Preto sme radostne uvítali zprávu, že pôsobnosť miestnych ľudových súdov prejde na okresné ľudové súdy, v očakávaní, že sa tým prispeje k uspokojeniu. Boli sme však sklamaní, lebo takáto osnova nebola predložená Predsedníctvom Slovenskej národnej rady. Formálne právne ustanovenia nariadenia, teda procesné predpisy vo svojom celku vyhovujú a ako zvlášť dôležité a zásadu ľudovosti vyjadrujúcu skutočnosť vyzdvihujem, že obžalobca nemá právo tak ako v riadnom súdnictve stopovanie zastaviť, ale odopretí stíhania vždy rozhoduje ľudový súd i prísediaci, tedy laický element rozhoduje. Toto súvisí s tým, že ľudové súdnictvo je súdnictvo revolučné a nie je možné pripustiť tak rozsiahle opravné prostriedky ako v súdnictve riadnom. Pán povereník vo svojom prejave zhodnotil túto skutočnosť a poukázal i na následok, ktorý sa javí v nejednotnosti judikovanie, ktorá vyvoláva často oprávnené rozhorčenie. Preto len vítať sa mohlo ustanovenie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktoré je vlastne obnovou. Zdá sa však, že by bolo býva. lo potrebné stanoviť aj obdobné ustanovenia § 443 Trestného poriadku o prostriedku k zachovaniu právnej jednotnosti. Pri širšom výklade § 30d dalo by sa odpomôcť, bohužiaľ však doterajšia prax Národného súdu o mimoriadnom opravnom prostriedku nie je známa, lebo Národný súd dosiaľ ešte ani jeden prípad neprejednal. Verím a som pevne presvedčený, že Národný, súd svoju prax vyvinie tak, aby sa justičné omyly podľa možnosti odstránily.
Čo sa týka dnes tuná prednesených mnohých námietok na nízke tresty, ktoré boly vynesené jednotlivými ľudovými alebo jednotlivými senátmi Národného súdu, chcel by som poukázať na túto skutočnosť: Národný súd má 7 prísediscich laikov, ľudový súd má 4 až 6 prísediacich, vlastne 5 prísediacich, ktorí sú ako tuná môj predrečník spomenul, vyberaní z odbojových pracovníkov. Predseda ľudového súdu má úkol, aby dbal na zachovanie formálnych predpisov a vieme zo skúsenosti, že sú to pravé tí laickí prísediaci ľudových súdov, ktorí navrhujú výšku trestu a ktorí sú rozhodujúci po tejto stránke. Preto nemožno podľa môjho názoru pre nízke tresty alebo oslobodenia obviňovať prednostu, predsedu súdu a je to treba pripísať rozhodnutiu laických prísediacich, ktorí sú ilegálnymi pracovníkmi a ktorí sú znalí miestnych pomerov, pravdepodobne vedia, prečo tú-ktorú výšku trestu ustálili, alebo prečo toho ktorého oslobodili, čo sa týka námietky, že lietajúci senát zriadený nebol, musím oznámiť, že lietajúci senát zriadený bol a je pripravený k fungovaniu. Chcel by som tiež upozorniť slávne plénum Slovenskej národnej rady, aby Slovenská národná rada trvala na normotvornej právomoci Slovenskej národnej rady vo veciach ľudového súdnictva, lebo toto je vec eminentne slovenská, vyrástla z osobitných slovenských potrieb a pomerov, čo bolo zdôraznené aj v politických dohodách.
Napokon mi prichodí konštatovať, že s bilanciou ľudového súdnictva možno byť iba čiastočne spokojný v dôsledku horeuvedených skutočností. To, že ľudové súdnictvo nesplnilo v plnej miere očakávanie, ako nástroj na prevedenie spravodlivej národnej očisty, treba hľadať mimo oboru justičnej správy a súdov. Poukazujem na to, že v prvých dobách bolo stopovanie a pátranie po previnilcoch charakteru politického sverené, dnes už zrušenej Národnej bezpečnosti II. Tieto orgány neboly orgánmi školenými, to malo za následok nedostatočnú prípravu dôkazov a bohužiaľ musím konštatovať, na mnohých miestach aj zmiznutie dôkazov. Tak sa nám stalo v Trenčíne, že proti skutočnému a závažnému kolaborantovi na Národnú bezpečnosť II. odovzdaný usvedčujúci závažný materiál zmizol. Ja prosím nechcem poukazovať, akým spôsobom, alebo začo to zmizlo, ale fakt je to, že takto sa robilo a nielen v Trenčíne, viem aj o iných prípadoch. A keď potom poukazujeme, že odsúdených bolo len 42%, môžeme to pripísať aj tej skutočnosti, že nebola možnosť riadnej prípravy pojednávaní ľudových súdov, keďže pátracie, vyšetrovacie orgány nevedely dosť dobrý dôkazný materiál sniesť. Maly sme možnosť vidieť z expozé pána povereníka, že justičná správa vykonala vo svojom obore pôsobnosti, najmä na poli ľudového súdníctva všetko to, čo za daných okolností sa vykonať dalo. Videli sme, že i pritom veľkom nedostatku sudcov, aký je dnes na Slovensku, sudcovia i súdni úradníci energicky a obetavé pracovali pri plnení poslania, ktoré im ľudové súdnictvo ukladá. A treba im byť za to vďační. (Potlesk).
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Prikročíme k rozprave o expozé povereníka priemyslu a obchodu Dr. Jána Púlla.
Ako prvý ročník sa prihlásil člen SNR pán Michal Gáj.
Udeľujem mu slovo.
Člen SNR Michal Gáj:
Slávna Slovenská národná rada!
Dovoľte mi, aby som sa vo svojej rečí dotknul problémov okolo premiesťovania priemyslu z českého pohraničia na Slovensko a problémov okolo dvojročného plánu.
Pán povereník priemyslu a obchodu konštatoval vo svojom expozé, že produkcia v našom priemysle v r. 1946 stúpali z mesiaca na mesiac. Postrádame však vedľa uvádzaného investičného programu tie konkrétne údaje, ktoré majú byť presvedčivým dôkazom o tom, že sa konečne po mnohých heslách a rečiach prikročilo vo väčšom rozsahu k premiesťovaniu priemyslu z českého pohraničia na Slovensko a k zakladaniu nových podnikov. Vidím totiž problém industrializácie Slovenska ako dve veľké složky, a to komplex týkajúci sa premiesťovania, priemyslu, a druhú ako zakladanie nových podnikov. Pokiaľ ide o premiesťovanie priemyslu, neuvádza expozé nijakých konkrétnych údajov a preto mi dovoľte, aby som tieto údaje doplnil a podložil ich číslicami. Sbor povereníkov schválil dňa 19. apríla 1946 memorandum, ktoré vypracovalo Povereníctvo priemyslu spolu s Fondom národnej obnovy a toto memorandum predložilo vláde. Na základe memoranda svolala do Prahy porada Poradného sboru pre industrializáciu Slovenska a akcia premiesťovaná priemyslu na Slovensko sa prejednala. Na tejto porade sa zástupcovia dohodli aj na konkrétnych výsledkoch jednania. Podľa toho výsledky boly podľa jednotlivých oblastí takéto:
Chemický priemysel: celkový počet v Čechách 699 podnikov, z toho na pohraničie pripadá 148, žiadané k premiesteniu 20 závodov, výsledok jednania vtedy nebol žiadny, ale medzitým bolo premiestené na Slovensko ku dňu 15. februára 1947 podľa expozé p. povereníka 12 podnikov s 287 pracovnými príležitosťami. Nevieme však, kde sa tieto podniky umiestily a či už pracujú. Premiestiť sa malo a má ďalších 45 podnikov s 8. 900 príležitosťami. Nevieme, či je to iste, že sa skutočne premiestia.
