Ďalší odklad vyriešenia tejto otázky bol by najvýš škodlivý. Vec sa týka Slovenska, preto sme sa domnievali, že jej najlepšie rozumieme a preto je najpovolanejšia v tejto veci Slovenská národná rada. Ale keď Slovenská národná rada nebola uznaná za kompetentnú v tejto veci, nech teda rieši túto otázku československý parlament, ale nech ju rieši neodkladne a spravodlivo. (Potlesk.)
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Kto sa ešte hlási k slovu? Pán poslanec Rašla. Udeľujem mu slovo.
Plk. Dr. Anton Rašla:
Panie a pánovia! Na minulej schôdzi právneho výboru jednali sme o predlohe, ktorá bola vrátená Úradom predsedníctva vlády a o tej predlohe, ku ktorej tiež hovoril pán člen Slovenskej národnej rady Šenšel. V tejto veci sme sa vtedy všetci bez rozdielu teda stranníckej príslušnosti dohodli, prečítať alebo vyniesť, navrhnúť plénu Slovenskej národnej rady rezolúciu, v ktorej žiadame, aby vláda túto záležitosť ešte raz preskúmala, nakoľko sme toho presvedčenia a trváme na tom, aby o veci rozhodovala Slovenská národná rada. Samozrejme z prípisu tohoto, ktorý bol tam prezentovaný vo výbore, nebolo jasné a nebolo tak evidentné, jestli toto bol názor celej vlády, a ja myslím, aj člen Slovenskej národnej rady Šenšel sa tu dotýkal iba snáď nejakého sekčného šéfa, alebo nejakého úradu. A potom jeho dôvody, ktoré tuná v takej forme adresoval, nemôžu sa vzťahovať na celú vládu, ja tuná nehovorím ako advokát vlády, vo vláde nie sú len komunisti alebo demokrati, vláda je zodpovedná parlamentu, vláda, keď sa o niektorej veci usnesie, rozhodne je to na základe predchádzajúcej politickej alebo inej dohody. Vraciam sa iba k tomu tónu, s akým tu bolo niečo adresované nie vláde, ja som v tomto škodoradostnom tóne videl adresáta celý český národ, pretože "do ústavy to už nejak vydržíme a potom... " Je snáď vám všetkým všeobecne známe, nakoľko to už bolo prednesené vo verejnosti pred súdom, to, čo Dr. Ferdinand Ďurčanský odkázal ako svoje smernice v ilegalite, kde hovorí: "otázka pomeru k Čechom skôr-neskôr sa vynorí, a to bude náš čas", takto to povedal. Tón, akým tu to bolo hovorené o nejakom oklešťovaní práv a pravda prirovnávaní Slovenskej národnej rady k bývalému Krajinskému zastupiteľstvu a o tom, kde výslovne, nie raz, viackrát povedal, že to skoro škodoradostne víta, lebo konečne už ten čas prišiel, keď je tu niekto prichytený pri čine, ako sa snaží nám oklešťovať tieto práva atď., práva za ktoré koniec-koncov my všetci na to sme tu a za ktorými trváme a za ktoré sme ochotní proste aj politicky boj viesť, to hovorím za nás, takýmto tónom adresovať, myslím, panie a pánovia, je nevhodné. Lebo o čo tu ide? Raz, myslím, v tejto otázke sme už povedali jasne. Dnes otázka pomeru československého je otázkou inou, než tou, akou bola za prvej Československej republiky. Dnes široké masy slovenského ľudu túto otázku necítia, dnes slovenský robotník nie je vyháňaný alebo nie je mu odoberaná možnosť zárobku tým, že sú tu iní školníci alebo zriadenci. Slovenský roľník už nechodí na české berní úrady, dnes Slovák proste nie je českým četníkom naháňaný, dnes otázka, táto otázka umele je pestovaná len v určitých intelektuálskych kruhoch. Tak isto v Čechách. My predsa sme boli svedkami v minulom roku a najmä v r. 1945, v akých novinách, akých kruhoch sa robily útoky priam na slovenský národ, neboly to Svobodné noviny, Svobodné slovo atď.? A tu hovorím, či ideologickí partneri boli títo ľudia, kto mal právo ich zahriakovať? Ak, prosím, celá táto reč bola adresovaná a spodný tón, ako som myslel, proti komunistom, prosím, to by sme mohli ešte koniec-koncov zniesť, veď sme tuná, pravda, partneri politickí. Ale ak som spodnému tónu tejto reči mohol rozumieť tak, že bola adresovaná nie ani vláde, ale snáď českému národu a Čechom proste, kde sa hovorí, no koniec-koncov však už teraz ste sa vyfarbili, teraz prišiel ten čas, to, čo hovoril Ďurčanský, otázka pomeru k Čechom už prišla, už sa vynorila a teraz je ich čas. Preto vyhlasujem za komunistov, za členov našej strany Slovenskej národnej rady, že rozhodne odmietame tón, akým bol prejav pána člena Slovenskej národnej rady tuná prejavený v jeho prejave. (Potlesk.)
