Slovenská národná rada je vhodným miestom, odkiaľ má výjsť iniciatíva pre riešenie týchto veľmi dôležitých národných a kultúrnych problémov. Nepochybujem o tom, že sa stanú predmetom vážnej úvahy a že získajú plnej podpory u Ústavodarného národného shromaždenia, vlády Republiky, Slovenskej národnej rady, Sboru povereníkov i jednotlivých povereníctiev a všetkých politických strán. Správnym ich vyriešením splatíme svoj dlh, posilníme ich v zápase o zachovanie slovenskej reči, kultúry a povedomia a pomôžeme tak im, sebe aj našej Československej republike. (Potlesk.)
Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:
Ďakujem pánu predsedovi Dr. Jozefovi Lettrichovi za prednesený referát.
Prv než by sme prikročili k bodu 4., ohlasujem 10minútovú prestávku. (Začiatok prestávky 18.45 hod., koniec 19.10 hodín.)
Po prestávke.
Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:
Štvrtým bodom programu je expozé pána povereníka spravodlivosti Dr. Ivana Štefánika. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Povereník spravodlivosti Dr. Ivan Štefánik (potlesk):
Slávna Slovenská národná rada!
V smysle čl. II. Dohody zo dňa 22. júna 1946, uzavretej medzi vládou ČSR a Predsedníctvom SNR a podľa usnesenia Sboru povereníkov, dovoľujem si vám, panie a pánovia, podať zprávu o tom, čo bolo vykonané v obore justičnej správy od obnovenia ČSR na Slovensku a aký pracovný program hodlá uskutočniť justičný rezort v blízkej budúcnosti.
Vo veciach personálnych bolo Povereníctvo spravodlivosti po oslobodení postavené pred ťažký úkol: previesť obsadenie všetkých súdov a úradov verejnej obžaloby aspoň tým najnutnejším počtom konceptných síl (totiž sudcov a štátnych zástupcov), aby tak činnosť všetkých súdov a justičných úradov mohla byť úspešne vykonávaná. Predmetný úkol bol tým ťažší, lebo už aj za minulého režimu sa prejavoval veľký nedostatok sudcov. Závažnou prekážkou bolo i to, že zo zamestnancov, ktorí boli k dispozícii zo služieb minulého režimu, nebolo možno všetkých prevziať z dôvodov politických.
Po postupnom preverovaní sudcov podľa nariadenia č. 44/1945 Sb. n. SNR a nariadenia č. 99/1945 Sb. n. SNR sa prikročilo k ich postupnému definitívnemu preberaniu do služieb ČSR a k ich prikazovaniu na jednotlivé súdy a úrady verejnej obžaloby podľa služobnej potreby.
Veľké zaťaženie súdov privodilo tiež prevádzanie ľudového súdnictva. Z vyšších štátnych a politických dôvodov bolo treba túto agendu vybavovať prednostne pred všetkými ostatnými úlohami súdov. S tohto hľadiska muselo povereníctvo previesť príslušné preskupenie sudcov na miesta, kde agenda ľudového súdnictva to vyžadovala. Je samozrejmé, že stalo sa to na úkor vybavovania riadnej agendy súdov, ktorá na niektorých súdoch z tohto dôvodu viac-menej zaostala.
Preverenie podľa vyššie citovaných nariadení je v podstate skončené, až na nepatrné, doterajším neskončeným šetrením odôvodnené výnimky. I po definitívnom ukončení preverení sudcov bude však situácia nepriaznivá. Treba opätovne zdôraznil, že chýba celkom až 50% sudcov do celkového počtu, ktorý je pre všetky súdy a justičné úrady systemizovaný. Nedostatok sudcov nie je teda nateraz uspokojivé vyriešený a zlepšenie tohto stavu pre nezáujem pránického doratu o sudcovské povolanie nemožno očakávať ani v dohľadnej budúcnosti. Cieľom čiastočného odstránenia predmetného nedostatku sudcov prevzala práve justičná správa do služieb aj niektorých sudcov, ktorí pôsobili na území dočasne obsadenom, obzvlášť takých, ktorí už pred rokom 1938 boli v službách ČSR. Ich výber prevádzal sa však veľmi opatrne po patričnom a veľmi dôkladnom preverení v každom smere.