Kovospracujúci priemysel: celkový počet závodov v Čechách 2065, z toho na, pohraničie pripadá 730, žiadame k premiesteniu na Slovensko 35 závodov, vtedy bol dojednaný 1, neskoršie bolo dojednané ďalších 5, premiestnení a premiestnené bolo podľa expozé 7 podnikov s 866 pracovnými príležitosťami, ale v rámci premiestnenie máme získať 10.000 pracovných príležitostí. Budú aj tieto ďalšie podniky premiestnené?
Textilný priemysel: celkový počet závodov v Čechách 2174, z toho na pohranie pripadá 1194, žiadané k premiestneniu 30 závodov, dosiaľ bolo promiestnené podľa expozé 12 podnikov s 1635 príležitosťami, premiestniť sa má ďalších 45 podnikov s 8900 pracovnými príležitosťami.
Kníhtlačiarne: celkový počet závodov v Čechách 797, z toho pripadá na pohraničie 196, vtedy bolo žiadané premiestniť 26 závodov, podľa mojej informácie premiestnené bolo 10 tlačiarní a tieto boly pridelené nasledovne: jedna vydavateľstvu "Pravda" v Žiline po 17 príležitosťami, druhá tomu istému vydavateľstvu s 10 pracovnými príležitosťami, tretia Slovenskej odborovej rade v Bratislave s 26 príležitosťami, štvrtá Družstvu VIKO v Košiciach, ktorá vydáva pod egidou vydavateľstva Pravda, s 5 pracovnými príležitosťami, piata a šiesta Strane práce v Bratislave s 31 pracovnými príležitosťami a siedma až desiata družstvu "Tlač" ktoré je vecou výlučne jednej politickej strany, s 37 pracovnými príležitosťami. Uvádzam tento prípad ako typickú ukážku, ako objektívne postupuje Ministerstvo priemyslu s povereníctvom a ako sú často v popredí viac strannícko- politické záujmy, ako skutočné zpriemyselnenie Slovenska. Pri takýchto záujmoch nemožno čisto rozhodovať tak, ako by si to vyžadoval hospodársky rozvoj Slovenska.
Papierspracujúci priemysel: žiadané premiestiť na Slovensko 16 závodov, má sa premiestiť 8 podnikov so 700 pracovnými príležitosťami, dosiaľ bolo premiestených podľa expozé pána povereníka iba 1 podnik sa 130 príležitosťami.
Drevospracujúci priemysel: počet závodov v Čechách 1000, z toho na pohraničie pripadá 621 závodov, žiadané premiestiť 69. podnikov s 1800 pracovnými príležitosťami, podľa expozé premiestené bolo 19 podnikov s 504 pracovnými príležitosťami (celkom malé podničky), väčší podnik bude vraj premiestený len 1.
Kožuspracujúci priemysel:
Kožiarske a gumárske závody: žiadané k premiesteniu na Slovensko 17 závodov, dojednané bolo na premiestenie vtedy 14 podnikov, 810 pracovných príležitostí. Doteraz boly premiestené 2 podniky so 400 pracovnými príležitosťami a 4 menšie súkromné podniky s počtom 39 pracovných príležitostí.
Spolu tedy bolo žiadané premiestiť na Slovensko 213 podnikov, premiestilo sa ku dňu 15. februára 1947 67 podnikov, ktoré poskytujú pracovnú príležitosť pre 3987 ľudí. Pán povereník priemyslu a obchodu uviedol pri inej príležitostí, že z 24.000 pracovných príležitostí, ktoré predvída dvojročný hospodársky plán, neschválila vláda doteraz tretiu časť týkajúcu sa 107 podnikov, čo reprezentuje 9683 pracovných príležitostí. Napriek tomu vraj sa premiesťujú z tejto etapy podniky kategórie "C", čo sa dosiahlo na základe dohody s Ministerstvom priemyslu. Vieme, aké sú prekážky pri premiesťovaní priemyslu a videli sme, ako sa tu a tam umele znemožňuje premiestenie podnikov na Slovensko nepochopením dobrého úmyslu vlády. Spomeniem prípad v Chebe. Postačí, aby sme na Ministerstve priemyslu nazreli do haldy protestných memoránd a telegramov miestnych a okresných národných výborov tých obcí, z ktorých sa majú podniky premiestiť na Slovensko a urobíme si náležitý obraz o tom, ako sa chápe veľkorysá akcia industrializácie Slovenska. Náš slovenský robotník v dobe nemeckej okupácie nemohol stávkovať, ani sostavovať memorandá, keď mu Nemci pred očami rozmontovávali továrne a odvláčali stroje zo Slovenska a tak ho zbavovali chleba. Nechcem vyvolať polemiku o premiesťovaní, kvitujem dobré snahy vlády a niektorých popredných činiteľov, ale všetkých veci hodnota tohoto problému sa zváži až budeme robiť bilanciu našej dvojročnice. Dnes len upozorňujem, že táto tak sľubná jedinečná príležitosť hospodárskeho a sociálneho vyrovnávania sa Slovenska so zemiami českými, ktoré sú preindustrializované, nebude ani zďaleka to, čo malo byť. Stretávame sa s nepochopením dobro myslených slov najvyšších miest, ale aj s večnými prieťahmi, ktoré sú nepochopiteľné, kompetenčnými spormi medzi rôznymi komisiami a miestnymi administratívnymi úradmi, ako aj úzkoprsosťou miestnych činiteľov. Tieto prieťahy a časový odstup od oslobodenia, zdá sa, mal svoju tendenciu, ktorou sa dosiahlo to, že mnohé premiestiť sa majúce podniky boly medzitým dané do prevádzky, našly sa pracovné sily, často práve zo Slovenska a teraz ani úrady, ani komisie, ani jednotná odborová organizácia nechcú zasahovať do prevádzky v tom smere, že by sa táto zastavila a podnik sa preniesol na Slovensko. V iných prípadoch sa následkom dlhého odkladania premiestenia stroje odpredaly, poťažne odpredaly iným podnikom a tak odborníci zo Slovenska, ktorí prichádzali s prideľovacími výmermi Ministerstva priemyslu, nachádzali len prázdne steny a odchádzali nevybavení. Kto nesie zodpovednosť za takúto politiku industrializácie Slovenska? A čo urobilo Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby sa ona urýchlila a realizovala? Poukážem na to, že až po chebskom prípade vymenovalo Povereníctvo priemyslu a obchodu zmocnenca pre premiesťovanie, ale zatiaľ nepočuť nič o činnosti tohto funkcionára.
Dovoľte mi, slávna Slovenská národná rada, aby som už k uvedeným uviedli ešte niekoľko poznámok. Predovšetkým konštatujem, že premiesťovanie podnikov kategórie "C" nie je pre Slovensko nijako osožné a je skôr brzdou industrializácie ako jej podporou. Slovensko na podnikoch kategórie "C" nemá takého záujmu ako na podnikoch kategórie "A" a "B", lebo sú to podniky kategórie "C", ktoré sú so zastaralým strojným zariadením. Takto by sme v rámci industrializácie Slovenska dostali sem stroje, ktoré by buď vôbec neboly schopné prevádzky, alebo pracovaly by nerentabilné a zapríčiňovaly by stratovú výrobu, ktorá by nútila podniky zastaviť výrobu. Načo si máme tak úzkostlivo tajiť tieto výsledky skromného premiesťovania podnikov. Slovensko je predsa časťou Republiky, ktorá časť podstatne prispela v bojoch za obnovenie československej republiky, ktorá bola vojnovými udalosťami najviacej postihnutá a Nemcami vykradnutá, ktorá chce teraz spolubudovať československý štát, a preto tiež chce mať percentuálny podiel na konfiškátoch spoločného nepriateľa. Slovensko musí umiestiť v priemysle svoje populačné prebytky, musí v ňom umiestiť z čiastky tiež prinavrátených Slovákov z Maďarska a Slovensko sa musí snažiť industrializáciou pozdvihnúť životnú úroveň svojho národa na, roveň bratského národa českého a chce dokázať zdravé a ušľachtilé súťaženie v práci na priemyselnom podnikaní s bratmi Čechmi. Slovensko musí byť správne pochopené, že svojou hospodárskou silou chce a jedine touto môže spolutvoriť základ hospodársky silnej Československej republiky. (Potlesk). Jedine tieto snahy nás vedú k tomu, aby sme kritizovali a poukazovali na chyby, ktoré sa tu dejú. Pán povereník priemyslu a obchodu nám v expozé uviedol, že v 67 priemyslových podnikoch nájde pracovnú príležitosť celkom 3987 ľudí. Dovoľte mi, aby som o týchto čísliciach zapochyboval. Vysvetľujem si vec tak, že premiestené podniky na novom stanovišti na Slovensku nezamestnávajú toľko pracovných síl, ako zamestnávaný tieto podniky na, svojom pôvodnom stanovisku v Čechách. Príčiny treba hľadať v nedostatku priestoru, ktorý znemožňuje umiestniť pracovné sily pri dovezených strojoch. Inokedy sú to príčiny chýbajúcich dielcov a súčiastok a stroje sa nemôžu namontovať, lebo si vyžadujú čiastočnej a tiež generálnej opravy.
Je žiadúce, aby pán povereník priemyslu bol tak ochotný a dal vypracovať a predložil štatistiku premiestených podnikov a uviedol v nej terajšie stanovištia, ako aj počet pracujúcich a porovnal ho s tým počtom, ktorý pri tých istých strojoch pracoval na pôvodnom stanovišti v Čechách.
Dotknem sa tiež problému pracovných síl, ktorý je dnes na Slovensku neobyčajne vážny. Doteraz sa vychádzalo z toto, že Slovensko je nevyčerpateľným rezervoárom a že teda bude môcť stále zásobovať český pracovný trh. Ukázalo sa však, že táto politika bola pomýlená, že sa i tu pokračovalo bez plánu a ohľadu a my teraz na prahu stavebnej sezóny pri veľkých úlohách, ktoré máme uložené dvojročnicou pri výstavbe Slovenska, musíme konštatovať, že máme nedostatok pracovných síl, konkrétne stavebného robotníctva. Keby sme mali splniť tie úkoly, ktoré sú pre výstavbu Slovenska určené dvojročnicou, potrebovali by sme maximálne 60.000 a minimálne 50.000 robotníkov. V českých krajinách pracuje teraz