Podpredseda Komzala (zvoní:) Ďalej je
k slovu prihlásený p. posl. dr Hodža.
Dávam mu slovo.
Posl. dr Hodža:
Dámy a pánovia! Pri príležitosti ratifikácie
mierových smlúv s bývalými nepriateľskými
štátmi chcem sa obmedziť len na veľmi stručné
poznámky, ktoré čerpám jednak ako
reakciu na vývody pána štátneho tajomníka,
jednak z vlastných skúseností ako člen
politickej delegácie, ktorá sa zúčastnila
časti rokovania o mierové smluvy na konferencii
v Paríži.
Chcem poznamenať, že táto účasť
zástupcov politických strán, i keď azda
nepriniesla zvláštneho prínosu pre vlastné
práce našej delegácie, iste nebola bez významu,
a hlbšie zazretie do zákulisia zahranične politických
vzťahov, ako i osobné styky a vzťahy tam nadviazané
iste prispeli k orientácii našich zástupcov
politických strán v zahraničnej politike.
Pán štátny tajomník sa zmienil vo svojom
výklade o tom, že časť svetovej tlače
- a ja dodávam, i svetovej verejnosti - naše stanoviská
a náš postup na parížskej konferencii
často označovali výrazom satelizmus. Chcem
však rozlišovať. U našich vedúcich
politických činiteľov na konferencii ich postoj,
ich vystúpenie a zásadná línia boly
dôstojné a získaly autoritu pre naše
zastúpenie na konferencii. Avšak v okolí našej
delegácie v nižších funkciách,
najmä zpravodajských a informačných,
sa tvorila atmosféra, ktorá často bola na
ťarchu práce, ktorú vykonávali naši
zodpovední zástupcovia, a táto bola nemalým
dôvodom k tomu, že naša delegácia na konferencii
v Paríži bola časťou nám nepriaznivej
svetovej verejnosti pokladaná za delegáciu štátu,
ktorý nie je vo svojej zahraničnej politike celkom
nezávislý. Chcem však zdôrazniť,
že u rozhodujúcich činiteľov náš
postoj, zásady našej zahraničnej politiky,
jej zásadná línia, i keď nemajú
a nemôžu mať pochopenie pre naše osobité
československé a slovanské motívy,
keď nemôžu mať pochopenie pre náš
pocit vďaky, pre náš pocit slovanskej spolupatričnosti,
pre našu špeciálnu orientáciu historickú,
predsa vecné dôvody, ako sú dôsledky
geografie, ako je skúsenosť z roku 1938, ako je samozrejmý
pocit zodpovednosti za štátne osudy a existenciu štátu,
sú prijímané ako samozrejmé a dostatočné
dôvody k tomu, aby sme našu zahraničnú
politiku orientovali slovansky a aby sme svoje spojenectvo so
Sovietskym sväzom a našimi slovanskými priateľmi
a susedmi pokladali za východisko našej celej zahranično
- politickej orientácie. (Potlesk.)
Chcem sa iba niekoľkými stručnými poznámkami
zmieniť o našej mierovej smluve s Maďarskom, nakoľko
jej obsah i všetko, čo jej predchádzalo a čo
ju sprevádzalo a teraz jej vykonávanie sprevádza,
naznačuj e vlastne celú našu problematiku vzťahov
Československa k Maďarsku všeobecne a vzťahov
Slovákov a Maďarov osobitne. Chcem konštatovať,
že už doterajšie skúsenosti s plnením
našej bilaterálnej dohody o výmene obyvateľstva
z februára minulého roku veľmi jasne ukazujú,
že nádeje, ktoré sa kládly na nový
demokratický režim v Maďarsku pre úspechy
medzinárodnej spolupráce a špeciálne
pre vzťahy k Československu, boly rozhodne prehnané
a optimistické. Musíme konštatovať, že
i dnešné Maďarsko je nacionálne výbojnejšie,
ako ktorýkoľvek štát v strednej Europe
- najmä proti nám - a že sa nevzdáva svojho
tradičného postoja voči Slovensku a voči
maďarskej menšine na Slovensku. (Potlesk.) Musíme
vziať na vedomie túto zásadnú neochotu
riešiť veci radikálne, ale na prospech šťastnejšej
budúcnosti a rozvoja priateľských vzťahov
medzi Maďarskom a Československom, musíme vziať
na vedomie túto zásadnú neochotu Maďarska
a musíme sa podľa toho zariadiť.
