Pokračujúce 4. zasadnutie pléna SNR, konané dňa 29. novembra 1946.

Začiatok: 9.14 hod., koniec:

Prítomní: Podpredsedovia SNR pplk. Milan Polák, Karol Šmidke a kan. Andrej Cvinček, 81 členov SNR, povereníci: Dr. Ivan Štefánik a Dr. Samuel Belluš.

Plénu predsedal odpredseda SNR pplk. Milan Polák.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Otváram prerušené 4. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že sme spôsobilí sa usnášať.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravednili ešte pp. členovia Slovenskej národnej rady: Eugen Hromada, Pavol Pláňovský a Ján Bendík.

Oznamujem, že sa včera 28. novembra 1946 ustavil osídľovací výbor a vyvolil si týchto funkcionárov: za predsedu Jána Myjavca, za podpredsedu Jozefa Malíka a za zapisovateľa Dr. Pavla Haljana.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Interpelácia členov Slovenskej národnej rady Ladislava Holdoša a spoločníkov na povereníka financií vo veci pokusu o prevod priemyselných podnikov poštátnenej Sedliackej banky.

Zpráva osídľovacieho výboru.

Prvým bodom dnešného nášho rokovania je zpráva osídľovacieho výboru. Zpravodajcom je pán člen SNR Anton Granatier. Dávam mu slovo.

Člen SNR Anton Granatier:

Slávna Slovenská národná rada! Osídľovací výbor na svojej schôdzke dňa 28. novembra 1946 vypočul predbežný stručný referát vládneho zmocnenca a prednostu Československej presídľovacej komisie v Maďarsku Dr. Daniela Okáliho a predsedu Osídľovacieho úradu pre Slovensko Dr. Jána Čecha o riešení maďarskej otázky v Československej republike.

Výbor sa usniesol, že v najbližších dňoch vypočuje podrobnú zprávu týchto činiteľov o tom, čo Československá presídľovacia komisia a Osídľovací úrad pre Slovensko doteraz vykonaly a čo považujú za vhodné vykonať v budúcnosti, aby maďarský problém v Československej republike bol vyriešený tak, ako to záujem národa a štátu vyžaduje. Osídľovací výbor na podklade týchto zpráv prerokuje celý problém a podá o ňom plénu Slovenskej národnej rady podrobnú zprávu a príslušné návrhy.

Výbor považuje za potrebné, aby sa Slovenská národná rada už teraz s plnou svojou váhou zasadila za vyriešenie maďarskej otázky v Československej republike a preto navrhuje, aby sa plénum usnieslo nasledovne:

Slovenská národná rada slávnostne vyhlasuje, že trvá na bezpodmienečnom vyriešení maďarskej otázky v Československej republike. Preto žiada vládu republiky, aby urobila všetky kroky potrebné na urýchlené vyriešenie tohto problému.

"Slovenská národná rada slávnostne vyná, že vyriešenie maďarskej otázky v Československej republike a vytvorenie národného štátu Čechov a Slovákov bude najkladnejším prínosom aj pre zabezpečenie trvalého mieru v tejto časti Európy a pre spolunažívanie tu žijúcich národov.

Slovenská národná rada vyhlasuje, že treba priniesť každú obeť, potrebnú na uskutočnenie tohto cieľa."

K tejto zpráve a k tomuto návrhu na usnesenie pred plénum ako zpravodajca dovoľujem si len niekoľko slov povedať.