na 17.000 stavebných robotníkov, ktorých by sme urýchlene potrebovali na pomoc. Aj v čase najväčšej stavebnej konjuktúry za prvej Republiky mali sme v stavebníctve zamestnaných 30.000 robotníkov, takže v každom prípade sa pri veľkých úlohách, ktoré nás na Slovensku čakajú, musí počítať s tým, že sa stavebné robotníctvo opätovne vráti na Slovensko. Máme tu vedľa stavebného železa a, na východnom Slovensku aj v tehlách najužší profil, preto je to vec, ktorú bude treba ihneď vyriešiť, lebo sme na prahu stavebnej sezóny a niektoré kraje, najmä na východnom Slovensku, konkrétne okresy Stropkov a Medzilaborce, sú už dnes bez pracovných síl a zaznamenávajú odchod pracovníkov do Čiech úhrnným počtom 24.000.-
Dovoľte mi, aby som popri známych skutočnostiach a sociálnych a mzdových pomeroch robotníctva zamestnaného v Čechách poukázal na dva typické prípady, ktoré dokazujú, že sa odchod pracovných síl do Čiech nepovažuje za vec prechodného rázu, poťažne len za výpomoc, ale že sa počíta s trvalým pobytom slovenských robotníkov v českých krajinách. Minulého roku odišlo 25 strojných zámočníkov z Povážskej Bystrice na zacvičenie do podnikov v Čechách. Išlo o odborníkov, ktorých má Slovensko katastrofálny nedostatok. Po uplynutí určenej lehoty im však predložil závodný výbor toho podniku, kde boli zacvičovaní, návrh, aby zostali, že budú mať o 18-25% vyššie mzdy, ako na Slovensku. Ďalej osobitné výkonnostné príplatky a konečne každý z nich samostatný rodinný domček o troch izbách. Druhý prípad, ktorý je najmä v Sliezsku teraz hlásený, sa týka prevzatia záväzkov slovenského robotníctva na dlhší čas. Robotníkom, ktorí podpíšu na dva roky pracovnú smluvu, vyplácajú podniky 2.500-5.000 Kčs a to jednorázovú výpomoc a pri rokovamí sa im súčasne predpokladá porovnanie, koľko by vyrobili v tom istom sektore na Slovensku a koľko si zarobia v továrni tam. Samozrejme, byť nehrá nijakú úlohu, lebo má zabezpečený vzhľadom na odsun Nemcov. Tieto kritické poznámky nemajú smysel závisti a rozbroja. Treba na ne poukázať, lebo pri mlčaní mohli by sme sa snadno dočkať ostrejšej kritiky v prípade neúspechov dvojročnice.
V normálnych dobách by tieto zjavy z hľadiska existenčného pre robotníka boly vítané a pre Slovensko prijateľné. K tejto kritike nás núti okolnosť, že na Slovensku je nedostatok pracovných síl, a poznáme mzdovej disparity medzi Slovenskom, a Čečinami, ktorá je s hľadiska riadeného hospodárstva národohospodársky neodôvodnená a neprijateľná.
Bolo už opätovne povedané, aj štátne úrady ochrany práce majú takéto pokyny, že evidencia odchádzajúcich pracovných síl musí byť sprísnená. Musíme len ľutovať, že táto evidencia je len formálna a odchádzanie je trvalým zjavom. 250.000 ľudí, ktorí sú dnes zo Slovenska v Čechách, nemajú u okresných úradov ochrany práce vôbec zachytené. Predpis, že zamestnávateľ nemá prijať slovenského robotníka bez súhlasu tohoto úradu, stáva sa takto len formálnym. Upozorňujem na tieto vážne zjavy, lebo ich pociťujeme v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve rovnako. Hovoriť o industrializácií Slovenska a odčerpávať súčasne pracovné sily bez programu, to je vlastne otvorená cesta proti hospodárskemu rozvoju a tým aj zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva na Slovensku. (Potlesk.)
Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi niekoľko slov o dvojročnici. My všetci sme uvítali radostne dvojročný plán, ktorý mal znamenať na podklade investičného programu skutočný rozvoj a blahobyť pre Slovensko. My urobíme všetko, a by sa dvojročný plán podaril a splnil, (hlas: tak je) lebo veď bude to záujem Slovenska a Československej republiky (potlesk). Keď však nebudú dané najzákladnejšie predpoklady, zbytočné budú radostné percentuálne výsledky, ktoré sa uvádzajú niekedy seriózne, niekedy neseriózne. Len to je prínosom pre pracujúceho človeka, keď sa v konečnom dôsledku prejaví ako skutočný prínos pre neho pri zaobstarávaní jeho každodenných potrieb a len to bude úspechom dvojročnice. Keď sa už sa každý mesiac uvádzajú percentuálne výsledky, je potrebné, aby sa súčasne povedalo obyvateľstvu, ako sa vyrobený tovar použil, kam bol určený a v prípade, že sa vyviezol, čo sa tento tovar dostaneme. Ukájať sa ničnehovoriacim percentami, to je vec, ktorá nijako neslúži dvojročnému hospodárskemu plánu. Mychceme, aby tento plán bol úspešný. Mať inú mienku znamenalo by stavať sa proti tomu, aby na Slovensku boly konečne po nežičlivej minulosti lepšie životné podmienky. Nemôžeme však súhlasiť s tým, aby sa úspechy dvojročnice chcely verejnosti predkladať neseriózne a za každú cenu. Lepším psychológom je ten, kto chce dvíhať pracovnú morálku, výkon a úsilie jednotlivcov i národa, keď povie pravdu o neúspechoch a poukáže na príčiny neúspechov a zase na druhej strane pravdivé predloží úspechy a pochváli pracujúceho, jednotlivé vrstvy národa i národný celok. Plán za príslušný mesiac v jednotlivých sektoroch treba považovať za nesplnený nielen vtedy, keď závod nedosiahol predpísaného príkazu, ale i vtedy, keď tento príkaz vo väčších rozmeroch prekročil. Preto treba skúmať príčiny nedosiahnutia i príčiny jeho prekročenia, ak toto nadobudlo väčšieho rozsahu. My sme toho názoru, že dvojročný hospodársky plán, jeho úspechy, neúspechy sú vecou nás všetkých. (Potlesk). V súvislosti s dvojročnicou chcem poukázať na niektoré aktuálnosti z hľadiska slovenského. Stala sa chyba pri zhotovovaní výrobného a investičného programu na dva roky, ktorý program jednotlivé priemyslové oblasti sostavovaly. Chyba spočíva v tom, že si na krytie predpísanej výroby limitovaly v stavebných i nestavebných investíciách len skutočne nové potreby na role 1947 a 1948 a nepojali do programu stavebných i nestavebných investícií tie práce, ktoré sa rozrobily a započaly v roku 1946 a ktoré sa majú dokončiť behom dvojročnice. Započaté a nedokončené práce mnohých oblastí nemajúc teraz materiálového krytia na ich dokončenie, musely tieto práce zaradiť do plánu dodatočne na úkor pôvodných plánov. Stalo sa to tak, že prvé plánovacie miesta nedaly včas pokyn, aby sa započaté stavebné i nestavebné investície z roku 1946 pojaly do dvojročného plánu. Oblasti si ich preto nepojaly do plánu a dnes ich nemôžu dokončiť, lebo plán im nezaručil ani finančné, ani materiálové krytie, čo sa tým stalo? Vznikla potreba nadplánu na stavebné a nestavebné investície, pretože predpísaná výroba sa musí dodržať, je uzákonená. Slovenskí zástupcovia jednotlivých priemyselných oblastí sa tohoto nadplánu domáhajú, lebo ide o rozšírenie priemyslovej bázy na Slovensku. Konkrétna vznikla potreba nadplánu v oblasti kožiarskej a gumárskej a to na postavenie novej gumárne na výrobu pneumatík obnosom cca 250 miliónov korún.
Tu chcem požiadať pána povereníka priemyslu a obchodu, aby tieto jednania najmä vo vláde bedlivé sledoval, lebo viem, že boly snahy a pravdepodobne tieto snahy v niektorých kruhoch aj dnes sú, aby na Slovensku isté druhy priemyslu nevyrástly, pokiaľ už sú vybudované v Čechách. Konkrétne ide o výstavbu gumárskeho závodu na pneumatiky ktorý sa má stavať na pováži nákladom, ako som už spomenul, cca 250 miliónov Kčs. kle teraz o to, aby tieto a iné nadplány Slovenska vo vláde a parlamente prešly. K tomu musí smerovať úsilie Povereníctva priemyslu a nás tiež.
