. Nechce zotročovať, no treba mi jasne povedať, že ani nechce byť sám zotročený.

Toto je jadro našej smluvy. Ona je najlepším prejavom, a to prejavom otvoreným a nezastretým, že chceme pracovať s každým na výstavbe pokoja. Politické sblíženie môže iba podporovať ďalšiu spoluprácu a nie je podkladom nijakých vojnových aspirácií. Ako vidieť z textu, smluva nemá nijakých tajných doložiek a protokolov. Je jasným prejavom nášho úsilia sblížiť sa s každým, kto sleduje slovanské sbratanie a snahu mierového socializmu.

Napriek tomu, že oba naše národy zaberajú veľmi chúlostivé miesto v srdci Európy, nechcú svojho postavenia využívať proti nikomu. Z Československej republiky po vypudení nespratných nemeckých a maďarských menšín už nikdy sa nestane zem nepokoja a sociálneho neporiadku. Preto jednak s dôverou, jednak s nádejou hľadíme v ústrety krajšej našej budúcnosti. Najvážnejším odkazom nášho postavenia je odkaz Hviezdoslavov, ktorý v závere Krvavých sonetov hovorí: "Slovanstvo zasadí palmu pokoja, v nejž hovieť si ľudstvo bude jak v prístave bez búrok a prieku." No, a my tento prístav pokoja chceme dobudovať. Chceme ho dobudovať na podklade pokrokových složiek a na podklade prehĺbenia a utuženia demokratického mieru medzi ostatnými pokrokovými národmi. Preto i s tohto miesta prevolávam na slávu všetkých tých, ktorí to so Slovanstvom myslia dobře, úprimne a čestne, a preklíname tých, ktorí šermujú mečom nepokoja.

Nech rozkvitá blaho oboch smluvných národov, nech smluva českslovensko-bulharská je matkou a ochrankyňou slovanského a svetového pokoja! (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalej je ku slovu prihlásený pán posl. dr Bělehrádek.

Posl. dr Bělehrádek: Slavná sněmovno!

Ideje, jimiž se určují národy a státy, se vyžívají jednak vnitřním životem národů, jednak jejich zevními styky s národy jinými. Mezi oběma musí býti soulad, a myšlenka sebeurčení národů pokračuje i v nové době v této formě. Národy si dávají samy svou vnitřní strukturu a včleňují se do struktury mezinárodní podle svých přirozených potřeb, zájmů a tužeb.

Tak i československý lid, dosáhnuv svého sebeurčení po dvojím osvobozovacím zápase se svými odvěkými utlačovateli, vstupuje v jednání také s bratrským národem bulharským, který rovněž došel už dříve svého sebeurčení bojem se svým utlačovatelem na Balkáně a uhájil ji v poslední válce proti novému pokusu o zotročení. Přátelství mezi národy ČSR a národem Lidové republiky Bulharské, má-li být přátelstvím činorodým, nemůže zanedbat této základní analogie v historii obojího bratrského lidu, analogie, která záleží nejen na skutečnosti našeho společného původu, ale i na podobnosti našich politických a kulturních osudů, našeho ujařmení, našeho odboje a konečného vítězství i naší moderní historie, spojenectví se Sovětským svazem a volby státní struktury lidové a socialistické.

Německý Drang nach Osten se nás obou dotkl již dvakrát v tomto století a zkušenosti z minula nás nutí k opatrnému vyčkávání, co se vyvine z dnešního poraženého Německa v budoucnosti. Náš spolek s bratry Bulhary je založen především na tom, že chceme čelit tomuto nebezpečí, kdyby ožilo po třetí, a že se za tím účelem chceme spojit na účinný odboj třeba v bratrství krve. Naše úmluva je tedy povahy ryze defensivní a nemůže vadit nikomu, ovšem s výjimkou toho, kdo s námi snad nesmýšlí poctivě. Naše smlouva zapadá do rámce širšího systému zabezpečovacího, který je dán vztahy mezi všemi slovanskými národy nyní po válce a vůbec mezi státy spřátelenými se Sovětským svazem. Je tedy instrumentem moderní politiky slovanské, jak jí nyní rozumíme, a v tomto smyslu je zároveň instrumentem všeslovanských mírových snah, neboť ukazujíc nepříteli Slovanstva sílu a připravenost činí možnost nových útočných pletich méně pravděpodobnou. Je také v dokonalé shodě - a výslovně to konstatuje - s chartou Spojených národů, která s takovými preventivními úmluvami defensivního rázu počítá a je připouští.

