Ja by som, slávna Slovenská národná rada, nakoniec uviedol len niekoľko najnovších cifier, ktoré charakterizujú vývin slovenského priemyslu, tak ako tieto cifry sostavilo v posledných dňoch Ústredné sdruženie slovenského priemyslu.
Hodnota odbytu v tisíc korunách v tomto roku sa vyvíjala takto: vo februári 1193, v novembri 2.148, teda keď január pokladáme za sto percent, index odbytu stúpol do novembra na 191. Odbyt sa teda takmer zdvojnásobnil behom roku 1946. Odpracované hodiny robotníkov a učňov sa vyvíjaly takto:
Vo februári 20.000, postupne každý mesiac stúpaly a v novembri činily 30.343, index odpracovaných hodín sa teda od januára do decembra vyvinul tak, keď január počítanie za stopercent, v novembri index odpracovaných hodín činil 151. Podobne sa vyvíjala hodnota odbytu prepočítaná na 1 odpracovanú hodinu. Vo februári hodnota odbytu v korunách za 1 hodinu bola 59.50 Kčs, v novembri 71.- Kčs. Index odbytu na 1 odpracovanú hodinu sa teda vyvíjal, keď január počítame za 100 %, v novembri činil 126 %. Úhrn vyplatených miezd a platov podľa toho stúpal. Vo februári činil v tisíc korunách 260.000.-, v novembri v tisíc korunách 474.000. Index vyplatených miezd a platov činil teda oproti 101 % vo februári 184 % v novembri.
Veľmi zaujímavá cifra je pomer miezd a platov odbytu. Kdežto vo februári činilo percento vyplatených miezd z celého obratu 21.8 %, v novembri činilo temer tú istú cifru, to znamená 22 %.
Slávna Slovenská národná rada! Ja som tieto cifry uviedol k vôli tomu, aby sme si charakterizovali vývin slovenského priemyslu, ako on prebiehal v roku 1946 a ako pokračuje aj v roku 1947. Tento vývin je bezosporu zdravý a úspešný. Myslím, že ho môžeme charakterizovať aj ako veľmi úspešný, tak ako ho charakterizujú mnohí českí odborníci i členovia vlády, ktorí do slovenských podnikov sa prídu podívať. Môžeme z toho konštatovať, že slovenský priemysel v rámci dvojročného plánu nezaostáva, ale drží krok s priemyslom v českých zemiach i pri nižšej jeho mechanizácii a automatizácii a že po stránke rentability a prosperity slovenský priemysel je v mnohých sektoroch v lepšej situácii ako priemysel v českých zemiach, Za tento výsledok sme zaviazaní pracujúcemu ľudu našich závodov, že s takou dôverou pochopil úlohy, ktoré sú kladené v dvojročnom pláne. Sme presvedčení, že tento vývin bude pokračovať i v tomto roku a sme predsvedčení, že k tomuto zaručeniu takéhoto úspešného, tralého vývinu je potrebná aj pozornosť Slovenskej národnej rady a jej pochopenie pre potreby nášho priemyslu a pre potreby orgánov, ktoré sú za priemysel zodpovedné (Potlesk).
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Udeľujem slovo ako poslednému, pánu povereníkovi pôšt prof. Jozefovi Lukačovičovi.
Povereník pôšt prof. J. Lukačovič:
Slávna Slovenská národná rada! V mojom expozé v pléne Slovenskej národnej rady dňa 24. februára 1947 mohol som s potešením uviesť, že poštový rezort po každej stránke prichádza do mierových pomerov a že poštová prevádzka sa taktiež navracia vždy viac a viac do mierového stavu a to nielen po stránke rozsahu, ale i čo do precíznosti výkonu služieb a bezpečnosti. Bolo mi však so strany zástupcov jednotlivých strán politických namietnuté, že sú predsa v mojom rezorte určité zjavy, ktoré by maly byť odstránené a preto dnes chcem dať patričné vysvetlenia.
Predovšetkým musím čo najrozhodnejšie odmietnuť, že východné Slovensko je bez riadneho dopravného spojenia. Poštový rezort práve tejto časti našej Republiky venoval čo najväčšiu pozornosť, aby práve-tie kraje, ktoré najviac trpely vojnou a prechodom frontu, dostaly sa čím skôr i zásluhou pošty do skonsolidovaných pomerov. Preto sme značne vysokým nákladom prevzali niektoré dopravné spoje po hradských do vlastnej réžie, a to ešte v dobe, keď sa všeobecne plattilo za liter benzínu 50.- až 60.- Kčs. Dopravovali sme poštové zásielky našimi vozidlami už vtedy, keď o doprave železničnej nebolo ešte ani slychu. Postupom času na niektorých spojoch sme túto dopravu odovzdali súkromným podnikateľom na základe podnikateľských smlúv a niektoré sme ponechali vo vlastnej réžii. Preto môžem dnes konštatovať, že terajší stav poštových spojov na východnom Slovensku je na takom vzostupe a v takom stave, že sa mu nevyrovná ani mierový stav za bývalého Slovenského štátu, ba ani za bývalej Československej republiky. Ako príklad uvádzam, že na spojoch Košice-Kecerovské Pekľany, ďalej Prešov-Stropkov, ďalej Michalovce-Sobrance, kde predtým bola pošta dopravovaná iba koňským záprahom a pešími pochôdzkami, zaviedli sme dopravu pošty vlastnými motorovými vozidlami. Avšak v zlepšovaní dopravy pokračujeme a pre najbližší čas sme už pripravili zmotorizovanie cestných spojov Turňa nad Bodvou-Rožňava, Vranov na Topľou-Stropkov a Prešov-Široké vlastnými motorovými vozidlami. Máme snahu ísť s touto motorizáciou poštovej dopravy ešte ďalej, ale bráni nám to jednak nevyhovujúci stav ciest a veľmi pomalá a nedostačujúca dodávka motorových vozidiel, ba možno povedať i nepochopenie Ministerstva, zahraničného obchodu, ktoré nám nechce povoliť priviezť 25 kusov dvojtonových motorových vozidiel z Francie, ktoré sa práve na túto dopravu veľmi hodia a sú úsporné a keď veľmi dobre vie toto Ministerstvo, aký je nedostatok vozidiel na Slovensku a špeciálne u poštovej správy a že tunajšie továrne vôbec nemienia vyrábať dvojtonové autá. Zakročil som však, aby táto dodávka bola povolená už i preto, že bolo by nemysliteľné, aby sme používali nehospodárne trojtonové autá, ktorých spotreba benzínu by bola skoro dvojnásobná na týchto cestných spojoch a ktoré by boly na východnom Slovensku nevyužité.
Ale i zabezpečenie dopravy sa postupne zlepšovalo a dnes môžem znovu prízvukovať, že zriadením "bezpečnostnej kontroly" v júli 1946 sa bezpečnosť dopravy poštových zásielok značne zlepšila, takže postupom času až k dnešným dobám sa reklamácie so strany obecenstva čo do počtu tak zmenšily, že dnes počet týchto reklamácií je obmedzený na najnižšiu mieru. A tu musím uviesť, že mnoho týchto reklamácií je pre stratu alebo poškodenie zásielok, ktoré sa stalo u zásielok z mimo nášho štátneho územia odoslaných nie na našom území. Zavedením bezpečnostnej kontroly veľmi prísne sme postupovali proti tým nehodným poštovým zamestnancom, ktorí sa nechali zlákať možnosťou ľahkého obohatenia, ale v mnohých prípadoch sme vyšetrovaním zistili, že nešlo o zamestnancov charakterové upadlých, ale väčšinou šlo o zamestnancov, ktorí z núdze alebo z nemožnosti opatriť si potrebné produkty dennej potreby siahli na poštové zásielky. Zistili sme, že šlo často o zamestnancov v minulosti veľmi svedomitých a poctivých a preto sme volili cestu radšej domáceho a rezortného potrestania disciplinárnou cestou, lebo sme verili, že toto služobné potrestanie bude dostačujúce k ich náprave. Vieme veľmi dobre a máme to i praxou dokázané, že títo zamestnanci po patričnom potrestaní pre svoj nerozmyslený skutok stali sa naďalej veľmi svedomití a poctiví zamestnanci. Podanie trestného oznámenia volili sme len u tých zamestnancov, u ktorých nebola nádej na nápravu po disciplinárnom pokračovaní, keďže už išlo o opakovanie takýchto deliktov. Mimo to ani s podnikového hľadiska nebola účelné tých zamestnancov, ktorí sa z týchto uvedených deliktov dopustili z nerozmyslenosti, odovzdávať k potrestaniu obecnými trestnými súdmi, keďže obyčajne následkom potrestania trestnými súdmi musí byť i strata úradu a preto škoda spáchaná týmito zamestnancami musí byť potom složitou cestou vymáhaná a mnoho razy sa ani nevymôže. Preto sme menšie prípady prejednávali disciplinárnou cestou a len nenapraviteľných zamestnancov, ako i väčšie prípady krádeží alebo vylúpenia zásielok sme odovzdávali a odovzdá, varne k potrestaniu obecnými trestnými súdmi. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že tento spôsob potrestania zamestnancov, ktorí sa dopustili týchto nečestných činov, sa plne osvedčil pre pozdvihnutie morálky poštového zamestnanectva. V poslednej dobe sú prípady zneužitia dôvery poštovými zamestnancami ojedinelými zjavmi, ktoré poštová spravia čo najprísnejšie stíha.
Pri mojom expozé bolo taktiež tvrdené zástupcom určitej politickej strany, že v poštových službách sú zamestnávaní takí zamestnanci, ktorí boli za bývalého Slovenského štátu zapletení do známkovej aféry. K tejto veci uvádzam, že konkrétne ide o jedného zamestnanca., ktorý bol pre určité delikty so známkami a s výkonom služby spojené potrestaný Hlavnou disciplinárnou komisiou tým, že bol daný do výslužby so sníženým výslužným. Mimoto proti tomuto zamestnancovi sa viedlo i trestné pokračovanie pred obecnými trestnými súdmi, avšak po potrestaní prvou inštanciou bol naopak druhou a najvyššou inštanciou súdnou oslobodený. Taktiež Najvyšší správny súd rozhodnutie Hlavnej disciplinárnej komisie zrušil a preto zamestnanec musel byť znovu reaktivovaný, čo sa stalo ešte vo februári roku 1945. Napriek tomu proti nemu sa vedie disciplinárne pokračovanie u prvej stolice a podľa výsledku touto discplinárnou cestou bude so zamestnancom naložené.
Pokiaľ ide o obchodovanie poštových zamestnancov s košickými známkami v dobe po oslobodení, môžem len to uviesť, že týchto známok mohol si ktokoľvek v tejto dobe nakúpiť, koľko chcel, čo nemohlo byť preto zabránené ani poštovým zamestnancom a preto predaj týchto známok, pokiaľ sa nestalo to, že by ich boli nadobudli spôsobom neprípustným, nemôže byť predmetom disciplinárneho alebo iné. ho pokračovania. Inak pre veľký časový odstup nie je možné dnes túto záležitosť s úspechom vyšetrovať.
Vo svojom expozé konkrétne som dokázal, že poštový rezort postupuje s vývojom pokroku a vo smysle požiadavok doby i po stránke výstavby telekomunikačných technických zariadení. Uviedol som, že poštová správa zamýšľa postaviť Slovensko po stránke technickej vyspelosti na takú úroveň, akú vyžaduje poloha našej Republiky v strednej Európe. Uviedol som, že previedli sme rôzne objednávky vyspelých technických zariadení v ďalekej cudzine, len aby sme obstarali Slovensku potrebné technické zariadenia pre výstavbu telekomunikačnej siete. V tomto pláne je zahrnutý i nový krátkovlnný vysielaj o výkone 100 kW, ktorý bude postavený vo Veľkých Kostolanoch koncom tohoto roku a začiatkom budúceho roku. Týmto vysielačom sa splní túžba nás všetkých, aby sme naše hovorené slovo a našu hudbu dostali po vlnách éteru k našim zámorským bratom v Amerike. Vieme a vedeli sme, že terajší rozsah a výkon krátkovlnného vysielača pre vysielanie do Ameriky nestačí a preto spolu s Ministerstvom pôšt sme už roku 1946 previedli potrebné prípravy a objednávku tohto krátkovlnného, veľmi silného vysielača. Po tejto stránke snaha poštovej správy je i touto cestou pomôcť potrebám národným a našej Republike, avšak je mimo to viazaná obmedzenosťou finančných prostriedkov, pracovných síl a dodávkami národného priemyslu.
Na počiatku svojho expozé zmienil som sa tiež o škodách, ktoré boly poštovej správe spôsobené prechodom frontu a ešte predtým hyenizmom Nemcov, ktorí drancovali i naše poštové technické zariadenia. O toto sa postarali i Maďari, ktorých obeťou sa stala i veľmi technicky vyspelá telegrafná a telefónna ústredňa v Košiciach za maďarskej okupácie a ktorá bola nimi odvlečená na neznáme miesto. Pátranie po nej skončilo bezvýsledne a preto sme ju prihlásili len na účet reparácií voči Maďarsku Naopak bola nájdená odvlečená telefónna ústredňa z Prešova a po jej nájdení zariadilo sa potrebné pre jej montáž, takže môžeme očakávať, že táto úsredňa bude namontovaná v Prešove koncom tohoto mesiaca, alebo začiatkom mája 1947, ak nenastanú v tom nepredvídané technické a pracovné prekážky.
Poštovej správe je dostatočne známy nedostatok výkonu slovenských vysielacích staníc pro stránke kapacity vysielacích zdrojov. I po tejto stránke som sa dostatočne vo svojom expozé zaoberal a vieme všetci, že stav, ktorý nám bol po oslobodení zanechaný, nebolo možné technicky ani pracovne za dobu dvoch rokov rekonštruovať a prípadne i zlepšiť. Po fronte sme sa snažili zaistiť Slovensku aspoň jeden výkonové silnejší vysielač a preto dali sme do núdzovej prevádzky vysielač Veľké Kostolany o výkone 25 kW, potom postupne 0.5 kW vysielač Banská Bystrica, 2 kW Košice a snaživosťou a technickou vypelosťou poštových technikov a mechanikov umožnilo sa zosilnenie vysielača Banská Bystrica na výkon 25 kW. V poslednej dobe nastupujeme už cestu zlepšovania posluchu v niektorých oblastiach Slovenska a za tým účelom sme už dali do prevádzky vysielač Tatry o výkone 2 kW, takže celá tatranská oblasť má dnes veľmi kvalitný posluch i na lacných prijímačoch. Mimo to už bol vydaný rozkaz na zameriavacie práce pre výstavbu 2 kW vysielača pre oravské kraje a po ich skončení nastúpi sa montáž tohto vysielaču asi v oblasti Dolného Kubína a Párnice. Týmto vysielačom umožníme svetlo osvety i pre naše odľahlé oravské kútiky a to i na lacných prijímačoch.
V auguste t. r. odovzdáme do prevádzky pri Prešove vysielač o výkone 100 kW, ktorý vysielač je najmodernejšej konštrukcie "a bude inštalovaný do novej rozhlasovej reprezentatívnej budovy, ktorú poštová správa tiež do tejto doby dokončí. Keď počítam, že bude postavený 100 kW krátkovlnný vysielač vo Veľkých Kostolanoch, ktorý však bude mať úlohu celoštátnu a že zosilníme Banskú Bystricu na výkon 100 kW a zvýšime výkon vysielača v Bratislave po postavení definitívnych anténnych stožiarov na výkon 100 kW, bude výkon všetkých rozhlasových vysielačov na Slovensku 381 kW, čo je o 199 kW výkonu viac, než bolo za bývalého Slovenského štátu.
Všeobecne je známe, ako som i uviedol vo svojom expozé, že stav budov poštových úradov na Slovensku boly dezolátnom stave. Ani bývalá ČSR a ani bývalý Slovenský štát nemohol dostatočne saturovať potrebu lepších a požadovaných poštových budov na Slovensku. Preto Povereníctvo pôšt, dobre poznajúc stav poštových budov na Slovensku, položilo si za prvoradú povinnosť v rámci dvojročného budovateľského úsilia vybudovať v dôležitých centrách poštových vyhovujúce poštové budovy, čo dnes sa už i uskutočňuje. Naproti tomu v miestach, kde stav budov odôvodňoval ešte odloženie týchto stavieb na dubu aspoň 10 rokov, tam k tejto výstavbe sa neprikročilo a medzi tieto miesta patrí i poštový úrad Bardejov. Za Slovenského štátu bol poštový úrad Bardejov umiestnený v nevyhovujúcich a nezdravých miestnostiach. Okrem toho budova bola i stavebne ohrozená tak, že povaly hrozily zrútením. Preto poštová správa za bývalého Slovenského štátu, vzhľadom na omedzenie stavebných investícií, so súhlasom patričných úradov okupovala bývalý židovský dom, do ktorého sa poštový úrad po stavebnej úprave presťahoval. Za prechodu frontu bola budova poštového úradu značne poškodená. Nakoľko nebolo možné umiestiť tento úrad do inej budovy a prevádzka musela byť čím skôr na tomto úrade zaistená, bola poštová správa nútená urýchlene túto budovu opraviť, aby tak toto dôležité poštové centrum severného Šariša mohlo byť zapojené do poštovej dopravy, a to i za každú cenu. Budova poštového úradu nie je síce ešte vlastníctvom poštovej správy, ale vzhľadom na vykonané investície na tejto budove, ako i k tomu, že takto opravená budova zaisťuje na viac ako 10 rokov vhodné umiestnenie poštového úradu, bolo zariadené, aby na základe § 6 reštitučného zákona bola budova postúpená, resp. navrátená pôvodným vlastníkom a aby ju mohla poštová správa odkúpiť. Preto vynaložené investície na túto budovu neboly márne, ale naopak boly s podnikového hľadiska veľmi vhodné a úsporné.
Zástupcom určitej politickej strany bolo namietané, že riaditeľstvo pôšt v Košiciach nepovolilo adaptáciu miestností pomocného úradu v riaditeľskej budove v Košiciach, ale naopak, že povolilo značným nákladom vystavať nepotrebný skleník na dvore tejto budovy. Vec vo skutočnosti sa má inak. V polovici decembra 1946 bola navrhnutá adaptácia miestností pomocného úradu prerokovaná na mieste zástupcom Povereníctva pôšt, ktorý navrhovanú adaptáciu v tom rozsahu, ako riaditeľstvo chcelo, neschválil, ale naopak schválil túto po účelnom a správnom usmernení tejto adaptácie v rozsahu, ako to potreba služby, ako i úspornosť personálna vyžadovala. Pokiaľ ide o stavbu skleníka, vec sa má tak, že už za býv. ČSR pri stavbe tohto reprezentatívneho paláca poštového bolo rozhodnuté vystaviť i skleník pre pestovanie kvetín a rastlín na výzdobu tejto budovy (ako sa to deje i pri podniku železničnom). Vzhľadom na rozšírenú potrebu motorových vozidiel v oblasti košického riaditeľstva bolo potrebné rozšíriť, resp. postaviť garáže pre tieto nové motorové vozidlá. Riaditeľstvo pôšt so súhlasom prednostu prezidiálneho odboru Povereníctva pôšt postavilo nový skleník, keďže starý musel ustúpiť garážam, na inom mieste, a to vo vlastnej pôsobnosti, keďže stavebné úpravy do 100.000.- Kčs môže prevádzať každé riaditeľstvo vo svojej pôsobností. Za ochoty zamestnancov domovej správy tohoto riaditeľstva podarilo sa tento skleník postaviť nákladom 40.000.- Kčs, teda asi o 20.000.- Kčs lacnejšie ako podnikateľom. K tomu dovoľujem šieste uviesť, že je na mieste s podnikového hľadiska, keď výzdobu miestností a spríjemnenie prostredia zamestnancov je možné prevádzať úsporne, ako je v tomto prípade pestovanie kvetín a rastlín vo vlastnom skleníku riaditeľstva pôšt v Košiciach. Považujem preto postup riaditeľstva pôšt po tejto stránke za správny.
Vo svojom minulom expozé som uviedol, že poštová správa popri svojej prevádzkovej, technickej a investičnej činnosti nezanedbáva ani personálnu stránku svojich zamestnancov a snaží sa v dohode s Ministerstvom pôšt zlepšovať postavenie zamestnancov ako po stránke hmotnej, tak i po stránke sociálneho zabezpečenia. Mimo to má na zreteli i zdravotnú stránku svojich zamestnancov a podniká potrebné opatrenia na zaistenie preventívneho ošetrovania zdravia svojich zamestnancov, ako i zaistiť potrebnú rekreáciu vo vlastných ústavoch. Zamestnanectvo poštovej správy je veľmi rôznorodé. Sú to jednak zamestnanci pragmatikálny smluvní, ako i robotníci sezónní. Mimo to má vo svojom stave i zamestnancov v nepriamom pomere, ako sú poštovní, ktorí vlastne poberajú od poštovej správy len náhradu za obstarávanie úkonov v prospech poštovej správy pri vedení poštovné. Na odľahlých miestach nechádzajú sa mnohé poštové úrady, ktoré prevádzkové sú nie rentabilné pre poštový podnik a udržuje ich poštová správa len z dôvodov verejného záujmu. Ako úradnícka, tak i zriadenecká sila (posol) nie sú plne využití, keďže popyt po poštových službách v tom-ktorom kraji je závislý na úrovni a bohatstve toho kraja. Je samozrejmosťou, že títo zamestnanci, keďže sú nie plne využití, musia byť dištancovaní od tých zamestnancov i po stránke sociálneho a hmotného, zaistenia, ktorí sú plne využití, t, j. konajú viac alebo aspoň 48 hodín. Poštová správa snaží sa síce zlepšovať ich pracovnú príležitosť, t. j. zamestnávať tak, aby stúpol počet ich pracovných hodín, a preto zavádza, kde je to len možné, cezpoľné doručovanie do priľahlých obcí, osád a kopaníc, čím samozrejme zlepší sa platové a pracovné zaradenie týchto zamestnancov na odľahlých miestach. Avšak i v tomto ohľade je poštová správa viazaná jednak prevádzkovými dôvodami, finančnými možnosťami ako i potrebou kraja.
Medzi týchto zamestnancov neplné využitých a zamestnaných patrí kategória neúplné zamestnaných poštových poslov. Bolo nadhodené pri debate o mojom expozé, či povereníctvo hodlá zlepšiť postavenie týchto neúplné zamestnaných poslov tak, že budú plne zamestnaní. Môžem vyhlásiť len kladné stanovisko Povereníctva pôšt k tejto otázke, lebo hneď po oslobodení bola vyslovená zásada, prakticky i prevádzaná, že z dôvodov existenčných nebudú už zriaďované miesta neplné zamestnaných poslov v nižších stupňoch zamestnanosti. Z tej istej príčiny boly ešte jestvujúce miesta v nižšom ako v 5. stupni zamestnanosti postupne upravené aspoň na, 5. stupeň (s platom asi 1700. - Kčs mesačne) a miesta v 9. stupni zamestnanosti premenené na miesta plne zamestnávajúce. Súčasne boly vyšetrené predpoklady, za ktorých by bolo možné neplné zamestnávajúce miesta premeniť na miesta plne zamestnávajúce. Zistilo sa, že tieto predpoklady nie sú všade dané. Vo väčšine prípadov nebolo totiž možné zvýšiť rozsah zriadeneckých úkonov zavedením nového cezpoľného doručovania, lebo nebolo v okolí žiadnych obcí, kde by bolo možné cezpoľné doručovanie zaviesť. Naopak však, neodôvodneným zvýšením zamestnanosti takýchto poslov by poštová správa vydávala peniaze, ktoré ani z čiastky neboly by prevádzkovými príjmami kryté. V iných prípadoch je neplné zamestnaný posol už v nižšom stupni zamestnanosti používaný, len aby sa jeho plat mohol zvýšiť, k cezpoľnému doručovaniu a pridaním ešte ďalších obcí, kde by mal cezpoľne doručovať, zatúžil by sa fyzicky do tej miery, že by vykonávanie služby dlhší čas nevydržal. Nie je teda žiaľbohu, vzhľadom na zemepisné rozpoloženie obcí a osád na Slovensku, možné zatiaľ úplne zrušiť neplnú zamestnanosť poštových poslov na Slovensku, ale je nutné s hore uvedených dôvodov ponechať aspoň vyššie stupne neplnej zamestnanosti, t. i. 5. až 8. stupeň (s platom 1.700.- až 2.300.- Kčs mesačne). Pri obsadzovaní týchto miest sa uplatňuje zásada, že prednosť majú uchádzači miestni, ktorí si môžu existenčne vypomôcť z vlastného hospodárstva, bývajú vo vlastnom dome a pod. Pri tom však platí i naďalej zásada, aby miesta neplné zamestnávajúce boly postupne upravené na miesta plne zamestnávajúce, keď je to možné z príčin prevádzkových a, systemizačných.
Treba konečne podotknúť, že - ako predpokladáme - vhodnejšia úprava normalizačných pomerov zriadeneckého personálu na Slovensku dopomôže nám k tomu, aby sme neplné zamestnaných poslov nemuseli nechať dlhý čas v tejto vlastnosti, ale aby sme ich mohli najviac po 5. rokoch premenovať na poslov plne zamestnaných, resp. na pomocných zriadencov.
Podobne povereníctvo pôšt nie je samostatné vo veci úpravy mzdovej u upratovačiek poštovej správy. Upratovačky sú námezdnými zamestnankyňami v tzv. neodbornej práci. Mzdové pomery takých zamestnancov možno upravovať len podľa smerníc a za výslovného súhlasu Povereníctva sociálnej starostlivosti, ktoré sa pri svojom rozhodovaní riadi vývojom cien a pomerami vytvárajúcimi sa na pracovnom trhu na Slovensku. Podľa toho sme mzdy upratovačiek u pošty na Slovensku upravili v roku 1945 dva razy, naposledy s účinnosťou od 1. XII. 1945. Nebolo teda predpokladu k tomu, aby sme ďalšiu úpravu miezd previedli znova už od 1. I. 1946, teda o mesiac neskôr, pretože hospodárske čísla sa tak rapídne predsa len nemenily, i keď nová úprava miezd upratovačiek bola v českých krajinách prevedená od 1. I. 1946. Nakoľko však bolo konštatované, že aj po prevedení menovej úpravy cenová hladina ešte o niečo stúpla, najmä v prvej polovici roku 1946, preto sme i s ohľadom na zachovanie jednotného postupu s poštovou správou v Čechách pristúpili k ďalšej úprave miezd upratovačiek od 1. júla 1946. Sú teda naše upratovačky od 1. júla 1946 po stránke mzdovej zrovnoprávnené s upratovačkami v krajinách českých, až na to, že sme na Slovensku z dôvodov úspornosti s personálom v rámci dvojročnice nepreviedli ešte preskupenie plne zamestnaných upratovačiek do stavu poštových poslov. Pri tom všetkom však neuzatvárame sa pred možnosťou previesť postupom času aj túto úpravu, ak budú pre to splnené predpoklady, dané naším normalizačným návrhom a keď nám už bude známe, že v Čechách sa táto úprava osvedčila a i ponecháva.
Považujem konečne za vhodné pripomenúť, že Povereníctvo sociálnej starostlivosti považovalo svojho času aj terajšiu mzdu našich upratovačiek za privysokú s poukazom na to, že sa táto (priemerne 11. - Kčs za hodinu) rovná priemernej mzde remeselníka (na p r. kováča) na Slovensku, čo je určitá nesrovnalosť. Dôkazom dobrej úrovne mzdy našich upratovačiek je aj skutočnosť, že podľa miezd našich upratovačiek upravujú mzdy svojich upratovačiek aj ostatné povereníctva v Bratislave.
Pri rozprave o mojom expozé bolo vytýkané, že upratovačky na poštách musia pri prijatí podpísať vyhlásenie zoberú na vedomie, že môžu byť kedykoľvek bez výpovede prepustené. K tomu dovoľujem si podať toto vysvetlenie Poštová správa pocítia aj s upratovačkami ako trvale zamestnanými silami a preto vyšetruje ich národnú a štátnu spoľahlivosť. Keďže sa však z dôvodov služobných prijímajú i bez vyčkávania výsledkov predpísaného šetrenia, dáva sa im podpísať vyhlásenie, aby poštová správa mala možnosť rozviazať ich služobný pomer pre ten prípad, že nesplnia podmienky pre prijatie. Akonáhle sa šetrenie skončí s výsledkom priaznivým, výhrada o možnosti prepustenia bez výpovedi samočinne padá. Podobného vyhlásenia používa poštová správa aj u poštových poslov, prijímaných do služby len na určitý čas. (napr. na dobu zastupovania onemocneného alebo z iného dôvodu neprítomného zamestnanca), pričom sú títo poslovia nazývaní "náhradnými poslami' práve tak, ako za obdobných okoln'oistí zamestnávané upratovačky "náhradnými upratovačkami". Keďže ich služobný pomer končí uplynutím doby, výpoveď nemôže prísť ani do úvahy.
Pri rozprave o mojom expozé bol som dotázaný, či zamýšľa Povereníctvo pôšt zriadiť kategóriu remeselnícku (dielenskú). Predom dovoľujem si uviesť, že podnik pošta je celoštátnym podnikom československým a preto tzv. spoločné záležitosti musia byť riešené i podľa internej rezortnej dohody spoločne s Ministerstvom pôšt. Odhliadnuc od toho, zriadenie kategórie dielenskej vyžaduje vládneho nariadenia, čo v danom prípade tedy nebolo by možné na povahu poštového podniku riešiť nariadením SNR. Toto len na vysvetlenie, akým spôsobom je možné dožadovať sa alebo previesť zásadné personálne a štruktuálne zmeny u podniku československá pošta.
