A tak se nám javí predbežne okolo 100.000 kusov dobytka, ktorý treba ihneď ako nárazníkové množstvo zo Slovenska odčerpať, a jednak ho dať k dispozícii pre konzum v Čechách a na Morave a jednak previesť konzervovanie tohto množstva, aby bolo k dispozícii pre zásobovanie v jarných mesiacoch.

Uvádzajú sa čísla ešte väčšie, ba dokonca hovorí sa o 300 i viac tisícoch kusoch dobytka, ktoré by bolo treba len zo Slovenska odčerpať, ak máme zvládnuť situáciu živočišnej produkcie na Slovensku. Chcem s tohto miesta povedať, že nie je radno, aby sme s takýmito ciframi operovali a aby sme vyvolávali zvýšené znepokojenie a zvýšenú paniku našich roľníkov uvádzaním takýchto čísel, pretože pri chránení živočišnej výroby a pri jej stanovení krmného plánu musia hrať úlohu nielen finančné a technické problémy, ale predovšetkým i problém poľnohospodárskej výroby, ktorý nemôže súhlasiť, resp. ktorý nemôže pristať na to, aby také značné množstvá živočišnej produkcie boly likvidované, pretože by sa to muselo trvale za dlhú dobu prejaviť nielen v živočišnej výrobe a jej produkcii samej, ale prevažne tiež v poľnohospodárskej rastlinnej produkcii.

A iste nikto nechce, aby sme likvidáciou veľkého počtu dobytka dostali do krize nielen živočišnú výrobu, ale nakoniec i poľnohospodársku výrobu všeobecne, to znamená i rastlinnú, a boli nútení potom pre rekonštrukciu poľnohospodárskeho výrobného procesu vynaložiť ešte väčšie finančné prostriedky a finančné úsilie, než tak, keď by sme si dnes stanovili cieľ i v živočišnej produkcii, ktorý musíme za každú cenu vykonať.

Pokladal som za dôležité spomenúť toto preto, že musíme tu v parlamente zdôrazniť potrebu sústavnej starostlivosti o dovoz krmív a o jeho riadnu distribúciu tam, kde pomocou draho nakúpených krmív v cudzine môžeme zachrániť čo najväčšie hodnoty našej živočišnej výroby, aby sme na týchto zachránených hodnotách potom mohli rozvinúť prípadne z úrody budúceho roku túto potrebnú rekonštrukciu poľnohospodárskej výroby tak, ako se ona javí.

A teraz chcel by som prejsť k otázke pomoci roľníkom, resp. tak, ako sa mi javí. Skutočnosť, že sa vláda rozhodla k opatreniu pomoci roľníkom, je nie odôvodnená len katastrofálnou neúrodou, ako by azda niekto chcel tvrdiť, ktorú roľníctvo našej republiky pociťuje a ktorá prakticky u prevažnej väčšiny roľníkov je jedinou pomocou, pretože nemajú čo speňažiť, ale predovšetkým tiež preto, že je veľký rozdiel medzi hodnotou držby poľnohospodárskej výroby a hodnotou výdavkov na potreby poľnohospodárske. Aký je tento nepomer. resp. aký bol pred cenovou úpravou, vidno zo srovnávania týchto cenových indexov. Pred cenovou úpravou v oblasti repárskej bol priemerný index tržby za poľnohospodárske výrobky 317 proti indexu výdavkov za potreby poľnohospodárstva 499. Rozdiel v neprospech roľníctva javí sa 182 indexných čísel. V oblastiach nerepárskych sú tieto indexné čísla v pomere 367: 525, teda rozdiel 158 v neprospech roľníctva. Pri dosadení cien po novej cenovej úprave, po stanovení príplatkov, teda započítaním týchto mimoriadnych príplatkov, javí sa nám situácia v oblasti repárskej v indexných číslach v pomere 409: 505, teda disparita indexných čísel klesá na 96 indexných čísel. V nerepárskej oblasti je to pomer 427: 532 s rozdielom 105 indexných čísel. Teda i napriek zavedeným príplatkom index čísel vykazuje disparitu a tiež v prejavených výsledkoch pri výkupe obilia alebo iných článkov obhospodarovaných je vidieť markantne nepomer, ktorý sa odráža tiež v sociálnom postavení nášho roľníctva.

