Stavebná správa (II. inštancia) ako medzičlánok by mohla odpadnúť. To je ďalšia úspora dvoch inžinierov, prednostu a námestníka a výkonní inžinieri ďalší by sa uvolnili pre Ústrednú stavebnú správu.

Na Ústrednej stavebnej správe by stačil prednosta-inžinier s určitým kádrom inžinierov zo stavebných správ, ktorých by stačila polovica pre úlohy doteraz konané.

Keby sa zrušil systém námestníkov všeobecne aj inde, nahradila by sa pri dobrej vôli úplne chýbajúca polovica technikov, zrýchlilo by sa úradovanie a samozrejme práca by pokračovala rýchlejšie. To by samozrejme predpokladalo upravenie a zjednodušenie veľmi složitej administratívy a veľmi ťažkopádneho inštančného rozhodovania.

Vyššie spomenutá tradičná železničná organizácia tzv námestníčka, spôsobuje nesmierne škody štátu, neplodnou niekoľkonásobnou prácou, lebo 3-4 inštancie robia to isté a absorbuje neúmerný počet drahocenných technických síl a doslovne mrhá národným majetkom.

Keď som sa zmienil o nedostatku technických síl na Slovensku pri plnení úloh dvojročného stavebného programu, musím objektívne priznať, že i pri najväčšom zjednodušení organizácie technickej služby sa nedostatky úplne neodstránia. Som presvedčený, že i po tomto budeme odkázaní v technických silách na výpomoc technikov z českých krajín, aspoň na prechodný čas. A tu nech mi je dovolené pri tejto príležitosti poukázať na to, že Slovensko svojho času bez škrupulí a bez akýchkoľvek výhrad ochotne pomohlo vyplniť medzery pracovného trhu v českých zemiach.

Dôkazom toho je 250.000 slovenských robotníkov, pracujúcich v českých krajinách. Pri terajšom nedostatku technických zamestnancov na Slovensku nastal mravný záväzok českých krajín, aby primeraným počtom technických síl vypomohly Slovensku. A tu chcem zdôrazniť to, že si túto výpomoc Slovensko predstavuje tak, ako pomáhalo ono, čiže bez akýchkoľvek škrupuli a bez toho, že by sa týmto zamestnancom malo zaisťovať na Slovensku krikľavé neprimerané privilegované postavenie. V súvise s touto otázkou cítim potrebu poukázať aj na to, že je treba odbúrať komplikovaný administratívny postup pri prijímaní technických síl z českých krajín do služieb na Slovensku. Český technik, keď sa uchá dza o službu na Slovensku, nemôže čakať niekoľko mesiacov, kým byrokratický postup úradov práce na Slovensku umožní nastúpenie do služieb. Odstránenie nedostatkov technických síl na Slovensku je záujmom našim a preto s tohto hľadiska musia veci posudzovať aj ú: rady ochrany práce.

Ako som sa už zmienil, dvojročnica svojím stavebným programom postavila stavebné podniky na Slovensku pred najťažšie úlohy. Nechcem sa pri tejto príležitosti podrobnejšie zaoberať veľkými ťažkosťami, ktoré prekážajú splniť plán, ako sú známe veľké nedostatky stavebných hmôt, nevhodné a pre Slovensko neúnosné mzdové úpravy, ktoré svojou komplikovanosťou kopírujú nemecký systém z bývalého Protektorátu z doby okupácie. Nechcem podrobne poukazovať ani na veľké chyby distribučného programu a systému, lebo veci tieto patria správe iných rezortov. Musím však poukázať na veľké nedostatky v dopravných prostriedkoch, zaistenie ktorých je prvoradou a elementárnou podmienkou aspoň čiastočného splnenia dvojročného plánu stavebného. Predovšetkým treba si uvedomiť, že dopravná sieť je najbiednejšia na Slovensku. Hneď za tým treba zdôrazniť, že stavebne obnovujeme zničené obce a dedinky vzdialené od železničnej dopravy na desiatky kilometrov. Z týchto dvoch skutočnosti už jasne vyplýva, že treba dopravovať úžasné náklady stavebného materiálu na úžasné dlhé vzdialenosti. Veď je jasné, že kým tehly, cement, železo, štrk a iné stavebné hmoty nie sú na mieste stavby, nemožno o práci hovoriť. Pozrime sa preto bližšie na situáciu, aká je v dopravných možnostiach, hlavne pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktoré sú k dispozícii stavebníctvu.

