(Predsedníctva sa znovu ujal pán podpredseda SNR pplk. Milan Polák.)

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

K faktickej poznámke sa prihlásil pán Dr. Fedor Thurzo, udeľujem mu slovo.

Predseda NKD Dr. Fedor Thurzo:

Slávna Slovenská národná rada! Ďakujem, veľmi pekne pánu členovi Národnej rady Jánovi Bečkovi, ináč prvému predsedovi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu v Londýne, že venoval mi pozornosť a spomenul Najvyšší kontrolný dvor. Myslím, že to neurobil z toho dôvodu, že Sociálna demokracia reflektovala na budovu Najvyššieho kontrolného dvora, (smiech) myslím, že to urobil preto, aby dal mi možnosť oboznámiť členov Slovenskej národnej rady s významom a poslaním tejto inštitúcie, ktorá je súčiastkou systému slovenských ústredných úradov a bez činnosti, ktorej by hospodárstvo štátne i verejné nemohlo tak napredovať a prosperovať tak ako tomu bolo dosiaľ. Vo svojom prejave Slovenskej národnej rade 16. júla 1946 dovolil som si rozviesť pôvod a význam Najvyššieho kontrolného dvora, ktorý považuje kolega Ján Bečko za takzvaný, a síce z toho dôvodu, že zákon o jeho zriadení, ten posledný konečný zákon nesie dátum z čias, keď existoval tzv. Slovenský štát. Dovoľujem si poukázať, že obsah zákona č. 110/1942 je vývojové spiaty so zákonom 175/1919. Na nevýhody a nedostatky, poukázal som práve vo svojom prejave, v minulých dňoch ho dostal aj pán kolega Ján Bečko, lebo som mu ho poslal. Jestli ho nedostal, je tu povereník Lukačovič, prosím nech si reklamuje. Tuná v tomto svojom prejave som zdôraznil, že zákon č. 175/1919 opierajúci sa o staré cisárske nariadenie z roku 1866 naproste nevyhovoval. Taktiež Česi konštatujú, že je to pokrivený a nedostatočný zákon, že bola daná prednosť reakcii pred pokrokem, tedy keď bolo staré cisárske nariadenie z roku 1866 uvádzané do života a nebola daná prednosť modernému a pružnému uhorskému zákonnému článku 20. z roku 1897. V tomto prejave dočíta sa kolega Bečko i ďalších vecí, ďalšie prednosti o Najvyššom kontrolnom dvore a zistí, že vo vývojovej etape kontroly predstavuje zákon č. 110, jeden z najmodernejších zákonov nielen v celej Európe, ale možno povedať i na celom svete. A podľa môjho názoru nezáleží na tom, kto ten zákon vydal, ale aký je a aké dáva možnosti pre kontrolu štátneho a verejného hospodárstva. Vo svojom prejave v Predsedníctve Slovenskej národnej rady dňa 21. augusta 1945 predsedal tam práve prítomný tu pán spolupredseda pán Šmidke, dovolil som si uviesť toto, kde som osvetľoval program a poslanie Kontrolného dvora v oslobodenej republike, v nových štrukturárne zmenených politických a hospodárskych pomeroch. Hlavný dôraz kladiem na poradnú výchovnú funkciu Najvyššieho kontrolného dvora. V predstavách nových politických činiteľov, nemá byť táto inštitúcia neobľúbeným alebo obávaným orgánom štátnej správy, ktorý svojimi zásahmi chce len sťažiť alebo úplne podviazať novodobé politické snaženia. Dosavádnymi skúsenosťami doplnené odborné vzdelanie personálu Najvyššieho kontrolného dvora má práve poslúžiť terajším činiteľom štátnej správy radou a aktívnou súčinnosťou ako uskutočniť štátne úlohy spôsobom, ktorý by bol najprospešnejší celku. Miestnymi kontrolami a vôbec pôsobením Najvyššieho kontrolného dvora nechcem hatiť, zdržiavať alebo ubíjať iniciatívu, prípadne samú činnosť úradov a podnikov, vedenú úsilím o spoločné dobro, ale vychovávať a poučovať úradnícky aparát kontrolovaním úradov a inštitúcií a na kompetentných miestach podávať objektívny posudok. Pri výkone svojej činnosti Najvyšší kontrolný dvor nebude lpieť na zastaralých a nevyhovujúcich predpisoch, robiť pohodlnú kritiku z úzadia, viesť papierové vojny a hľadať malicherné chyby, keď ináč pôjde o správne a nezávadné riešenie malicherných otázok denného života Úlohy štátnej a verejnej správy treba chápať veľkorysé zo zameraním na skutočné potreby národa a jeho pracujúcich vrstiev. Myslím, že v tomto smere hovoril pán kolega Béčko a že sa stotožňujeme. Pri tejto príležitosti dovoľujem si upozorniť, že pokiaľ ide o tú činnosť Najvyššieho kontrolného dvora, ktorá má zhodnotiť hospodárske výsledky tzv. Slovenského štátu, že i tomuto venujeme pozornosť. Bohužiaľ a páni prosím, keby ste to dôverne vzali na vedomie, hospodárske výsledky sú také, že pred Tisovým procesom s týmito hospodárskymi výsledkami nemôžeme ísť von. Stal sa nápad prosím na Najvyšší kontrolný dvor od Hlasu oslobodených, kde bolo napádané, že nemáme výsledky. Dovolil som si na tlačovej konferencii, kde mi bola položená táto otázka, spomenúť len časť výsledkov, a síce takzvanej vlastnej štátnej správy za bývalej republiky. Ukazovaly prosím v roku 1939 zvyšok 435 miliónov, v roku 1940 zvyšok 130 miliónov, v roku 1941 zvyšok 549 miliónov, v roku 1942 zvyšok 316 miliónov, v roku 1943 zvyšok 184 miliónov a v roku 1944 schodok 54 miliónov. Ja pýtam sa pánov členov Slovenskej národnej rady, či takéto výsledky máme prezentúvať slovenskej verejnosti a či nestačí, keď tieto výsledky sme prezentovali Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Ináč, pokiaľ ide o materiál, ktorý sme nasbierali počas činnosti už za môjho predsedníctva, tento materiál, ako sme sa dohodli s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, pokiaľ sa zistilo, že boly slovenské resp. československé záujmy poškodené, tento materiál stojí k dispozícii Národnému súdu a Národný súd môže si z tohto materiálu všade tam kde potrebuje, vyzvihnúť príslušné cifry.

