Aby tieto ubezpečenia predstavovaly viac než len neurčité sľuby a nádeje, bolo treba oddelene evidovať menovú sanáciu skupiny slovenskej a skupiny českej. Som toho názoru, že veci by sa bolo poslúžilo v záujme čistých vzájomných účtov ešte lepšie, keby obe skupiny boly tvorily i po právnickej stránke samostatné majetkové subjekty.

Za veľkú chybu treba považovať, že druhá etapa menovej reformy, ktorú predstavoval zákon o majetkových dávkach, neriešila súčasne aj otázku náhrady vojnových škôd. Súpis majetku pre účele dávky mohol sa spojiť so zisťovaním vojnových škôd. Tým by sa bola veľká časť vojnových škôd kompenzovala s dávkami a ušetrila značná práca spojená s vyčíslením nárokov na náhradu vojnových škôd. Veľká časť poškodených bola by sa vzdala nároku z ohľadu na dávkovú povinnosť a boli by sme bývali svedkami podobnej depurácie pri týchto nárokoch, akej sme svedkami pri vzájomných dlžnícko-veriteľských vzťahoch súkromníkov v súvislosti s majetkovými dávkami. V každom prípade je so slovenského hľadiska neodpustiteľnou chybou, keď stojíme vlastne už pred treťou etapou menovej reformy, t. j. pred vydaním zákona o Likvidačnom menovom fonde bez toho, že by sme mali definitívny zákon o priznávaní náhrad vojnových škôd.

Keď sa už táto otázka neriešila celkove a veľkoryse, hľadaly sa možnosti aspoň čiastočnej nápravy. Dovoľujem si pripomenúť, že v decembri minulého roku Demokratická strana podala iniciatívny návrh na vydanie zákona o preddavkoch na vojnové škody pre právnické osoby. Úhradu navrhovala kryť z Likvidačného fondu menového a to preto, že pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1947 navrhovanú čiastku 4 miliardy Kčs, ako bola zahrnutá v rozpočte na rok 1946, z dôvodov fiškálnych nebolo možno zahrnúť do finančného zákona. Vtedy správcovia štátnych financií v republike zdôraznili, že i keď táto čiastka nebude vo finančnom zákone, bude táto rezervovaná na preddavky v Likvidačnom fonde menovom. Dovoľujem si poznamenať, že na Slovensku pod výrazom "právnické osoby" nemyslí sa len na podniky, ale predovšetkým myslí sa na ustanovizne, kostoly, fary všetkých cirkví a táto otázka je veľmi naliehavá okrem iného aj s ohľadom na zahraničných návštevníkov našej vlasti. (Potlesk.) Títo práve tak ako v Prahe aj na Slovensku venujú pozornosť prehliadkam monumentálnych, historických a s umeleckého hľadiska cenných kostolov a budov. Poboreniská a rumoviská veží a kostolov všetkých cirkví nemôžu byť našou dobrou vizitkou pred cudzincami a ani obrazom lásky a porozumenia štátu k viere a náboženstvu jeho obyvateľov. Na Slovensku veľmi mnoho kostolov a budov všetkých cirkví, ktoré drží pod ochrannou rukou štát pre ich historické a umelecké hodnoty, bolo vojnou zničených buď úplne alebo do veľkej miery. Nesmieme zabúdať, že cudzinecký ruch na Slovensku bude čím ďalej tým väčším prameňom národného dôchodku. Preto výstavba Slovenska musí sa ubierať aj týmto smerom. Ak by vonkoncom nešlo - a pri dobrej vôli veru by šlo - dať z Likvidačného menového fondu spomenuté prostriedky a návrh Demokratickej strany by v parlamente neprešiel, bude nutné, aby pán minister financií umožnil zálohovanie týchto náhrad zaradením ich u položky stavby a opravy zo štátnych prostriedkov. Ďalej bude treba pamätať, že do budúceho rozpočtu musí byť pojatá položka na opravu týchto vzácnych hodnôt, tým skôr, že sú na Slovensku pod ochranou pamiatkového úradu.

Vracajúc sa však po tomto malom vybočení k vlastnej tématike navrhovaného zákona, poznamenávam, že slovenské hľadisko na náhradu vojnových škôd a Likvidačný fond menový môže byť pochopiteľné každému, kto pozná, z akých záväzkov a z akých nárokov pozostáva bilancia Likvidačného fondu menového. Situácia slovenskej a českej skupiny Likvidačného menového fondu líši sa podstatne. Česká skupina bude riešiť, prípadne musieť uspokojiť miliardové nároky vkladateľov ohrozené tým, že príslušné aktíva spravované Národnou bankou a ostatným peňažníctvom zamrzly v Nemeckej ríši a staly sa nedobytnými. Slovenská skupina bude musieť riešiť v menšej miere nároky vkladateľov, ktoré sú do značnej miery kryté tuzemskými bankovými aktívami a v ďaleko väčšej miere nároky osôb postihnutých vojnovými škodami, na uspokojenie ktorých chýbajú nielen príslušné aktíva, ale aj číselný podklad a rozhodnutie o tom, kto a v akej miere ich má nahradiť. Ak by sa táto otázka nemala uspokojive riešiť v súvislosti so sanáciou meny, malo by to nedozierne následky na postoj slovenskej verejnej mienky, nielen k otázkam menovej reformy, ale aj k úprimnosti štátnych činiteľov, ktoré by slovenské verejné mienenie podozrievalo, že príliš horlive sanujú vojnou poškodené vklady, na ktorých má záujem česká časť obyvateľstva a zanedbávajú záujmy slovenskej časti obyvateľstva, ktorá bola postihnutá viacej vecnými vojnovými škodami.

Kto pozná bilančné čísla Likvidačného fondu menového v slovenskej skupine môže ľahko pochopiť, že vylúčením vojnových škôd prestáva byť sanácia slovenskej skupine finančným problémom.

Keď sa totiž neberie ohľad na vojnové škody, ale len na vklady, vidíme, že z celkového množstva viazaných vkladov na Slovensku v sume 17 miliárd Kčs je krytá dobrými aktívami peňažných podnikov suma cca 9 miliárd Kčs a tuzemskými bankovými aktívami Národnej banky suma 3,5 miliardy Kčs, takže na sanáciu cez Likvidačný fond menový by ostala len suma cca 4,5 miliardy Kčs. Nepôsobilo by žiadnych ťažkostí kryť túto sumu zvýšením štátneho dlhu, keďže slovenská skupina i v otázke štátneho dlhu nezaznamenala nijaké zhoršenie pre celkový štátny rozpočet.

V ustanoveniach pôvodnej osnovy zákona o Likvidačnom fonde menovom nebola riešená jedna veľmi chúlostivá otázka. Je to otázka náhrady za stiahnuté poukážky, ktoré si dala československá vláda natlačiť v Moskve a ktoré dávaly do obehu jednak Československý menový úrad pre potreby vlády, jednak československá armáda a osloboditeľské armády pri oslobodzovaní nášho územia. Takýchto poukážok bolo na Slovensku stiahnutých z obehu za 4,7 miliardy Kčs a na túto sumu treba sa dívať ako na náklad štátnej správy spojený s oslobodením štátneho územia. Vieme, že i v českých krajinách bola podobným spôsobom stiahnutá z obehu určitá menšia suma takýchto poukážok a že teda aj česká skupina môže uplatňovať príslušnú pohľadávku u štátu ako spoločný náklad na oslobodenie republiky. Stáli sme na stanovisku, že z celkového takto získaného nákladu môže zaťažiť slovenskú skupinu len určité percento a že toto percento bude predstavovať sumu nesporne nižšiu ako spomenutých 4,7 miliárd Kčs. Musím s vďakou konštatovať, že rozpočtový výbor uznal závažnosť tejto veci a prijal našu pripomienku.

So stanoviska slovenského znenie § 11 nevyhovovalo. Ide totiž o formuláciu ako má byť Slovensko zastúpené v orgánoch Likvidačného menového fondu. Nepovažovali sme za šťastné ani za správne toto ustanovenie, ktoré spomína koľko Slovákov bude v príslušnom orgáne. Veď nám nejde o presadzovanie Slovákov ako osoby do orgánov Likvidačného fondu menového, ale o zastúpenie slovenských záujmov, ktoré môžu zastupovať prípadne i osoby českej národnosti, ale delegované kompetentným slovenským orgánom. Kvitujem s vďakom, že rozpočtový výbor i toto slovenské stanovisko si osvojil. (Potlesk.)

Likvidačný menový fond znamená ďalšiu etapu na ceste ozdravenia československej meny. Zpočiatku s našej strany boly vznášané zásadné námietky proti tejto ustanovizni menovite preto, že zhodnotenie viazaných vkladov sa odďaľuje a definítivne nerieši, že miesto inflácie platidiel kreuje infláciu dlhopisov, že zaťaží budúce štátne rozpočty na niekoľko desaťročí. Priebehom rokovaní o osnove zákona o Likvidačnom fonde menovom prišli sme k záveru, že Likvidačný fond menový je nutným doplnením dekrétu prezidenta republiky č. 91/1945 a priznávam, že tento zákon je dobrý.

Dúfam, že Likvidačný menový fond rozrieši spravodlivú otázku viazaných vkladov a náhrad vojnových škôd na Slovensku, dúfam, že tento fond bude spravovaný aj v prospech českých zemí a konečne dúfam, že správny postup tohto fondu vyvráti kritiky zahraničnej tlače, ktorá nám raz vytýka, že nastupujeme cestu deflačnej politiky na poli menovom, inokedy zas vidí u nás nebezpečie politiky inflačnej. Nedávno som sa s tohto miesta zmienil, že sme u nás svedkami istého menového vlnenia. Napríklad na Slovensku v úseku menovej reformy, pokiaľ ide o uvoľňovanie viazaných vkladov, robíme politiku vyložene deflačnú. Očakávam, že keď Likvidačný fond započne svoju činnosť, uvoľňovanie vkladov zo súkromných prostriedkov na Slovensku bude veľkorysejšie. Očakávam tiež, že príslušnými činiteľmi budú ocenené zásluhy našich ľudí, ktoré si získali pri záchrane hodnôt dôležitých s menového hľadiska - bankovky. Tieto zásluhy sú prinajmenšom také ako zásluhy tých, ktorí zachránili materiálne hodnoty pre štát.

Želaním ľudí dobrej vôle je, aby štát bol založený na svedomí, na mravných zásadách. To znamená, že zákony jeho musia byť dobré, slúžiace záujmu celku a nie záujmom jednotlivcov alebo skupín. Musím uznať, že zákon o Likvidačnom menovom fonde má tento mravný podklad. Nesie znaky mravnej vyspelosti ľudí, ktorí spolupôsobili pri jeho tvorení. Chcem sa znovu poďakovať rozpočtovému výboru, ktorý prejavil vzácne porozumenie pre spravodlivé slovenské požiadavky, keď akceptoval naše pripomienky, ktoré v pripomienkovom pokračovaní pvodne neprešly. (Potlesk.) V duchu slov pána prezidenta republiky, že spolužitie Čechov a Slovákov musí byť výhodou pre obidvoch, pre Čechov i pre Slovákov, zdôrazňujem, že Slováci majú pevné odhodlanie a nezlomnú vôľu žiť s Čechmi v Československej republike a bolo by veľkou chybou, keby sa táto vôľa hodnotila len peniazmi.

V závere svojho prejavu dovoľujem si za seba i Klub poslancov Demokratickej strany prehlásiť, že za tento zákon budeme radi hlasovať. (Hlučný potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ku slovu nie je už nikto prihlásený, rozprava je skončená.

Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi pánu posl. Janoušovi.

Zpravodaj posl. Janouš: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Pristúpime k hlasovaniu.

Osnova má 19 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pretože niet pozmeňovacích návrhov, dám o celej osnove hlasovať naraz podľa zprávy výborovej. (Námietok nebolo.)

Námietok niet.

Kto teda súhlasí s celou osnovou zákona, to je s jej 19 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou, podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým ústavodarné Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona podľa zprávy výborovej v čítaní prvom.

Z usnesenia predsedníctva podľa § 54, ods. 1 rokov. poriadku vykonáme ihneď druhé čítanie.

Ad 3. Druhé čítanie osnovy zákona o Likvidačnom fonde menovom (tlač 702).

Sú nejaké návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodaj posl. Janouš: Navrhuji tyto tiskové opravy:

V § 2, č. 1 má být za slovem "změny" ve 4. řádce čárka.

V § 3, č. 4 za citací "108 Sb." čárka.

V § 4, odst. 1 má býti v závorce místo "čl. 1" "č.1".

V § 6, odst. 1, ve 4. řádku má být "v odstavcích 2 až 4" místo "2 a 3". Dále v odstavci 3, v řádce 2. má být na místo "skupiny" správně "skupinu".

V § 7, odst. 1, č. 1 prvé slovo v 5. řádce zní místo "dluhů" "druhů".

V § 7, odst. 2 má býti správně citován ve 2. řádce "dekret č. 91/1945" namísto "97/1945".

V § 11, odst. 2 místo číslice "2" v 6. řádku má býti správně slovo "dvou".

V odst. 3 téhož paragrafu má býti věta, počínající slovy: "K platnosti usnesení ..." pokračováním předchozího odstavce a má s ním býti spojena v odstavec jeden. Je to chyba tisku.

V § 13, odst. 1, v 3. řádku má správně býti citován "§ 6, odst. 6", místo "§ 6, odst. 5".

Prosím, aby s těmito opravami byl zákon odhlasován.

Podpredseda Komzala (zvoní): Kto v druhom čítaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju ústavodarné Národné shromaždenie prijalo v čítaní prvom, s opravami práve uvedenými, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým ústavodarné Národné shromaždenie prijalo túto osnovu zákona tiež v čítaní druhom.

Zostáva ešte hlasovať o rezolúcii otlačenej vo zpráve výborovej.

Kto s touto rezolúciou súhlasí, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Rezolúcia sa prijíma.

Tým je vybavený 3. odsek poriadku.

Navrhujem, aby výborom zemedelskému, právnemu a rozpočtovému bola stanovená lehota k podaniu zpráv o vládnom návrhu zákona o revízi prvej pozemkovej reformy (tlač 691) do stredy dňa 9. júla 1947 do 24. hodiny.

Kto s navrhnutou lehotou menovaným výborom pre uvedenú osnovu zákona (tlač 691) súhlasí, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Lehota je prijatá.

Oznamujem, že sa predsedníctvo usnieslo, aby sa budúca schôdza konala zajtra, t. j. vo štvrtok dna 3. júla 1947, o 12.30 hod.

1. Zpráva výborov sociálne-politického a rozpočtového o vládnom návrhu zákona (tlač 527) o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a iných verejných zamestnancov (tlač 703).

2. Zpráva výborov zemedelského a právneho (podľa § 35 rokov. poriadku) o vládnom návrhu zákona (tlač 542) o rozdelení pozostalosti so zemedelskými podnikmi a o zamedzení drobenia zemedelskej pôdy.

Upozorňujem, že po skončení tejto schôdze bude krátka schôdza rozpočtového výboru.

Končím schôdzu.