Nariadením SNR č. 5 zo dňa 7. sept. 1944 o poštátnení školstva na Slovensku boly školy všetkých kategórií a stupňov od detských opatrovní a útulní až po školy vysoké poštátnené. Nariadenie SNR č. 47 zo dňa 26. mája 1945 o poštátnení majetku pri školách poštátnených uvádza v § 6, že za poštátnený majetok poskytne štát náhradu, ktorú upraví osobitné nariadenie. Toto nariadenie doteraz vôbec nebolo vydané, čím nastal právne neistý stav, ktorý tak pre štátnu školskú správu ako aj pre pozemnoknižného majiteľa, cirkev, je neuspokojivý. Štátna školská správa nielen že nevyhovela § 6 vyššie citovaného nariadenia, ale svojou nedbalosťou neučinila zadosť ani § 5 tohto nariadenia, t. j. okupovala cirkevné budovy bez nadviazania akéhokoľvek smluvného pomeru a celé tri roky neplatí nájomné, ktorým stavom je ukrivdený majiteľ.

Je známe, že obyvateľstvo východných okresov Slovenska sa zaoberá výlučne poľnohospodárstvom. Preto žiadame zriadenie expozitúry Jednotného sväzu slovenských roľníkov, kde by sme aj my mali plné zastúpenie a mohli cestou tejto vrcholnej odborovej roľníckej organizácie lepšie povzniesť nášho roľníka tak kultúrne, ako aj hospodársky. Zriadenie expozitúry v Košiciach vyslovujem ako zásadnú požiadavku nášho roľníckeho východu. Pri tejto príležitosti musím sa zmieniť o neprekonateľných ťažkostiach, ktoré sa dotknú nášho prevažne roľníckeho obyvateľstva prevádzaním zákona č. 139/47 o rozdelení pozostalostí s hospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia pôdy. Prvá časť tohto zákona má vstúpiť do účinnosti na Slovensku od 1. januára 1950. V našom kraji vďaka Bohu rodiny s 8 až 10 deťmi nie sú zriedkavosťou. Ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého hospodársky podnik môže dediť iba jediná osoba, dotkne sa nášho obyvateľstva veľmi citeľne, ba priamo katastrofálne, pretože tu v horských krajoch niet žiadneho priemyslu, kde by sa mohli zachytiť tí členovia rodiny, ktorí zostanú bez pozemkov. Do začiatku účinnosti zákona 1937/47 nebude a nemôže byť vybudovaný v našich krajoch priemysel, ktorý by dal pracovnú príležitosť 10 000 ľuďom, ktorí v dôsledku tohto zákona budú z hospodársta vylúčení. Rozhodne žiadam novelizáciu tohto zákona, aby sa prevádzal neskôr aspoň o 15 rokov. Do tých čias štátna správa musí vybudovať existenčné možnosti pre prebytočné obyvateľstvo v poľnohospodárstve. Týmto zákonom je obmedzená dispozícia roľníckym majetkom, a preto už dnes musíme sa starať, kde akým spôsobom budeme v stave umiestniť prebytok nášho dorastu.

Tu musím vytknúť Ministerstvu priemyslu a obzvlášť Povereníctvu priemyslu, že naprosto sa nepostaralo o to, aby tieto najchudobnejšie kraje dostaly možnosť lepšej obživy. Povereníctvo priemyslu všetky konfiškáty, ktoré boly určené vládou pre spriemyselnenie Slovenska, umiestnilo na západnom a strednom Slovensku, a to v prevažnej väčšine v mestách, kde je už aj tak viac priemyselných podnikov. S poľutovaním konštatujem, že Povereníctvo priemyslu naprosto nerešpektovalo záujmy východného Slovenska a doposiaľ ani jeden podnik nezriadilo v tomto kraji. Treba odsúdiť lokálpatriotizmus niektorých činiteľov, ktorí v svojej zaslepenosti a azda z dôvodov čisto egoistických neprejavujú žiadnu pomoc práve tomuto kraju, ktorý za oslobodenie Československej republiky priniesol nesmierne obete. Tu musím poznamenať, že oblastné riaditeľstvo energetických závodov nepovažuje za svoju povinnosť zelektrizovať aspoň okresné sídla na východnom Slovensku, ako to bolo plánované Povereníctvom techniky. Musím vyjadriť svoje poľutovanie, že pre záujmy niektorých pánov sídlo drevokombinátu bolo zvolené veľmi nešikovne, kde sa nebraly do úvahy surovinové základne, skutočné záujmy sociálne, komunikačné a hospodárske. Ide o drevokombinát umiestený vo Vranove nad Topľou, hoci jeho umiestenie v Humennom malo by nepomerne lepšie predpoklady prosperity a služby ľudu.