Mierová smluva obsahuje rôzne ustanovenia, z ktorých
by som nadovšetko chcel vyzdvihnúť ustanovenia
o občianskych a ľudských právach, ktoré
sú vložené do všetkých mierových
smlúv s bývalými nepriateľskými
štátmi a ktoré znejú: "Maďarsko
urobí všetky potrebné opatrenia, aby zaistilo
všetkým osobám podliehajúcim jeho právomoci
bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo,
používanie ľudských práv a základných
slobôd, počítajúc do toho slobodu prejavu,
tlače a publikácie, vyznania politického
presvedčenia a verejného shromažďovania.
Maďarsko sa ďalej zaväzuje, že platné
zákony v Maďarsku nebudú ani svojím
obsahom, alebo aplikáciou, či priamo alebo nepriamo
diskriminovať osoby maďarskej štátnej príslušnosti
pre ich rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo, a
to či už ide o ich osoby, majetok, zamestnanie, záujmy
z povolania alebo peňažné, politické
alebo občianske práva, alebo hocaké iné
otázky."
Dámy a pánovia, takéto ustanovenia v mierových
smluvách znejú dnes veľmi platonicky. A tým
platonickejšie znejú pre nás po skúsenostiach,
ktoré máme s prevádzaním dobrovoľne
prijatých záväzkov o výmene obyvateľstva.
Musíme s poľutovaním konštatovať,
že Maďarsko i dnes kladie všemožné
prekážky tomu, aby aspoň táto časť
riešenia našich vzájomných otázok
menšinových bola ukončená čo
najrýchlejšie a zavŕšená s úspechom.
Mám bohužiaľ i ten pocit, že i politické
ohľady a azda i strannícko - politické ohľady
nás donútili k tomu, aby sme prijali znovu opakované
požiadavky maďarské na sníženie tempa
výmeny obyvateľstva, takže je nebezpečie,
že sa pretiahne ešte po dlhý rad mesiacov. Chcem
tuná vyzdvihnúť s tohto miesta deklarovanú
ochotu všetkých zástupcov politických
strán, že v týchto otázkach všetky
politické strany chcú postupovať jednotne,
že naša politika voči Maďarsku chce byť
a bude a musí byť politikou skutočne národnou
a že toto je jediná cesta, ako docielime i akú
- takú ochranu tých Slovákov, ktorí
v Maďarsku ostanú a akú - takú ochranu
ich ľudských a občianskych práv. (Potlesk.)
Nesmieme si však zakrývať ani chyby na našej
vlastnej strane. Južné územie Slovenska i teraz
po viac ako dvoch rokoch je stále ešte cudzím
územím. A i keď navonok v medzinárodných
vzťahoch naša politika je jednotná, mám
dojem, že jej dôsledky v našich vnútorných
aspektoch sú viacej ovládané stranníckymi
zreteľmi, ako touto národnou politikou. Ešte
dnes sú celé okresy a oblasti, ktoré sú
spravované ľuďmi s hľadiska národného
a štátneho nespoľahlivými. Ešte dnes
sú okresné komisie, ktorým predsedajú
ľudia bez náležitej odbornej kvalifikácie
a národnej a štátnej spoľahlivosti. Myslím,
že toto je naša vlastná chyba, keď otázka
konsolidácie na tomto južnom území Slovenska
v našej vnútornej relácii je priamo balvanom
pre politickú a hospodársku konsolidáciu.