Podľa materiálových a ľuských možností mal by stavebný náklad na Slovensku v roku 1947 uskutočnených stavieb predstavovať cca 6-7 miliárd korún. Som skromný v odhade, keď odhadujem na každých 5 miliónov stavebného nákladu potrebu jedného nákladného vozu a pol osobného voza. To stavebná obnova na východnom Slovensku má vyššie požiadavky. To znamená, že k realizovaniu stavebného programu vo výške stavebných nákladov 6-7 miliárd Kčs by stavebné podniky maly mať k dispozícii približne 1. 200-1. 400 nákladných a približne 600-700 osobných motorových vozidiel. Zdôrazňujem, že pri tomto počte mám na mysli dobré nové motorové vozidlá plnej výkonnosti.

Aká je proti tomu skutočnosť? Stavebné podniky vlastnia nateraz približne 1.000 nákladných a 250 osobných vozov. Čo do počtu by tento stav nebol tak tragický. Keď si však uvedomíme, že z 1.000 nákladných vozov, ktoré t. č. stavebné podniky majú, je len cca 50 nákladných vozov nových, pridelených Povereníctvom dopravy v roku 1947 a keď si uvedomíme, že z 250 osobných vozov, ktoré stavebné podniky majú, je len cca 50 kusov nových, ktoré pridelilo Povereníctvo dopravy v roku 1947, je tento stav skutočne tragický. Lebo všetko ostatné sú vozy menejcenné, väčšinou úplne bezcenné, dvojročným používaním úplne opotrebované a väčšina z nich úplne z prevádzky vyradená, pretože si ich stavebné podniky svojho času zriaďovaly mnoho ráz montážou najrôznejších typov z celej Európy.

Keď porovnáme skromný odhad potreby so skutočnosťou, vidíme, aký je žalostný stav autoparku v stavebníctve. Oproti potrebe 1.000-1.200 nákladných a 500-600 nových osobných vozov je k dispozícii len 50 nákladných a 50 osobných vozidiel. Zvyšok vyššie spomenutého počtu sú, ako som už povedal, málo upotrebiteľné alebo vyradené vraky. Je síce pravda, že okrem spomenutých 50 nových nákladných vozidiel je v prevádzke cca 400 ďalších nákladných vozidiel, ale tieto vozidlá sú v prevádzke len striedavo. Sú to väčšinou UNRRA vozidlá, ktoré sa pre stavebníctvo dostatočne nehodia pre vysokú spotrebu pohonných hmôt, pre nedostatok pneumatík veľkých rozmerov a pre ich nevhodnú karosériu. Tieto vozidlá budú vo veľmi krátkom čase úplne vyradené z prevádzky pre značné opotrebovanie a veľmi nedostatočný prídel náhradných súčiastok. Pokiaľ ide o osobné vozy, je okrem už spomenutých 50 nových vozov v striedavej prevádzke cca 80 vozov, lebo i tieto vozy, ako vozy opotrebované, sú viac v autoopravniach, ako v prevádzke, lebo boly - ako som už spomenul - sostavené z vrakov.

Na začiatku som sa zmienil o krutom osude Slovenska, ktorý ho postihol v záverečných vojenských akciách. Dvojročný plán z tohto zorného uhla určoval aj stavebný program na Slovensku, a to veľmi správne. Veď raz konečne by už malo byť pre každého mimo diskusie to, že keď pomáhame rozbitému Slovensku, budujeme Republiku. Nech mi pán povereník dovolí otázku, či aj on z tohto zorného uhla posudzoval potreby Slovenska, zvlášť pokiaľ ide o stavebníctvo a jeho potrebu v motorových vozidlách. Pánu povereníkovi je iste známe, že Ústredná plánovacia komisia rozhodla, že na Slovensku sa v roku 1948 postaví a opraví 30.000 bytových jednotiek, okrem ďalšieho stavebného programu. Finančne tento program reprezentuje stavebné náklady do 8 miliárd korún. Tento stavebný program však súčasne jasnou rečou hovorí, že bude treba pri nedostatkoch železničných vagónov, ktorými trpí železničná doprava na Slovensku, rozviesť motorovými vozidlami na odľahlé miesta na státisíce vagónov kameňa, štrku, piesku, hliny, cementu, vápna, tehál, železa, dreva, atď. Ide o ťažké náklady, ktoré bude treba rozviezť po zlých cestách a necestách na najzapadlejšie miesta.