Svojho času bolo započaté so stavbou železnice Poprad-Orlov. Životná potreba žiada predĺženie tejto železnice smerom na Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce.

V súvislosti s projektovanou hydrocentrálou vo Svidníku žiadam urýchlene previesť výskumné práce, či sa plánovaná hydrocentrála môže stavať. Ak áno, je nutné definitívne a urýchlene rozhodnúť o stavbe, lebo pre trvajúcu neistotu ľudia majú veľké hospodárske škody, ktoré priamo ohrozujú ich existenciu. Žiadam Štátny výskumný ústav, aby pristúpil k systematickému výskumu pre využitie prírodného bohatstva našej oblasti. Som presvedčený, že na východnom Slovensku nie je dostatočne využité soľné bohatstvo v prešovskom okolí. Sú vážne predpoklady, že by sa tu mohla dolovať suchá kamenná soľ. V našej oblasti vyskytuje sa uhlie a azda podľa blízkosti naftových prameňov v Poľsku môže sa nachádzať nafta a iné cenné nerasty, tak potrebné pre naše národné hospodárstvo. Želám si a prosím, aby štátna správa venovala väčšiu pozornosť aj hospodáreniu v lesoch, menovite zalesneniu vyrúbaných plôch, kde pre nehospodárne drancovanie lesov pre vojnové potreby okupantov boly zapríčinené veľké škody.

Aj vodohospodárske práce v našej oblasti nie sú uspokojivé. Neregulované rieky a potoky zaberajú rok čo rok najcennejšie plochy úrodnej pôdy. Veľké množstvo horských potokov priamo ponúka zriaďovať rybníky. Malo by to nielen veľký národohospodársky význam, ale prispelo by sa riadnym hospodárením lesov k vytvoreniu priamych klimatických podmienok, potrebných pre národohospodárstvo a tým aj pre výživu obyvateľstva. Tohoročné sucho nech nám je mementom, ktoré si nesmieme nevšimnúť, keď nechceme, aby z našich zalesnených Karpát stály len holé útesy skál. Naše obyvateľstvo v poľnohospodárstve nepracuje tak intenzívne, ako by sa žiadalo, lebo prekážkou rozvoja sú zamínované veľké plochy pôdohospodárskej pôdy. S tohto miesta obraciam sa na pána ministra národnej obrany, aby urýchlene dal odmínovať veľké rozlohy poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Prosím tak Ministerstvo, ako aj Povereníctvo pôdohospodárstva, aby pri subvenciách v prvom rade bralo do úvahy vojnovými hrôzami najviac postihnutý kraj. Je nezbytne potrebné zlepšiť a zveľadiť dobytkárstvo. Pre zvýšenie kultúrnej úrovne našich roľníkov je nezbytne potrebné zriadenie nižšej hospodárskej školy.

Slávna snemovňa, zastupujem naše najvýchodnejšie a najodľahlejšie kraje, ktoré sú od hlavného mesta našej republiky vzdialené na 700 až 800 km. Tieto kraje prinášaly a prinášajú nášmu štátu veľké obete. Trpely v prvej vojne a ešte viac trpely vo vojne druhej. Ale nielen trpely, ich obyvateľstvo prinášalo mnohé obete vo vedomí, že chce mať znovu dobytú československú slobodu. A keď niekedy počujete to legendárne meno Dukla, myslite nielen na tých bojovníkov, ktorí prišli s oslobodzujúcou československou armádou od východu, ale myslite i na tých mnohých neznámych bojovníkov, ktorí tejto oslobodzujúcej armáde pripravovali pôdu či už tým, že boli partizánmi, alebo tým, že pracovali aktívne v ilegalite, alebo konečne tým, že poskytovali výdatnú pomoc našim postupujúcim jednotkám.