Neochota Maďarov zasa v medzinárodnom aspekte je balvanom
na ceste k užšej a priateľskej spolupráci.
Mierová smluva dáva možnosť rozvinúť
susedský vzťah i tým, že predvída
uzavretie kultúrnej dohody medzi Československom
a Maďarskom a že na druhej strane však predpisuje,
aby nám Maďarsko vydalo všetky historické
a kultúrne pamiatky, ktoré majú úzky
vzťah k Slovensku, resp. k Československu. Je isto
prvým predpokladom uskutočnenia takejto kultúrnej
dohody, aby Maďarsko splnilo svoje záväzky na
odovzdaní týchto kultúrnych a historických
hodnôt, o ktoré sa Slovensko už dávno
snažilo a ktoré i podľa mierových smlúv
z roku 1919 bolo Maďarsko povinné nám zčasti
odovzdať. Chcem tu konštatovať, dámy a pánovia,
že i keď smluva s Maďarskom je len jedným
z kameňov mierovej výstavby, doteraz sa musíme
s veľkou opatrnosťou a veľkou striezlivosťou
a realizmom dívať na to, či Maďarsko bude
ochotné a schopné plniť záväzky,
ktoré z nej vyplývajú a či bude vo
vzťahu k Československu ochotné plniť
i tie záväzky, ktoré na seba prevzalo dohodou
o výmene obyvateľstva.
Týchto niekoľko poznámok som chcel menom Demokratickej
strany činiť na okraj dnešného zasadnutia
snemovne, na ktorom budeme schvaľovať mierové
smluvy s niektorými bývalými nepriateľskými
štátmi. Menom našej strany vyslovujem, že
Demokratická strana bude hlasovať pre ich schválenie.
(Potlesk.).
Podpredseda Komzala: Ďalej je k slovu prihlásený
pán posl. Plojhar. Udeľujem mu slovo.
Posl. Plojhar: Slavná sněmovno!
Jsem přesvědčen, že všechen československý
lid vítá okamžik ratifikace a schválení
mírových smluv, neboť je to další
krok ke konsolidaci poválečných poměrů.
Je to otevření nových cest k navázání
přátelských a hospodářských
styků s ostatními státy a národy.
Mírová smlouva s Bulharskem a Rumunskem není
pro nás konec nepřátelského stavu,
neboť myslím, že československý
lid nikdy necítil k tomuto dobrému lidu rumunskému
a bulharskému nepřátelských vztahů,
nýbrž naopak, i během války byli jsme
již přesvědčeni, že zdravé
jádro bulharského a rumunského lidu bylo
pouze dočasnou fašistickou klikou pomocí nadvlády
nacismu v Německu zotročeno a donuceno k tomuto
postoji. (Potlesk.) Také celé počínání
širokých mas lidu v Bulharsku i Rumunsku, jejich povstání
a jejich pozdější součinnost a spolupráce
s Rudou armádou jdou nám důkazem, že
lid správně myslil a v daném okamžiku
také správně a obětavě jednal.
A proto ratifikace mírových smluv bude nám
jen pobídkou, abychom dále prohlubovali přátelské
styky s Bulharskem i s Rumunskem a abychom ke smlouvě hospodářské
a kulturní připojili v daném okamžiku
také smlouvu o vojenské spolupráci. (Potlesk.)
Vítáme i ratifikaci mírové smlouvy
s Italií, neboť i s tímto lidem a s touto zemí
chceme žít v přátelství a chceme
s ní obnovit hospodářské a kulturní
styky. A jedno nutno v tomto okamžiku upřímně
a loyálně konstatovati, že sice Italie v době
Mnichova byla jedním z hlavních spoluvinníků
této tragedie, ale že demokratický italský
lid se ihned po skončení války otevřeně
a jasně Mnichova zřekl. Doufejme, že opravdová
a upřímná demokratisace v Italii bude pokračovati
a pokročí natolik, že i s tímto národem
a státem budeme moci přátelsky jednat.
