Na zaistenie riadneho chodu prepravnej služby v styku s cudzinou boly s jednotlivými štátmi ujednané odchýlky od medzinárodnej dohody o preprave tovaru po železniciach, platnej z 23. XI. 1933 s jednotlivými doplňujúcimi ustanoveniami, platnými od 1. X. 1938, a to s týmito štátmi:

Belgickom, Bulharskom, Dánskom, Francúzskom, Holandskom, Talianskom, Juhosláviou, Luxemburskom, Maďarskom, Nemeckom (americkou, britskou a francúzskou okupačnou zónou), Nórskom cez Nemecko, Nórskom cez Poľsko, Rakúskom, Rumunskom, Švédskom cez Nemecko, Švédskom cez Poľsko, Švajčiarskom a Tureckom. Zvláštna smluva ujednaná bola s SSSR.

Upravené boly predpisy o platení dovozného pri dovoze a vývoze tovaru po železniciach, pri dovoze z cudzích štátov do ČSR a pri vývoze tovaru z ČSR do cudzích štátov. Spolupráca úradníkov-Slovákov na týchto medzištátnych dohodách i úpravách bola veľmi významná a ich podiel na konečnom výsledku veľký a všeobecne i uznaný a vysoko cenený.

Pokiaľ ide o finančné výsledky ČSD v roku 1946 na Slovensku, definitívne výsledky výdavkov za rok 1946. nemôžem ešte oznámiť, avšak podľa výsledkov za prvý polrok 1946 a podľa predbežných výsledkov dá sa očakávať, že výdavkové hospodárenie podniku ČSD na Slovensku pohybovalo sa v rámci rozpočtu na rok 1946.

Pokiaľ ide o príjmy, budú robiť príjmy prepravné okrem ostatných príjmov približne Kčs 2.694,945.000.-, a to:

Koľaj. preprava 2.493.008.000, cest. preprava 199,900.000, lanová 2,037.000, úhrn 2.694,945.000,

Javí sa tu priaznivejší výsledok oproti rozpočtu o Kčs 433,402.000.-.

Keďže prevádzkový rozpočet na rok 1946 predvídal ako výsledok hospodárenia stratu v čiastke Kčs 329,102.800.-, bude pravdepodobne dosiahnutý miesto očakávanej straty zisk v čiastke 104,300.000.- Kčs.

Podľa provizória prepravných príjmov za mesiac január 1947 javí sa v porovnaní s rokom 1946 stúpajúca tendencia príjmov.

Stavby nových tratí:

Stavby nových tratí boly na východnom a strednom Slovensku zastavené už v septembri roku 1944 v dôsledku Národného povstania a nasledujúcich potom bojov pravidelných armád. Pokračovalo sa len v stavbe tratí Plavecký Sv. Mikuláš - Jablonica (nemecké vojsko), ale s nepatrným výsledkom.

Rozostavané sú tieto trate:

Orlov Plavec - Podolinec,

Revúca - Tisovec,

Hronská Dúbrava - B. Štiavnica,

Plav. Sv. Mikuláš - Jablonica.

Tunel pod bratislavským hradom, financovaný Povereníctvom techniky.

K pokračovaniu v týchto stavbách dal súhlas Sbor povereníkov dňa 15. októbra 1945. Prikročené bolo potom ihneď k sanačným prácam, a neskôr pre pokročilú stavebnú sezónu len k prácam tunelovým. Začiatok stavebnej sezóny v roku 1946 bol ešte v znamení sanačných a prípravných prác a až neskôr pristúpilo sa k vlastným stavbám (zemným a tunelovým).

V roku 1946 boly na novostavbách vykonané nasledujúce práce:

Orlov Plavec-Podolínec (31,551 km dl.):

Vykonané zemných prac asi na 14.3% celej kubatúry. V Hombardskom tuneli, dĺžky 703 m, urobilo sa 11% prác a v Ružbažskom, dĺžky 439 m, docielené 9.3%.

Revúca - Tisovec (19.9 km):

Pohyb zemín 8% celkovej kubatúry. V tuneli, 2002 m dĺžky, urobené 13.00% prác.