Program prác pre budúcnosť je v prvom rade získanie potrebného počtu noných uchádzačov do súdnych služieb, ktorí by zaplnily počet chýbajúcich sudcov. Treba však uviesť, že príčinou nedostatku záujmu právnického dorastu o súdnu službu nie je len všeobecný nedostatok právnicky kvalifikovaných síl, totiž zvýšené možnosti uplatnenia sa, ale aj značne nevýhodné hmotné postavenie sudcov. Podľa zákona sudca nesmie mať žiadne iné platené zamestnanie, ani iný príjem z vedľajšieho zamestnania. Sudca je teda takto odkázaný výlučne na svoj skromný služobný príjem, ktorý v dnešných hospodárskych pomeroch vzhľadom na zvýšené ceny životných potrieb - nemožno označiť za dostačujúci. Je preto skutočne žiadúce v budúcnosti upraviť služobné platy sudcov výhodnejšie - tak, aby boly primerané k ich zodpovednému a ťažkému povolaniu. V tomto možno vidieť najúspešnejšiu záruku jednak náležitého obsadenia súdov a tým kvalitnejšieho a rýchlejšieho vybavovania súdnej agendy, jednak sudcovskej neodvislosti a nestrannosti. Takto sa vytvorí však zároveň aj možnosť žiadúceho výberu budúcich sudcov z radov viacerých spôsobilých uchádzačov.
S podobnými ťažkosťami sa stretávala justičná správa aj v oblasti personálnej agendy kancelárskych zamestnancov.
Základnou požiadavkou po oslobodení bolo, aby súdy a štátne zastupiteľstvá čo najskôr započaly svoju činnosť a preto mimo sudcov - bolo treba sa postarať tiež o kancelárskych úradníkov, o pomocné sily kancelárske a zriadenecký personál. Platilo to pre celé územie Slovenska, predovšetkým však pre súdy justičné na bývalom dočasnom okupovanom území, ktoré musely byť úplne znova organizované. Na tieto súdy a justičné úrady cieľom úspešného započatia kancelárskej práce hneď po oslobodení boli prikázaní všade aspoň dvaja kancelárski úradníci, alebo jeden kancelársky úradník a jedna pomocná kancelárska sila a prípadne i zriadenec. Títo prví poslovia justičnej kancelárskej agendy temer bez výnimky vykonali na svojich nových pôsobiskách kus ťažkej, zodpovednej a pre verejnosť osožnej práce.
Predpokladom definitívneho prevzatia každého kancelárskeho zamestnanca a zriadenca do služieb ČSR bolo samozrejme tiež riadne ukončenie preverovacieho pokračovania a jeho kladný výsledok.
Je pochopiteľné, že uvedené personálne opatrenia, keďže išlo o odčerpanie už zapracovaných síl zo súdov na bývalom zmenšenom, území Slovenska, do určitej miery oslabily výkonnosť a normálny beh agendy na týchto súdoch resp. justičných úradoch a musela sa preto justičná správa postarať o náhradu, poťažne doplnenie pracovných síl aj u súdov a justičných, úradov na území bývalého okypteného Slovenska. Dialo sa to najmä jednak dočasným prevzatím zamestnancov z územia v minulosti okupovaného, jednak prijímaním nových síl. - Pri preverovaní venovala sa zvláštna pozornosť tomu, aby do definitívnej služby ČSR boli prevzatí len úradníci resp. zamestnanci po stránke politickej spoľahlivosti vyhovujúci. Pri prijímaní nových síl vo všeobecnosti dbalo sa a dbá sa aj na to, aby boli uprednostnená predovšetkým účastníci Slov. nar. povstania a osoby, ktoré sa o znovuvydobitie slobody akýmkoľvek iným spôsobom zaslúžilý.
Povyšovanie zamestnancov - až na príslušníkov odboja a iných politických zaslúžilých jednotlivcov - dialo sa na podklade súbehu. Ak mal uchádzač splnené podmienky a nebolo kvalifikovanejšieho uchádzača, nebolo prípadu zamietnutia.
