Pátek 19. prosince 1947

Slovenská národná rada 1947

Stenografický zápis

o priebehu 13. zasadnutia pléna SNR, ktoré bolo dňa 19. decembra 1947 v Bratislave

Obsah:

 

1. Otvorenie - - - - - - - - - -

3

2. Spomienkový prejav predsedu SNR Dr. Jozefa Lettricha na storočnicu pamätného roku 1948 - - -

3

3. Ospravedlnenie neprítomných - - - - - -

4

4. Udelenie dovolenky členovi SNR škpt. Júliusovi Kuklišovi - - - - - - - - - - -

4

5. Zmena v rozpočtovom, úspornom a kontrolnom výbore

4

6. Zpráva o rozdanej tlači - - - - - - -

4

7. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa upravuje trestné konanie pre trestné činy podľa nar. č. 33/1945 Sb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení súdnictva neskončené za jeho platnosti:

 

Zpravodajca: člen SNR plk. Dr. Anton Rašla - -

5

8. Rozprava o prednesenej zpráve:

 

a) reč člena SNR škpt. Viliama Šalgoviča - - -

6

b) reč člena SNR Dr. Ladislava Nádašiho - - -

8

9. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu:

 

Zpravodajca: člen SNR Dr. Ľubomír Baar - - -

11

10. Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa:

 

Zpravodajca: člen SNR Dr. Ľubomír Baar - - -

12

11. Rozprava o prednesenej zpráve:

 

a) reč člena SNR Juraja Pavlíka -----------------

13

b) reč člena SNR Jozefa Malíka - - - - -

15

12. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Krajského súdu v Bratislave o udelenie súhlasu k súdnemu trestnému stíhaniu predsedu SNR Dr. Jozefa Lettricha:

 

Zpravodajca: člen SNR Jozef Dočkal - - - -

17

13. Zpráva povereníka vnútra gen. Dr. Mikuláša Ferjenčíka o bezpečnostnej situácii na Slovensku - - -

18

14. Rozprava o zpráve povereníka vnútra gen. Dr. Mikuláša Ferjenčíka:

 

a) reč člena SNR Dr. Jána Beharku - - - -

32

b) reč člena SNR plk. Dr. Antona Rašlu - - -

36

c) reč člena SNR škpt. Viliama Šalgoviča - - -

37

d) reč člena SNR Michala Géciho - - - - -

37

e) reč člena SNR Imricha Laurinca - - - -

41

f) reč Člena SNR Miloša Rumana - - - - -

47

g) reč člena SNR Arnoša Pšeničku - - - -

47

h) reč člena SNR a povereníka vnútra gen. Dr. Mikuláša Ferjenčíka - - - - - - - -

49

15. Zakľúčenie - - - - - - - - - -

50

Stenografický zápis o priebehu 13. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, konaného dňa 19. decembra 1947.

Začiatok: 9.35 hod. Koniec: 19. hod.

Prítomní: Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich, Anton Grantier, Dr. Ivan Horváth, Andrej Cvinček a Karol Šmidke.

Členov SNR: 89.

Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák a podpredseda Sboru povereníkov Milan Polák.

Povereníci: gen. Dr. Mikuláš Ferjenčík, profesor Jozef Lukačovič, Dr. Ján Púll, Ing. Jozef Styk, Dr. Ivan Štefánik a Dr. Martin Kvetko.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Fedor Thurzo.

Plénu predsedal predseda Slovenskej národnej rady Dr. Jozef Lettrich.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Slávna Slovenská národná rada!

Otváram 13. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá usnášať sa.

Prv, ako by sme pokračovali v ďalšom, nech mi je dovolené učiniť zmienku o jednej historicky významnej okolnosti.

Zanedlho vstúpime na prah veľmi významného jubilejného roku. V roku 1948 mimo iných historicky dôležitých udalostí Slovensko si pripomenie storočnicu pamätného roku 1848, v ktorom sa odohrávaly pre náš národ neobyčajne rušné a pre jeho budúci vývoj zrovna rozhodujúce veci. Nepochybne najvýraznejšou postavou týchto dejov bol jeden z našich veľkých národných buditeľov, duchovných vodcov a revolucionárov Ľudovít Štúr.

