Článok 29 priznáva Československej republike právo likvidovať majetok maďarského štátu a maďarských príslušníkov, nachádzajúci sa na jej území.

Článok 33 zaväzuje Maďarsko, že do 18 mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, poskytne všetkým Spojeným národom najvyššie výhody za predpokladu vzájomnosti. Maďarsko sa zaväzuje, že neposkytne nijakému zo Spojených národov mimoriadne výhody a že bude rovnako zaobchodiť so všetkými štátmi.

Otázka režimu na Dunaji mohla byť pre protichodnosť názorov veľmocí riešená v mierovej smluve iba všeobecným vyhlásením zásady voľnosti obchodu a plavby na Dunaji, ktorého presná náplň má byť stanovená na budúcej konferencii o Dunaji.

V záverečných ustanoveniach sa hovorí, že ruské a anglické znenia smluvy sú autentické a smluva nadobudne účinnosť ihneď po uložení ratifikačných listín troch veľmocí u vlády Sovietskeho sväzu. Nakoľko ratifikácia so strany veľmocí bola už prevedená, mierová smluva s Maďarskom vstúpila fakticky do platnosti. Československo vyvodilo z tejto skutočnosti záver a dňa 15. septembra t. r. zahájili sme prakticky riadne diplomatické styky so svojím južným susedom. Prezident Maďarskej republiky Tildy pri príležitosti ratifikovania mierovej smluvy s Maďarskom so strany veľmocí vyhlásil, že Maďarsko si želá žiť v úprimnej shode a spolupráci so všetkými svojimi susedmi. My s našej strany úprimne vítame takéto hlasy a sme presvedčení, že aj táto mierová smluva, hoci ani zďaleka nevyriešila všetky naše túžby a oprávnené požiadavky, prispeje ku konsolidácii pomerov v strednej Europe a k užitočnej spolupráci národov tu žijúcich. Súčasne chceme konštatovať, že Československo nikdy nebolo a ani v budúcnosti nebude semeniskom nepokojov, intríg a nepriateľstva oproti susedným národom, nebude miestom podkopných agitácií proti mieru a proti svetovej bezpečnosti. No treba povedať, že medzi nami a Maďarskom stojí stále ešte otvorená otázka odsunu maďarského obyvateľstva, ktorá ma byť vyriešená do 6 mesiacov od ratifikovania smluvy, a že dokonca aj vzájomná výmena obyvateľstva podľa dohody z 27. februára m. r. a to nie našou vinou - neprebieha uspokojivo. Aby mohla medzi našimi dvoma štátmi nastať éra ozajstnej spolupráce, bolo by treba, aby maďarská vláda v týchto otázkach prejavila činorodú dobrú vôľu, aby podala presvedčivý dôkaz o tom, že nová maďarská demokracia rozišla sa nadobro s utlačovateľskou a feudálnou minulosťou, že sa rozišla nadobro s dobrodružnou politikou revizionizmu a chce sa po boku slovanských národov a ostatných nových demokracií začleniť ako pozitívny článok do rodiny slobodumilovných a pokrokových národov.

Končiac svoj referát chcel by som ešte zdôrazniť, že prerokovávaná mierová smluva s Maďarskom napriek všetkým svojim nedostatkom a chybám znamená v porovnaní s mierovou smluvou trianonskou s hľadiska záujmov našej republiky pokrok a zlepšenie.

Ďakujeme za to obetavému boju nášho ľudu proti nemeckým okupantom a našej účasti vo veľkej oslobodeneckej vojne, ktorá na mierovej konferencii v Paríži nemohla byť neuznaná. No treba tiež vyzdvihnúť, že bez jednoznačného a energického stanoviska a podpory delegátov Sovietskeho sväzu, ktorí sa rozhodne postavili za naše požiadavky, neboli by sme dosiahnuté výsledky docielili. Patrí im za to nielen naša vďaka, ale nás tu súčasne zaväzuje, aby sme v našej politike spojeneckej vernosti k Sovietskemu sväzu a k ostatným slovanským národom vytrvali a za nijakých okolností aby sme sa od nej neodklonili. Priebeh rokovaní o mierovej smluve s Maďarskom súčasne znova aj na tomto konkrétnom prípade potvrdzuje správnosť línie našej zahraničnej politiky.

Napokon nech je mi dovolené v mene zahraničného výboru doporučiť, aby ústavodarné Národné shromaždenie vyslovilo svoj súhlas s mierovou smluvou s Maďarskom, podpísanou v Paríži dňa 10. februára 1947. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Přerušuji projednávání pořadu.

Sděluji, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala zítra ve středu dne 1. října 1947 o 10. hodině

Nevyřízené odstavce dnešního pořadu.

Končím schůzi.