Konfiškujú majetky Maďarov, ktorí sú podľa článku 5 a podľa vety 2 čl. VIII Dohody o výmene obyvateľstva s Maďarskom zo dňa 27. februára 1946 na výmenu, poťažne na presťahovanie určené.

Konfiškujú pôdohospodárske majetky konfiškované nariadením číslo 104/1945 Sb n. SNR resp. nar. číslo 104/1945 v znení nar. číslo 64/1946 Sb. n. SNR. Konfiškujú majetky cudzích štátnych príslušníkov atď. Výmery nie sú riadne vyhotovené, častokrát chýba na nich podpis. S dôvodmi odvolania sa vôbec nezaoberajú a predkladajú spisy neúplné.

Prevedenie konfiškácie hatia najmä:

1) okolnosť, že veľký počet žiadostí o zachovanie československého štátneho občianstva podľa § 2 dekr. č. 33/45 Sb. do teraz vybavený nebol.

Nakoľko podmienky pre výnimku z konfiškácie majetku osôb nemeckej a maďarskej národnosti sú podľa čís. 2 odst. 1 § 1 dekr. č. 108/45 Sb. totožné s podmienkami pre zachovanie československého štátneho občianstva podľa § 2 dekr. č. 33/45 Sb., treba až do rozhodnutia Povereníctva vnútra s konfiškáciou vyčkať v každom takom prípade, kde príslušné okresné národné výbory vydaly stranám podľa odst. 2 § 2 uvedeného dekrétu osvedčenia o tom, že sú u nich splnené podmienky uvedené v ods. 1 § 2 tohto dekrétu.

2) Nevyjasnená otázka Maďarov:

Vzhľadom na Dohodu o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom zo dňa 27. februára 1946 (145/1946 Sb.) a vzhľadom na záväzky, ktoré československá vláda v súvislosti s touto Dohodou prevzala (Protokol zo dňa 27. februára 1946. Výmenný list zo dňa 27. februára 1946 číslo V., na ktoré Ministerstvo zahraničných vecí viackrát poukázalo) nie je možné konfiškovať majetok, respektíve treba predbežne suspendovať konfiškáciu majetku týchto fyzických osôb maďarskej národnosti:

A. ) Podľa Dohody samej:

Majetky osôb, ktoré boly

1) podľa čl. V. Dohody na výmenu,

2) podľa vety 2 čl. VIII. Dohody na presťahovanie do dňa 26. augusta 1946 maďarskej vláde vykázané.

Ad 1.) Podľa čl. V. Dohody môžu byť vymenené len osoby maďarskej národnosti, ktoré stratily československé štátne občianstvo podľa dekrétu prezidenta Republiky č. 33/1945 Sb. n. SNR a majú stále bydlisko na území Československej republiky. Podľa dodatku čl. V. Dohody do počtu vymeniť sa majúcich osôb maďarskej národnosti zahrnuté sú aj tie osoby maďarskej národnosti, ktoré do dňa 27. februára 1946 boly presťahované alebo sa presťahovaly do Maďarska a nedopustily sa trestných činov podľa §§ 1-5 nariadenia číslo 33/45 Sb. nariadenia SNR. Tak podobne započítavajú sa do počtu vymeniť sa majúcich Maďarov aj tie osoby maďarskej národnosti, ktoré do dňa 27. februára 1946 boly presťahované, alebo sa presťahovaly do Maďarska, boly obvinené trestným činmi podľa §§ 1 - 5 nariadenia čís. 33/45 Sb. nariad. SNR, avšak sa dostavily pred československé súdy a boly oslobodené. Vzhľadom na to, že čl. V. Dohody jedná o osobách, ktoré stratily čsl. štátne občianstvo podľa dekrétu prezidenta Republiky číslo 33/45 Sb.. vzťahuje sa na dodatok čl. V. Dohody tiež len na osoby, ktoré stratily čsl. štátne občianstvo podľa dekrétu prezidenta Republiky číslo 33/45. Sb.

Ad 2.) Podľa vety 2 čl. VIII. Dohody môže byť presťahovaných maximálne 1000 osôb, ktoré sa previnily podľa § 5 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, pokiaľ majú stále bydlisko na území Československa.

