A teraz ako sa písaly zápisnice slávna Slovenská národná rada! Znova výpoveď svedka nadporučíka Kaša, ktorý vypovedal pred Národným súdom. "Zápisnicu diktoval Kleinert, pričom Dr. Varga po právnej stránke ju opravoval a štylizoval, ako sa pamätám na stroji písal Koričanský. Ja som tam sedel úplne pasívne, absolútne som sa diktovania zápisnice nezúčastnil. Keď diktovali state, ktoré sa diametrálne rozchádzaly so skutočnosťou ohradzoval som sa a podotknul som, že takúto zápisnicu nepodpíšem, lebo tvrdenia môžu vyvrátiť iní svedkovia a to napr. Donoval a plukovník Micikievič, ale oni len na mňa naliehali, aby som ich nechal, že je to už ich vec, lebo túto zápisnicu nikto čítať nebude, a že sa súdu ešte dvaja členovia súdu, ktorí o tomto budú vedieť a tí sú už informovaní a potom celá vec bude daná ad acta. " Samozrejme, že po takomto nátlaku, po takto spísanej zápisnice vyšetrujúci orgán vidí, že je vec v poriadku v úvodzovkách a svedok tohto času môže byť prepustený. Čo sa i konečne stalo a znovu citujem, čo hovoril nadporušík Kaša: "Ráno som išiel spolu s Kleinertom, ktorý prišiel za mnou do hotelu a súc Koričanským už upozornený dali mi potvrdenie, že som prepustený na slobodu."
Panie a pánovia, v krátkosti som načrtol ako bolo znemožňované a hatené naše, ľudové súdnictvo. Jasne je to vidieť na prípade Kleinerta. Následkom tohto skorej uvedeného ľudové súdnictvo pochopiteľne nesplnilo svoje poslanie. Kto je však za toto zodpovedný, že v dôsledku špatné prevedenej očisty nájdu spiklenecké fašistické organizácie v ľuďoch kompromitovaných bývalým režimom svoju ľudskú inmateriálnu bázu? Veď nemôže nám stačiť len konštatovanie, že činnosť ľudového súdnictva bola hatená, a že ono svoje poslanie nesplnilo. Treba poukázať na chyby a z nich vyvodiť patričné uzávery a ponaučenia do budúcnosti.
Teraz prejde veľké množstvo neskončených vecí u ľudového súdnictva na riadne súdy. Chceme veriť, že aspoň u riadnych súdov budú prípady súdené spravodlivo.
Keď prehlasujem za Komunistický klub členov Slovenskej národnej rady, že za toto nariadenie budeme hlasovať, robíme to s tým predpokladom, že riadne súdy skončia prípady podané u ľudového súdnictva v krátkej dobe spravodlivo ale prísne. (Potlesk)
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Ako ďalšiemu rečníkovi udeľujem slovo pánu členovi Slovenskej národnej rady Dr. Ladislavovi Nádašimu.
Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:
Slávna Slovenská národná rada! S uspokojením berieme na vedomie ukončenie ľudového súdnictva, lebo toto znamená, ako to pán zpravodajca poznamenal, že verejný záujem už nepožaduje mimoriadnosti pokračovania a teda existenciu nejakého revolučného tribunálu, ale nedokončené trestné prípady ukončia naše neodvislé riadne súdy československé. Znamená to, že naše pomery v obore práva a spravodlivosti sa už natoľko konsolidovaly, že nevyžadujú žiadne mimoriadne zásahy do oboru Justície, ale kľudne môžeme sveriť našim Sudcom všetkých tých, ktorí boli tiež príčinou tej ťažkej pohromy, kalvárii a utrpenia, ktorou musel prejsť náš slovenský ľud. Znamená to, že sme presvedčení, že tí slovenskí sudcovia, štátni zástupcovia a iní súdni zamestnanci, ktorí v časoch neslobody toľko krát i riskovaním svojej vlastnej existencie, ba riskovaním svojho vlastného života boli nápomocní, prenasledovaní, žalárovaní a pre ich národné politické presvedčenie bilagovaní, že i, keď nezabudnú nikdy na chvíle násilia potupy a zrady, budú spravodlivé súdiť a spravodlivé rozsudky vynášať. (Potlesk) Svoju objektívnosť, neodvislosť si zachovajú tak, ako im to káže nielen statočnosť a ich svedomitosť, ale tiež i znamenitá tradícia československého sudcu. Nejdem a nebudem tu obhajovať člena Slovenskej národnej rady Kukliša, lebo ten si odpovie na obvinenie pána škpt. Šalgoviča sám. Tiež nemôžem reagovať na jednotlivé obvinenia prednesené pánom predrečníkom, avšak každé obvinenia, ktoré by smerovaly proti Demokratickej strane, najrozhodnejšie odmietaní. (Potlesk) Bratia, v auguste 1944, keď Čierne mraky dymu dvíhaly sa po slovenských horách do nekonečných výšin, keď po slovenských horách z hory na hory dával zvesť kraj kraju, že uderila hodina odboja, vtedy nielen komunisti, ale tiež i demokrati rovnako v Banskej Bystrice ukázali národu a svetu pravú tvár v duchu slovenského ľudu, pravú tvár v duchu Československej republiky. (Potlesk) Preto podobne hradíme i na ľudové súdnictvo a preto opakujem, každé obvinenie v tomto smere na Demokratickú stranu, čo najrozhodnejšie odmietam (Potlesk. Hlas: "Ale od Národného súdu utiekli členovia DS, nechceli súdiť!") Justitia est fundamentum regnorum, fundamentum republicae. Avšak práve preto, že všetci vieme, že súdnictvo je najdôležitejšou inštitúciou štátnou a ešte dvoj násobne dôležitou ukončením ešte pred ľudovými súdmi neprejednaných záležitostí, je dobre i pri tejto príležitosti poukázať na niektoré organizačné vady našich súdov, menovite na nedostatok súdov tam, kde to organizačné, hospodárske záujmy bezpodmienečne vyžadujú. V starom Uhorsku bola súdna organizácia založená na komitátnom stoličnom systéme a až doposaváď nenastala v týchto veciach zmena, hoci archaický komitátny systém bol už dávno prekonaný vývojom skutočného života. Najmarkantnejším príkladom prekonania tohto systému je prípad Krajského súdu v Trenčíne a potreba Krajského súdu v Žiline. (Potlesk) Krajský súd v Trenčíne - podotýkam jeden z najsilnejších krajských súdov na Slovensku - bol v Trenčíne zriadený, lebo sídlom stolice trenčianskej stalo sa sídlo starého Matúša Čáka a iných veľmožov Trenčína. Boh uchovaj, že by som pri tom chcel naštrbiť dajaký význam Trenčína, ale skutočnosť je tá, že vývoj Žiliny a jeho okolia učinil míľové kroky, počet obyvateľstva Žiliny proti dobe 1900 vstúpol štvornásobne a z malého mestečka sa stalo pri nežičlivosti všetkých minulých režimov a bez štátnych podpôr a stavieb jedno najvyspelejšie a najživšie mesto Slovenska. Vývoj Žiliny a okolitých okresov je však brzdený istou dosaváď nenarušenou tradíciou, organizačnými prežitkami, z ktorých jedna je tá najpodstatnejšia skutočnosť, že súdna organizácia sa doposaváď neprispôsobila štátnym záujmom, že žilinský organizačný celok ešte vždy nemá svoj krajský súd. Keď vyjdeme s výsledkom sčítania ľudu z roku 1940, zistíme, že počet obyvateľstva žilinskej oblasti, a síce súdny okres Žilina, Čadca, Bytča, Považská Bystrica a Turč. Svätý Martin má spolu 294. 000 duší. Keď pozreme na mapu, tak nám až do očí bije, že tento význačný hospodársky celok so svojím komunikačným usporiadaním priamo volá potom, aby v Žiline bol zriadený krajský súd. (Potlesk) Nikto sa neteší, keď má ísť na súd. Ako možno, ale potom žiadať od obyvateľov žilinského, kysucko-novomeského a čadcanského okresu, aby doliny terchovská, belská, maličovská neslušská a iné pri vybavovaní svojich sporných a mimosporných záležitostí boly nútené len pre zachovanie tradície a archaického už dávno prežitého komitátneho systému používať ešte aj v dnešnej dobe komplikovanej komunikačnej siete s viacnásobným prestupovaním, prekonať mnohokrát vyše 200 km tam a nazad, aby sa dostali na Krajský súd do Trenčína. Žilina je prirodzeným komunikačným centrom tejto oblasti a predpoklady svojho hospodárskeho a komunikačného významu dokázala tým, že celý tento kraj zo Žiliny gravituje a priamo vynucuje zriadenie krajského súdu v Žiline.
