K tomuto svému loňskému projevu dnes konstatuji,
že tato situace přes dobrou snahu o její zlepšení
vcelku stále trvá. Byl bych rád, kdyby alespoň
nyní nevyznělo toto opětné upozornění
naprázdno a kdyby bylo vážně usilováno
o dosažení správného vzájemného
poměru cen všech statků a služeb.
Upozornění přicházející
v poslední době přímo od zemědělců
by tu mělo býti mementen, záleží-li
nám - já sám jsem přesvědčen,
že vám všem na tom záleží
- na zachování sociálního klidu. Budiž
nám z téhož důvodu také poučením,
že lehkomyslné a bezdůvodné porušování
sociálního klidu jednou sociální skupinou
má odezvu podle přísloví, že
špatné příklady kazí dobré
mravy. Trpělivost lidí - jednotlivců a právě
tak trpělivost sociálních skupin má
své meze, které pravidelně nemohou bez následků
býti překročovány. Je zajisté
možno také hledat a zjišťovat nějaké
skryté záměry a cíle ať od kohokoliv
a odkudkoliv pramenící a ke komukoliv a kamkoliv
směřující. Tím spíše
je však třeba, aby odpovědnými činiteli
byli odstraněny příčiny - ať
již hmotné nebo duchovní a psychologické
- oprávněné nespokojenosti zemědělců.
Odstraníme-li, slavná sněmovno, příčiny
nespokojenosti, odstraníme nespokojenost zemědělců
a můžeme být jisti, že spokojeného
zemědělce nepodaří se nikomu zlákat
a že spokojený zemědělec bude vždy
dobrou oporou svého národa a své republiky.
Mám, žel, nepříjemný pocit, že
stále ještě nejsme v tomto směru na
správné cestě, aspoň pokud se týče
cen a jejich správného vzájemného
poměru, ač snahu vlády, dostati se na správou
cestu, je třeba s uznáním kvitovati. Patrně
tu jsou nakupeny poválečné potíže,
s nimiž zápolí celý svět, a naše
potíže, provázející hospodářskou
a sociální přestavbu. Překonáváním
těchto potíží je, soudím, také
právě projednávaná osnova, lépe
řečeno obě projednávané zemědělské
osnovy.
V prohlášení vlády, předneseném
panem ministerským předsedou 8. července
1946, byla v souvislosti s cenovou politikou správně
vyslovena všeobecná zásada: "Jednou z
cest ke zvýšení životní úrovně
lidu je zvyšování množství spotřebních
statků za současného snižování
cen." Okolnost, že k zabezpečení snížení
cen některého zboží lidové potřeby
máme dospěti právě projednávaným
zákonem, svědčí o tom, že předpoklad
snižování cen, t. j. zvyšování
množství spotřebních statků,
ještě tu zplna není. Tím však je
také dána otázka, zda poněkud nepředbíháme,
když přistupujeme ke snižování
cen ne za účelem zvýšení životní
úrovně lidu, což by bylo při zvýšení
množství spotřebních statků,
nýbrž za účelem zabezpečení
postupného zvyšování životní
úrovně lidu, jehož se má dosáhnouti
splněním úkolů stanovených
dvouletým hospodářským plánem,
jak uvádí vláda v § 1 vlád. nařízení,
čís. 34 z 21. března 1947, kterým
se činí opatření ke snížení
cen.
Situace je taková: Vláda uvedeným nařízením
snížila podle zákona o dvouletce ceny k zabezpečení
zvyšování životní úrovně,
kterého se dosáhne až splněním
dvouletky, a proto zase k zabezpečení provedeného
již snížení cen budou se vybírat
vyrovnávací částky, t. j. prakticky
zvýší se u některých předmětů
daň z obratu a ze získaných prostředků
se bude uhrazovat snížení cen.