Terajší stav obsadenia súdov kancelárskymi úradníkmi, pomocným personálom a personálom zriadeneckým v pomere k platnej systemizácií služobných miest zdá sa uspokojivým. Nakoľko však systemizácia z r. 1938 pre dnešný rozsah agendy je naprosto nedostatočná, treba pokladať dnešné obsadenie súdov so zreteľom na vzrastajúcu agendu aj v tomto smere za neprimerané.
Pokiaľ ide o personálne opatrenia v blízkej budúcnosti, pokladám za nútne:
1. úplne dovŕšiť agendu preverovania,
2. učiniť všetky možné opatrenia k tomu, aby obsadenie jednotlivých súdov nielen sudcami, ale aj kancelárskymi úradníkmi, pomocnými silami a zriadencami zodpovedalo platnému systemizovanému stavu,
3. rezervovať určitý počet služobných miest každej kategórie a služobnej hodnosti pre presídlencov (repatriantov),
4. posúriť schválenie novej systemizácie, ktorá umožni dotovať súdy a justičné úrady personálom, potrebným na zvládnutie skutočnej pracovnej agendy, keďže systemizácia z r. 1938 - ako som spomenul - už naprosto nevyhovuje dnešnému faktickému stavu a pracovnému zaťaženiu,
5. po schválení systemizácie cestou súbehu urýchlene obsadiť voľné alebo uvoľniť sa majúce miesta,
6. dobudovať inštitúcie "aktuárov" a spojiť túto služobnú kategóriu s úradníkmi pozemnoknižnej služby v jednotnú kategóriu aktuárov. Týmto opatrením odbremenili by sa čiastočne sudcovia, u ktorých sa prejavuje veľmi značný nedostatok. Aktuármi - mimo nových uchádzačov s plnou stredoškolskou kvalifikáciou - môžu sa stať aj schopní a zapracovaní kancelárski úradníci po absolvovaní aktuárskeho kurzu. Preminutie nedostatku predbežného vzdelania a prípadne i čakateľskej doby zákon pripúšťa. Zamýšľané riešenie je značného významu, lebo okrem odbremenenia sudcov umožní sa takto schopným kancelárskym úradníkom získať služobnú hodnosť a služobný plat II. - t. j. vyššej - služobnej triedy, čo zaiste veľmi priaznivo zapôsobí na pracovnú morálku celého kancelárskeho personálu.
Ako pozoruhodnú udalosť oznamujem, že Povereníctvo spravodlivosti práve dnešného dňa zahájilo prvý učebný náukobeh pre aktuárskych kandidátov, na ktorom sa zúčastní okrúhle 100 starostlivo vybraných frekventantov. Na základe pracovných kvalít vybraných účastníkov a veľmi svedomitej prípravy kurzu tak čo do určenia prednášateľov ako aj čo do vymedzenia študijnej látky, pevne dúfam, že táto významná akcia bude pre justíciu úspešná a že splní všetky nádeje, ktoré v ňu skladáme.
V odvetví organizácie súdov a úradov ver. obžaloby rysuje sa nasledovný skutkový stav:
Po zmenšení územia Slovenska následkom viedenskej arbitráže bola prispôsobená tomuto diktátu jednak územná organizácia súdov a úradov verejnej obžaloby jednak znovu upravená i pôsobnosť jednotlivých orgánov súdnej administratívy. Po prechode frontu a oslobodení častí štátneho územia zpod cudzej okupácie bolo zase prvoradým problémom začleniť toto územie do riadnej organizačnej siete československej justície. Bolo potrebné do základu organizovať jeden hlavný súd, 3 krajské súdy a 19 okresných súdov, jedno hlavné štátne zastupiteľstvo a 3 štátne zastupiteľstvá. Organizačné práce boly sťažené tým, že sa nedostávalo ani úradného inventáru, ani úradných pomôcok, - spisy a pozemkové knihy boly z veľkej častí poškodené a zničené, ba v mnohých prípadoch boly zničené aj samotné súdne budovy. Skutočnosť, že organizačné úsilie malo napriek uvedeným ťažkostiam v pomerne krátkej dobe dobré výsledky, treba pripísať v prvom rade zvýšenému pracovnému úsiliu a nadšeniu všetkých sudcov ako aj ostatných justičných zamestnancov, s ktorým sa venovali budovateľskej práci. Vo všeobecnosti možno povedať, že základine organizačné ťažkosti v súdnictve na Slovensku nateraz sú už úspešne prekonané.