Výbor včera po vypočutí stručného referátu pána Daniela Okáliho a pána Dr. Jána Čecha prišiel k presvedčeniu, že bude dobré, keď podrobnú zprávu o činnosti týchto složiek, ktoré regulujú tedy riešenie maďarskej otázky na Slovenku, bude dobré keď v najbližších dňoch podľa možností do 15 dní dostane podrobnú zprávu o všetkom čo sa vykonalo, a len po vypočutí týchto podrobných referátov bude môcť výbor predložiť plénu svoje návrhy. Avšak už i do tých čias treba priklincovať 2-3 otázky, a síce. Včera tu už bolo spomínané rečníkmi, že mnohé veci, ktoré by sa malý už boly spiať, nestály sa nie z liknavosti alebo z nedostatku dobrej vôle vlády, ale i samých orgánov slovenských, teda orgánov, ktoré podliehajú priamo Národnej rade a teda i Sboru povereníkov. Nie preto, žeby tieto inštitúcie nemalý kladný postoj k veci, ale pretože byrokratizmus, na ktorý sme toľko nadávali a ktorý nám v minulosti toľko škôd narobil i pri priznávaní kladných hodnôt tejto inštitúcie, predsa tento byrokratizmus dnes je taktiež v mnohých otázkach ťažkopádny, že priamo škodí. Tak napr. máme z Maďarsku tu už vyše 1000 študentov. Týchto študentov sme sem doviezli preto, lebo sme dúfali, že čo nevidieť, prídu aj rodičia a aby už v tomto školskom roku nemuseli navštevovať maďarské školy v Maďarsku, preniesli sme ich sem, aby už sa vychovali v našich školách - slovenských školách. Samosebou sa rozumie, že o týchto študentov sa nám treba starať. Horko-ťažko sa nám ich podarilo umiestniť po rozličných školách, po rozličných internátoch i súkromných bytoch. Avšak prišli svojho času bez odevi zimnej, teraz túto odev im treba zabezpečiť. A keby členovia Národnej rady vedeli jak je tu ťažkopádny aparát, kým nejaký ten zimník alebo nejaká tá košeľa sa dostane od sociálnej starostlivosti, preto lebo je to viazané na rozličné složky, na poukazy a podobné veci. Veď stal sa prípad, že istý rektor Vysokej školy odmietol zapísať žiakov na školu z Maďarska došlých preto, lebo nemali peňazí, aby okamžite taxu mohli vyplatiť. A podobné takéto maličkosti, ktoré ovšem veľmi strpčujú život.

Máme tu ešte viac iných takýchto problémov. Včera som spomínal vo výbore, že s kýmkoľvek sa človek síde a keď hovorí o presídlení Slovákov z Maďarska, vždycky narazí na tú istú pesničku: "A čo, veď vy dovážate z Maďarska Maďarov a nie Slovákov, veď mnohí z nich slovensky vôbec nevedia". Prosil by som členov Slovenskej národnej rady, aby takúto domnienku, pokiaľ to bude v ich silách rozptylovali. Veď nejde a nešlo v danom prípade o prevážanie Slovákov z Maďarska tých, ktorí sú trvalé usídlení v niektorých tých kompatnejších miestach, kde sa slovenský jazyk, slovenská povedomie zachovalo, šlo o presídlenie, o premiestenie tých zúfalcov, ktorí preto, že v mestách ako v Diósgyöru, Budapešti alebo kde inde v čisto centrách maďarských boli z jedného dňa na druhý deň vyhodení na ulicu, že nemali z čoho žiť, bolo ich nutné premiestiť sem. A keby slovenská verejnosť vedela, aký úžasný tlak, aká úžasná sféra panovala a panuje dnes v Maďarsku voči slovenskému cíteniu a voči Slovákom vôbec. Nedivila by sa, že títo synkovia alebo potomci čistých Slovákov v týchto strediskách maďarských už i stratili jazyk. Sú to takí istí Slováci, akých Slovákov máme u nás na južnom Slovensku na tisíce, ktorí sú pôvodu slovenského, ich rodičia boli čistí Slováci a dnes už slabo ovládajú slovenský jazyk. Preto i na tomto fóre by som chcel túto vec zdôrazňovať a prosiť slovenskú verejnosť o určitú trpezlivosť. Koniec koncom všetok tento problém v celej svojej šírke i hĺbke spoznať až po podrobnom vypočutí tedy stanoviska predsedu Osídľovacieho úradu Dr. Jána Čecha a vládneho zmocnenca Dr. Okáliho, ktorý nám všetku túto problematiku vyložia a zreferujú nielen o tom čo vykonali, ale aj o tom čo by treba bolo vykonať a čo v silách týchto úradov predbežne nie je. Za ten čas prosím slávnu Národnú radu, aby sa uspokojila týmto vysvetlením. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Nasleduje rozprava o návrhu osídľovacieho výboru.

Kto sa hlási k slovu? Pretože sa k slovu nikto nehlásil, rozprava odpadá.

Budeme hlasovať o návrhu usnesenia ako ho prečítal pán zpravodajca osídľovacieho výboru.

Kto súhlasí s usnesením, nech zdvihne ruku.

Ďakujem, zisťujem, že Slovenská národná rada sa usniesla prijať ako svoje usnesenie odznelý návrh, ktorý podal p. zpravodajca Anton Granatier.

Nasleduje 2. bod programu: Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka vnútra na vydanie nariadenia, ktorým sa doplňuje nariadenie o úprave právneho poriadku a revízii právnych aktov na území Slovenska, ktoré bolo dočasne okupované maďarským štátom.

Zpravodajcom je pán člen SNR Dr. Július Viktory. Dávam, mu slovo.

Člen SNR Dr. Július Viktory:

Slávna Národná rada!

Nariadenie č. 22/1945 Sb. n. SNR v § 1 zrušilo dňom oslobodenia územia Slovenska, ktoré bolo dočane okupované maďarským štátom, platnosť právnych predpisov tam zavedených po 2. novembri 1938. Od tohto dňa platia na celom území Slovenska československé právne predpisy. Za deň oslobodenia má sa podľa citovaného nariadenia považovať deň, v ktorý bola určitá obec skutočne oslobodená.

Pri používaní tejto právnej normy ukázalo sa potrebným, aby v každom konkrétnom prípade bolo pevne stanovené dátum, od ktorého sa má započať s aplikáciou právnych predpisov platných na celom území Slovenska. Tento nedostatok má nahradiť predložený návrh povereníka vnútra. Podľa tohto návrhu Sbor povereníkov určí a vyhlási v Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady deň, ktorým treba pokladať jednotlivé časti územia Slovenska, dočasne okupované maďarským štátom za oslobodené.

Právny výbor prerokoval predložený návrh, uznal odôvodnenosť novelizácie nariadenia č. 22/1945 Sb. n. SNR ako sa v návrhu uvádza a usniesol sa návrh predložiť plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním na schválenie.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Nasleduje rozprava o odznelej zpráve. K slovu sa prihlásil pán člen Rady Kukliš.

Člen SNR Július Kukliš:

Slávna Slovenská národná rada!

Práve doznel návrh nariadenia, ktorým sa má doplniť nariadenie o úprave právneho poriadku. Vo zpráve právneho výboru tohto návrhu je mimo iné uvedené, že odo dňa oslobodenia platia na celom území Slovenska československé právne predpisy. Nad týmto sa nám prichodí zamyslieť do minulosti, nad prítomnosťou, ako aj do budúcnosti.

Vari od oslobodenia republiky sme svedkami rôznych novinových polemík o právnom poriadku a s ním súvisiacou vnútornou bezpečnosťou, ako aj so súdnictvom. Tlač Demokratickej strany nestále poukazuje na bezprávne jednanie bezpečnostných orgánov, na nerešpektovanie právneho poriadku, ako aj na porušovanie sudcovskej nezávislosti určitými orgánmi verejnej správy. Iná tlač toto neustále vyvracia, takže z toho vznikajú nekonečné polemiky, iste nie veľmi osožné pre nás Slovákov.

Slávna Slovenská národná rada! Musíme si tu otvorene priznať, že s vnútornou bezpečnosťou, s rešpektovaním právneho poriadku ako aj so sudcovskou neodvislosťou, to u nás neni ešte celkom v poriadku. Našou svätou povinnosťou je, za každú cenu urobiť v tomto smere nápravu, pretože keď chceme úspešne uskutočniť budovateľský plán, musíme si v prvom rade zaistiť verejnú bezpečnosť, čo je jedným z predpokladov normálneho vývoja pomerov hospodárskych, kultúrnych, politických i náboženských. Aby sa náprava dala úspešne vykonať, musíme ísť na koreň zla.

Po oslobodení východnej časti Slovenska, t. j. po zlikvidovaní Žandárskeho sboru, utvorila sa Národná bezpečnosť, ktorá sa okrem niektorých jednotlivcov dostala do rúk mnohých neodborníkov. Tieto osoby napriek svojim nedostatkom získaly vysoké hodnosti, tituly a súčasne s tým i veľkú moc. Odborné, vedomosti im však žiaľbohu nik nemohol naliať. Toto boly počiatky protiprávneho a protizákonného jednania, ktoré sa ako rakovina vlečie takmer doteraz. Vedenie vnútorného aparátu malo hlavné starosti s politizovaním bezpečnostných orgánov, namiesto toho, aby podchytilo jeho zorganizovanie a odborné vyškolenie. Zahájil sa nábor členstva do bezpečnostných aparátov, bez ohľadu na mravnú a politickú spoľahlivosť a o odborných vedomostiach ani nehovorím. Na druhej strane sa robila akcia prepúšťania veľkého počtu: bezpečnostných orgánov vzdor tomu, že sa týchto veľká väčšina zapojila do oslobodzovacieho boja proti nemeckým okupantom. Podotýkam, že väčšina týchto prepustených bola bezprávna, pretože preverovacie komisie jednaly protizákonne a stranícky. V službách ostali len tí, ktorí mali politickú legitimáciu alebo tí bezpartajní, proti ktorým boli bezmocní pre ich bohatú osloboditeľskú činnosť.