Ako vyslanec starého slovenského mesta Zvolena stal sa jediným slovenským poslancom na bratislavskom sneme v rokoch 1847/48. Jeho smelé a rozhodné politické vystúpenie na sneme patrí medzi najpozoruhodnejšie a to nielen, pokiaľ ide o uplatnenie sociálnych práv poddaného ľudu voči vtedy všemocnej nižšej a vyššej šľachte, ale tiež aj čo sa týka obrany materinskej reči, ako vyučovacej reči na školách proti násilnému vnucovaniu maďarčiny.

Dňa 21. decembra 1847 odznela Štúrova veľká reč, v ktorej sa domáhal zrušenia poddanstva a priznania občianskych a národných slobôd všetkým občanom bez ohľadu na národnostné rozdiely. Tým sa stal tlmočníkom jednej z najzákladnejších požiadaviek sociálne ujarmeného slovenského ľudu, požiadavky revolučnej. Štúr sa tu stretol s predstaviteľom maďarského liberalismu a feudalizmu, Ľudovítom Kossuthom. Štúrovým heslom bol duchovne osvietený, hospodársky samostatný a sociálne zabezpečený slovenský drobný ľud. Kossuthovým ideálom bola politicky emancipovaná šľachta, nositeľka to národnej a hospodárskej supremácie.

O dva dni bude to teda sto rokov, čo si Štúr dovolil uhorským stavom v Bratislave nepokryte nastoliť pálčivú otázku politickej a národnej slobody a sociálnej spravodlivosti, čo bol na pôde uhorského snemu rozvinutý v mnohom ohľade ešte i dnes časový program politickej a hospodárskej demokracie.

Koľko v tom symboliky, ale aj dejinnej spravodlivosti, že Slovenská národná rada ako slovenský národný zákonodarný sbor v slobodnej Československej republike práve na dnešnom svojom plenárnom zasadnutí ide rokovať už nie o zrušení poddanstva, ako sa to pred sto rokmi domáhal jeden z vedúcich mužov a zakladateľov prvej historickej Slovenskej národnej rady Ľudovít Štúr, ale ide rokovať o poslednej fáze pozemkovej reformy na Slovensku, umožnenej konfiškáciou poľnohospodárskej pôdy Maďarov a Nemcov, hlavne cudzej šľachty. Nie poddanstvo, ale sloboda, nie šlachta, ale ľud zvíťazily. Čo sa Štúrovi zdalo iba smelým snom, dnes je to skutočnosťou. Štúrovi však patrí nehynúca sláva, že prvý u nás zapálil fakľu nástupu novej cesty, po ktorej kráčaly generácie po ňom a po ktorej vlastne pochodujeme i my.

V tom spočíva politický, národný a historický význam Štúrovho vystúpenia pred storočím na bratislavskej diéte. Preto si i Slovenská národná rada vďačne pripomína toto jubileum! (Potlesk).

Slávna Slovenská národná rada!

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna ospravedlnili títo páni členovia Slovenskej národnej rady: Štefan Kušík, Michal Gaj, Jozef Suchý a Alexander Bogdanov.

Oznamujem, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo dovolenku členovi Slovenskej národnej rady štáb. kap. Júliusovi Kuklišovi od 23. novembra 1947 do 20. januára 1948.

Ďalej oznamujem, že podľa § 13 rokovacieho poriadku na miesto pána povereníka Jána Béčku bol za Čsl. sociálnu demokraciu vyslaný do rozpočtového výboru pán člen Slovenskej národnej rudy Teofil Homér a do úsporného a kontrolného výboru pán člen Slovenskej národnej rady Emil Rusko.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Maďarov, Nemcov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa,

Stenografický zápis o priebehu 10. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 30. septembra 1947 v Bratislave.