Najaktuálnejšou organizačnou úlohou pre budúcnosť je jednotná úprava súdnej organizácie a otázka spoločného Najvyššieho súdu. - Kým však s prípravou jednotnej súdnej organizácie sa vyčkáva do ústavnoprávneho upravenia základných otázok štátneho zriadenia, zatiaľ otázka spoločného Najvyššieho súdu bola už prejednaná medzi zástupcami Ministerstva spravodlivosti a Povereníctva spravodlivosti. - V tejto súvislosti považujem za potrebné vyzdvihnúť otázku určenia sídla pre naše najvyššie súdne tribunály - totiž pre Najvyšší súd a Najvyšší správny súd treba junktimovať a riešiť súčasne. Základ pre vhodné upravenie tejto otázky je už vlastne daný v doterajších politických dohodách.
Podľa čl. VII. Dohody zo dňa 2. júna 1945 bolo dohodnuté, že oba najvyššie súdne tribunály majú byť spoločné pre celé územie štátu, že Najvyšší správny súd bude mať sídlo v Bratislave, kým Najvyšší súd v Brne. Dohoda z 11. apríla 1946 (čl. IV. ) ohľadne sídiel najvyšších súdnych tribunálov opätovne potvrdila, že sa v danom smere zachováva Dohoda z 2. júna 1946. I keď tieto dohody nie sú normou, jednako ich treba považovať za právny základ pre upravenie predmetnej otázky, takže jeden z uvedených najvyšších súdov pre celé územie štátu mal by mať sídlo na Slovensku. Tento názor zastáva Povereníctvo spravodlivosti dôsledne aj v pripomienkach, uplatnených k legislatívnym návrhom, úpravy sa dotýkajúcim.
V súvislosti s pribúdaniam stále novších a novších úloh pre sudcov nemožno s ľútosťou nespomenúť, že sudcovia a injustiční zamestnanci nie sú nateraz proti zákonnej (syndikátnej) zodpovednosti poistení, ako tomu bolo pred r. 1938. Treba si pritom uvedomiť, že výhody tohto poistenia pre sudcov prejavovaly by sa v prvom rade dnes, keď súdna agenda prinášaním rozličných obťažných úloh na súdy stúpa, na druhej strane však počet sudcov klesol okrúhle až na 50%. Niet divu, že za tohto stavu aj u sudcu ináč obozretného a svedomitého môže sa vyskytnúť nedopatrenie, za ktoré sám znáša hmotnú zodpovednosť. Bolo by preto skutočne žiadúce, aby sa príslušné organizácie urýchlene ujaly predmetnej otázky V tejto súvislosti poznamenávam tiež, že justičná správa pripravuje novú legislatívnu úpravu o zákonnej zodpovednosti sudcov a iných justičných zamestnancov namiesto doteraz platného nevyhovujúceho a prežitého zákona č. 112 z roku 1872 (r. z.).
Dosavádna hospodársko-rozpočtová činnosť povereníctva okrem výkonu bežnej agendy bola zameraná hlavne na zaistenie finančných prostriedkov pre odstránenie a zahladenie hmotných škôd, ktoré pri prechode frontu boly spôsobené súdnym vrchnostiam a trestným ústavom jednak na budovách, jednak na ich kancelárskom zariadení a kancelárskych potrebách. Veľké úsilie bolo treba v tomto smere vynaložiť menovite na obnovenie činnosti súdnych vrchností na východnom Slovensku a na južnom pohraničí. Tieto súdy totiž stratily následkom vojnových udalostí nielen takmer celý svoj inventár kancelárskeho zariadenia a všetky kancelárske pomôcky i potreby, ale utrpely veľmi ťažké škody aj na samotných budovách. Celkove utrpela justičná správa na Slovensku pri prechode frontu asi 35,000.000 až 40,000.000 Kčs škôd.
