ho kontrolného dvora v Bratislave, nakoľko materiálne predpisy zákona č. 110/1942 Sl. z. zostávajú osnovou nedotknuté (osnova nemá ani derogačnej doložky). K Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu v Prahe pričlenil by sa NKD ako "pobočka", čo je a zostane niečím iným, ako ústredie, keďže k tomu, aby sa Najvyšší kontrolný dvor vôbec mohol stať "pobočkou" Najvyššieho účtovného kontrolného úradu, sa zákonom nedávajú predpoklady. Takáto štrukturálna odchylnosť medzi jednotlivými složkami nejakého celku nemá obdoby v legislatívnej praxi. Zdanlivá obdoba dekrétu č. 132/1945 Sb. o prechodnej úprave právnych pomerov Národnej banky československej obsahuje totiž aspoň základné organizačné zásady a derogačnú doložku. Bolo by skutočne kuriozitou, ak by jedna a tá istá ustanovizeň (NÚKÚ) mala dvojakú miestnu a vecnú pôsobnosť, upravenú dvoma naprosto nesúrodnými normami. Osnova sa síce vyhýba vysloviť vzťah "pobočky" k centrále, avšak z ustanovenia § 2 dá sa dedukovať, že na Slovensku by mal NÚKÚ dvojakú pôsobnosť, pobočka podľa ustanovení zákona č. 110/ 1942 Sl. z., centrála podľa zákona č. 175/ 1919 Sb. z. a n. v spoločných veciach, široká právomoc "pobočky" na základe zákona č. 110/1942 Sl. z. bola by pri tom v príkrom rozpore s úzkym rámcom právomoci "centrály" podľa zákona číslo 175/ 1919 Sb. z. a n. Uzákonením osnovy na miesto doterajších dvoch navzájom sa nevylučujúcich právnych noriem o kontrole štátneho a verejného hospodárenia, mali by sme normy tri. Osnovateľ pri štylizácii osnovy ani len nenaznačil, či a ktoré ustanovenia zákonov č. 110/1942 Sl. z. a 175/1919 Sb. z. a n. sa modifikujú, resp. doplňujú. Zostáva teda medzi iným otvorenou i otázka ústavnej zodpovednosti za činnosť Najvyššieho kontrolného dvora. V úprave pôsobnosti jednej a tej istej kontrolnej ustanovizne, označenej spoločným menom,, NÚKÚ" zračily by sa názory dvoch storočí (rok 1866, resp. 1919, rok) na úpravu tej istej právnej matérie. Pri vecnej neodôvodnenosti osnovy nemožno sa ubrániť dojmu, že jediným jej cieľom je vytvoriť prejudícium budúcej úpravy kontroly štátneho a verejného hospodárstva, pri čom len z prestížnych dôvodov a k záchrane pozície NÚKÚ v Prahe nechce sa upustiť od dnes už nevyhovujúceho zákona čís.: 175/1919 Sb. z. a n., ktorý na Slovensku bol nahradený zákonom č. 186/

1939 a keď ani tento nevyhovoval, zákonom č. 110/1942 Sl. z. ".

Text dohody po stránke jasnosti a legislatívnej techniky absolútne nevyhovuje. Pojem "jednotná kontrola" nie je jednoznačný. Veď i pri jednotnej kontrole nie je vylúčený výkon kontroly dvoma rovnocennými orgánmi. Toho si boli vedomí aj štylizátori dohody, keď ponechávajú v činnosti doterajšie obidve kontrolné ustanovizne. Zdanlivé rozšírenie právomoci Najvyššieho účtovného kontrolného úradu dohodou bez zákonného podkladu pri zachovaní činnosti Najvyššieho kontrolného dvora, vykonávanej na základe úplne odchýľných právnych predpisov, nie je samo o sebe spôsobilé zaručiť jednotnosť kontroly. Zákon č. 175/1919 Sb. z. a n. o zriadení a pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu bol na Slovensku nahradený zákonom č. 186/1939 Sl. z. poťažne zákonom č. 110/1942 Sl. z. Je preto problematického dosahu ustanovenie, že Najvyšší účtovný kontrolný úrad je oprávnený vykonávať svoju právomoc na Slovensku tiež priamo svojimi orgánmi, keď mu to rozsah územnej platnosti zákona č. 175/1919 Sb. z. a n. neumožňuje. O recepcii zákona č. 110/1942 Sl. z. o Najvyššom kontrolnom dvore do československého právneho poriadku nemôže už byť pochýb, keďže nové československé právne normy s celoštátnou platnosťou sverujú Najvyššiemu kontrolnému dvoru expressis verbis pôsobnosť, (najmä finančný zákon č. 56/1946 Sb.. zákon č. 134/1946 Sb. ).