A tu naše názory môžu byť rôzne na cestu, po akej sa ubierala pôdohospodárska politika doteraz. Bolo tu už práve z úst predrečníkov spomenuté, že nielen čísla, že nie vysoké cenové príplatky môžu zmierniť následky sociálneho postavenia nášho roľníctva, ale predovšetkým, že tu sleduje nová roľnícka politika iné otázky, ktoré môžu nahradiť všetko to, čo sa v cenových nedostatkoch nedostáva.

Chcem pripomenúť tiež, že situáciu nášho roľníctva nie dosť dobre chápe i sám pán minister pôdohospodárstva, a to vtedy, keď použil príkladu z roku 1934, kedy srovnával opatrenia vlády s opatreniami terajšími v dobe, keď, bolo katastrofálne sucho, resp. roľníctvo malo škody. Pán minister pôdohospodárstva uvádza, že v roku 1934 roľníci mali škodu, ktorá je úradne vyčíslená na 2,4 miliardy Kčs, a vláda sa rozhodla na toto dať k dispozícii 100 mil. Kčs. Dnes má pán minister odhad škôd na 15 miliárd a do úvahy dáva, že vláda rozhodla dať štyri miliardy Kčs, a to 3¹/₂ miliardy na príplatkoch a 500 mil. Kčs na hotových prostriedkoch na sníženie cien pôdohospodárskych výrobných prostriedkov roľníctvu, ktoré nebude predávať. Je vec úvahy a politického názoru, či tri a pol miliardy Kčs možno ešte dnes považovať za pomoc, alebo či je to, tak ako sa ja na vec dívam, čiste výsledok nevyhnuteľnej cesty roľníckej politiky, ktorú sme mali už nastúpiť roku 1945, keď, pánu ministrovi pôdohospodárstva hneď vtedy nie politici, ale odborníci, experti poľnohospodárski vyčíslili výrobné náklady poľnohospodárskej produkcie hlavných produktov, približne u pšenice na 575 Kčs za 1 q. Ak sme doteraz tieto ceny udržiavali príplatkami, tak je to logický záver z toho, že je tu čosi nezdravé, a je tu čosi nezdravé aj s tým, čo sa javí na celom našom národohospodárskom živote, tak ako zdôraznil pán predseda vlády Gottwald, keď pripomenul, že máme najlacnejší chlieb, to znamená máme najlacnejšie to, čo roľník vyrába a produkuje na výživu nášho obyvateľstva, ale nemáme najlacnejšie zo všetkých zemí Europy tie produkty, ktoré aj on potrebuje. Je preto pre nás absolútne jasné, že nemôžeme súhlasiť, aby sa 3¹/₂ miliardy Kčs pokladalo ako výpomoc roľníctvu na úrode, ale ako dôsledok, ktorý je nevyhnutne spojený s novou úpravou cien poľnohospodárskej politiky, ktorý sa od roku 1945 stále vyvíja a s ktorým vláda odkladala do dnešného dňa, ale ani v roku 1945 ani v roku 1946 nakoniec nemohla od tejto úpravy cúvať, pretože, ako iste váženým poslankyniam a poslancom je známe, musela siahnuť aj roku 1945 a roku 1946 k príplatkom, k zvýšeniu cien, či už to nazvali príplatky pre nadkontingenty, alebo akokoľvek, ale faktom je, že vláda musela vždy prísť s návrhom, ako zvýšiť, upraviť a zlepšiť honorovanie poľnohospodárskej práce. (Potlesk poslancov Demokratickej strany.) A, vážení kolegovia, tá otázka nestavia sa len čiste formálne k tomu, či započítať tieto príplatky do výpomoci alebo nezapočítať. Vec nie je tak jednoducho formálna, ale je to vec závažná, a ja si preto dovolím priamo adresovať otázku pánu ministrovi pôdohospodárstva, a prosím, aby mi v expozé na ňu odpovedal, ako treba rozumieť týmto príplatkom, ktoré majú vyniesť 3¹/₂ miliardy Kčs, či im treba rozumieť tak, že sa event. tieto príplatky odbúrajú a že na rok sa vrátime zase k starým cenám? Je záväzné pre naše roľníctvo, aby toto vedelo, pretože ono samo - a pán posl. Ledl ako poslanec veľmi blízky ministrovi pôdohospodárstva to zdôraznil - samo počíta s tým, že sa mu všetko nemôže hradiť, že všetky tie škody nemôžeme dnes nahradiť, ale roľníctvo sa spokojuje s takým názorom a spokojuje sa s takou pomocou, ktorá bude znamenať novú pomoc pre rozvinutie poľnohospodárskej výroby, aby si v budúcnosti na dobrej a lepšej úrode mohlo nahradiť to, čo v minulosti a práve v tomto roku následkom sucha nedosiahlo. (Potlesk.) Lenže, ak budú ceny také, aké boly pred úpravou, ak sa musíme vrátiť k 400korunovej pšenici, k 360korunovým cenám žita, ak sa vrátime k 60korunovej cukrovke, tak môže byť akákoľvek úroda aj na budúci rok, predsa len roľníctvo na toto trvale doplatí a my sme sa absolútne nepostarali o takú pomoc, akú by si roľníctvo zaslúžilo. Z toho dôvodu ja pri mojom srovnaní roku 1934 nemôžem vychádzať z tých premís, aké stanovil pán minister Ďuriš, a môžem prijať len také srovnanie, že proti 2.400,000.000 Kčs vláda vtedy stanovila pomoc 100,000.000 Kč a dnes na 15 miliárd Kčs škôd dostanú len 500 miliónov Kčs. Len takáto analýza je správna, pretože relácia cien v tej dobe bola má, prospešnejšia než je dnes. A keď z tohoto srovnania vychádzame a keby sme to snížili na tretinu cien a hodnoty korún, tak by vychádzal obraz taký, že proti 2.400,000.000 Kč škôd 1934 máme dnes 5 miliárd Kčs škôd a proti 100,000.000 Kč, ktoré vláda vtedy dala, máme asi 170 miliónov Kčs, ktoré vláda dáva dnes. Takéto je srovnanie a to treba roľníctvu povedať riadne, hlavne vzhľadom na budúcnosť, keď nechceme priznať úpravu cien tak, ako bola eventuálne príplatkami stanovená. Táto otázka má tiež dosah vo finančnej politike voči roľníkom. A tu počúvame stále a veľmi často, že roľníctvo dostane okrem pomoci či už subvenčných prostriedkov alebo náhrad pri nákupe určitých služieb pre poľnohospodársku výrobu aj úver. A myslím, že sa o úvere hovorí trochu viac, než by to bolo treba. A že sa o úvere koniec koncov hovorí aj v takej súvislosti, ktorá je už záväzná i s hľadiska súkromného vlastníctva toho roľníctva, ktorému sa pán poslanec Ledl trochu tak vysmievačne postavil. Môžeme si totiž aj tu obraz zrekonštruovať.

Ja mám cifry ovšem len vzťahujúce sa na Slovensko. Podľa dnešného stavu vyzerá zadĺženie slovenského roľníctva dnes na 2.013,000.000 Kčs. v r. 1934 bolo zadĺženie 1.600,000.000 Kčs. Zdánlivo by bola vec dnes jednoduchá, aby sme zase na trojnásobok počítali, že by malo byť azda 5.200,000.000 Kčs, aby sme prišli k správnemu srovnaniu. Ale nevyzerá to tak jednoducho. Dlžoby roľníctvu zostanú, ak bude vývoj akýkoľvek. Tam hodnota koruny sa nemení, pretože nikto nepôjde do banky, aby urobil škrty a prehlásil, že 2miliardová pôžička roľníctvu dostane vnútornú cenu len jednej tretiny, pretože sme zase urobili nejakú úpravu. Roľníctvo si bude musieť fakticky absolútny počet svojich dlžôb zaplatiť tak lebo onak. A preto srovnávam tieto výsledky a tvrdím, že toto srovnanie je už dnes na pováženie, a že by sme nemali klásť ako jednu najzákladnejšiu cestu ako pomoc roľníctvu stále mu pripomínaný úver, raz roľníckeho, raz iného úveru, raz krátkodobého, raz dlhodobého, raz na investíciu, mechanizáciu, druhýkrát na výstavbu poľnohospodárskych usadlostí atď. atď. Raz by sme sa už mali trochu s tou úverovou politikou ukázať v reálnych možnostiach voči tomu roľníctvu. A to srovnanie, ktoré tu uvádzam, chcem doplniť ešte týmto: na jednej strane máme už dnes 2.013,000.000 Kčs dlžôb a k tomu roľníctvo bez úrody, roľníctvo bez inventára, resp. inventára, ktorého sa musí za každú cenu zbaviť, roľníctvo bez výrobných prostriedkov, bez osiva, bez umelého hnojiva, roľníctvo bez životných potrieb. Ešte, vážení páni neviem, či bol niektorý rok, aby roľníci mali tak málo textilu a tak málo obuvi, ako majú v súčasnej dobe. Toto je doplnený obraz k tomu úveru. Na druhej strane ten katastrofálny rok 1934, kedy bolo tiež roľníctvo silne zaťažené 1.600,000.000 Kč, ale predsa bola len aká taká tržba, predsa len bol živý inventár a vyrobených prostriedkov malo roľníctvo pomerne dosť. Okrem toho i v textile a vôbec i v životných potrebách nepociťovalo taký nedostatok, ako je tomu dnes. A ku všetkému tomu bola postavená otázka zavedenia monopolného výkupu obilia, to znamená, že tu bola záruka, garancia do budúcich rokov, že budúca úroda bude sa vykupovať za lepších a pevných cien, zatiaľ čo dnes, ako vidíme, sú tieto príplatky len príplatkami, že sa k nim vrátime, takú nádej naše roľníctvo nemá. Natoľko je tu obraz už veľmi jasný a veľmi zreteľný a nemožno ho akýmkoľvek spôsobom inak vysvetľovať než tak, ako sa javí. Je to skutočne škoda po tejto stránke robiť závery, ktoré nie sú ničím iným než zbytočným obviňovaním a zbytočným hanobením republiky aj tých sektorov, ktoré neboly tak nešťastné a tak zlé.

Ale keď sme ešte u tej otázky, čo všetko v tej republike predtým nebolo. Pán poslanec hovoril, čo všetko v tej republike nebolo. Koľko komisárov u politických schôdzok - povedzme, že na schôdzi sedliackej jazdy nebol komisár jeden, ale ich bolo stovky - ale to by nebolo tak závažné. Kolega Ledl spomína aj iné veci, čo všetko tam nebolo. To má na mysli, bohužiaľ, a ja to hovorím otvorene, veľmi často i pán minister Ďuriš, ktorý predsa len ako minister by nemal tak často zľahčovať politiku bývalej republiky, pretože ide o člena vlády. A tak sa stalo, že pán minister Ďuriš na jednom shromaždení v Modrom Kameni, kde sme naposledy spolu boli, tiež spomenul, že toto nebolo, to sa nestalo. Neodpovedal som ja. Nebudem odpovedať ani kolegovi Ledlovi, ako sa mu neviedlo v tej prvej republike. Ale chcem povedať to, že na všetky tieto slová spontánne a bez toho, že by som niekoho podpichol, zahecoval, ozval sa jeden roľník, ktorý skočil pánu ministrovi do reči a hovoril: "Keby to aj tak bolo, ako bolo za prvej republiky." (Potlesk poslancov Demokratickej strany.) Sú veci, vážení priatelia, ktoré v tej starej republike netreba tak zľahčovať a na ktoré môžeme mať svoje názory a môžeme si tu vyprávať svoje osudy, ako sme to pociťovali, ale ktoré rozhodne treba hodnotiť tak, ako sú realistické a reálne, protože nebyť tej prvej republiky, neviem, ako by bola prišla táto druhá. Som presvedčený, že naše poľnohospodárstvo, naše roľníctvo, hlavne slovenské roľníctvo má veľmi čo ďakovať za svoj hospodársky, sociálny a aj politický vzostup prvej republike a nemyslím, že by dnes len tak mohlo byť zľahčované, čo sa tu vykonalo.

Často sa, vážení páni a dámy, poukazujú a kritizujú dôsledky distribučného aparátu. Ja chcem v tejto súvislosti povedať toto: Distribučný systém tvoria ľudia. Môžeme postaviť na papier distribučný systém sebadokonalejší, sebapresnejší, nakoniec to záleží od ľudí, ako ho vykonajú. Mohli by sme uviesť i také príklady, kde ho tí ľudia nie z nášho tábora, ale z tábora iných politických strán, prevádzajú, pomerne raz s úspechom, raz s menším úspechom a neúspechom. Tým, že by do Sväzu dobytkárskych družstiev prišli zástupcovia komunistov, by sa ešte veci nenapravily. To sa tak zjednodušovať dnes nedá.

Pán kolega Ledl spomínal, ako prvá republika pri plánovaní ukazovala, že vraj je možné pestovať hyacinty, karafiáty a čo všetko, že sa kyprí pôda atď., že bude lepšia úrodnosť. A že všetko toto dnes nie je. Pán kol. Ledl, obrátila sa prvá republika o dovoz 60.000 vagónov obilia, ako sa musíme dnes obrátiť? Myslíte, že by sa dnes našiel taký blázon, i z bývalej agrárnej strany, ktorý by, keď vidí, že máme schodok okolo 50.000-60.000 vagónov obilia, radil pestovať králiky, hyacinty a karafiáty? Čo je možno takto otázku plánovania aj úsilia o plánovanie v poľnohospodárstve za prvej republiky zľahčovať? Myslím, že situácia nie je tak jednoduchá a hlavne nebude tak jednoduchá, ak si trošku počkáme. Dúfajme, že raz sa v celom svete poľnohospodárska produkcia obnoví tak, ako to bolo konštatované a požadované na poslednej konferenci v Ženeve. A dúfajme, že sa tu kvantá potravín, ktoré sa dostanú, vyrobia práve na tých pozemkoch a na tých parcelách, ktoré sú dnes už z akýchkoľvek príčin neobrobené a ktoré neposkytujú základňu pre výživu ľudstva v širšom merítku na celom svete. A potom bude ťažšie tvoriť plán poľnohospodárskej výroby pre republiku. Nehovorím, že sa nepokúsime a že ho neurobíme alebo že ho nebudeme robiť, ale nemyslím, že bude tak jednoduchý ako dnes, a nemyslím, že pôjde tak jednoducho vyčísliť a proste poukázať: no, tak sa nám tohoto takého a takého množstva nedostává, tak to musíme doviezť a v pláne sa vrhneme na milionárov, aby nám dali paniaze, že sme plánovali, ale nedoplánovali a peňazí niet a náš plán vyznel aj v produkcii aj v peniazoch naprázdno. (Potlesk. Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.) Teda tak jednoducho situácia nevyzerá. Ten plán stvoriť v poľnohospodárstve a začleniť ho chceme, myslím, nielen do československého merítka, aby sme sa naozaj nikdy nemuseli zaoberať problémom pestovania podružných kultúr, o aké z nás dakedy v prvej republike niekto usiloval, ale že chceme naše plánovanie v prvom rade, a to už i pán minister pôdohospodárstva pripomenul, vsunúť, povedzme, do plánu slovanskej výroby poľnohospodárskej, potom azda i do toho širšieho svetového plánu poľnohospodárskej výroby.

Pravdepodobne budeme mať i problémy, ktoré sa nebudú dať tak jednoducho riešiť milionárskou dávkou, ako sa naporúdzi dnes riešenie našlo. Ale je otázka iná, ako sa k tomu pripravujeme a ako sa k tomu staviame už dnes. Je otázka iná, či dnes sú na mieste príklady, ktoré uvádzal kol. Ledl o pestovaní všelijakých kvetín a či si nemáme napr. porozprávať, či naša politika cenová vyvinula všetko úsilie na to, aby bola vo službách produkcie, aby bola vo službách zvýšenej výroby poľnohospodárskej, aby bola vo službách zvýšeného národohospodárskeho dôchodku poľnohospodárskej výroby. A ja sa nemôžem stotožňovať s názorom, že táto cenová politika bola v týchto službách. Kol. Ledl tiež po tej stránke dal otázku, že ako to tí roľníci myslia, resp. ako sa na to dívajú, že im nepomôže, keď budú vysoké ceny atď. Ale musíme si pripomenúť, že ste už mali tu v Čechách a na Morave také zjavy, že sa roľníci pozastavili nad ďalšou takouto tendenciou cenovej politiky a že sa rozhodli, že budú vyrábať len to, čo event. im bude možné dľa ich investičných prostriedkov a že viacej nie je možné; nebudú se predsa zaťažovať na to, čo musia potom pod cenou predávať. A takéto prípady sa šíria a roľníci si všímajú, ako bude ďalej. Máme investovať? Pán minister pôdohospodárstva nám na všetko odpovie: Berte úver. No do nekonečna ten úver nemôžeme brať a nevedieť, aké bude zhodnotenie toho všetkého, i toho úveru, i tej produkcie, aké budú ceny.

Teda, takto situácia je trochu vážnejšia a bude treba vážnejšie sa s ňou zaoberať. No, pokiaľ sa týka tej úhrady, ani my sa nebránime, aby sa vzalo tam, kde je. Lenže, vážení priatelia, my sme prijali aj akýsi vládny program. Vy ho veľmi hrdo často pripomínate a hrdo ho nazývate Gottwaldovým programom. My nič proti tomu nemáme. Ale tento vládny program, aj Košický vládny program povedal, že naše národné hospodárstvo bude sa vyvíjať pokrokove - po vašom socialisticky - na dvoch stĺpoch: na stĺpe súkromného podnikania tam, kde toto chceme udržať, podporovať a zveľaďovať, a na stĺpe znárodneného a družstevného podnikania. Vážení páni, my túto zásadu chceme chrániť, lebo je súčiastkou Gottwaldovho vládneho programu (Potlesk.). Súhlasíme s takou dávkou a s takými opatreniami politiky Ministerstva financií, ktorá postihne tam, kde je treba, ale neporuší túto prijatú zásadu Košického vládneho programu a Gottwaldovho vládneho programu, a neporuší preto, lebo je to súčiastka i roľníckej politiky.

Roľnícke podnikanie je súkromné podnikanie. Ak my akýmkoľvek spôsobom narušíme možnosť súkromného podnikania, tak roľníci dobre vedia, že sa to nezastaví len u tzv. milionárov, ktorých ste narýchlo vyviedli, ale že buď bude tu sukromné podnikanie také, ktoré povoľuje zákon, ústava, politický program do všetkých dôsledkov, alebo nebude ani jedno a nebude potom ani roľnícke súkromné podnikanie.

Pri otázke úhrady cien si prajeme, aby vláda našla čím skorej úhradu a aby to bolo viac než 500 miliónov korún, ktoré sa dajú na pomoc roľníkom. Budeme hlasovať za každú takú úpravu, ktorá poslúži tomu, aby se tieto prostriedky bez výkyvov našej štátnej menovej politiky a politiky finančnej našly, ale aby pritom nebolo podťaté súkromné podnikanie, ktoré vy tým demonstračným návrhom ste chceli podťať. A toto je rozdiel medzi nami a vami, keď my sme ti vládni obhájcovia Gottwaldovho vládneho programu a vy jeho rušitelia. (Potlesk.) Nech vláda a finanční odborníci uvážia a vo smysle vládneho programu predložia také opatrenie, ktoré nech sa týka tých šmelinárov a zbohatlíkov, ktorí prišli nečestným spôsobom k majetku a o ktorých vy veľmi dobre viete a lepšie viete ako my. Keď o týchto pôjde, môžete byť spokojní, že Demokratická strana rozhodne hlasovať za ne bude.

Vážení páni a dámy! Záverom chcem podotknúť ešte jedno: jedná sa o pomoc roľníctvu. Je to jedna súčiastka tej roľníckej politiky, ktorú sme roľníctvu dávno dlžní. Ako som už na začiatku povedal, vítal by som rozpravu o celkových základoch a cieľoch našej roľníckej politiky, lebo nielen ja, ale mnohí iní, niekoľkokrát i príslušníci iných strán, sa pozastavili na tom, že nevieme, kde sú ciele a kde mieri tzv. nová roľnícka politika. A preto i keď dnes prejednávame užší rámec pomoci roľníctvu - nastolený pánom ministrom pôdohospodárstva, je to len jeden úsek z tej povinnosti, ktorú sme voči roľníctvu povinní práve postavením solídneho reálneho plánu roľníckej politiky i dosažiteľnými a hlavne ujasnenými a vedomými dôsledkami a cieľami - predsa chcem pripomenúť, že tak ako my vidíme dnes roľnícku pomoc, je treba v podstate viesť tromi smermi a síce: podpornými akciami tak, ako je to dosiaľ obvyklé, to znamená predovšetkým výdatnou pomocou na výrobné prostriedky a na zlacnenie životných potrieb poľnohospodárskeho obyvateľstva, za druhé riadnym a spravodlivým honorovaním roľníkovej spolupráce - od tejto požiadavky neustúpime - a za tretie uvoľňovaním viazaných vkladov, ktoré nie sú ani špekulantské ani čiernoobchodnícke, ale ktoré sú výsledkom mozoľnatej práce roľníkovej a o ktoré sa roľníctvo uchádza. (Potlesk.)