Takmer zdemoralizovaný bezpečnostný aparát začal vykonávať svoju činnosť hlavne na východnom Slovensku tak, že sa za to budeme musieť dlho hanbiť. (Hlas z lavice: "tak je".) (Potlesk). Mohol by som uviesť veľa príkladov ako napr. Müller, Borovský, ktorí si vesele chodia po slobode, ale pre nedostatok času to vynechám. (Výkrik: "Gardistov netreba zatvárať, však?). Po dlhšej dobe, pričinením istej politickej strany zaplavilo sa celé Slovensko týmito neodborníkmi, ktorí nemali smyseľ pre právny poriadok, (výkriky: "Ešte žijú UŠB-áci") nemali odborných ani všeobecných vedomostí, (výkriky, hluk) ba v mnohých prípadoch boli bez mravných hodnôt a bez akýchkoľvek zásluh na oslobodení Československej republiky. (Výkriky, hluk: "Ešte žijú ÚŠBáci?). Napríklad do služieb býv. VI. odb. Povereníctva vnútra bol prijatý zločinec istý Krivosudský, maďarskej národnosti (výkrik: Dr. Rašla: "To je švindel) a na 15 rokov odsúdený pre vyzvedačstvo za bývalej Československej republiky (potlesk) - ďalej Povereníctvo vnútra prijalo za tajomníka príslušníka protipartizánskych pohotovostných oddielov - vysokú dôstojnícku hodnosť udelilo dôstojníkovi slovenskej Domobrany a mnoho iných. Ďalej sa Povereníctvo vnútra dopustilo prehmatov tým, že z neznámych, nechcem tvrdiť, že z politických príčin, povýšilo proti všetkým predpisom a zákonným ustanoveniam spustu členov bezpečnostného aparátu z nevojakov a z neodborníkov. (Hluk, výkrik: "A z gardistov".) do vysokých dôstojníckych hodností, medzi nimi napríklad aj Gardista Večera. (Potlesk, smiech). Na druhej strane bez povšimnutia nechalo tých najkvalitnejších bez ohľadu, či sa zapojili do oslobodzovacieho boja alebo nie.

Vážení pánovia, tu sa začala podrývať morálka sboru, tu boly zadané príčiny k všeobecnej nespokojnosti a k nedôvere. (Hlas: "Tak je".) Výplodom košických odborníkov bolo zriadenie tzv. NB II. a neskoršie oblastných bezpečnostných referátov. O činnosti týchto inštitúcií sa myslím nemusím zmieňovať, pretože ju ráčite všetci dobre poznať. (Hlas: "Tak je".) Pre zaujímavosť si dovolím prehlásiť z tohto miesta, že to bol a je aparát čisté stranícky, že sa špecializoval proti Demokratickej strane, proti uniformovaným členom (potlesk) (Výkriky: "Proti ľudákom Demokratickej strany") národnej bezpečnosti (podpred. SNR pplk. Milan Polák: "Prosím pána rečníka, aby sa držal predmetu"), (člen SNR Kukliš pokračuje) a že sa neštítil prostredníctvom niektorých svojich členov dopúšťať i ťažkých prehmatov. Široká verejnosť vie dobre, že páni od OBR na východnom Slovensku sa vydávali za Benderovcov, že v Prešove ukrývali osoby zatykačom stíhané, že narušovali všeobecnú bezpečnosť a poriadok požičiavaním automatických zbraní civilným občanom počas osláv, že v Topoľčanoch pri vyšetrovaní na smrť ubili človeka, že v Banskej Bystrici sa obyčajnou krádežou zmocnili bytového zariadenia a podobných prípadov by som vedel uvádzať do nekonečna. (Hlas: "Pozrite Bodický koľko bedien odviezol z Košíc, to nevidíte však?") Takéto jednania iste neboly na osoch disciplíne a morálke bezpečnostného aparátu. Tragédia je v tom, že pôvodcovia tohoto zla požívajú mimoriadne ochrany istých politických kruhov a veselé si bačujú ďalej. (Hluk, hlas: "Za Slovenského štátu boli v lese a Vy kde?") Postupom času sa začaly pomery konsolidovať, za čo môžeme ďakovať vzpamätavšiemu sa uniformovanému sboru Národnej bezpečnosti, ktorý sa začal pričinením svojich nových odborných vojenských predstavených školiť a odborne cvičiť. Výsledky boly zanedlho viditeľné. Bezpečnostná služba sa značne zlepšila, robily sa razie po zbraniach, zakročovalo sa proti pytliakom a rôznym rušiteľom verejného poriadku a pokoja. Obyvateľstvo Slovenska už verilo, že nastanú u nás kľudné mierové doby, aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa vynorila afére v Závadke n/Hronom, kde členovia Národnej bezpečnosti oprávnene zakročili proti neoprávneným držiteľom vojenských zbraní a za to boli na mieste suspendovaní. Toto bol ďalší medzník sklesnutia morálky u Sboru národnej bezpečnosti, pretože od toho okamihu sa každý bál zakročovať v intenciách právnych predpisov.