Dnešný Krajský súd v Trenčíne má podľa svojho doterajšieho zriadenia 505.000 duší. To je tak vysoký počet, že znemožňuje účelné vybavovanie súdnych vecí a možno hovoriť priamo o predimenzovanom obvode. Preto by obvod Krajského súdu v Trenčíne rozdelením svojej oblasti mnoho nestratil, lebo počet obyvateľstva, ktorý by ostal v obvode Krajského súdu v Trenčíne by odôvodňoval existenciu Krajského súdu v tomto meste aj naďalej. Počet obyvateľstva v súdnych okresoch, ktoré by prišly do úvahy pre Krajský súd by boly: Trenčín. Púchov, Ilava, Bánovce, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom s počtom duší 280.000 Pre zmenu organizácie hovoria napokon aj politické momenty. Žilina je centrum silného politického denia, strediskom mnohých celoštátnych politických denníkov a iných pracovných orgánov. Nehovoriac ani o tom, že v Národnom povstaní významne prispela svojou účasťou k úspechu odboja, veď posádka Žiliny do posledného chlapa sa pridala k povstaniu a prevážna časí okresu Žiliny vzdorovala okupačnému náporu Nemcov, ako Kunerad, Rajecká Dolina ešte aj vtedy, keď mimo okolia Banskej Bystrice a okolo v našich horách bolo povstanie Nemcami všadiaľ inde na Slovensku premožené. A napokon so svojou žiadosťou nestojí mesto Žilina a okres žilinský osihotený. Pripojujú sa k tejto žiadosťou jednomyseľným usnesením okre sy: Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica a Turčiansky Svätý Martin. Je to teda žiadosť 294.000 občanov, teda 294 tisíc príčin mimo už vyššie uvedených dôvodov, aby tejto žiadosti vyhovené bolo. A konečne tak mesto Žilina ako aj okres žilinský sú ochotné aj finančne prispieť k uskutočneniu tohto tak potrebného plánu severozápadného Slovenska.
Slávna Slovenská národná rada! Viem, že nie je možné z dnes na zajtra zriaďovať nové krajské súdy. Krajský súd v Žiline je ale takou starou, toľko rázy žiadanou, mnohými a mnohými prosbami podporovanou, hospodárskymi a inými pomerami vynútenou potrebou žilinskej oblasti, že so zriadením tohto súdu nemožno odkladať. (Potlesk) Používam zato tiež i tejto príležitosti a prosím pána prítomného povereníka spravodlivosti, aby si nechal predložiť vo svojom úrade v tejto veci predostreté memorandum zainteresovaných úradov a čo najskôr predložil osnovu Slovenskej národnej rade na zriadenie Krajského súdu s okresov Žilina, Čadca, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Turčiansky Svätý Martin, na zriadenie Krajského súdu v Žiline. Používam tejto príležitosti tiež i preto, lebo keď sverujeme našim sudcom a súdom nové úkoly, novú prácu, je treba, aby sme im boli na pomoci aspoň v tom, že zlepšíme organizovanie súdov a zriadime súd tam. kde to organizačné, hospodárske a životné záujmy bezpodmienečne vyžadujú. Musíme vždy byť vedomí toho, že naše súdy požívaly veľkú autoritu už za prvej československej republiky, nielen doma, ale i v medzinárodnom zameraní. Musíme byť vedomí toho, že náš Najvyšší súd bol fórom a autoritou a váženou a ctenou nielen každým občanom tohto štátu, ale bol pýchou každého slovenského a českého právnika. (Potlesk) Som zato pevne presvedčený, že naše súdnictvo sa bude podobne vyvíjať tiež v terajšej našej ľudovodemokratickej republike a teraz svereného úkolu sa shostí tak podobne čestne a zodpovedave svojej krásnej minulosti.