A nemôžem pri tejto príležitosti s určitou trpkosťou nespomenúť to, že povolané miesta, najmä ale k tomu najviac povolané Ministerstvo informácií nenašlo spôsob, aby tento kraj, jeho veľkú obetavosť pri našom oslobodení náležitým spôsobom nezhodnotilo. Obyvateľstvo východného Slovenska malo možnosť poznať statočné a odvážne činy českého národa vo filmoch o pražskom povstaní, ale doteraz nemáme film o Dukle. A Dukla je predsa pojem. Značí toľko, že k oslobodeniu prispel každý kraj našej republiky rovnako, tak ako si rovnako želáme každý jej rozkvet. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem je pan posl. Babej.

Posl. Babej: Vážená snemovňa, panie a pánovia!

Keď tak počúvam jednotlivé reči v rozprave k rozpočtu na r. 1948, mám niekedy dojem, že sa príliš uplatňuje snaha vidieť za každú cenu veci čiernejšie, než sú v skutočnosti, hľadať nedostatky a kritizovať. Mám niekedy dojem, že niektorí pánovia nemôžu sa ubrániť sklamaniu nad tým, že napriek neúrode, napriek veľkým ťažkostiam predsa u nás veci idú kupredu. Niekedy sa mi zdá, že kŕčovite sa chce vykonštruovať obraz katastrofálny, aby sa mohlo víťazoslávne volať: vidíte, kam sme to dopracovali!

Dovoľte, aby som ukázal na veci s druhej strany, aby som ukázal, že napriek nedostatkom vo výžive, v zásobovaní, napriek neúrode, napriek snahám rušiť náš konsolidačný proces, predsa máme veľké a podstatné úspechy, najmä na fronte priemyslovej výroby a že náš ľud sa môže s hrdosťou pýšiť výsledkami svojej práce. Táto vec má mimoriadny význam pre nás, pre Slovensko. Obraz, na ktorý ja chcem poukázať, dokazuje, že sú dve Slovenska. Slovensko ohromnej väčšiny pracujúceho ľudu, Slovensko pracujúce, ktoré má podstatný podiel na splnení dvojročnice v celej republike, a v mnohých odvetviach vykazuje dokonca lepšie rezultáty než celoštátny priemer. Na druhej strane Slovensko mizivej menšiny, stroskotaných dobrodruhov, agentov cudzích a domácich pánov, ktorí vsadili všetko na kartu rozvratu, hladu a vojny.

Koľko bolo posmechu a irónie, keď bol vyhlásený princíp industrializácie Slovenska. Koľko bolo prekážok ak so strany slovenskej, tak aj so strany českej reakcie, aby bola zosmiešnená, aby bola znemožnená. Dnes, dva roky po podpísaní dekrétov o znárodnení, rok po podpísaní zákona o dvojročnici vidíme jasne, že naša politika, politika Komunistickej strany Slovenska bola správna, že ľud ju pochopil a každodennou usilovnou prácou ju oddane podporuje. Dvojročný budovateľský plán, industrializácia Slovenska, premiestenie závodov na Slovensko, investičné položky pre Slovensko dokazujú, že spolunažívanie Čechov a Slovákov nadobúda podstatne iných foriem a iného obsahu než bolo za prvej republiky a než si to dnes reakcia praje. Vidíme, že napriek veľkým ťažkostiam, napriek neúrode, republika nielen že nechce tieto ťarchy prevaliť predovšetkým na bedrá pracujúceho človeka, ako to bývalo v dobách nadvlády kapitalistov, ale že aj v takýchto dobách nachádza prostriedky, aby sa pokračovalo v budovaní a vo výstavbe Slovenska. Naplňuje ma radosťou, že aj tu, s parlamentnej tribúny môžem prehlásiť, že slovenský ľud je si vedomý toho, čo preň znamená republika, a vyvíja náležité úsilie, aby to svojou prácou dokázal.