Hronská Dúbrava - B. Štiavnica (dlžka 9.46 km):

Pohyb zemín 13.5%. Z tunelu, 1364 m dlhého, urobené 8.31%.

Plavecký Sv. Mikuláš - Jablonica (15 km dl.):

Urobené 32.4% celej kubatúry.

Tunel pod bratislavským hradom (795 metrov dlhý), urobené 21% prác.

Vcelku bolo na stavbách nových tratí zamestnaných 5.000 robotníkov.

B. V cestnej doprave:

Automobilová doprava ČSD na Slovensku bola vojnovými udalosťami práve tak poškodená ako železnice. Nepatrný počet motorových vozidiel, s ktorými sme začali znovu budovať automobilovú dopravu ČSD na Slovensku, ani zďaleka nepostačil na krytie prevádzkových potrieb. Prvú pomoc nám poskytla UNRRA, ktorá nám dodala ihneď po oslobodení 150 nákladných aut, ktoré boly ihneď zasadené do prevádzky.

Ďalšími pomocnými akciami, ktoré boly podnikané z českých zemí (trofejná akcia, vojenská výpomoc), bola síce poskytnutá určitá pomoc, avšak motorové vozidlá, dodané z týchto pomocných akcií, boly opotrebované a tak ani kvalitatívne, ani kvantitatívne neuspokojily a na zdolanie dopravných úkonov nepostačovaly. Účinnejšou pomocou pre autodopravu ČSD bola dodávka nových motorových vozidiel zo Švajčiarska.

Napriek všetkým ťažkostiam so skromnými technickými prostriedkami postupne sme rozširovali automobilovú cestnú sieť na Slovensku a do konca r. 1946 sme aktivovali okolo 78 tratí s celkovou prevádzkovou dĺžkou 2.400 km a 6 pravidelných nákladných autotratí s prevádzkovou dĺžkou 321 km.

Ku koncu roku 1946 maly ČSD na Slovensku v prevádzke: 23 osobných aut, 97 autobusov, 425 nákladných aut.

Celkový príjem v roku 1946 činil:

u pravidelnej prepravy osôb a batožín 71,375.473.- Kčs

z pravidelnej prepravy nákladov 112,307.200.- Kčs

z nepravidelnej, prepravy (príležitostnej) 16, 217.327.- Kčs

Spolu 199,900.000.- Kčs

V osobnej doprave bolo prepravených

bolo vykonaných 3,444.529 km

v nákladnej doprave

bolo vykonaných 9,850.000 km

spolu 13,294.529 km

V osobnej doprave bolo prepravených 6,067.365 osôb, v nákladnej doprave bolo prepravených 770.688 ton tovaru.

Osobitná starostlivosť bola venovaná aj výstavbe potrebných garáží a opravovní, hlavne u Riaditeľstva Košice. Do konca roku 1946 boly v prevážnej čiastke opravené a čiastočne znovuvybudované vojnou zničené a poškodené objekty automobilovej služby.

C. Vo vodnej doprave:

a) Prístavy:

Vojnovými udalosťami bola poškodená i plavba.

V bratislavskom prístave boly úplne zničené tri žeriavy, 2 žeriavy zhorené, ďalšie žeriavy poškodené.

Skladištia číslo II, VIII, IX, XII, XIV, XV, XVIII, XIX celkom vypálené a demolované, skladištia číslo I, III, IV, VI, VII, X, XI, XIII veľmi poškodené, avšak rekonštrukcii schopné. Kanalizačné, vodovodné potrubie, elektrické vedenie čiastočne zničené, koľajová sieť nepoužívateľná.

Prekladište minerálnych olejov: Nádrže, až na niekoľko, ťažko poškodené a zničené. Prečerpacia stanica úplne zničená a dielňa demolovaná. Plniaca geléria rozbitá.

Koľajová sieť prevádzky neschopná.

V prístave Komárno bolo poškodené len železničné koľajište a jeden žeriav.

Malý prístav Parkanský utrpel pomerne veľké škody. Silne bola poškodená administračná budova a nové skladište.