Končím, a chcem povedať len niekoľko slov ešte. Dvadsiate stoletie kruté doplatilo na vášnivú citovosť a nesmiernu tuhu po moci. To boly hnacie sily fašistických a nacistických ideológií. My sme sa proti tým stavali celým našim myšlienkovým založením a preto chceme tieto poraziť priamo v mysli a v srdciach ľudí. To bude naše konečné víťazstvo. (Potlesk) Preto, keď ukončujeme restribúciu, musíme organizovať riadne prevenciu. Potom nebudeme musieť trestať dodatočne zlo, ale tomu predídeme. Zlo nesmie plodiť zlo a reťaz zla konečne sa pretrhne. Uvažujme tiež o tom práve teraz na Vianoce, na sviatky pokoja a lásky, či by podobne veľkému Sovietskemu sväzu nemali by sme tiež i u nás zrušiť trest smrti. Uvažujme, lebo len tak zavládne mier medzi našimi vŕškami a dolinami, našimi mestami a dedinami. Nech potom vláda rozumu, dá nám bezpečnosť a vláda lásky, nech nám dá spravodlivosť. (Potlesk) Nech tento mier duši zaručí naše šťastie, šťastie toľko skúšanej generácie. Nech tento mier zaručí šťastie našich detí a toľkou krvou a obeťami vykúpenej zeme. (Potlesk)
Podpredseda SNR Andrej Cvinček:
Keďže ďalší rečník sa neprihlásil, rozprava je skončená. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia, ktorým sa upravuje trestné konanie pre trestné činy podľa nariadenia č. 33/1945 v znení vyhlášky č. 58/1946 Sb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, neskončeného za jeho platnosti.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom zpravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.
Nasleduje druhý bod programu.
Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu a mení zákon č. 91/1942 Sl. z. o prísnejšom potrestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.
Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ľubomír Baar. Dávam mu slovo.
Člen SNR Dr. Ľubomír Baar:
Slávna Slovenská národná rada!
Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu a mení zákon č. 91/1942 Sl. z. o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu. Po skončení stavu brannej pohotovosti štátu vyhláškou č. 162/ 1945 Sb. ukázalo sa bezpodmienečne nutným ponechať v účinnosti niektoré právne predpisy pôvodne vydané len pre dobu trvania brannej pohotovosti štátu. Stalo sa tak nariadením č. 41/1946 Sb. n. SNR, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu až do 31. decembra 1946. Pretože dôvody, pre ktoré sa predĺženie noriem uvedených v nariadení č. 41/1946 Sb. n. SNR stalo, trvalý ešte aj v roku 1947, došlo k ďalšiemu predĺženiu týchto noriem dokonca roku 1947. Toto druhé predĺženie sa už nevzťahovalo na zákon č. 51/1942 Sl. z. v znení zák. č. 21/1943 Sl. z., a to so zreteľom na úpravu obdobnej matérie § 3 ods. 1 zák. č. 15/1947 Sb. Ďalej sa nevzťahovalo na zákon č. 254/1942 Sl. z. v znení nar. č. 127/1945 Sb. n. SNR, a to so zreteľom na derogáciu týchto predpisov zákonom č. 163/1946 Sb. Následky dlhotrvajúcej vojny boly tak vážne, že ani teraz 3 roky po skončení vojny konsolidačný proces politického a hospodárskeho života nepokročil do tej miery, aby nebolo treba ešte aj teraz opierať sa o normy predĺžené nariadením č. 31/1947 Sb. n. SNR do, konca roku 1947. K jednotlivým normám, ktorých účinnosť sa predmetným návrhom predlžuje, treba uviesť tieto dôvody pána povereníka výživy, ktorého rezort návrh vypracoval:
a) Predĺženie zákona č. 21/1942 Sl. z. o upravení miest, platov a pracovných podmienok za brannej pohotovosti štátu je potrebné z dôvodu, aby pracovné podmienky mohly byť upravené tak, aby sa tým umožnilo podporenie snáh smerujúcich k splneniu dvojročného hospodárskeho plánu.