Bohužel, že se při snížení
cen, provedeném vládním nařízením
č. 34 z 21. března 1947, opět shledáváme
s nerovností. Spočívá v tom, že
nejvyšší úřad cenový vydal
na podkladě tohoto vládního nařízení
zatím jen vyhlášky o stanoveném snížení
některých cen, nevydal však ještě
vyhlášky o snížení cen pracovní
obuvi, pracovních obleků, některých
- nařízení neurčilo blíže,
kterých - zemědělských výrobních
a jiných potřeb, zejména nářadí,
některých strojů, petroleje a plynového
oleje. Bylo jen na místě, a z důvodů,
které jsem dříve uvedl, je to přímo
nutné, aby také vyhlášky o snížení
těchto cen, směřující také
k zabezpečení zvýšení úrovně
lidu, lidu zemědělského, byly neprodleně
vydány. V očekávání, že
se tak stane, souhlasí moje strana s projednávanou
osnovou. (Potlesk.).
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Dalším řečníkem
je pan posl. Mjartan. Prosím, aby se ujal slova.
Posl. Mjartan: Slávna snemovňa!
Máme dnes rokovať o osnove zákona pomôcť
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho
výrobného plánu, ktorý bol pôvodne
parlamentu predložený ako zákon o zaistení
poľnohospodárskeho výrobného plánu.
Už aj z tejto osnovy vidno, do akej miery bolo potrebné
zmeniť celú koncepciu tohto zákona a prečo
bolo potrebné, najmä v zemedelskom výbore,
toľko úmorného rokovania o zákone, ktorý
má celkom 17 paragrafov, teda ktorý dvojím
rozsahom nie je nejak význačný, ktorý
však svojím dosahom môže znamenať
pre náš roľnícky ľud omnoho viac,
ako všetky zákony doteraz platné.
Z úvodnej vety k § 1 tohto zákona, kde sa hovorí,
že v záujme zabezpečenia výživy
národa musí byť všetka pôdohospodárska
pôda obrobená podľa zemedelského výrobného
plánu, teda zo zákonného ustanovenia, v ktorom
sa stanovujú povinnosti pre roľníkov v záujme
obrobenia pôdy, mohol by neinformovaný pozorovateľ
vycítiť, že u nášho poľnohospodárskeho
obyvateľstva buď niet chuti k obrábaniu, alebo
niet chuti k obrábaniu tak, ako to stanovuje plán.
Keby tomu tak nebolo, nebolo by potrebné zákonom
vyslovovať takúto povinnosť. No, som povinný
s tohto miesta vyhlásiť aspoň za slovenských
roľníkov, že pokiaľ ide o prvú zásadu,
niet takých tendencií vôbec a, pokiaľ
ide o skutočných slovenských roľníkov,
žiadne zjavy nenasvedčujú tomu, že by
tu bola akási váhavosť pri nástupe do
poľnohospodárskych prác. Pokiaľ sa ukázala
váhavosť alebo otáľanie, stalo sa tak
len v kruhoch roľníkov neslovenských, vedeli
sme však a vieme aj po tejto stránke nájsť
prostriedky na základe už platných noriem,
ako túto skupinu obyvateľstva prinútiť
k tomu, aby plnila svoje povinnosti.
Keď vychádzame z tohto poznania a z predpokladu, že
u roľníckeho ľudu nemožno očakávať
zlý úmysel motivovaný čisto sociálnymi
dôvodmi a že, pokiaľ by sa v tomto smere ukázaly
určité nedostatky, tieto môžu byť
motivované iba pohnútkami národnostnými.
Dalo by sa očakávať, že aj predloha zákona
mala sa s týchto hľadísk koncipovať, aby
náš skutočne národne cítiaci
roľník nemal ten dojem, že sa znovu na neho pletie
bič, ktorým ho bude môcť šľahať
kde-kto, lebo požiadavka splnenia výrobného
plánu je závislá na veľmi mnohých
iných okolnostiach, než len na vôli roľníka
samého.
Vážení, nikdy nebolo jasnejšie ako tohto
roku, kedy jaro nám prišlo proti normálnym
pomerom oneskorene o štyri týždne, že splnenie
výrobného plánu je ovlivňované
takými silami a takou mocou, na ktoré sám
roľník nikdy vplývať nemôže.