Ak je toto pánu povereníkovi známe, a o tom nepochybujem, že mu to musí byť známe, prosím odpoveď na otázku, ä aj pán povereník s tohoto istého hľadiska posudzoval potreby Slovenska ako Ústredná plánovacia komisia a keď áno, kedy, kde a aké prostriedky a na ktorých miestach použil, aby slovenská potreba v motorových vozidlách bola uspokojená aspoň v najnudnejšej miere v jednom z najdôležitejších sektorov dvojročného plánu, t. j. v sektore stavebnom?

Slávna Slovenská národná rada! Konštatujem, že v čase, keď sa denne volá po mechanizácii a racionalizácii stavebníctva, keď chceme uľahčovať prácu robotníkovi a urýchliť tempo stavebných prác, nemôžeme pred tvárou pokrokového sveta, na posmech nosiť kameň, tehly, štrk, cement, železo, drevo atď. na desiatky kilometrov na chrbtoch. Veď, ak sa nezlepší situácia v motorových vozidlách, bol by toto už jediný dopravný prostriedok, lebo súkromná autodoprava, teda nákladná, je práve v takej situácii ako stavebníctvo a pokiaľ ide o konské poťahy, vzhľadom na katastrofálny nedostatok ako objemných tak aj jaderných krmív, tieto neprichádzajú vôbec do úvahy.

Ak v tejto dôležitej veci pán povereník nepoužil a nevyčerpal všetky prostriedky a možnosti, aby v rámci možnosti, daných našou výrobou a v rámci možností, daných importom, zlepšil dnešný kritický stav a niečo zameškal, zameškal pri správe svojho rezortu voči Slovensku veľmi mnoho a už teraz je jasné, že kto bude za neúspech v budovaní Slovenska pred nadchádzajúcou zimou a aj v budúcom roku zodpovedný.

Pretože ide o úspešné prevedenie stavebnej časti dvojročného hospodárskeho plánu a preto, že jeho úspešné prevedenie je otázkou hospodárskeho, kultúrneho i politického dosahu, považoval som za potrebné sa touto otázkou zaoberať obšírnejšie vo vzťahu k stavebníctvu. Avšak nemôžem túto príležitosť pominúť, aby som nepoukázal i všeobecne na zaostalosť Slovenska v tomto ohľade oproti českým zemiam. V českých zemiach, ako vieme, je registrovaných vyše 200. 000 motorových vozidiel, a naproti tomu na Slovensku len 20. 000, čo je len 1/10-ina. Vraciam sa k slovám pána prezidenta, ktorý jasne a opätovne volal po hospodárskom, kult. a polit. vyrovnaní Slovenska s českými krajinami. Žiadam slávne plénum, aby uspokojenie potrieb Slovenska v motorových vozidlách uznalo za otázku prvoradej dôležitosti a to všeobecne. Pritom musím odmietnuť už z tohto miesta argument, uplatňovaný hospodárskymi miestami v Prahe, poukazujúci na pomer hospodárskych potrieb Slovenska v pomere k českým krajinám z roku 1938, lebo smerodajnými môžu a musia byť výlučne potreby súčasné, posudzované s hľadiska toho vývoja, ktorý Slovensko v novej Československej republike právom očakáva, pretože je zabezpečený v košickom vládnom programe. (Potlesk.)

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, týmto je rozprava o expozé povereníka dopravy skončená.

Nasleduje druhý bod programu. Expozé pána povereníka výživy a zásobovania Ing. Kornela Fillu. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Povereník výživy a zásobovania Ing. Kornel Fillo:

Slávna Slovenská národná rada!