Majetková otázka osôb uvedených pod 1) a 2) riešená bola Dohodou takto:

a) s hnuteľným majetkom môžu voľne disponovať (čl. VI. Dohody)

b) vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam prechádza na Československý štát (čl. VII. Dohody).

Podrobnosti k prevedeniu čl. VI. Dohody upravené boly československo-maďarskou Smiešanou komisiou rozhodnutím číslo 16 (uverejneným v Úr. v. pod číslom 1552/46) resp. rozhodnutím číslo 21 (uverejneným v Úr. v. pod číslom 90/47).

B. ) Podľa Protokolu zo dňa 27. februára 1946.

Podľa tohto protokolu sa československá vláda zaviazala, že konfiškáciu majetku osôb maďarskej národnosti, ktoré sa proti československej republike neprevinily, bude predbežne suspendovať. Aké previnenie je tu myslené, nie je známe.

Vzhľadom na čl. VIII. Dohody maly by sa za previnilcov považovať osoby, ktoré sa dopustily trestných činov §§1-4 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR Tomuto nasvedčuje aj rozhodnutie Smiešanej komisie číslo 20, v ktorom sa jedná o ustálení pojmu "dopustily sa trestných činov". Tento výraz sa v dohode používa len ohľadne osôb uvedených v 1 vete čl. VIII. Dohody.

Ovšem pojem "dopustily sa trestných činov" doteraz vyriešený nebol. Podľa rozhodnutia Smiešanej komisie číslo 20 (uverejnené v Úr. v pod číslom 128/47) výklad tohto pojmu určí Smiešaná komisia v osobitnom rozhodnutí.

Ohľadne výkladu tohto pojmu je medzi českosloveskou a maďarskou složkou Smiešanej komisie rozpor.

Maďarská složka Smiešanej komisie žiada ako podmienku presťahovania právoplatný odsudzujúci rozsudok, kdežto československá složka pokladá za dostačujúce kritérium trestné oznámenie, eventuálne podanie žaloby.

Podľa cit. rozhodnutia Smiešanej komisie právne účinky čl. VIII. Dohody sa nevzťahujú na rodinných príslušníkov osôb, na ktoré sa vzťahuje čl. VIII Dohody, t. j. za previnilca považuje sa len osoba, ktorá sa previnila a nie aj jej rodinní príslušníci.

Podľa vedomosti Osídľovací úrad vykázal na presťahovanie podľa vety 1 čl. VIII. Dohody osoby, proti ktorým podané bolo iba trestné oznámenie, alebo proti ktorým podaná bola obžaloba, avšak rozsudok vynesený nebol. S týmito osobami vykázal na presťahovanie aj všetkých ich rodinných príslušníkov, trebárs proti nim ani trestné oznámenie, ani obžaloba podané neboly.

Či sa suspendovanie konfiškácie vzťahuje aj na osoby, ktoré sa previnily podľa § 5 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR, objasnené nie je. Je síce pravda, že ľudové súdy podľa oďs. 2 § 8 tohto nariadenia, majetky osôb odsúdených za trestné činy podľa § 5 cit. nariadnia SNR konfiškovať nemôžu, ale to neznamená, že by majetok týchto osôb podľa čísla 3 ods. 1 § 1 č. 108/1945 konfiškovaný byť nemohol.

Keďže podľa čísla 3. ods. 1 § 1 dekrétu čísle 108/1945 Sb. môžu byť konfiškované a sa aj konfiškujú majetky osôb, ktoré sú príslušníkmi slovanských národov, treba konfiškovať za tých samých podmienok aj majetky osôb maďarskej národnosti, lebo v opačnom prípade boly by voči príslušníkom slovanských národov vo výhode.

Ovšem v tomto prípade nekonfiškuje sa majetok určitej osoby podľa čís. 2 ods. 1 § 1 dekrétu pre jej príslušnosť k maďarskej národnosti, t. j. na podklade kolektívnej zodpovednosti, ale pre skutky, činy atď., pre ktoré sa konfiškuje majetok každej fyzickej osobe bez ohľadu na jej národnosť, alebo štátnu príslušnosť.

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Prerušujem zasadnutie, v ktorom budeme pokračovať odpoľudnia o 15. hodine.