Do konca roku 1946 opravené bolo v bratislavskom prístave 11 žeriavov, vnútorná komunikačná sieť, podzemné kábelové vedenie vodovodné a kanálové potrubie, ďalej rekonštruované Dunajské nábrežie a vonkajšie prístavné osvetlenie a výpomocné mechanické zariadenie. Súčasne s týmito prácami opravovalo Povereníctvo techniky poškodené skladiste a vystavalo sklad VII. a IX., takže ku koncu roku 1946 má bratislavský prístav k dispozícii 13 k prevádzke schopných žeriavov a skladný ložný priestor cca 13.700 m2, s verejnými skladišťami úhrnom cca 18.200 m2 ložnej plochy.

Na prekladišti minerálnych olejov boly opravené nádrže v obsahu cca 9.400 m2 a 3 čerpacie stanice s potrebným potrubím.

Vzhľadom na to, že veľká čiastka zariadenia prekladišťa bola zničená, bolo rozhodnuté prestavať doterajší systém elektrického zariadenia z rovnosmerného prúdu na prúd striedavý. Potrebné mechanické zariadenie je už objednané a má byť dodané ešte v tomto roku.

Kolajište v prístave na prekladišti minerálnych olejov je zčasti opravené a ďalšie opravy sa robia podľa potreby. V prístave parkaňskom opravila sa zatiaľ iba administratívna budova, skladištia budú opravené v prípade potreby.

Vyťahovanie vrakov, prevádzané Povereníctvom techniky, bolo započaté až v septembri roku 1946 a vytiahlo sa do konca roku 1946 13 vrakov.

Naše prístavy boly na Dunaji prvé, ktoré sa po ukončení vojny zapojily do prekladných úkonov. Už v roku 1945 preložilo sa v bratislavskom prístave cca 66. 550 ton rôzneho tovaru (najviac UNRRA tovaru), na prekladišti minerálnych olejov cca 93.130 ton benzínu a iných minerálnych olejov, tak potrebných pre priemysel a poľnohospodárstvo. V komárňanskom prístave sa preložilo v roku 1945 vzhľadom na obsadenie jednotiek ČA cca 100.000 ton.

V roku 1946 preložilo sa v bratislavskom prístave 340.000 ton rôzneho tovaru a na prekladišti minerálnych olejov cca 202.110 ton. V komárňanskom prístave cca 346.000 ton rôzneho tovaru, najmä železná ruda, uhlie a koks.

b) Dunajplavba:

Plavbu na Dunaji prevádza Čsl. Dunajplavba.

Predvojnový lodný park u tohto podniku pozostával z 26 samohybov, 134 prívesných člnov v tonáži cca 108.000 ton, 22 tankov cca 17.600 ton a 6 pontonov.

Po prechode fronty zostalo 20 samohybov, 95 prívesných člnov a 22 tankov.

Tieto plavidla roztrúsené boly ovsení na celom toku Dunaja v rôznych okupačných pásmach. Po prechode frontu mal podnik k dispozícii jediný prevádzky schopný parník "Bratislava". V lodenici na brehu bugser "Istra", okrem toho tri člny.

Vrátením lodného parku z jednotlivých pásiem stav plavidiel ku dňu 31. XII. 1946 bol tento:

21 samohybov v HP 13.690 a 82 vlečných člnov a tankov v tonáži 57.508. Vzhľadom na to, že člny dochádzaly z okupačných pásiem v dezolátnom stave a musely byť ihneď dané do prevádzky previedlo sa na vrátenom lodnom parku mnoho opráv a to:

V dobe od 1. IX. 1945 do 31. XII. 1945 opravilo sa 20 samohybov, 27 vlečných člnov, 2 tanky a 1 ponton.

V dobe od 1. I. do 31. XII. 1946 opravilo sa 13 samohybov, 33 vlečných člnov, 9 tankov, 3 pontóny.

T. č. nachádzajú sa ešte v americkej zóne 1 samohyb, v ruskej zóne 32 vlečných člnov, 7 tankov, 2 samohyby a 1 nákladná loď.

Československá Dunajplavba preplavila v r. 1945, 4.145 ton, v roku 1946, 69.984 ton rôzneho tovaru.