Teraz by som si dovolil, pokiaľ ide o kontrolnú činnosť Najvyššieho kontrolného dvora, podotknúť len jedno. Kontrolná činnosť jednak ako som už spomenul má svoju funkciu výchovnú a potom i činnosť kontrolnú. Ja veľmi vďačím pánu kolegovi Bečkovi, že spomenul, že treba zakročovať preventívne. O túto preventívnu kontrolu sa snažím už od počiatku ako som nastúpil na čelo Najvyššieho kontrolného dvora. Bohužiaľ nenašiel som dosť porozumenia pre toto, a síce jednak preto, že zákon a je to, vravím najmodernejší zákon, dáva len možnosť pripomienok, v Prahe ani tú možnosť nemajú vôbec žiadnu preventívnu kontrolu takzvaných pripomienok. Tieto pripomienky aj robíme. Ja volám za svedkov všetkých pánov povereníkov, šéfov ústredných úradov, či nedostávajú od Najvyššieho kontrolného dvora pri každej sebamenšej príležitosti, kde ide o zaujatie stanoviska a podnety v záujme úspornosti, či od nás pripomienky nedostávajú. Ak budeme mať možnosť zlepšiť pri budúcej úprave jednotnej kontroly, keď sa bude tvoriť nový zákon o Najvyššom kontrolnom úrade v spoločnom jednotnom, dúfame, že vtedy bude možné a prosím už teraz vopred o podporu i pána kolegu Bečku, aby nám právo na preventívnu kontrolu bolo vložené do zákona.

Pokiaľ ide o revíznu činnosť, dovolím si oznámiť, že za éry môjho predchodcu bolo spravených, vykonaných spolu 36 tzv. miestnych kontrol. Za krátky čas môjho účinkovania, mám tu výkaz práve, vykazuje bežné číslo 38 miestnych kontrol. Keby ste si páni priali, som ochotný prečítať všetky a dať aj podrobné vysvetlenie prečo a načo tá kontrola bola nariadená, eventuelne i s akými výsledkami. Dovoľujem si len konštatovať, že kontroly sa dejú jednak v rámci istého programu, a síce ide o kontroly ústredných úradov, o kontroly národných výborov, o kontroly verejnoprávnych inštitúcií. Na to sa stanoví presný program. Okrem toho vyhovujeme požiadaniam Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré podľa 110 má právo nás požiadať o výkon tej-ktorej kontroly a my sme povinní tomuto požiadaniu vyhovieť. Svedčí z ústredných úradov, a to letmo spomeniem, vykonali sme kontrolu v Povereníctve sociálnej starostlivosti, na Povereníctve zdravotníctva, na Povereníctve informácií a na Povereníctve dopravy. Z verejnoprávnych inštitúcií: Ústredná sociálna poisťovňa, Matica slovenská, poťažne v tom aj spolky sú, Sväz slovenských žien, Sväz hospodárskych družstiev a verejných obilných skladíšť, z národných výborov: Národný výbor v Bratislave, v Hlohovci, v Topoľčanoch, v Michalovciach, v Zlatých Moravciach, v Malackách, v Turčianskom Sv. Martine. Ostatné inštitúcie: Slovenská dunajplavka, Družstvo kolektívum vo Zvolene, Centrálna správa verejnozákladinných majetkov, Cirkevných veľkostatkov, Komisia pre pomoc východnému Slovensku, Národná obroda (hlas z lavice: v Komunistickej strane), a ostatné menšie, väčšie revízie. Z týchto vravím vykonali sme väčšinu na priame požiadame Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ostatné v záujme verejnom. Príslušný referát môžem kedykoľvek Slovenskej národnej rade o činnosti Najvyššieho kontrolného dvora o jeho význame a poslaní na požiadanie podať. Ďakujem ešte raz pánu kolegovi Bečkovi, že mi dal možnosť, aby som Vás so všetkým oboznámil a dúfam, že nás bude v činnosti, keď ju budeme vykonávať i podľa jeho Želania čo najlepšie podporovať. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

K vecnej poznámke sa prihlásil pán člen Rady Béčko, udeľujem mu slovo.

Člen SNR Ján Bečko:

Slávna Slovenská národná rada! Ja budem vo vecnej poznámke veľmi krátky. Chcel bych konštatovať toto:

To čo bolo povedané pánom prednostom Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Thurzom, neni to podstatné, ktoré by bolo potrebné plénu Slovenskej národnej rady vedieť. A zvlášť neni správne púšťať sa do malichernosti vo vážnych otázkach. Prečo spomínať tón pre stranu. My sme nemali kam hlavu skloniť, museli sme hľadať a mysleli sme, že aj ten brade dobrý. (Výkrik: A preto treba Kontrolný dvor zlikvidovať!) No, tí naši ľudia, tí naši členovia, to sú prosím bojovníci za slobodu národa, vojaci, partizáni, podzemní pracovníci, domáci, zahraniční, akí chcete. A majú právo, keď sú organizovaní v strane, ktorá je pripustená Národným frontom, aby mali kam hlavu skloniť jejich orgány. A dosiaľ tomu skoro tak neni. A pokiaľ ide o to ďalšie prosím, k tým citátom a číslam čo ste uviedli, sa vrátime pri inej príležitosti. Pochybujem, že to bolo volené šťastne. Užili ste obratov, že hospodárske výsledky tzv. Slovenského štátu sú také, že nemožno s nimi ísť na verejnosť pred skončením procesu Tisovho. Prosím a bolo možné s pokladničnými obraty vísť? Bolo to šťastné a správne? Čo ste s tým sledovali? Dnes sa s tým zaoberať nebudem inak, lebo je to len vecná poznámka. Preto prosím, nie je potrebné v rýchlosti a vo všeobecnosti hovoriť. Má byť podaná zpráva predsedom Najvyššieho kontrolného dvora, tak musí byť súvislá, jasná a zretelná. (Predseda MKD Thurzo:.. bude"). To nesmú byť vytrhnuté, náhodilé jednotlivé vety, lebo ide o kontrolu. To je niečo iného, politický rečník, to si môžem ja dovoliť (potlesk, smiech), ale zodpovedný činiteľ Najvyššieho kontrolného dvora by si to dovoliť nemal. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

K slovu je ďalej prihlásený člen Národnej rady Dr. Beharka.