Zásobovanie článkami rastlinného pôvodu.

Ako v českých krajinách, aj na Slovensku je ťažisko terajšej zásobovacej situácie v zásobovaní chlebovinami a krmivami.

Obilniny.

Povereníctvo výživy v snahe zabezpečiť plynulý chod zásobovania múkou a krmivami v hospodárskom roku 1947/48 po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov započalo s prípravou organizácie výkupu článkov rastlinnej produkcie už vo februári 1947. Po viacerých poradách ohľadom výkupného systému s odborníkmi a výkupnými složkami, zástupcami ONV, JSSR, odborových organizácií došlo sa k uzáveru, vyjadrenému všetkými zainteresovanými složkami, aby na Slovensku bol ponechaný doterajší takzvaný prebytkový systém výkupu článkov rastlinnej produkcie.

Podmienkou správneho uskutočnenia výkupu obilia systémom prebytkovým je dokonalé evidenčné zachytenie úrody obilia. Preto bolo rozhodnuté, aby úroda obilia bola podchytená hneď pri mláťačkách, za priameho dozoru mlatebných dozorcov, dosadených ku každej mláťačke Povereníctvom výživy. Uvedená požiadavka bola zvlášť zdôraznená so strany zástupcov Slovenskej odborovej rady a bola po predchádzajúcich výhradách prijatá tiež zástupcami JSSR. Navrhované podchytenie úrody obilia pri mláťačkách bolo schválené tiež Sborom povereníkov na zasadnutí dňa 22. V. 1947.

Na zabezpečenie riadneho chodu mlatby a presného podchytenia výmlatu obilia nariadilo Povereníctvo výživy vyhláškou číslo 288/1947 Dr. v. povinný súpis mláťačiek, ktorý podľa uvedenej vyhlášky bol vykonaný presne a včas. Vykonávať mlatbu mohol iba mláťačkár, ktorý obdržal povolenie k mlatbe od príslušného úradu ONV po predchádzajúcom složeni kaucie a podpísaní reverzu, že všetky na mlatbu sa vzťahujúce predpisy, ktoré vydalo alebo vydá Povereníctvo výživy, bude dôsledne dodržiavať. Ďalej sa vykonal súpis učiteľov, profesorov, penzistov, abiturientov stredných škôl a vysokoškolákov, ktorí boli po predchádzajúcich inštrukčných kurzoch pridelení k jednotlivým mláťačkám ako úradní mlatobní dozorčí. Na zabezpečenie správneho podchytenia výmlatov bola zorganizovaná superkontrola mlatobných dozorcov, ktorú vykonal Úrad hospodárskej kontrolnej služby, podliehajúci Predsedníctvu Sboru povereníkov a revízne orgány OSS v počte asi 300 kontrolórov, ktorí boli dostatočne vystrojení rýchlymi dopravnými prostriedkami, aby superkontrola bola čo najúčinnejšia. Na zabezpečenie presného a včasného uskutočnenia všetkých opatrení, súvisiacich s mlatbou a kontrolou mlatby, bol podľa usnesenia Sboru povereníkov menovaný osobitný zmocnenec pri Povereníctve výživy. Tiež na jednotlivých okresoch boli menovaní zmocnenci pre mlatbu, ktorí boli zodpovední za vykonanie všetkých opatrení vo svojom okrese, aby chod mlatby prebiehal riadne a aby sa úroda obilia presne podchytila. Mlatba v produkčných oblastiach Slovenska bola už skončená a prebiehala bez väčších výkyvov. Výmlaty, zistené u jednotlivých pestovateľov boly hneď zasielané Obilnej spoločnosti pre Slovensko, ktorá ich spracúva. Z doteraz došlých a spracovaných záznamov o výmlate od 235.470 pestovateľov zo 64 okresov ku dňu 20. IX. 1947 rezultuje tento výsledok:

1,509.046 q pšenice zo žatevnej plochy 229.401 ha,

794. 974 q raži zo žatevnej plochy 91.248 ha,

1,377.257 q jačmeňa zo žatevnej plochy 148.573 ha,

395.028 q ovsa zo žatevnej plochy 54.014 ha,

takže priemerný výnos činí u pšenice 6.57 q, u raži 8.74 q, u jačmeňa 9.26 q, u ovsa 7.31 q na 1 ha.