D. V leteckej doprave:

Letecká doprava začala na Slovensku až v r. 1946. Pritom bola obmedzená iba na línie vnútrozemské. Dopravné úlohy vykonávaly Čsl. Aerolínie.

Prevádzka bola na tratiach: Praha, Brno, Bratislava celý rok, 1-3 lety denne, podľa roč. obdobia. Bratislava-Sliač-Košice od 15. V. do 6. XI.

Bratislava-Piešťany-Žilina, prevádzka bola zastavená pre nedostatok lietadiel.

Pokiaľ ide o prevádzkové výsledky leteckej dopravy na Slovensku, výsledky na tratiach Praha-Brno-BratislavaSliač-Košice a Bratislava-PiešťanyŽilina absolvovalo sa v r. 1946 už 1.395 letov, preletelo sa 204.397 km, dopravilo sa 16.234 cestujúcich, 122.649 kg batožiny, 25.912 kg tovaru a 16.203 kg pošty.

Pokiaľ sa týka materiálového vybavenia Československých aerolínií, vykonávala sa domáca i medzinárodná letecká doprava na 3 lietadlách trojmotorových a na 8 lietadlách dvojmotorových. Na skúšku boly zaradené jednomotorové lietadlá Norsman na linkách BratislavaŽilina a Praha-Olomouc, ale od ich ďalšieho používania sa upustilo.

Letecký odbor na Slovensku sám vlastnil 5 dopravných lietadiel a to 3 menšie a 2 väčšie. Uvedené lietadlá slúžily pre služobné lety členov Sboru Povereníkov a Predsedníctva SNR.

Z prevádzkových budov v roku 1946 boly vybudované najprv hangáre a objekty pre ostatné služby, ako zameriavaciu, vysielaciu, a provizórne nádražné budovy. Dielne na opravu lietadiel vybudujú v roku 1947 v Bratislave a v Košiciach. V prevádzke je iba menšia dielňa v Bratislave a na Stranníku pri Žiline konajú sa len malé opravy udržovanie bezmotorových lietadiel.

Taký bol, slávna Slovenská národná rada, obraz našej dopravy na Slovensku po oslobodení a také bolo dielo jej rekonštrukcie a jeho výsledky do konca roku 1946. Dielo, ktoré sa už dnes stalo samozrejmosťou, bežnou súčasťou života, predmetom častých malicherných kritík, avšak dielo, v ktorom je mnoho a mnoho potu, mnoho a mnoho premožených strádaní, mnoho bezpríkladnej obetavosti a hrdinstva tisícov dopravných zamestnancov, ktorí zo zrúcanín cez všetky prekážky vedeli položiť neotrasiteľné základy k novému radostnému životu nášho národa a našej novej Československej republike.

II. Dvojročnica v doprave a jej splňovanie:

Začiatkom roku 1947 boly nové úlohy už určené našej doprave dvojročným budovateľským plánom našej vlády a Sboru povereníkov.

V doprave železničnej. V dvojročnom budovateľskom pláne bolo nám predpísané uviesť železnice do takého stavu, aby bolo možno v doprave a preprave dosiahnuť výsledkov roku 1937 a ešte niektoré špeciálne úkoly, ktoré sú ďalej vymenované, hlavne zdvojkoľanenie košicko-bohumínskej trati. Na uskutočnenie uvedených stavebných prác je vo finančnom zákone pamätané čiastkou 2.163,800.000 Kčs.

Mimo dvojročnice sú v programe na rok 1947 rôzne stavby, práce a projekty za 58 mil. a výstavba bytov za 63 mil., z čoho 18 mil. je na obnovu zničených budov a 45 mil. na novostavby 250 nových bytových železničných jednotiek. Mimo to ustanovujú sa dve železničné bytové družstvá (Husákov fond) na stavbu činžových a rodinných domov.

Stavby na železničnom svršku a polovica stavebných prác mostných bude prevedená vo vlastnej réžii podniku ČSD, zvyšok a čiastočné pozemné stavby sa postupne zadávajú súkr. firmám. Po stránke projekčnej boly stavby dvojročnice, s ktorými sa hneď na začiatku stavebnej sezóny započalo plne pripravené, na ostatné stavby sú projekty pripravené zo 40%.