Naše vzájemná smlouva však naplňuje naší touhu po obapolním a bratrském přátelství ještě také jinak než jen dohodou o vzájemné pomoci pro případ nebezpečí. Pamatuje rozsáhlou měrou na přátelské styky v době míru, na styky tvořivé a konstruktivní. Jak preambule, tak zejména i VI. článek smlouvy takové styky zdůrazňují a zaručují.

A není snad nevhod připomenouti si přitom, že tato konstruktivní část našeho přátelství má hluboké historické kořeny. Už zde bylo připomenuto, kdo mluvili přede mnou, že křesťanská tradice obojího našeho lidu vzešla z téhož pramene a že Cyril a Metoděj byli apoštoly v Bulharsku jako mezi námi. Je tomu letos 70 let, co se Bulharsko stalo opět knížectvím, byť i ne tehdy ještě zcela samostatným. Připomeňme si, že je tomu letos rovněž 70 let, co český národ tvořil první základy svého socialistického hnutí a kdy byla založena strana soc. demokratická. Byli jsme tenkrát součástí rakousko-uherské monarchie a nemohli jsme pěstovat své politické styky a svou politickou vzájemnost s ostatními slovanskými národy zcela volně; ale přes velké rozdíly osudů národů našeho a bulharského, přes různosti útisku a nebezpečí, které byly u nás a u nich na Balkáně, dospěli jsme dnes oba, lid bulharský i lid československý, k témuž stupni vítězícího socialismu a vytvořili jsme stát na podkladě myšlenky lidově demokratické a socialistické.

Knížectví bulharské brzy po svém osvobození rozkvetlo obnoveným národním životem hospodářským a kulturním, a bylo zde již vzpomenuto toho, že si pozvali na pomoc pro první dobu pracovníky z českých kruhů. A Češi tuto pomoc rádi poskytli. Češi organisovali Bulharům první cukrovary a lihovary, jejich dráhy pomáhal budovat vynikající český inženýr Antonín Pelc, zároveň vynikající badatel v oboru archeologie Bulharska. Ale zvlášť mi budiž dovoleno znovu připomenout jméno dr Konst. Jirečka, kterého si Bulhaři povolali hned po svém osvobození, aby jim v jejich pětiletce 1879-1884 vybudoval základy školského a kulturního systému. Tento vnuk slavného P. J. Šafaříka ukázal svým dílem, že je důstojným potomkem svého děda. Založil Bulharům řadu školských a kulturních institucí, kterými bulharský národ předčil ostatní okolní národy a kterými byly založeny zároveň trvalé kulturní vztahy mezí obojím lidem. V jejich čelo byli postaveni mnozí velcí Češi. Zároveň ukázal Jireček na možnost plánování; i to bych rád zdůraznil.

Měli jsme nedávno v parlamentě situaci, kdy byly vzneseny jisté pochyby o tom, zda lze v kultuře plánovat. Dílo Konst. Jirečka v Bulharsku, kterého si váží stejně bratři Bulhaři jako my Češi, kteří jsme na to hrdi, ukázalo, že kulturní plánování možné je a že je velmi užitečné a může být úspěšné, jen když se chce.

Jsou tedy naše přátelské vztahy na poli hospodářském a kulturním dávné a jsou bezpečnou základnou toho, abychom dnes mohli přistoupit k pevnější, trvalejší a širší úmluvě o bratrské, přátelské a vzájemné pomoci mezi národem bulharským a národy ČSR.

Moje strana vřele vítá, že dochází k této smlouvě a bude s upřímnou radostí a manifestačně hlasovat pro její ratifikaci. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, p. posl. Kobylkovi.



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP