Táto osnova bola už trikrát stiahnutá s programu pléna. Stalo sa tak vždy z obáv doterajších materských obcí, že budú ukrátené, či už hospodársky, či po stránke ich vlastnej výstavby, či po stránke kultúrnej, či koniec koncov i vo svojej prestíži. Na spoločnom zasadnutí výborov Slovenskej národnej rady boly tieto obavy svedomite zvážené a zhodnotené. Predkladaná osnova bola podľa toho prepracovaná a ďalšia prosperita materských obcí plne zaistený pričom bolo jednomyselne konštatované, že ďalší rozvoj Vysokých Tatier zaistí i prosperitu dosavádnych materských obcí bez ohľadu na administratívnu formu a rozrušenie dosavádnych administrativnych celkov. Bolo konečne konštatované, že i keby dnes nedošlo k vytvoreniu jedinej obce zo všetkých do úvahy prichádzajúcich osád, že tieto sú odhodlané voliť cestu zriadenia malej samostatnej obce, v čom im nikto nemôže zabrániť a čo by koniec koncov viedlo k dnes predpokladanému riešeniu.
Poľnohospodársky charakter podtatranských obcí bude aj naďalej tvoriť s novou obcou jeden hospodársky celok vzájomne sa doplňujúci a zveľaďujúci. Som presvedčený, že tak často spomínaná podtatranská bieda a chudoba práve týmto riešením bude čo najskôr odstránená.
K rozhodnutiu o zriadení samostatnej magistrátnej obce Vysoké Tatry viedol nás hlavne význam Tatier v našom národnom živote, v našom domácom a zahraničnom cestovnom ruchu. Podľa zistenia Štátneho štatistického a plánovacieho úradu na Slovensku za rok 1946 vo Vysokých Tatrách bolo celkom 48.330 návštevníkov, ktorí strávili 510.977 noci. Keď berieme priemernú útratu dennú 200.- korún, vychodí nám približne 102 miliónov korún obratu. Pri normálnom cestovnom ruchu môže sa vo Vysokých Tatrách docieliť obratu vyše miliardy korún československých, nakoľko v minulom roku časové i priestorové bola využitá dnešná kapacita Tatier len asi z 1/5.
Vykázané čísla sú veľmi nízke v porovnaní s predvojnovými štatistikami čísla tieto nás neuspokujujú, čo ale neznamená ešte, že podniky ako také boly pasívne, ako to dnes vidíme v mnohých hospodárskych odvetviach a že zveľadeniu a rozmnoženiu týchto podnikov nemáme venovať pozornosť. Naopak, najpriaznivejšie hospodárske odvetvia, najmä voči zahraničiu sú tie, u ktorých môžeme zamieňať prácu za tovar. V odvetví cestovného ruchu poskytujem- v cenách približne na 30% tovarov a za 70% služby, t. j. prácu. Pritom neuvádzam ďalšie priaznivé následky tohoto hospodárskeho odvetvia, v ktorom sa ľuďom vracia zdravie, sila a chuť k životu.
Bohužiaľ, musíme konštatovať, že vo všetkých doterajších vládnych prehláseniach a programoch, ako aj v expozé príslušných pánov ministrov a pánov povereníkov sme počuli len veľmi málo, alebo vôbec nič o tomto hospodárskom odvetví, ačkoľvek vidíme, že práve medzi ľudom je o toto odvetvie veľký záujem, či už ako podnikateľov, alebo konzumentov. Dôkazom toho sú rôzne rekreačné akcie úradov, inštitúcií, závodných výborov atď. Oproti tomu treba naopak konštatovať, že práve tento záujem nášho občianstva sa obmedzuje, ba priamo znemožňuje politikou vysokého cestovného a vysokých cien vôbec. Pýtam sa v tejto súvislosti tiež, načo mienia povolaní činitelia používiaiť rezervy národných podnikov, ktoré majú podľa dekrétu pána prezidenta Republiky každý rok dotovať 10%-ami z čistého zisku v prospech zamestnanectva, jednotlivých podnikov.
Vysoké Tatry sú tiež cieľom medzinárodného cestovného ruchu a považujem za šťastlivú, náhodu, že usporadúvame záležitosť Vysokých Tatier práve v čarse, keď uzatvárame priateľské politické i hospodárske smluvy s bratským poľským národom.
Bolo by preto časové reliazovať aj turistickú dohodu Československo-poľskú. Uzavreli sme už mnoho platobných a obchodných dohôd s ostatnými zahraničnými štátmi, ale nič sme nepočuli o dohode cestovného ruchu a ešte menej o zmiernení pasových a vízových predpisov. Vzhľadom na svoje vývody apelujem na príslušných činiteľov, aby sa nezabudlo aj na ostatné naše oblasti cestovného ruchu, a síce v Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre, na Orave, v našich kúpeľoch, v strediskách atď., aby sme nezanedbávali ďalšiu iniciatívu v tomto smere., plne využili prírodné bohatstvá, krásy a našu vrodenú vlastnosť - slovenskú pohostinnosť, ktorými Boh tak bohaté obdaroval zem a národ medzi Tatrami a Dunajom, aby prekvitaly a stály sa oázou uzdravenia, rekreácie, športu, cudzineckého ruchu a blahobytu na tomto kontinente. (Potlesk.)
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže viac prihlásených není, prikročíme k hlasovaniu. Dávam hlasovať o osnove nariadenia o utvorení okresu a obce Vysoké Tatry. Kto súhlasí s osnovou tak, ako bola. pánom zpravodajcom prednesená, nech zodvihne ruku. Je to väčšina. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila túto osnovu.
Tým je program dnešného plenárneho zasadnutia vyčerpaný. Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Slovenskej národnej rady svolá Predsedníctvo písomne.
Slávna Slovenská národná rada! Pred zakľúčením nášho zasadnutia prichodí mi vykonať smutnú povinnosť. Práve došla smutná zvesť, že člen Slovenskej národnej rady Ladislav Lipták, ktorý sa zúčastnil ešte včerajšieho plenárneho zasadnutia, dnes ráno idúc do práce klesol na ulici mŕtvy. Trpel dlhšie a ťažko. No mysleli sme, že prekonal nebezpečenstvo. Slovenská národná rada sa tým už tretí raz halí do smútku. Po Tomášovi Tvarožkovi a Jankovi Jesenskom odchádza z našich radov člen Slovenskej národnej rady Lipták. Odchádza od nás muž znamenitých osobných i politických kvalít. Účastnil Slovenského národného povstania, pomáhal organizovať hospodársky život na povstaleckom území. Keď nás nepriateľ zahnal do slovenských hôr, zvečnelý odchádzal s nami, aby sa hneď ujal budovateľskej práce na oslobodenom východnom Slovensku bratskou červenou armádou. Od tých čias vidíme ho v usilovnej práci v Slovenskej národnej rade, vo vedení Demokratickej strany a v práci na štátnych majetkoch. Všade vykonal dielo, ktoré vzhľadom na krátkosť času je mimoriadneho významu a dosahu. Bol telom i dušou slovenským národovcom, československým vlastenectvom a bol úprimnej slovanskej a demokratickej orientácie. Osobitne vynikal čestnosťou, pracovitosťou, neobyčajným idealizmom. Jeho pamiatka zostane čestná a trvalé medzi nami. Odchádza povstalec a jeho práca, a pamiatka nás zaväzuje, aby sme šli za ideálmi, za ktoré bojoval, pracoval a svoj mladý život predčasne obetoval.
Nech jeho telo odpočíva v slovenskej zemi spokojne a jeho duch vo večnosti.
Zakľučujem zasadnutie.