Pokiaľ ide o meritum veci, môžem uviesť, že ani po tejto stránke Povereníctvo pôšt nezanedbalo možnosť zlepšenia hmotného potavenia remeselníckej kategórie. Preto už 17. V. 1946 pod číslom 140 Sb. bolo uverejnené vládne nariadenie, ktoré vypracovalo Ministerstvo pôšt spolu s Poverenítcvom pôšt o zriadení novej kategórie remeselníckych zamestnancov, dielenskej. Od vydania spomenutého vládneho nariadenia má tedy podnik československá pošta právne konštituované 4 katetegórie remeselníckych zamestnancov a to: mechanikov, montérov, dielenských a konečne kategóriu riadičov automobilov. Konečne v dohode s Povereníctvom pôšt bola vypracovaná osnova vládneho nariadenia o úprave služobných a platových pomerov remeselníckych zamestnancov, ktorá bola i schválená a pod číslom 220 Sb. zo dňa 13. decembra 1946 bola i uverejnená ako vládne nariadenie, meniace vládne nariadenie číslo 16 z roku 1927. Podľa tohto vládneho naradenia jednak bola zrušená III. platová stupnica remeselníckych zamestnancov, takže dnes remeselní zamestnanci sú platové zatriedení ten do dvoch platových stupníc, keďže najnižšia III. bola spomenutým vládnym neriadením zrušená, a platová úprava ich bola značne oproti predošlému stavu zlepšená. Podľa vládneho nariadenia č. 220 do týchto nových kategórií remeselníckych bude zatriedený každý remeselný zamestnanec, keď bude vyhovovať po stránke predbežného vzdelania, ako i odborného remeselníckeho vyučenia.
Na základe tejto normatívnej úpravy podali sme už i návrh na normalizovanie potrebného počtu miest vo všetkých 4 kategóriách remeselníckych a môžem dnes už s radosťou konštatovať, že tento návrh v rámci celorezortného návrhu normalizačného a systemizačného sa už personálnou komisiou pri Sbore povereníkov prejednáva. Nové normatívne úpravy remeselníckych zamestnancov u poštovej správy, ako i prípadne schválený návrh normalizačný a systemizačný značne zlepší platové a služobné, postavenie týchto zarmestnancov a naopak som presvedčený, že títo zamestnanci odvďačia sa štátnej správe zvýšeným výkonom pracovným pri budovaní našich telekomunikačných zariadení.
Taktiež pri predmetnej rozprave bol som dotázamý, či by sa nedalo zlepšiť postavenie príslušníkov III. služobnej triedy automatickým postupom do 6. platovej stupnice. I v tomto prípade (Povereníctvo pôšt nemôže samostatne postupovať. Pre povyšovanie štátnych zamestnancov doteraz sú platné smernice, ktoré vydala vláda a vzťahujú sa i na povyšovanie štátnych zamestnancov do 6. platovej stupnice na Slovensku Podľa týchto smerníc podmienkou pre povýšenie je, aby úradník vyhovel všetkým platným zákonným predpisom, t. j., aby viazal miesto systemizované v tej platovej stupnici, do ktorej má byť navrhnutý na povýšenie, ďalej, aby mal patričnú striktne stanovenú započítateľnú služobnú dobu a mal kvalifikáciu aspoň veľmi dobrú. Podľa týchto smerníc a platového zákona povyšovanie do 6. platovej stupnice u tunajšieho rezortu bolo prevedené v rámci navrhovanej systemizácie a to v rozsahu, koľko bola voľných služobných miest systemizovaných v 6. platovej stupnici. Prakticky prišli do úvahy na povýšenie úradníci III. služobnej triedy, do 6. platovej stupnice poštoví asistenti na prednosteňských miestach po 10 ročnej služobnej dobe a na subalterných miestach po 14 ročnej služobnej dobe. Preto požiadavku na mňa vznesenú môže vyriešiť jedine vláda spolu so Sborom povereníkov a to jednotne u všetkých rezortov.
Poznamenávam, že na sociálne postavenie príslušníkov III. služobnej triedy kategórie dopravných úradníkov Povereníctvo pôšt pamätalo pri predložení návrhu na novú systemizáciu a v prípade jej schválenia bude možné značne zlepšiť postavenie týchto úradníkov.
Povereníctvo pôšt nezanedbalo ani prácu remeselných zamestnancov v technickej službe mechanickej, ktorú títo vykonávajú na určitých technických zariadeniach v dôležitých technických centrách. Zaviedlo honorovanie tohto nadvýkonu tzv. výkonovým honorárom dľa smerníc schválených Sborom povereníkov.