Člen SNR Dr. Ján Beharka:

Slávna Slovenská národná rada! Formálne dnešné zasadnutie má sa zaoberať otázkou československého rozpočtu a má ho posúdiť najmä s ohľadom na požiadavky a na stanovisko slovenské. V dnešnej debate mám taký dojem, hovorilo sa o všetkom inom, len nie o tejto základnej otázke. (Potlesk). Tým ovšem nechcem povedať, že ja tuná budem sypať z rukáva cifry a čísla a že ja vyčerpám to, čo ostatná Slovenská národná rada za celú túto debatu vyčerpať nemohla alebo nechcela. Ja som presvedčený, že nebolo možné skutočne ani jednému z nás vecne a meritórne k rozpočtu hovoriť len preto, že sme si vari ani tie najzákladnejšie a najhlavnejšie kapitoly nepozreli, respektíve, že sme si neprečítali ani len nadpisy týchto kapitol. Jednoducho nebolo na to času. Členovia Rady, ktorí sú súčasne poslancami snáď sa s týmto návrhom stretli, ale podľa môjho názoru, je nedôstojné Slovenskej národnej rady, je nedôstojné zástupcov slovenského národa, aby takýmto spôsobom po tak závažnej otázke ako je štátny rozpočet, i keď o ňom hlasovať nemajú, ako takýmto nezodpovedným spôsobom malo o tejto dôležitej otázke byť jednané. Ja som tej mienky i keď my nerozhodujeme o rozpočte, i keď my nemôžme na ňom meniť, keď už sa predkladá tomuto vysokému fóru, tak treba pristúpiť k veci s plnou zodpovednosťou a vážnosťou aspoň voči sebe, teda Slovenskej národnej rade. A mám dojem, že takto sa nepokračovalo. My tuná hovoríme o všetkom možnom, mohli sme svolať toto zasadnutie aj pod názvom, ja neviem, voľná debata. Ja nepopieram, že táto debata, ktorá tu je, je vonkoncom potrebná a zdravá. Ale rozhodne bolo by veľmi dôležité, aby sme hovorili skutočne aj o jednotlivých bodoch tohto rozpočtu štátneho, ktorý sa prirodzene dotýka i Slovenska v miere vrchovatej. Štátny rozpočet na r. 1947 znamená vlastne polovičku dvojročnice, ktorú my púšťame dnes do behu a o ktorej si sľubujeme pre budúcnosť, že zabezpečí vôbec národu slovenskému i obyvateľom celej Československej republiky lepší život. V podstate bojujeme o kompetenciu Slovenskej národnej rady a jej orgánov Sboru povereníkov a jednotlivých povereníkov. Ako záver zo všetkých tých debát, ktoré tu boly, vyplynulo vlastne to, že štátny rozpočet alebo návrh na tento rozpočet na rok 1947 nerešpektuje tieto slovenské orgány. Nakoľko my rešpektujeme tieto práva? Kolega Škodáček celkom správne pripomenul ako sa schádza Národná rada. Za tri mesiace schádzame sa dnes po druhý raz. Švrťhodiny pred plénom dnešným bol zvolený právny výbor, ktorý mal posúdiť a rozhodnúť všetky pripomienky Predsedníctva vlády k štyrom, či piatim normám. No to máme ísť do pléna a máme hovoriť o rozpočte. Vážení páni, ja som tej mienky, aby sme skúmali troška hlbšie tieto otázky, aby sme potom mohli prísť skutočne k niečomu pozitívnemu a k niečomu osožnému. Štátny rozpočet, to znamená miliardy, ťažké cifry, ktoré doliehajú alebo doliehať budú na bedrá každého nášho občana. Iste ste si všimli dnešný článok generálneho spravodaja poslanca Fürta, čo o tomto hovorí. Národný dôchodok bude zaťažený týmto rozpočtom skoro na polovicu a my pritom k tomuto skoro nemáme, čo by sme mali povedať, lebo čo by sme povedať mohli. Nie preto, že by sme nechceli, ale že nevieme vôbec organizovať, pretože nevieme včas doručiť príslušné osnovy každému členovi Národnej rady, aby si ju mohol rozmyslieť, tak ako to povedal kolega Béčko, hovoríme o Národnom fronte, stále sa odvolávame naň, s jednej i z druhej strany sa vyhrážame jeden druhému, že ho chceme rozbiť, ale pritom fakticky ten Národný front u nás neznamená nič. Národný front sa schádza tak málo ako Slovenská národná rada a bolo by treba i tu na tomto fóre Národnom fronte o tak závažných veciach ako sú tieto, bolo by treba hovoriť o nich. V súvislosti so štátnym rozpočtom bolo by na mieste, keď už nemôže o ňom rozhodovať Národná rada, aby sa hovorilo o mnohých, veľmi dôležitých a zásadných otázkach, ktoré nepriamo s týmto rozpočtom súvisia. My pri tomto máme právo, ale aj povinnosť hovoriť všetko, čo tento rozpočet zvyšuje na tú výšku na akú sa dostal dnes, respektíve o spôsoboch, akým by sme tieto cifry vedeli snížiť. Malo by sa hovoriť o cenách, mzdách o morálke a sa hovoriť o cenách, mzdách, o morálke a jeden z nás nemal možnosť o týchto veciach hlbšie uvažovať a porozmýšľať. Za prvej Československej republiky jedným z kameňov úrazu bolo to, že Slovensko nemalo presného obrazu o tom, čo dáva spoločnému štátu a čo od neho berie. S jednej strany vysvetľovaly sa veci ináč ako zo strany druhej. Ani dnes nemáme v tomto ohľade jasné. A ja preto považujem za správne to, čo povedal predseda Najvyššieho kontrolného dvora a čo konečne zdôrazňovalo aj expozé pána povereníka financí, že hospodárenie Slovenska musí byť jasné, nie preto, aby sme my mohli Čechom vytýkať, že snáď Slovensko naň dopláca, a nie preto aby Česi nám mohli vytýkať, že doplácajú oni na nás, ale aby sme mali jasno v každom smere, aby práve tieto rušivé momenty boly natrvalo odstránené. Ak budeme my doplácať na Republiku, tak bude to konštatované všeobecne, nebudeme to tvrdiť len my, ale uznajú to aj Česi. Ak bude opak pravdou, že České zeme budú doplácať na Slovensko, priznáme to aj my. A myslím, že nič hrozného v takomto prípade sa nemôže stať, pretože ak máme mať jednotný spoločný štát, tak nemôžme mať dve hospodárstvu, ale pritom môžme vedieť, čo ktorý komu dávame a čo ktorý berieme a myslím, že týmto spôsobom prispejeme hodne ku konsolidácii pomerov u nás i v Československej republike vôbec.

Chcem ešte v tejto súvislosti, opakujem zas nemám možnosť hovoriť k tomuto rozpočtu, ako sám vytýkam, že sa k nemu nehovorí, chcem len povedať ešte toľko. Národná rada neschádza sa preto, že neboli sme dosť dôslední, totiž nie v našich požiadavkách, ale neboli sme vôbec dôslední v tom, aby sme všetky veci prejednali a prebrali tak, aby tuná nebolo viacej žiadkoľko výkladov v dohode, ktorú urobila nych závad, aby tuná nebolo možno nieSlovenská národná rada s československou vládou. Dnes zasahujú pražskí byrokrati do kompetencie Slovenskej národnej rady preto, že chcú poučovať, chcú dávať výklad politickým dohodám. Politická dohoda mala sa spraviť tak, aby nebolo pochýb a aby tento výklad nebol potrebný pretože mala byť detailnejšie prevedená. Som tej mienky, že dnešný stav, keď všetky návrhy musia sa posielať z Predsedníctva Slovenskej národnej rady do Predsedníctva vlády, odtiaľ zpäť a zase nazad a že tento stav nie je možno držať, že tu treba, aby bolo v tomto urobené jasno, aby bola táto dohoda doplnená, aby tento celý proces bol zjednodušený a ja verím, že i potom Národná rada za prvé bude vedieť čo je jej kompetencia a za druhé bude pružnejšou a bude sa môcť častejšie schádzať a bude môcť plniť ten úkol, ktorý tu skutočne má. Ja len chcem na to upozorniť a zdá sa mi, že dnes je tomu tak, ako keby sme trvali viac formálne na určitých výdobytkoch slovenského národa resp. Slovenského národného povstania, ako keby nám záležalo na tom vonkajšom pozlátku a pritom uniká nám podstata, unikajú nám veci. Tak v rodine československej väčšinu, alebo hodne času zaberá debata a úvahy o československom pomere o československom probléme tým viacej týchto úvah, najmä v posledných časoch je na strane slovenskej. A pritom taká skúška, také množstvo konkrétnych a praktických problémov stojí pred nami, ktoré neriešime a riešiť nemôžeme, lebo práve pre tieto spory nemáme na toto riešenie času. Ja len si želám to, aby sme išli viac do hĺbky, aby sme našli viac úprimnosti voči sebe, opravdovej úprimnosti, nielen formálnej i k pomere Čechov a Slovákov a som presvedčený, že i tento rozpočet o ktorom my tu rozhodovať nemôžeme, ale ku ktorému by sme sa boli mohli vyjadriť a nevyjadrili sme sa, že bude v dôsledkoch k dobru Slovenska a Československej republike. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Ďalej k slovu sa prihlásil pán člen Rady Holdoš. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Ladislav Holdoš:

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som z ľútosťou konštatoval, že dnešná naša rozprava mala byť v prvom rade príležitosťou nie pre nariekanie nad nejakým údajným okliešťovaním právomoci Slovenskej národnej rady, alebo slovenských národných orgánov, nehovoriac o tej aj nízkej časti debát, ktoré tu medzi hodnotnými prejavmi odznely, ale že táto rozprava mala byť v prvom rade zameraná na zhodnotenie toho, čo finančný zákon na rok 1947 prináša pre Slovensko z hľadiska jeho novej budúcnosti. Myslím, že všetci sme za jedno, že prevádzaním dvojročného plánu vlády, plánu, ktorý bude prevádzaný na Slovensku Sborom povereníkom, Slovensko nastupuje skutočne novú cestu vo svojej hospodárskej a sociálnej politike, cestu, ktorá ho vyvedie z jeho dávnej biedy a z problémov, ktoré nevedela vyriešiť prvá republika a ktoré nevyriešil prirodzene, ale len zhoršil Tisov štát. A práve o tejto časti bolo tu veľmi málo povedané. Verejnosť by mohla mať dojem z tejto diskusie, že sa skutočne nachodíme na prahu nejakej slovensko-českej krízy. A ja myslím, že keď sa dobre rozpomenieme na to, čo každý z nás, pri rôznych príležitostiach povedali, napísali, odhlasovali, alebo k čomu dali súhlas v parlamente alebo inde vo vláde, že môžeme povedať, že pred žiadnou krízou alebo že v žiadnej krízy sa nenachodíme. Najlepším dôkazom toho je nová hospodárska politika, ktorá sa robí práve voči Slovensku. Veď všetci naši ministri v Prahe, naši poslanci v parlamente, naše časopisy hodnotily kladne, čo znamená dvojročný plán pre Slovensko a zdôraznili predovšetkým tú okolnosť, že na účet Českých zemí a poznamenali sme pritom aj v Čechách aj tuná, že nejedná sa o žiadnu milosť, ale len o dôsledné plnenie toho hesla "rovný s rovným", že na účet Českých zemí už v rámci dvojročnice dostáva sa Slovensku zvýšenej sumy v investíciách. Mohli by sme si na pomoc vziať celú radu ďalších momentov v našej vládnej politike, ktoré by nám ukázaly, že v krízy nie sme, že do žiadnej krízy nejdeme a že žiadnu krízu každý komu ďalší kľudný vývoj pomerov na Slovensku a v Republike leží na srdci do dákej krízy náš verejný, alebo politický život hnať nechce a nemôže. Myslím, že bolo by nedôstojné tohoto slovenského zákonodarného sboru, keby tuná následkom výčinu jedného, toho-oného, alebo viacero byrokratov, chcel robiť problém slovensko-český. Problém nie je v tom, čo tam ktorý byrokrat v Čechách urobí, alebo povie, alebo aký list napíše aj hoci na Povereníctvo Slovenskej národnej rady. Ja nemyslím tiež, že príčinou toho, že Slovenská národná rada sa schádza dva razy za tri mesiace nespočíva takisto v tom, že by tu išlo o dajaké byrokratické zásahy z Čiech.