V cestnej doprave dvojročný budovateľský plán nám poskytuje možnosť na zdokonalenie a podstatné rozšírenie cestnej automobilovej siete na Slovensku. V rámci dvojročnice mienime v prvom rade dotovať stávajúce linky riadnymi autobusmi a nahradiť nákladné autá používané v osobnej doprave a aktivovať dopravu asi na 100 nových automobilových tratiach s celkovou prevádzkou dĺžkou 4. 200 km a na 30 pravidelných nákladných autotratiach a prevádzkovou dĺžkou 980 km. Na uskutočnenie tohto plánu bude potrebné dodať asi 250 autobusov a nákladných aut. Ešte v tomto roku bude aktivovaná doprava na 74 nových osobných tratiach automobilových a postatne sa zlepší dopravná situácia na stávajúcich tratiach.

V stavebno-technickej službe mienime ešte v tomto roku dokončiť rozostavené stavby a započať so stavbami administratívnych budov, garáži a opravovni, ktoré sú plánované v dvojročnici. Návrhy a projekty na tieto stavby sú čiastočne v prípravnom pokračovaní". Ešte v tomto roku budú pravdepodobne položené základy na budovanie autodielne vo Zvolene. Hoci finančné prostriedky na stavebné účele automobilovej prevádzky, ČSD sú veľmi skromné, vynasnažíme sa za pomoci záujmových korporácií a miest vybudovať čo najviac.

Pokiaľ ide o vodnú dopravu, dvojročnica nám predpisuje predovšetkým vybudovanie dunajských prístavov na kapacitu z roku 1937.

V roku 1947 sú preliminované nasledovné úpravy, objednávky a stavby, ktoré prevedie Povereníctvo dopravy:

Motorové člny, pre vytyčovaciu službu.

Prístavný mostový pojazdný a otočný žeriav o nosnosti 4 ton.

Čerpacie pontóny na prečerpávanie minerálnych olejov so strojným nariadením.

Prístavný pontón.

Rekonštrukcia koľajovej siete v bratislavskom prístave.

Rekonštrukcia železničného svršku v prístave komárňanskom.

Obnova skladíšť, budov, nádraží a elektrického zariadenia, ktoré prevedie Povereníctvo techniky.

Stavba 17 vlečných člnov a remorkéru - 1300 HP v lodeniciach Dunajplavby, resp. v lodenici komárňanskej.

Splnením horeuvedených úkolov nielen že sa dosiahne výkonu z roku 1937, ale tento aj prekonáme.

Pokiaľ ide o ďalšie úlohy, prikázané v dvojročníci:

Na shospodárnenie prevádzky Čsl. Dunajplavby je podaný iniciatívny návrh. Návrh osnovy na premenu dopravných podnikov na podniky obdobné národným podnikom bol už vypracovaný spolu s Ministerstvom dopravy a podaný vláde.

V leteckej doprave bolo v dvojročnici uložené zapojiť dôležité strediská, kúpele a turistické miesta do celoštátnej i medzinárodnej leteckej siete a za tým cieľom rozmnožiť a technicky dokonalejšie vybaviť letiská a tu zvlášť v Bratislave a Košiciach, ktoré majú byť dôležitými víziami aj v medzinárodnej leteckej doprave, menovite s juhom a juhovýchodom Európy.

Ďalej podporovať a rozvíjať domáce obchodné, turistické a športové letectvo, ako aj výcvik našej mládeže v bezmotorovom lietaní.

*

Samosebou - dosiahnutie a splňovanie všetkých týchto úloh dvojročnice v našej doprave znamená rozvíjať nesčiselné množstvo dielčích úkolov vo všetkých jej složkách, ich neustálu evidenciu a kontrolu, ako i neustálu kontrolu konečných výsledkov, javiacich sa vo vlastnom prevádzaní dopravy.

Je predovšetkým rozhodujúcou zásluhou ozaj len hŕstky našich inžinierov a technikov, medzi ktorými českí inžinieri a technici tvoria veľmi význačnú kladnú složku a potom zásluhou iniciatívnosti, tvorivej obetavosti našich prostých zamestnancov a ich podnikových výborov a veľkej väčšiny aj úradníckeho aparátu, že tu môžem prosto konštatovať dobré plnenie dvojročnice v našej doprave na Slovensku, vzornú jej prípravu, dobré jej konečné výsledky!

V čom sa tieto výsledky javia?

V železničnej doprave sa javia predovšetkým v tom, že po všetkom zničení, pri trvajúcom nedostatku vozňov a rušňov splňujeme ten vzrastajúci vývojový úsek, ktorý nás má plánovité priblížiť k mierovému stavu z roku 1937.

Naša osobná doprava trakcie parnej vykazuje od januára do apríla tohto roku oproti plánu:

vo vlakových km	v januári	111.9%
	vo februári	95.6%
	v marci	108%
	v apríli	115%

Naša osobná doprava trakcie motorovej vykazuje od januára do apríla 1947 oproti plánu vo vlakových km:

v januári	97.3%
vo februári	76%
v marci	87.8%
v apríli	94%

Naša nákladná doprava vykazuje od januára do apríla t. r. oproti plánu:

v hrubých ton. km.: 110%, 97.8%, 129% a 124%,

v čistých ton. km.: 154.6% 120.9%, 151% a 146%,

vo vlakových km.: 121.5%, 92.6%r 114% a 102%.

Aby sme si tieto výsledky názornejšie ozrejmili, v akom pomere sú už dnes oproti roku 1937, poslúžia nám tieto srovnávacie dáta z mesiaca marca 1947 oproti marcu 1937:

Počet ubehnutých strojových km roku 1947: 2,364.140, roku 1937 2,413.300, 98%, prevezená záťaž v tisíc t/km r. 1947: 545.103, r. 1937: 505.190,107.6%. Pritom bolo v marci 1947 o 10% menej službyschopných rušňov než v marci 1937 a s týmto menším počtom rušňov sa vykonalo takmer toľko strojových km, ako roku 1937 a záťaže sa previezlo o 8% viac, teda toto nasvedčuje tomu, že rušne sú oveľa lepšie využitkované.

Tento celkový výkon nie je ovšem výsledkom iba vlastného prevádzania a organizovania dopravy, dobrého výkonu jej ústredných a výkonných složiek: staničného, komerčného, vlakového a rušňového osobníctva, ale má na ňom svoj rovnaký spoločný podiel: složka dielenská, výhrevenská, zásobárenská, dorozumievacia, zabezpečovacia i stavebneudržovacia, ktoré živia a vytvárajú stále lepšie a lepšie podmienky pre vlastnú dopravu, stále lepšie a lepšie ju vybavujú, zrýchľujú a zvyšujú jej výkonnosť.

Najnázornejšie sú tieto dôležité úkony základných živných složiek zjavné v našich dielňach a opravovňách.

Výsledky práce oproti plánu za prvých päť mesiacov 1947 podľa počtu opráv, vyjadrené v %-tách, sú tieto:

Dielne Vrútky: 67%, 85%, 104%, 106%, 109%.

Dielne Zvolen: 127%, 106%, 127%, 119%, 99.7%.

Dielne Trnava: 86%, 74%, 107%, 99%, 120%.

Opravovňa Bratislava: 100%, 60%, 117%, 100%, 100%.

Opravovňa Košice: 75%, 100%, 125%, 123%, 125%.

Opravovňa N. Zámky: 47%, 112%, 107%, 173%, 131%.

Treba podotknúť, že okrem uvedených prác vykonávajú dielne ešte nenormované, ale nutné práce, ako: bežné opravy lokomotív, motorových vozňov, osobných i nákladných vozňov, ba i práce výrobné a to v dosť veľkom rozsahu!

V akom pomere sú už dnes tieto výkony oproti roku 1937, vidieť z tejto srovnávacej štatistiky:

Dielenské výkony za prvé 4 mesiace roku 1947 oproti roku 1937 sú tieto:

Počet hlavných opráv rušňov r. 1947: 42, r. 1937: 33, 124%, počet vyväzovačiek rušňov r. 1947: 45, roku 1937: 37, 122%, počet bezpečnostných prehliadok osobných vozňov r. 1947: 344, roku 1937: 618, 55%, počet bezpečnostných prehliadok nákladných vozňov roku 1947: 1507, roku 1937: 1519, 99%.