b) Otázka existenčného minima v exekučnom pokračovaní bola nanovo upravená zák. č. 47 1947 Sb. V dôsledku toho v súvislosti so zákonom č. 84/1942 Sl. z. prichádza do úvahy len predĺženie čl. II. tohto zákona, nakoľko otázky v tomto článku upravené neboly riešené v novej úprave podľa zák. č. 47/1947 Sb. Predĺženie účinnosti čl. II. zák. č. 84/1942 Sl. z. je však potrebné, lebo bez predĺženia tohto článku by zostala na prevádzku živnosti vyňatá z exekúcie iba zásoba výrobného materiálu živnostníkov a remeselníkov v hodnote 150. - Kčs, miesto terajších 2. 000. - Kčs, čo by zrejme so zreteľom na terajšie cenové pomery nebolo odôvodnené.
c) Nakoľko ide o neoprávnenú držbu zbraní, treba konštatovať, že dôvody verejnej bezpečnosti si ešte stále vyžadujú zvýšenie trestných činov podľa zák. č. 91/1942 Sl. z. Je ešte vždy mnoho zbraní v neoprávnenej držbe osôb, ktoré páchajú mnoho krát so zbraňami ťažké trestné činy, čo má špatný vliv na konsolidáciu pomerov. V praxi sa však ukázalo, že sadzby podľa zák. č. 91/1942 Sl. z. sú príliš prísne. Preto i keď treba prísne trestať neoprávnenú držbu zbraní, spravodlivým sa javí sníženie trestných sadzieb stanovených v spomenutom zákone podľa toho, ako to rieši osnova v § 2. Týmto sa čiastočne trestné sadzby priblížia trestným sadzbám pre neoprávnenú držbu zbraní podľa právnych predpisov platných v zemiach českej a moravskosliezskej.
d) Ústavný zákon č. 100/1942 Sl. z. je základnou kompetenčnou normou, na ktorej spočíva celý doterajší systém regulovaného hospodárstva na území Slovenska. Veľmi pomalá konsolidácia hospodárskych pomerov si vyžaduje, aby i naďalej bol ponechaný doterajší systém reglementácie založený citovaným zákonom.
Právny výbor rokoval o návrhu Sboru povereníkov dňa 2. decembra 1947 a usmesol sa pozmeniť návrh takto:
1. Namiesto citovania nariadenia č. 31/1947 Sb. n. SNR, ako to uvádza návrh Sboru povereníkov, právny výbor navrhuje citovať jednotlivé normy, ktorých platnosť sa má predĺžiť.
2. Zákon č. 91/1942 Sl. z., ktorého platnosť sa predlžuje, sa súčasne novelizuje z dôvodu, ako to už bolo vyššie spomenuté.
3. Určenie dňa, kedy predlžované predpisy majú prestať platiť, ponecháva sa Sboru povereníkov.
Právny výbor predložený návrh odporúča plénu Slovenskej národnej rady na schválenie. (Potlesk)
Podpredseda SNR Andrej Cvinček:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Nikto, tak rozprava odpadá. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu a mení zákon č. 91/1942 Sl. z. o prísnejšom potrestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu. Kto súhlasí s návrhom nariadenia tak. ako bol pánom zpravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.
Zasadnutie na 5 minút prerušujem.
Začiatok prestávky: 10.30 hod.
Koniec prestávky: 11.15 hod.
Podpredseda SNR Andrej Cvinček:
Slávna Slovenská národná rada, prerušené zasadnutie znovu otváram.