(Prerušené o 13.30 hod.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Pokračujeme v zasadaní pred obedom prerušenom a prosím pána povereníka vnútra divízneho generála Dr. Mikuláša Ferjenčíka aby pokračoval vo svojom expozé.

Povereník vnútra div. gen. Dr. Mikuláš Ferjenčík:

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte, aby som vo svojom expozé pokračoval tam, kde som prestal, a to ide o stať konfiškácie nepriateľského majetku.

C) Podľa výmenného listu.

Podľa výmenného listu číslo V. vymeneného medzi predsedami československej a maďarskej delegácie z príležitosti podpisu Dohody zo dňa 27. februára 1946 dosiahnutá bola dohoda v tomto smysle:

Osoby maďarskej národnosti, ktoré opustily Československo po znovuzriadení československej správy až do dňa podpisu Dohody (27. februára 1946) bez toho, že by boly mohly odniesť svoje hnuteľnosti, budú sa môcť vrátiť za týmto účelom do svojho predošlého bydliska a to bez ohľadu na to, či spadajú pod ustanovenia tejto Dohody alebo nie, vynímajúc však osoby spadajúce pod ustanovenia §§ 1-4 nariadenia SNR zo dňa 15. mája 1945 číslo 33/45 Sb. n. SNR. Podrobnosti sú upravené rozhodnutím Smiešanej komisie číslo 6. Následkom tohto nemajú byť konfiškované hnuteľnosti tých osôb maďarskej národnosti, ktoré opustily územie Československa po znovuzriadení československej správy až do 27. februára 1946, pokiaľ sa nedopustily trestných činov podľa §§ 1-4 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n SNR a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Sem spadajú aj takzvaní "anyáši", ktorí sa usadili na území Československom po 2. novembri 1938, trebárs sa na nich Dohoda o výmene obyvateľstva nevzťahuje. (čl. XII. Dohody).

Nehnuteľné majetky týchto osôb, pokiaľ ich nemožno podľa dodatku k čl. V. Dohody považovať za osoby, ktoré sa majú započítať do počtu osôb vymeniť sa majúcich Maďarov podľa čl. V. Dohody, treba konfiškovať.

Bolo by však mýlne tvrdiť, že pomalé tempo konfiškovaného pokračovania alebo nerozhodnosť národných výborov v konfiškačnom pokračovaní má svoje príčiny výlučne alebo z prevážnej časti v nejasnosti a neprehľadnosti predpisov už či sa týkajú majetku alebo osôb, ktoré konfiškácii podliehajú. Tak v značnej miere zdržala konfiškačné pokračovanie, pokiaľ ide o osoby maďarskej národnosti, i okolnosť, že Osídľovací úrad až v tomto roku začal s vykazovaním okresným národným výborom tých osôb, ktoré sú určené pre presídlenie poťažne presťahovanie, hoci výkaz tento bol maďarskej vláde predložený už dňa 26. augusta 1946. Možno, že všetky okresy ešte ani dnes neobdržaly tieto výkazy. Povereníctvu vnútra tieto výkazy ešte dodané a predložené neboly. Pre túto príčinu bolo zdržané konfiškačné pokračovanie temer u všetkých fyzických osôb maďarskej národnosti, keďže majetok fyzických osôb národnosti maďarskej, ktoré boly na presídlenie poťažne presťahovanie vykázané, nemá sa konfiškovať.

Príčiny pre pomalosť a nerozhodnosť v značnej miere treba hľadať i v miestnych pomeroch, ktoré môžu byť tie najrozmanitejšie. Medzi ne v prvom rade je treba uviesť príčiny, ktoré pramenia z nariadenia SNR č. 50/1945 o zaistení nepriateľského majetku. Na nepriateľské majetky vo smysle tohto nariadenia boly uvalené národné správy. Za správcov týchto majetkov neboli vymenovaní vždy takí ľudia, ktorí by boli vyhovovali už či miestnym, hlavne však okresným národným výborom. Keďže tieto orgány nemajú, lebo lepšie povedané nevidia dostatočnej garancie, že konfiškovaný majetok bude pridelený osobe, ktorej by ony prialy, v tých prípadoch, kde vo správach sú ľudia, ktorým by ony spravovaný majetok doprialy, nekonfiškujú ho z obavy, že majetok tento bude po konfiškácii pridelený inej osobe, v prípadoch však, kde majetok spravuje osoba, ktorá sa do správy dostala proti vôli miestnych činiteľov, nekonfiškuje sa zasa majetok z obavy, že po konfiškácii majetku osoba táto stane sa jeho vlastníkom. Bolo úkolom F. N. O. aby si i týchto prípadov všímal a zjednal nápravu už buď priamo alebo prostredníctvom Povereníctva vnútra. Nestačilo súpis konfiškácii podliehajúceho majetku upraviť, bolo treba kontrolovať, či sa súpis tento dľa pokynov i previedol a potom zo súpisového materiálu stále kontrolovať, či sa v daných prípadoch konfiškačné pokračovanie zahájilo, a v akom štádiu sa ono nachádza a to nielen u veľkých majetkových podstát, ale hlavne i u drobného majetku menovite pokiaľ ide o živnostenské podniky a rodinné domy, lebo najširšie vrstvy sú hlavne na týchto objektoch zainteresované a javí-li sa nejaká nespokojnosť pre pomalé pokračovanie v konfiškácii, tak smeruje ona predovšetkým k urýchlenému pokračovaniu u tohto drobného majetku, ovšem nielen pokiaľ ide o kofiškáciu, ale hlavne pokiaľ sa jedná o pridelenie konfiškovaného majetku do vlastníctva.

Preťahovaním konfiškačného pokračovania trpí však predovšetkým štát. Bolo by ťažko vyznačiť straty, ktoré utrpel štát tým, že sa nemohol ujať včas správy majetku, ktorý mu konfiškovaním pripadol. Podľa tohto stavu mal by sa konfiškovať majetok týchto maďarských právnických a fyzických osôb:

1. Právnické osoby.

Majetky právnických osôb uvedených pod č. 1 ods. 1 § 1 dekrétu, pokiaľ sa jedná o právnické osoby zriadené podľa súkromného práva (účastinné spoločnosti, spoločnosti s r. o. zapísané spoločenstvá s ručením obmedzeným, alebo neobmedzeným, družstvá), považujú sa za maďarské právnické osoby tie:

ktoré sa tak samy označily,

ktoré podľa svojej povahy zriadené boly pre maďarských príslušníkov,

v ktorých väčšina členov (podielnikov na majetku, účastinárov) boly osoby maďarskej národnosti,

ktoré maly vnútornú jednaciu reč a správu ako aj riadenie maďarské, ktoré majú sídlo v Maďarsku.

Poznamenáva sa, že prípady tieto sú len príkladmi uvedené a že verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti treba posudzovať ako majetok spoločníkov, ktorí podliehajú ustanoveniam § 1 č. 2 a 3 dekrétu číslo 108/1945 Sb.

2. Fyzické osoby.

a) Podľa č. 2 ods. 1 § 1 dekrétu, t. j. pre príslušnosť k maďarskej národnosti;

aa) maďarských a ríšskonemeckých štátnych príslušníkov maďarskej národnosti, pokiaľ nebývali a nebývajú na území Československej republiky (konfiškuje sa celý majetok).

bb) maďarských, ríšskonemeckých a bývalých československých štátnych príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí dobrovoľne opustili územie Československej republiky po uzavretí Dohody, tedy po 27. februári 1946 (konfiškuje sa tiež celý majetok),

cc) maďarských, ríšskonemeckých a bývalých československých štátnych príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí opustili československé územie pred znovuzriadením československej správy (konfiškuje sa celý majetok).

Ak sa však jedná o osobu, ktorá stratila československé štátne občianstvo podľa dekrétu prezidenta Republiky číslo 33/1945 Sb. a ktorá sa neprevinila podľa §§ 1-5 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR, alebo v prípade obvinenia z týchto trestných činov sa dostavila pred československé súdy a bola oslobodená, vzťahuje sa na ňu ustanovenie dodatku čl. V. Dohody o výmene obyvateľstva (má sa započítať do počtu vymeniť sa majúcich Maďarov a tak sa jej majetok nekonfiškuje).

dd) nehnuteľné majetky všetkých maďarských, ríšskonemeckých a bývalých československých štátnych príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí opustili československé štátne územie po znovuzriadení československej správy až do dňa 27. februára 1946. Na osoby, ktoré stratily československé štátne občianstvo podľa dekrétu prezidenta Republiky číslo 33/45 Sb. vzťahuje sa ustanovenie uvedené pod a) a c),

b) Podľa čísla 3 ods. 1 § 1 dekrétu, t. j. pre previnenie:

ee) všetkých osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, pokiaľ sa dopustily činov, skutkov, jednania atď. podľa čísla 3, ods. 1 § 1 dekrétu.

Pokiaľ by sa však jednalo o osobu, ktorá bola vykázaná na presťahovanie podľa vety 1 čl. VIII. Dohody o výmene obyvateľstva, musí byť dokázané, že bola odsúdená pre trestné činy podľa § 1 a 4 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR.

Majetok osoby určenej na presťahovanie podľa vety 2 čl. VIII. Dohody (1000 osôb), keď bola odsúdená pre trestný čin podľa § 5 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR a sú u nej splnené podmienky pre konfiškáciu podľa čísla 3 ods. 1 § 1 dekrétu sa nekonfiškuje.

bb) hnuteľné majetky všetkých maďarských, ríšskonemeckých a bývalých československých štátnych príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí opustili štátne územie československé po znovuzriadení československej správy až do dňa 27. februára 1946 môžu byť konfiškované iba vtedy keď sa dopustily trestných činov podľa §§ 1 až 4 nariadenia číslo 33/45 Sb. n. SNR. Keď sa previnili trestným činom iba podľa § 5 nariadenia číslo 33/45 Sb. n. SNR, movitý majetok sa im nekonfiškuje, preto, lebo sa budú môcť preň vrátiť. Toto sa vzťahuje aj na takzvaných "anyášov".

Na osoby, ktoré stratily čsl. št. občianstvo podľa dekrétu prezidenta Republiky číslo 33/45 Sb., vzťahuje sa ustanovenie uvedené pod a), dd).

Zdôrazňuje sa zvlášť, že v každom prípade, keď sa jedná o konfiškáciu fyzickej osoby maďarskej národnosti, v prvom rade treba zistiť, či dotyčná osoba nebola vykázaná na výmenu, alebo presťahovanie, a len potom pokračovať ďalej podľa toho, čo bolo vyššie uvedené.

Pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky pre konfiškáciu podľa ustanovenia číslo 3 ods. 1 § 1 dekrétu 108/45 Sb. treba mať na zreteli toto:

Ak bola určitá osoba odsúdená podľa §§ 1-4 nariadenia číslo 33/45 Sb. n. SNR, má sa za to, že sú u nej splnené podmienky pre konfiškáciu podľa čísla 3 ods. 1 § 1 dekrétu. (V tomto prípade sa konfiškuje celý majetok, pokiaľ nebol súdom už konfiškovaný. V prípade, že súd konfiškoval už čiastku majetku, konfiškuje sa iba tá časť majetku, ktorá súdom konfiškovaná nebola. )

V prípade odsúdenia podľa § 5 nariadenia číslo 33/45 Sb. n. SNR treba zistiť, či odsúdenie nestalo sa z dôvodu, pre ktorý je majetok podľa čísla 3 ods. 1 § 1 dekrétu konfiškovaný. V prípade kladnom konfiškuje sa celý majetok a to preto, lebo súd v prípade odsúdenia podľa § 5 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR v smysle ods. 2 § 8 cit. nariadenia konfiškáciu majetku vypovedať nemôže.

Ak rozsudok v prípade obžaloby pre trestné činy podľa §§ 1-5 nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR doteraz vynesený nebol, treba konfiškáciu až do vynesenia rozsudku suspendovať, ale ak okresný národný výbor nemá za to, že sú u dotyčnej osoby splnené podmienky pre konfiškáciu podľa čísla 3 ods. 1 § 1 dekrétu. Konfiškáciu majetku ostatných osôb maďarskej národnosti, pokiaľ im možno vytýkať len príslušnosť k maďarskej národnosti, treba predbežne suspendovať.

Ohľadne konfiškácie majetku štátnych príslušníkov štátov spriatelených a neutrálnych, ďalej Talianska, Bulharska, Fínska, Rumunska a Rakúska, pokiaľ sú národnosti maďarskej, obdržaly príslušné národné výbory obežníkom číslo 14076/1IV/4-1946 príslušné pokyny. Suspendovanie konfiškácie majetku osôb maďarskej národnosti, ktoré sa neprevinily, treba suspendovať už aj z toho dôvodu, lebo určitý počet Maďarov bude reslovakizovaný a určitý počet zostane po prevedenej výmene resp. po prevedenom presťahovaní aj naďalej na území Československa; prípadne bude v dôsledku mierovej smluvy s Maďarskom nová Dohoda uskutočnená, v ktorej budú ohľadne majetkoprávnych otázok Maďarov určité zvláštne ustanovenia dojednané.

Poznamenáva sa, že Osídľovací úrad, či už na výmenu podľa čl. V. alebo na presťahovanie podľa čl. VIII. Dohody vykázal aj také osoby, ktoré majú podanú žiadosť o zachovanie čsl. št. občianstva podľa § 2 dekrétu prezidenta Republiky číslo 33/45 Sb., a príslušné okresné národné výbory im aj vydaly osvedčenie "B" o tom, že sú u nich splnené podmienky pre zachovanie čsl. štátneho občianstva, alebo ktoré podaly reslovakizačnú prihlášku.

Pokiaľ sa týka konfiškácie majetku fyzických osôb nemeckej národnosti, poznamenáva sa toto:

Nekonfiškujú sa iba majetky tých osôb nemeckej národnosti, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa čísla 2 ods. 1 § 1 dekrétu. Až na cudzích štátnych príslušníkov nemeckej národnosti, vynímajúc štátnych príslušníkov ríšskonemeckých a maďarských, konfiškuje sa majetok pre príslušnosť k národnosti nemeckej. Konfiškácia podľa čísla 3 ods. 1 § 1 dekrétu prichádza do ohľadu len pri cudzích štátnych občanoch. Postup je upravený podobne ako u konfiškácií majetku cudzích štátnych občanov národnosti maďarskej (obežník 14.076/1-IV/4-1946). Väčšina konfiškovaných výmerov, ktorými boly konfiškované majetky osôb nemeckej národnosti, stala sa právoplatnou, keďže následkom odsunu Nemcov nebolo strany, ktorá by sa proti výmeru mohla odvolať.

Pokiaľ pôjde o nemecké právnické osoby, platí to, čo bolo uvedené pre právnické osoby maďarské (viď IV. c. 1).

Vo všetkých prípadoch konfiškácia je podľa ods. 1 § 1 dekr. 108/45 z konfiškácie vyňatá tá časť hnuteľného majetku, ktorej nevyhnutne treba k ukojeniu životných potrieb, alebo k osobnému vykonávaniu zamestnania týchto osôb a ich členov rodiny. Podrobnosti o rozsahu tohto majetku mala stanoviť vláda, čo sa tiež nestalo, preto o veci tejto z prípadu na prípad rozhodujú podľa voľného uváženia okresné národné výbory, prípadne Fond národnej obnovy.

Ku koncu treba ešte poznamenať, že je podaný už návrh zákona na novelizáciu dekrétu 108/1945 Sb., v dôsledku ktorého bude môcť byť ešte ďalšia časť majetku určitých osôb vyňatá z konfiškácie, resp. konfiškácia do istej miery obmedzená s hľadiska sociálneho a štát. príslušnosti býv. čsl. št. občanov a tiež i ohľadom osôb príslušníkov cudzích štátov.

XI.

Osvedčenia o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti.

Osvedčenia o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti na Slovensku sú vydávané podľa výnosu Povereníctva vnútra zo dňa 12. novembra 1945 č. 2607/4-II/1-1945.

Tento výnos nie je podložený zákonom. Vydanie jednotného zákona pre územie celej Republiky pripravuje Ministerstvo vnútra. Aj v historických zemiach v tomto smere dosiaľ postráda sa zákonná úprava.

U štátnych zamestnancov národná, štátna a ľudovodemokratická spoľahlivosť rieši sa podľa nariadenia SNR zo dňa 23. augusta 1945 č. 99/1945 Sb. n. SNR. Hlavné zásady tohto nariadenia boly prevzaté aj do citovaného výnosu Povereníctva vnútra.

V súvislosti s uvedeným nariadením Povereníctva vnútra vydalo tieto ďalšie výnosy:

zo dňa 4. júna 1946 č. 15820/1-III/2-1946 a

zo dňa 28. októbra 1946 č. 15820/7-III/2-1946.

Každú žiadosť o vydanie osvedčenia o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti prejedná okresná preverovacia komisia, zistí, či ide o osobu slovanskej národnosti, či sa žiadateľ nedopustil zradcovskej, fašistickej alebo kolaborantskej činnosti, pre ktorú bol potrestaný, alebo je vyšetrovaný podľa ustanovení nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR, alebo či nie je dôvodne podozrelý, že sa takýchto trestných činov dopustil a podľa výsledku vyšetrenia podá užšiemu okresnému národnému výboru návrh na vybavenie. Ak Okresná preverovacia komisia nezistila závady, usnesie sa užší okresný národný výbor vydať žiadateľovi osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti. Oproti zamietavému výmeru ONV možno v 15dňovej lehote podať odvolanie na Povereníctvo vnútra. U Povereníctva vnútra agenda táto je vybavovaná v komisiách. Keď je usnesenie komisie jednohlasné, konečné rozhodnutie vydá a podpíše prednosta príslušného oddelenia, ak nie je jednohlasné, o vydaní kladného alebo záporného rozhodnutia rozhoduje sám.

Osobám nemeckej a maďarskej národnosti sa osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti nevydáva, nakoľko v smysle ustanovení § 1 ústavného dekrétu prezidenta Republiky zo dňa 2. augusta 1945 číslo 33/45 Sb. v zásade stratili štátne občianstvo Československej republiky.

Výnimočne sa osobám maďarskej a nemeckej národnosti vydávajú osvedčenia o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti za tých istých podmienok, ako osobám slavianskej národnosti v týchto prípadoch:

a) keď sa na ne vzťahujú ustanovenia § 2 ústavného dekrétu prezidenta Republiky č. 33/45 Sb. Keď dokážu, že ostaly verné Československej republike, nikdy sa neprevinily proti národom českému a slovenskému a buď sa činne zúčastnily boja za oslobodenie, alebo trpely pod nacistickým alebo fašistickým terorom a definitívne bolo im zachované československé štátne občianstvo.

b) Keď v dobe zvýšeného ohrozenia Republiky v úradnom hlásení prihlásily sa za Slováka alebo Čecha a túto okolnosť úradným svedectvom preukážu.

Čechom, Slovákom a príslušníkom iných slovanských národov, ktorí v dobe zvyšeného ohrozenia Republiky prihlásili sa za Maďarov a Nemcov, vydáva sa osvedčenie o národnej štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti len, keď boli donútení ku tomu nátlakom alebo okolnosťami zvláštneho zreteľa hodnými a keď dostanú od Ministerstva vnútra v Prahe poťažne od Povereníctva vnútra v Bratislave schválené osvedčenie o národnej spoľahlivosti podľa § 1 ods. 4 ústavného dekrétu prezidenta Republiky čís. 33/1945 Sb.

Taktiež zpravidla vydávajú sa osvedčenia o spoľahlivosti, krajanom repatriovaným z cudziny, ak im bolo československé štátne občianstvo udelené podľa ústavného zákona číslo 74/1946 Sb. a ak složili štátoobčiansku prísahu.

Obdobne postupuje sa u krajanov presídlených z Maďarska v rámci presídľovacej akcie podľa ústavného zákona číslo 179/1946 Sb., ktorí o presídlení obdržali potvrdenie od Ústrednej presídľovacej komisie v Maďarsku, opatrené klauzulou, že boli touto komisiou preverení. Týmto osobám vydáva sa osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti, i keď neovládajú štátny jazyk.

Dosiaľ niet zákonného predpisu o ustálení charakteristických znakov pre túktorú národnosť. Preto okresné národné výbory nepostupujú jednotne. Zvlášť na pohraničí, kde I. stupňovým úradom politickej správy nemôžu byť smerodatné maďarské štatistiky.