Oznamujem ďalej, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa upravuje trestné konanie pre trestnné činy podľa nariadenia číslo 33/1945 v znení vyhlášky číslo 58/1946 Sb. nar. SNR. o trestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva neskončené za jeho platnosti,

zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu a mení zákon číslo 91/1942 Sl. z. o prísnejšom potrestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu,

zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa,

zpráva imunitného výboru o žiadosti Krajského súdu v Bratislave o udelenie súhlasu k súdnemu trestnému stíhaniu predsedu Slovenskej národnej rady Dr. Jozefa Lettricha podľa § 50 ods. 1 nar. číslo 57/1945 Sb. nar. SNR,

odpoveď povereníka financií na interpeláciu členov Slovenskej národnej rady Ing. Samuela Takáča a spol. vo veci menovania oblastnej správy bánk v smysle dekrétu prezidenta republiky č. 102/1945 Sb. o znárodnení účastinných bánk,

odpoveď povereníka vnútra na interpeláciu členov Slovenskej národnej rady Vincenta Kováča a spoločníkov vo veci obnovenia okresných správnych komisií a miestnych správnych komisií v kraji slovenského južného pohraničia,

interpelácia členov Slovenskej národnej rady gen. Jána Ambruša, Pavla Plánovského a spol. vo veci pozbavenia funkcie školského inšpektora Júliusa Štrbu v Prešove a jeho preloženia za učiteľa do Plešivca,

návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Návrh bol pridelený Predsedníctvom Slovenskej národnej rady výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu,

návrh Sboru povereníkov, na vydanie nariadenia o zmene nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 7. februára 1946 č. 10 Sb. nar. SNR o dočasnej úprave finančného hospodárenia okresov. Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výborom právnemu a rozpočtovému.

Prikročíme k vlastnému programu.

Prvým bodom dnešného rokovania je zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa upravuje trestné konanie pre trestné činy podľa nar. č. 33/1945 v znení vyhlášky č. 58/1946 Sb. nar. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva neskončené za jeho platnosti. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady plk. Dr. Anton Rašla. Dávam mu slovo.

Člen SNR plk. Dr. Anton Rašla:

Slávna Slovenska národná rada!

Nariadenie č. 33/1945 Sb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva bolo vydané Slovenskou národnou radou ako logický záver nášho oslobodzovacieho boja a národného povstania. Pôvod tohto nariadenia tkvie jednak v oblasti vnútroštátneho práva a jednak v oblasti medzinárodného práva trestného. Ešte pred ukončením minulej svetovej vojny predstavitelia spojeneckých vlád v Moskve v decembri 1943 slávnostne deklarovali, že všetci tí, ktorí konšpiratívne prichystali túto vojnu, všetci, ktorí vo vojne nezachovávali doterajšie zvyklosti o vedení vojny a tiež tí, ktorí prenasledovali iných občanov pre ich národnosť, rasu, náboženstvo, alebo politické presvedčenie, budú za túto činnosť potrestaní. Skutkové podstaty týchto medzinárodne trestných činov boly určené chartou o medzinárodnom vojenskom tribunále, pripojenou k tzv. Svätojakubskej dohode uzavretej dňa 18. augusta 1945 v Londýne. Túto dohodu podpísala a prijala spomedzi 33 štátov aj Československá republika. Jestvuje preto aj medzinárodný záväzok trestať takých páchateľov, ktorí sa dopustili jednania, subsumovateľného pod skutkovú podstatu uvedenú v čl. I. -IX., IV. spomínanej Charty. Tu uvedené skupiny činov sa obsahové shodujú so skutkovými podstatami trestných činov uvedených §§ 1, 2 a 3 nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR.

Napriek tomu, že platnosť nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR bola predĺžená nariadením č. 57/1946 Sb. n. SNR až do konca roku 1947, predsa nebolo možné z technických dôvodov prerokovať pred ľudovými súdmi a pred Národným súdom všetky trestné prípady. Nebolo by slušné a spravodlivé, aby tá časť vinníkov - ktorí sú všeobecne známi - ostala bez trestu len z formálnych príčin, totiž preto, že z technických dôvodov nebolo možné trestné pokračovanie dokončiť.