Podľa doteraz zistených výnosov celková úroda dá sa očakávať v týchto množstvách: pšenica 20.612 vag., raz 14.758 vag., jačmeň 25.897 a ovos 11.577 vag.

Podotýkam, že celková žatevná plocha obilovín na Slovensku obnáša 307.000 ha u pšenice, 160.500 ha u raži, 272.000 ha u jačmeňa a 164.000 ha u ovsa. Túto plochu osobitne zisťovalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa jednotlivých okresov, za účasti zástupcov JSSR, ONV a štátnych agronómov. Tieto dáta boly overené na schôdzach zástupcov Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a Povereníctva výživy.

Na zabezpečenie urýchlených dodávok obilia pre verejné zásobovanie prikázalo Povereníctvo výživy MNV, aby najneskôr do 5 dni po skončení mlatby u jednotlivých pestovateľov bol vykonaný predpis prebytkov obilia, ktoré títo majú do 15 dní odpredať komisionárovi OSS. Úrady MNV vyzvalo tiež Povereníctvo vnútra, aby predpis prebytkov vykonávaly prednostne a presne podľa úprav Povereníctva výživy. Pre zabezpečenie rýchleho a správneho predpisovania prebytkov boly tiež na všetky úrady MNV vyslané osobitné kontrolné orgány, ktoré zisťujú, či úrady MNV včas a správne predpis prebytkov obilia vykonávajú.

Po vykonaní všetkých týchto opatrení v druhej polovici júla začal výkup obilia. Výkup tento, vzhľadom na uvedený katastrofálne nízky výnos, je proti minulým rokom tiež nízky a ku dňu 13. IX. 1947 činil 146.934 q pšenice, 147.842 q raži, 124.598 q jačmeňa a 12.131 q ovsa. Výkup chlebového obilia k uvedenému dňu obnáša teda spolu 2.947 vagónov.

Potreba chlebového obilia na Slovensku na jeden mesiac, pri dávkach, stanovených a schválených Sborom povereníkov na mesiac júl v množstve 1. 500 g várovej múky pre všetky kategórie a pri dávkach chlebovej múky pre kategórie konzumentov do 6 rokov 1.875 g, od 6-12 rokov 4125 g, 12-20 rokov 6.000 g a nad 20 rokov 5.250 g, spolu s prilepšovacími dávkami a s potrebou pre vojsko a nemocnice činia 1.548 vagónov múky, t. j. 1.848 vagónov obilia.

Nakoľko potrebu múk na mesiac august bolo treba pre nedostatok zásob starého obilia kryť čiastočne z nového výkupu obilia, nebolo možné dávky na august vydať včas. V dôsledku toho zásobovacia správa bola nútená predĺžiť platnosť odberných lístkov na mesiac august do konca septembra 1947 a v ďalšom dôsledku platnosť odberných lístkov na mesiac september predĺžiť do konca októbra 1947.

Ako to bolo hore vyčíslené, nebude možné z domácej úrody kryť celú potrebu chlebového obilia pre verejné zásobovanie. Zostáva preto jediná cesta, a to dovoz potrebného obilia zo zahraničia. Na krytie schodku obilia, potrebného pre verejné zásobovanie, podľa obchodnej smluvy medzi ČSR a SSSR. bude z SSSR dodané do ČSR 20.000 vagónov pšenice. Z tohto množstva má byť dodané z Maďarska do konca novembra 5.000 vagónov. Dodávky z Maďarska začaly chodiť koncom augusta 1947 a do 15. septembra 1947 bolo celkove dodané do ČSR 1.187 vagónov, z čoho na Slovensku bolo ponechaných 757 vagónov a do českých zemí bolo presunutých 430 vagónov.

Z ďalšieho dovozu, podľa dohody Povereníctva výživy s Ministerstvom výživy, budú na Slovensku ponechané 4/5 a do českých zemí 1/5 z celkového dovozu v mesiaci októbri.