Príroda sama upravila tohto roku, aspoň u nás
na Slovensku, výrobný plán veľmi odlišne
od toho, ktorý sme si stanovili v operatívnych plánoch
jednotlivých osevných plôch. Dajte teraz právo
posudzovať a srovnávať možnosti splnenia
s prípadnými odchýlkami, ktoré bolo
treba previesť vzhľadom na to, že počiatok
vegetačnej periódy u niektorých druhov obilnín
sme už zachytiť nemohli. Taký človek,
ktorý bude mať jedinú snahu prichytiť
roľníka pritom, že neplní svoj výrobný
plán, bude mať možnosť v tisícoch
prípadoch uplatniť trestné sankcie proti roľníkovi.
Toto je hrozba, ktorú náš roľník
chtiac alebo nechtiac bude v zákone vždy vidieť,
i keď azda zákonodarca nemal takú snahu o vykonanie
týchto opráv, ktoré sa za rokovania parlamentných
výborov do zákona vsunuly, pri čom nechcem
konštatovať, že takúto snahu nemala osnova
v tej forme, aká bola pôvodne parlamentu predložená.
Je isté, že v plánovanom hospodárení
môže sa očakávať splnenie výrobného
plánu len vtedy, keď je postavená aj kontrola
nad plnením a keď sa zaistia aj technické možnosti
plnenia tam, kde táto dohrá snaha je. Je nesporné,
že u našich roľníkov táto dobrá
snaha skutočne je, ale naše zákonodarstvo musí
ísť takým smerom, aby túto dobrú
snahu napomáhalo, podporovalo a nie aby ju podlamovalo
takými ustanoveniami, ktoré môžu mať
len demoralizačný účinok.
Sme si vedomí toho, že naše politické
a hospodárske pomery sa utvorily tak, že miestami
je roľník skutočne odkázaný na
tú istú pomoc, a naša vládna politika
musí sa viesť v tom smere, aby roľník
videl, že je tu úprimná snaha mu pomôcť
tam, kde pomoci skutočne potrebuje. Túto pomoc si
však roľník nepredstavuje tak, že nad neho
postavia policajta s bičom, ktorý mu bude stále
vyhrážať pokutami a zavretím, ktorý
ho bude môcť vždy šikanovať. Koncepcia,
ktorú musíme nastúpiť pri snahe pomôcť
roľníkovi, musí vychádzať celkom
s iného hľadiska, a to z toho, že postavíme
roľníka na nohy tak, aby on mohol konkurovať
s inými výrobnými odvetviami ako pri možnosti
zaistenia svojej primeranej životnej úrovne, tak aj
pri najímaní pomocných pracovných
síl pre svoje hospodárstvo, bez ktorých sa
obísť nemôže. A toto je kľúč
k riešeniu nášho roľníckeho problému,
recept pre to, aby sme nemuseli vynášať také
zákony, ako je predloha, ktorú máme pred
sebou.
Náš roľník rád pracuje a vďačne
bude pracovať nielen na svojom, ale vezme si do obhospodárenia
aj cudzie pozemky, ktoré sú opustené, bude
veľmi rád podnikať v podnikoch čo najväčších,
lebo veď snaha každého roľníka je
zveľadiť svoje hospodárstvo a rozšíriť
svoj poľnohospodársky podnik. A pri tejto snahe a
prirodzenej povahe roľníka je až paradoxné,
že musíme nútiť roľníkov,
aby svoju pôdu obrábali alebo aby boli povinní
vziať do obrábania a teda do núteného
nájmu tak, ako to osnova uvádza, aj pozemky cudzie.
Že teraz musíme pristúpiť k tomu donucovaniu,
toho príčinou je nesprávna poľnohospodárska
politika, zvrátený náhľad na hospodársku
výrobu a zvrátené metódy, ako chceme
túto výrobu zaistiť.