Úsilie justičnej správy v roku 1947 v súčinnosti s Povereníctvom techniky a jemu podriadených štátnych stavebných úradov sa nesie hlavne v tom smere, aby vojnovými udalosťami spôsobené škody na štátnych súdnych budovách boly aspoň v hlavných rysoch odstránené a aby na súdnych vrchnostiach a v trestných ústavoch sa zničený a stratený inventár ako aj kancelárske potreby v rámci daných finančných možností nahradily. Úplné doplnenie inventára vojnovými udalosťami zničeného bude ovšem možné dosiahnuť až v roku 1948, nakoľko na rok 1947 povolené obmedzené finančné prostriedky na úplné odstránenie vojnových škôd rozhodne nepostačia.
Oprava poškodených štátnych budov sa už - vyjmúc Komárna, Šiah, Krupiny a Sobraniec - vo všeobecnosti previedla.
Na súdnych budovách, tvoriacich vlastníctvo obcí alebo súkromných osôb, dodnes sa prevádzajú opravy vojnových škôd v Medzilaborciach, Stropkove a Moldave nad Bodvou. Prevádzanie opráv naráža tu však čiastočne na ťažkosti, nakoľko aj samotné obce, ako vlastnícky týchto budov, zápasia s veľkými finančnými ťažkosťami.
Je všemožným úsilím justičnej správy, aby vybudovala dôstojné nové budovy pre súdne vrchnosti, prisluhujúce občianstvu spravodlivosť. Dokončuje sa najmä novostavba Okresného súdu v Prievidzi, ktorá sa v blízkej budúcnosti odovzdá už svojmu účelu. Po dohode s Povereníctvom techniky hneď na jar tohto roku započne sa so stavbami budov pre Okresné súdy v Púchove a v Novej Bani. Pripravia sa tiež projekty na ďalšie novostavby budov pre okresné súdy v Hlohovci, Humennom, Modrom Kameni a Starej Ľubovni. Ešte tohto roku sa prevedú stavby väznice pre Okresné súdy v Žiline, Šahách, Nových Zámkoch a Spišskom Podhradí. V tomto roku sa dokončí a odovzdá svojmu účelu aj prepotrebná novostavba obytného domu pre justičných zamestnancov v Bratislave so 60 bytmi, čím sa výdatne zmiernia ťaživé bytové problémy mnohých justičných zamestnancov.
V oblasti legislatívy občianskeho práva je nasledujúci stav:
V Československej republike niet doteraz jednotnosti na poli súkromného práva. Na Slovensku platí dosial právo nepísané, najmä aj právo obyčajné, v zemiach českých platí však všeobecný zákonník občiansky z roku 1811. Keďže súkromné právo je právnym prameňom i usmerňovateľom úpravy všetkých právnych pomerov súkromného života - s hľadiska celoštátneho javí sa účelným, aby na území celého štátu platilo unifikované právo.
Do unifikačných prác, započatých pred r. 1938, rušivo zasiahly politické udalosti na jeseň r. 1938 a druhá svetová vojna, následkom ktorých unifikačné práce musely byť úplne zastavené. Po oslobodená zástupcovia Ministerstva spravodlivosti a Povereníctva spravodlivosti, vedení úmyslom obnoviť unifikačné práce, jednomyseľne sa vyslovili za skoré uskutočnenie unifikovaného občianskeho zákonníka, unifikovaného občianskeho sporového poriadku, ako i unifikovaného exekučného poriadku a dohodli sa tiež na pracovnom programe. V dôsledku uvedeného bola zriadená pri Povereníctve spravodlivosti Komisia pre kodifikáciu a unifikáciu civilného práva, ktorá v roku 1946 sa sústavne a podrobne zaoberala osnovou unifikačného občianskeho zákonníka a prebrala celú jeho obšírnu matériu, okrem rodinného práva. - Je eminentnou starosťou nášho rezortu, aby sa tieto unifikačné práce čo najskôr úspešne dovŕšily a aby už v blízkej budúcnosti mohlo dôjsť k uzákoneniu unifikovaného občianskeho zákonníka, ako aj unifikovaného občianskeho sporového poriadku a exekučného poriadku.
Okrem spomenutých základných unifikačných prác pripravila civilná legislatíva Povereníctva spravodlivosti doteraz viac významných osnov, ktoré Slovenská národná rada vo forme nariadení uzákonila. Taktiež viac dôležitých vykonávacích nariadení Sboru povereníkov vzniklo z podnetu a z prípravných osnov rezortu Povereníctva spravodlivosti.
V úmysle uľahčiť, urýchliť a spednotiť prax súdov Povereníctvo spravodlivosti vypracovalo viac dôležitých a obšírnych úprav pre súdy. Vyhotovilo sa tiež mnoho pripomienok k osnovám, vzniklým z iniciatívnej činnosti iných rezortov.
Povereníctvo spravodlivosti vypracovalo soznam nárokov na vrátenie spisovného materiálu civilného a trestného a s nimi súvisiacich cenností, hotovostí a depozitov, nachádzajúcich sa v Maďarsku a v Nemecku. Tento elaborát má slúžiť za podklad pre vyjdenávanie čsl. delegáta pri Spojeneckej kontrolnej komisii v Maďarsku a pre mierové rokovania.
Osobitne treba ešte pripomenúť vybavovanie žiadostí o vyrieknutie dôležitého verejného záujmu podľa § 6 zákona čís 128/1946 Sb. (reštitučného zákona), ktorých je pomerne dosť a ich vybavovanie vyžaduje mnoho času.
Z najnovších legislatívnych prác zasluhujú si pozornosť už pripravené:
osnova nariadenia Sboru povereníkov, ktorým sa mení sadzba verejnonotárskych odmien a
osnova nariadenia SNR o očiste firemných registrov a o obnove niektorých obchodných spoločností.
Pre blízku budúcnosť programuje Povereníctvo spravodlivosti nasledovné význačnejšie práce:
1. pripraviť osnovu nariadenia SNR o očiste pozemkových kníh,
2. vyriešiť otázky, súvisiace s rozšírením obecného súdnictva za účelom odbremenenia súdov,
3. unifikovať pozemnoknižné právo,
4. pripraviť osnovu nariadenia SNR o sjednotení rekurzných lehôt v nesporovom konaní,
5. pripraviť slovenský text osnovy unifikačného zákona o exekučnom a zaisťovacom konaní (exekučný poriadok), osnovy unifikačného zákona o výkone súdnej moci v občianskych právnych veciach a o konaní v občianskych sporových veciach a napokon osnovy unifikačného zákona o pozemnoknižnom práve.
V oblasti civilného práva medzinárodného v blízkej budúcnosti sa má previesť spisová a depozitná rozluka so Zakarpatskou Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Ďalším dôležitým úkolom bude dokončiť rozluku takzvaných kumulatívnych sirotských pokladníc na podklade medzištátnych dohôd.
Pozemnoknižné pomery na Slovensku boly vždy otvorenou ranou, na zacelenie ktorej v posledných 20 rokoch bolo venované zvláštne úsilie, takže - i keď pomaly - predsa len docielilo sa značného úspechu. Napredovanie v pozemnoknižných prácach bolo poslednými vojnovými udalosťami zahatené v značnej miere tým, že na pozemnoknižnom materiále boly spôsobené nedozierne škody. Potrvá niekoľko rokov, až sa justičná správa dostane znovu tam, kde bola v predmetnej agende pred prechodom frontu. Po vojnových udalostiach druhej svetovej vojny nebolo takmer jedného okresného súdu, na ktorom by nebol býval zničený vo väčšej alebo menšej miere pozemnoknižný spisový materiál (obzvlášť mapy, vložky, zápisnice, archívne spisy a iné pozemnoknižné pomôcky).
Hneď po prechode frontu bol zapojený do rekonštrukčných prác všetok pozemnoknižný a vložkársky personál. Doteraz sa nám podarilo usporiadať pozemnoknižný spisový materiál na všetkých okresných súdoch a zrekonštruovať zničené pozemnoknižné vložky, resp. zápisnice takmer na všetkých súdoch. Pri týchto rekonštrukčných prácach narážalo sa na veľké technické ťažkosti aj preto, lebo na mnohých okresných súdoch bo ly zničené resp. poškodené i samotné budovy a ich zariadenie.
