Povereník pôšt prof. Jozef Lukačovič:

Panie a páni!

S radosťou som prijal návrh Úradu Predsedníctva SNR, aby som v dnešnom plenárnom zasadnutí predniesol expozé, týkajúce sa môjho rezortu. Keďže expozé má byť prehľadom a uceleným obrazom vykonaných prác a uskutočnených plánov, musím začať dobou od ukončenia vojnových udalostí na Slovensku, t. j. od oslobodenia.

Snaha poštovej správy už v prvých dňoch po oslobodení smerovala k tomu, aby poštové zariadenia boly čo v najkratšom čase opravené. Vojnové udalosti na Slovensku spôsobilý, že poštová doprava bola úplne ochromená a na mnohých miestach boly naše telekomunikačné zariadenia úplne zničené. Na opravu a rekonštrukciu bolo treba veľkého pracovného úsilia a veľké množstvo materiálu. Vedenie rezortu bolo si vedomé, že pre rozhýbanie verejného a zvlášť obchodného života je potrebné v prvom rade dať do pohybu poštu, ktorá po celom svete t. č. už skoro naplno pracuje. My, Československá pošta na Slovensku, tiež nechceme ostať za druhými. Aby ste však mali úplnejší prehľad o našich ťažkostiach, ktoré sme mali a máme pri uskutočňovaní obnovy a o doteraz vykonaných prácach a našich plánoch do budúcnosti, dovoľte, aby som vám kvôli prehľadnosti načrtol veľkorysú prácu z jednotlivých odborov mne svereného rezortu.

Poštová prevádzka.

Štátoprávne pomery, nastalé na území bývalej Československej republiky v roku 1939, spôsobilý, že v českých krajinách boly postupne zavádzané poštové predpisy platné v Nemecku, kým na Slovensku zostaly až do konca roku 1945 v podstate v platnosti bývalé predpisy československé. Opätné spojenie českých krajín so Slovenskom v jeden štátny sväzok vyžadovalo, aby táto nejednotnosť v poštových predpisoch bola čím prv odstránená. Najmä v českých krajinách bolo hlavnou snahou poštovej správy zbaviť sa noriem preniknutých nemeckým duchom a okrem toho ani nevyhovujúcim potrebám pošty a verejnosti. Pritom však značné zmeny v hospodárskom a obchodnom živote z doby okupácie, na ktoré musela pošta brať tiež náležitý zreteľ, nedovolovaly Ministerstvu pôšt jednoducho obnoviť platnosť poštových predpisov, platných za prvej Republiky. Bolo treba vypracovať predpisy. Keďže i na Slovensku sa javily už mnohé ustanovenia poštových predpisov zastaralé, došlo k dohode medzi Povereníctvom pôšt a Ministerstvom pôšt o vydaní jednotných predpisov, upravujúcich jednak pomer pošty k verejnosti, jednak chod internej služby poštovej. Výsledkom tejto dohody bolo vydanie nového poštového poriadku v slovenskom znení s účinnosťou od 1. októbra 1946. Poštový poriadok je najdôležitejším predpisom pre styk medzi poštou a obecenstvom a po poštovom zákone je to najvýznamnejšia poštová norma. Otázkou krátkej doby je vydanie ďalšej dôležitej pomôcky v slovenskom znení, Poštových prevádzkových predpisov, ktorá nadobudne platnosť od 1. apríla 1947. S vydaním týchto predpisov boly súčasne upravené, prípadne vydané nové tlačivá a vzorce. S účinnosťou od 1. X. 1946 bola opäť zavedená poštová novinová služba s cudzinou, umožňujúca najširšej verejnosti predplácať si cudzozemské noviny prostredníctvom poštových úradov.

Poštový zákon.

V dohode s Ministerstvom pôšt bol vypracovaný návrh nového poštového zákona a vykonávacieho vládneho nariadenia. Schválenie a vyhlásenie týchto noriem, ktoré nadobudly účinnosť dňom 12. januára 1947, znamená unifikáciu poštového práva na celom našom území a odstránenie doterajšieho dualizmu, založeného poštovými zákonmi z roku 1850 (uhorským) a 1837 (rakúskym). V novom zákone o pošte bolo dbané na najmodernejšie tendencie, uplatňujúce sa v právnej teórii i v poštovej praxi. Zrušením oslobodenia od poštovného koncom roku 1945 bolo zavedené vyplácanie zásielok verejných úradov služobnými známkami ako najvhodnejší spôsob úhrady poštového pre poštu i pre verejné úrady, ktorý sleduje veľa uľahčenia manipulácie na poštových úradoch, hlavne obmedzenie zbytočného korešpondovania štátnych úradov na prípady skutočne nevyhnutné, ich hospodárnejší postup pri skúmaní, či možno platenie poštovného presunúť na prijímateľa zásielky atď. Tým bol vnesený poriadok do pomerov predtým značne neurovnaných a vplyv novej úpravy sa prejavil zvýšením hospodárnosti v štátnej správe. Sťažnosti, ktoré sa vyskytly na tento spôsob vyplácania úradných zásielok, pramenily z nepochopenia jeho významu s hľadiska celoštátneho.

Peňažná služba.

Postupne bol obnovený poštový poukážkový styk s týmito štátmi: Spojené štáty americké, Kanada, Francúzsko a francúzske osady, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Maďarsko, Poľsko, Belgicko a Veľká Británia s britskými domínami, osadami, protektorátmi atď. Poštová správa spolupracovala na prevádzaní dekrétov o obnovení československej meny. Prispela tak značným dielom menovite na hladký priebeh pri výmene starých platidiel. I toho času je poštová správa veľmi zaťažená uvoľňovaním viazaných vkladov, keďže verejnosť sa obracia väčšinou na služby pošty. K vyhláške ministra financií zo dňa 16. X. 1946 o platení dávok z majetkového prírastku a dávky z majeku boly už tunajším povereníctvom vydané smernice pre poštové úrady.

Sporiteľničná služba.

Dňom 22. VII. 1946 bola rozšírená sporiteľničná služba na Slovensku o prijímanie vkladov a prevádzanie výplat aj na vkladné knižky Poštovej sporiteľne v Prahe a v českých krajinách o prijímanie a prevádzanie výplat na vkladné knižky Poštovej sporiteľne v Bratislave. Od uvedeného dňa prijímajú všetky poštové úrady vklady na vkladné knižky, pričom výška vkladov a pohľadávky na vkladných knižkách sú neobmedzené. Výplaty na vkladné knižky, knižky Poštovej sporiteľne v Bratislave prevádza v českých krajinách 349 poštových úradov. Výplaty na vkladné knižky Poštovej sporiteľne v Prahe prevádza 239 slovenských poštových úradov.

Šeková služba.

Unifikačné snahy, realizované zatiaľ len v sporiteľničnej službe, sledovali sme aj u služby šekovej s kladným výsledkom. Na Slovensku prijímajú sa šekové vklady aj pre šekové účty, vedené Poštovou sporiteľňou v Prahe a jej pobočkou v Brne, pri čom v českých krajinách postupuje sa analogicky.

Bezpečnostné pomery.

Poštová správa venuje bezpečnostným pomerom mimoriadnu pozornosť. Vojnové a povojnové pomery sú charakteristické tým, že morálka všeobecne klesá. Aj medzi poštovými zamestnancami sa našli jedinci, ktorí neodolali pokušeniu siahať na cudzí majetok. Nesvedomití zamestnanci regrutovali sa najmä z jednotlivcov, ktorí nastúpili do služieb pošty za vojny, resp. po nej. Rozhodujúcim faktorom bol tiež všeobecný nedostatok určitých tovarov, ktoré sa však poštou dopravovaly. Straty a úbytky sa vyskytovaly najmä u amerických dárkových zásielok, ktoré dochádzajú k nám so značne porušenými obalmi, čo svádza zvlášť nových zamestnancov, mravne vojnou zviklaných, k nedovoleným manipuláciám s nimi. Prevedené vyšetrovania však preukázaly, že k úbytkom dochádzalo aj pred vstupom zásielok na územie našej správy. Na zamedzenie strát a vy lupovania poštových zásielok zriadili sme dňa 28. júna 1946 aktívnu bezpečnostnú kontrolu, v dôsledku čoho počet strát a vylúpení zásielok každého druhu značne klesol. Mimo to u amerických dárkových zásielok zaviedli sme dopravu v uzavretých osobitných vreciach až na miesto určenia, pričom sa zvlášť vykazujú v sprievodných dokladoch. Toto opatrenie vylúčilo nekalé manipulácie až na minimum. Poštová správa však nemôže za straty a vylúpenia mimo našej Republiky.

Doprava pošty po železnici.

Rozširovaním železničných spojov zlepšuje sa primerane aj poštová doprava. Presvedčujúce zlepšenie je najmä v diaľkovej doprave. Tohto opatrenia využila poštová správa na obnovenie rýchlikových žlezničných poštových spojov, najmä v smeroch Bratislava - Brno - Praha, Bratislava - Košice a Bratislava-Zvolen Brezno nad Hronom. Tým sa zrýchlila poštová doprava nielen na Slovensku samom, ale aj vo styku s českými krajinami a taktiež aj vo styku s cudzinou. Na väčšine železničných tratí sa docieľuje postupom času predvojnová prevádzka. Použitím výhodných železničných spojov zlepšuje sa aj balíková doprava. Poštová správa sleduje bedlivo každé zavedenie vlaku a vhodne ho používa na urýchlenie poštovej dopravy.

Doprava pošty po cestách, vyberanie poštových schránok a úprava služby.

Postupom času uskutočňujú sa plány na dopravu pošty po cestách, vytýčené hneď po prechode frontu. Pokiaľ má poštová správa k dispozícii motorové vozidlá, zavádza v krajoch bez železničnej dopravy dopravu pošty vlastnými motorovými vozidlami. U menších poštových úradov boly na dopravu pošty použité železničné alebo súkromné automobilové spoje.

V mesiaci januári 1947 bolo dané do prevádzky 23 jednotonových motorových vozidiel značky "Renault". Tieto motorové vozidlá boly dané do prevádzky na cestných spojoch: Komárno - Iža, Levice - Pukanec, Šahy - Želovce, Šahy - Plášťovce, Topoľčany - Oponice, Žarnovica - Veľké Pole, Žarnovica - Hodruša, Tvrdošín - Námestovo - Polhora pri Námestove, Piešťany - Modrová, Podolínec - Stará Ľubovňa - Ľubotin, Michalovce - Sobrance - Bežovce a zlepšené boly miestne vozby v Bratislave a v Košiciach a realizujeme v dohľadnej dobe dopravu Kežmarok - Spiš. St. Ves, Rim. Sobota - Budikovany, Tornaľa - Rákošská Baňa vlastnými motorovými vozidlami.

Doručovanie balíkov vozbami sa zriaďuje všade tam, kde sú predpoklady pre toto opatrenie. Pravidelné doručovanie listových zásielok bolo obnovené v rozsahu ako v časoch predvojnových. Od 1. októbra 1946 bola prispôsobená služba na poštových úradoch v sobotu popoludní pracovnej doby v podnikoch a továrňach, ako aj zatváracej hodine v obchodoch. Vyberanie poštových schránok bolo prispôsobené pravidelným odchodom poštových spojov.

Letecká pošta.

Letecká doprava poštových zásielok značne stúpla oproti minulým rokom. Letecká doprava listových zásielok bola už obnovená do celého sveta, s výnimkou Nemecka, Japonska, Formózy, Kórey a Kwantungu. Veľkým Veľkým prínosom v leteckej poštovej doprave bolo založenie spoločnosti Československé aerolínie. Táto spoločnosť obnovila, resp. rozšírila svoju činnosť na mnohých tuzemských i medzinárodných leteckých tratiach.

Doprava pošty do cudziny.

Listový styk s cudzinou bol už úplne obnovený. Čiastočné obmedzenia vo styku s Nemeckom sú podmienené opatreniami Spojeneckej kontrolnej komisie. Možno povedať, že rozsah listového styku s cudzinou dosiahol predvojnovej intenzity a v niektorých prípadoch, najmä pri leteckých a doporučených zásielkach ju predstihol. Pokiaľ ide o balíkový styk s cudzinou, docielené výsledky prevyšujú predpoklady. Dnes možno vyvážať tovar z Československa poštou do celého sveta. Výnimky tvorí zase Nemecko a Japonsko so závislým územím.

Intenzita balíkového styku má vzrastajúcu tendenciu. Pokiaľ ide o vývoz do cudziny poštou, treba konštatovať, že vývoz je slabý a na pošte nezávislý. Dovoz balíkov z cudziny je nepomerne silnejší. Najmä veľký počet darkových zásielok z USA a Kanady dochádza od našich krajanov.

Peňažná služba s cudzinou sa obnovuje ťažko, vzhľadom na devízové opatrenia u nás aj v cudzine. Obnovuje sa služba cenných listov a cenných škatúľ s cudzinou, služba poukážková, dobierková a príkazná všade tam, kde je to len možné, aj keď sme si vedomí toho, že v prítomnom čase bude počet zásielok vzhľadom na devízové opatrenia nepatrný. S rovnakými ťažkosťami ako u peňažných zásielok sa stretávame pri obnovení novinovej služby s cudzinou. Aj tu sú na prekážku finančné a hospodárske pomery tak u nás ako aj v cudzine. Toho času je táto služba zavedená vo styku s Dánskom, Švédskom, Švajčiarskom, Maďarskom, SSSR, Belgickom, Holandskom, Nórskom, Francúzskom, Poľskom a Veľkou Britániou. Na usnadnenie poštového styku s cudzinou vôbec, rokované bolo so susednými štátmi o zlepšenie, prípadne zjednodušenie zasielacích a dopravných podmienok pre poštové zásielky vzájomného styku našich krajín i cudzích zásielok sprostredkovaných. Takéto rokovania boly úspešné s poľskou, rakúskou a maďarskou poštovou správou. V máji bola podpísaná vo Varšave osobitná poštová a telekomunikačná dohoda medzi ČSR a Poľskom, podľa ktorej boly od 1. júla 1946 zavedené v poštovom styku s týmto štátom tuzemské sadzby za listové zásielky a ceňme listy, rozšírená balíková služba, zjednodušená výmena všetkých druhov poštových zásielok a tým zrýchlená ich doprava a priznaný bol bezplatný prievoz listových zásielok každého druhu. Dňa 1. júna 1946 bola v Prahe podpísaná rovnaká dohoda s maďarskou poštovou správou. Dohoda s Maďarskom platí od 1. augusta 1946. Dňa 11. novembra 1946 bola vo Viedni podpísaná dohoda o poštovej službe medzi ČSR a Rakúskom. Dohoda platí od 1. januára 1947. Celkové úspešné rozvinutie medzinárodného poštového styku bolo umožnené zlepšením železničných a leteckých spojov.

Poštové známky.

Mimoriadne vojnové pomery spôsobilý, že emisná činnosť v uplynulých rokoch bola zaťažená vydávaním viacerých príplatkových známok. Je všeobecne známe, že filatelistická verejnosť nerada prijíma vydávanie príplatkových známok. V budúcnosti bude táto požiadavka filatelistických spolkov rešpektovaná nielen s ohľadu finančných možností, ale aj so zreteľom na kritický postoj cudziny.

V rámci celoštátneho emisného programu na Slovensku vydané a vytlačené boly tieto známky:

V roku 1945 prvé provizórne známky bratislavského vydania, provizórne známky košického vydania, príležitostné hárčeky na pamäť návratu prezidenta Republiky do vlasti, príležitostné známky a hárčeky na pamäť Slovenského národného povstania z roku 1944 a služobné známky.

V roku 1946 nové doplatné známky a príležitostné dobročinné známky "Návrat Čechov a Slovákov do vlasti".

Vydávanie známok sa prevádza na základe emisného programu, ktorý stanoví Ministerstvo pôšt po dohode s Povereníctvom pôšt v Bratislave.

Na rok 1947 dohodnutý bol tento emisný program:

1. "Budovateľské úsilie" pre propagáciu dvojroč. budovateľ, plánu (už vyšlo).

2. "Svätý Vojtech" k 950. výročiu jeho smrti.

3. "Lidice" k 5. výročiu ich zničenia.

4. Dve známky portrétové: prvá k 10. výročiu smrti prezidenta Osloboditeľa T. G. Masaryka a druhá k 150. výročiu narodenín Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej. Vydanie ďalších emisii príležitostných známok v tomto roku je preto vylúčené.

Poštová správa rozhodla sa vydávať na propagáciu novinkovej služby pri každom vydaní príležitostných známok osobitné filatelistické obálky. Prvé takéto obálky boly vydané pri príležitostných známkach "Budovateľské úsilie".

Telekomunikačné zariadenia.

Technické zariadenia, telefónne a telegrafné trate boly vojnovými udalosťami na 54% celkom zničené a zbytok bol poškodený, takže vzdušná telefónna a telegrafná sieť bola týmto celkom rozvrátená. Nové telefónne spoje budovaly sa od základu materiálom, ktorý v chomáčoch drôtov alebo spílených stĺpov zostal na trati, nakoľko zásobný materiál bol buď odvlečený, alebo zničený.

Dodávka materiálu.

Továrne, ktoré nám dodávaly drôty a ostatný stavebný materiál, začaly s dodávkou až behom roku 1946, a to ešte v tak malom množstve, že nám materiál ani zďaleka nedostačoval ani na práce, spojené s rekonštrukciou vojnou zničených vedení. Tak napr.: celková potreba izolátorov B pre uskutočnenie dvojročnice, okrem normálneho udržovania, je 155.000 kusov. Spojené továrne na porcelán v Karlových Varoch, kde nám tieto izolátory dávajú, zaväzujú sa však k dodávke v maximálnom počte 4. 000 kusov mesačne, čo t. č. sotva postačuje na normálne udržovanie, poťažne rekonštrukciu. Z objednaného počtu 130.000 izolátorov v roku 1946 bolo dodané len 45.000 kusov.

Podobne je to s dodávkou bronzového drôtu, ktorého výroba bola zadaná firme Spojené strojárne, národný podnik, Považská Bystrica. Z objednaného množstva bronzového drôtu 445.000 kg v roku 1946 dodala továreň len 100.000 kg, následkom čoho nemohly sa vykonať v žiadanom rozsahu ani práce rekonštrukčné. Uvedená firma po doplnení strojného zariadenia koncom roku 1946 prisľúbila pravidelnú mesačnú dodávku 30-50.000 kg drôtu. V minulých dňoch nám však telefonicky oznámila, že v dôsledku nedostatku elektrického prúdu výrobu bronzového drôtu na neurčitý čas zastavuje.

No, za takýchto okolnosti sme teda boli prinútení snášať niektoré úseky nepotrebných alebo len málo významných vedení a materiál z týchto upotrebiť pri budovaní dôležitých diaľkových telefónnych a telegrafných vedení. Samozrejme, že takto sme stratili veľa cenného času, avšak v rekonštrukcii boli sme vedení hospodárskym vývojom, ktorý prekotne sa rozvíjal a keď telefónna a telegrafná sieť mala splniť svoje úlohy pre nový hospodársky život, napnuly sa všetky sily, aby rekonštrukcia bola úspešne prevedená. Je si treba uvedomiť, že Slovensko bolo dva razy zasiahnuté vojnovým ohňom. Hlavným terčom vojnovej skazy bola pochopiteľne ako dôležitá nervová sústava telefónna a telegrafná vzdušná sieť, takže systematické a plánované ničenie sietí ustupujúcim nepriateľom zanechalo na každom vedení stopy skazy. Železničná dorozumievacia telefónna a telegrafná sieť bola tak isto vojnovými udalosťami zasiahnutá a hlavne na obnovenie tejto siete pre bezpečnú železničnú prepravu sa pracovalo zvýšeným výkonom.

Rekonštrukcia.

Z celkového počtu 122.493 km telefónnych a telegrafných vedení bolo vojnou celkom zničené 65.716 km vedenia, z čoho železničná správa mala celkom zničené 18.374 km vedenia. Dodnes v rekonštrukcii bolo obnovené asi 42. 500 km vedenia, z čoho 14. 500 km vedení sa obnovilo železničnej správe za nepriaznivých materiálnych a zásobovacích podmienok. Zaiste každý pochopí svedomitú prácu všetkých zamestnancov, zúčastnených na rekonštrukcii. Na rekonštrukčných prácach v roku 1946 zúčastnilo sa celkom asi 1.650 technických zamestnancov a telegrafných robotníkov. Ak v dodávkach materiálu v roku 1947 nastane rozhodné zlepšenie, nakoľko práce, ktoré chceme previesť v roku 1947, sú prvoradého významu pre organizovaný hospodársky život, možno zaručiť splnenie rekonštrukčného programu.

Vzdušné vedenia.

V rámci dvojročnice chceme v roku 1947 dokončiť rekonštrukciu doteraz neobnovených 23.000 km vedení a popri tom zriadiť nové vedenia, a to hlavne na východe Slovenska a tiež na južnom prinavrátenom nám území, kde stav telefónnej a telegrafnej siete zostal po vojne najhorší. Okrem toho zlepšíme z veľkej časti jestvujúce medzimestské vedenia, ktoré v dôsledku nedostatku materiálu nie sú ani teraz v uspokojujúcom a spoľahlivom stave. Väčšinou celý rok 1947 bude pokračovaním minuloročných rekonštrukčných prác vojnou zničených vedení na rozdiel od zemí českých, kde sa prikročí k plánovaniu rozširovaním a modernizáciou telefónnej a telegrafnej siete. Len u miestnych telefónnych sietí prikročíme k modernizácii, t. j. ku kabelizácii. Plánujeme zlepšiť a rozšíriť sieť v Bratislave, Bardejove, Vranove n. Topľ., Medzilaborciach, Kráľovskom Chlumci, Michalovciach, Humennom, Starom Smokovci, Lipt. Sv. Mikuláši, Lučenci, Zvolene, Novom Meste nad Váhom, Žiline, Kremnici, Trstenej, Piešťanoch, Trnave, Holíči a Pezinku. Okrem toho plánujeme previesť telefonizáciu 162 obcí a to hlavne takých, kde niet iného dopravného spojenia. Podľa programu a plánovania dorozumievacej siete železničnej správy zriadime a obnovíme diaľkové a prevádzkové selektorové vedenia na úsekoch na strednom, južnom, hlavne východnom Slovensku.

Ako aj budeme pokračovať vo výstavbe železničného kabelu Lipt. Sv. Mikuláš - Spiš. Nová Ves.

Stav miestnych telefónnych sietí bol po prechode frontu taký, že ešte 31. decembra 1945 bol nižší o 30% proti stavu z 30. júna 1938 (15.311 v roku 1938 proti 10.175 v roku 1945). Počínajúc mesiacom januárom 1946 bolo mesačne obnovené približne 550 hlavných účastníckych staníc, takže koncom roku 1946 počet účastníckych staníc dosiahol počtu 16.820 staníc, t. j. o 10% viac ako bolo v r. 1938.

O obnove miestnych telefónnych sietí a účastníckych staníc svedčí aj značný vzostup počtu miestnych hovorov z účastníckych staníc. V januári 1946 vykazovaný počet miestnych hovorov v automatických telefónnych sieťach v celkovom počte 980.200 z mesiaca na mesiac stúpal tak, že koncom roku 1946 za jediný mesiac vzrástol počet miestnych hovorov v automatických sieťach o 450.300 hovorov. Počet mesačne uskutočnených hovorov v automatických sieťach je približne 1,450.000. - Počet hovorov, uskutočnených medzi telefónnymi stanicami v manuálnych sieťach stúpa tiež každým mesiacom, hlavne v oblastiach riaditeľstva pôšt v Košiciach, kde prírastok hovorov v mesiacoch druhého polroku 1946 dosahuje mesačne o 100.000 až 130.000 hovorov viac ako v mesiacoch prvého polroku 1946.

Obnovu ostatných účastníckych telefónnych staníc, ako aj zriaďovanie nových staníc (dnes približne žiadosti asi 2.000 záujemcov len v Bratislave a niekoľko tisíc na vidieku ležia nevybavené na telegrafných stavebných úradoch) znemožňuje nedostatok potrebného drôtu, hlavne drôtu napúšťaného, ktorý je potrebný pri zriaďovaní telefónnych staníc, ktorých vedenia križujú s vedeniami elektrickými, ako aj nedostatok telefónnych prístrojov a ústrední potrebných veľkostí. Vojnou totiž zničené veľké telefónne ústredne, hlavne automatické v Košiciach, Prešove, Poprade, Piešťanoch a niektoré menšie manuálne neboly doteraz nahradené novými ústredňami a sme nútení čakať na ich dodanie tak isto, ako aj na objednané ďalšie súčiastky potrebné na rozšírenie už opravených telefónnych ústrední.

Sieť telefónnych služobní.

Tiež sieť telefónnych služobní bola vojnou ešte viac postihnutá. Na objasnenie stavu, z ktorého vyplynie, aký kus práce vykonali technickí zamestnanci poštovej správy u nás, uvediem tieto dáta:

V roku 1938 bolo na celom Slovensku 929 služobní, z ktorých sme stratili odstúpením územia 224, čím ostalo 705.

Do roku 1944 na zmenšenom území stúpol počet telefónnych služobní na 1.191 a pripočítaním v r. 1938 stratených služobní mali by sme mať 1.415.

Po prechode frontu, až na nepatrný počet, bolo skoro všetko zničené a do konca júna 1945 už obnovilo sa 627 služobní a do konca decembra 1946 vykazuje stav služobní 1.078 a v januári 1947 pribudlo už zase 21 nových a obnovených služobní. Dnešný stav je teda 1.099. Zostáva nám ešte 316 obnoviť.

Poštová správa snaží sa dostať telefón do každej obce, ale hatená je v tomto jednak nedostatkom finančných prostriedkov a dodávkami potrebných stavebných hmôt a prístrojov. V tomto smere by si poštová správa trúfala vykonať viac než plánuje pri priaznivých okolnostiach stavebných, aby tak počet obcí telefonizovaných zvýšila ešte viac. Je nedostatočné, aby len. tretina obci na Slovensku mala telefón. Apelujem preto na podporu i iných rezortov štátnej správy za účelom splnenia nášho hesla: "Do každej obce telefón!"

Medzimestská telefónna prevádzka.

Stav telefónnej prevádzky medzimestskej je závislý na stave telefónnej siete. Zlepšovaním spojení stúpala prevádzka, lebo kým v máji 1945 dosahovala prevádzka len 4% celkových výsledkov, dosiahnutých v roku 1938, toho času sú dosiahnuté výsledky už 115% počiatočného stavu. Poštová správa v záujme zlepšenia telefónnej prevádzky predlžuje úradné hodiny u tých ústredieň, ktoré majú 150 pripojených účastníkov, nepretržitú službu (deň i noc) a u tých, ktoré majú viac ako 20 účastníkov, celodennú službu, t. j. od 7. do 21. hod. bez poludňajšieho prerušenia. Nepretržitá (celoroč. ) služba bude okrem toho v najbližších dňoch zavedená v dôležitejších turistických centrách tatranskej oblasti.

Mimo to poštová správa nariadila, aby v sídlach Okresných národných výborov bola služba nepretržitá, t. j. od 7. -21. hodiny bez ohľadu na počet telefónnych účastníkov.

Medzinárodná telefónna prevádzka.

Medzinárodný telefónny styk nedosiahol zatiaľ predvojnového rozsahu, pretože zriaďovanie nových vedení v medzinárodnom styku naráža na obmedzenia hovorového styku v niektorých štátoch.

Telegraf.

Telegrafná sieť na Slovensku, vojnovými udalosťami veľmi poškodená, nachádza sa v prestavbe. Sieť sa prebuduje primerane dnešným požiadavkám a prispôsobí prevádzke s ďalekopisnými prístrojmi. Telegrafné stanice s morseovou prevádzkou, pokiaľ boly príslušné vzdušné jednodrótové vedenia vojnou zničené, alebo veľmi poškodené, boly už nahradené prevádzkou telefónnou. Tiež zastaralé Hughesove prístroje, pre ktoré sa náhradné súčiastky už nevyrábajú, budú z prevádzky postupne odstránené a nahradené ďalekopismi. Vnútroštátna telegrafná prevádzka vykazuje za rok 1946 oproti roku 1938 prírastok 86% v počte telegramov a 94% v počte sadzobných slov. V dohľadnej dobe vybudujú sa tzv. sberné telegrafné úrady, zapojené na automatickú ďalekopisnú sieť, ktoré bez tranzitu dopravia priamou voľbou telegram do stanice určenia. Napr. v Gajaroch podaný telegram pre Košice bude dopravený telefonicky do sberného úradu Malacky, ktorý priamo vytočí na svojom ďalekopisnom prístroji Košice a bez tranzitu ho tam odovzdá. Týmto sa dosiahne v doprave telegramov revolučného obratu u nás.

Medzinárodný telegrafný styk.

Telegrafná doprava v styku medzinárodnom opiera sa skoro výhradne o spojenie či už rádiotelegrafické, alebo drôtové cez Prahu. Slovensko má priame telegrafné spojenie len s Rakúskom (v relácii Bratislava - Viedeň) a Maďarskom (v relácii Bratislava - Budapešť).

Účastnícky ďalekopis.