Sú to teda na jednej strane medzinárodný záväzok potrestať vinníkov, ktorí sa zúčastnili na konšpiračnej príprave zločinnej vojny, na zločinoch proti vedení vojny a pri zločinoch proti ľudskosti; ďalej sú tu notoricky známe trestné činy, ďalej usvedčení páchatelia a technická prekážka dokončiť všetky trestné pokračovania podľa predpisov o ľudovom súdnictve do konca roku 1947. Na druhej strane je tu princíp ľudového súdnictva, ako revolučný produkt, ako mimoriadny súd. Dnes už nie je vhodné a niet ani dôvodov, aby bola naďalej ponechaná inštitúcia Národného súdu a ľudových súdov. Verejný záujem už nepožaduje mimoriadnosti pokračovania a teda existenciu nejakého revolučného tribunálu. Riadne súdy môžu teraz dokončiť neskončené trestné prípady, avšak materiálne-právny podklad, t. j. skutkové podstaty trestných činov môžu a musia zostať tak, ako boly stanovené v §§ 1-5 nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR. Obsahové a zásadne-právne niet tu nejaké nóvum skutkovej podstaty, lebo ustanovenie § 6 ods. 1 zákona na ochranu republiky (zákon č. 50/1923 Sb. z. a n.) hovorí, že má byť potrestaný každý, kto:

"za vojny opatruje nepriateľovi nejaký prospech alebo spôsobí škodu brannej moci alebo vojenským podnikom Republiky alebo jej spojenca".

V ustanoveniach §§ 1-5 nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR je teda len podrobnejšie rozvedený pojem "opatrovanie prospechu nepriateľovi" a je stanovený na tento trestný čin aj prísnejší druh trestu.

Predložený návrh sa v podstate nedotýka materiálne-právnych ustanovení nariadenia č. 33/1945 v znení vyhlášky č. 58/1946 Sb. n. SNR a upravuje poväčšine formálne-právny postup konania pre trestné činy podľa citovaných nariadení neskončené do 31. decembra 1947.

Právny výbor rokoval o návrhu na svojej schôdzke dňa 2. decembra 1947 a po prevedení štylárnych úprav predkladá ho plénu Slovenskej národnej rady s návrhom na prijatie. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Pán kpt. Šalgovič. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR kpt. Viliam Šalgovič:

Slávna Slovenská národná rada!

Dva a pol roka uplynulo od skončenia druhej svetovej vojny. Táto vojna zanechala nám ničivé dedictvo, dedictvo nemeckej okupácie v podobe vypálených dedín, rozbitých a rozkradnutých továreň, zničených železničných a cestných mostov a zamínovaných polí, poškodených komunikácií. Na odstránenie týchto škôd bolo treba nemalého vypätia fyzických a morálnych síl nášho ľudu. Môžeme však na chválu nášho ľudu konštatovať, že táto úloha bola v prevážnej miere splnená.

Ale posledná vojna nespôsobila nášmu národu len škody hmotné. Ale ako následok fudácko-fašistického režimu na Slovensku zanechala nám aj veľké škody mravné. Pri objektívnom posudzovaní musí sa uznať, že hoci veľká časť nášho národa nesúhlasila s týmto režimom, bola tu určitá vrstva ľudí, ktorá tento režim udržovala a podporovala. Bola tu určitá vrstva, ktorá veľmi aktívne pomáhala nemeckému fašizmu v boji proti slobodumilovným národom, či už v tlači, alebo v úradoch, či na poli ideologickom alebo na frontových úsekoch kolaborovali s fašizmom a rozišli sa s cieľami a túžbami slovenského národa, ktorý ako celok nikdy nepatril do tábora bojujúcich proti pokroku. Toto prejavil slovenský ľud v slávnom Slovenskom národnom povstaní a vtedy dozrelo aj rozhodnutie vyporiadať sa s tými, ktorí sa postavili proti záujmom vlastného národa. Toto rozhodnutie bolo vtelené do nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 a pri prejednávaní tohto nariadenia povedal pán povereník Štefánik toto:

"Prichádzame s osnovou nariadenia o Národnom súde a ľudových súdoch. Túto osnovu dávame do rúk ľudu, najlepší a jedinečný spôsob očistiť Slovensko od fašizmu a nacizmu. Náš ľud na vlastnom tele najviac pocítil zhubné následky fašistického režimu a dobre vie, kto ho hubil, či ako vedúci alebo rozhodujúci činiteľ, či ako orgán alebo pomocník. Kto ho vykorisťoval hospodársky a sociálne, kto odvádzal plody jeho práce do rúk okupantov a jeho nepriateľov. Do rúk ľudu patrí preto rozhodovanie o vine a treste previnilcov. Pre slovenský ľud je to zároveň jedinečná príležitosť, aby dokázal svoju politickú vyspelosť a složil politickú maturu tým, že bude súdiť tvrdo, prísne, no spravodlivo a objektívne. Tým, že sa nedá pomýliť ani falošnými hlásateľmi mierumilovnosti a odpúšťania, ani podlým denunciantom ani alibistom."

