komisii, resp. že táto správna komisia, ktorú menuje povereník po dohode s ústredím odborových sväzov, že by táto dohoda mala byť urobená nielen s Ústredím odborových sväzov, ale aj s Jednotným sväzom slovenských roľníkov. Pánovia, ktorí s touto myšlienkou prišli, nie dosť dobre pochopili vtedy otázku, prečo táto samospráva má byť, čo táto samospráva sleduje a následkom toho presadzovali vo výboroch, aby tam bolo aj ustanovenie, že s Jednotným sväzom slovenských roľníkov má byť urobená dohoda, ten má byť vypočutý atď. Už vtedy som vysvetľoval pánom, že v tomto prípade jedná sa o ani nie zamestnávateľskú, ale podnikateľskú organizáciu, pravda, ktorá nemá charakter takej organizácie, ktorá by mala mať samosprávny vplyv na vedenie týchto úradov práce. Bolo argumentovaná tým, že niektorí zemedelci, sú takého charakteru, že jednu časť roka pracujú doma na poli, z Čoho ovšem vyžiť nemôžu a inú časť roka sú zamestnanci ako robotníci, či už v továrňach alebo na nejakých iných prácach, teda že sú nielen roľníkmi, ale aj robotníkmi.

Ja som vtedy hovoril, a aj iní členovia tohoto výboru, že pokiaľ sa týka roľníkov, ktorí majú tento charakter, že nie sú plne celý rok zamestnaní v svojom podniku pôdohospodárskom a nastupujú prácu ako robotníci, že ich záujem je obhájený. Sú zastúpení v Ústredí odborových sväzov. Lebo ako robotníci zemedelskí, alebo akíkoľvek, sú členmi organizácie odborovej, musia nimi byť, to vyplýva z povahy veci. Teda, že zastúpenie Jednotné, ho sväzu slovenských roľníkov nemá tuná nič do činenia, že je tam úplne zbytočné, lebo práve tak potom by tam mohly byť alebo musely byť ďalšie a ďalšie iné zamestnávateľské alebo podnikateľské or. ganizácie. Ale účelom tejto samosprávy nie je to, že tam má mať zastúpenie ten a ten, ale účelom je samospráva v tom smysle, že tieto opatrenia, ktoré robíme v prospech organizácie práce, ktoré prscujúcich postihujú svojimi niekedy aj tvrdými zásahmi, napríklad pod bodom c v § 30 o prevádzaní ustanovenia dekrétu prezidenta republiky o všeobecnej pracovnej povinnosti, to znamená, že je určité nútenie do pľace atď., aby za to nútenie boíy zodpovedné práve tip zamestnanecké organizácie, aby ten zamestnanecký živel vplýval na prácu týchto úradov, teda že to neni otázka taká, aká bola nadhodená

pánom kolegom žiakom, keď zamestnanci, aby aj zamestnávatelia tam boli zastúpení, nie o toto sa jedná, o nejaké vzájomné zastúpenie, ale práve o to, aby tá samopsráva vystihla ten moment, že ten zamestnanec, prostredníctvom svojich odberových organizácií má na ten úrad, ktorý ho donucuje v záujme verejného poriadku, v záujme verejného usporiadania pracovných pomerov, k určitému snašaniu tých nepríjemných stránok tohto nariadenia. Toto si považujem za potrebné zdôrazniť preto, aby holo jasné, o čo sa tuná jedná pri tej samospráve, že ta teda nemôže byť a neni to otázkou zastúpenia zamestnancov a zamestnávateľov, alp že je to samospráva tých zamestnancov samých, ktorí sami seba musia prinútiť do určitej miery a aby sa podrobili týmto veciam resp., že sa im podrobujú, aby mali ten dojem, že sa im podrobujú pod kontrolou v zastúpení svojich odborových organizácií.

Lebo potom v takomto prípade Jednotný sväz roľníkov, ktorý ostatne poznamenávam upustil od tohoto návrhu, aby tam bol pojatý, potom by to znamenalo, že to je zamestnanecká organizácia. To nie je pravda, to nie je zamestnanecká organizácia ten Jednotný sväz. Tak ja prosím pekne k osnove tohto nariadenia by som prosil uvážiť, keď už sme po dlhých prípravách toho podrobného textu po dôkladnom spracovaní všetkých starých, dosiaľ stávajúcich predpisov, ktoré sa vzťahujú na úpravu pracovných pomerov a všetkého čo s tým súvisí, keď toto sme už dostali do súladu, keď sme sa dostali už tak ďaleko, že sme si jednotlivé kompetenčné spory s niektorými inými rezortmi vyjasnili, a dnes už konečne neskoro, hovorím už takmer neskoro, ale predsa len prichádzame s tým, že môžme usporiadať naše pracovné pomery na. Slovensku, aby sme prijali túto osnovu tak ako bola pôvodne navrhnutá, a aby v tejto Vám predloženej boly škrtnuté v i 2 ods. 1. a v ods. 2. a v ods. 4. tie slová: "Jednotný sväz slovenských roľníkov", ako tam nepatriace, aby sme si uvedomili, že snáď nejakými formálnymi prieťahmi tejto osnovy hatíme napríklad usporiadanie aj zásobovacích pomerov, fungovanie týchto úradov, aby sme dosiahli úpravu na pracovnom trhu v tom smysle, aby pod evidenciou a pod dozorom okresných úradov práce každý pracujúci dostal svoju pracovnú legitimáciu, aby sú o ňom vede-

lo, či je to naozaj človek pracujúci alebo nie Z tohoto vyplýva pre verejné zásobovanie určitý záväzok k nemu. Naproti tomu ten ktorý túto legitimáciu mať nebude, ten stráca nárok na tieto starostlivosti zo strany verejnej ruky.

Teda prosím, aby sme prijali tento návrh nariadenia tak, ako bol predložený, jedine so škrtnutím týchto ustanovení o Jednotnom sväze slovenských roľníkov, ako tam nepatriacich (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Slovo má pán člen Rady Forint.

člen SNR Forint:

Slávna Slovenská národná rada! Prejednávame ďalekosiahle sociálne otázky politickej a hospodárskej povahy. Aj dnešný návrh týkajúci sa osnovy o úrade ochrany práce nás núti k tomu, aby som k osnove ako reprezentant ústredia odborových sväzov Slovenska zaujal príslušné stanovisko.

Pán povereník Komzala dôkladne objasnil príslušné stanovisko, ktoré prijímam a pripojujem sa k nemu a dávam súhlas. Stanovisko odborových organizácií k predloženej osnove je nasledujúce: Nie je pravdcu, že inštitúcia má byť vyplnená zo zamestnávateľov, ktorí majú vplývať na ochranu praco. Táto inštitúcia má charakter čisto zamestnanecký. Lebo ten námezdné pracujúci za daných pomerov sa musí usilovať o to aby si ochraňoval svoju prácu, aby sa chránil slovom, aby zamestnanec vedel účinne sa chrániť. To znamená, že v tej inštitúcii musí byť jedine on rozhodujúcim činiteľom. Toľko viem, že prípravný výbor Jednotného sväzu slovenských roľníkov k tejto otázke, aby bol zástupcom, aby bol činiteľom v správnom výbore ochrany práce, žiadne vyjadrenie neučinil. To znamená, že nesúhlasí s tým návrhom, aby účinkoval ako rozhodujúci činiteľ v úrade ochrany práce. K tomuto rozhodnutiu pravdepodobne prišiel preto, že uznáva, že nie je zamestnancom, ale že je zamestnávateľom. Preto nie je potrebné, aby ako zamestnávateľ bol v správnom výbore ochrany práce. Táto otázka v Čechách bola riešená a vyriešená iným spôsobom, jako ju chceme riešiť tuná. Tam do správneho výboru pre ochranu práce pribraté sú len námezdné pracujúci robotníci a zamestnanci, tam nie sú pojatí zamestnávatelia. Preto nebolo by správne ani u nás, aby sme do toh-