Rok 1946 bol napriek uvedeným ťažkostiam pomerne dobre využitý a bolo dosiahnuté pomerne dobrého úspechu. Nakoľko súdom sa poskytlo aspoň to najnutnejšie zariadenie a nutné opravy boly prevedené, základné rekonštrukčné práce mohly sa v rámci daných možností uspokojivo vykonať. Úspech ďalších prác ale už v značnej miere závisí od skorého uzákonenia osnovy nariadenia SNR o nahradení stratených alebo zničených pozemkových kníh a pozemnoknižných podaní.
V budúcich dvoch rokoch plánuje sa previesť úplná rekonštrukcia pozemkovej knihy na Okresnom súde v Kráľovskom Chlumci, Tornali, Michalovciach, vo Veľkých Kapušanoch, Bardejove a Dunaj. Strede, čiastočne rekonštrukcia však na Okresnom súde v Ipoľských Šahách a Medzilaborciach. Založenie nových pozemkových kníh sa plánuje aspoň na 40 katastrálnych územiach.
Okrem uvedených rekonštrukčných prác pracovalo sa na zakladaní nových pozemkových kníh, resp. na nápravách pozemkovej knihy na rôznych okresných súdoch. Na tieto práce máme k dispozícii 113 vložkárskych zamestnancov, ktorí pracujú v 45 vložkárskych komisiách. V roku 1946 boly založené nové pozemnoknižné vložky v 30 katastrálnych územiach. Na ďalších 40 katastrálnych územiach sú už práce v behu. Vložkársky personál vypomáhal pritom tiež na rekonštrukčných prácach v pozemkovej knihe. Namáhavé práce vložkárskeho personálu, vykonávané po obciach cieľom zakladania nových pozemkových kníh, sú nepriaznivé ovplyvňované a hatené ťažkosťami stravovacími a ubytovacími. Chybou je tiež, že v niektorých obciach, najmä na juhu, občania prejavujú malý záujem o vec. Nedostatok potrebnej súčinnosti so strany občanov pochopiteľne marí alebo aspoň zdržuje postup prác. Napriek týmto prekážkam a ruši vým momentom v prácach sa neustále napreduje a pre budúce dva roky plánuje sa založiť pozemnoknižné vložky až v 70 katastrálnych územiach, väčšinou v obvode Okresného súdu v Medzilaborciach a v Ipoľských Šahách.
V trestnej legislatíve taktiež pripadlo Povereníctvu ihneď po oslobodení splnenie vážnych a súrnych úloh. Bolo treba predovšetkým normatívne riešiť otázku odstránenia trestných následkov stíhania poťažne odsúdenia u osôb, proti ktorým bolo zavedené trestné pokračovanie, resp. ktoré boly odsúdené za býv. režimu pre také politické činy, ktoré s hľadiska existencie a politických záujmov Československej republiky nemožno už považovať za delikty, ako aj pre iné také činy, u ktorých trestné stíhanie alebo uloženie trestu so zreteľom na ich pohnútku, prameniacu z oslobodzovacieho boja, protivilo by sa právnemu citu. Takáto normatívna úprava bola tým nutnejšia, lebo v uvedených prípadoch išlo často o činnosť, ktorá priamo a značnou mierou slúžila účelom boja za oslobodenie Republiky.
Súčasne sa vyskytla potreba riešiť otázky trestného súdnictva v súvislostí s normami, vydanými býv. Slovenským štátom po 1. septembri 1944 - leda po Slovenskom národnom povstaní a taktiež upraviť nevyriešenie otázky trestného súdnictva na území dočasne cudzou mocou obsadenom. Aktuálne bolo pritom zároveň uvážiť, ktoré trestnoprávne ustanovenia, uzákonené za trvania minulého politického režimu, stratily po oslobodení svoj raison diétre, a tieto normatívnou cestou zrušiť.