Slávna Slovenská národná rada!

Slovenský ľud prijal toto nariadenie Slovenskej národnej rady s veľkým uspokojením a usiloval sa vyporiadať so zradcami vlastného národa prísne a spravodlivo. No dnes, keď máme odhlasovať skončenie platnosti nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945, prichodí nám zrekapitulovať činnosť ľudového súdnictva a koštatovať, že nesplnilo svoje poslanie v plnej miere. Neočistilo náš verejný a politický život, ako to povedal pán povereník Štefánik vo svojom prejave pri prejednávaní nariadenia čís. 33/1945. Ale nie snáď preto, žeby sa náš ľud dal pomýliť falošnými hlásateľmi mierumilovnosti. On sa nedal nimi pomýliť, ani podlými denunciantami ani alibistami. Ale ľudové súdnictvo nesplnilo svoju úlohu preto, lebo y centrálnych úradoch a hlavne rezortných, sedeli ľudia, ktorí neobsadzovali okresné ľudové súdy takými sudcami, ktorí by boli zárukou toho, že budú súdiť v duchu retribučného dekrétu. O týchto sudcoch u ľudových súdoch povedali predsedovia Slovenskej národnej rady pán Dr. Lettrich a Šmidke nasledovné: "Súdiť môže len ten. kto je sám bez viny. Nemôžu byť sudcami takí, čo sami patria pred súd. Sudcami nech sú mužovia a ženy, ktorí priniesli obete za slobodu národa, ktorí majú dôveru ľudu. Slovom ide o to, aby sa ľudové súdnictvo nezvrhlo a aby sa ľud nesklamal v sebe a aby tak nebol premrhaný mravný kapitál, ktorý je uložený do ľudovej justície. " Držalo sa tejto zásady Povereníctvo pravosúdia pri menovaní predsedu Okresného ľudového súdu v Leviciach? Prednostom tohto súdu bol vymenovaný Dr. Igonda, sekčný šéf býv. Tisovho Ministerstva spravodlivosti. Bol tento pán zárukou toho, že sa nepremrhá mravný kapitál, vložený do našej ľudovej justície? A podobných prípadov je viac.

Niet sa preto čo diviť keď za takýchto okolností dochádzalo veľmi častokrát k prejavom nespokojnosti medzi príslušníkmi národného odboja. Viacráz časopis "Partizán", "Hlas oslobodených politických väzňov", týždenníky našich odbojových organizácií upozorňovaly na veľké nedostatky nášho ľudového súdnictva.

Povereníctvo spravodlivosti tieto upozornenia prechádzalo bez povšimnutia a ignorantsky. Ale aj vedenie našej strany upozorňovalo Povereníctvo spravodlivosti na nezdravé zjavy, ktoré zapríčiňovaly neúspech nášho ľudového súdnictva.

A v čom tkvely tieto nezdravé zjavy? Uvediem to na jednotlivých prípadoch.

U Okresného ľudového súdu v Bratislave súdili býv. mešťanostu Bratislavy Dr. Belu Kováča, známeho Jána Farkaša, redaktorov "Gardistu" Milana Urbana, najväčšieho trýzniteľa politických väzňov Gestapáka Suckého. Všetkých týchto oslobodili po niekoľko týždňových rokovaniach. Posledne menovaný Gestapák dostal nepatrný trest, proste to, čo si vo vyšetrovacej väzbe odsedel. Nechce sa akosi veriť, žeby ľud Bratislavy, ktorý činnosť týchto fašistov pozná, vyniesol prostredníctvom svojich opravdivých zástupcov oslobodzujúci rozsudok. Po preskúmaní prípadov sa zistilo, že známa predsedkyňa tohto ľudového súdu nadiktovala súdnemu úradníkovi prísediacich, a to takých, ktorí vopred zaručovali onen smutný fakt, že nad vyššie uvedenými fašistami vynesú ortiel nevinnosti. Skrátka, prísediaci boli osoby zámerne vyberané. Sú známe prípady ovplyvňovania svedkov u ľudových súdov. Známy obhajca u Národného súdu a u Okresného ľudového súdu v Bratislave Dr. Kšiňan, o jeho presvedčení nech slúži reč, prednesená v procese Dr. Tisu, kde neobhajoval osobu, ale režim, ovplyvňoval svedkov svedčiacich v neprospech obvinených, zastrašovaním tým, že sa to všetko môže obrátiť. Snáď myslel tým návrat Ďurčanského.