Tretím bodom dnešného programu je:
Zpráva právneho a hospodárske sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ľubomír Baar. Dávam mu slovo.
Dr. Ľubomír Baar:
Slávna Slovenská národná rada! Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Sbor povereníkov predmetným návrhom nariadenia chce nariadenie o kofiškácii pôdohospodárskeho majetku č. 64/1946 Sb. n. SNR doplniť v podstate v troch smeroch:
1. Vložiť doň nové ustanovenie, podľa ktorého má konfiškácii podliehať aj ten pôdohospodársky majetok, ktorý bol scudzený príslušnými osobami v čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal do konfiškácie, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Toto ustanovenie bolo pojaté do § 1 ods. 2 nar. č. 65/ 1946 Sb. n. SNR, kam organický nepatrí a preto sa súčasne z tohto nariadenia vyníma.
2. Predĺžiť činnosť konfiškačných komisií do 30. júna 1948, pretože tieto do 31 decembra 1946 svoje práce skončiť nemohly.
3. V záujme právnej istoty umožniť revízie rozhodnutí konfiškačných komisií, a to za určitých podmienok a predpokladov Sborom povereníkov.
Výbory tento návrh Sboru povereníkov vzaly za základ svojho rokovania. Predovšetkým vyslovily súhlas s názorom, že doplnok konfiškačného nariadenia, uvedený vyššie pod 1, organicky nepatrí do § 1 nar. č. 65 1946 Sb. n. SNR, ktoré nerieši otázky konfiškačné, ale hovorí o obmedzení zaťaženia nehnuteľností.
Podľa pôvodného návrhu činnosť konfiškačných komisií mala byť právne umožnená do 31. decembra 1948. Výbory dospelý k názoru, že stačí, keď konfiškačné komisie budú môcť pôsobiť do 30. júna 1948 v shode so Sborom povereníkov.
Výbory uznaly návrh za opodstatnený aj v tom smere, aby rozhodnutia konfiškačných komisií mohly byť preskúmané Sborom povereníkov, ako to predvída návrh. Rovnomerne s tým, ako výbory určily lehotu činnosti konfiškačných komisií do 30. júna 1948, uznaly výbory za dostačujúce, aby Sbor povereníkov mohol revidovať rozhodnutia konfiškačných komisií do 30. septembra 1948.
Text článku IV. upravily výbory tak, že deň, ktorým sa považuje majetok za skonfiškovaný, je 1. marec 1945. Napokon výbory upravily a prečíslovaly čl. V. VI. VII. a osnovu upravily aj po stránke štylárnej. Dodatočne po porade zástupcov politických strán bola dohodnutá zmena ďalšia, a síce v čl. III. Tu sa sleduje, aby bolo možné v novom konfiškovaní, ktoré bude prevádzané od 1. januára 1948 do 30. júna 1948, aby bola daná možnosť odvolať sa i postihnutým i úradom. A preto ako referent navrhujem tieto zmeny do čl. III. tohto nariadenia Slovenskej národnej rady, a síce:
Budem čítať so zmenami.
Čl. III. Ustanovenia čl. I. nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR, sa doplňujú ďalšími odsekmi tohto znenia:
"(12) Rozhodnutia komisie vydané do dňa nadobudnutia účinnosti toto nariadenia a napadnuté do 30. júna 1947, ako aj rozhodnutia komisie nenapadnuté do 30. júna 1947, podľa ktorých osoby nemožno považovať za osoby uvedené v ods. 1 až 3 a napadnuté okresným národným výborom, (okresnou správnou komisiou) po vyjadrení alebo na návrh miestneho národného výboru, (miestnej správnej komisie) do 31. januára 1948, môže preskúmať Sbor povereníkov do 30. septembra 1948. Miestny národný výbor, (miestna správna komisia) môže sa odvolať do 8 dní proti usneseniu okresného národného výboru (okresnej správnej komisie) na Sbor povereníkov.
(13) Rozhodnutia komisie, vynesené rozhodnutie, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do 30. dní po ich vynesení.