Potreba múky podľa dávok, určených rozhodnutím vlády zo dňa 22. augusta 1947 v množstvách pre konzumentov do 6 rokov 4.500 g, od 6-12 rokov 7.500 g, od 12-20 rokov 9.000 g a nad 20 rokov 7.875 g činila by na Slovensku pri priemernom počte 2 miliónov spotrebiteľov 1.709 vagónov múk mesačne, t. j. prepočítane na obilie 2.136 vagónov obilia. Podľa toho ročná potreba Slovenska obnáša 25.632 vag. chlebového obilia. Naproti tomu celoročný predpokladaný výkup v smysle usnesenia vlády má byť 8.000 vag. chlebového obilia, zostáva teda na Slovensku nekrytých 17.632 vag. chlebového obilia, ktorý schodok bude možno uhradiť jedine urýchleným dovozom obilia zo zahraničia. V tomto smere, pravda, budeme viazaní rozhodnutiami vlády, o ktorých podľa naliehavostí hodlám včas informovať slávnu Slovenskú národnú radu.

Krmivá.

Obdobne nepriaznivá situácia ako v chlebovom obilí, prejavuje sa na Slovensku tiež v krmovinách. Podľa zistenia Štátneho štatistického a plánovacieho úradu v Bratislave stav hospodárskych zvierat na Slovensku k 1. VII. 1947 bol nasledujúci: 214.850 kusov koní, 498.000 kusov kráv, 427.300 kusov ostatného rožného dobytka, 767.677 kusov ošípaných, 400.000 kusov oviec, 98.000 kusov kôz a 8,000.000 kusov hydiny. Vychádzajúc z tohto stavu, spotreba krmív, vypočítaná len v záchovných dávkach a s malým produkčným prídavkom pre kravy, ošípané a mladý dobytok, činí: 252.305 vagónov sena, 367.090 vagónov siláže a okopanín, 64.482 vagónov zrnín, 23.747 vagónov jadrných krmív, 1.507 vag. rybej múčky, 113.716 vag. slamy kŕmnej a 86.765 vagónov slamy stelivovej. Na uvedenú potrebu možno očakávať z domácej produkcie: 158.378 vagónov sena, 198.249 vagónov siláže a okopanín, 41.753 vagónov zrnín, 5.047 vag. jadrných krmív, 60 vag. rybäj múčky, 89.464 vagónov slamy kŕmnej a 44.310 vagónov slamy stelivovej.

Podľa uvedeného nekrytý schodok činí: 93.927 vagónov sena, 168.841 vagónov siláže a okopanín, 22.729 vagónov zrnín, 18.700 vagónov jadrných krmív, 1.447 vagónov rybäj múčky, 24.252 vagónov slamy kŕmnej, 42.455 vagónov slamy stelivovej.

Tento schodok vyjadrený v živinách t. j. stráviteľných bielkovinách a škrobe, javí sa takto:

Potreba strav. bielkovín 32.424 vag.,

škrobu 240.359 vagónov

Úroda strav. bielkovín 14.818 vag.,

škrobu 134.290 vagónov

Schodok strav. bielkovín 17.606 vag.,

škrobu 106.069 vagónov.

Tento schodok sa sníži realizovaným dovozom krmív zo zahraničia:

a) 6.000 q rybäj múčky 30 vag.,

škrobu 30 vagónov

b) 54.500 q pokrutín 170 vag.,

škrobu 408 vagónov

c) 60. 000 q slamy - vag.,

škrobu 100 vagónov.

Konečný schodok bielkovín 17.406 vag., škrobu 105.531 vagónov.

Na zaokrytie uvedených schodkov urobilo Povereníctvo výživy tieto opatrenia:

1. Vyhláškou č. 520/1947 Úr. v. o úprave hospodárenia senom a slamou v hosp. roku 1947/48 bola zariadená povinná dodávka a výkup sena a slamy. Dodávka sena a slamy bola upravená tak, že okresom s lepšou úrodou bolo spolu predpísaných 795 vagónov sena a 670 vagónov slamy. Uvedené množstvo sena a slamy použije sa pre zásobovanie štátnych ústavov pre chov koní, vojenských jednotiek a pre zásobovanie oblastí, postihnutých tohoročnou katastrofálnou neúrodou.