Slávna Slovenská národná rada, ešte pred 28. júnom, kedy bola urobená posledná dohoda medzi vládou a Slovenskou národnou radou, my sme sa neschádzali tiež častejšie. Alebo keď tak o málo čo, o veľmi málo čo častejšie a celková iniciatívna činnosť Slovenskej národnej rady bola slabá. Na overenie môjho konštatovania môžete si poslúžiť prípadným nahliadnutím do rokovania. My sme neprejavili dostatočnú inciatívu a myslím tiež, že mali sme nedostatky a máme nedostatky aj pokiaľ ide o obsah našej iniciatívy. Do Slovenskej národnej rady do legislatívneho sboru bol tiež predložený návrh osnovy nariadenia o novelizácii nar. č. 57, ktoré bolo už novelizáciou nar. č. 33, pokiaľ ide o ľudové súdnictvo. Ale ani v tomto sbore a ani vo vláde by isteže nebol daný súhlas k tomu a tak isto ani v Národnom fronte k takejte osnove, pretože v podstate išlo o inicitívu ako oslabiť revolučné nariadenie o ľudových súdoch a umožniť, aby Tiso bol legálne oslobodený. Takáto inicitíva prirodzene že ubíja a znemožňuje činnosť Slovenskej národnej rady, keby táto iniciatíva nekráčala v intenciách a v rámci zásad Slovenského národného povstania, ktoré zrodilo Slovenskú národnú radu. Výdobytkom Slovenského národného povstania sa často jednotlivci dovolávajú za tým spretextom, že sú šampiónmi ochrancov slovenských nacionálnych výdobytkov, ale zdá sa nám, že zostávajú pri tom veľmi formalistickí. Myslím, že slovenské nacionálne výdobytky nespočívajú len v púhej existencii slovenských národných orgánov, ako je Slovensská národná rada a Sbor povereníkov, ale že tieto výdobytky spočívajú v tom, aká je politika týchto orgánov, aký je obsah práce, obsah politiky týchto orgánov. A keď ideme Slovenskom, keď sledujeme celý náš verejný a politický život tak si uvedomujeme jedno, že práve tie princípy, ktoré nás viedly v Bystrici, ktoré sme si osvojili v povstaní a krátko po povstaní vtedy, keď Slovenská národná rada vynášala tie krásne revolučné nariadenia a zasedala veľmi často, že prenikanie týchto zásad dnes postrádame, vidíme, že sa prejavujú u nás, na Slovensku v slabej miere. Kto nám na Slovensku bráni zaujať, riešiť rôzne otázky, ktoré dnes riešené nie sú. Vláda nie, ani nejaký byrokrat. Nie je zásahom byrokrata, že niektorí činitelia a predstavitelia nášho politického života prejavujú defetizmus v záležitosti transferu Maďarov. Prejavujú veľmi nebezpečné sklony reslovakizovať tých Maďarov, ktorí mali byť postihnutí práve revolučnými nariadeniami, totiž reslovakizovať všetkých veľkostatkárov v Maďarsku, inteligenciu, advokátov atď., teda tých, ktorých sa my musíme v prvom rade zbaviť. Nám ani vláda, ani žiaden byrokrat nebránil previesť správne odsun Nemcov a videli sme, že sme ho previedli tak, že tých chudákov sme už vyviezli, ste všetci bohatí sú tu. Nám žiaden byrokrat z Prahy, ani minister, ani vláda nerobí prekážky v dôslednom prevádzaní pozemkovej reformy, nám žiaden byrokrat, ani pražský minister nerobí prekážky v tom, aby naše súdnictvo na Slovensku pracovalo tak, ako sme si to želali. To nie je zásahom pražského byrokrata, že na Slovensku máme Nemcov odsúdených na smrť už trištvrte roka a ešte sa o nich nejednalo, alebo ešte stále čakajú na rozhodnutie. Nám nikto z Prahy neprikázal odsúdených na smrť mať na slobode, alebo ľudí odsúdených ľudovým súdom na 10-15 rokov nechať behať po slobode, ako je to v niekoľkých prípadoch teraz zistené. Tieto veci sú našou vecou, čisté našou slovenskou záležitosťou a my sa s nymi nevyporiadame a pritom robia nám na Slovensku veľmi mnoho hluku a rizkujú, že sa znechutia práve tie najlepšie, najpokrokovejšie, najpoctivejšie vrstvy nášho národa, ktoré majú byť oporou republiky, ktoré majú byť oporou nášho nového národného a štátneho života. A preto ja v týchto nárekoch o údajnom obmedzovaní kompetencie Slovenskej národnej rady vidím aj taký neúprimný pokrik, aby sme si zakryli my naše vlastné nedostatky. Predsa my na Slovensku nastúpili sme tiež cetu novej hospodárskej a sociálnej politiky, a povedzme si ako sa ona prejavuje. Slávna Slovenská národná rada, jestliže kedysi