Hybnou silou, ktorá bude pudiť nášho roľníka
k tomu, aby využil svojej iniciatívy a vypäl
svoje sily až do krajných možností, nemôžu
byť nikdy trestné sankcie zákonov, ale jedine
skutočnosť, že bude vidieť, že jeho
práca je primerane honorovaná, že výsledky
jeho podnikania mu zaistia slušný život. Zpod
tohto zorného uhla musia byť usmerňované
všetky naše počiny zákonodarné
aj vládne, lebo len takto môžeme dôjsť
k trvalému úspechu. Ale tu súčasne
sme pri tom kameni úrazu, ktorý je príčinou,
že musíme siahať k takýmto opatreniam,
ako robíme dnes. Naša vládna politika nevie
presvedčiť nášho roľníka o
tom, že je tu dobrý úmysel a skutočne
úprimná snaha pripraviť mu v jeho podnikaní
také prostredie, v ktorom by sa on mohol udržať
ako samostatný podnikateľ, nevie mu pripraviť
predpoklady pre takéto podnikanie, lebo všetky možné
ohľady sú jej prednejšie, než ohľad
na to, aby sa poslúchol hlas čísel, hlas
presných štatistík, ktoré hovoria, že
výrobné náklady roľníkove ďaleko
prevyšujú možné výsledky jeho podnikania,
že nožnice, ktoré ukazujú rozpätie
medzi týmito dvomi faktormi, sú dnes tak otvorené,
ako tomu ešte nikdy nebolo, a že nespokojnosť nášho
roľníckeho ľudu je veľká.
Vážená snemovňa, od čias poddanstva
nebol náš roľnícky ľud prinútený
siahnuť k takým opatreniam, ako sa stalo v poslednom
čase. Tak ako v časoch poddanstva - keď bol
roľník odhodlaný postaviť sa proti svojmu
pánovi len preto, že si bol vedomý toho, že
nemôže nič stratiť - rozhodol se aj teraz
postaviť sa proti oficiálnej vládnej poľnohospodárskej
politike len preto, že si je vedomý toho, že
nemôže nič stratiť. Roľníci
sa odhodlali stávkovať. Keď si uvedomíme
dosah tohto počinu pri poznaní roľníckej
povahy a keď tento skutok nazveme pravými slovami
- lebo vo skutočnosti neišlo o nič inšie
ako o vzburu roľníctva, ktorá nebola u nás
od čias poroby - musíme ísť veci na
koreň hlbšie než iba konštatovaním,
že stávková vlna, ktorá je v kruhoch
robotníckych v poslednom čase tak častým
zjavom na vymáhanie robotníckych požiadaviek,
zachvátila aj roľnícke kruhy. Neschvaľujem
osobne takéto spôsoby presadzovania vôle ľudu
a nevyslovujem ani súhlas s tým krokom, ku ktorému
sa odhodlali na niektorých miestach českí
roľníci. Stalo sa tu však niečo tak veľkého,
čo nemožno len povrchným posudzovaním
veci prejsť; lebo dôvody, ktoré viedly českého
roľníka k stávke, dnes môžu viesť
k takejto stávke roľníka slovenského,
ak sa nestane náprava na tých miestach, ktoré
boly pravým dôvodom a pravou príčinou
takéhoto jednania.
Slávna snemovňa, dôvod nespokojnosti roľníckeho
stavu treba hľadať hlbšie než v tom, že
by roľníci boli nespokojní len s cenami, ktoré
sa pre nich pripravovaly. Roľníci proste nedôverujú
našemu vedeniu roľníckej politiky, neveria v
úprimné a otvorené úmysly činiteľov,
ktorí túto politiku predstavujú, sú
znervóznení obavami o svoje postavenie a odhodlali
sa k tomu najradikálnejšiemu spôsobu, ako túto
nespokojnosť dať najavo. Treba teraz len skúmať,
či táto nespokojnosť aj po tejto stránke
je odôvodnená a analyzovať situáciu,
ktorá dáva dôvod k tejto nespokojnosti, lebo
táto nespokojnosť prejavuje sa celkom hlasne a otvorene
v dennej tlači, v prejavoch na verejných shromaždeniach,
ba i v samotnej kancelárii pána ministra pôdohospodárstva.
