Středa 14. dubna 1948

Národní pojištění přinese zemědělcům zrovnoprávnění a ochranu zdraví, zabezpečení sociální ve stáří, ale ukládá jim také povinnost placení pojistných prémií, které budou zvláště v horských oblastech, kde vlivem klimatických poměrů nelze za žádných okolností dosáhnouti vyšších výnosů půdy, dosti tíživé. v těchto horských oblastech velkou většinu rozlohy zemědělských usedlostí činí lesy, pastviny, případně půda neplodná a na zbytku půdy v důsledku nemožnosti použití strojů je třeba více lidských sil. Proto se obracím na pány ministry zemědělství a sociální péče a žádám, aby v prováděcím nařízení k zákonu o placení pojistných prémií byla pro tyto horské oblasti učiněna výjimka, aby neplodná půda byla vůbec vypuštěna a lesy a pastviny započítány do výměry místo 50 ha 1 ha. Této úlevy si horští zemědělci, kteří jsou značně ohroženi přírodou, plně zasluhují.

Je ještě nutno upozorniti na jednu zvláště závažnou skutečnost. Při projednávání zákona o sociálním pojištění dělnickém v roce 1924 v tehdejším parlamentě byla tato důležitá osnova šestkrát vrácena zpět a stále zhoršována, takže z původního návrhu zůstaly jen trosky. Tím dokazovala vládnoucí velkostatkářská klika lásku k dělnictvu. V dnešním parlamentě při projednávání osnovy pro zemědělce zvláště důležité bylo postupováno opačně, ani jeden zhoršující návrh, naopak spousta návrhů zlepšujících, což dnešnímu parlamentu slouží ke cti, a je mou povinností poděkovat Revolučnímu odborovému hnutí a vládě Klementa Gottwalda, že svým krásným postojem k uvolnění rezerv z dělnického pojištění umožnily okamžité vyplácení sociálních důchodů starým sedřeným zemědělcům. Jsme na správné cestě, dělník se staví za rolníka, rolník za dělníka ke krásné společné poctivé práci pro blaho naší republiky a lepší příští všeho pracujícího lidu měst i venkova. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, p. posl. Čulenovi.

Posl. Čulen: Slávna poslanecká snemovňa!

Tento vládny návrh zákona o národnom poistení nám pripomína dejinnú zmenu v našom živote, hlavne zmenu v našej dedine.

Pred sto rokmi v dobe feudálneho panstva, starý i chorý človek bol hnaný drábom na panské na robotu tak dlho, pokiaľ vládal chodiť. Chorobu, neschopnosť práce pánski drábi liečili na dereši lieskovou palicou ako leňošstvo a neposlušnosť pánovho rozkazu. Nejeden skonal pri tomto mučení. Odobranie prideleného majetku nebolo zriedkavým zjavom. Takto starý, v práci na panskom zodratý človek ostal bez zaopatrenia, bez chleba, žobrákom, odkázaný na almužnu od iných nevoľníkov.

Keď chorí a starí umierali hladom a zemepáni hýrili, panskí pomocníci hlásali božiu trpezlivosť a poslušnosť v práci, k odvádzaniu desiateho podielu pánom.

Miera trpezlivosti sa naplnila, musela prísť vzbura ľudu - francúzska buržoázna revolúcia, aby nevoľníctvu, tomuto starodobému otrockému životu bol učinený koniec navždy. Ľud jasal radosťou v nádeji, že bude mať slobodu a lepší život v budúcnosti.

Tohto roku slávime storočnú pamiatku tejto historickej zmeny, pripomíname si, čo pripravily nášmu ľudu pozostatky panštiny: dnešní statkári, veľkoobchodníci, fabrikanti a bankári. Zo starého nevoľníka spravili námezdného robotníka, malého roľníka, spravili si z nich moderných otrokov. Miesto odvádzania desiateho podielu navalili na nich neúnosné dane, za poctivú prácu na veľkostatkoch a v lesoch platili im mzdu, ktorá sa rovnala almužne. Šľahali ich exekútorom, nezamestnanosťou. Beda tomu, kto padol do dlhodobej nemoci alebo prišiel o svoje zdravie v práci. Pocítila to celá jeho rodina.

Keď sa chcel vyliečiť, vo väčšine prípadov stálo ho to zadĺženie a z toho obyčajný uzáver bol strata majetku. Lebo dobrí lekári a liečebné ústavy boly len pre tých, ktorí mohli dobre zaplatiť. Keď vydržal vo zdraví pracovať do staroby, vtedy na staré roky stal sa príťažou a postrkadlom u svojich detí. Nie v málo prípadoch deti čakaly na smrť svojho otca a matky, aby zdedily po nich majetok, a kto toho majetku nemal, očakávala ho žobrácka palica.

Zo svojich mladých rokov spomínam si na starého slepého človeka. Pri práci stratil zrak, tak prišiel o všetko. Mal to šťastie, že v starobe bol pribraný medzi kostolných žobrákov a to znamenalo, že mohol pomocou svojich nešťastných druhov jedenkrát do týždňa obísť dedinu a vyžobrať si kúsok chleba.

Druhý prípad: Zdravý človek menom Vaďoch po celý svoj život slúžil u sedliakov v Rakúsku ako mnoho iných z našej obce. Nepamätám si na jedného, kto by si bol mohol z tohto platu niečo ušetriť na staré roky. Podobne to bolo i so starým Vaďochom. V práci zodratý, starý, vrátil sa znovu do svojej obce. Ako starého a ešte pracovitého človeka ho obec vzala k opatere obecných plemenníkov. Za jeho usilovnú prácu mali ho ľudia radi. No, jeho sily chradly, prišla doba, keď už vôbec nemohol pracovať. A viete, čo sa stalo s týmto pracovitým človekom? Rodiny nemal, majetku nemal, ošetriť ho nemal kto - hladný, zavšivavený zomrel pod farským plotom.

Kapitalistický systém priviedol náš ľud na dedinách tak ďaleko, že v značnom počte roľníci viac sa starali o zdravie svojho dobytka, ako o zdravie svojich detí. Keď dobytok nežral, bola z toho veľká starosť v dome. Z obavy uhynutia volali hneď zverolekára. Avšak horúčka u dieťata ostala nepovšimnutá, išlo sa k lekárovi až bolo neskoro. Následkom toho budila nemocnica obavu smrti u našich roľníkov. Toto bolo ovocie tých, ktorí sa vydávali za zástancov a ochrancov dedinského ľudu.

Keď prišli robotníci s požiadavkou o sociálnom poistení, panstvo nielen že robilo prekážky jeho uzákoneniu, ale hanobilo jeho požiadavku ako vec škodlivú pre štát a zamestnávateľom neúnosnú. Je to samozrejmosťou so strany kapitalistickej spoločnosti. Veď ich predchodcovia neburcovali nevoľníkov proti feudálnym pánom preto, aby oslobodili roľnícky ľud, ale preto, aby z neho ťažili bezpracné zisky. Stavali sa proti všetkému, čo bolo v prospech pracujúceho ľudu, čo skracovalo ich príjmy.

Musela prísť vláda Klem. Gottwalda, vláda očisteného Národného frontu, vedená komunistami, aby odstránila všetky prekážky, kladené roľníckym zákonom, aby vyvrátila klamstvo a hanobenie reakcie proti tomuto zákonu o národnom poistení. Roľníctvo, ponaučené robotníckym sociálnym poistením, vidí v tomto zákone svoju záchranu pred nemocou, úrazom, vidí v ňom zaistenie vo svojej starobe, šťastný sklon svojho života pri svojich deťoch, vo svojej rodine. Za tento úspech a výhody, plynúce z tohto zákona pre roľníctvo, môžeme ďakovať v prvom rade jednotnej odborovej organizácii robotníkov, jednotnej spolupráci a postupu robotníkov a roľníkov. (Potlesk.)


Podpredseda Komzala: Prerušujem rokovanie.

Pred skončením schôdze oznamujem, že dovolenú podľa § 1, ods. 4 rokov. poriadku dal som pre dnešnú schôdzu posl. Chleborádovi, dr. Bartuškovi, dr. Vl. Procházkovi, dr. Brůhovi, dr. Loubalovi, na týždeň posl. Hyklovi, Čihákovi, Olbrachtovi, Borůvkovi, Slánskému.

Oznamujem, že sa predsedníctvo uznieslo, aby sa budúca schôdza konala zajtra, t. j. vo štvrtok dňa 15. apríla 1948 o 13. hodine

s poriadkom:

1. spoločná zpráva výborov soc.-zdravotníckeho a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 1100) o národnom poistení (tlač 1144).

2. Zpráva výborov soc.-zdravotníckeho a rozpočtového k vládnemu návrhu zákona (tlač 1115) o sústredení penzijného poistenia súkromných zamestnancov vo vyšších službách a o niektorých ďalších opatreniach v sektore verejnoprávneho sociálneho poistenia (tlač 1134.)

3. Zpráva výboru dopravne-technického a výboru priemyselného a živn.-obchodného k vládnemu návrhu zákona (tlač 1139) o záväznosti hospodárskych a technických noriem (tlač 1148) .

4. Zpráva výboru právneho o vládnom návrhu zákona (tlač 1140), ktorým sa menia trestné zákony a trestné poriadky (tlač 1150).

5. Zpráva výboru právneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 1141) o prekladaní sudcov do výslužby podľa veku (tlač 1151).

6. Zpráva výboru soc. zdravotníckeho k vládnemu návrhu zákona (tlač 1113) o potieraní alkoholizmu (tlač 1127).

Končím schôdzu.

(Koniec schôdze o 19. hod. 50 min.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP