Podstatná zmena oproti roku 1946 nastáva však vo vnútornom členení rozpočtu. Pokiaľ na rok 1946 rozpočet sa delil na riadny a mimoriadny, a to vo výdavkovej tak aj príjmovej stránke oddelene, na rok 1947 je vyhotovený len jeden štátny rozpočet, ktorý obsahuje všetky rozpočtové prostriedky štátnej správy tak administratívnej ako investičnej a rekonštrukčnej povahy. Rozlišovanie povahy jednotlivých výdavkov je docielené novým rozčlenením týchto, hlavne so zreteľom na potreby pre plnenie dvojročného plánu, ktoré i keď majú investičnú povahu, musia byť po stránke finančnej v každom prípade zabezpečené. Rozpočet preto rozlišuje vlastné správne výdavky, rozčlenené na osobné a vecné, predstavujúce v podstate réžiu administratívneho aparátu štátnej správy, ďalej ostatné správne výdavky s plnením určitých funkcií štátu v záujme verejnom a investičné výdavky. Tieto posledné sa delia na vlastné investície v širšom smysle - teda stavebné i nestavebné -, na príspevky na investície iným subjektom, menovite samosprávnym sväzkom, a na ostatné, kde sú zaradené najmä výdavky potrebné na rekonštrukciu v súvislosti s vojnovými udalosťami. Výdavky na plnenie dvojročného plánu sú zvlášť vykázané a vyčíslené medzi ostatnými správnymi a investičnými výdavkami. Ešte si dovoľujem poznamenať, že na rozpočtové prostriedky, rezultujúce z predaju tovaru UNRRA je utvorená osobitná kapitola, v ktorej pod osobitnými titulmi sú zaradené všetky kapitoly, ktoré na prostriedkoch z tohto titulu participujú. Ich plná úhrada je vykázaná v príjmoch zemí Českých a Slovenska a nie v ústredných príjmoch, ako v rozpočte na rok 1946.

Začlenenie Slovenska do rámca celoštátneho rozpočtu.

Po načrtnutí vnútorného členenia štátneho rozpočtu pokúsim sa slávnej Národnej rade podať včlenenie Slovenska do celoštátneho rozpočtu po stránke číselnej. Tu ide v prvom rade o stanovenie výšky jeho volumenu, aby potreby štátu boly úmerné a znesiteľné v pomere k našej národnej produkcii a národnému dôchodku. Dovoľujem si však vopred poznamenať, že prepínanie našich hospodárskych a úverových možností následkom predimenzovania štátnych potrieb by malo pre nás všetkých neblahé následky a toho si musíme byť vedomí. Preto úsilím Ministerstva financií a Poverenectva financií bolo stlačiť rozpočtové nároky rezortov na primeranú výšku. Keďže sa plne nepodarilo stlačiť nároky rezortov do žiadúcich hraníc, musela zasiahnuť vláda, ktorá nielen že nariadila sníženie rozpočtových nárokov, ale i návrh rozpočtového zákona predkladá parlamentu so záväzkom, že v štátnom rozpočte prevedie ďalšie sníženie o celkovú čiastku 3 miliardy Kčs, ktoré majú byť viazané na príslušných položkách ako povinná úspora, z čoho aj na Slovensko pripadá čiastka vo výške 514 miliónov a 508.000 Kčs. Vidíme teda, že poriadok v štátnom hospodárení je kategorickým imperatívom každej zodpovednej vlády!

Rozsah štátneho rozpočtu.

Rozsah štátneho rozpočtu na rok 1946 činil na výdavkoch 64 miliárd, na príjmoch 37.8 miliárd, na deficite 26.2 miliárd Kčs.

V tom rozpočtové prostriedky Slovenska aj s pripočítaním príjmov z predaja tovaru UNRRA, na výdavkoch 10.3 miliárd, na príjmoch 5.7 miliárd, na deficite 4.6 miliárd Kčs.

Percentuálna účasť Slovenska v pomere celoštátnom činila teda

na výdavkoch 16.2%, na príjmoch 15% a na deficite 17.5%.

Naproti tomu štátny rozpočet na rok 1947 vykazuje

na výdavkoch 76. 3 miliárd, na príjmoch 48.4 miliárd, na deficite 28 miliárd Kčs,

v tom rozpočtové prostriedky Slovenska na výdavkoch 15.3 miliárd, na príjmoch 9.1 miliárd, na deficite 6.2 miliárd Kčs.

Percentuálna účasť Slovenska v pomere celoštátnom činí teda na rok 1947

na výdavkoch 20%, na príjmoch 19%, na deficite 21.7 %. Percentuálny podiel Slovenska na celoštátnom rozpočte oproti roku 1946 sa teda zvyšuje na výdavkoch o 3.8%, na príjmoch o 4% a na deficite o 4.2%. Keď berieme do úvahy oddelene výdavky a príjmy rozpočtovej časti Slovenska, ukazuje sa 40.2% výdavkov Slovenska nezaokrytých. Poznamenať však treba, že tu vykázaná účasť Slovenska v celoštátnom pomere sa mení započítaním účasti Slovenska na ústredných výdavkoch a príjmoch. Túto účasť však - ako som už spomenul - za dnešných neupravených pomerov ústavnoprávnych presne vypočítať nie je možné. Pre orientáciu pripomínam, že do ústrednej časti rozpočtu je zapojený príjem zo Slovenska vo výške 2.4 miliárd Kčs, ktorý rezultuje z aktívneho salda slovenských úsekov spoločných podnikov, Tabakovej réžie, Československej pošty a Štátnej mincovne, po odpočítam pasívneho salda Českolovenských železníc. Taktiež aj investičné a rekonštrukčné potreby týchto podnikov, odkázané na úhradu zo štátnej pokladnice, sú zapojené do ústrednej časti rozpočtu, a to vo výške 2.3 miliárd Kčs. Prirodzene, že výdavky spoločných rezortov, ako je kapitola prezidenta Republiky, Predsedníctva vlády, Národného shromaždenia, Ministerstva zahraničia, Ministerstva národnej obrany, Ministerstva pre zahraničný obchod a spoločného štátneho dlhu, obťažujú tiež Slovensko.

Celkové zvýšenie rozpočtu na rok 1947 oproti rozpočtu na rok 1946 činí 12.3 miliárd Kčs. Z tohto zvýšenia výdavkov pripadá na Slovensko 4.9 miliárd Kčs, t. j. 40.1% a zbytok 59.9% na zvýšenie výdavkov ústredných a zemí Českých. Podobný obraz sa ukazuje aj v príjmoch, ktoré v celoštátnom sektore ukazujú zvýšenie oproti roku 1946 o 10.7 miliárd, z ktorého zvýšenia pripadá na Slovensko 3.4 miliárd Kčs, teda okrúhle 30%. Tá okolnosť, že tak značná časť zvýšenia pripadá na slovenský sektor rozpočtu, má svoju príčinu nielen v relatívnom zvýšení rozpočtových, potrieb Slovenska oproti roku 1946, ale aj v novej konštrukcii výdavkov a príjmov slovenských. Ako hlavný dôvod zvýšenia na strane výdavkovej aj príjmovej prichádza do úvahy okolnosť, že následkom pripravovanej inkamerácie samosprávnych prirážok, zvyšujú sa podstatne štátne príjmy a dotácia samosprávy zvyšuje štátne výdavky.

Číselné rozvrstvenie štátneho rozpočtu na rok 1947 činí:

ústredné výdavky 25.2 miliárd, príjmy 8.8 miliárd, deficit 16.4 miliárd Kčs,

zeme České: výdavky 35.7 miliárd, príjmy 30.3 miliárd, deficit 5.4 miliárd Kčs,

Slovensko: výdavky 15.3 miliárd, príjmy 9.1 miliárd, deficit 6.2 miliárd Kčs.

Spolu: výdavky 76.3 miliárd, príjmy 48.4 miliárd, deficit 28 miliárd Kčs.

Keď berieme do úvahy očakávanú povinnú úsporu rozpočtu vo výške 3 miliárd Kčs, vtedy sú výdavky aj deficit nižšie o túto čiastku.

Z uvedeného prehľadu vidieť, že nezaokrytých výdavkov má najviac ústredná časť rozpočtu a to 64.8%, České zeme len 15% a Slovensko 40.2%. Ako som už spomenul, spôsob hradenia ústredných výdavkov a zaistenie rovnováhy tejto časti štátneho rozpočtu nebolo doteraz vyriešené. K tomu by bolo potrebné ustanoviť, ktoré úkoly patria do ústrednej správy a teda aj do ústrednej časti rozpočtu a aké regionálne alebo ústredné príjmy budú plynúť na zaokrytie týchto výdavkov. Priaznivejší pomer medzi výdavkami a príjmami Českých zemí sa vysvetľuje jednak tým, že medzi ústredné výdavky boly zaradené výdavky na všetky ústredné úrady, i keď vykonávajú ústrednú agendu prevážne len v zemiach Českých a ďalej tým, že podľa hospodárskeho a daňového potenciálu prevážna časť ústredných výdavkov zaťažuje zeme České, následkom čoho tieto zeme zaťažuje aj pomerne väčšia čiastka deficitu ústrednej časti rozpočtu. Musíme však otvorene priznať, že po stránke číselnej Slovensko dostáva v štátnom rozpočte veľmi slušný podiel. Venovaním väčších finančných prostriedkov pre jeho potreby bude umožnené následky vojny na Slovensku čím prv zlikvidovať a utrpené škody odstrániť. A tento úkol som si pri prevzatí funkcie povereníka financií uložil ako prvoradý a statočne i s celým aparátom finančnej správy vo všetkých jej sektoroch aj plnil a plním.

Rozpočtové zvýšenie sa prejavuje aj z väčšieho podielu Slovenska na dvojročenke, čím sa prispeje k vyrovnaniu hospodárskych rozdielov v oboch čiastkach Republiky.

Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami.

Štátny rozpočet po stránke číselnej je však len hospodárskym programom, ktorý sa podľa daných okolností uskutočňuje vždy len podľa splnenia očakávaných predpokladov a súbežných kompetentov. Toto si treba v prvom rade dobre uvedomiť. Preto je tiež dôležité, aby príslušné orgány prispôsobovaly uskutočňovanie jednotlivých programových úsekov so zreteľom na všetky miestne pomery a záujmy, ktorými sú podmienené. Pri štátnom rozpočte a jeho funkcionálnej úprave je preto dôležitá nielen jeho číselná náplň, ale aj spôsob, kto a akým spôsobom má uskutočňovať programy rozpočtom predvídané, inými slovami, komu je sverené dispozičné právo s rozpočtovými prostriedkami. A tu sa musíme pozastaviť a bližšie si posvietiť na problematiku súvisiacu s vykonávaním finančného zákona, lebo spôsob, ako ho vláda na rok 1947 navrhuje, je so slovenskej strany nevyhovujúci.

Kompetencia slovenských výkonných orgánov ako bola vyriešená vo finančnom zákone na r. 1946, vyhovovala pre štátne hospodárenie na Slovensku. Vychádzalo sa pritom zo zásad zvláštnej dohody o finančnom hospodárení štátu, o ktorej som sa už predtým bol zmienil. Hospodárenie so slovenskou časťou rozpočtu sa vyhradilo slovenským orgánom a v tejto súvislosti mal povereník financií zabezpečené príslušné práva, takže hospodárenie sa mohlo diať regionálne, bez zbytočného zaťaženia administratívnej agendy. Jednotnosť finančnej politiky a záujem celoštátny bol zabezpečený tým, že niektoré opatrenia sa dialy len za súhlasu ministra financií, napr. schvaľovanie nových výdavkov vyše 1 mil. Kčs zaťažujúcich budúce rozpočty, alebo boly vyhradené úplne ministrovi financií, kupr. schvaľovanie mesačných potrieb rezortov a kontrahovanie štátnych pôžičiek. Právo rozhodovať v bežnom rozpočtovom hospodárení o prekročení dvanástin rozpočtových kvót, o výplate subvencií, o použití mimoriadnych výdavkov, o resunoch, o výdavkoch zaťažujúcich budúce rozpočty do výšky 1 milión Kčs a o preberení záruk podľa celoštátnych podmienok, prislúchalo v sektore Slovenskej časti rozpočtu povereníkovi financií. Celá táto pôsobnosť sa mohla samozrejme pohybovať len v rámci jednotlivých rezortných úverov, zaistených v príslušnej kapitole pre Slovensko, lebo prekročenie celkových rozpočtových úverov bolo vyhradené aj v tomto úseku výlučne Parlamentu. Bolo a je samozrejmosťou, že sa tak dialo a v roku 1946 deje podľa jednotných celoštátnych zásad a smerníc dohodnutých s Ministerstvom financií.

Tým bola jednotnosť štátneho hospodárenia úplne zabezpečená a v žiadnom prípade nemohla byť ohrožená, keď sa uváži, že slovenská časť rozpočtu reprezentuje len jednu pätinu celoštátneho rozpočtu.

Hoci sa nám podarilo presvedčiť pána ministra financií, že už v záujme administratívneho poriadku je treba ponechať kompetenciu slovenských orgánov a menovite povereníka financií pri hospodárení s finančnými prostriedkami na Slovensku, vláda pozmenila predložený návrh a úplne odbúrala právo rozhodovania slovenských orgánov a menovite povereníka financií vo všetkých prípadoch, ktoré som predtým spomenul. Vláda vychádzala pritom z výkladu dohody predstaviteľov Národného frontu z 27. júna 1946, podľa ktorej v spoločných veciach, akou je aj štátny rozpočet, má na Slovensku výkonnú moc vláda, pričom povereníctva pôsobia zásadne len ako výkonné orgány vlády. V dôsledku toho nemá im byť vyhradená kompetencia, ktorá patrí výlučne vláde, poťažne v tomto prípade ministrovi financií. Povereník financií má právo len podávať návrhy.

Proti tejto argumentácii sme namietali, že výklad dohody z 27. júna nemôže byť jednostranný, že nebolo úmyslom kontrahujúcich stránok odbúrať právomoc slovenských orgánov. Odvolávali sme sa na usnesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 29. októbra 1946, ktoré so slovenskej strany bolo kompetentné vyložiť smysel uzavretej dohody. Toto usnesenie vyznelo v tom smysle, že výkonná moc na Slovensku aj v rámci štátneho hospodárenia patrí Sboru povereníkov a jednotlivým jeho členom a že táto ich kompetencia nebola v zásade narušená ani dohodou z 27. júna 1946 a preto má byť do príslušnej normy, t. j. do finančného zákona, tak ako sa to stalo v r. 1946, v nezmenšenom rozsahu vtelená. V takomto smysle sa usniesol aj Sbor povereníkov. Táto argumentácia, motivovaná hlavne aj s ohľadom na poriadok v štátnom hospodárení na Slovensku, prijatá nebola. Poznamenať treba, že o tejto zásadnej zmene nie je v dôvodovej zpráve finančného zákona žiadnej zmienky. Aj pán minister financií vo svojom expozé o tejto veci len toľko pripomína, že "finanční zákon, stejně jako rozpočet, po stránce ústavně-právní připína se k dnešnímu uspořádání slovenských vecí".

Vážená Slovenská národná rada! Podľa mojej mienky táto problematika nás musí zaujímať aj z bližšieho a širšieho hľadiska, ako je finančný zákon a výkon štátneho rozpočtu. Čo vlastne prakticky znamená výkonná moc? To je podľa mojej skromnej mienky vykonávanie určitej administratívnej pôsobnosti príslušnými orgánmi, vymedzenej platnými zákonitými predpismi. A tu musíme poznamenať, že prevážna časť administratívnych predpisov, platných na Slovensku, patrí do výlučnej kompetencie slovenských administratívnych orgánov. Veď ináč nie je ani možné vykladať nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa 1. septembra 1944, číslo 1. Sb. n. SNR, teda generálnu recepčnú normu, podľa ktorej boly ponechané na Slovensku v platnosti všetky predpisy, pokiaľ neodporujú duchu ľudovo-demokratickému. Výkon týchto predpisov prešiel na príslušné povereníctva. Z toho plynie ako logický dôsledok, že Slovenská národná rada pri svojom zrode na začiatku Slovenského národného povstania vznikla ako právny útvar so všetkými dôsledkami pre platný právny poriadok a že nebola len revolučnou inštitúciou, bez vplyvu na právny poriadok na Slovensku. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tá okolnosť, že niektoré opatrenia, ba i zákony v poslednej dobe túto kompetenciu slovenských orgánov s istou dôslednosťou opomínajú.

Dovoľte mi teraz z uvedeného aspektu posúdiť smysel dohody z 27. júna 1946, pokiaľ sa týka administratívnej moci. V právnom štáte vykonanú moc v určitých úsekoch verejnej správy možno presunúť len zákonom. Dohoda v tomto smysle je len vyjadrením istého politického postulátu. Dokiaľ teda slovenské administratívne orgány výkonnú moc podľa jednotlivých noriem vykonávajú, malý by disponovať aj finančnými prostriedkami, ktoré tento výkon podmieňujú. Kompetencia povereníka financií pritom je predpokladom administratívneho poriadku v tomto výseku štátneho hospodárenia.

Toto vymedzenie kompetencie v ničom nevylučuje zodpovednosť týchto orgánov, ktorú podľa dohody majú voči vláde a jednotlivým jej členom. Ide len o to, či tu ide o podriadenosť politickú, alebo disciplinárnu. Ďalej treba zdôrazniť, že i keď povereníci ako výkonné orgány vlády vo veciach celoštátnych majú sa riadiť rozhodnutiami a smernicami vlády a jednotlivých ministrov, tým, ešte nejde o faktický výkon administratívnej moci vlády na Slovensku v smysle horeuvedenom, lebo v tomto prípade ide len o usmerňovanie administratívnej činnosti rozhodujúcich orgánov a nie o výkon administratívnej moci samotnej. Aj pri ponechaní kompetencie povereníkovi financií má minister financií podľa uvedenej dohody možnosť dávať mu v záujme jednotnej finančnej politiky smernice a pokyny, ktorými by sa pri výkone agendy riadil. Veď nie je v zákonodarstve ojedinelým zjavom, že sa určitá kompetencia už v samom zákone vyjadruje nižším orgánom, pričom vyššiemu orgánu je ponechané iba právo dozoru. Odňatím kompetencie slovenským orgánom hospodárenia v slovenskej časti rozpočtu bude narážať na administratívne ťažkosti, lebo podľa povahy jednotlivých prípadov nebude dakedy ani časové možné obrátiť sa o súhlas na príslušné miesta, t. j. na Ministerstvo financií a na Najvyšší účtovný a kontrolný úrad v Prahe, pričom za dnešného stavu je právny vzťah Najvyššieho kontrolného úradu k Slovensku naprosto právnickým problémom.

Na Slovensku, tak ako je to ešte i teraz v Českých zemiach, sme mali do roku 1939 krajinské zriadenie. Toto bolo na Slovensku zrušené a väčšia čiastka krajinskej právomoci prešla na Slovensku na štátnu správu. Z toho sa podáva, že štátna správa na Slovensku, vykonáva aj právomoc, ktorú predtým vykonávaly krajinské orgány. Pozrime si však, akú právomoc malý krajinské orgány. Krajinské zastupiteľstvo malo právo zriaďovať ústavy, podniky a poskytovať subvencie, malo právo vyzdvihnúť pôžičku a prevziať ručenie za cudziu dlžobu. Na svoje potreby mohlo sa usniesť na vyberaní krajinských dávok a poplatkov. Krajinský výbor viedol hospodárenie krajiny a mal právo za súhlasu krajinského prezidenta povoľovať presuny v rámci rozpočtu. Aj k novým výdavkom sa vyžadoval len súhlas krajinského prezidenta. Keď si túto kompetenciu porovnáme s ustanoveniami finančného zákona na rok 1947, ako to vláda predložila, musíme konštatovať, že slovenským orgánom sa nepriznáva kompetencia ani v rozsahu, akú maly bývalé krajinské výbory a krajinské zastupiteľstvá pri hospodárení s vlastnými prostriedkami. Nie je to teda ani krok k programovej decentralizácii, ani k zjednodušeniu verejnej správy.

Rozpočet Slovenska:

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som teraz prešiel k rozboru slovenkej časti rozpočtu. Zmienim sa prv aspoň v krátkosti o stránke príjmovej a v tejto súvislosti o štátnych finančných príjmoch Slovenska.

Štátne verejné príjmy:

Štátne verejné príjmy následkom vojnových udalostí a postupujúcej hospodárskej konsolidácie nie sú ustálené a tento vývoj nie je ešte prirodzene ani dovŕšený. Tejto okolnosti možno pripísať, že sa skutočné výsledky odchyľujú od rozpočtových predpokladov. Podľa rozpočtu do konca októbra bežného roku maly všetky verejné finančné príjmy, teda dane, dávky, poplatky, clá a monopoly - tieto posledné bez Tabakovej réžii - vyniesť spolu 3.031,544.000 Kčs, skutočný ich výnos za túto dobu činí 3.793,688.000 Kčs - rezultuje teda oproti rozpočtu vyšší výnos o 762,144.000 Kčs.

Docielený výnos pozostáva z priamych daní 989,070.000 Kčs, proti rozpočtu na rok 1946. Za túto dobu viac o 70,654.000 Kčs,

z dane z obratu 808,847.000 Kčs, proti rozpočtu viac o 220,488.000 Kčs,

z cla 50,890.000 Kčs, čo je oproti rozpočtovej kvóte menej o 32,445.000 Kčs,

zo spotrebných daní 617,933.035 Kčs, oproti rozpočtovej kvóte viac o 144,791 tisíc Kčs,

z poplatkov 684,415.000 Kčs, oproti rozpočtovému prelimináru viac o 265.544.000 Kčs,

a konečne zo štátnych monopolov činí 641,924.000 Kčs, čo je viac oproti rozpočtu o 124,499.000 Kčs.

Vyšší príjem na priamych daniach rezultuje hlavne z dôchodkovej dane vyberanej srážkou, naproti tomu všetky priame dane výnosové vykazujú podpriemerný výnos a nedosahujú ani výšky z r. 1945, kedy bola štátna administratíva celkove rozvrstvená. Toto sa čiastočne vysvetľuje veľkými stratami, vojnovými, ktoré daňové subjekty na Slovensku utrpely v r. 1945 a ktoré majú vplyv na daňové inkaso v roku 1946. Nepriaznivý výnos na priamych daniach je spôsobený tiež zdržovaním vyrubenia daní na bežný daňový rok z dôvodov očakávanej inkamerácie samosprávnych prirážok. Vyšší výnos na dani z obratu súvisí s rozprúdením hospodárskeho života, väčšou výmenou tovarov a plnení a tiež aj so zvyšovaním cien, menovite priemyslových výrobkov. Menší výnos na cle na Slovensku súvisí hlavne s dopravnými ťažkosťami na Dunaji a tiež s tým, že prevážna čiastka zahraničného tovaru neprichádza cez Slovensko, ale cez České zeme, kde je takto vyberané clo s príslušnými daniami aj z tovaru určeného na Slovensko. Na spotrebných daniach vykazuje veľký pokles hlavne daň z cukru, následkom toho, že pre veľkú neúrodu cukrovej repy na Slovensku bolo treba dodať cukov na Slovensko z Českých zemí, z ktorého daň vo výške asi 130 miliónov Kčs už tam bola štátnej správe odvedená. Pokles oproti rozpočtu vykazuje aj daň z umelých jedlých tukov o 17 miliónov Kčs v dôsledku poklesu výroby. Naproti tomu daň z piva vykazuje zvýšenie oproti rozpočtu o 70 miliónov Kčs a daň z mäsa o 15 miliónov Kčs. Vyšší príjem na poplatkoch rezultuje hlavne z vyšších príjmov z dopravných dani železničných, ktoré vyniesly oproti rozpočtovej kvóte viac o 147 miliónov Kčs. Kolkové poplatky vyniesly viac o 25 miliónov Kčs. Na štátnych monopoloch je docielený vyšší príjem hlavne následkom väčšieho výnosu dane z liehu o 109 miliónov Kčs a u soli o 15 miliónov Kčs.

V rozpočte na rok 1947 s ohľadom na vývoj verejných príjmov v roku 1946 a na novú očakávanú úpravu samosprávnych prirážok, ich inkameráciou do štátnych daní sa preliminuje:

Spolu na verejných príjmoch preliminuje sa na Slovensku.. 6.646,719.000 Kčs.

Štátne výdavky na Slovensku:

Slovensko participuje na výdavkoch štátneho rozpočtu sumou 15.319,094.000 Kčs. V týchto sumách sú zahrnuté už aj očakávané hospodárske výsledky slovenských regionálnych štátnych podnikov a tiež výdavky na úhradu ich investícií pravých a obnovených, pokiaľ nie sú hradené z vlastných prostriedkov týchto podnikov.

Keď porovnáme číslice štátneho rozpočtu na rok 1946 s predloženým návrhom, vidíme, že štátne výdavky na Slovensku proti bežnému rozpočtovému roku odhadujú sa vyššou sumou o 4.957,316.900 Kčs, t. j. o 47.89%.

Pokiaľ ide o zvýšenie štátnych výdavkov na Slovensku treba podotknúť, že toto je spôsobené novými a zvýšenými úlohami štátu, najmä v odbore sociálnej starostlivosti, ďalej sú to úlohy vyplývajúce z dvojročného budovateľského plánu podľa zákona č. 192/1946 Sb. a presídlenia našich krajanov z cudziny do vlasti, najmä z Maďarska. Všetky tieto úlohy odzrkadľujú sa vo zvýšení štátnych výdavkov, a to nie len vo výdavkoch vecných ale aj osobných, pretože na zdolanie týchto úloh vyžaduje sa veľkého aparátu. Podrobnejšie sa budem zaoberať týmto zvýšením pri rozbore jednotlivých kapitol. Tu len spomeniem, že pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov v odbore starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov, je ono vo veľkom nepomere proti potenciálu štátneho hospodárenia na Slovensku a tak tiaživé zaťaženie preň nebude na trvalo možné.

Podľa výšky výdavkov prvé miesto zaujíma Povereníctvo sociálnej starostlivosti, na ktoré pripadá 18.79% celkových výdavkov Slovenska, za ním nasleduje Povereníctvo techniky, na ktoré pripadá 15.34%, potom príde Všeobecná pokladničná správa, ktorá reprezentuje 12.52% výdavkov, pravda, i s prídelmi pre samosprávu a s dotáciou štátnych podnikov slovenských na pravé a obnovené investície, ďalej je to Povereníctvo vnútra s účasťou 12.06% a Povereníctvo školstva a osvety, na ktoré pripadá 10. 34% celkových výdavkov slovenských atď. Z celkového zvýšenia výdavkov rozpočtu na rok 1947 oproti rozpočtu na rok 1946 pripadá na osobné výdavky 823,549.700 Kčs a na ostatné výdavky 4,143,766.400 Kčs. Bližšie srovnanie zvýšenia výdavkov nie je možné vzhľadom na zmenenú štruktúru štátneho rozpočtu.

Ako paušálny dôvod pre zvýšenie osobných výdavkov možno uviesť zvýšenie nákladu na odpočivné a zaopatrovacie platy, časové postupy, povyšovanie zamestnancov, odčinenie krívd ako aj zavedenie výkonostných odmien, a zvýšenie výpomocí vzhľadom na podporu prádzninovej starostlivosti. V niektorých kapitolách je to zase okolnosť, že v rozpočte na rok 1946 boly osobné výdavky podpreliminované a to v dôsledku veľkej fluktuácie štátneho zamestnanectva po oslobodení, ako aj dôsledkom preverovacích pokračovaní. Okrem uvedených dôvodov treba ešte spomenúť, že nové úlohy, ktoré pripadly štátu v otázke sociálnej, bezpečnostnej a presídľovacej, vyžiadaly si zvýšenia počtu zamestnancov na zdolanie týchto úloh.