Malé percento bezpečnostných prehliadok osobných vozňov je zapríčinené absolútnym ich nedostatkom. V službe stavebnej a udržovacej v prvých troch mesiacoch t. r. boly pre mimoriadnu zimu konané len práce prípravné, projekty, súťaže a zadávky prác i dodávka materiálu.

Rozpísané boly súťaže na 11 mostov, 2 obytné domy, jednu prijímaciu budovu a tri vodárne, zadaných bolo 5 mostov a 4 pozemné stavby, vypracované projekty 12 mostov, 10 domov a iných pozemných stavieb.

Vo vlastnej stavebnej činnosti pokračovalo sa v montáži 12 mostných konštrukcií, v oprave 7 tunelov a v montáži koľají a výhybiek.

Po dokončení najnutnejších provizórnych rekonštrukčných prác započaté bolo ešte v roku 1946 s veľkým elánom s definitívnymi stavbami v náhradu za zničené, hlavne s budovami.

Veľký počet je ich teraz rozostavaných. Do dvojročného plánu nebolo však pokračovanie v týchto stavbách a v rozostavaných investičných stavbách pojaté pre nedostatok finančných prostriedkov. Jednáme o úhradu na pokračovanie častí týchto stavieb s Hospodárskou radou (dokončenie novej stanice B. Bystrica, dokončenie rekonštrukcie tratí PrešovStrážske a pod.).

Najväčšou prekážkou pri uskutočňovaní dvojročného stavebného plánu u dopravy, mimo nedostatku materiálu a opozdenia dodávok je trvalý nedostatok technických síl vo všetkých odboroch Povereníctva dopravy. Počet technikov činí v doprave iba 48% stavu z r. 1937.

Na pokračovanie stavby nových tratí na Slovensku bolo povolené v dvojročnici len 60 mil. Kčs a mimorámec dvojročnice 30 mil. Kčs. Zahájili sme už v min. roku jednanie s Hospodárskou radou o zvýšenie úveru na 250 mil. Kčs a dá sa očakávať, že potrebný úver bude povolený. Sbor povereníkov pokračovanie v stavbách schválil a v stavbách sa pokračuje, hoci finančne nie sú ešte tieto stavby zaistené.

Najvýznamnejším dielom, ktoré sa uskutočňuje, je zdvojkoľajnenie košickobohumínskej železnice v úseku Spišská N. Ves-Vrútky. Táto práca, žiaľ, nemôže ísť tak rýchlo, ako by sme si želali, lebo sa nám stále nedodáva spojovací koľajnicový materiál v potrebnom množstve.

Študuje sa najvhodnejšia trasa pre úsek tratí Margecany-Košice. Terajší úsek bude treba preložiť, pretože na Hornáde bude u Kysaku postavená vyššia priehrada.

Do konca apríla t. r. dokončila sa výstavba I. etapy na novej prekladacej stanici Černá pri Čope, umožňujúca príchod široko rozchodných vlakov z SSSR a prekládku rudy i iného tovaru z SSSR už v dosť značnom rozsahu. Ide tu o výstavbu jedného z najväčších diel našej dvojročnice, ktorého I. etapa mala byť dokončená až v jeseni t. r. Zásluhou našich inžinierov i robotníkov, ktorí za najťažších podmienok pokračovali vo výstavbe aj v zime, bola táto I. etapa skončená už v apríli a stala sa novým význačným dôkazom statočnej obetavosti našich inžinierov i robotníkov, vysoko ocenenej i osobitným písomným uznaním vlády našej Republiky.