Slávna Slovenská národná rada!

Z tohto miesta sa mnohokrát hovorilo o tom, ako terorizujú slovenský ľud komunisti a toto okrídlené slovo spájal pán člen Slovenskej národnej rady štáb. kpt. Kukliš (žiaľbohu nie je tu prítomný) so VII. odborom a s Komunistickou stranou. Nuž je tu otázka, jestli bol u nás teror, keďže sa už o ňom hovorí? Áno bol. A ja ho uvediem v iných prípadoch, než ho hľadal p. štáb. kpt. Kukliš.

Teror bol tam, kde rozbíjali okná svedkov, svedčiacich u národných súdov. Teror vyvíjali na sudcoch Národného súdu. Koľko výhražných listov dostal predseda Národného súdu Dr. Daxner? Koľko ich dostal obžalobca plk. Dr. Rašla? Koľkokrát bolo intervenované oficiálne i neoficiálne u menovaných, koľko sa im vyhrážalo telefonicky. Teror bol tam, kde zahraničného vojaka väznili len preto, aby zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného. Ale nie len teror, ovplyvňovanie, boly vhodnými prostriedkami k zachovaniu ľudí, osvedčených v protisovietskom a v protislavianskom ťažení, ale používalo sa i falošných úradných spisov, apelovanie na náboženské city a rôznych iných spôsobov.

Na dôkaz vyššie uvedeného uvádzaní konkrétne prípady. Istý dôstojník si podal žiadosť o prijatie do čsl. armády. Nebol prijatý preto, lebo sa proti nemu viedlo pokračovanie u okresného ľudového súdu. Ale, aby bol prijatý do armády, bolo treba do akcii v jeho prospech zapojiť všetko a omilostiť ho. Dokonca pomáhal jeden člen Slovenskej národnej rady a hlavne predseda okresného národného výboru v Sečovciach p. Koričanský. A omilostili ho u tohto okres, ľudového súdu. Ba p. predseda okres, národného výboru Koričanský dal mu aj potvrdenie, že ho osobne pozná ako dobrého Čechoslováka. Prípad, o ktorom hovorím, je prípad stotníka Kleinerta. A na tomto prípade pánovia a panie môžete vidieť, akých prostriedkov sa používalo. Dva dni pred Veľkou nocou t. r. dal zatknúť predseda okresného ľudového súdu Koričanský npor. Imricha Kaša, zahraničného vojaka, ktorý bol v ten čas v aplikačnej škole v Michalovciach a eskortoval ho do Sečoviec. Pri započatí výsluchu v Sečovciach mu vyhlásil: (Citujem z protokolu. ) "Ak trváte na svojej výpovedi (svedčil totiž v neprospech Kleinerta), som nútený Vás držať vo väzbe a vypočuť svedkov, aby sa našiel dôkazový materiál. A podívajte sa. My sme odtiaľto vzdialený 2000 km, kde sa tie veci staly (myslel si Molodušie na Ukrajine, kde Kleinert vraždil)". Ďalej v protokole zneje: "Mŕtvym Rusom už nepomôžete, tých už nikto nevzkriesi. Apelujem na vás ako na evanjelika, veď ja som evanjelik, aj Kleinert je evanjelik, tak mu neskočíte. Stačí pozmeniť len niektoré slová zápisnice a celá vec vyzneje v Kleinertov prospech." (Hlas: "Koričanský je katolík, to je hlúposť!") Prosím protokoly u Národného súdu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP