Bez ohľadu na teraz uvedené skutočnosti justičná správa prevedie o veci dôkladné šetrenie a podľa jeho výsledku učiní patričné rozhodnutie podľa zákona. Jeho funkcia v ľudovom súdnictve sa už skončila.
Spisy Okresného ľudového súdu v Rožňave proti Kolomamovi Tichému, Ing. Elemírovi Ségovi, Eugenovi Krausovi, Vojtechovi Hliviakovi, Dr. Ladislavovi Langhofferovi a Štefanovi Pálovi som preskúmal. Rozsudky vynesené v týchto veciach vyhovujú zistenému skutkovému stavu. Pokiaľ ide o rôznosť rozhodovania proti Dr. Langhofferovi a proti Štefanovi Pálovi, táto je daná tým, že rozhodovaly rôzne senáty s rôznymi predsedami. Nie je však pravdou tvrdenie pána člena Slovenskej národnej rady Ušiaka, že Koloman Tichý bol oslobodený, lebo Tichý bol odsúdený dvoma rozsudkami na štyri mesiace a jeden týždeň pracovného tábora a 15 rokov straty občianskych práv, pričom trest na slobode si už aj odpykal.
Pokiaľ ide o súdenie nilašov z Rožňavy, poukazujem na to, že ich prihlášky do strany boly na Národnej bezpečnosti II., kde sa však stratily. Vec bola vyšetrovaná aj VI. odborom Povereníctva vnútra Obžaloby sa podávaly na základe trestných oznámení staníc Národnej bezpečnosti. Okolnosť, že niektorý Maďar bol antifašista, alebo rasove prenasledovaný, prípadne sa dostal i do koncentračného tábora, nezmýva úplne jeho vinu, záležajúcu v tom, že ako horlivý Maďar rozbíjal Československú republiku, alebo dokonca sa zúčastnil perzekvovania Slovákov v Maďarsku počas okupácie a tedy nevylučuje možnosť stíhania pred ľudovým súdom.
Na zlej informácii pána člena Slovenskej národnej rady Ušiaka sa zakladá výrok, že sú súdy, kde na smrť odsúdený sa voľne pohybuje na slobode. Bol by som rád pánu členovi Slovenskej národnej rady, keby mi pohľadal tento súd, alebo odsúdeného.
Pokiaľ ide o paritné zastúpenie prísediacich, povereníctvo pri každej príležitosti upozorňovalo, že je účelné do ľudového súdnictva zapojiť všetky politické strany. Povereníctvo však v tomto smere nebolo povolané vydať príkaz. Podľa § 42 vykonávacieho nariadenia o ľudovom súdnictve menovanie prísediacich sa má diať so zreteľom na paritné zastúpenie politických strán, nie je tu však ustanovenie na samotné sostavenie senátov. Prísediacich menuje Okresný národný výbor, senát však sostavuje predseda. Takáto je prax aj na Národnom súde a ani Predsedníctvo Slovenskej národnej riady podľa môjho vedomia do sostavovania senátov nezasahovalo.
Lietajúci senát okresného ľudového súdu podľa § 21 bol zriadený v júli 1946, avšak Povereníctvo spravodlivosti našlo oveľa účinnejšiu a primeranejšiu procesuálnu pomoc ľudového súdnictva v slučení agendy okresných ľudových súdov na určitých dobre obsadených súdoch, ktorého sa v praxi úspešne používa. Na tejto základni sa prikročí v blízkej budúcnosti k úplnému skoncentrovaniu okresných súdov do sídiel krajských súdov.
Povereníctvo spravodlivosti dbalo aj na pokračovanie v neprítomnosti obvineného. Nebolo dôvodu tieto prípady osobitne štatisticky vykazovať. Dôkazom toho, že sa v neprítomnosti hodne pojednáva, je skutočnosť, že okrem iných trestov v neprítomnosti bolo vynesených aj 7 rozsudkov smrti. Povereníctvo zistilo, že proti neprítomným sa pokračuje podľa zákona. Je však predovšetkým vecou Národnej bezpečnosti i príslušných činiteľov, ktorí sú oprávnení podávať trestné oznámenia, aby proti neprítomným vinníkom podávaly trestné oznámenia.
Doteraz boly podané žiadosti o mimoriadny opravný prostriedok v roka 1946 255 a v roku 1947 120 prípadov, teda úhrnom 375. Z toho Úrad obžaloby pri Národnom súde vybavil 242 prípadov, t. j. 64%. Ztoho počtu mimoriadny opravný prostriedok bol podaný len v 38 prípadoch, 204 prípadov bolo vybavených zamietnutím alebo iným spôsobom. Národný súd v týchto veciach mal prvé termíny vypísané a pokračoval 10. apríla t. r.
Nepriaznivá kritika veľkého počtu oslobodzujúcich rozsudkov tiež nie je celkom odôvodnená. Podľa § 6 vykonávacieho nariadenia obžalobcu sám nemôže vec meritórne vybaviť odopretím stíhania, vždy musí rozhodovať súd. Návrh obžalobcu na odopretie stíhania v mnohých prípadoch súd neschválil a nariadil podľa obžaloby, čo malo zpravidla za následok, že v týchto veciach došlo k oslobodeniu. Osobitne by bolo treba s vecou sa zaoberať so zreteľom na dohodu medzi republikou Československou a Maďarskom o výmene obyvateľstva, nemôžem však tak učiniť so zreteľom na medzinárodný dosah veci, ako som to už uviedol vo svojom expozé.
Slávna Slovenská národná rada!
Nemožno správne tvrdiť ani to, že odsúdených bolo len 3686 osôb, ako to tvrdí pán člen Slovenskej národnej rady Ušiak, keďže nielen trest smrti a trest na slobode, ale aj konfiškácia majetku, verejné pokarhanie, strata občianskych práv, ba aj samotné vyslovenie viny je vlastne následkom odsudzujúceho výroku a má v zápätí veľmi závažné právne následky v neprospech odsúdeného.
Povereníctvo spravodlivosti za funkcionárov ľudového súdnictva menovalo sudcov najčastejšie na návrh Okresných národných výborov. Kedykoľvek sa vyskytly dôvody, aby túto funkciu naďalej nevykonávali, Povereníctvo vždy vyhovelo predneseným sťažnostiam a funkcionárov odvolalo. Stály sa ovšem prípady, že Okresný národný výbor navrhol funkcionárov, Povereníctvo však menovania podľa toho nepreviedlo preto, lebo ich nepovažovalo za vhodných pre výkon tejto funkcie. Normy o ľudovom súdnictve nikde neustanovujú, že sudcovskí funkcionári ľudového súdnictva majú byť ustanovení so zreteľom na paritné zastúpenie politických strán. Nie je ani mysliteľné, aby úrady malý evidenciu svojich zamestnancov podľa príslušnosti k politickým stranám. Z úhrnného počtu 229 sudcovských úradníkov, činných v ľudovom súdnictve vôbec bolo 203 osôb preverených na A), 19 preverených na B) a na začiatku ľudového súdnictva 7 osôb nepreverených, resp. na C) preverených. Osoby preverené na B) alebo C) a nepreverené v smysle horeuvedeného boly činné najmä v ľudovom súdnictve proti obvineným maďarskej národnosti. Tieto osoby boly neskoršie funkcií zbavené s t. č. ani jedna takáto osoba nie je činná ako nepreverená. Zapojenie osôb preverených horšie než na lit. A) do ľudového súdnictva dialo sa pred ukončením preverovania, totiž ešte v čase, keď sa ešte nevedelo, s akým výsledkom sa skončí ich preverenie, avšak započatie ľudového súdnictva nestrpelo odklad.
Nie je mi známe, vážení pánovia, že v ľudovom súdnictve bol činný aj, taký sudca, ktorý by bol býval zatvorený. Ostatne vieme, že v roku 1945 - v prvých dňoch po oslobodení - sa prikročilo aj k zaisteniu takých osôb, nevina ktorých potom bola zrejme dokázaná.
Slávna Slovenská národná rada!
Ľudové súdnictvo sa chýli k úplnému ukončeniu. Stále dochádzajú však nové trestné oznámenia (za január a február 1947 úhrnom 750), ktoré zvyšujú počet neskončených vecí. Práve vzhľadom na malý počet neskončených vecí prevedie Povereníctvo spravodlivostí sústredenie okresných ľudových súdov rozšírením príslušnosti okresných ľudových súdov v sídle krajských súdov na všetky okresy v ich obvode. Tým sa docieli jednotnejšie rozhodovanie, väčšia špecializácia u sudcov a zvýši kontrola. Pri tomto riešení sa dá dôvodne očakávať, že agenda, ľudových súdov už aj pred uplynutím účinnosti nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR klesne na minimum.
Slávna Slovenská národná rada!
Záverom vyslovujem vďaku pánom členom Slovenskej národnej pády, ktorí sa na predmetnej rozprave zúčastnili, za ich záujem o činnosť justičného rezortu a dovoľujem si zdôrazniť, že tak teraz, ako aj v budúcnosti prijímam každú vecnú kritiku, ktorá slúži prospechu justície, záujem ktorej bol a zastane pre mňa najvyšším príkazom. (Potlesk.)
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Udeľujem slovo pánu povereníkovi priemyslu a obchodu Dr. Jánovi Púllovi.
Povereník priemyslu a obchodu Dr. Ján Púll:
Slávna Slovenská národná rada! Prvá časť dotazov, resp. kritiky k môjmu referátu týkala sa premiestenia priemyslových podnikov, strojného zariadenia, priemyslových podnikov z českého pohraničia na Slovensko. A prvá otázka týkala sa prideľovania tlačiarní. Konfiškáty kníhtlačiarní boly prideľované priamo Ministerstvom priemyslu minulého roku a to politickou komisiou, ktorá bola zriadená pri Ministerstve priemyslu. Teraz sa konfiškáty kníhtlačiarní prideľujú globálne Ministerstvom priemyslu "Družstvu tlač" na Slovensku a toto ich rozdeľuje v komisii sostavenej z predsedníctva grémia kníhtlačiarov a iných inštitúcií a za súhlasu Povereníctva priemyslu a obchodu.
Prideľuje ich jednotlivým slovenským nadobúdateľom. Ak pán člen Slovenskej národnej rady Gáj vyslovil pochybnosť, že či politické vplyvy nezasahujú do prideľovania týchto kníhtlačiarní, môžem ho uistiť na základe podrobnej špecifikácie 80 nadobúdateľov, že grémium slovenských kníhtlačiarov prideľuje zariadenie kníhtlačiarní podľa objektívnych potrieb a nie podľa politickej príslušnosti. Nechcem slávnu Slovenskú národnú radu obťažovať čítaním celého soznamu, ktorý sa skladá z mnohých položiek a z mnohých nadobúdateľov, ale ten je u mňa k dispozícii. Pokiaľ ide o premiesťovanie priemyslových podnikov vôbec, môžem slávnej Slovenskej národnej rade sdeliť, že v poslednej dobe táto akcia sa urýchlila menovite po vymenovaní zmocnenej vlády pri Ministerstve priemyslu, ktorý má na starosti urýchlené premiestenia. K 15. marcu t. r. bolo premiestených 90 podnikov s 5096 pracovnými príležitosťami. K 31. marcu bolo premieslených 104 podnikov s 5920 pracovnými príležitosťami. Za dobu od 15. marca do 31. marca bolo teda premiestených 14 podnikov s 824 pracovnými príležitosťami. Dohromady doteraz 5920 pracovných príležitostí. Ak pán člen Slovenskej národnej rady Gáj vyslovil pochybnosti, či tieto čísla sú správne a vyslovil dotazy po štatistike presnej, ktorá by uvádzala, kde strojné zariadenie, ktorým nadobúdateľom bolo pridelené, zase nechcem slávnu Slovenskú národnú radu niekoľko stranovou špecifikáciou obťažovať, ale táto je u mňa pre pána člena Slovenskej národnej riady, ktorý má o to záujem, k dispozícii.
Pri rozpore premiestených podnikov do 31. marca, t. j. 104 podnikov, ktoré predstavujú 5900 pracovných príležitostí, to znamená 5900 pracovných príležitostí, ktoré na tomto strojnom zariadení boly zamestnané v českých zemiach, nemožno očakávať, že po premiestení týchto podnikov na Slovensko zamestnajú okamžite ten istý počet, ako zamestnávaly v českých zemiach. Každý podnik, keď je premiestený do nového prostredia, rozvíja sa v ohnisku rôznych vplyvov, ktoré pôsobia na jeho rozvoj. Záleží tu na vedení, doprave, vyspelosti a zapracovanosti robotníctva a iných faktoroch. Len podľa, kontroly, ktorú sme urobili v týchto premiestených podnikoch, zistili sme, že na 4 pracovné príležitosti, ktoré boly zamestnané pri strojoch v českých zemiach, na Slovensku sú zamestnaní 3 zamestnanci. Očakávame však, že vývinom týchto podnikov zamestná sa ten istý počet zamestnancov ako v českých zemiach. Kontrolou sa zisťuje, kde by aký počet zamestnancov neodpovedal skutočnosti, ako bol Ministerstvom priemyslu, resp. hospodárskymi inštitúciami v Prahe zistený a nám oznámený a zisťuje sa tak manko, ktoré reklamujeme na Ministerstve priemyslu vo smysle poslednej dohody medzi Ministerstvom a Povereníctvom. Len k vôli informácii by som slávnej Slovenskej národnej rade pripomenul, že premiesťovanie priemyslových podnikov nie je pre nás jediným prameňom industrializácie Slovenska a ani nie najhlavnejším. Spoliehame industrializáciu Slovenska postaviť menovite na nových podnikoch, s novým strojným zariadením tak, ako je to v dvojročnom budovateľskom pláne. Okrem toho je v behu akcia premiesťovania jednotlivých strojov, ktorá predstavuje 4. 000 pracovných príležitostí. V rámci tejto akcie bolo doteraz premiestených 1. 033 kovo-obrábacích strojov, 90 papier spracujúcich strojov, 12 drevo-obrábacích, 9 tehelní pre obnovu východného Slovenska, 3 kamenárske podniky, 2 rukavičkárske výrobne, čo reprezentuje 3. 200 pracovných príležitostí. Ďalej je v behu dobrovoľné premiestenie niektorých podnikov z Čiech na Slovensko, ktoré sú mimo rámca našich ujednaní. Ďalej je v behu premiesťovanie priemyselných závodov menovite z Nemecka v rámci reparácii. Ďalej v rámci industrializácie počítanie i s budovaním, resp. s premiesiením ťažkého priemyslu z českých zemí zo strategických dôvodov, čo je ovšem akcia na dlhšie doby.
Zahraničné úvery a reparácie. Problém zahraničného úveru, ktorého sa pán poslamec Gáj dotkol, nepatrí vlastne do kompetencie môjho Povereníctva. Predpokladám, že mal pán poslanec na mysli čerpanie úveru, ktorý Československu poskytly Spojené štáty vo výške 50,000.000.- dolárov na nákupy z prebytkov americkej armády a vo výške 2 1/2 mil. lib. šterlingov, ktoré Československu poskytlo Anglicko, taktiež na nákup z prebytkov anglickej armády, do ktorých Povereníctvo priemyslu a obchodu v rámci svojej kompetencie zasiahlo, úver, ktorý nám poskytly Spojené štáty, z tohoto úveru vyčerpalo Československo spolu 91/2 milióna amer. dolárov, rozdelených na jednotlivé ministerstvá podľa podrobného vyčíslenia. Povereníctvo priemyslu a obchodu participovalo primeraným podielom na nákupoch Ministerstva vnútorného obchodu a Ministerstva priemyslu, ktoré v zahraničí ako nákupci figurovaly. Tento podiel sa pohyboval podľa druhov tovaru od 25% až do 33% Keďže nakupovaly jednotlivé ministerstvá priamo pre celú Československú republiku, nebolo vecou Povereníctva priemyslu a obchodu sa starať, aby každé korenšpodujúce poverenítvo dostalo svoj podiel. Napriek tomu však sme upozorňovali všetky príslušné povereníctva na nutnosť nárokovať si od príslušného ministerstva primeranú kvótu. Pokiaľ ide o čerpanie aglického úveru, zatiaľ bola odčerpané len asi za 200.000 lib. šterlingov na nákupy zväčša spotrebných statkov. Pretože z prebytkov anglickej armády nemožno už zakupovať statky spotrebné, ale len statky investičné, bude podiel Slovenska pri čerpaní tohoto úveru činiť najmenej 33% a možno pri konečnom vyúčtovaní dosiahne až 50%. Začiatkom apríla t. r. bol podpísaný kontrakt s anglickými miestami na zakúpenie 128 strojov, fresky, brúsky, špeciálne sústruhy a pod. v hodnote asi 60.000 libier šterlingov, ktoré sú určené pre slovenský priemysel a k zakúpeniu ktorých sme dali súhlas. Máme nadej, že sa nám podarí zaistiť pre slovenský priemysel väčší počet moderných a pomerne lacných strojov anglickej a americkej výroby.
Otázku nemeckých reparácií sleduje Povereníctvo priemyslu a obchodu podrobne a starostlivo. O otázke delenia nemeckých reparácií medzi zeme české a Slovensko rokovala vláda vo svojej 19. schôdzi 13. septembra 1946. Riešenie tejto otázky s konečnou platnosťou nevybavila. Pri poslednom jednaní s ministrom Laušmanom a s jeho ministerstvom dohodli sme sa, že túto otázku vyriešime koncom apríla t. r. v Prahe. Až doteraz dostalo Československo v rámci reparácií z Nemecké pridelené priemyslové podniky v hodnote približne 11,000.000 RM. V prvom kole dostalo Československo stroje z podniku "Waldrig"'v Siegene, "Fric Müller"'v Etlingene, "Klubenvenwerck" v Glinde, "Haniela Lück" v Düseldorfe v úhrnej hodnote 4,000.293.- RM a podľa dohody všetky strojné zariadenia z prvého kola majú prísť na, Slovensko do škodových závodov v Dubnici nad Váhom. Do 1. marca 1947 bolo do Československa už dovezených asi 300 ťažkých strojov, z ktorých okolo 100 je už v Dubnici nad Váhom, zatiaľ čo ostatné sa opravujú, a budú dopravené do Dubnice nad Váhom po dokončení stavby druhej veľkej haly. Zo závodu "Ebenhausen", ktorý dostalo Československo v druhom kole, dostala naša chémia stroje v hodnote asi 75.000 RM. V štvrtom kole sa práca československej delegácie v jari sústreďuje na získanie továrne Fugl-Fischer A. G. Schweingfurt v hodnote 6,000.000.- RM, ktorá má prísť tiež na Slovensko. Možno že sa československej delegácii v jari podarí ešte získať zariadenie jednej lodenice, ktorá by prišla tiež na Slovensko. Konečne vláda sa usniesla 17. decembra 1946 na zriadení ústrednej reparačnej a reštitučnej komisie pri Ministerstve zahraničných vecí, v ktorej je Slovensko zastúpené dvoma členmi, a to zástupcom Povereníctva financií a zástupcom Povereníctva priemyslu a obchodu. Táto komisia má riešiť všetky otázky spojené s prevádzaním a evidenciou reparačných plnení.
K distribučným otázkam, ktoré boly v Slovenskej národnej rade spomenuté. Otázky týkajúce sa kože a obuvi. K tomu, aby bol dvojročný plán splnený, treba na Slovensko doviesť 55 až 60% surových koží zo zahraničia. Prídely surových koží na jednotlivé továrne, resp. medzi znárodnený a súkromný sektor prevádza distribučná komisia surových koží, ktorej členmi sú mimo iných zástupcovia súkromného aj znárodneného kožiarskeho priemyslu na základe percentuálneho kľúča, vypočítaného podľa prevzatých výrobných záväzkov tou-ktorou firmou v rámci dvojročného plánu.
K ďalšiemu dotazu, že na vydané odberné lístky v roku 1946 nebolo možno dostať obuv, oznamujem, že okresným národným výborom bolo zasielaných toľko lístkov, koľko bolo do jednotlivých filiálok národného podniku "Baťa", alebo ostatných obchodov dodané obuvi. Prebytok lístkov bol zdanlivý a vznikol tak, že mnohí držitelia týchto lístkov si nemohli zakúpiť taký druh obuvi, aký žiadali, hoci v iných druhoch boly lístky obuvou kryté. V roku 1946 činil export okolo 50.000 párov obuvi ako kompenzácia za surové kože a chemikálie. Z výroby obuvi na Slovensku v roku 1947 počíta sa s exportom okolo 1,260.000 párov rôznej obuvi. K dotazu, či sa zabezpečí prídel obuvi a remeňa na poukážky, sdeľujem, že pri dodržaní dvojročného plánu v kožiarstve bude každá poukážka krytá.
Otázky týkajúce sa mydla. Mydlo sa distribuje na základe vyhlášky č. 326/1945 a 1440/1946 na zvláštne ústrižky lístkov na cukor, dávky v jednotlivých mesiacoch sa určujú vyhláškou, ktorú vydáva Povereníctvo výživy. Nateraz je mydlo distribuované tak, že v jednom mesiaci obdrží polovica okresov Slovenska mydlo, v nasledovnom mesiaci druhá polovica okresov a to v dávkach po 10 dkg pracieho mydla na osobu. Okrem toho podľa zásob sa uvoľňuje tiež na ústrižky na cukor toaletné mydle pre deti do 6. rokov. Tak bolo uvoľnené toaletné mydlo v 23. zásobovacom období pre všetky okresy a v 25. zásobovacom období pre 44 okresov. Výška dávok je závislá od výroby. Výroba je nedostačujúca. Z akcií "UNRRA" nedošlo na Slovensko mydlo od 10. mája 1946, Slovensko obdržalo 107 vagónov mydla menej, než by mu podľa dohody s Ministerstvom vnútorného obchodu patrilo. Produkcia olejov a tukov je na Slovensku malá, aj tá je používaná k výrobe umelých tukov. Z cudziny neboly doteraz uskutočnené väčšie dodávky surovín. Pre rok 1947 je plánovaná výroba 4.240 ton pracieho mydla, 397 ton toaletného mydla, 58 ton holiaceho mydla, 440 ton mazľavého mydla a 463 ton pracích práškov. Dodržanie tohto výrobného plánu bude zaručené, ak sa nám podarí na svetových trhoch nakúpiť dostatočné zásoby surovín, čo sa dosiaľ nepodarilo.
Otázky týkajúce sa textilu. Slovenský textilný priemysel, i keď prechodom frontu podstatne nepoškodený, evakuáciou surovín polotovaru a hotových výrobkov utrpel značné straty tam, kde nejaké zásoby ostaly, staly sa predmetom prednostného zásobovania armád. Rovnako i nová výroba v podstate kryla len potreby verejného sektoru. K zabezpečeniu toho, ako aj k zdôrazneniu viazanosti textilného tovaru v smysle dovtedajšej distribučnej praxe zavedenej bývalým NÚZ-om, Povereníctvo výnosom zo dňa 15. mája 1945 vyhradilo si akúkoľvek dispozíciu obehu v dodávkach a v potrebe textilného tovaru a to v celom rozsahu od výroby po konzumenta. Nepatrné zásoby, ktoré boly k dispozícii po krytí potrieb armád, boly hromadne dané k dispozícii Povereníctvu sociálnej starostlivosti na výpomoc najpotrebnejším obetiam vojny. S distribúciou pre civilný sektor začalo sa v septembri 1945 a to formou tzv. okresných distributérov, t. j. obchodných firiem, ktoré si podľa dožiadania navrhly okresné národné výbory. Delenie na maloobchod prevádzaly okresné národné výbory samotné. Táto distribúcia, postupne zapájajúca sa od východu na západ na jednotlivé okresy podľa stupňa zničenosti a podľa počtu obyvateľstva a dokonca roku 1945 obsiahnuvšia celé Slovensko, spočívala na lístkovom systéme. Lístky vydávaly miestne národné výbory a to vzhľadom na obmedzenosť zásob v presne stanovenom poradí dôležitosti a potrebnosti. Na prechode roku 1945 funkciu distributérov prevzaly veľkoobchodné firmy. Tovar bol prideľovaný týmto Povereníctvom a na maloobchod od nich bol delený príslušnou Obchodnou a priemyselnou komorou. Až do konca februára i táto tkzv. oblastná distribúcia spočívala na princípe lístkov. Zavedenie tohoto lístkového systému po šesťročnom pomernom blahobyte v textile pri vtedajších výrobných a prísunových možnostiach, predstavovalo snahu pomôcť drobnému občanovi.
Je nesporným znakom pružnosti distribučného aparátu, že vo chvíli zvýšenej výroby, prísunu UNRRA tovarov a tovarov z Čiech koncom februára upustilo sa od lístkovej viazanosti ako regulátora spotreby a spokojilo sa so zápisom odberu textilného tovaru do potravinovej knižky konzumentov. Život túto prax skrátil na prechodný čas. V jarných mesiacoch 1946 sa situácia na textilnom trhu zlepšila. Ovšem zase len prechodne a to vzhľadom na dostatočné zásoby UNRRA surovín a surovín zo SSSR ako i prebytky z textilných surovín na svetových trhoch.
Povereníctvo priemyslu a obchodu preto viazalo len odber a dodávku metrového tovaru slovenskej výruby. Táto zlepšujúca sa tendencia na textilnom trhu bola prerušená v letných mesiacoch 1946 jednak našimi exportnými záväzkami, ktoré boly zameškané a musely byť splnené za kratšiu dobu, jednak zvýšeným odsunom Nemcov zamestnaných v českom textilnom priemysle. I keď tieto príčiny v podstate sa dotýkajú hlavne českých krajín, jednako maly bezprostredný odraz na zásobovanie Slovenska, nakoľko, ako je známe, Slovensko v textilnom sektore je vstave kryť svoje potreby zhruba len z jednej tretiny. Okrem toho prišla značná importná povinnosť podľa dvojročného hospodárskeho plánu, ktorý československému textilnému priemyslu ukladá vývoz takého množstva textilu, ktorým by zaplatil dovoz potrebných textilných surovín. Až tento moment trvalého rázu viedol k podviazaniu i obehu i spotreby tak, ako ho prinášajú vyhlášky č. 1723 a č. 1966.
K problémom konfekčnej výroby. Nezodpovedá skutočnosti, že po celé dva roky nebolo pridelené konfekčným krajčírom surovín ani na jeden oblek. Od októbra 1945 do konca septembra 1946 do konfekčnej výroby bol zapojený každý výrobca, ktorý si o to zažiadal. A práve táto prax spôsobila, že od Povereníctva žiadali prídel i úplne drobní živnostníci, hoci v normálnych časoch pracovali len vo mzde, alebo s nákupom v obchode. Nakoľko sa tento stav ukázal byť trvalo neúnosný jak s hľadiska vnútorného trhu, tak s hľadiska dodávateľa, počínajúc štvrtým kvartálom 1946 stanovila sa dolná hranica strojov, päť strojov, od ktorej Povereníctve dotovalo priamo. Výroba menšieho rozsahu mala, možnosť saturácie cestou obchodu. Pretože za účinnosti vyhlášky č. 1966 drobnému živnostníkovi nie je daná možnosť nákupu surovín u maloobchodu, je počínajúc druhým kvartálom 1947 do zásobovania remeselnej konfekčnej výroby zapojený Sväz živnostenských spoločenstiev. Jeho úlohou je rozdeliť globálny remeselný kontingent, ktorý dostane od Povereníctva priemyslu a obchodu, na všetkých remeselných krajčírov. Hranica pre posúdenie pojmu remeselnej a továrenskej výroby je so stanoviska distribučne-účelového stanovená na 20 nemocensky prihlásených zamestnancov. Nad túto hranicu dotuje Povereníctvo priamo, pod túto hranicu Sväz živnostenských spoločenstiev. Pokiaľ ide o požiadavku zastúpenia konfekčných krajčírov v distribučnej komisii, treba povedať, že v tejto je zastúpený práve Sväz živnostenských spoločenstiev, ktorý má zastávať ich záujmy.