V službe dorozumievacej a zabezpečovacej boly dvojročnicou vytýčené tieto úkoly:

Výstavba hlavných selektorových liniek Parkan-N. Zámky, Bratislava-Žilina, Fiľakovo-Zvolen, N. Zámky-Zvolen, Lipt. Sv. Mikuláš-Žilina, Turňa-Zvolen, Margecany-Brezno n/Hr., Feledince-Brezno n/Hr., Košice-Michaľany, prevádzkových selektorových liniek Nové Zámky-Bratislava a Parkaň-Levice, hl. telegr. liniek Fiľakovo-Vrútky, Plešivec-Zvolen a Košice-Černá pri Čope, doplnenie hláskových liniek na trati Košice-Čadca, stavba zvonkovej linky Košice-Biel, induktorovej linky Prešov-Strážske a vysokofrekventných liniek Košice-Biel, Košice-Plešivec, Plešivec-Rim. Sobota, Košice-Vrútky, Košice-Brezno n/Hr., Brezno n/Hr.-Rim. Sobota, Košice-Prešov a Košice-Humenné, stavba rozhlasového zariadenia v Žiline, Košiciach a Vrútkach, Pov. Bystrici, Tren. Teplej, Leopoldove, Lučenci, Piešťanoch a v Kútoch, automatických telefónnych ústrední v Žiline, Košiciach a v Poprade manuelného prepojovača ústredne v Košiciach, ďalekopisnej ústredne v Žiline a zriadenie elektrických hodín v Košiciach, Žiline, v Humennom, Margecanoch a Kysaku.

Bude obnovené vojnou zničené zabezpečovacie zariadenie v staniciach, Kamenica n. Hronom, Mužľa-Köbölkút, Kerť, Perbete, Dvory nad Žitavou, Trnovec n. Váhom, Senec, Hričov, Veľká Bytča, Považská Teplá, Považská Bystrica, Púchov n/Váhom, Melčice, Veľké Kostolany, Fiľakovo, Lučenec, Zvolen, Príbovce, Turč. Sv. Martin, Lúky pod Mak., Hornie Srnie, Nemšová, Bratislava - sr. stanica, Skalica na Slov., Šahy, Komárno, Istebník n/Váh., Trnava, Michaľany, spoj. Rybárpole, Žilina, Budatín, Varia, Margecany, spoj. Ružomberok, hlásky Kumazov, Sopotnica, Bujanov, Lieskovany, Vlásky, Liesková, Ráztoky, Kluknava, Slanec, Strečno, Kráľovany, Batizovce, Štrba, Východná, Margecany, Poprad, Varia, Michaľany, Kysak, Krásno m Kys., Kys. N. Mesto, Kaľša, Opácká, ďalej provizórne zabezpečenie vojnou zničeného zariadenia v stanici Sp. N. Ves, Krompachy a Vrútky, ako i provizórne zabezpečenie stanice Černá pri Čope.

Ďalej prevedie sa ako investícia stavba osobitných odchodových návestidiel pre priebežné koľaje na trati Bratislava-Kúty, hradlové prístroje v stanici Čata, hlásnice Opatová, ďalej stavba znamení Z2, Z8, Z9, stavba závor na tratiach Nitra-Prievidza, N. Zámky-Komárno a obnova závor v oblasti ršž Bratislava.

Pri rekonštrukcii zničeného zabezpečovacieho zariadenia, ktoré bolo prevažne na ručnú obsluhu a 30 až 40 rokov staré, uvažujeme nahradiť moderným elektrodinamickým zabezpečovacím zariadením, ktoré je v zahraničí už zavedené a dobre sa osvedčilo a to nielen po stránke bezpečnostnej, ale aj po stránke hospodárnej (značná úspora personálu, 50-60%); zvýši sa podstatne rýchlou obsluhou výkonnosť tratí a usporiada sa tiež vybudovanie stavidiel v menších a stredných staniciach.

Manipulácia s týmito prístrojmi je veľmi jednoduchá, prehľadná a veľmi bezpečná. Otočením jednej páky postaví sa výhybková cesta a návestidla, pričom na obsadenú koľaj nie je možné vchody postaviť, a na tabuľke osvetľuje sa miesto, kde vozidlo stojí, alebo prejde. Návestidlá v polohe "stoj" sú kryté elektromagnetickými brzdami, ktoré automaticky zastavia vlaky, ktoré by prešly návestidlá v polohe "stoj".