Člen SNR Ľudovít Šenšel:
Hlásim sa k faktickej poznámke osobnej!
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Prosím!
Člen SNR Ľudovít Šenšel:
Pána predrečníka člena Slovenskej národnej rady prosím, aby Šenšela s Ďurčanským v jednej vete nespomínal. (Potlesk.)
Člen SNR Dr. Anton Rašla z lavice:
"Ja som spomínal len dve veci, ktoré boly veľmi podobné."
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Prosím ticho. Nakoľko sa nikto viac v rozprave o prednesených rezolúciách neprihlásil, dávam hlasovať o návrhu rezolúcie Slovenskej národnej rady vláde Československej republiky vo veci užívania majetku na ciele poštátnených škôl a internátov. Kto súhlasí s návrhmi rezolúcie tak, ako boly pánom zpravodajcom prednesené, nech zdvihne ruku.
Konštatujem, že Slovenská národná rada schválila tieto rezolúcie v prednesenom znení.
Nasleduje posledný bod programu, ktorým je zpráva imunitného výboru o žiadosti vojenského prokurátora v Bratislave o udelenie súhlasu k trestnému súdnemu stíhaniu člena Slovenskej národnej rady pík. Dr. Antona Rašlu podľa § 50 nariadenia č. 57/1945 Sb. n. SNR. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ľubomír Baar. Dávam mu slovo.
Člen SNR Dr. Ľubomír Baar:
Slávna Slovenská národná rada!
Vojenský prokurátor v Bratislave na základe súkromnej žaloby plk. Viliama Talského požiadal Slovenskú národnú radu v smysle § 50 nariadenia č. 57/1945 Sb. n. SNR o udelenie súhlasu k trestnému súdnemu stíhaniu plk. Dr. Antona Rašlu, člena Slovenskej národnej rady, pre podozrenie prečinu podľa § 2 zákona č. 108/1933 Sb. Uvedeného prečinu mal plk. Dr. Anton Rašla dopustiť sa tým, že v brošúre "Tiso a povstanie" napísal o plk. Talskom: "Povstanie sa začalo, avšak prišla dýka do chrbta. Odbojový veliteľ oboch východoslovenských divízií plk. Talský rozkaz na začatie akcií nevyplnil."
Imunitný výbor zaoberal sa žiadosťou vojenského prokurátora, ako aj vyžiadaným vyjadrením Dr. Antona Rašlu na svojich zasadnutiach dňa 16. septembra a 30. októbra 1947. Bolo zistené, že o okolnostiach, pre ktoré žiada vojenský prokurátor Slovenskú národnú radu, aby vydala člena SNR Dr. Antona Rašlu k trestnému súdnemu stíhaniu, bude rokovať národný súd, u ktorého je na plk. Talského podaná žaloba a u ktorej Dr. Rašla hrá úlohu obžalobcu.
Imunitný výbor sa v dôsledku toho usniesol, navrhnúť plénu Slovenskej národnej rady nevyhovieť žiadosti vojenského prokurátora a nedať súhlas podľa § 50 ods. 1 nariadenia č. 57/1945 Sb. n. SNR k trestnému súdnemu stíhaniu plk. Dr. Antona Rašlu.
Podpredseda SNR Anton Granatier:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Hlási sa niekto k slovu. Konštatujem, že nikto. Kto súhlasí s návrhom imunitého výboru tak, ako ho predniesol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku. Ďakujem. Zisťujem, že Slovenská národná rada podľa § 50 ods. 1 rokovacieho poriadku nedala súhlas k trestnému stíhaniu člena Slovenskej národnej rady plk. Dr. Antona Rašlu. - Prosím o malé poshovenie.
Na požiadanie pána predsedu hospodársko-sociálneho výboru oznamujem pánom členom tohto výboru, že spoločná schôdza právneho a hospodársko-sociálneho výboru, ktorá mala byť po skončení tohto plenárneho zasadnutia, nebude. Naproti tomu upozorňujem členov právneho výboru, že po skončení tohto plenárneho zasadnutia má sa sísť na obvyklom mieste právny výbor.
Tým program dnešného plenárneho zasadnutia je vyčerpaný. Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Slovenskej národnej rady svolá Predsedníctvo Slovenskej národnej rady písomne.
Týmto zasadnutie zakľučujem.