Ustanovenie dohody, že Najvyšší kontrolný dvor je výkonným orgánom Najvyššieho účtovného kontrolného úradu nemá oporu v platnom právnom poriadku a preto jeho uskutočnenie bude v praxi narážať na neprekonateľné ťažkosti. K tomu totiž, aby Najvyšší účtovný kontrolný úrad mohol mať vôbec výkonný orgán, bolo by treba primerane pozmeniť zákon č. 175/ 1919 Sb. z. a n. Pojem "výkonný orgán" sa bližšie nedefinuje. Podľa všeobecného ponímania je výkonný orgán nesamostatný. Tomuto chápaniu však odporuje konštrukcia ods. 2 o zodpovednosti za činnosť Najvyššieho kontrolného dvora Slovenskej národnej rade, ohľadom ktorej Najvyšší účtovný kontrolný úrad v Prahe nemôže mať nijakú ingerenciu a ktorá sa ani inak bližšie neurčuje.

Odhliadnuc od nedostatku zákonného podkladu, je sporné, či a akým spôsobom

bude môcť Najvyšší účtovný kontrolný úrad vykonávať svoju právomoc na Slovensku priamo. Ak sa bude pri výkone svojej novej "právomoci" striktne pridržiavať zákona č. 175/1919 Sb. z. a n., jeho kontrolná činnosť bez zákonného podkladu nebude výrazná a širšej verejnosti nebude ani známa, lebo pre úzke vymedzenie rámca pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu obmedzí sa prakticky len na zásah do činnosti štátnych úradov, ústavov, súdov a podnikov a s týmito súvisiacich ustanovení (§5 zákona č. 175/ 1919 Sb. z. a n. ). Horšie bude však, ak si bude takzvaná "centrála" kontroly v Prahe osobovať širokú právomoc svojho výkonného orgánu, ako ju určil § 9 zákona č. 110/1942 Sl. z., lebo ňou je prakticky daná možnosť zasahovať i do činnosti súkromných ustanovizní. Je nesporné, že v právnom štáte takáto zákonom nepodložená činnosť a riadne neupravené pokračovanie Najvyššieho účtovného kontrolného úradu bolo by neudržateľné. Podotýka sa, že v praxi ešte pred uzavretím dohody vyskytoval sa už so strany Najvyššieho účtovného kontrolného úradu nábeh k takémuto zásahu. Neslúžilo by ku cti zákonodarcu v obnovenej ČSR, keby sa malo z prvej republiky na Slovensku opakovať faktické aplikovanie noriem, platných len v zemiach českých. Prikladom a výstrahou nech je faktické zavedenie rakúskych právnych predpisov, týkajúcich sa účtovníctva a kontrolnej služby aj na Slovensku, ako to výstižne formuloval Dr. F. Šupák v článku, uverejnenom v Slovníku verejného práva čsl. (sväzok n. str. 880 atď. ):

"Nejvyšší účetní kontrolní ú ř a d byl zřízen zák. číslo 175/1939 Sb. z. a n. k dozoru na statní hospodářství, statní jmění a statní dluh Čsl. republiky. Zákon navázal na úpravu rakouskou a pro evoluční vývoj byl predpoklad v tom, že zřízení účetní služby zůstalo zákonem nedotčeno. V zákone o N. Ú. K. Ú. bylo vyloučeno, co v dřívější organisaci účetního dvora odpovídalo monarchickému principu, ustanovení byla doplnená o pomeru úradu k parlamentu, rozšírená kompetence v oboru preventívni kontroly a úřadu odevzdána kontrola státního dluhu. Z nař. cís. č. 140/1866 ř z. byla znížená výslovné časť o účetním dvoru, nikoliv ostatní predpisy týkající se účetní a kontrolní služby. O pomeru k předpisům uherským

nemá zákon zmínky: zák. čl. XVIII/1870 o státním účetním dvoru se zák. čl. LXVI/ 1880 o jeho vnitřní organisaci materielně byl zrušen, kdežto zák. čl. XX/1897 o státním účetnictví formálně dosud platí v zemi Slovenské a Podkarpatoruské".

Že toto faktické prevedenie rakúskych právnych predpisov do právnej oblasti Slovenska - odôvodnené snáď svojho času jediné neznalosťou uhorských právnych noriem českými zamestnancami, ktorí budovali na Slovensku nový byrokratický aparát - nebolo najlepším a najpokrokovejším spôsobom úpravy kontroly štátneho hospodárstva, účtovnej a kontrolnej služby, dokazujú najlepšie tieto ďalšie závěry Dr. Šupáka:

"Nová úprava byla provedena ještě za absolutistického mezidobí cís. nař. č. 140/ 1866 ř. z. o úpravě státní a kontrolní služby všelikých odvětví správy, vyjma politickou a soudní správu v Uhrách, Chorvatsku, Slavonii a Sedmihradsku.... Nařízení toto zůstalo právním základem organisace účetní a kontrolní služby po celou dobu trvaní Rakouska. Reorganisace účetní a kontrolní služby provedena na úkor dosavadní neodvislosti účtáren.... Potud císařské nařízení týká se organisace účetní a kontrolní služby a nebylo v této části dosud zrušeno... Jest zavedena nedokonalá ovšem kontrola vnitřní, která záleží v požadavku kontrasignace poukazů orgánem účtárny. Bez této kontrasignace nesmí pokladna poukazu vyhověti. Orgán účtárny může remonstrovati (z důvodu kompetence, budgetu, nebo jinakých zákonných závad), avšak na rozkaz - orgán účtárny je šéfu správního úřadu služebně podřízen - musí posléze kontrasignovati. Konflikt zůstává utajen v aktu. V Uhrách tato vnitřní kontrola byla účinnější. Účtárna poukazy, kontrasignované proti její námitce, zvlášť vyznačovala v seznamu poukazů zasílaném měsíčně státnímu dvoru (§§ 98, 108, z. čl. XII/1897). V Uhrách bylo také postavení účtárny pevnější s hlediska kontroly; účtárny byly administrativním úřadům přiřazeny, podléhajíce jim jen v oboru pomocné služby administrativní. V oboru kontroly předběžné i dodatečné fungovaly samostatně, jsouce podřízeny ministrovi při ústředí přímo, při ostatních poukazujících úřadech prostřednictvím ministerské účtárny; o těchto věcech mohly také samostatně korespondovati (§ 87, zák. čl. XX/ 1897, § 223 instrukce)... Soustava

účetní služby zůstala v podstatě, jak byla přejata v době převratu; zpráva ústavního výboru k zákonu o N-m ú-m k-m N-u ovšem podotkla, že výbor neprojevuje souhlasu s dosavadním zřízením účetní služby. Zpravodaj měl tu na zřeteli snahy o samostatnější postavení účtáren; uskutečněny však nebyly... Poměr kontrolního úřadu k účtárnám a postavení účtáren v administrativě byly výhodněji upraveny v předpisech na Slovensku dosud platných. "

Nie inak súdili praktici, ktorí denně pociťovali nedostatek kontrolnej sústavy ČSR, ako vysvitá z týchto výňatkov z památného spisu Spolku účetních úředníků státních:

"Základem kontrolní soutavy našeho státu je císařské nařízení ze dne 21. listopadu 1866, čís. 140 ř. z. Císařské nařízení ze dne 21. listopadu 1866, čís. 140 ř. z. podlomilo však zcela účinnost kontrolní soustavy; buduje sice nezávislý nejvyšší účetní dvůr a pověřuje i nadále účtárny preventivní kontrolou, včleňuje je však do organismu úřadů správních a podřizuje tak orgány preventivní kontroly právě těm orgánům státní administrativy, které mají býti kontrolovaný. " "Nelze vážně tvrditi, že nynější stav, kdy podřízený má kontrolovati přednostu, je s hlediska kontroly udržitelný, a že vůbec dalo by se dnes mluviti o nějaké kontrole účtáren vůči orgánům správním, " praví Dr. Seidier. Nad to zbavuje citované nařízení účtárny možnosti přímého služebního styku s nejvyšší kontrolní instancí, tím méně pak připouští hlášení zjištěných závad a odepřené kontrasignace této instituci, jíž takto zabraňuje, aby se takových případů ujalo. Tak byl vytvořen kontrolní útvar, který má sice nezávislou nejvyšší instanci, ale skvěle osamocenou a od sítě nižších kontrolních orgánů pečlivě odloučenou, při čemž však tyto nižší kontrolní orgány jsou jimi jen podle jmen, poněvadž totéž zákonné ustanovení, které jim kontrolní povinnost ukládá, jim zároveň výkon této kontroly znemožňuje. Takto pokřivený, s hlediska kontroly neudržitelný kontrolní systém je dodnes kontrolním systémem Československé republiky. Jemu vdechne za neostýchavé hospodařeni povolenými úvěry v prvních letech naší samostatnosti, kdy bylo zásadou vyčerpati tyto úvěry do haléře a převésti zbytky i na vkladní knížky, jen aby se nic nevracelo; jemu vděčíme za neúčelné vyplýtvané miliony, které

ještě dnes objevuje Nejvyšší účetní kontrolní úřad, ovsem bez možnosti nápravy; jeho zásluhou umožněn byl rozkvět politicko-stranického hospodářství v některých oborech státní správy. Poukazovací právo správních úřadů, nestřežené žádnou preventivní kontrolou, dostalo ráz nedotknutelné výsady, a povinností účtáren se stalo jen nalézati vhodnou účetní formu, kterou lze se obratně vyhnouti nepříjemným ustanovením platných předpisů. Rozpočtové schéma, beztak dnes položkami snížené povahy k naprosté nepřehlednosti roztříštěné, zabraňuje každému podrobnějšímu rozboru rozpočtových částek, poněvadž není kontrolovaného srovnávacího materiálu, který by umožnil rozpoznaní tak zv. "ratovaných výdajů". Skutečné provádění úsporných opatření jest za těchto poměrů vlastně jen věcí volného uvážení správních úřadů, a úsporný komisař, úředník jim podřízený, sotva asi by měl nepředloženou odvahu posouditi nepříznivě rozhodnutí svých představených. Lepšího úspěchu dosáhly snahy po reformě kontrolní služby v maďarské polovině říše: zákonným článkem XVIII. z roku 1870 zřízen byl nezávislý státní účetní dvůr a vymezeny jeho vztahy k parlamentu, zákonným článkem XX. z roku 1897 pak upraveno bylo postavení účtáren... Zákonný článek XX. z roku 1897 má dosud platnost na Slovensku a Podkarpatské Rum, ještě nedošlo dosud k jeho sjednocení s nařízením č. 140 ř. z., a lze jen vřele litovati, že byla dána přednost reakci před pokrokem. Z toho, co bylo stručně řečeno o císařském nařízení ze dne 21. listopadu 1866, č. 140 ř. z., je dostatečně zjevné, že nejúčinnějším prostředkem k obnovení ochromené kontroly účtárnám uložené je přísné podřízení účtáren nejvyššímu kontrolnímu úřadu. Prof. Dr. Engliš vyslovil se ve své Finanční vědě: "Kdyby byly účtárny přímo podřízeny kontrolnímu úřadu, byla by kontrolní organisace bezvadná a úplná"... Jest třeba novelisovati císařské nařízení ze dne 21. listopadu 1866, č. 140 ř. z., a zákon ze dne 20. března 1919, č. 175/Sb. z. a n. Za účelem konformity jest třeba, aby bylo ihned zrušeno cis. nařízení z r. 1866 a uveden v platnost zák. čl. XX. ".

Při takomto posudzovaní kontrolného systému za prvej ČSR bolo by zaujímavým zvedieť pohnutky, ktoré by malý byť dnes rozhodnými pne opětovné nastolenie zastaralých predpisov z roku 1866.

Porušenie platných právnych predpisov je najvypuklejšie v ustanovení dohody, že predseda Najvyššieho kontrolného dvora je priamo podriadený predsedovi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Podľa § 3 zákona č. 175/1919 Sb. z. a n. predseda NÚKÚ je za pôsobnosť úradu zodpovedný Národnému shromaždeniu ČSR a podlieha zákonu o zodpovednosti členov vlády. Podobné ustanovenie o zodpovednosti predsedu Najvyššieho kontrolného dvora obsahuje § 3 zákona č. 110/ 1942 Sl. z. Doteraz nebolo postarané o harmonické zladenie týchto dvoch platných a úplne kontradiktorných právnych predpisov potrebnou formou zákona, takže ustanovenie dohody možno v tom smere považovať najviac za postulát politických predstaviteľov. Pojem "priamej podriadenosti" predsedu Najvyššieho kontrolného dvora predsedovi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu sa neurčuje, nevymedzujú sa ani jej dôsledky. Ťažko preto očakávať aplikovanie tohto ustanovenia. Ani predseda Najvyššieho kontrolného dvora, ani prednosta Najvyššieho účtovného kontrolného úradu nepodliehajú služobnej pragmatike a ich zodpovednosť podľa zákona o zodpovednosti ministrov nesvedčí o ich výlučne úradnom postavení. Je preto problematický dosah náznakov vymedzenia rozsahu podriadenosti, keď sa neurčuje, čo sa stane v prípade, keď predseda NKD, opierajúc sa o platný právny poriadok, nebude sa riadiť pokynmi a smernicami predsedu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu a nepredloží mu žiadané spisy a zprávy.

Štylizácia dohody, že vo veciach pôsobnosti Slovenskej národnej rady je predseda najvyššieho kontrolného dvora tiež zodpovedný Slovenskej národnej rade, je nedomyslená, ba až perplexná, lebo "z vecí pôsobnosti Slovenskej národnej rady" sa nepodáva ešte pôsobnosť Najvyššieho kontrolného dvora; mohlo by ísť najviac o zodpovednosť za činnosť, ktorú Slovenská národná rada podľa platných predpisov sverí Najvyššiemu kontrolnému dvoru.

Keďže ustanovenia čl. III. dohody sú zrejmou negáciou platného právneho poriadku, je kurióznou doložka, že Najvyšší účtovný kontrolný úrad a jeho výkonný orgán Najvyšší kontrolný dvor sa majú riadiť pri výkone kontroly platnými právnymi predpismi. Ak si boli štylizátori dohody vedomí dosahu tohto ustanovená, mali aspoň naznačiť, ktoré platné

predpisy sú to, lebo takto nevedno ani len, či Najvyšší kontrolný dvor má sa riadiť i ustanoveniami zákona č. 175/1919 Sb. z. a n. a Najvyšší účtovný kontrolný úrad i ustanoveniami zákona č. 110/1942 Sl. z. Na dôkaz, že zákon č. 175/1919 Sb. z. a n. je len kópiou cisárskeho nariadenia z 21. novembra 1866 č. 140 r. z., ktoré nevyhovuje dnešnému ponímaniu kontroly štátneho hospodárenia, uvádzajú sa najdôležitejšie ustanovenia zákona 175/1919 Sb. z. a n. a cisárskeho nariadenia v porovnaní takto:

Zákon č. 175/1919 Sb. z. a n.

§ 1.

Úřad tento jest samostatný, ministerstvům rovnocenný a na nich nezávislý.

§ 5.

Dozoru Nejvyššího účetního kontrolního úradu podléhají účty státních úradu a závodu, týkající se peněz, materiálu a hodnôt jiných, jakož i účty nadací a fondu, ústavu a společností, dotovaných státními peňezi nebo spravovaných státními orgány. Mimo to jest oprávněn kontrolovati taková zařízení, jež přijímají podpory od štátu. Dozoru jeho nepodléhají zákonité povolené dispoziční fondy vlády.

Cisárske nar. č. 140/1866 r. z.:

§ 6.

Der Oberste Rechnungshof ist eine selbständige, von den Ministerien unabhängige und mit diesen gleiche Stellung einnehmende Behörde.

§ 8.

Der Prüfung des Obersten Rechnungshofes unterliegen alle Rechnungen der Staatsbehörden. Der Oberste Rechnungshof ist aber auch berechtigt, die Rechnungen derjenigen Inštitúte, Geselschaften, Stiftungen und Fonde, welche aus dem Staatsschatze mit Dationen oder Subventionen betheilt werden, ferner die Rechnungen der aus dem Staatschatze nicht dotierten Fonde und Anstalten, welche von Staatsbehorden oder von Beamten des Staates verwaltet werden, sich zur Prüfung vorlegen zu lassen. Áusgenommen von der Rechnungsvorlage sind die Ministerien und Centralstellen rücksichtlich der denselben bewilligten Dispositionsfonds und der für geheime Auslagen bestimmten Gelder.

Vymedzenie pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu §-om 5 zákona č. 175/1919 Sb. z. a n. takmer shodne

s §-om cisárskeho nariadenia č. 140/1866 r. z. je pri dnešnom poštátňovacom a znárodňovacom procese skutočným anachronizmom. Záleží nám všetkým, aby kontrola štátneho a verejného hospodárstva bola jednotná v tom smysle, že sa bude vykonávať podľa jednotných zásad a podľa právneho predpisu, platného na území celého štátu. V záujme vecí nemožno však pritom vychádzať z fikcie nedotknuteľnosti a nezmeniteľnosti zákona z roku 1919, najmä ak sa tento opiera o zastaralý, takmer 90 ročný vzor z revolučných čias prvej ČSR. Bez ohľadu na prestíž v rámci unifikácie má sa primerane prihliadnuť k právnym poriadkom, platným v oboch právnych oblastiach tak, že sa len to najvhodnejšie recipuje pri tvorbe nového spoločného právneho poriadku. Nejdem sa podrobne zaoberať s prednosťami novšieho a preto nesporne modernejšieho zákona č. 110/1942 Sl. z. len mimochodom ich naznačím tak, ako som ich formuloval v referáte pre rozpočtový výbor DNS:

1) Bola zabezpečená absolútna neodvislosť Najvyššieho kontrolného dvora nielen od ministerstiev, ale aj od vlády ako sboru.

2) Táto neodvislosť bola zvýraznená aj tým, že Najvyšší kontrolný dvor bol zriadený zákonom ústavným.

3) Pôsobnosť Najvyššieho kontrolného dvora bola vymedzená tak široko, že Najvyšší kontrolný dvor môže zasiahnuť všade tam, kde to vyžaduje verejný záujem. Boly totiž podrobené jeho dozoru a kontrole nielen štátne úrady, ústavy, podniky, fondy a zariadenia, štátom subvencované, dotované a spravované ustanovizne, ale i ustanovizne zriadené vo verejnom záujme, alebo kde o to požiada nositeľ zákonodarnej moci.

4) Osobitným ustanovením bola zabezpečená samostatnosť výkonu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného dvora.

5) Vyčerpávajúcim spôsobom, bola vymedzená právomoc zodpovedných činiteľov Najvyššieho kontrolného dvora a upravený ich pomer k nositeľom zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci.

6) Predstaviteľom Najvyššieho kontrolného dvora bola zabezpečená primeraná účasť na zasadnutiach vlády.

7) V záujme neodvislosti úradu bola predsedovi sverená časť vládnej a výkonnej moci vo veciach zamestnaneckých a platových; rozhodovanie o systemizácii

služobných miest bolo sverené orgánu nositeľa zákonodarnej moci.

8) Vyslovená bola neslučiteľnosť niet ktorých funkcií a zamestnaní s funkciou a zamestnaním na Najvyššom kontrolnom dvore.

9) Nábeh k preventívnej kontrole bol daný tým, že sa pri správe štátneho majetku zabezpečilo Najvyššiemu kontrolnému dvoru právo dozerať na hospodárnosť a sledovať úspornosť vo všetkých odvetviach štátnej správy.

10) Bola vyslovená disciplinárna zodpovednosť zamestnancov, ktorí neodstránia včas závady, zistené pri miestnej kontrole.

Rozpočtový výbor DNS po zhodnotení týchto nesporných predností zákona čís. 110/1942 Sl. z. usniesol sa na svojom zasadnutí dňa 22. marca 1946 na tejto rezolúcii:

"Mimoriadne úlohy povojnovej rekonštrukcie viedly k tomu, aby rozsah štátneho rozpočtu bol veľmi značne rozšírený, pri čom predpoklady, ktoré slúžily za podklad pre sostavenie rozpočtu, neboly tak dostatočne vyhradené, aby bolo možné primeranosť položiek náležite preskúmať a preskúšať. Tieto okolnosti vyžadujú, aby v záujme riadneho hospodárenia bola venovaná zvýšená starostlivosť organizácii kontrolnej služby štátneho hospodárenia.

V dôsledku toho sa vláda vyzýva, aby po dohode s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady pripravila návrh normy ústavnej povahy o najvyššej kontrole štátneho a verejného hospodárenia v ČSR, v ktorej budú uplatnené tieto zásady:

1) má byť zodpovedná Národnému shromaždeniu;

2) má sa vzťahovať na všetky úseky, kde to vyžaduje verejný záujem;

3) musia byť dané predpoklady, aby výsledky skúmania kontrolnej služby mohly byť včas a účinne uplatnené;

4) má sa vysloviť neslučiteľnosť funkcie a zamestnania kontrolného orgánu s členstvom v zákonodarnom sbore a s iným zamestnaním alebo funkciou so zúčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou.

Až do normatívnej úpravy má sa v záujme jednotných kontrolných metód výkon kontrolnej činnosti usmerňovať v rámci koordinačnej komisie, pozostávajúcej z vedúcich funkcionárov a úradníkov oboch doterajších najvyšších kontrolných inštitúcií v ČSR. "

Vláda - nevedno prečo - nevyhovela výzve rezolúcie rozpočtového výboru Dočasného národného shromaždenia, keďže dosiaľ osnovu normy ústavnej povahy o najvyššej kontrole štátneho a verejného hospodárenia nepripravila a Národnému shromaždeniu nepredložila. Bude to už teraz úlohou nového ministerstva unifikácie.

Ak domáce vzory kontrolnej sústavy nepostačia, poslúži len dokonalosti nášho zákonodarstva, keď sa prihliadne ku kontrolným systémom iných štátov. V záujme veci treba bezodkladne prikročiť k systematickej príprave právnej matérie pre novú osnovu zákona.

Za nijakých okolností však nie je v právnom štáte prípustné, aby sa bez dodržania ústavnej listiny, ústavných dekrétov a zákonov zmenilo pozitívne právo jednoduchou dohodou. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa prihlásil pán člen Rady profesor Lukačovič, udeľujem mu slovo.

Člen SNR prof. Lukačovič:

Slávna Slovenská národná rada! Nechcem sa tu meritornejšie zaoberať s obsahom dohody Národného frontu Čechov a Slovákov ohľadom Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov. O tomto obšírne referoval pán predseda SNR Dr. Jozef Lettrich. Treba objektívne konštatovať, že predchádzajúce dohody neriešily problém s konečnou platnosťou, ani táto dohoda neni definitívnym riešením celého problému. Definitívne to má riešiť Ústavodarné národného shromaždenie. Treba si dobre uvedomiť, že nie litera smluvy je rozhodujúca, ale prax a duch, ktorý sa vytvorí pri prevádzaní každej smluvy, taktiež i tejto dohody. Dúfame, a pevne veríme, že tento tak naliehavý problém bude riešený na podklade vzájomnej úprimnosti s bratským národom českým, že slovenský národ ako úplne rovnoprávny partner bude sa môcť uplatniť pri budovaní spoločného štátu dvoch slovanských národov Čechov a Slovákov v jednotnej a nikdy nedeliteľnej Československej republike. Je samozrejmosťou, že vláda Čechov a Slovákov má vládnuť nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku. Je nemysliteľné, aby tu nastal dajaký dualizmus, ktorý by nijak neposlúžil tak prepotrebnému dobrému spoločnému spolunažívaniu Čechov a Slovákov. Preto vítame dohodu, chceme mať republiku Československú

pevnú, silnú a trvalú. Nijak nechceme trpieť, aby sa obnovily sťažnosti a problémy, ktoré zapríčinily nešťastný 6. október 1938 a neskôr smutný 14. marec roku 1939. Záleží to na nás, zodpovedných činiteľoch slovenského národa, aby sme a priori eliminovali z nášho života také zásahy, ktoré by v budúcnosti zavdaly príčiny k nepokojnosti. Bratia Česi musia uznať, že úprimná láska, dôvera, zaslúži si aj úprimné skutky a úprimné reči. Neposlúži československej štátnej jednote ten, kto sa nepoučil z chýb minulosti; nech neposudzuje nikto nesprávne naše snahy, keď sa chceme postarať o to, aby naša verejnosť nebola dráždená tými zjavmi, ktoré daly neblahý podnet v predmníchovskej republike k politickým agitáciám našim protivníkom. Toľkými obeťami vykúpená, obnovená republika musí byť skutočným domovom všetkých nás. Slovenský národ dobrovoľne a bez nijakej predbežnej dohody proklamoval v Banskej Bystrici obnovenú Československú republiku (potlesk), bola to spontánna vôľa a bolo to prianie celého slovenského národa, lebo dobre vieme, že republika Československá je skutočne jediným našim domovom (potlesk). Náš stav a naše položenie za takzvaného Slovenského štátu podobalo sa dieťaťu z rozlúčeného manželstva. Obnovenie republiky likvidovalo tento neblahý stav, je našou povinnosťou, aby likvidovalo aj všetky zámery a snahy, ktoré zapríčinily túto smutnú kapitolu našich spoločných dejín. V novej dohode vidíme snahu uznať a rešpektovať zákonodarnú moc Slovenskej národnej rady v slovenských veciach. Ktoré otázky spadajú do kompetencie Slovenskej národnej rady, má určiť vláda, poťažne komisia pozostávajúca z predsedníctva vlády, predsedu Ústavodarného národného shromaždenia a z predsedu Slovenskej národnej rady. Výkonná moc povereníkov sa zakladá na dvoch princípoch; povereník ako orgán rezortného ministra vlády, je zodpovedný rezortnému ministrovi, a pri vykonávaní nariadení Slovenskej národnej rady Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. S týmto riešením, myslím, súhlasí každý občan, ktorému záleží na upevnení štátnej moci v dnešnej tak ťažko pohnutej povojnovej dobe. Len tá čiastka dohody, kde je reč o tom, že rezortný minister je tiež oprávnený vykonávať svoju právomoc na Slovensku tiež - priamo orgánmi svojho úradu s vedomím, príslušného povereníka, mys-