Slovenský priemysel za posledné mesiace ukazuje ďalší vzostup zamestnanosti zo 155.334 za mesiac jún 1947 na 165.085 za mesiac september. Proti stavu v septembri minulého roku, kedy bolo zamestnaných 136.191, znamená to vzostup o 28.894 zamestnancov. V tomto čísle sa prejavuje realizovanie premiestenia strojového zariadenia z českých zemí na Slovensko. Z prikázaného programu 24.000 pracovných príležitostí nachádzajú sa na Slovensku 2/3, t. j. 16.000 pracovných príležitostí, pri čom do začiatku septembra 1947 podľa šetrenia štátneho plánovacieho a štatistického úradu je už na tomto zariadení zamestnaných cca 4.500 zamestnancov a postupne sa priberajú ďalší. Jednotlivé stroje, ktoré doteraz sú uskladňované v skladoch, budú naďalej zasielané do skladu na východnom Slovensku a sú určené najmä pre posilnenie priemyslu a živností východného Slovenska.

Dnešná váha premiesťovacej akcie spočíva na sektoroch kovopriemyslu, kde pre cca 4.500 pracovných príležitostí české národné podniky stavajú továrne na Slovensku. Strojné zariadenie pre tieto podniky je určené z konfiškovaných podstát a čiastočne už bolo na Slovensko premiestené. Nakoľko sa jedná o investície, kde strojná časť je zaručená z premiestenia, treba sa zmieniť o stave realizovania týchto závodov.

V najväčšom podniku z tohto titulu má byť zamestnaných 1.400 ľudí. Polovina nového podniku má byť dokončená v roku 1948. Do dnešného dňa bolo premiestnených z konfiškátov asi 300 strojov a do konca marca bude vo výrobe zamestnaných 70 ľudí. Ďalším veľkým podnikom, ktorý sa stavia, je Križík, kde sa strojné zariadenie z konfiškátov začne sťahovať vo februári 1948. Podnik dá prácu 1.000 zamestnancom. V Holiči buduje sa podnik pre 1.000 pracovných príležitostí. Strojné zariadenie je doteraz na 3/4 zaistené a zbytok majú byť nové stroje. Závod Tesla, Liptovský Hrádok, ktorý znamená 500 pracovných príležitostí, začne stavať v prvom štvrťroku 1948. Menšie nové podniky z premiestených strojov vzniknú v Dolnom Kubíne a v Kremnici, ktoré znamenajú každý 150 pracovných príležitostí. Oba podniky budú hotové v budúcom roku. Najväčší podnik z premiestňovacej akcie je Kristián Fischer, Aš, výroba pleteného tovaru, ktorý znamená 1.500 pracovných príležitostí na dve smeny. Tento je provizórne umiestený do Batizoviec, kde sa práve premiestňuje posledná časť strojného zariadenia. V budúcnosti bude z podstaty tohto strojného zariadenia vybudovaný závod v Revúci. Je nanajvýš potrebné, aby pre spomínané podniky boly nekrátené stavebné investície, nakoľko u týchto podnikov je strojná náplň v rámci akcie zaručená a smysel premiestňovania je, poskytnúť rýchlu pomoc hospodársky slabým krajom Slovenska s prebytkom pracovných síl.

Nie menej radostný obraz vidíme, keď sa podívame na prácu v týchto podnikoch, ktoré už pracujú, keď sa podívame na splnenie dvojročného plánu v najdôležitejších priemyslových odvetviach Slovenska. Slovenský priemysel zúčastňuje sa na výrobe základných úkolov najmä v tých odvetviach, ktoré majú na Slovensku surovinovú základňu. Je to baníctvo, hutníctvo, drevospracujúci priemysel, výroba celulózy a papieru, keramiky a textilu. Za minulý mesiac došly nám výsledky v sektore baní a hút a v celulóze. Celková ťažba uhlia bola splnená od začiatku roku na 99/2 %. Podnik Handlová splnil plán v mesiaci novembri na 111,4 %, od začiatku roku na 99,2 %. Ťažba železnej rudy bola splnená od začiatku roku na 95,2 %. Problémy sú tie ako pri ťažbe uhlia, t. j. nedostatok baníkov, hlavne u podniku Koterbachy. Priemerný výkon na hlavu a smenu udržuje sa na výške cca 1,2 tony. Nafta bola splnená od začiatku roku na 100,9 %. Za mesiac november dosiahla výroba celulózy 11.889 ton, t. j. 104,6 % plánovanej výroby. Od začiatku roku 110,8 %. Jediný závod Harmanec, ktorého plánovaná kvóta bola 900 ton, dosiahol iba 40,5 % pre rekonštrukciu a generálnu opravu kotlov. Od začiatku roku splnil plán na 98,7 % všetky ostatné závody plnia plán nad 110 %. Všeobecne zlý stav strojného zariadenia si vyžaduje ustavičných opráv a výmeny modernými strojmi v rámci nových nestavebných investícií.