Veď vezmite si dennú tlač a hospodárske
rubriky časopisov všetkých politických
strán okrem strany, ktorá vyslala na ministerské
kreslo p. ministra pôdohospodárstva, a musíte
konštatovať, že sa celkom otvorene a celkom jasne
bojuje proti takzv. novej poľnohospodárskej politike,
v ktorej už všetky politické strany poznaly pravé
ciele, ktoré táto politika sleduje. Sleduje verejné
vystúpenia autorov alebo hlásateľov tejto novej
poľnohospodárskej politiky, ako sú prijímaní
našimi roľníkmi, či už je to na Slovensku,
kde sa hovorí otvorenejšie a jasnejšou rečou
priamo do očí, alebo aj v českých
zemiach, kde sa takto začína v poslednom čase
tiež hovoriť. A sledujte prejavy samých roľníkov
priamo na Ministerstve zemedelstva, keď sú tam pozvaní
pokiaľ možno len takí, u ktorých je predpoklad,
že budú len podporovať snahy hlásané
oficiálnou poľnohospodárskou politikou, a zistíte,
že roľníci aj tam sa odvážia povedať
pravdu do očí, i keď sú si vedomí,
že budú prekričaní nakomandovanými
ľudmi, ktorí majú robiť štafáž
pánu ministrovi. (Posl. Valo: "Ale to ste sa zmýlil
s Kvetkom, pán kolega!) Dostanete toho viac! - Je tu
teda spontánny prejav nedôvery k tejto politike u
celého roľníckeho stavu, ktorého vôle
sa oficiálne vedenie tak rado dovoláva. Prejav nedôvery
bol celkom jasne vyslovený zemedelským výborom,
no, žiaľbohu, bez toho, že by sa z tejto skutočnosti
boly stiahly patričné dôsledky.
Aký je dôvod tejto spontánnej nespokojnosti?
Veď pri tom úsilí, ktoré oficiálne
vedenie poľnohospodárskej politiky vyvinulo na spopularizovanie
osoby samého ministra, keď sa zámerne pestuje
a forsíruje osobný kult, pokiaľ ide o jeho
osobu, keď sa napríklad poukážky na obuv
na Slovensku vydávajú v určitých národných
podnikoch s prehlásením, že tu ide o akciu
ministra Ďuriša, ktorú tento ako osoba
podniká v prospech slovenského roľníctva.
Dalo by sa predpokladať, že toto roľníctvo
zahorí k tomuto svojmu dobrodincovi opravdovou láskou.
Vidíme však úkaz práve opačný.
Musí byť preto niekde chyba, a táto chyba tu
skutočne aj je, a toto naši roľníci dobre
vedia. Poukážem len na jeden najvýraznejší
fakt, ako si oficiálne vedenie roľníckej politiky
predstavuje presadzovanie skutočných roľníckych
záujmov.
Koncom minulého týždňa boly rokovania
o cenách a pri tom aj rokovania o cenách roľníckych
produktov. K týmto rokovaniam pripravil p. minister zemedelstva
svoj úradný návrh na vládu, ktorý
mal byť východiskom pre cenové rokovanie. Dalo
by sa predpokladať, že keď niekto chce presadzovať
ceny pre roľníkov únosne, a keď sa dá
očakávať, že bude vyvinutý určitý
tlak na snižovanie tých požiadaviek, ktoré
si roľníci sami stavajú, ako požiadavku
dosiahnutia indexu 300 oproti roku 1938, postaví požiadavky,
ktoré sa približujú k nádeji roľníkov
na dosiahnutie tejto cenovej výšky. Ministerstvo zemedelstva
však vo svojom konečnom návrhu, ktorý
bol podkladom rokovania v rade hospodárskych ministrov
a vo vláde, uspokojilo sa s platonickým konštatovaním,
že výkupné ceny obilnín a luštenín
z úrody roku 1947 nemožno podľa názoru
Ministerstva zemedelstva podstatne zvyšovať, i keď
zvýšenie je odôvodnené výškou
výrobných nákladov 30 percent nad pestiteľskú
cenu. Takto išiel do vlády návrh ministra,
podľa ktorého maly byť upravené podstatne
na tú výšku, ako boly v roku 1946/47; teda
u pšenice 359, u raži 359, u jačmeňa 311,
u ovsa 267. Len spoločným úsilím zástupcov
všetkých ostatných politických strán
bolo možné dosiahnuť, že bola prijatá
úprava u pšenice na 400 Kčs, u raži na
360, u jačmeňa na 321 až 410 Kčs a u
ovsa na 276 Kčs. Vláda teda uznala nielen, že
nemožno - ako bol názor Ministerstva zemedelstva -
podstatne ponechať doterajšie ceny, ale že tieto
ceny treba v podstate zvýšiť, čo sa aj
úpravou stalo.