Ešte by som sa dotknul zahraničných úverov a reparácií. Medzispojenecká agencia v Brüselu pririekla ČSR v júni lanského roku niekoľko továrenských objektov v rámci reparácií. Pririeknutá hodnota bola stanovená na 6,155.000 RM, čo reprezentuje asi 60 mil. Kčs. Je našim záujmom, aby sme pre Slovensko z týchto reparácií primeranú čiastku zabezpečili. O to sa, musí starať Povereníctve priemyslu a Slovenská národná rada toto musí sledovať a iniciatívne zasahovať, aby Slovensko na preparačných nárokoch participovalo. (Potlesk.)
Povereníctvo priemyslu musí tiež sledovať a využiť každú príležitosť, aby Slovensko dostalo na jeho industrializáciu primeranú čiastku zahraničného úveru, ktorý bol, alebo ešte bude kontrolovaný československou republikou u západných mocností a ktorý bol limitovaný výškou obnosu od 20-40 miliónov dolárov. V rámci tohoto úveru sa môže tiež nakupovať zariadenie tovární, ktoré predtým slúžily pre výrobu vojnového materiálu.
Vieme tiež o tom, že československá republika kontrahovala 50 miliónový úver na nákup zvyškov výstroje americkej armády v Európe za výhodných podmienok. Táto akcia bežala lanského roku. Myslím, že máme právo vedieť, akou čiastkou na tomto nákupe participovalo Slovensko, či sa úver využil a či sa na Slovensku niečo nakúpilo. Preto by sme tiež poprosili pána povereníka priemyslu, aby nám o tom príležitostne niečo povedal, aby nás informoval, prípadne odôvodnil, prečo sa nevyužilo tohto výhodného nákupu v maximálnom rozsahu.
Slávna Slovenská národná rada!
Dovoľte mi, ešte na koniec niekoľko slov o národných správach. Je najvyšší čas, aby konfiškované podniky, obchody a dielne prešly na bázu súkromného podnikania s vlastníckym právom (potlesk). Dôvody sú mnohé. Sú národní správcovia, ktorí sverené podniky svedomite a rentabilne vedú a na takých je potom potrebné pamätať pri odovzdaní do vlastníctva, ale veľké množstvo národných správcov ľahostajne spravuje sverené podniky, takže prichádzajú do konkurzného stavil, lebo národní správcovia sledujú len osobný zisk a nie prosperitu svereného podniku, vyzdvihujú neúmerné úvery a zaťažujú majetkovú podstatu a štát prichádza o veľké obnosy v nezaplatených daniach. Dvojročnica si nemôže spoľahnúť na svedomitú distribúciu vyrobených článkov a súťaživosť v podnikaní v týchto podnikoch a obchodoch a podnikanie upadá. Treba previesť čo najskôr likvidáciu opustených a konfiškovaných podnikov pod národnou správou a odovzdať ich do rúk súkromníkov, predovšetkým zaslúžilcom z odboja, vdovám a sirotám po padlých a dať im takto príležitosť k vybudovaniu existencie, aby neboli odkázaní na vymáhanie rôznych podpôr, čo zaťažuje štátnu pokladnicu a nerobí nám česť, že sa nevieme o zaslúžilcov postarať (potlesk).
Záverom dovolím si obrátiť sa na pána povereníka priemyslu niekoľkými otázkami:
1. Čo urobí, aby sa premiestenie priemyslu na Slovensko uskutočnilo podľa pôvodného požiadavku Slovenska v najbližších mesiacoch a reálne zabezpečilo pracovnú príležitosť pre spomínaných 24.000 osôb, ako je určené vo vládnom programe?
2. Čo urobí za spolupráce s Povereníctvom sociálnej starostlivosti, aby nebol ďalší odliv pracovných síl na Slovensku a nové podniky maly dostatok pracovných síl?
3. Čo urobilo konkrétne Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby sa mohlo prikročiť k zakladaniu nových podnikov na Slovensku v rámci industrializácie Slovenska?