Aké množstvo textilu sa zabezpečí pre vnútorný trh v roku 1947. Zo slovenskej výroby včítane konfekcie a verejného sektoru to bude: vlnených látok okolo 4,200.000 metrov, bavlnených a umelých hodvábnych látok okolo 13,000.000 metrov, ľanových tkanín okolo 300.000 metrov, pleteného a stávkového tovaru okolo 1.200 ton, pančúch a ponožiek okolo 5,600.000 párov. Z českej výroby, ak budú splnené 100% kontingentné dohody, bude to vlnených tkanív okolo 400.000 metrov, bavlnených a umele-hodvábnych tkanín okolo 8,400.000 metrov, pleteného a stávkového tovaru, ba i pančúch a ponožiek 1.100 ton, kotonových dámskych hodvábnych pančúch 1,500.000 párov. Ešte k tomu by som len toľko pripomenul, že podľa dohody s Ministerstvom vnútorného obchodu bude v celej Československej republike zavedený jednotný distribučný systém, ktorý sa bude zakladať na tom, že každý obyvateľ má mať právo na rovnaký prídel, či v českých zemiach alebo na Slovensku, to znamená, že sa bude všetko obyvateľstvo zásobovarť z jedného koša v celej Československej republike.
Bola tu otázka na vraj prílišné zásoby v našich textilných fabrikách a bolo povedené, že je v Ružomberku zásoba okolo 4,000.000.-Kčs. Týchto 4,000.000.-Kčs predstavuje okolo 140.000 metrov bavlneného tovaru. Takáto zásob dneska v Ružomberku nie je, vznikla v Ružomberku prechodne väčšia zásoba a hlavne ako exportná rezerva. Po snížení exportného plánu bola táto zásoba rozdistribuovaná.
Pokiaľ ide o export v januári a februári zo slovenských tovární, exportný plán "SLOVENY", národného podniku "SLOVENA" na prvý kvartál 1947 vo výške 625.000 metrov bude úplne splnený do polovičky mája t. r. Naproti tomu z exportného programu slovenských bavlnárskych závodov v rozsahu 1,100.000 metrov sa za prvý kvartál uskutočnilo len 140.000 metrov. Rozdiel sa ešte zmenší vybavením objednávok prijatých na Pražskom vzorkovom veľtrhu. Príčinou dnešných ťažkostí v exporte slovenských bavlnených tkanín je jednak charakter masových Artiklov slovenskej typickej ľudovej potreby vyrábanej v Rybárpoli, jednak otázky cenové. To, čo sa z titulu exportu neuskutočnilo za prvý kvartál, ako aj to, čo predstavuje sníženie exportného záväzku proti pôvodnému pianu, uvoľnilo sa slovenskému vnútornému trhu. Koľko surovín bolo v roku 1946 pridelené na zošľachtenie v Čechách a koľko tovaru z týchto surovín došlo zpäť na Slovensko. Ako sa kontroluje zošľachtenie. Za celý rok 1946 bolo pridelených na zošľachtenie 50 ton "Vistry" a 3 tony umelého hodvábu. Okrem toho za hotový tovar sa vykompenzovalo 15 ton umelého hodvábu. Hotový tovar z oboch položiek postupne dochádza. Kontrola všetkých surovín, polotovaru a hotových výrobkov z titulu zošľachtenia, mzdovej práce alebo kompenzácie s českými zemiami prevádza sa podľa vyhlášky ministra priemyslu a vnutorného obchodu č. 10/1947. Pokiaľ ide o prídel pamuku, produkcia pamuku v roku 1946-1947 160.000 balíkov bola rozdelená takto: 50% "Slovenke", 25 % súkromným obchodom, 25 % družstevnému sektoru. Podiel družstevného sektoru s určením pre celý družstevný sektor prevzala Veľkonákupná spoločnosť družstiev v Žiline. Toľko, pokiaľ sa týka jednotlivých konkrétnych dotazov.