Veľký nedostatok sudcov, vzniklý najmä nutnosťou obsadiť súdy na zpäť získanom, dočasne cudzou mocou obsadenom území, vyvolal potrebu zjednodušenia trestného pokračovania, aby takto aj pri smaženom počte sudcov a pri zapojení sudcov do ľudového súdnictva bolo možné úlohy, požadované od súdov, bez závažnejších prekážok zdolať. Za tým účelom bolo považované za vhodné zjednodušiť najmä aj trestný proces, a to predovšetkým zrušením možnosti "námietok" proti obžalobnému spisu a vylúčením celého, s tým spojeného obžalovacieho pokračovania, ďalej primeraným rozšírením kompetencie samosudcov na sborových súdoch prvej stolice.
V rámci legislatívnej činnosti, súvisiacej s ľudovým súdnictvom, pripomeniem osnovu obšírneho vykonávacieho nariadenia č. 55/1945 Sb. n. SNR k základnému nariadeniu č. 33/1945 Sb. n. SNR o ľudovom súdnictve, ktorým sa podrobne upravilo celé pokračovanie pred ľudovými súdmi a daný bol tak základ pre jednotný, základným požiadavkám trestného práva formálneho vyhovujúci proces pred ľudovými súdmi. - Nariadením čís. 83/1945 Sb. n. SNR podľa požiadaviek praktickej potreby striktne a s uložením príslušných sankcií sa vymedzily povinnosti funkcionárov ľudového súdnictva, - poslednou obšírnou novelou č. 57/1946 Sb. n. SNR sa však, mimo iných - obzvlášť organizačných - otázok, upravilo trestné pokračovanie proti neprítomným obvineným a bola tiež riešená otázka mimoriadneho opravného prostredku oproti rozhodnutiam ľudových súdov.
Nariadením č. 32/1946 Sb. n. SNR o evidencii súdnych previnilcov a sbieraní dát pre účely kriminálnej štatistiky bola obnovená pôvodná ústredná evidencia súdnych previnilcov pre celé územie Republiky. - Nariadením č. 41/1946 Sb. n. SNR - v súlade s požiadavkami účinnej trestnoprávnej ochrany právneho poriadku - sa naďalej predĺžila účinnosť niektorých právnych predpisov, obmedzených na stav brannej pohotovostí štátu.
V oblasti trestnej legislatívy vydalo Povereníctvo spravodlivosti taktiež viacero úprav zásadného významu na vykonanie určitých noriem. Osobitnú pozornosť si zasluhuje najmä činnosť, nadväzujúca na zákon č. 115/1946 Sb. o právnych jednaniach, súvisiacich s bojom o znovunadobudnutí slobody Čechov a Slovákov ako aj na zákon č. 166/1946 Sb. o doplnení trestných poriadkov.
Významným dielom v odbore trestnej legislatívy bol tiež návrh širokej amnestie, ktorú prezident Republiky podpísal k druhému výročiu Slovenského národného povstania.
Najdôležitejšou úlohou našej trestnej legislatívy je spolupôsobenie pre skoré uskutočnenie celkovej unifikácie trestného práva hmotného i formálneho. V tomto pracovnom úseku Povereníctvo spravodlivosti - podobne ako v sektore civilného práva - dosiahlo už značný pokrok pripravením zásad i základného rámca pre kodifikáciu jednotného trestného poriadku. Po úplnom dokončení tejto prvej etapy unifikácie trestného práva sa plánuje kodifikácia jednotného trestného zákona a napokon aj celoštátneho zákona o výkone trestov a zabezpečovacích opatrení.
Zpomedzi najnovších prác trestnej legislatívy zasluhuje si najmä pozornosť súčinnosť pri vypracovaní zákona o porotných súdoch, ktorý bol v Národnom shromaždení nedávno uzákonený, ako aj úprava, ktorá sa má na prevádzanie tohto zákona vydať. Nedávno bola dohotovená aj osnova nariadenia o zrušení zákona č. 320/1940 Sl. z. o trestných činoch proti štátu a o rozšírení pôvodného zákona na ochranu Republiky č. 50/1923 Sb. v znení neskorších noviel na území Slovenska. Týmto nariadením sa odstránia nesrovnalostí, ktoré sa pri odchylnom posudzovaní trestnej činnosti, smerujúcej proti záujmom štátu, v jednotlivých oblastiach štátu vyskytovaly a umožní sa rovnaké posudzovanie i trestanie takejto činnosti na celom území štátu.