Z ďalekopisných ústrední na Slovensku zostala jedine ďalekopisná ústredňa v Bratislave, ktorá po opravená bola koncom roku 1945 odovzdaná do prevádzky. Táto ústredňa, ktorá pojme len 20 staníc, je úplne obsadená. Zariadenia pre novú ústredňu v Bratislave s kapacitou pre 100 účastníckych staníc, ako aj nové ústredne pre Žilinu, Košice, Zvolen a Nitru o kapacite po 20 účastníkoch sú už objednané a budú pravdepodobne inštalované do konca roku 1947.

Rozhlas.

Koncom roku 1944 bolo na zmenšenom území Slovenska 146.153 poslucháčov rozhlasu. Odtrhnutím územia mimo to sa stratilo asi 50.000 poslucháčov. Mali by sme mať teda asi 196.000 poslucháčov, avšak prechodom frontu klesol počet poslucháčov na 91.540. Rôznou propagáciou poštovej správy podarilo sa dosiahnuť do 31. XII. 1946 154.192 koncesionárov, teda od oslobodenia do konca roku 1946 pribudlo 62.652 koncesionárov rozhlasu. Najväčší prírastok bol zaznamenaný v apríli a v máji roku 1946, kedy poštová správa prevádzala akciu proti tzv. čiernym poslucháčom rozhlasu. V týchto mesiacoh získali sme 14.241 poslucháčov rozhlasu. Priemerný mesačný prírastok za posledných 5 mesiacov činil 1.200-1.400 nových poslucháčov rozhlasu. V porovnaní s krajinou Českou a Moravskou sme hodne pozadu v počte poslucháčov, lebo kým tam pripadá jedna koncesia na 4.5 obyvateľov, u nás až na 20 obyvateľov. Hlavnú príčinu nedosiahnutia primeraného počtu vidíme v tom, že prechodom frontu bolo mnoho rozhlasových prijímačov zničených, ktoré nebolo možné doteraz nahradiť pre úplný nedostatok cenove prijateľných rozhlasových prijímačov.

Automatické telefónne ústredne.

Terajší počet automatických telefónnych ústrední je sedem o celkovej kapacite 9.300 účastníkov a to Bratislava 6.000, Nitra 1.000, Trnava 600, Trenčín 500, Žilina 600, Tr. Teplice 100 a N. Zámky 500. Montuje sa automatická telefónna ústredňa v Komárne o 1. 000 účastníkoch a započalo sa s montážou automatickej telef. ústredne v Košiciach, ktorej prvá tisícka bude daná do prevádzky začiatkom júna t. r. Okrem toho započalo sa s montážou domácej automatickej telef. ústredne v hlavnej poštovej budove v Bratislave pre 300 účastníkov a pokročilo sa tak ďaleko, za ústredňa bude daná do prevádzky v apríli t. r., čím sa čiastočne odbremení miestna automatická telef. ústredňa v Bratislave.

Prevádzka miestnej automatickej ústredne sa zlepší tiež inštaláciou klimatizačného zariadenia, takže v lepších prevádzkových podmienkach sa podstatne obmedzí počet chybných spojení. Ďalšieho, zlepšenia preťaženej terajšej ústredne dosiahneme ešte v roku 1947 rozšírením jej kapacity o 4.000 účastníckych prípojek, čím sa zväčší celková kapacita automatickej ústredne na 10.000 účastníkov.

Aby i pre zväčšený počet obyvateľstva Bratislavy bol daný čo najlepší predpoklad pre rýchly a vyhovujúci telefónny styk, plánuje poštová správa v novostavbe rezortnej budovy ďalšiu automatickú ústredňu s kapacitou 10.000 úč. prípojek, takže po tejto inštalácii bude k dispozícií 20.000 prípojek, čo je dostatočný počet aj na Veľkú Bratislavu.

Pre obyvateľov pripojených obcí k Veľkej Bratislave zriadime vedľajšie automatické ústredne v Petržalke, Račištorfe, Karlovej Vsi, Devíne, Prievoze, Biskupiciach a inde o celkovej kapacite 750 účastníkov, takže tieto obce budú mať rýchly, lacný a priamy telefónny styk s miestnou ústredňou v Bratislave, čo podstatne prispeje k rozvoju a k sjednoteniu týchto miest s mestom. S uvedeným rozšírením miestnej telefónnej automatickej ústredne bude táto investícia prínosom k zlepšeniu a trvalému vzrastu telefónneho styku.