Stenografický zápis zo 14. pokračujúceho zasadnutia pléna SNR zo dňa 27. novembra 1949

Začiatok zasadnutia o 16. 15 hod., koniec o 18. hodine.

Prítomných: 67 členov:

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich (cengá):

Slávna Slovenská národná rada! Otvárrám dnešné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a konštatujem, že Národná rada je usnášania schopná.

Na programe dnešného zasadnutia je Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o nezapočítateľnosti sociálnych výpomocí do pracovného zárobku vo verejnoprávnom poistení a ich vyňatí z exekúcie. Zpravodajcom je p. člen rady Dr. Valašský. Prosím, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Vagašský:

Slávna Slovenská národná rada! Denná skúsenosť nás poučuje, že je veľká núdza o nezbynosti práve u sociálne najslabších vrstiev spoločnosti. Keďže samozrejmou tendenciou takýchto jednorázových výpomocí je uspokojovanie najnutnejších denných potrieb v mimoriadnych dobách, aby tí sociálne najslabší ľudia mali zaistené svoje životné minimum, je spravodlivé, aby takáto sociálna výpomoc nebola započítateľná do právneho zárobku, rozhodného pre zaradenia poistencov do mzdových tried a pre určenie výšky poisteného. Toto nariadenie bolo by v praxi iluzórne, keby nebola vyslovená zásada, že takáto sociálna výpomoc má byť vyňatá zpod exekúcie. Tieto ciele sleduje aj naša osnova už v navrhovanom § 1. § 2. vymedzuje pojem sociálnej výpomoci. § 3 určuje platnosť navrhovanej osnovy a to preto, že otázka týchto mimoriadnych sociálnych výpomocí bola už riešená zák. č. 186 z r. 1944 Slov, zák. Ale tento zákon je neplatný vzhľadom na § 1. nar. č. 1. z r. 1944 Sb. SNR. lebo bývalý Slovenský snem usniesol sa na tomto zákone vtedy, keď zákonodarná moc bola v rukách Slovenskej národnej rady. Pveto § 3 určuje, aby navrhovaná osnova platila od 25. októbra 1944, od kedy skutočný žívot riadil sa týmito zákonnými predpismi. Preto výbory právny a hospodársko socálny uznajúc sociálnosť návrhu, na

svojej spoločnej schôdzke návrh prijaly a usniesly sa ho predložiť Slovenskej národnej rade na schválenie.

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu?

K slovu sa nehlási nikto, prikročíme k hlasovaniu.

Kto je za prijatie osnovy tak, ako bola pánom zpravodajcom prednesená, nech zodvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem návrh na nariadenie SNR.

Prikročíme k tretiemu bodu programu - ktorm je Zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu povereníka pre informácie na vydanie nariadenia o Zpravodajskej agentúre Slovenska. Zpravodajcom je pán Dr. Samuel Belluš. Prosím, aby sa ujal slova.

Povereník Dr. Belluš:

Slávna národná rada! Máme pred sebou text onovy nariadenia Slovenskej národnej rady o zriadení Zpravodajskej agentúry Slovonska. Nejde v danom prípade v podstate o nič nového, lež o legalizovanie toho faktického stavu, ktorý v zpravodajskej službe na Slovensku sa vyvinul. A to nielen od prvých dní nášho národného a štátneho oslobodenia, ale vôbec od prvých dní nášho národného povstania. Tento značný čajový odstup dáva nám všetkým možnosť zistiť si, či línia ideová, politická i technická i technickopraktická v zpravodajskej službe v tomto dôležitom výseku našej verejnej činnosti sa osvedčila, alebo nie. Bez akých koľvek pochýb vzhľadom na ťažkosti, ktoré pri organizovaní zpravodajskej služby tu boly, dovolím si na túto otázku zodpovedať kladne. Využívam preto tento stav k tomu, aby som vyslovil uznanie celej tej rade slovenských žurnalistov, ktorí ani za Slovenského štátu ničoho si nezavdali na svojom politicko-demokratickom presvedčení, na svojom čistom národovectve slovenskom a našej myšlienke štátnej-československej. Som presvedčený, že skupina týchto slovenských žurnalistov, doplnená mladšími adeptami, svoje povolanie si milujúcimi, zaručí autoritu Zpravodajskej agentúry Slovenska, ktorá sa chce riadiť zásadami objek-