do roku 1938, alebo za Tisu bolo možné robiť všelijaké špinavé finančné transakcie, v režime ľudovo-demokratickom nie je možné, aby sa do rúk niekoľkých jedincov koncentrovaly miliardové hodnoty predstavujúce naše výrobné prostriedky a aby sa tam dokonca do rúk týchto niekoľkých jednotlivcov tieto miliardové hodnoty dostaly na úkor štátu. Aby štát bol o to poškodený. A toto sa nedeje v dôsledku zásahu nejakého byrokrata. My máme na Slovensku veľmi paľčivú situáciu, distribúcie. Na dedine roľníci sú nespokojní a ukazujú nám svoje posledné zodraté baganže. Za chvíľu si budú, keby to išlo takto ďalej, tak si budu musieť omotávať nohy do vriec. Robotníci sú veľmi nespokojní. Podívajte sa kto dnes chce vyvolávať, kto chce dnes rozbíjať robotníkov, vyvolávať nespokojnosť v závodoch, tak im tam reční, vy nemáte textil, vy nemáte baganže. Ani roľníci ani robotníci nemajú. A kto to má. Ja myslím, že na to nariekanie na Slovensku, na to žiadanie, aby sa proti čiernym obchodníkom zakročilo, na to volanie, aby sme siahli k tvrdým opatreniam, aby sme sa nebáli vysloviť v najťažších prípadoch na výstrahu aj trest smrti, ale skutočne to aj previesť, to nám ani vláda ani byrokrat nemôže ubrániť, aby sme si v týchto veciach poriadok urobili. Keď ja myslím, že ak niekde nebezpečie je, že právomoc kompetencie našich vlastných nacionálnych orgánov je ohrožená, ja ju vidím len u nás samých, len v dôsledku našej činnosti, keď nevyriešime tie základné a pálčivé problémy, ktoré tu na Slovensku máme. Ja by som tiež nepovažoval za správne, aby sme sa tu tak divne vyjadrovali o dohode z 28. júna, a svalovať rôzne veci na túto dohodu. Aké boly dôvody pre uzavretie tejto dohody medzi Slovenskou národnou radou a vládou. Ten jednoduchý dôvod, že išlo o to, ako zaistiť jednotný smer politiky v hospodárstve, politiky sociálnej, kultúrnej a politiky vôbec, by táto diaľa sa rovnomerne v Českých zemiach a na Slovensku. Myslím, že máme krátku pamäť, slávna Slovenská národná rada, že sa nepamätáme už na ohlas Slovenského Národného frontu z 26. júna, kde sa hovorilo o situácii ktorá na Slovensku je, a kde sa hovorilo o príčinách prečo usporiadávame si náš život takto a ako chceme ďalej postupovať. Ja pri tejto príležitosti konštatujem, že ani usnesenia Národného frontu z 2. júla nebolo uplatnené ani v politických stranách, v mnohej miere ani v našom verejnom živote a že tak isto ohlas Národného frontu zapadol bezpovšimnutia. Pokiaľ ide o budúcnosť slovenských nacionálnych orgánov, ja nie som vôbec pesimistický a nie som pesimistický preto, že mám pevnú dôveru, že opierajúc sa o najširšie vrstvy nášho ľudu, ktorého dôveru máme v Národnom fronte, predsa sa nám umožní riešiť slovenské záležitosti, slovenskú politiku v smysle pokrokovom, lebo nepripustíme ku slovu reakciu, ľudáctvo a pokiaľ ona sa sem-tam ku slovu dostala a ku vlivu dostala, že sa nám ju podarí vyhnať, podarí znemožniť a že tým vytvoríme predpoklady pre to, aby Slováci skutočne vystupovali ako jeden jednoliaty pokrokový celok, jednoliaty pokrokový národ a ako taký budeme mať, a to je druhý podklad mojej dôvery v budúcnosť slovenských národných orgánov, nájdeme v Čechách, všetku možnú pomoc u pokrokového českého obyvateľstva, u pokrokových českých politických činiteľov, ktorí budú stáť tak isto, ako strážcovia našich slovenských nacionálnych výdobytkov, aj pokiaľ ony sú výrazom exitencii Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov. Tie živly tam sú, tie elementy tam sú, na druhej strane ale máme v Čechách aj Slovákov, máme v Čechách aj slovenských ministrov, ktorí do roku 1938 nenašli jedného slova odsúdenia proti tomu pražskému centralizmu, ktorý hospodársky Slovensko ubíjali. Niektorí z týchto pánov, ako slovenskí ministri vo vláde ďalej sedia a dávajú aj súhlas k týmto osnovám, proti ktorým niektorí páni tu zase dvíhajú hlasy. My vidíme potom to, že ináč hovoríme v Prahe a ináč hovoríme v Bratislave. A toto by vzbudilo prirodzene voči nám Slovákom nedôveru takýto postup a myslím, že museli by sme to odsúdiť aj z hľadiska mravného. (Potlesk).