(14) Sbor povereníkov v lehote 60 dní rozhodnutie komisie potvrdí, zmení, alebo zruší, pričom na návrh povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže povoliť odklad až do konečného rozhodnutia; odvolania proti rozhodnutiu komisie podľa ods. 3 a) majú vždy odkladný účinok až do konečného rozhodnutia."
To sú zmeny, ktoré navrhujem ako referent na základe dohody politických strán. Ja prosím, aby táto osnova so zmenami, ktoré som tuná nadiktoval, bola slávnou Slovenskou národnou radou prijatá. (Potlesk)
Podpredseda SNR Andrej Cvinček:
Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. K slovu sa hlási pán člen Slovenskej národnej rady Juraj Pavlík. Udeľujem mu slovo.
Člen SNR Juraj Pavlík:
Slávna Slovenská národná rada! Za niekoľko dní vstúpime do jubilejného roku 1948. Budú to najmä dve udalosti, ktoré si v tomto roku obzvlášť budeme pripomínať, a to sto rokov od zrušenia poddanstva a sto rokov od započatia nášho národného boja. Je si treba povšimnúť a uvedomiť, že náš boj za národnú slobodu bol i bojom za slobodu sociálnu a hospodársku. Nie je možné tieto dve veci oddeľovať, lebo národná poroba bola práve preto tak dlhá a tak ťažká, že nepriatelia naši držali vo svojich rukách i moc hospodársku a s krve a s potu s mozolov slovenského robotníka a slovenského roľníka stavali si paláce a budovali svoj osobitný kultúrny život maďarský a nemecký. A je preto celkom samozrejmé, že pri prvom závane národnej slobody ihneď prichádza aj snaha podporiť slovenského roľníka aj hospodársky. Pozemková reforma prevádzaná hneď v prvých rokoch po oslobodení v roku 1918 a pokračujúca aj v slobodnej Republike po roku 1945 má za úlohu jedno, dať slovenskú pôdu do rúk slovenskému ľudu, do rúk slovenským roľníkom, aby sa tak stopercentne splnily slová, že slovenský roľník na svojom orie a žne len na svojom. Je treba vynaložiť nám všetko úsilie, aby pamätným storočným jubileom v roku 1948 skončil sa spravodlivo tento dlhý náš zápas. Keďže už národnú, politickú i kultúrnu slobodu a slobodnú našu štátnu svrchovanosť máme, nech teda i hospodársky život je plne v rukách našich ľudí, v rukách Slovákov a Čechov. Základom československého slobodného štátneho i národného života je náš roľník. Ani slovenský ani český roľník nesklamal nikdy v minulosti, nesklamal nás ani dnes, a veríme, že nesklame ani v budúcnosti. Nie v mestských palácoch, ale v dedinských doškových chalúpkach udržal sa v minulosti náš írečitý slovenský život. Slovenský roľník nepodľahol nikdy maďarizácii, on je tým zdravým koreňom národa, z ktorého sa obživuje, ale i priamo živí národný náš život. Veď tak, ako dokázal lásku k národu v ťažkých dobách poroby, tak dokazuje ju i dnes v dobe slobody, ale v dobe ťažkých hospodárskych pomerov. Znovu zachraňuje pokojný a slobodný život v národe a štáte. V národnej akcii výkupu obilia prejavila sa láska nášho roľníka k slobodnej vlasti, láska k jeho strádajúcim a trpiacim spolubratom tými najšľachetnejšími činmi. S tým malom čo mu Boh v tomto roku požehnal rozdeľuje sa so všetkými spravodlivo, aby každý náš občan mal zaistenú skyvu chleba. Dosiaľ vykúpilo sa v národnej akcii na Slovensku celkom 1. 500 vagónov obilia a je nádej, že pretiahneme číslicu 2. 000. Za túto prácu slovenského roľníka v minulosti, za jeho prácu dnes i za jeho opravdovú živú lásku k národu a štátu je potrebné, aby sa nášmu roľníkovi jeho práca honorovala a slušnou mzdou, slušnými úmerne upravenými cenami jeho roľníckych výrobkov a splácala sa mu láska láskou. Je treba pomáhať nášmu roľníkovi a to vždy, nielen vtedy, keď ho obzvlášť národ potrebuje, je treba mu pomáhať, lebo investície vložené do zlepšenia hospodárskeho a kultúrneho postavenia slovenského roľníka sú najlepšie uloženým kapitálom národným. I táto nám predložená osnova nariadenia sleduje tento cieľ. Zlepšiť hospodárske postavenie nášho roľníka, aby pôda našich nepriateľov Nemcov a Maďarov dostala sa plne do rúk našich slovenských hospodárov.