tivity, zásadami pravdy, a že v tomto duchu bude dávať informácie našej celej pospolitosti a ktorá neustrnie na úzkej jednosmernosti, politicko stranníckej. Myslím, že nie je od veci, aby som sa aspoň v krátkosti rozhovoril o zriadení spravodajskej služby v celom československú. V tomto smere náš štát si vyžaduje, aby spravodajská služba bola jednotne organizovaná, či už je to Československá tlačová kancelária, ktorá vykonáva spoločne pre celú Československú republiku zpravodajskú službu zprávami, ktoré prichodia zo zahraničia a do zahraničia. Štátnu zpravodajskú službu na území Slovenska, vykonáva naproti tomu Zpravodajská agentúra Slovenska a štátnu zpravodajskú službu v Čechách, vykonáva Česká tisícová kancelária. Vzájomný styk a výmena zpráv medzi Slovenskom 4 Čechmi deje sa prostredníctvom zváštnych filiálok, ktoré Zpravodajská agentúra Slovenska má v Prahe a Česká tisková kancelária má v Bratislave.

K jednotlivým §-om predmetného nariadenia pre svoju krátkosť a výstižnosť nieto čo by som zvláštneho uviedol. Snáď len toľko: Zpravodajskú službu bezpečnostnú vykonáva spravodajská agentúra slovenská pod kontrole u Povereníctva pre veci vnútorné, kdežto ostatnú zpravodajskú službu vykonáva pod kontrolou Povereníctva pre informácie, ktorému ona ako taká je pričlenená. Tlmočím mienku výboru kultúrneho a výboru právneho, keď prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby predmetné nariadenie odhlasovala.

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu pána referenta, nech zdvihne ruku.

To je väčšina. Vyhlasujem návrh za nariadenie SNR.

Prikročíme k prerokovaniu 4. bodu, ktorým je zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné, na vydanie nariadenia o samostatnom okrese Svidník. Zpravodajcom je povereník pre vnútro pán Dr. Július Viktory. Prosím, aby sa ujal slova.

Povereník a člen SNR Dr. Viktory:

Slávna Národná rada! Vo Svidníku

bola expozitúra Okresného úradu v Stropkove až do 1. júla 1942. Zákonom zo dňa 16. júna 1942, č. 107 z roku 1942 bol z obvodu expozitúry vytvorený samostatný okres so sídlom vo Svidníku. Nariadenie č. 9. z r. 1945 Sb. SNR reštituje stav ku dňu 30. sept. 1938, takže sa obnovujú jednotlivé okresy v bývalých hraniciach, čím sa rušia právne predpisy z doby neslobody, určujúce zmenu sídiel a obvodov okresov. Zo zreteľom na to treba zákon č. 107 z r. 1942 považovať za zrušený a okres zo sídlom vo Svidníku treba normovať naším právnym predpisom. Politické predpoklady, ktoré boly rozhodujúce pre vytvorenie expozitúry Okresného úradu vo Svidníku za prvej ČSR, dnes už neexistujú a preto javí sa byť potrebné zriadiť vo Svidníku samostatný okres z týchto dôvodov: Vlastný stropkovský okres a obvod expozitúry vo Svidníku, zahrňujú spolu vyše 100 obcí. Tak rozsiahly obvod okresu nemáme ani na západnom Slovensku, kde sú komunikačné pomery pomerne usporiadanejšie, takže toľkoto obcí nemôže patriť do obvodu jedného okresu. Po stránke administratívnej nedá sa dobre zvládnuť okres s tak veľkou rozlohou, lebo politická expozitúra, má užšiu kompetenciu, než samostatný okres. Osamostatnením expozitúry Okresného úradu bude aj okres stropkovský aj novoutvorený okres svidnický životaschopný, pretože doterajší obvod okresu sa rozštiepil na polovinu a počet obcí je dostačujúci pre oba okresy. Z dôvodov komunikačných je priamo nevyhnutné, aby obvod expozitúry vo Svidníku bol pretvorený na samostatný okres. Lebo Svidník leží skoro v strede severnej časti doterajšieho okresu stropkovského a tvorí prirodzené i komunikačné stredisko tohto severného kraja. Keď máme na zreteli zásadu, že úrady majú byť pre obyvateľstvo ľahko dosažiteľné, nemôžeme žiadať, aby obyvateľstvo vyše 50 obcí bolo nútené chodiť za svojimi úradnými vecmi až do Stropkova na juh posunutého, a veľmi značne vzdialeného. Najmä teraz v prechodnej dobe povojnovej je treba zriadiť vo Svidníku Okresný národný výbor, aby sa zamedzili kalamity v zásobovaní. Právny výbor na svojej schôdzke dňa 6. novembra 1945 návrh nariadenia o samostatnom okrese Svidník si osvojil a usniesol sa ho predložiť Slovenskej národnej rade na schválenie.

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu.

Kto sa hlási k slovu?

Nikto, prikročíme k hlasovaniu.

Kto je za prijatie osnovy tak ako bola pánom spravodajcom prednesená, nech zodvihne ruku.

To je väčšina, vyhlasujem návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu ďalšieho bodu nášho programu. To je zpráva práv. neho a hospodársko-sociálneho výboru a návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť, na vydanie nariadenia o zriadení Okresných úradov ochrany práce a Úradu ochrany práce pre Slovensko. Zpravodajcom je pán Dr. Jozef Brúha. Prosím aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Mám dojem, že predmetná osnova, ktorú nám predkladá povereník pre sociálnu starostlivosť Po jej schválení právnym a hospodársko-sociálnym výborom, je jedna z dôležitých osnov, ktorá si zasluhuje, aby bola predmetom dnešného nášho rokovania čo najdôkladnejšieho, lebo touto osnovou so zmenou štátoprávnych pomerov, so zmenou politických, hospodárskych a sociálnych pomcrov. dávame základ vývoju ochrany práce a ochrany pracovníkov. Je to snáď po prvý raz v dejinách sociálnej politiky, kedy sa robotníkom dáva do vlastných rúk usporiadať si to pole pôsobnosti, ktoré eminentne patri im. Chcel by som tu zdôrazniť, že predmetná osnova sleduje, aby sa skutočne pracujúcim dala čo najväčšia garancia na úpravu tých otázok, ktoré sa týkajú predovšetkým ich

Výbor právny a hospodársko sociálny, ktorý tieto osnovy prerokoval a ktorý mal na zreteli práve preto, že ide o osnovu veľmi významnú, kde sa zaoberá organzáciou práce, zaraďovaním síl do pracovného procesu, regulovaním pracovného trhu, mzdovou politikou, ochrancu života a zdravia pracujúcich a vôbec starostlivosťou o pracujúcich, snažil sa, aby predložil plénu Slovenskej národnej rade takú osnovu, ktorá by vedela zvládnuť všetky tie úkoly, ktoré sa vyžadujú a budú vyžadovať od úradov, ktoré túto kompetenciu budú vykonávať. Ako som už

spomenul, rozhodujúci vplyv budú mať zamestnanci, úrady, ktoré budú riadiť prácu a všetko to, čo s ňou súvisí, budú rozčlenené na jednotlivé okresy a hierarchicky budú podliehať úradu jednomu na Slovensku, a síce Krajinskému úradu ochrany práce. Po prerokovaní osnovy vyskytly sa ešte určité námietky, či tento úrad sa má nazvať Krajinským úradom práce alebo Úradom ochrany práce pre Slovensko. Ja navrhujem zmenu predložíme j osnovy v tom smysle, aby sa tento ú stredný úrad nazýval Úrad ochrany práce pre Slovensko. Z dôvodov jednak lingvistických a jednak, že termín krajinský má určitú odioznú príchuť, ktorú nie je treba uvádzať do nášho zákonodarstva dnešnej republiky. V §-2-hom je jasne povedané, že správny výbor, ktorý právo reprezentuje samosprávu týchto úradov, menuje povereník po dohode s Ústredím odborových sväzov Slovenska a Jednotného sväzu slovenských roľníkov. Podotýkam, že v tomto smere snáď nie sú všetci členovia právneho a hospodársko-sociálneho výboru jednotní. Ovšem, keďže výbory nakoniec predsa len prijaly túto štylizáciu, trvám, aby nariadenie v tomto paragrafe bolo prijaté tak, ako ho výbory navrhly. Inak by som osnovu kvalifikoval ako obdobnú tej, ktorá bola vypracovaná v zemiach českých a síce vládne nariadenie č. 13 z roku 1935, ovšem osnova táto je dôkladnejšia, presne vymedzuje pôsobnosť jednotlivých úradov a okrem toho zavádza určité nové ustanovizne, inštitúcie, ktoré sú na prospech celej ochrany práce a pracujúcich. Stručne by som charakerizoval osnovu takto: 1. rozhodujúci vplyv pri úradoch ochrany práce je zaistený zamestnancom. 2. ani zamestnávatelia nie sú vylúčení, napriek tomu, že výslovne v osnove uvedení nie sú. V § 2 je povedané, že správny výbor sa skladá zo zástupcov zamestnancov a odborníkov. Vysvetlením, bližším komentárom je dôvodová zpráva, kde sa výslovne hovorí, že i zamestnávatelia môžu byť menovaní do správneho výboru, ovšem za predpokladá, že majú kvalifikáciu odborníkov. 3. úrady sú vybavené aparátom a upravené konaním, ktoré zaručuje určitú pružnosť a Potrebné sankcie pre prípad, žeby nariadenia, príkazy a ustanovenia úradov neboly plnené. 4. je to zriadenie psychotechnického ústavu, samostatného len pre

skúmanie otázok voľby povolania, ústava, ktorý po stránke vedeckej bude znamenať veľké plus pre vývoj našej sociálnej politiky a pracovného práva vôbec. A konečne za 5. osnova ráta na zaistenie všetkej podpory, aby činnosť v krátkej dobe bola dosiahnutá taká, aká sa predpokladá a preto v tomto smere ukladá všetkým úradom, verejným inštitúciam. stranám, organizáciám, sväzom záujmovým a iným inštitúciám povinnosť vychádzať týmto úradom v ústrety. Pôvodne predložená osnova bola upravená jednak po stránke štylárnej, jednak po stránke usporiadania matérie a aj po stránke vecnej. Po odstránení týchto nedostatkov považoval výbor právny a hospodársko-sociálny nariadenie za spôsobilé a doporučuje preto tento návrh plénu Slovenskej národnej rady na prijatie.

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pán minister Dr. Šoltés.

Minister Dr. Šoltés (potlesk):

Dámy a pánovia! Osnova nariadenia o Úrade ochrany práce dáva nám vhodnú príležitosť k tomu, aby sme si pohovorili nielen o nej, ale aj o niektorých sociálne politických otázkach. Ja sa nebudem dotýkať konkrétnych pripomienok, ktoré v rozprave budú potom iste predložené a chcem predniesť niekoľko zásadných slov k tejto osnove. Na tejto pôde bolo už rokované o rôznych problémoch sociálnych. Vyšlý ztade aj nariadenia, ktoré riešily mnohé úlohy na poli starostlivosti o nášho občana. Ale predložená osnova má význam fundamentálny. Už pri iných príležitostiach mal som možnosť konštatovať, že úlohou našej sociálnej správy v ľudovodemokratickej republike, je starať sa o pracujúceho človeka, ako najvýznamnejšieho činiteľa vo výrobe všetkých statkov, ktoré sú potrebné pre ukojenie potrieb človeka. Ľudská pracovná sila, popri surovinovom bohatstve a výrobných prostriedkoch je činiteľom, od ktorého je závislý a ktorý určuje blahobyt národa. Ak sa takto pozeráme na pracujúceho, vyniká nám v celej Šírke i hĺbke jeho význam i dôležitosť pri tvorbe národných hodnôt. Nadarmo by sme mali akékoľvek bohatstvo pod zemou, nadarmo by sme mali vyspelý priemysel, výrobné prostriedky, keby sme ne-

mal dostatok pracovníkov a keby sme ich účelne a rozumne nezatriedili a nevedeli využiť vo výrobe. Je teda úlohou novej modernej sociálnej politiky starať sa o tohto činiteľa o ľudského činiteľa vo výrobe, od ktorého dľa nášho ponímania je na prvom mieste závislý blahobyt v štáte. To ovšem neznamená redukovanie úkolov verejnej správy sociálnej na užší okruh starostlivostný, ale opačne, znamená jeho rozšírenie a prehĺbenie do dôsledkov. Našou povinnosťou je starať sa o človeka nielen vtedy, kým je pre spoločnosť užitočný, ale venovať mu všetku starostlivosť aj vtedy, keď ešte pre produktívnu prácu spôsobilý nie je, resp. keď sa stal bez svojej viny nespôsobilým. Ak vychádzame s takéhoto chápania a z takéhoto hodnotenia pracujúceho, potom začneme už so starostlivosťou o tehotné ženy, o novonarodeniatka, o mládež, o jej predškolnú i školskú výchovu až do okamžiku, kedy ju spoločnosť zaradí na miesto, kde vlastným úsilím bude schopná uhájiť si svoju životnú existenciu a byť celku užitočnou. Preto nám nie je a nesmie byť ľahostajný osud matky, osud rodiny, vývoj dieťaťa. Nová sociálna politika bude musieť venovať okrem starostlivosti o človeka na pracovisku a v pracovnom procese velikú pečlivosť o nich aj mimo práce, ako sa vyvíja, v akom prostredí rastie, ako trávi voľný čas, slovom ako sa pripravuje na úlohy, ktoré naň spoločnosť raz položí. Na rozdiel od liberalistických zásad, ktorých praktiky máme ešte v čerstvej pamäti, našou zásadou bude, že je povinnosťou spoločnosti, teda štátu, venovať všetku starostlivosť človeku, aj vtedy, keď bez svojej viny ešte, alebo už nemôže slúžiť celku. Do tohto rámca zapadajú aj naše snahy o vybudovanie tak zvaného národného poistenia. Jeho cieľom je zabezpečiť každého pracujúceho a to nech pracuje námedzne alebo samostatne, pre prípad, že je dočasne alebo trvalo z pracovného procesu vyradený. Nech je to choroba, úraz, materstvo, staroba alebo iné nezavinené životné riziko, má sa dostať každému pracujúcemu istoty, že v týchto prípadoch nebude odkázaný len na seba, ale že sa oň postará štát, ktorého funkcia je dnes a bude v budúcnosti iná, ako bola kedysi. Poskytnutie tak širokého zabezpečenia pracujúcim vrstvám uskutočníme sociálnym poistením, ktoré zahrňuje všetky vrstvy národa. Pripravované národné poistenie

bude teda článkom tej veľkorysej sociálnej politiky, ktorej základné črty sú naznačené v programe vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Pripravovaným úradom ochrany práce prípadne potom úloha chrániť a starať sa o činné pracovné sily. Ak chceme, aby naše hospodárstvo nielen v dnešnom povojnovom rekonštrukčnom období, ale aj v normalizovaných pomeroch plnilo svoje poslanie, slúžiť ľudu, potom sa nemôžem zastaviť u tých metód, ktoré vystačovaly pre liberalistický systém hospodárenia. Netreba hovoriť o tom, že pracovník nesmie byť ďalej tovarom, s ktorým sa obchodovalo podľa zásady ponuky a dopytu, že jeho mzda nesmie byť viac určovaná mierou rentability podnikania, ale treba vyhovieť požiadavkom zabezpečenia jeho slušnej životnej úrovne, ktorej sa musí prispôsobiť aj štruktúra nášho hospodárstva. A domnievam sa, že nenávratne minulý časy, keď robotník sa octnul na ulici, len čo skladište kapitalistu sa naplnilo a ďalšia výroba stala sa zbytočnou. Patrí k vymoženostiam našej národnej a demokratickej revolúcie, že hospodársky a sociálny poriadok má byť vybudovaný tak, aby zabezpečoval bezpečnú možnosť existencie každému príslušníkovi národa, ak pracuje a pracovať chce. Poštátnenie baní, niektorých odvetví priemyslu, bánk a poisťovní, je významným krokom na tejto cesto. Pracujúce vrstvy ho vítajú preto, že týmto krokom sme sa dali na nové cesty aj v sociálnej politike. V tomto spôsobe znárodnenia výrobných prostriedkov vidia pracujúce vrstvy záruku toho, že pracujúci človek, inžinier, úradník, robotník atď., prestanú byť v budúcnosti objektom ľubovôle kapitalistu, ale budú zapojení do výstavby, do výroby tak, aby v nej našli možnosť slušnej a istej existencie, aby v nej zaujali postavenie úmorné k ich významu a plnohodnotné z hľadiska ich prínosu, pri tvorbe hmotných statkov. Naše závodné rady budú toho spoľahlivým ručiteľom. Od začiatku sme stáli na stanovisku, že závodné rady nepreberajú vedenie podniku a zodpovednosť zaň. Ony majú byť orgánom osadenstva, ktoré má vznešené poslanie, byť pomocníkom správy závodu. úsilia o zapojenie každej výrobnej jednotky do služieb celku, do služieb celého hospodárstva národa. Závodné rady budú dohliadať na to, či podnik plní svoju funkciu, ktorá naň v našom novom hospo-