V prvých mesiacoch 1947 Slovensko zaostávalo za výrobou v českých krajinách, avšak od mája ju prevyšuje, takže od začiatku roku dosahuje priemer 101,4 % oproti 99,7 % v českých krajinách. Výroba musela prekonávať ťažkosti spôsobené dlhotrvajúcou zimou, ktoré sa prejavily predovšetkým vo výrobe elektrickej energie v hydrocentrálach, v keramickom priemysle a doprave uhlia. Zápasiť je treba s nedostatkom surovín, hlavne pre textil, kožu a chémiu, ďalej guľkových ložísk a zlomkovej liatiny pre kovopriemysel. V budúcom roku podiel slovenského priemyslu na základných úlohách podstatne vzrastie, čo je umožnené rozsiahlym investičným programom.

Z celkovej povolenej investičnej čiastky 23,5 miliardy v dvojročnom pláne pre priemysel československý je určené pre slovenský priemysel cca 5,8 miliardy Kčs. Vyjadrené v pracovných príležitostiach predstavuje to v dvojročnom pláne zaradenie asi 50 tisíc nových zamestnancov do výrobného procesu. V rámci dvojročnice vybuduje sa na Slovensku 34 nových priemyselných podnikov, z ktorých väčšina je už vo výstavbe. Rekonštrukcia, poťažne modernizácia a rozšírenie prevedie sa v ďalších 28 podnikoch. Je to najmä výstavba banského podniku v Novákoch, kde sa má ťažba zvýšiť na 300 vagónov denne a postaviť nova turbocentrála. V Brezne nad Hronom buduje sa nový podnik na výrobu mostov, dutých telies, žeriavov a lisov. Stavba bude dokončená roku 1948. V Komárne je v stavbe nová lodenica na výrobu remorkérov a vlečných lodí. V Turč. Sv. Martine prevádzajú sa prípravné zemné práce na výstavbu nového podniku pre ťažké strojníctvo, elektrotechniku a novú slieváreň.

V sektore chémie stavia sa v Bratislave nový podnik na výrobu umelého hodvábu, v Žiline budujú priemysel umelých hmôt, na východe je pripravená výstavba suchej destilácie dreva.

V sektore textilu je rozostavaný podnik v Liptovskom Sv. Mikuláši na umelú priadzu. V Banskej Štiavnici započala sa stavba novej továrne na dynasový tovar. V Púchove buduje národný podnik - továreň na pneumatiky.

Konečne v sektore drevopriemyslu je vo výstavbe drevokombinát v Banskej Bystrici na drevovláknité platne a pre drevokombinát vo Vranove prevádzajú sa sondovacie a prípravné práce.

Z premiesteného strojného zariadenia buduje Drevoindustria továreň na nábytok v Spišskej Novej Vsi.

Tak vidíme, ako vzniká priamo pred našimi očami, vďaka bratskému porozumeniu českého pracujúceho ľudu, vďaka nášmu ľudovo-demokratickému zriadeniu a vďaka usilovnej práci slovenských rúk nové Slovensko, Slovensko pracujúceho ľudu, Slovensko spriemyselnené, ktoré bude mať prácu a chleba pre každého svojho syna a pre každú svoju dcéru.

Určitý obraz o pracovnom úsilí samotného slovenského ľudu dáva národná súťaž.

Vzorným plnením dvojročného plánu, vynikajúcou a príkladnou obetavosťou získaly slovenské podniky i jednotlivci v štvrtom a piatom kole národnej súťaže najvyššieho vyznamenania. Napriek tomu, že účasť v národnej súťaži na Slovensku ešte nebola v štvrtom a piatom kole tak spopularizovaná, ako v českých krajinách, a do súťaže sa zapojilo 820 podnikov s 200.000 pracovníkmi, získal slovenský priemysel v celoštátnom ohodnotení veľmi čestné umiestenie.