to správneho výboru delegoavli zamestnávateľa, ktorý by mal vplývať na otázku ochrany práce námezdné pracujúcich. Ešte by som chcel pripomenúť v keďže je podaný návrh, aby Jednotný sväz slovenských roľníkov bol zastúpený vo správnom sbore v Úrade ochrany práce, konštatujem toľko, že de fakto žiaden Sväz slovenských roľníkov neexistuje, existuje jedine Prípravný výbor. Preto nebolo by správne, aby sme navrhovali, aby inštitúcia, ktorá de fakto neexistuje, aby mala zastúpenie v tomto výbore. Týkajúc sa návrhu, že odborníci majú mať zastúpenie, - prosím, to je celkom správne -, lebo obdorník bude fungovať, ako úradný činiteľ vo výbore pre úrad chrany práce. Ale nebolo by správne, ešte raz zdôrazňujem, aby zamestnávateľ figuroval ako rozhodujúci činiteľ vo výbore ochrany práce. Preto sa pripojujem v mene odborových organizácií, k celej tej charakteristike a k celému návrhu, ktorý predložil pán povereník Komzala a prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby tento návrh s touto zmenou prijala (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Ďalej sa hlási k slovu pán člen rady Čulen.

Člen SND Čulen:

Ctená Národná rada, vážení pánovia a dámy! Prejednáva sa tu veľmi dôležitá vec, utvorenie Úradov ochrany práce pre robotníkov. Počujeme tu. že tu majú byť i robotníci zastúpení. I roľníci majú rozhodovať o tejto veci. Skutočne tu bolo poznamenané, že Jednotný sväz o týchto veciach nejednal. Nejednal nie preto, žeby sme snáď my boli proti robotníkom, nie my práve, ako roľník hovorím, nie za Sväz, pretože nie som poverený v tomto prípade, aby som hovoril za Sväz, ale hovorím ako roľník. Nie preto sme nejednali, že snáď by sme boli proti roľníkom zaujatí, žeby sme im neverili, ale preto, že v skutočnosti, nás do toho nič neni. My opačne s druhej strany robotníkom veľmi prajeme, aby si takéto brigády utvorili, aby si takéto orgány oni spravovali a viedli sami, aby sa im do toho viacej ako v minulosti v podobných prípadoch nemiešali veľkostatkári, nemiešali fabrikanti, ale aby si o tejto veci sami rozhodovali, lebo ich bude bolieť, keď budú nezamestnaní, ich bude bolieť to, keď budú trpieť a nie pánov veľkostaktárov a fabri-

kantov a pánov zamestnávateľov. No, ja by som sa veľmi podivil tomu, keby niekto tu podal návrh na zriadenie poistenia napríklad na poli živelných pohrôm, na poistenie nášho dobytka a vôbec všetkých našich záležitostí, roľníckych, a keby niekto hovoril, že i robotníci tu budú ník má kravičku, nejeden robotník má kúsoček poľa, no robotníci, ja myslím, že do týchto vecí nebudú mať čo hovoriť.

To neznamená, že nás robotníci nebudú podporovať, tak ako my, že nebudeme podporovať našich robotníkov. Opačne, my Jednotný sväz, všade propagujeme myšlienku, že o akejkoľvek žiadosti, ktorú budú podávať robotníci, my, členovia Roľníckeho sväzu my ich budeme podporovať. Či budú potrebovať sušené seno alebo akékoľvek potreby, keď i nie sú členmi nášho sväzu. Tedy chceme im byť nápomocní a ja pevne verím, že i robotníctvo bude sa snažiť, odborové organzácie, nás v mnohých a mnohých prípadoch podporovať. Avšak nijakým spôsobom nemienime a nebudeme sa miešať do robotníckych záležitostí, tak jak zase v mnohých prípadoch nebudú sa robotníci miešať do našich roľníckych záležitostí. A preto ako roľník nesúhlasím, aby bol spomínaný roľnícky sväz, kde sa jedná výslovne o robotníctvo. Robotníctvo nech si spravuje svoje záležitosti, my ich budeme podporovať a robotníci nás budú podporovať y tých veciach, kde si my malí a strední roľníci budeme robiť naše záležitosti. A preto sa pridržujem názoru pána Komzalu (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

K slovu sa hlási člen rady pán Ing. Gašperík.

člen SNR Ing. Gašperík:

Slávna Slovenská národná rada! Ja mám dojem, že sa jedná v otázke, o ktorej bola rozvinutá debata o omyl. Ja sa nemôžem ubrániť tomu, keď sem pozorne sledoval niektoré vývody predrečníkov.

Slávna Slovenská národná rada! Doteraz vo všetkých otázkach, ktoré sa týkaly nášho pôdohospodárstva, či už to boly otázky sociálne či už to boly otázky kultúrne alebo iné, vždy spolupôsobila odborová organizácia. Keď sme tento návrh dostali do výboru, vážení pánovia, tak sme nevedeli vlastne - to bola tak vtedy na rýchlo, pre nedostatok asi času -

nevedeli sme vlastne, čo v tom návrhu je. Potom, keď sme o ňom začali rokovať a prišli sme k jednotlivým bodom, tak sme shliadli, že v tomto návrhu je toľko otázok, ktoré tangujú odborovú záujmovú organizáciu, ktorej patrí tieto otázky riešiť, spoluriešiť, že skutočne nebolo to možné než takéto stanovisko zaujať, aké sme potom zaujali tým, že sme žiadali do § 2, aby bol vsunutý tiež Jednotný sväz. ktorý má vypočuť povereník pre sociálnu starostlivosť. Ja si dovolím uviesť niektoré body, ktoré priamo nás tangujú, ako odborovú organizáciu a ku ktorým my musíme hovoriť, poťažne nám patrí spolupôsobiť. Je to prosím v § 3 tom a síce sú tam: schvaľovanie pracovných p, riadkov, podnikov, priemyselných, obchodných pôdohospodárskych, evidencia kolektívnych smlúv a kontrolovania ich dodržania, kontrola zachovania právnych predpisov o mzdách a mzdových úprav individuálnych smlúv. Dozor na zachovanie sociálne politických právnych predpisov o usporiadaní pomerov medzi čeľaďou a hospodárom, ako aj o hospodárskych robotníkoch a nádeníkov, o usporiadaní právneho pomeru medzi zamestnávateľom a poľnohospodárskymi robotníkmi, o robotníckych gazdoch, o pomocných robotníkoch, u úprave pomerov medzi statkárom a hospodárskym správcom, o úprave pomerov medzi pestovateľmi tabaku a tabačiarmi. O úprave pomerov medzi hospodárom a hospodárskou čeľaďou. Dozor na zachovávanie právnych predpisov o nedeľnom kľude pôdohospodárskych podnikov atď.

Ja dúfam, že sa to nevzťahuje na nedele v hospodárstve, lebo tam to neni možné, potom kontrola naturálnych bytov zamestnancov po stránke hygienickej a vydávanie úprav a príkazov atď. Prosím, sociálna starostlivosť o pracujúcich a ich rodiny, potom súčinnosť pri uzatváraní smlúv čeľade a poľnohospodárskeho robotníctva a pri uzavieraní smlúv lesného robotníctva atď. a potom konečne umiestňovanie prebytočných síl mimo Slovenska za spoluúčasti Osídlovacieho úradu atď.

Ja som len tak aproximatívne vymenoval niekoľko týchto styčných bodov, k týmto si dovolím toto uviesť: My sme ročne nad 30 až 40 tisíc poľnohospodárskych robotníkov vysielavali na práce a to ako žatvárov a to ako výžinkárov, kŕmičov dobytka, dojičov a skrátka deputátnikov, ktorých sme museli tam umiest-