2. Ďalej osobitným výmerom Povereníctva výživy nariadilo zpätnú dodávku mlynských krmív dodávateľom chlebového obilia pre verejné zásobovanie, a to tak, že za každých 100 kg chlebového obilia dostane pestovateľ, resp. dodávateľ chlebového obilia" 7 kg mlynských krmív u toho komisionára, ktorému odovzdal obilie.

3. Nakoľko - ako už bolo vyčíslené nie je možné nijakým opatrením dosiahnuť toho, aby schodok potrebných krmív bol krytý z domácej produkcie. Povereníctvo výživy učinilo všetky opatrenia na zabezpečenie dovozu krmív zo zahraničia. Tento nákup naráža však na značné ťažkosti, jednak pre nedostatok potrebných devíz, jednak tým, že cena jaderných krmív na zahraničnom trhu je až o Kčs 500.- a objemných krmív až o Kčs 300.- vyššia ako cena uvedených krmív z domácej úrody. Povereníctvo výživy povolilo doteraz obchodným firmám a doporučilo Ministerstvo zahraničného obchodu schválenie dovozu 3.400 vagónov pokrutín, 1.900 vagónov kukurice, 100 vagónov bôbu, 200 vagónov pšenice-špaldy, 100 vagónov ľadníku šošovicového, 200 vagónov ryžovej kŕmnej múky, 200 vagónov mäsovej múčky, 3.000 vagónov slamy a 500 vagónov sena.

Na úhradu uvedeného dovozu je potrebné intervenovať z verejných prostriedkov na cenovú diferenciu sumou Kčs 250 miliónov.

Z uvedených Povereníctvom výživy schválených dovozov došlo doteraz na územie Slovenska 750 vagónov slamy, z ktorej bolo už 300 vagónov uvoľnených roľníkom na racionálnejšie využitie zeleného krmiva. Vojsku bolo pridelených 350 vagónov a 100 vagónov je skladovaných na zimné obdobie.

Z jadrných krmív došlo už 545 vagónov pokrutín a 135 vagónov pokrutín je na ceste.

Z kukurice je doteraz fixne zakúpených 450 vagónov.

K uvedenému plánovanému a Povereníctvom výživy schválenému dovozu treba ešte pripočítať dovoz 20.000 vagónov krmív z SSSR. Výška participácie Slovenska z tohto dovozu sa práve dojednáva s Ministerstvom výživy v Prahe.

Distribúciu krmív upravilo Povereníctvo výživy vyhláškou č. 621/1947 Úr. v. Touto vyhláškou bola pri Povereníctve výživy zriadená Ústredná krmovinárska komisia, skladajúca sa zo zástupcov Povereníctva výživy, Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Jednotného sväzu slov. roľníkov. Obilnej spoločnosti pre Slovensko, Mliekárskeho ústredia, Slododu a Lesníckej a drevárskej ústredne. Podobne pri úradoch ONV boly zriadené okresné krmovinárske komisie, skladajúce sa zo zástupcov úradov ONV, štátnych agronómov, zástupcov okresných sdružení JSSR, lesníckych referentov ONV, zástupcov mliekární a určených komisionárov, ako distributérov krmív. Úlohou Ústrednej krmovinárskej komisie je uskutočňovať rozdelenie krmív, ktoré sú Povereníctvu výživy k dispozícii čo najhospodárnejšie a najspravodlivejšie. Úlohou okresných krmovinárskych komisií je rozdeľovanie Povereníctvom výživy uvoľnených krmív pre okresy, ďalej podávanie zpráv o úrode krmív a o prípadných nedostatkoch alebo prebytkoch jednotlivých druhov krmív v okresoch. Prideľovanie krmív bude sa diať v rámci platných predpisov podľa tejto zásady:

1. Okresom, postihnutým tohoročnou katastrofálnou neúrodou.

2. Chovateľom kráv, ktorí riadne plnia predpísanú povinnú dodávku mlieka, cestou mliekární.