Zvýšenie osobných výdavkov ukazuje sa v jednotlivých kapitolách takto:

Zbytok zvýšenia 6.7 miliónov Kčs pripadá na Najvyšší kontrolný dvor, ktorý v rozpočte na rok 1946 bol vyčíslený v "ústredných" výdavkoch.

Ostatné výdavky, počítajúc v to a j výdavky, ktoré boly na rok 1946 preliminované v mimoriadnom rozpočte (teda výdavky, ktoré boly na rok 1945 preliminovaných, čo sa uhradzujú z výťažkov UNRRA sa zvýšily celkom o 3.907,411.400 Kčs a výdavky, ktoré sú hradené z výťažkov UNRRA o 236.355.000 Kčs.

Toto zvýšenie ostatných výdavkov v jednotlivých kapitolách prejavuje sa takto:

Naproti tomu sníženie ostatných výdavkov nastalo v týchto kapitolách:

Zvýšenie vecných výdavkov.

Povereníctvo sociálnej starostlivosti.

Ako je z uvedeného zrejmé, najväčšie zvýšenie ostatných výdavkov vykazuje Povereníctvo sociálnej starostlivosti. Je to dôsledok plánovaného rozšírenia činnosti štátnej správy v sociálnej politike, aká bola nastúpená zákonom č. 164/46 Sb. o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obetí vojny a fašistickej perzekúcie, ktorý znamená nové zaťaženie štátnej pokladnice sumou 1.348 mil. Kčs, zákonom č. 156/45 Sb. o prídavkoch k dôchodkom z verejnoprávneho sociálneho poistenia s nákladom 184 mil. Kčs, zákonom č. 47/46 Sb. o odstránení krívd a o niektorých opatreniach v odbore verejnoprávneho poistenia s nákladom okrúhle 20 mil Kčs, a pripravovanými zákonnými opatreniami o uznaní nárokov získaných u cudzozemských nositeľov sociálneho poistenia, na ktoré sa ráta so sumou 70 mil. Kčs, ďalej o štátnom príspevku k účelovému imaniu pre podpory pri včleňovaní do práce, na ktoré sa pamätá sumou 80 mil. Kčs, opatrenia na zmobilizovanie pracovných síl, na ktoré sa preliminuje 32 mil. Kčs a napokon opatrenie o zverejnení inštitúcií dobrovoľnej starostlivosti o mládež, čo si vyžiada nový náklad 30 mil. Kčs. Zmienené opatrenia samozrejme majú v zápätí zvýšenie výdavkov na osobné a vecné potreby administratívy, čo má značný vplyv na zvýšenie výdavkov tejto kapitoly. Treba ešte spomenúť zamýšľané zriaďovanie ústavov pracovného lekárstva, na ktoré sa počíta v rozpočte tejto kapitoly 4 mil. Kčs. Na zvýšenie výdavkov tejto kapitoly má vplyv aj tá okolnosť, že stavebné príspevky podľa § 19 nariadenia č. 128/45 Sb. n. SNR, ktoré v roku 1946 boly preliminované v mimoriadnom rozpočte kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, boly presunuté do tejto kapitoly, kam svojou povahou patria, vo výške 268 mil. Kčs.

Povereníctvo techniky.

Na druhom mieste - pokiaľ ide o zvýšenie ostatných výdavkov - je Povereníctvo techniky. Citeľné zvýšenie nastalo v odbore ciest a mostov o 265 mil. Kčs, v odbore vodných stavieb o 390 mil. Kčs a vo správe a stavbe štátnych budov o 224 mil. Kčs. Toto zvýšení rezultuje jednak zo zákona č. 192/46 Sb. o dvojročnom pláne, pokiaľ sa vzťahuje na vlastnú štátnu správu a jednak vyplýva z nutnosti pokračovanie v rozostavených investíciách a rekonštrukciách okrem dvojročného plánu, pokiaľ materiál a pracovné sily budú môcť byť čerpané z miestnych zdrojov.

Súčinnosť pri vykonávaní stavebnej obnovy a poskytovanie štátnej podpory podľa zákona č. 86/46 Sb. vyžaduje ďalší nový náklad zo štátnej pokladnice, ktorý sa odhaduje v rozpočte sumou 90 mil. Kčs.

Z celkovej sumy ostatných výdavkov tejto kapitoly pripadá na investičnú činnosť štátnej správy podľa dvojročenky suma 1.437,400 Kčs a na investičnú činnosť okrem dvojročného plánu suma 209,992.000 Kčs. Okrem uvedených investícií je vo výdavkoch zahrnutý aj príspevok fondu vicinálnych ciest sumou 90 mil. Kčs a príspevok na elektrizáciu obcí sumou 35 mil. Kčs.

Povereníctvo vnútra.

Zvýšenie výdavkov kapitoly Povereníctva vnútra, ktorá v tomto zaujíma tretie miesto, je spôsobené presídľovacou akciou našich krajanov z cudziny, najmä z Maďarska na podklade mdzištátnej dohody z 27. februára 1946 medzi ČSR a Maďarskom. Táto akcia sa prejavuje vo zvýšení štátnych výdavkov proti roku 1946 o celkovú sumu 849,369.000 Kčs, nepočítajúc do toho zvýšenie osobného nákladu, ktorý je spôsobený okrem toho aj prevádzaním vnútorného osídľovania. Podotýkam, že táto suma reprezentuje len prvú časť nákladov spojených s týmito akciami, kým ostatné úlohy, ako majetkoprávne usporiadanie týchto presídlencov, vyžiada si v budúcnosti značných ďaších výdavkov.

Rekonštrukcia zariadení staníc NB, obnovenie výzbroje, doplnenie stavu služobných motorových vozidiel a vecné vybavenie pracovných táborov prispieva tiež k zvýšeniu spomenutých výdavkov. Ďalej pamätá sa tiež na príspevky obciam na ú hradu nákladov na stavby budov okresných národných výborov čiastkou 9 mil. Kčs.

Povereníctvo školstva a osvety.

Zvýšenie vecných výdavkov v kapitole Povereníctva školstva a osvety je spôsobené najmä rozšírením siete meštianskych škôl, zvýšením nákladov na udržovanie poštátnených škôl, zvýšením nákladov na štátne divadlá, na telovýchovu, ďalej zvýšenie výdavkov nastalo aj v odbore sociálnej starostlivosti o študenstvo tak vysokoškolského ako aj stredoškolského, zvýšenie príspevkov na stavbu škôl národných, pokiaľ tieto začali stavať bývalí udržovatelia škôl a napokon zvýšenie výdavkov na rekonštrukciu vnútorného zariadenia škôl všetkého druhu.

Pomerne vysokými sumami prispieva štát na štátne divadlá a preto bude treba dať týmto pevný organizačný poriadok a po stránke hospodárnosti bude ich treba zracionalizovať.

Povereníctvo pôdohospodárstva a poz. ref.

Zvýšenie ostatných výdavkov kap. Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nastalo v dôsledku osobitnej štátnej starostlivosti o zmechanizovanie poľnohospodárstva, na ktorú v štátnom rozpočte počíta sa s príspevkom štátu v sume 30 mil. Kčs a s príspevkom štátu Ústavu pre zmechanizovanie poľnohospodárskej výroby podľa nar. č. 33/46 Sb. n. SNR v čiastke 9 mil. Kčs, ďalej s príspevkom na poľnohospodárske staviteľstvo v sume 6. 5 mil. Kčs, a to v rámci dvojročného plánu. Ďalej je to zvýšenie príspevku Jednotnému Sväzu slov. roľníkov o 11 mil. Kčs, podporovania družstevníctva čiastkou 5 mil. Kčs a napokon zvýšenie rozpočtu na vodné stavby, vykonané v pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o 31.7 mil. Kčs.

Ďalšie zvýšenie prejavuje sa vyššou dotáciou zveľaďovania poľnohospodárskej výroby rastlinnej podľa zák. č. 158/43 Sl. z., zvýšením príspevku Fondu na tlmenie zvieracích nákaz podľa zákona č. 100/43 Sl. z. a napokon zvýšením výdavkov na poľnohospodársku osvetu a zveľaďovanie lesníctva.

Povereníctvo výživy a zásobovania.

Pozoruhodnejšie zvýšenie nastalo aj v kapitole Povereníctva výživy a zásobovania, jednak preliminovaním výdavkov na vyrovnanie cenových rozdielov, najmä krmiva a olejnatých semien v čiastke 63. 7 mil. Kčs a preliminovaním príspevkov štátnej správy na vybudovanie mliečnych sberní, hydinárskych prevodzovieň, na zveľadenie potravinárskeho priemyslu v odbore rastlinnej a živočíšnej výroby v sume okrúhle 52 mil. Kčs v rámci dvojročného plánu. Okrem uvedených pamätalo aj na prípevok pre vybudovanie špeciálnych sberní a skladíšť na ovocie a zeleninu a na príspevok pre výstavbu a obnovu jatiek.

Povereníctvo zdravotníctva.

Zvýšenie výdavkov kapitoly Povereníctva zdravotníctva vyplýva z jeho úloh v boji proti ľudovým chorobám, najmä proti tuberkulóze a verenickým nemociam, ktoré sa následkom vojnových udalosti v neobyčajnej miere rozšírily. Ďalej je to inštitúcia školskej zdravotnej služby, ktorá sa na Slovensku zavádza za značnej podpory štátu a ktorá zvyšuje výdavky tejto kapitoly proti doterajšiemu stavu a napokon sú to rekonštrukčné obnovy na zariadeniach štátnych nemocníc a liečebných ústavov, ktoré boly vojnou značne zničené alebo poškodené. Okrem toho treba spomenúť zriadenie ústavu pre liečenie rakoviny, na ktorý sa počíta v rozpočte na rok 1947 sumou 14 mil. Kčs.

Zvýšenie výdavkov v ostatných kapitolách je spôsobené reálnym odhadom vecných potrieb primerane k dnešnej cenovej hladine, keďže pri sostavovaní rozpočtu na rok 1946 v dôsledku menovej reformy nemohla byť ešte cenová hladina ustálená a tak niektoré úvery na týchto položkách boly značne podpreliminované a súvisí to tiež so zvýšením výdavkov na rozširované štátne úrady a verejné inštitúcie.

Ostatné kapitoly.

Povereníctvo dopravy.

Sníženie ostatných vecných výdavkov nastaly u Povereníctva dopravy o sumu 51 miliónov Kčs v dôsledku sníženia úverov na letectvo primerane k daným možnostiam technickým.

Všeobecná podkladničná správa.

Sníženie nastalo aj vo Všeobecnej pokladničnej správe, a to o čiastku zdanlivé, 302 mil. Kčs, ktoré je však iba zdanlivé, lebo vo skutočnosti čiastka výdavkov na príspevky podľa nar. č. 128/45 Sb. n. SNR, ktorá v roku 1946 bola preliminovaná vo Všeobecnej pokladničnej správe mimoriadneho rozpočtu vo výške 250 mil. Kčs, ako som už spomenul, bola prenesená do kapitoly Povereníctva sociálnej starostlivosti a preddavky na náhradu vojnových škôd, ktoré v roku 1946 boly preliminované vo výške 1.750 mil. Kčs boly z rozpočtu na rok 1947 vynechané a odkázané na úhradu z prostriedkov Menového likvidačného fondu.

Naproti tomu však do Všeobecnej pokladničnej správy ako nové položky boly zaradené, okrem doterajšej dotácie samosprávy podľa platných zákonov a nariadení, aj prídely sväzkom územnej samosprávy na miesto doterajších prirážok ku štátnym daniam vo výške 772 mil. Kčs a prídely sväzkom záujmovej samosprávy vo výške 51,900.000 Kčs. Je to v dôsledku chystanej inkarnácie prirážok samosprávnych sväzkov ku štátnym daniam, ktoré sú vyjadrené ako štátne príjmy v rozpočte Povereníctva financií. Počíta sa tu aj s mimoriadnou dotáciou samosprávnym sväzkom v čiastke 270 mil. Kčs, ktorá je dôsledkom zvýšených potrieb samosprávy z úloh, ktoré vyplývajú z mimoriadnych povojnových pomerov a na zvládnutie ktorých nemajú dostatočnej úhrady. Okrem toho sú tu vyčíslené proti doterajšiemu stavu aj pôžičky štátnym podnikom na pravé investície, vo výške 223 mil. Kčs a príspevky štátnym podnikom za obnovu majetkových súčiastok dotknutých vojnou vo výške 242 mil. Kčs.

Použitie výťažkov UNRRA.

Podľa dohody vlády s predstaviteľmi spoločnosti UNRRA finančné prostriedky z odpredaju tovaru UNRRA po odpočítaní režijných výdavkov majú sa obrátiť na obnovu povojnovú. Prostriedky tieto má použiť štátna správa podľa dohodnutého programu na sociálne, zdravotné služby, na poľnohospodársku obnovu, na obnovu verejnej správy a verejných podnikov a na repatriáciu československých štátnych príslušníkov.

Na konte akcií z týchto prostriedkov bolo preliminované v slovenskej časti rozpočtu v r. 1946 1.450,000.000 Kčs. V roku 1947 sa na tieto ciele v kapitole 28. preliminuje pre Slovensko 1.686,555.0000 Kčs. Podľa očakávaného celkového výťažku z odpredaju tohto tovaru, ktorý bude plynúť do štátnej pokladnice, sa očakáva pre Slovensko podľa vyhotoveného plánu na zúžitkovanie týchto prostriedkov podiel vo výške 6 miliárd Kčs, rátajúc z celkového výťažku 13 miliárd Kčs.

Plynulosť týchto prostriedkov za niekoľko rokov umožňuje plánovitosť pri prevádzaní spomenutých akcií, menovite v krajoch postihnutých vojnou a sociálnu rehabilitáciu osôb vojnou najviac postihnutých.

Výdavky, ktoré majú byť uhradené z výťažkov UNRRA v rozpočte na rok 1947 sú vyčíslené sumou 3.665,855.000 Kčs, z čoho na Slovensko pripadá suma 1.686,355.000 Kčs, t. j. 46%. V porovnaní s rozpočtom na rok 1946, kedy z celkového úveru 3.500,000.000 Kčs pripadla na Slovensko suma 1.450.000.000 Kčs, t. j. 41.43% predstavuje zvýšenie výdavkov Slovenska hradených z výťažkov UNRRA sumu 236,355.000 Kčs, t. j. 16.3%.

Zo sumy určenej z výťažkov UNRRA má sa pre Slovensko v roku 1947 použiť

Výdavky na tieto služby sú rozdelené podľa jednotlivých rezortov, ktoré tieto služby majú vykonať takto:

V rámci služieb spadajúcich do kompetencie jednotlivých povereníctiev pamätalo sa:

Povereníctvo vnútra na opravy a znovuvýstavbu obecných a okresných sociálnych a zdravotných ústavov a zariadení, zničených alebo poškodených vojnou, ďalej na opravu obecných ciest a znovuvýstavbu zničených alebo poškodených obecných mostov.

U povereníctva školstva a osvety na výdavky detských opatrovní a sociálnej zdravotnej starostlivosti o školskú študujúcu mládež.

U Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na osobnú rehabilitáciu roľníkov, postihnutých vojnou, najmä bezprístrešných, ďalej na poľnohospodársku obnovu v rámci celkového zveľaďovania poľnohospodárskej výroby.

U Povereníctva výživy na príspevky na zlepšenie produktivity potravinárskeho priemyslu v sektore živočíšnom, rastlinnom a príspevky na vybudovanie tohto priemyslu.

U Povereníctva priemyslu a obchodu na obnovu zariadenia technického múzea v Košiciach, podporovanie priemyslových škôl a Ústredia ľudovej a umeleckej výroby v Bratislave a podporovanie rôznych inštitúcií zaoberajúcich sa výskumom priemyslu, ďalej na rekonštrukciu neštátnych kúpeľov a klimatických miest a na rekonštrukciu ozdravovni.

U Povereníctva techniky na výstavbu Štátneho ústavu pre hluchonemých, siroty, rekonštrukciu a novostavby budov nemocničných, na znovuzriadenie škôl poľnohospodárskych a výskumných staníc poľnohospodárskych a napokon na obnovu zničených elektrických vedení.

U Povereníctva dopravy na zriadenie ozdravovne pre zamestnancov.

U Povereníctva sociálnej starostlivosti na osobnú rehabilitáciu vojnou postihnutých osôb, na zriaďovanie a zariadenie ústavov dobrovoľnej starostlivosti o telesne chybných, siroty, osoby staré a slepé, na podporovanie a zriaďovanie poradní pre matky a deti, detských domovov a detských jaslí a cezdenných útulkov.

U Povereníctva zdravotníctva sa počíta na podporovanie neštátnych liečebných ústavov, okresných domovov ľudového zdravia, Československého červeného kríža, Ligy proti tuberkulóze.

Štátne podniky.

Štruktúra rozpočtu štátnych, podnikov nedoznala podstatnejších zmien. Štátne podniky, ako som už spomenul, boly aj v tom roku rozčlenené na podniky ústredné, podniky v zemiach Českých a podniky na Slovensku.

V ústredných štátnych podnikoch sú rozpočítané celkové náklady sumou 28.528 mil. Kčs, z ktorých pripadá na Slovensko 5.308 mil. Kčs (čiže 19.31%) a ťažby 36.653 mil. Kčs, z ktorých pripadá na Slovensko 7.955 mil. Kčs (čiže 21.7%). Tieto podniky vykazujú úhrnný zisk 8.125 mil. Kčs, z čoho pripadá na Slovensko 2.477 mil. Kčs, čiže 30.48%. Z tohto zisku odvádza sa do štátnej pokladnice suma 7.910 mil. Kčs, z čoho na slovenskú časť podnikov pripadá 2.469 mil. Kčs, čiže 31.21%.

Z ústredných štátnych podnikov sú aktívne Tabaková réžia, ktorá odvádza do štátnej pokladnice 9.069 mil. Kčs, z čoho pripadá na Slovensko 2.618 mil. Kčs, Štátna mincovňa, ktorá odvádza do štátnej pokladnice 14 mil. Kčs a Československá pošta na Slovensku, ktorá odvádza do štátnej pokladnice 23 mil. Kčs. Naproti tomu stratu vykazujú Československé štátne železnice vo výške 631 mil. Kčs, z čoho na Slovensko pripadá 179 mil. Kčs.

Z investícií pravých a obnovných, ktoré sú vyčíslené u týchto podnikov podľa dvojročného plánu čiastkou 7.637 mil. Kčs a okrem dvojročného plánu 872 mil. Kčs, pripadá na Slovensko podľa dvojročenky čiastka 2.632 mil. Kčs, čiže 30.92% a okrem dvojročenky 277 mil. Kčs, čiže 31.76 procent.

Regionálne štátne podniky na Slovensku vykazujú úhrnné náklady 2.220 mil. Kčs a ťažby 2.277 mil. Kčs, takže rezortuje tu zisk vo výške 57 mil. Kčs, ktorý po odpočítaní prídelov fondom a splátok z investičného dlhu prichádza k dobru štátnej pokladnice vo výške 51 mil. Kčs.

Z týchto podnikov sú stratové Štátne kúpele, Riaditeľstvo pre cestovný ruch a Zpravodajská agentúra Slovenska.

Investície regionálnych podnikov štátnych na Slovensku sú rozpočítané podľa dvojročného plánu sumou 344 mil. Kčs a okrem dvojročného plánu sumou 215 mil. Kčs, dovedna teda sumou 560 mil. Kčs.

Na túto sumu prispejú podniky z vlastných prostriedkov čiastkou 94 mil. Kčs, štátna správa prispeje z titulu náhrady vojnou poškodených majetkových súčiastok čiastkou 242 ml. Kčs a ostatok je odkázaný na pôžičku zo štátnej pokladnice.

Hospodársky výsledok slovenských štátnych podnikov nie je uspokojivý vzhľadom na ich rozsah a odbytové možnosti. Je to však dôsledok vojnových udalostí, ktorými tieto podniky utrpely vysoké straty na majetku a prevádzkových zariadeniach a potrvá dlhší čas, kým sa z týchto strát zotavia a zmôžu sa na hospodárky stav, aký tu bol pred vojnou.

Čo sa týka podniku Zpravodajská agentúra Slovenska podľa povahy a výšky jeho príjmov, bude tento podnik pravdepodobne trvalé pasívny.

Štátny dlh.

Štátny dlh pre celú Republiku je spoločný a náklad na jeho službu je preliminovaný medzi ústrednými výdavkami v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Štátny dlh v čase povojnovom vykazuje stúpajúcu tendenciu. Slovenská časť tohto dlhu, nakoľko o takejto možno vôbec hovoriť ako o samostatnej složke spoločného štátneho dlhu, vykazuje zvýšenie vzhľadom na vrátenie pôžičiek pôvodne odovzdaných Maďarsku 40 miliónov Kčs a pasívneho kapitálu z titulu poštátňovacieho procesu a zrušenia žúp o 50 miliónov Kčs. Do zvýšenia dlhového podielu Slovenska treba započítať aj participáciu Slovenska na spoločných úverových operáciách z rokov 1945 a 1946 po oslobodení v celkovej výške 15 miliárd Kčs, z ktorých pripadá na Slovensko 5 a pol miliardy Kčs.

Z celkovej výšky vnútorného štátneho dlhu v sume 88.8 miliárd Kčs pripadá na Slovensko s príslušnou participáciou na úverových operáciách po oslobodení okrúhle 18 miliárd Kčs, teda cca 20%. Celkový štátny dlh Československej republiky aj s dlhom zahraničným obnáša 108. 7 miliárd Kčs, teda práve dvojnásobok štátneho dlhu Republiky predmníchovskej.

Záver.

Vážená Slovenská národná rada! Z predneseného ako aj z osnovy štátneho rozpočtu vidíme, že náklad na štátnu správu je neprimerane vysoký aj na Slovensku a nezodpovedá našim hospodárskym možnostiam. Neobídeme sa preto v budúcnosti bez náležitého zhodnotenia rozsahu štátneho aparátu a jeho funkcie a urobiť príslušné opatrenia, i keď budú nepopulárne. Čo sa týka stavu štátnych zamestnancov, je nepochopiteľná snaha niektorých rezortov o zvyšovanie počtu zamestnanectva. I keď podľa počtu štátnych zamestnancov a najmä nákladu na nich je štátna administratíva na Slovensku pred menzovaná, i keď v menšej miere ako je tomu v zemiach českých, predsa sa ukazuje v niektorých rezortoch nedostatok. Tu bude treba previesť prebytočné sily z jedného rezortu do druhého, čo predvída aj chystaný zákon o mobilizácii pracovných síl. Len tak bude možno docieliť náležitý pomer medzi nákladom a úhradou na verejnú správu.

Aj z priebehu rekonštrukcie prevádzanej vlastnou štátnou správou a štátnymi podnikmi na Slovensku možno konštatovať, že je tu dobrá snaha všetkých činiteľov odčiniť a odstrániť čím prv následky vojny a uviesť hospodársky život v záujme lepšej budúcnosti do normálneho stavu. Preto máme oprávnenú nádej, že i v programovanej dvojročenke splní Slovensko očakávanie naň kladené.

Ak sa uskutočnenia programovaných prác na pozdvihnutie hospodárskej úrovne Slovenska všetci s vypätím síl pričiníme, tým najlepšie prispejeme k vybudovaniu obnovenej Československej republiky. (Potlesk.)

(Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR kan. Andrej Cvinček.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Posledným bodom nášho predpoľudňajšieho rokovania je zpráva rozpočtového výboru k vládnemu návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1947.

Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Brežný, dávam mu slovo.

Člen SNR Dr. Vladimír Brežný:

Slávna Slovenská národná rada!

Z rozhodnutia nášho predsedníctva naskytla sa nám, členom Slovenskej národnej rady, možnosť nazreť do štátneho rozpočtu a finančného zákona na rok 1947 a to tým, že rozpočet dostávame aspoň na formálne prerokovanie, keď už aj tak na ňom vôbec nič meniť nemôžeme. Je to po prvý raz v dejinách SNR, že sa môže vyjadriť k tak dôležitému zákonu, ktorý zasahuje hlboko do národného hospodárstva a do spoločenského života vôbec. Predloženie rozpočtu je nielen prvoradou udalosťou hospodárskou, ale tiež činom veľkej politickej dôležitosti. Veď i keď vláda a parlament, ktoré predkladajú rozpočet, resp. schvaľujú a potom ho vykonávajú sú zástupcami ľudu, predsa len definitívny úsudok povie si o rozpočte ľud sám. Tak to je a musí byť v každom štáte, v ktorom je ľud zdrojom moci či zákonodarnej, vládnej alebo výkonnej.

Slovenská národná rada, ako reprezentantka Slovenského národa, tiež je povinná povedať o rozpočte svoje slovo. Verím, že tak urobí a zhodnotí kladné i záporné stránky jeho.

Ako zpravodajca rozpočtového výboru nejdem sa zaoberať štruktúrou rozpočtu, ktorá proti roku 1946 a rokom v prvej Republike je odlišná. Nebudem sa zaoberať ani číslami, o ktorých sa dostatočne zmenil pán povereník financií, ale chcem rozobrať vládny návrh finančného zákona, ktorým sa uvádza rozpočet do života.

A tu nech je mi dovolené hneď na začiatku uviesť, že tento vládny návrh má mnoho zmien proti finančnému zákonu na rok 1946. Mnoho je tých zmien, ktoré sa dotýkajú Slovenska. Darmo v tom človek hľadá to, čo našiel vo finančnom zákone na rok 1946 o právomoci povereníka financií. Podľa vládneho návrhu Povereníctvo financií vo veciach rozpočtových stáva sa akýmsi zbytočným úradom, vloženým medzi povereníctvo a Ministerstvo financií. Kým finančný zákon na rok 1946 rešpektoval dohodu uzavretú zo dňa 2. júna 1945 medzi vládou a Slovenskou národnou radou, zatiaľ tento návrh robí z Povereníctva financií len akýsi predbežný úrad, ktorý spisy týkajúce sa rozpočtu predkladá s návrhom Ministerstvu financií na vybavenie resp. rozhodnutie. Čo by sa bolo stalo, keby dnešný vládny návrh bol by mal, pokiaľ ide o právomoc povereníka financií, tie isté ustanovenia, ako finančný zákon na rok 1946. Veď rozpočtové sumy, pripadajúce na Slovensko sú predsa vyjadrené aspoň v osobitných kolónach, čo ešte umožňuje v rámci týchto úverov hospodáriť s nimi aj povereníkovi financií.

Keď tak porovnáme hociktorý paragraf vládneho návrhu korešpondujúcim článkom finančného zákona na rok 1946, vidíme zrejme, že povereník nie je rozhodujúcou osobou, ale len navrhovateľom, pričom minister financií nie je jeho návrhom viazaný. Ešte horšie je to s Najvyšším kontrolným dvorom. Kým povereník financií je vo vládnom návrhu spomínaný aspoň ako navrhovateľ, zatiaľ o Najvyššom kontrolnom dvore niet ani zmienky. Zmizol bez stopy. Touto otázkou sa na tomto mieste obšírnejšie zapodieval sám pán predseda NKD Dr. Fedor Thurzo dňa 16. júla 1946, keď sa v tomto zákonodarnom sbore rokovalo o dohode uzavretej v Národnom fronte Čechov a Slovákov 27. júna 1946. Tento svoj prejav vydal aj knižne pod názvom "Pozitívne právo nemožno meniť politickou dohodou.