Najväčší nekľud a neistota a nerozhodnosť do radov Sboru národnej bezpečnosti vštiepil pán povereník vnútra, ktorý svojim prejavom, ktorý predniesol začiatkom marca 1946 v budove Policajného riaditeľstva v Bratislave pri zahájení škoy pre veliteľov staníc Národnej bezpečnosti, kde medzi rečou sa zmienil o tom, že by okamžite pozbavil služby toho, kto by zakročoval proti tomu, kto si zastrelí zajaca, lebo jeleňa, keď to dotyčný potrebuje pre svoju rodinu. Toto sa ešte v dejinách četníckych škôl nestalo.

Keď prevzal rezort Povereníctva vnútra pán generál Dr. Ferjenčík, zlepšila sa ihneď disciplína a morálka uniformovaného sboru Národnej bezpečnosti, čo s uznaním iste všetci kvitujeme. Nemôžeme však súhlasiť s tým, aby i naďalej tak dôležité miesta ako je bývalý VI. odbor Povereníctva vnútra a bývalý III. odbor, t. j. bezpečnostný odbor boly ponechané v rukách úplných laikov. (Výkrik: "Treba to dať gardistom". "Aby mohli komunistov preháňať, to by ste chceli, to Vám chýba, to je Vaše zbožné prianie. ") Toto sú miesta pre osoby s právnickým vzdelaním a s dlhoročnou kriminalistickou praxou. Vieme dobre, že sa rodí zákon o Sbore národnej bezpečnosti, že niekoľko redakcií osnovy to hoto zákona už prebehlo pripomienkovým pokračovaním. Vieme, že ak sa Ministerstvu vnútra podarí presadiť zákon, tak ako ho navrhuje, tak povereník vnútra bude len akýmsi politickým predstaveným, bez vojenskej právomoci predstaveného nad Sborom národnej bezpečnosti. Ďalej vieme, že o všetkých dôležitých otázkach rázu osobného i s bezpečnostnou službou súvisiaceho by najvyššie právo rozhodovania patrilo ministrovi vnútra, resp. hlavnému veliteľovi Sboru národnej bezpečnosti v Prahe, ktorému by podliehal i zemský veliteľ na Slovensku. Táto otázka je pre nás životne dôležitá jednak z hľadiska existenčného a jednak z bezpečnostného. (Výkrik: "Bojíte sa, aby Vám Nosek neurobil nohy". ) Som informovaný, že pán prednosta III. odboru nielen že nevypracoval priaznivé pre nás pripomienky k osnove zákona, ale pri medziministerských poradách v Prahe sa postavil proti záujmom Slovenska, (Výkrik: "Nie, proti záujmom gardistickým") a to takým netaktným spôsobom, že napadol našich zástupcov verejne. Ľudí, ktorí pracujú proti záujmom Slovenska, proti udržaniu výdobytkov Slovenského národného povstania nesmieme ponechať na čele tak dôležitého rezortu ako je III. odbor Povereníctva vnútra, tobôž, keď tu ide o neodborníka (hluk) a človeka, ktorého rozhodovanie ako prednostu odboru sú zmätočné pre nedostatok kvalifikácie. (Potlesk).