niť, lebo u nás, ako je Vám isto všeobecne známe, máme veľa tej takzv. agrárnej chudoby, agrárneho pauperizmu, ktorá neni vyhradená po stránke jej postavenia, či sú celkom samostatnými, alebo či musia si privyrábať ešte i inde mzdy, aby sa mohli vyživiť cez celý rok. Oni keď si privyrobia, vracajú sa nazpäť a zase viacej sú so svojím celkovým hospodárskym, sociálnym i kultúrnym založením viacej sú zase v poľnohospodárstve ako inde. Ja si Vám dovolím uviesť na adresu pána, ináč veľaváženého povereníká Komzalu toľkoto: Kto bude cvičiť kŕmičov a dojičov, či Povereníctvo pre ochranu práce a či Jednotný sväz slovenských roľníkov, ako boli cvičievaní, keď ako sily pracovné o ktoré i teraz ide, a uvedené je i v tejto osnove, ich umiestnime tiež mimo hranie, kto ich bude cvičiť? Tieto sily boly svojho času cvičievané napríklad na dvore čierna Voda, kde ročne sa vycvičilo na 900 dojičov veľmi zručných, ktorých sme posielali tenkrát, pravda za prvej republiky, do Francúzska. Tam tieto sa veľmi dobre upla t nily a veľmi dobré meno slovenskému pôdohospodárstvu získavaly. Ale to sú nie. len kŕmiči a dojiči, tu je aj iná práca, kde je potrebné, menovite, keď budeme prevádzať v podrobnostiach mechanizáciu nášho poľnohospodárstva a keď všetky vymoženosti, ktoré nám tuná technika a vývoj agronomných vied priniesla, oboznamovať ich musíme, snažíme sa rôznymi praktickými vymeženosťami zľahčovať prácu týmto robotníkom tak, aby ľudská sila bola pri tom šetrená, viacej pracoval stroj. Na toto zas môže byť len Jednotný sväz ako odborová orgnanizácia, ktorá toto Skolenie dáva.

A potom nám je nie jedno, či s takýmito vycvičenými ľuďmi urobia sa rovnaké kolektívne smluvy ako s takými, ktorí nie sú napríklad vycvičení. Tu musíme spolupôsobiť, tu musíme akosi svoju mienku povedať a tak teda ako z tohto je vidieť je tu potrebná i po stránke výchovnej a aj inej spolučinnosť Jednotného sväzu slovenských roľníkov. Ja som bol veľmi prekvapený, vážení pánovia, keď jeden náš ctený predrečník použil argumentu, že Jednotný sväz proste neexistuje, že je to len prípravný výbor a teda čo tom hľadá (člen SNR Čulen): nie to som nepovedal.

Ing. Gašperík: nie, nie, odpusť, to bol iný pán. Ja sa pýtam, podľa tohto sena-

tu, ako príde k tomu potom Ústredie odborových sväzov, ktoré tiež ešte nemá zákon? (protestujúc hlasy). Nie. nie, nemá ešte zákon (potlesk). My dúfame, že tieto zákony prídu čo najskorej a že bude tuná tá právna osoba, ktorá bude potom zodpovedná, pravda, za všetky tieto veci a budeme môcť na ňu prenášať isté veci. Keď teda toto nariadenie dáva právo jednej odborovej organizácií, ktorá právne tiež ešte neexistuje, tak z toho vyvodíme aj pre túto, lebo rovný s rovným, musíme byť, pravda.

To je jedna vec. Druhá vec, vážení pánovia, toto je osnova veľa dôležitá. Odpusťte nevedeli sme vtedy, keď sme ju dostali, že tak ďaleko bude zasahovať a preto sa snažíme, aby spoluúčasť dobrá, kladná konštruktívna spoluúčasť Jednotného sväzu slovenského roľníctva bola tiež uplatnená. Mne pán minister Šoltés včera spomenul toľkoto v krátkom rozhovore, že by to nebolo dobré, lebo v Čechách je to trošku inak a u nás týmto by sme narušili azda tú štruktúru, ktorú on má z celoštátneho hľadiska na zreteli. Ja si dovolím na to takto odpovedať: V Čechách to tam nepotrebujú. Pánovia, z toho dôvodu, lebo tam poľnohospodárski robotníci nie sú. V Čechách mali od jakživa veľký nedostatok poľnohospodárskeho robotníctva, nemali takzvaný agrárny pauperizmus, tú chudoba ako je tuná, tam sú robotníci, prosím do iných sektorov patriaci, ale títo, ako my ich tu máme, tí tam nie sú. Tam niet tohto problému, tam by zvali polmilióna robotníkov do poľnohospodárstva dnes, keby sme hu mohli dať. Tak tedy neni ten stav rovnaký. To je práve. Nie oni budú vysielať tie pracovné sily, ale my budeme vysielať, keď príde k tomu. Tak toto je ďalšie. Okrem toho, vážení pánovia, keby sme takto pokračovali, my by sme to naše roľníctvo takmer zo všetkého vyšaltovali. Zo všetkého. To by nebolo správne, nebolo by to spravodlivé, veď my nechceme tu ničoho, chceme prosím, my chceme dobrú vec, my chceme kladne pracovať, ale z vecného a odpusťte, nemajte mi to za zlé, i z odborného hľadiska sa káže, aby tam jednotný sväz bol. Nedívajte sa, že je to len tá čisté ručná manuálna práca, ale vezmite i tie prvky, ktoré som Vám ja tu povedal, pri ktorých je potrebné, aby Jednotný sväz spolupracoval. Ako budeme stáť pred naším roľníctvom, keby sme ho vylúčili z tohto, pánovia, to je dosť ťažká

zodpovednsoť naša, ktorí v tom roľníctve pracujeme. To si musíme uvážiť. Ja hovorím prosím, že to roľníctvo musí mať vplyv a nie je mu jedno aj to, že aké mzdy sú, aké ceny sú, veď pritom ono musí spolupracovať a tie sa uplatňujú v tých smluvách v tých mzdách atď. Tak musí byť tuná tiež ten poradný orgán tomu povereníkovi, poťažne ja neviem temu ministrovi atď., aby vypočul i túto všestrannú odberovú organizáciu, akú chceme mať v Jednotnom sväze.

A preto Slávna Slovenská národná rada, nemôžem ináč než doporučiť to, čo už vo výboroch bolo doporučené, aby aj Jednotný sväz slovenských roľníkov spolupôsobil pri tak dôležitej osnove, aká je konkrétna (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán minister Dr. Šoltés:

Minister Dr. Šoltés:

Dámy a pánovia! Ja ľutujem, že sa musím na túto tribúnu opätovne vracať, lebo som si myslel, že som podstatu veci dostatočne objasnil a nepredpokladal som, že sa ona dostane na také pole, na akom sa teraz nachádza.

Ja chcel by som odpovedať pánu kolegovi Gašperíkovi hneď na začiatku, že áno, že je mojou povinnosťou ako správcu ústredného rezortu, dbať o to, aby sociálny vývoj uberal sa u nás jednoliate a jednotne, tak ako sme dohodnutí medzi Národnou radnú a vládou československou a ako to Vyplýva ako konkrétny dôsledok našich snáh po čím väčšom utužení národnej jednoty Čechov a Slovákov. Z toho všetkého vyplýva, že tak musím činiť a že i tento argument považujem za niemenej dôležitý, aby sme ho brali do úvahy. Ja ratujem, že sa táto otázka na tejto pôde dostáva sa do takej atmosféry politického napätia medzi dvoma stranami Národnej rady že pri tom zabúdame na vec a že dokonca ideme tak ďaleko, že krby nás (ako Vidím sú vzadu roľníci, škoda, že tu niet aj v modrých halenách robotníkov), oni Videli, zdalo by sa im, že tuto hľa je jedna strana, ktorá len tých robotníkov a druhá tých roľníkov zastáva a že to chce buď dostať do seba, alebo neviem aké že mánie iné interesy. Pozrite sa, my tvoríme dnes nový poriadok, novú štruktúru nášho nového poriadku a pritom platia určité zákonitosti, ktoré pominúť nie je možné.

A neni všetko politikou, Ja by som považoval za škodlivé veci samej, keby sme si tuná neodmysleli tú politickú stránku, hoci aj tá mi nie je srozumiteľná, prečo sa ona práve prejavuje v tejto forme a pri tejto otázke. Prečo ide nám tuná o čosi, čo ak skutočne uskutočníme, tak na vynesie dielo, by som povedal, bastardné, čosi nelogického.

Ideme upravovať pracovné pomery, povedali sme, že táto otázka úpravy pracovných pomerov je vecou pracujúcich, námezdné pracujúcich. To prosté konštatovanie y tejto forme má zasebou čosi viacej, nielen že je to otázka pracujúcich. Vývoj nestojí a ide ďalej. Vážené dámy a pánovia a my sme v skúsenostiach v minulosti už akési poznatky aj nadobudli, my vieme o tom, že bývalé inštitúcie, ktoré upravovaly otázky práce, upravovaly trh práce, že neboly objektívne, že neboly dostatočne sociálne a že nebraly ohľad na sociálne záujmy pracujúceho človeka. Že sa tam uplatňovaly momenty a záujmy, ktoré boly často v úplnej protive so záujmami pracujúceho človeka. A jestliže dnes tento stav z minulosti chceme odstrániť a chceme dať úpravu pracovných pomerov, ktorá zostáva v rukách štátnych (veď tie ochrany úradu práce zostanú úradom štátnej exekutívy, to bude orgán štátny, my tam chceme pribrať ako poradný, ako poradného činiteľa zástupcov zamestnaneckého živlu).

Snáď je nám to samozrejmé, že u nás sociálny vývoj ide doposiaľ svojím kľudným vývojom. Ale nebolo by to tak samozrejmé, keby sme nechceli rešpektovať to, čo sa do dnes tu vyvinuli, čo sa javí ako postulát požiadavkov robotníctva a pracujúcich vrstiev vôbec. A keby sme sa odchýlili od cesty, po ktorej sme doteraz podľa programu vládli a podľa programu Národnej rady kráčali.

My sme zaviedli pracovnú povinnosť, čo je to pracovná povinnosť? To je bič na pracujúceho človeka Celkom otvorene si to musíme priznať, a nemôžeme sa tým ani pred pracujúcimi vrstami tajiť. Ale bič je vtedy, keď ho má v rukách ten, kto stojí na druhej strane. Ale ak my ho dáme do rúk tomu, ak my ten nástroj pre tú pracovnú povinnosť dáme do rúk tomu, ktorého sa to priamo týka, potom sme vec dostali na inú základňu, potom sme dali rozhodovanie o otázkach práce, o otázkach zatrieďovania do práce atď. do rúk tomu elementu ktorého sa to týka

do psychologicky znamená veľmi mnoho. Keby sme my neboli postavili do výhľadu našim robotníkom, našim prácujúcim vrstvám to, že úrady ochrany práce budú spravované za ich spoluúčinnosti, ja si dovoľujem pochybovať, žeby boly nariadenie, žeby boly dekrét prezidenta republiky o pracovnej povinnosti s takým pochopením a s takým porozumením prijaly. Ja by som len celkom jednoduchými argumentami, celkom logikou apeloval na vás, aby sme nešli na toto pole, lebo by sme sa nevedeli kde zastaviť. Sám kolega Gašperík hovoril čosi o spolupráci pri vycvičovaní dojičov a kŕmičov kráv. To by sme takto mohli ísť ďalej a mohli by sme hovoriť o výcviku pracovného dorastu v továrňach atď. a na konci vždy by sme našli argument v tom smysle, že je tu potrebná spolupráca zamestnávateľa a zamestnanca. Je to pravda a my k tejto spolupráci smerujeme a chceme naše pracujúce vrstvy k tomu vychovávať, lenže na inom poli. Veď súdruh Čulen to bol povedal dosť lapidárne a ja by som išiel ďalej. My by sme potom mali do Sväzu roľníkov žiadať všetkých železničiarov (hlasy: môžete), všetkých štátnych úradníkov a každého, kto má kúsok poľa, alebo kravu, aby tam bol tiež, lebo sú tiež roľními. My chceme tie organizácie triediť (- hlasy predseda Dr. Lettrich: cengá), ale nevylučujeme ich spoluprácu. To je niečo iného spolupráca, alebo také neorganické a nelogické včlenenie jednej organizácie do druhej. Tam. kde to vôbec nie je treba a kde z psychologických i politických dôvodov je to nebezpečné. Je to nebezpečné preto, lebo by som nerád, aby sme do nášho pracovného velikého nadšenia, ktoré je medzi našimi pracujúcimi vrstvami, do toho velikého hnutia, ktoré sa dnes pred našimi očami rozvíja v súťaži, vniesli prvky nesúhlasu do tej súťaže tam v baniach a inde. Tejto zimy budenie prepúšťať robotníkov z fabrík, lebo nebudeme mať uhlia, zatvoríme aj školy. A vážené dámy a pánovia choďte sa pozrieť tam do baní na životné podmienky a na životné pomery robotníkov v baniach. Sú zlé a možno sú horšie ako kedysi boly, lebo sme im ešte pomôcť nemohli a vzdor tomu u týchto ľudí nachádzame nevšedné a nebývalé nadšenie, nadšenie za náš nový poriadok, za našu ľudovú demokratickú republiku. To dosiaľ len preto, že vidia, že ich neklameme a že to, čo sme im postavili do výhľadu vo vládnom programe, že to do-

slovne a do litery uskutočníme a uskutočníme rýchle.

Nedoporučoval by som, aby sme pri takýchto veciach, ktoré nemajú pre nikoho žiaden politický výsledok, žiaden politický postulát, ani pre jednu ani pre druhú stranu a azda len z takých prestížnych dôvodov, že tam kde sa náhodou na jednej veci srazíme, nechcenie z prestížnych dôvodov ustúpiť a teraz zabijeme vec samotnú. Ja by som nedoporučoval, aby sme snáď nejakým takým politicko-prestižným stanoviskom poškodili túto vec samotnú, lebo ona môže mať dôsledky, ktoré sa rozhodne ponesú za tieto steny a mimo túto miestnosť tam von, kde by sme ich rozhodne nikto z nás nechcel mať (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Ďalej sa hlási k slovu pán člen rady Podhorany:

Člen SNR Podhorány:

Slávna Slovenská národná rada! Je reč o veľmi vážnej predlohe o ochrane práce. Pracovať znamená tvoriť. I v minulosti sa pracovalo, tvorilo. A predsa tá práca nebola dostatočne ocenená, zhodnotená a ochránená. Bol som svedkom, že na veľkostatkoch žili robotníci, sluhovia v tak úbohom položení, že človek žasnul, že človek mohol človeka takto ponížiť. Bývali v chatrčiach, podopretých kolami. Domy sa váľaly, kým statkár odnášal ťažké tisíce do zahraničných kúpeľov, aby ich tam prehýril.

Toto všetko musí patriť minulosti. Dnes chceme sa dívať na, prácu tak, ako si to ona zaslúži Hovoriť dneská, že len preto budem dávať sväz zemedelcov, roľníkov, aby bol zastúpený pri výboroch ochrany práce, aby tento mohol snáď tam presadzovať svoje myšlienky len k vôli kŕmičom, ja Vám poviem, že pôsobil som posledne v obci, odkiaľ máme nie dvoch, ale hádam 60 kŕmičov, ročne odtiaľ vychádza na stovky sezónnych robotníkov, ale od jedného som sa nedozvedel že by bol býval školený nejak špeciálne pre tieto práce. Áno, ak budeme chcieť školiť našich robotníkov, my budeme ich školiť aj bez toho, že by zamestnávateľ mal právo hovoriť do vecí, ktoré sa týkajú priamo zamestnanca Áno. Roľníci, výkonní roľníci budú zastúpení vo svojom sväze. Tam si budú predkladať svoje otázky, svoje bolesti, budú sa brániť tak, ako to práve