Nejvíce z těchto mírových smluv zajímá
pochopitelně náš národ a stát
mírová smlouva s Maďarskem. Je to náš
soused a měli bychom a chtěli bychom s ním
v dobách míru a klidu vycházet dobře.
Ovšem zde je zapotřebí jednoho: aby Maďarsko
dokázalo, že skutečně nastoupilo cestu
opravdové demokracie a že hledá dobrý
poměr ke svým sousedům a také k Československé
republice. A tu musíme vyčkat skutků. Slova
nám nestačí, neboť staletá historie
nám dokazuje, že Maďaři vždy byli
a bohužel dodnes jsou nepřáteli našeho
státu. Jsme a budeme ochotni jim uvěřit,
ale teprve skutky nás musí o tom přesvědčit.
(Potlesk.) Je nutno, aby nám Maďaři
dokázali, že přerušili jakékoliv
styky s maďarskou zahraniční propagandou, s
maďarskou reakcí a s maďarským revisionismem,
který v cizině stále účinně
pracuje a měl až do nedávna své spojení
a styky s domovem. Žádáme, aby Maďarsko
upustilo od jakéhokoliv revisionismu a aby plnilo své
závazky, vyplývající z mírové
smlouvy. Náš stát a naše vláda
měli jistě plné pochopení pro všechny
těžkosti a přednesené námitky
maďarské vlády. Několikráte byly
činěny ústupky, lhůta byla prodlužována,
kvoty byly snižovány, ale Maďaři si nesmějí
tento náš ústupek a naši dobrou vůli
vykládati jako slabost. (Potlesk.) Prokáže-li
Maďarsko dobrou vůli, budeme zajisté i my ochotni
spolupracovat.
Uzavření těchto mírových smluv
a jejich ratifikace, jak nám bylo naznačeno, vyžádaly
si mnoho tvrdé a těžké práce.
Nutno zde vzpomenout záslužné činnosti
a svorné spolupráce p. ministra zahraničí
a p. státního tajemníka i všech jejich
spolupracovníků. Byly to těžké
okamžiky, byla to těžká, úmorná
práce, vysvětlovat, přesvědčovat
a získávat nám samozřejmý,
ale jiným často nepochopitelný kladný
postoj k našim oprávněným požadavkům.
Za těžkých okolností se poměrně
a speciálně vůči Maďarsku podařilo
naší delegaci dosti. Ale právě tato
jednání, týkající se satelitů
Německa, jsoucí pouhou předehrou k vlastnímu
mírovému jednání, jsou nám
důkazem, jak vážný a odpovědný
úkol bude uzavření vlastního míru
s Německem. Zde máme jako bezprostřední
sousedé největší zájem a proto
s tohoto místa vděčně vzpomínáme
francouzského ministra zahraničí Bidaulta,
který přednesl ve velké radě Čtyř
požadavek, aby k mírovému jednání
byli přizváni také všichni sousedé
Německa. Pro nás z toho vyplývá, že
musíme vůči cizině především
dokázat jednotu a svornost českého a slovenského
lidu, že musíme - i když si někdy demokraticky
a přátelsky, a někdy trochu hlučněji
uvnitř národa a státu řešíme
naše problémy - navenek vždy musíme být
jednolití, jedinou Československou republikou. (Hlučný
potlesk.) Pak budeme imponovat Maďarům, pak budeme
imponovat i všem ostatním. A na tom širokém
a světovém mezinárodním foru se musíme
sejít s těmi, kteří jsou nám
nejbližší. Všichni víme, že
jako malý stát a národ mizíme a znamenáme
málo, ale když vytvoříme s těmi,
kdož jsou našimi pokrevními a upřímnými
přáteli, jeden veliký svazek slovanských
národů a takto budeme vystupovat na světovém
foru, pak také patřičné své
požadavky uplatníme. (Hlučný potlesk.
- Předsednictví se ujal předseda David.)