Pokiaľ ide o bývalý VI. odbor Povereníctva vnútra, zdalo sa, že i tam sa pomery zlepšujú po prevzatí povereníctva pánom generálom Dr. Ferjenčíkom. Avšak v poslednej dobe sa slovenský národ opäť veľmi žaluje na túto inštitúciu. (Výkrik: "Len novoľudáci sa žalujú"). Uznávam, že jej úkol je veľmi ťažký a zodpovedný, ale z vlastných skúseností viem, že táto služba dá sa konať dvojakým spôsobom a to serióznym, slušným, demokratickým, používajúc odborných metód v medziach zákona a na druhej strane spôsobom protizákonným, gestapáckym, používajúc násilia, hrozieb, mučenia a vyprovokovania. (Výkrik:,, Vy nemáte zuby vybité, ale tu sedia takí". ) Ďalej i to viem, že sa táto služba dá konať nestrannícky (hluk) v prospech republiky, potieraním zradcov, kolaborantov, ale i to viem, že môže byť konaná stranícky, že môže byť v službách jednej politickej strany, ktorá ju môže použiť za nastroj šikanovania, strašenia, provokovania a všetkých možných protizákonných opatreniach a necnosti Nechcem tento bezpečnostný aparát obviňovať z protizákonných jednaní, páni členovia Slovenskej národnej rady vedľa sami najlepšie o terajšej jeho činnosti. Mám však dojem, že to u VI. odboru Povereníctva vnútra nejde tak ako by to malo ísť. Mám dojem, že bezdôvodné upodozrievanie slovenského národa z protištátnych akcií by mohlo byť provokačným prostriedkom za účelom zoslabenia Demokratickej strany a v dôsledku toho i sboru povereníkov a Slovenskej národnej rady. Keď skúmame príčinu tohoto zla, prídeme k záveru, že tu ide opäť o neodborné vedenie. Tak dôležitý rezort musí byť bezpodmienečne (hluk) obsadený osobou s právnickým vzdelaním, ktorá by svoju funkciu vykonávala nestranne (potlesk), osobou, ktorá by sa nestarala len o veci strany, o seba, o svojich príbuzných (Hlas: "O gardistov") a najmä, ktorá by vyčistila VI. odbor od rôznych indivíduí, ktorým sa nikdy ani neprisnilo o bezpečnostnej a kriminálnej službe a ktoré nie sú ani slovenského pôvodu. Brzdia, sťažujú konsolidáciu bezpečnostných pomerov na Slovensku, sťažujú prácu uniformovanému sboru a povereníkovi vnútra. Ako príklad by som mohol uviesť zo Šarfie (Výkrik: Lenardy a veľkostatkár), kde páchajú necnosti na úkor Sboru národnej bezpečnosti. (Hluk). Žiadam pána povereníka vnútra a myslím, že ráčite so mnou súhlasiť všetci vážení pánovia, (smiech, potlesk) aby láskavé urobil v týchto veciach nápravu v záujme slovenskej a celoštátnej bezpečnosti, uspokojenia a skonsolidovania pomerov! (Výkrik: "Žiadame očistenie NB od gardistických elementov".)

Slávna Slovenka národná rada! Dovoľte mi, aby som poukázal ešte na niektoré zjavy v našom politickom a verejnom živote, lebo treba priznať, že odstránením nových nedostatkov jak v štátnej administratíve, tak i v kompetenčných otázkach, najmä medzi ústrednými úradmi v Prahe, by znamenalo zjednodušenie verejnej správy a tým teda zníženie výdavkov na verejnú zprávu. Je to potrebné si uvedomiť najmä teraz, keď sme sa rozhodli, že v rámci hospodárskeho plánu zvýšime blahobyt republiky. Lepšia budúcnosť sa nedostaví žiadnym zázrakom, ale výlučnou účelnou organizačnou prácou, úsporami, vonkajším znakom pracovných výsledkov a účelným umiestnením štátnych príjmov.