Za tým účelom vydal som výnos pod číslom 11788/1-VI/2-1947, v ktorom uvádzam, že za Maďara poťažne Nemca má byť považovaný po dôkladnej úvahe ten, u koho prevažujú charakteristické znaky uvedené v § 12 výnosu Povereníctva vnútra zo dňa 12. novembra 1945 číslo 2607/4-II/1-1945, t j. jazyk užívaný v rodinnom styku, príslušnosť ku nemeckej alebo maďarskej politickej strane po 6. októbri 1938, alebo priznanie sa ku národnosti pri poslednom sčítaní ľudu.

Keď by len jeden z týchto charakteristických znakov mal stačiť na ustálenie národnosti, mohlo by dôjsť ku nežiadúcim tvrdostiam. Uvediem len niekoľko prípadov:

1. Slovák vzal si za manželku Maďarku, ktorá ešte neovláda slovenský jazyk, v dôsledku čoho obcovacia reč v domácnosti je maďarská.

2. Maďarské štatistiky v pohraničí, o ktorých vieme, že sa na ne spoliehať nemôžeme.

3. Zapísanie do soznamu príslušníkov maďarskej alebo nemeckej strany bez podania prihlášky, ktoré prípady zvlášť na Maďarmi okupovanom území boly časté.

Ohľadom ustálenia národnosti osôb židovského náboženstva bol vydaný samostatný obežník zo dňa 4. júna 1946 číslo 15-820/1-1946-III/2, podľa ktorého ak tieto osoby nemôžu pre technické prekážky predložiť doklad o tom, že sa v roku 1938 hlásily k národnosti slovenskej alebo židovskej, treba ich národnosť zisťovať týmito pomôckami:

1. hlásením sa k slovenskej alebo českej národnosti teraz, podpísaním hlásenia o národnosti pred úradom, policajnou prihláškou a podobne, ak inak vyhovujú podmienkam smerníc pre reslovakizáciu.

2. Znalosťou slovenského alebo českého jazyka.

3. Dokladom o hlásení sa k národnosti slovenskej pred úradmi (napr. vo vojenských evidenciách, policajnou prihláškou a pod. ).

4. Dokladom o návšteve školy s vyučovacím jazykom slovenským.

5. Dokladom o hlásení sa k národnosti pri sčítaní ľudu v roku 1930, pričom hociktorý uvedený znak stačí k zisteniu slovanskej národnosti, ak dotyčná osoba bola a zostala verná Československej republike, nikdy sa neprehrešila proti národom českému a slovenskému a ak ich terajší život zodpovedá tomuto duchu.

Výnos tento bol doplnený výnosom zo dňa 23. októbra 1946 č. 14820/7-1946/III/2, podľa ktorého vzťahuje sa len na československých štátnych občanov z dnešného územia Československej republiky.

Podľa došlých mi sťažností niektoré I. stupňové úrady politickej správy vydávajú osvedčenia o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti aj osobám preukázateľne maďarskej a nemeckej národnosti a preto vydal som v tomto smere úpravu výnosom zo dňa 7. marca 1947 pod číslom 11788/1-VI/2-1947. v ktorom je uvedené, že za Maďara poťažne Nemca má byť po dôkladnej úvahe považovaný ten, u koho prevažujú charakteristické znaky uvedené v § 12 výnosu Povereníctva vnútra zo dňa 12. novembra 1945 číslo 2607/4-II 1-1945 vyššie spomenuté. Predložené mi sťažnosti odbojových složiek, prípadne politických strán dám preskúmať, ukladám všetkým ONV, OSK a NV Bratislava a Košice, aby previedly dôkladnú kontrolu už vydaných osvedčení o národnej, štátnej a ľudovo-demokratickej spoľahlivosti a osobám maďarskej a nemeckej národnosti, ktorým tieto osvedčenia boly vydané v rozpore s vydanými ustanoveniami, aby boly tieto odňaté. Súčasne boly vyzvané sekretariáty politických strán a jednotlivé odbojové organizácie, aby cieľom riadne a urýchlene prevedenej revízie vydaných osvedčení predložily do 15. apríla t. r. soznamy osôb, ktorým podľa ich náhľadu osvedčenia nemalý byť vydané.