dárskom a sociálnom poriadku pripadá, budú činiteľom, ktorého úlohou bude vytvoriť harmonickú spoluprácu medzi robotníctvom a vedením hospodárstva, úradníctvom a technickým personálom. že pracujúce vrstvy túto svoju novú úlohu pochopily a že ju aj plnia, toho dôkazom sú veľké činy, ktoré od okamžikov oslobodenia po dnešné chvíle dokázaly. Treba na tomto mieste konštatovať, že výsledky, ktoré stoja za naším robotníctvom a pracujúcimi vrstvami vôbec, ho plne kvalifikujú k tomu, aby aj naďalej tak, ako v oslobodeneckom boji národa so zbraňou v ruke, bolo vedúcou složkou nášho politického a národného Života. Pri všetkých nedostatkoch dokázali sme pred svetom, že z beznádejného stavu, do ktorého nás uvrhli okupanti a vojna, vedeli sme sa dostať v krátkom čase takou mierou, že to budí obdiv každého, kto k nám zavíta. Za to máme v prvom rade ďakovať nášmu robotníkovi, ktorý za ťažkých vyživovacích podmienok nečakal, ale dal sa do roboty s takým nadšením, ktoré by sme darmo hľadali inde. Neexistovaly preň úradné hodiny, nešomral, neprešlapoval na mieste, nefilozofoval o slobode a demokracii, nešpekuloval o tom, ako zachrániť staré poriadky. Rázne vykročil a šiel cestou, ktorá je preň tak priama a jasná. Cestou boja proti fašizmu, cestou za skutočnú demokraciu a slobodu, za takú slobodu, v ktorej bude pracujúci človek slobodný, lebo bude oslobodený z otroctva kapitálu, z otroctvu sociálneho. Náš pracujúci človek pochopil, čo preň vládny program znamená - nesklamal sa. Nesklamal sa, lebo slovám nasledovaly činy. A preto, ak dnes prikročujeme k zriadeniu úradov ochrany práce, splňujeme ďalší prísľub, ktorý sme nášmu pracujúcemu človekovi učinili.

Naznačil som, že bez účelnej a zásadami produktivity ovládanej politiky pracovného trhu nie je možné, aby výroba nielen bola privedená na predvojnový stav, ale aby aj v normálnych pomeroch riadne konala svoju funkciu. Preto je potrebné, aby pracovná politika, správa pracovného trhu bola organizovaná tak, aby 1. vedela kryť potreby výroby t. j., aby vedela uspokojiť dopyt výroby po pracovných silách, 2. aby pracovnými silami nakladala hospodárne, rozumne t. i. užívali ich v čase a na mieste najpotrebnejšom a 3. aby bola ovládaná ohľadmi sociálnymi a humanitnými, že dnešný stav je nevy-

hovujúci, toho dokladom je skutočnosť, že potrebu 1000 robotníkov pre handlovské bane nevieme kryť i pri katastrofálnom nedostatku uhlia. Nehovorím nič nového, keď tvrdím, že na vonkcve v každom okrese potĺkajú sa desiatky a stovky povaľačov, ktorí nikdy nepracovali a navykli si na ľahký spôsob života. Poďme sa pozrieť do našich kaviarní a zistíme, že tam posedáva spúšťa ľudí, ktorých zamestnanie je záhadou. Máme celú masu remeselných čiernych obchodníkov, ktorí nielen že nekonajú produktívnu prácu, ale denne páchajú hrozné škody nášmu národnému hospodárstvu. Ale poďme ďalej. Máme celé odvetvia priemyslu, ktoré zbytočne zamestnávajú pracovné sily, lebo ich výrobky v poradí dôležitosti mohly by počkať. Ale do baní nevieme sohnať ani 1000 ľudí. že pri rekonštrukčných prácach mohli poctiví robotníci pri 12 až 14 hodinovej práci uhynúť, ale pomocníka, ktorý by aspoň kladivo podržal, nebolo. A tak rad radom daly by sa napočítať zjavy, ktoré existujú len preto, že sme nemali plánovitého riadenia pracovného trhu. úlohou ochrany práce bude, podľa naznačených zásad prikročiť k takej pracovnej politike, ktorá by jednak odstránila anomálie, jednak zaviedla na tomto poli plánovitosť. A je najvyšší čas, aby sa tak stalo. Dnes je už jasné, že na robotníctvo vinu svaľovať nebude možno. Pracujúce vrstvy ukázaly, že sú na mieste a najmä robotníctvo. Ak nám to niekde neklape, potom je to tam. kde sa tak veľmi dbá na úradné hodiny, kde sa nedočkavo čaká okamžik, aby "padla", kde sa viac politikári a menej pracuje. Preto robotníctvo samo volalo po pracovnej povinnosti a jej zavedenie s nadšením uvítalo. Volala po pracovnej povinnosti pre tých, ktorí nepracujú. A preto uvíta aj zriadenie úradov ochrany práce, v ktorých vidí garanta poriadku a novej praxe sociálnej. Prejednávané nariadenie uzavrie aj jednu smutnú kapitolu našej minulosti. Ním sa zrušia úrady práce, ktoré zapojené na policajný aparát bývalých okresných úradov sa tak neslávne zapísaly do dejín nášho národa, verbovaním otrokov pre nemeckú výrobu. Úrady-ochrany práce dostávajú nový demokratický charakter samosprávnej inštitúcie, ktorá výkon vrchnostenskej moci spojí so spolurozhodovaním zainteresovanej složky, t. j. živlu zamestnaneckého. Som presvedčený, že táto nová

forma verejno-právneho úradu účinne prispeje odbyrokratizovaniu našej exekutívy a stane sa vzorom aj pre iné odvetvia verejnej správy. Ale je to súčasne aj odmena a uznanie našim pracujúcim vrstvám za ich obetavosť a pracovné hrdinstvo, ktoré doteraz preukázaly. Slovenská národná rada tým, že k výkonu vrchnestenskej moci priamo priberá pracujúce vrstvy, vydáva dokument o ich národnej a ploitickej vyspelosti o ich pochopení per záujmy celku a o tom, že chce Slovensko budovať na zásadách ľudovej, skutočnej demokracie.

Stojíme pre touto zimou nie s ružovými výhľadmi a stoja pred nami aj v ďalšej budúcnosti vážne a ťažké úlohy. Uvedomujme si to pri každej príležitosti, nestávajme sa ľahkovážnymi preto, že nám to doteraz ako-tak išlo. Buďme si vedoní toho, že dôvera ľudu, ktorú požívame, je vzácny kapitál, ktorý ľahkomyseľne premrhať bolo by ťažkou chybou a hrubým previnením na našich národných záujmoch. Tu a tam začínajú sa ukazovať zjavy, ktoré nasvedčujú, že sú medzi nami ľudia, ktorí nechápu cenu národnej jednoty. Je dobre, keď pri tejto príležitosti, kedy ideme podniknúť významný krok na poli našej sociálnej politiky si to dobro uvedomíme. Na tomto poli sme národu veľa dlžní, lebo treba splácať dlhy neblahej minulosti. A splatiť ich plne bude znamenať vypätie síl celého národa. Preto buďme rozšafní a nie oslabujme, ale posilňujme národnú jednotu, utužme Slovenský národný front. Pracujúce vrstvy to od nás očakávajú (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

K slovu sa hlási p. člen rady žiak.

Člen SNR žiak:

Slávna Slovenská národná rada! Nariadenia o zriadení okresných úradov práce a Ústredného úradu práce pre Slovensko je plnením programu Národného frontu v sociálnom usporiadaní našich pracovných pomerov. Pri každom prípade námezdnej práce je príležitosť k práci, ktorú dáva podnikateľ, už či súkromná osoba, alebo osoba právna, menujeme ho zamestnávateľom na jednej strane a na druhej strane zamestnanec - robotník. V našom ľudovodemokratickom štáte je užitočná tvorivá práca najvyšou hodnotou, ktorú ako najvyšší majetok náhoda a štátu treba náležite ceniť a pracujúcemu za-

bezpečiť ochranu. Boly to storočia, cez ktoré sme vyvážali najcennejší artikel, najcennejšiu hodnotu nášho národa, prácu, do okolitých štátov i do zahraničia a tam slovenský človek s usilovnými rukami prácou tvoril veľké hodnoty, ktoré uznávala aj cudzina. Nariadenie sleduje ochranu pracovníka, ale sleduje aj ochranu práce. Tak ako hovoril pán minister Šoltés, že je potrebné siahnuť nielen na tých, ktorí snáď ako zamestnávatelia nekonajú svoje povinnosti voči zamestnancom, ale je potrebné sianuť i na tých, ktorí sú majiteľmi hodnoty, práce a túto prácu národu nedávajú, ako zahaľači, keťasi atď. Teda ochrana pracovníka a aj ochrana práce. Pokladám, keď vítam túto osnovu, nariadenia za potrebné poukázať na jeden nedostatok osnovy, že podľa textu osnovy okresný výbor práca sa ukladá len zo zástupcov zamestnancov a odborníkov. Pojem odborníkov je priširoký alebo priúzky, ako ho človek vysvetľuje, žiada sa, aby naše nariadenia malý jasný, konkrétny význam a va, ktorú sme predložili a ktorú treba konkrétne znenie. Keďže pri práci, na ktorú sa ochrana vzťahuje, sú dvaja dôležití činitelia, zamestnanec i zamestnávateľ, prosím Slávnu Národnú radu, aby bola pozmenená štylizácia prvej vety v § 2 ods. 1. a znela: "Okresný úrad ochrany práce spravuje správny výbor. Správny výber sa skladá zo zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov". Ostatné by mohlo zostať. Ako dôvod, i keď je povedané v dôvodovej zpráve, že pod menom odborníkov môžu byť začlenení aj zamestnávatelia, pokladám za bezpodmienečne nutné, aby sa v texte miesto slova odborníci uviedol druhý partner v zabezpečení práce, zamestnávateľ, už nech je tým zamestnávateľom štát. prípadne iná právna osoba alebo súkromný zamestnávateľ. Skrátka, aby v tom výbore mal svoje zastúpenie. Ináč P celkovým textom súhlasím (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

K slovu sa hlási p. člen rady povereník Komzala.

Povereník pre sociálnu starostlivosť Komzala:

Slávna Slovenská národná rada! Osnovu, ktorú sme predložili a ktorú treba prejednať a prijať, sme predkladali už pred dlhším časom a jej prijatie je veľmi

naliehavé. Je veľmi naliehavé z toho dôvodu, že bez riadne zorganizovaných úradov ochrany práce nemôžeme prikročiť vôbec k usporiadaniu pracovných pomerov na Slovensku tak, ako to vyžadujú nielen nové pomery, ktoré vyplývajú z dekrétov o poštátnení priemyslu atď., aleaj z tej neblahej dezolátnej situácie povojnovej, ktorá si vyžaduje určité zásahy do usporiadania pracovných pomerov v záujme rekonštrukcie, v záujme verejnom, v záujme zásobovania atď. Osnova, ktorá navrhuje zriadenie okresných úradov a potom toho krajinského, celoslovenského úradu práce, vychádza zo stanoviska, že na správu týchto okresných úradov práce musia mať bezpodmienečne vplyv tí, o ktorých táto osnova, v svojich dôsledkoch jedná, to je sami pracujúci ľudia, sami robotníci, sami zamestnanci, sami všetci námezdní zamestnanci, ktorí pod pojem pracujúceho človeka v tomto smysle tuná spadajú. Ak chceme týchto zamestnancov normovať, normami upravovať na dodržiavanie určitého pracovného času, ak chceme, aby boly dodržované určité smluvy o mzdách atď.. ak chceme celý rad rôznych opatrení robiť, ktoré sa aj ich, najmä ich bezpodmienečno dotýkajú, je samozrejné, že im musíme dať určitú možnosť vplývať na správu týchto úradov A práve preto v § 2 v ods. 1, je hovorené, že tie okresné úrady ochrany práce spravuje správny výbor. Tento správny výber sa má skladať zo zástupcov zamestnancov a odborníkov. Odborníkov preto, že o otázkach organizácie práce treba hovoriť v prvom rade s odborníkmi, ktorí vedia, akým spôsobom je práve potrebné túto určitú prácu zorganizovať, za týmto a iným určitým konkrétnym cieľom. Na druhej strane je treba, aby v nej mali zastúpenie zamestnanci sami, ktorých sa budú dotýkať všetky opatrenia, ktorými budú tieto úrady práve postihovať týchto zamestnancov. Preto je potrebný tento správny výbor laický, preto nechceme trvať na starých zásadách toho policajného donucovania, preto chceme dať týmto zamestnancom možnosť, aby sami o svojich veciach rozhodovali, aby sa sami dobrovoľne, spontánne a účelne začlenili do pracovného procesu tak, ako to z nových pomerov a z povahy nového usporiadania pracovných otázok vyplýva. Keď sme prejednávali túto osnovu vo výboroch, bola vznesená námietka, že by tam mal byť zastúpený pri správnej