Čl. IV. nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR, ktorý táto osnova v podstate nemení, uvádza, že pôdohospodársky majetok získaný konfiškáciou možno prideliť do vlastníctva deputátnikovi, pôdohospodárskemu robotníkovi, maľoroľníkovi, a to buď na vytvorenie nových pôdohospodárskych usadlostí alebo na doplnenie pôvodného vlastníctva maloroľníka. A keď aj táto osnova rozširuje konfiškáciu nepriateľského majetku i na majetok, ktorý prešiel predajom do rúk slovenských osôb v čase od 29. septembra 1938, Demokratická strana je presvedčená, že nebude bratý drobný majetok nadobudnutý poctivou prácou našich drobných slovenských roľníkov, ale že tu ide len o majetok, ktorý Nemci a Maďari odpredali poväčšine už špekulatívnym spôsobom vtedy, keď im bolo jasné, že ich panstvo na Slovensku končí. Osnova táto sleduje len a len ten cieľ, aby sa pôda Nemcov, Maďarov, zradcov dostala nášmu slovenskému roľníkovi, teda tomu, ktorý na pôde a s ňou vždy žil a žije. Sleduje preto ten cieľ, aby sa i napravily nedostatky, ktoré sa vyskytly pri prevádzaní nariadenia č. 64/1946 a č. 104/1945. A preto nech Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy preskúma všetkých prídeľcov pôdy, najmä či boly dodržané ustanovenia nariadenia SNR a či pôda bola pridelená opravdu takým uchádzačom, ktorí splňujú podmienky uvedené v § 6 nar. SNR č. 104/1945 v znení čl. IV. nar. č. 64/1946. Prídeľci, ktorí sa pri obhospodarovaní pôdy neosvedčili a najmä, ak ide o hrubú nedbalosť alebo nezáujem, majú byť revidovaní a takýmto prídeľcom nech je prídel odňatý. (Potlesk)
Vyžaduje to aj hospodársky záujem Slovenska a Republiky. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nech starostlivo svojimi výkonnými orgánmi sleduje prídeľové pokračovanie, aby boly vytvárané sebestačné hosponárske celky, najmä pri vytváraní nových usadlostí cestou vnútornej kolonizácie. Podľa § 11 nar. č. 104/1945 lesné plochy získané konfiškáciou, ktoré nepresahujú výmeru 100 ha, ktoré nemožno spojiť v súvislý celok so štátnou lesnou pôdou, pridelia sa lesným družstvám alebo lesným spoločenstvám a hospodársky slabším obciam. Ostatné súvislé lesné plochy pridelia sa štátu, podnik Štátne lesy. No, sme svedkami, že početné obce domáhajú sa už od roku 1945 prideľujesa, ale márne. Podnik Štátne lesy zpravidla preberá všetky lesné celky a len niektoré, obyčajne menejcenné, vypúšťa pre účele obcí alebo lesných spoločenstiev. Pán povereník pôdohospodárstva nech si všimne tejto veci a nech interným opatrením dá pokyn Ústrednému riaditeľstvu štátnych lesov ako aj lesnému oddeleniu sekcie B Povereníctva pôdohospodárstva, aby pri prejednávaní žiadosti o prídel lesov pre účele obcí a lesných spoločenstiev, hospodársky slabších obcí braný bol osobitný zreteľ a aby sa pokračovalo v tomto smere benevolentnejšie.