Ďalej viedly sa predbežné vyjednávania
o cenách. Pán minister zemedelstva považoval
za vhodné prizvať k týmto vyjednávaniam
zástupcov ÚRO, nepovažoval však za potrebné,
aby k nim bol prizvaný aj Jednotný svaz českých
zemědělců a slovenských roľníkov.
I keď uznávame, že tieto organizácie ešte
oficiálne neexistujú, pán minister veľmi
dobre vie, že fakticky už vykonávajú svoju
činnosť, odvoláva sa na ich spoluprácu
pri mnohých iných, menej významných
opatreniach, a nemôžeme sa ubrániť pocitu,
že pán minister tieto sväzy neprizval k rokovaniu
len preto, aby sa roľníci nemohli presvedčiť,
"ako energicky obhajuje roľnícke záujmy".
(Potlesk poslancov Demokratickej strany.) Takýto
postoj a takéto počínanie pána ministra
nemôže posilniť dôveru roľníckeho
ľudu v jeho konanie. Takéto hmatateľné
dôkazy nedajú sa nijakým spôsobom oddišputovať
a takýto postoj iste v plnej miere odôvodňuje
konštatovanie roľníka organizovaného v
socialistickej strane, že generálna línia poľnohospodárskej
politiky je daná politickými záujmami a nie
je nič, čo by ju mohlo zmeniť. Teda nie záujmy
roľníctva, ale politické ciele ovplyvňujú
návrhy Ministerstva zemedelstva v oficiálnej roľníckej
politike.
Slávna snemovňa! Snemovňa je v prvom rade
povolaná na to, aby tieto skutočnosti skonštatovala
a vyvodila patričné dôsledky, lebo nám
musí záležať na tom, aby sme najsilnejšiu
složku nášho národa - náš
roľnícky ľud - mali spokojný aspoň
v medziach tých možností, ktoré sú
v daných pomeroch prístupné a nemôžeme
dráždiť roľníka teraz, keď sme
odkázaní vo výžive národa jedine
na jeho prácu, žiadnymi akciami alebo počinmi,
ktoré nie sú v súlade s týmito tradíciami,
na ktorých naše roľníctvo lpie, na ktorých
je vybudované a za predpokladu rešpektovania ktorých
bude jedine vedieť vypnúť svoje sily aj v tohoročných
prácach, aby splnilo program, ktorý stanovuje dvojročný
plán. Doteraz sa roľníci postavili do otvorenej
stávky, aby manifestovali svoju nespokojnosť s oficiálnou
roľníckou politikou. No horšia by bola situácia,
keby sa začalo stávkovať skryté, a niet
tej moci, ktorá by vedela potom podchytiť morálku
roľníkov, lebo tá sa podlomí nedôverou
v konečný cieľ, v ktorom bude roľníctvo
vidieť vládnu politiku.
Ja za Demokratickú stranu budem podporovať predmetnú
osnovu len preto, že jej niektoré ustanovenia môžu
sa aplikovať proti určitým akciám, ktoré
sú motivované národnostnými pohnútkami,
ale nie preto, že by bolo potrebné roľníctvo
ako stav nútiť k opatreniam, ktoré predpokladá
zákon; lebo som si vedomý toho, že skutočný
roľnícky stav nepotrebuje nad sebou bič, ktorý
by ho poháňal do roboty, a že ten živel,
ktorý by bol do tohto roľníckeho stavu nakomandovaný
takzv. novou roľníckou politikou, sa z tohto stavu
sám vyradí, samočinne, lebo nebude vedieť
plniť a ani nebude mať chuť plniť tie povinnosti,
ktoré roľník považuje za úplne
samozrejmé pri svojom podnikaní. Ak bude treba používať
trestné sankcie alebo drsnosti tohto zákona proti
takýmto živlom v roľníctve, bude to zase
zásluhou len novej roľníckej politiky, ktorá
roľnícke problémy chápe zpod celkom
iného zorného uhla než naši skutoční
roľníci.