Slovenská národná rada zišla sa až po troch mesiacoch. Nie je to jej zavinením, ani zavinením jej predstaviteľov. Túto skutočnosť treba predovšetkým zapojiť do rady tých pokusov, ktoré chcú vplyv Slovenskej národnej rady úplne zoslabiť a urobiť z nej nakoniec len formálnu inštitúciu, ktorá by sa behom času sama zlikvidovala. Považovali by sme za najväčšiu nedôstojnosť a zaznávanie odkazu slovenského národného povstania, keby sa mala táto oprávnená a povolaná reprezentantka zákonodarnej moci na Slovensku akýmkoľvek spôsobom zľahšovať, snižovať alebo podceňovať, Vieme dobre kto sleduje takéto zámery so Slovenskou národnou, radou a je nám ľúto, že týchto odporcov netreba hľadať len v tábore niektorých českých byrokratov, ktorých nepoučila minulosť, ale i v radoch príslušníkov niektorých politických strán na Slovensku. (Hluk). Zostane večnou hanbou a vecou zodpovednosti pred národom, že sa chce za noc hodiť cez palubu to, za čo hrdinský bojovali naši partizáni a bojovníci domáceho a zahraničného odboja (hluk) len zo straníckych dôvodov a vytvoriť tu taký stav, aký nie je v súľade so záujmami národa a slovenského ľudu. Sme presvedčení, že len taká politika je správna (Výkrik: "Gardisti, ktorí vešali partizánov"), ktorá stojí v službách národa. Toto presvedčenie je predstaviteľov Demokratickej strany tak silné, že žiadne pokusy o likvidáciu Slovenskej národnej rady nás neodradia, ba naopak dajú nám ďalšej sily, aby sme tento zápas viedli až do konca. Je to pre nás posvätná činnosť štátne-politického vlastníctva, lebo tento boj o existenciu Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov vyplýva z odkazu Slovenského národného povstania, z Moskovskej dohody a z Košického vládneho programu. Slovenská národná rada bude preto v roku 1947 vo zvýšenej, aktivite a bude robiť prácu, ktorá nebude smerovať proti akýmkoľvek záujmom národa a tým menej štátu, ba naopak je presvedčená, že svojou prácou urýchli budovateľský program. Nemôžeme byť v poslednom čase spokojní s vývojom pomerov, ktoré sa vyvinuly medzi dvoma bratskými národmi našej republiky. Predovšetkým sú to nebezpečné upodozrievania, ktoré sa sústavne voči nám vznášajú. My vyhlasujeme aj tu na pôde Slovenskej národnej rady, že nepoznáme a nechceme poznať žiadnej inej konštalácie iba tej, ktorá Slovensko zapojuje do štátneho sväzku československého. (Potlesk). Či je nám treba dokazovať také samozrejmosti ako je potrebná účasť vedúcich činiteľov Demokratickej strany v zahraničnom a domácom odboji a rozsiahla práca na frontoch pre obnovenie Československej republiky? Je tragické, a toto by som chcel adresovať i českej verejnosti, ktorej najväčší záujem, musí byť bratské súžitie našich národov v jednom štáte, že tieto podozrievania z protištátnej činnosti sa proti nám vedú len z politickostranníckych zámerov (potlesk), pretože istá politická strana na Slovensku sa nevie smieriť s porážkou, ktorú utrpela v májových voľbách (hluk, potlesk). Každá zbraň je jej dobrá na to, aby škandalizovala vedúcich ľudí Demokratickej strany. Vysiela svojich politikov do Prahy, ktorí nás tam najčiernejším spôsobom očiernili. (Hluk). O Slovensku sa opäť rozširujú zprávy, že je krajinou, ktorú vedú protištátne živly, ba i také komédie si dovoľujú zahrávať, že šíria o nás chýry podľa ktorých by sme tu chceli vyvolávať nepokoje a ohrozovať bezpečnosť. (Výkrik: "Gardisti, ktorí vešali partizánov"). Vyhlasujem menom tých, ktorí mali zástoj v Slovenskom národnom povstaní, že my nikdy a za žiadnych okolností nedovolíme, aby sa s osudom národa hazardovalo. (Hlas: "Tak je"). My vieme o čo tu ide našim nepriateľom, ktorí sa za noc stali centralistami, keď ešte za povstania v Banskej Bystrici a neskoršie v Košiciach boli na okraji separatizmu (Hlas: "Tak je", (potlesk) tak, že sme museli dôrazne poukazovať na to (Hlas: "Vy ste tomu zabránily"), že by to bolo škodlivé pre štátny sväzok československý. Po porážke chcú takto dosahovať úspechy a najradšej by nás zahnali do opozície, aby mohli potom našich ľudí prenasledovať, (hluk) zatvárať a uskutočňovať tú demokraciu, ktorá vyhovuje autoritatívnym tendenciám, ktorá je však v rozpore s názorom a smýšľaním nášho ľudu v každom smere. (Hluk, výkriky).