táto izolovanosť, to izolované chápanie rekonštrukčných prác bolo tým základným nedostatkom, ktorý keď sa spojil s tým nepružným a zastaralým byrokratickým aparátom, spôsobil tie dva mesiace nečinnosti. Jestli táto nečinnosť prestala, je to zásluhou práve toho, že sa rekonštrukčné práce prestaly chápať takto izolovane, že sa začaly chápať v celej ich složitosti aj v súvise s problémom zásobovacím a tu treba zdôrazniť, že to bolo zásluhou predovšetkým pracovného sjazdu Komunistickej strany v Žiline, na ktorom táto otázka bola nastolená v celej složitosti a v celej problematike, ktorá s ňou súvisela. Tam bolo zdôraznené, že rekonštrukcia železníc je vecou celého národa, všetkých jeho složiek, že sa neslobodno spoliehať na to, aby ju vykonávali len železničiari samotní, že pre ňu treba zmobilizovať okresné a miestne národné výbory a ostatné centrálne orgány a že len touto spoločnou národnou mobilizáciou možno tú rekonštrukciu urýchliť a potom vyvinúť celonárodný pracovný elán a vzájomnú súťažiživosť, ktorá musí nevyhnutne priniesť ďalšie úspechy,

Keď sa táto otázka takto nastolila, potom bolo samozrejmé, že aj taký štátny plánovací a štatistický úrad získal na vyznané a je predovšetkým jeho zásluhou, že on tieto súvisiace otázky začal pružne a nebyrokraticky riešiť. Začal naše pracoviská riadne zásobovať a robotníci riadne zásobovaní vyvinuli aj ďaleko väčší pracovný elán.

Ale je tu ešte jedna sila, bez rozvinutia ktorej by sa rekonštrukcia nebola tak úspešne v tej svojej prvej etape skončila. A to sú závodné výbory na železniciach. Závodné výbory na železniciach sú tie uvedomelé predvoje medzi našimi železničnými robotníkmi, ktoré pochopily o čo tu ide a snažily sa mobilizovať na širokom podklade našich robotníkov, k pozdvihnutiu ich výkonu, k pracovnému elánu, ktorý navzájom začali súťažiť a v tejto súťaživosti prispeli najväčšou mierou k urýchleniu rekonštrukčných prác.

Náš národ nevie ešte o tých najrôznejších hrdinstvách našich železničných robotníkov, ktoré sa na týchto rekonštrukčných prácach prejavily. A aký maly dosah aj v pomere na príklad k technickým odborníkom. Náš národ nevie, na

príklad o takej stavbe tunelu Hronce, kde technickí pracovníci robotníkov upozorňovali, aby počkali, kým im oni tento tunel natoľko zaistia, že nebude smrteľným nebezpečím pre nich v ňom pracovať. Ten tunel bol totiž tak vyhodený, že hrozil každú chvíľu sosutím a robotníkov zabiť. A naši robotníci, keď ich uchvátila taká vzájomná súťaživosť, ten pracovný elán, odmietli tieto kalkulácie technikov a zaviazali sa v smrteľnom nebezpečí pokračovať v rekonštrukcii tohto tunelu, aby ho mohli odovzdať tak ako sa zaviazali svojmu národu, ešte pred výročím banskobystrického povstania /potlesk/.

Týchto slávnych pracovných histórií má u nás každý most, každý úsek trate a všetky tie tunely, ktoré boly nemeckým fašizmom zrumené.

Toto hrdinstvo začína už inšpirovať našich spisovateľov, filmári si tam dostavili, aby ho zachytili a stalo sa veľkou mravnou hodnotou nášho národa.

Aj pomer takého robotníka a technika na príklad sa veľmi zmenil. Tie závodné výbory spôsobilý, že naši robotníci priamo svojou iniciatívnosťou živia tých technikov, pomáhajú im riešiť problémy a urýchliť práce a pomáhajú rozviť ich vlastné technické vedomosti.

Preto keď robíme teraz bilanciu skončenia tejto prvej etapy, nemôžeme vysoko nevyzdvihnúť práve tieto závodné výbory, ako orgány ľudovej moci pri rekonštrukcii železníc.

Aj ja som presvedčený, že tak, ako tieto závodné výbory boly priamo učiteľkami tých technikov, tých miestnych národných výborov a okresných národných výborov v rokonštrukčných prácach, tak ako ony vyvolávaly v tých miestnych národných výboroch dobrovoľné pracovné brigády úradníkov, robotníkov najrôznejších závodov, i tých najmenších, na príklad v Žiline, kde sa tejto práce zúčastnili napríklad zamestnanci najmenšieho holičského závodu, nielen súkenky a celulózy.

My, Slovenská národná rada, musíme bdieť nad tým, aby ten princíp, bezhraničný tvorivý princíp ľudovej demokracie práve v týchto závodných výboroch viditeľne sa rozšíril, nebo nikým ohrozovaný, ale rozšíril sa na všetky odvetvia práce, aby potom po príklade tých závodných výborov náš národ

na všetkých pracoviskách nielen na železniciach vyvinul takú pracovnú silu, ako u nás.

Toto som chcel k referátu povedať /potlesk. /

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu?

Pán povereník Dr. Kvetko.

Dr. Kvetko: Slávna Slovenská národná rada! Slovenské pôdohospodárstvo má i mimo pozemkovú reformu veľmi vážne významné úlohy, ktoré rozhodne možno nazvať tiež rekonštrukčnými, čiže úkolmi pre obnovu poľnohospodárskej výroby.

Týmto prácam a úkolom tiež nebolo dané vo verejnosti také zdôraznenie a význam ako im patrí a ani nebolo na tomto fóre nikdy s takou vážnosťou o tom hovorené, ako treba.

Ja som rád, že pri tejto príležitosti, keď sa hovorí všeobecne o rekonštrukčných prácach nášho národohospodárskeho života, môžem poslúžiť slávnej Slovenskej národnej rade určitými číslami o úlohách ktoré pôdohospodárstvo ako také, ako jeden sektor nášho národohospodárskeho života, sektor výrobný, má pred sebou. Hlavne aké vyhliadky má teraz pri začiatku nového poľnohospodárskeho roku, pri začiatku jesenných prác. Aké sú úlohy obnoveného hospodárskeho života na pôdo teraz na jeseň? Musíme obsiať 350 tisíc hektárov pôdy ozimnou pšenicou, 200 tisíc ha ozimnou ražou, 15 tisíc hektárov ozimným jačmeňom, 10 tisíc ha ozimnou repkou. Toto je rozloha, ktorá musí byť našimi roľníkmi zoraná, aby sme zaistili výživu nášho obyvateľstva. Pripomínam výživu preto, lebo tvrdím, že ten kto tvorí, ten aj zásobuje a že táto zásada platí tým viac dnes, keď obnova a zásobovanie si tak vzájomne konkurujú. Na vyčíslené množstvá pôdy treba vysiať približne 12. 833 vagónov rôzneho osiva. Ako toto osivo dostať? Všeobecne i sami vážení členovia Rady, poznáte, že sa vyskytuje zjav nedostatku osiva. K osivu možno prísť len takým spôsobom, ako v minulosti. Predne hlavná čiastka osiva dostáva sa zo samozásobiteľskej výroby, to znamená, že roľníci sami sa zásobujú osivom a

pritom im zásobovacia politika povoľuje, resp. ponecháva tie kvantá, ktoré treba vysiať. Za druhé dostáva sa osivo z našich šľachtiteľských podnikov. Približne asi 1200 vagónov osiva rôzneho druhu šľachteného sme pre tento účel zaistili. Za tretie je treba sa postarať o to, aby osivo bolo doručené tým, ktorí živelnými pohromami utrpeli určité škody a ktorých výroba obilia nie je taká, aby sa sami mohli zásobovať. Preto treba si uvedomiť, že hlavnú čiastku osiva musia si roľníci samí zo svojej výroby zadovážiť, resp. ponechať. Na to, aby toto osivo bolo kvalitné dali sme k dispozícii rôzne čistiace stanice, ktoré toto osivo môžu priviesť aspoň do takého stavu, ako v minulosti.

Na tých, ktorí utrpeli válečnými a živelnými pohromami, bolo na tých dostatočne pamätané, všetci osivo dostali. Tak Povereníctvo pre výživu, ako aj Povereníctvo pre pôdohospodárstvo sú si vedomé toho, že osivo musí byť k dispozícii za každú cenu. V mnohých prípadoch je táto vec zase len otázkou dopravy a hlavne musím to pripomenúť pre kraje východné, pre ktoré je osivo zaistené a je len otázkou dopravy, ako to osivo tam dostať. Chcem tu pripomenúť veľmi vážny moment, Z otázky osivovej, aspoň v niektorých krajoch, robí sa i otázka zásobovania obilím. Prehodnocujú sa potreby osiva a s prebytkami sa nešafári tak, ako by bolo treba a ako si to veľmi ťažko zaistené osivo vyžaduje. Pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť, aby páni členovia Rady, hlavne v južných krajoch Slovenska, pamätali, že je žiadúce, aby sme vysiali tých 10. tisíc ha ozimnej repky podľa plánu, ktorý som Vám práve predostrel, aby sa v tomto ohľade pracovalo intenzívne na okresných a miestnych národných výboroch, aby sme toto množstvo tejto kultúry zasiali, lebo nijako ináč nezdoláme tú svízelnú situáciu v zásobovaní masťou. Vzhľadom na to, že Vám je dobre známa situácia v našom chove ošípaných.

Osiva nadzimnú repku je k dispozícii v takom množstve v akom ho roľníci budú požadovať od Ľanárskeho družstva v Novom Meste n/Váhom, ktoré si môžu tam priamo, alebo pomoco-

našich inštitúcií zadovážiť. Len je treba, aby sme na miestnych a okresných národných výboroch tejto veci venovali pozornosť, lebo len tak sa podarí nám zvládnuť zásobovanie tukmi.

Otázka rekonštrukcie a obnovy výroby na pôde je aj otázkou zásobovania našich roľníkov umelými hnojivami. Túto vec je treba pripomenúť preto, že od tejto otázky závisí výsledok i veľkosť budúcej úrody, pretože sme v otázke umelých hnojív vo veľmi ťažkej situácii. V celom Československu je otázka umelých hnojív veľmi vážnym problémom. Musíme si uvedomiť, že slovenské zeme za celých 6 rokov, hlavne, však za posledné 2 roky neboly nijako dotované umelým hnojivom, takže je pôda slovenská veľmi exploatovaná na výživných hodnotách a je treba bezpodmienečne určité kvantá umelých hnojív dať k dispozícii, ak nemáme očakávať katastrofálnu neúrodu. Toto zvlášť treba zdôrazniť preto, že aj zásoby animálneho hnoja, následkom veľmi ťažkej situácie v živočíšnej výrobe sú pomerne veľmi malé.

Naproti tomu české zeme za celých posledných 6 rokov boly lepšie dotované umelými hnojivami a stav zásob animálneho hnojiva je následkom lepších pomerov v živočíšnej výrobe lepší a je žiadúce, aby sme po tejto stránke dostali naležitú podporu.

Naše dojednanie je také, že máme dostať asi 5. 200 vagónov umelých hnojív. Neskúmali sme, aký je to podiel z tých zásob, ktoré v Československu sú. Nepokladám za žiadúce, aby sme snáď túto potrebu nejakým percentom odôvodňovali, ale chcem zdôrazniť len veľký rozdiel pri obhospodarovaní pôdy aj z hľadiska umelého, aj z hľadiska animálneho hnojenia, lebo obe tieto časti sú základným predpokladom úrody. Dúfam, že sa nám podací zvýšiť dodávku umelého hnojiva tak, ako to pomery vyžadujú, Chcem pripomenúť v tomto bude len jedno, že aj otázka dodávky tohto umelého hnojiva, na ktorom sme sa už dohodli, ktoré sme dostali k dispozícii od Ministerstva zemedelstva je zase otázkou dopravy, akým spôsobom toto hnojivo dostať na Slovensko. Ďalej je otázka, ako a čím je-

sennú orbu na Slovensku vykonáme. Je všeobecne známe, že stav živočíšnej výroby a koní u nás je veľmi zlý. Presné údaje dnes ešte bohužiaľ nemôžem predostrieť, nakoľko niektoré národné výbory nám neodpovedaly na náš dotaz, ale ztraty sa odhadujú medzi 20 až 80% podľa okresov a ako príznačné chcem pripomenúť, že len jediný okres na západnom Slovensku, okres Malacky, vykazuje cifru počtu koní vyššiu, ako mal pred vojnou Toto treba pripomenúť aj z hľadiska toho, že čím ďalej na východ, tým je v jednotlivých okresoch počet koní menší, lebo tu vojnové udalosti zanechaly špeciálny a charakteristický raz čo sa počtu koní týka na Slovensku.

Naproti tomu máme zprávy z českých zemí, že tam stav koni, ale aj ostatného dobytka je približne taký, ako bol v roku 1935 a dokonca v chove koní majú určité prebytky. Pomoc, ktorú predovšetkým Ministerstvo národnej obrany poskytlo v počte asi 16 tisíc koní, jednak prostredníctvom Povereníctva pre pôdohospodárstvo, jednak priamo roľníkom, táto pomoc je nedostačujúca a preto treba, aby v smysle usnesenia československej vlády sme dostali čím skôr výpomoc v živočišnej výrobe, hlavne dotovaním stavu koní, aby sme úkoly, pred ktoré sme postavení v jesennej orbe, mohli zvládnuť.

Na zvládnutie týchto úkolov prichádzajú traktory. Vydali sme vyhlášku o povinnom zaistení traktorov s tým, že tieto budú využité pre poľnohospodárske práce tam, kde ich bude najnaliehavejšie treba. Stav je ten, že okresné národné výbory až na dva, nám súpis zaistených traktorov neposlaly, ani neodpovedaly, či sú traktory zaistené a či sú náležité pre jesenné práce využité. Aby sme predišli prípadnému nevyužitiu týchto traktorov, kontrolujeme teraz s vlastnými orgánmi stav traktorov v jednotlivých okresoch a ich využitie, aby sme snimi mohli disponovať tam, kde to bude potrebné.

Dosiaľ dostali sme od UNRE-y 120 traktorov. O rozdelení týchto dočítali ste sa v tlači, ktorá naše rozdelení

veľmi kritizovala, musím poznamenať, že treba, aby sme túto vec posudzovali vecne. Veci sa majú tak, že na veľkostatkoch, či už cirkevných alebo štátnych, utrpel stav živočíšnej výroby stopercentné straty. Tam vôbec niet žiadneho živého, hlavne konského materiálu. A že sme museli vzhľadom na to, že aj tieto lány treba obrobiť, dotovať predovšetkým tieto veľkostatky, ale s tým zameraním, že akonáhle niektorý Okresný národný výbor príde, že potrebuje traktory, že budú tieto traktory oddisponované z toho veľkostatku tam, kde si ich okresný národný výbor bude priať. Musíme konštatovať, že sme dosiaľ všetkým oprávneným nárokom okresných národných výborov vyhoveli, a že im vyhovieme ďalej, lebo postupne z Brna máme dostávať ďalších 266 traktorov od UNRR-y, ktoré dáme k dispozícii okresným národným výborom. Len treba, aby sa okresné národné výbory podľa tejto vyhlášky o zaistení traktorov, o tieto traktory sa hlásily a predne zaistily tie traktory, ktoré majú v svojich okresoch a zistily, či sú náležité využité v hospodárskom procese teraz na jeseň.

Tejto práci treba pre jej usmernenie a pre jej správne prevedenie venovať zo strany okresných národných výborov zvýšenú pozornosť. Po tejto stránke doniesli naši referenti, úradníci, zprávy veľmi rôznorodé. Y niektorých okresných národných výboroch skutočne sa táto vec prevádza a venuje sa jej náležitá pozornosť, ale u niektorých okresných národných výborov roľnícke komisie nestarajú sa náležite o to, aby venovaly sa nielen pozemkovej reforme, ale aj rekonštrukcii na poľnohospodárstve, resp. orbe a jesennej sejbe. Z toho dôvodu, aby sme nič nepremeškali, žiadame teraz ustálenie agronomickej komisie v jednotlivých okresoch, ktoré by sa na túto prechodnú dobu na zdolanie jesenných prác mohly zapojiť a venovať sa im, aby sme skutočne tieto veľmi vážne úlohy nielen pre roľníctvo, ale pre celý národ zvládli. Ak by nemalý byť ustanovené a boly by posudzované ako zásah do kompetencie okresných národných výborov, nikto by si nemohol vziať na svedomie tú veľkú zodpovednosť, ktorá nás v danom prípade očakáva, V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť ešte jednu vec: Pokiaľ som mal príležitosť poznať niektoré

okresy, sú to okresy postihnuté viac menej vojnovými udalosťami, na príklad taký zvolenský okres a naproti nim niektoré okresy - tuto na západe, či už Nitra, Hlohovec, Zlaté Moravce alebo Piešťany, a keď porovnáme pokročilosť poľnohospodárskych prác na okresoch, ktoré boly ďaleko viac vojnovými udalosťami postihnuté s tými okresmi, ktoré neboly tak postihnuté, musíme priznať, že tie okresy napriek tomu, že majú vážnejšie starosti rekonštrukčné a ťažšie vyživovacie podmienky, že sa ďaleko viac a s väčšou vážnosťou zapojily do práce jesennej a obnovy poľnohospodárskej výroby. Preto treba konštatovať, že nielen otázka nedostatku záprahu alebo traktorov j o rozhodujúca, ale aj otázka vzťahu k tejto práci a jej náležitého pochopenia a prikladania významu nielen pre roľníkov, ale aj pre celý národ.

Toľko som chcel z nášho rezortu pripomenúť k tejto veľkej práci, ktorú my dnes v otázke výroby poľnohospodárskej máme /potlesk/.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen

Rady .....: Slávna Slovenská národná rada! Rekonštrukcia

mostov, železníc a priemyselných podnikov je z väčšiny prerodená. Najväčším úkolom teraz je, aby sme roztočili kolá priemyselných podnikov a zaplnili trh priemyselnými výrobkami. Čo prekáža najviac tomu, aby sme tieto kolá výroby roztočili? Hlavnou prekážkou tu je, že nebudeme stačiť snáď s nákladnou dopravou z toho dôvodu, že nákladné vagóny, ako aj náš stroj ný park sú v takom stave, že nebudeme vstave, aby ste tieto priemyselné podniky zásobili surovinami, uhlím atď. Preto treba nasadiť všetky sily k tomu, aby tieto nákladné vagóny boly opravené všade, kde je to len možné. Aby sa nestalo to, ako sa stávalo, že my sme chceli niektoré vagóny opraviť a znemožnilo sa nám to, nedala sa k tomu príležitosť, ba čo vine museli sme veľmi často až žobrať, aby nejaké kvantum týchto nákladných vagónov sme mohli opraviť. Preto zdôraznujem, aby naozaj všade tam, kde možno nákladné vagóny opravovať, aby sa opravovaly, taktiež poškodené stroje, aby sa tie intenzívnejšie, kde je to možné skutočne opravovaly. Lebo

keď to nebudeme robiť, nákladná doprava bude viaznuť a tým aj naše priemyselné podniky budú viaznuť a nebudú môcť zahájiť skutočnú prevádzku.

Ďalej čo sa týka našich ťažkostí v tom, že nemáme uhlia. Tu treba nasadiť všetky sily k tomu, aby sme sostavili pracovné brigády a pomohli uholným baniam pomocou týchto brigád pomôcť kopať uhlie, ale isteže sa musíme postará o to, aby tieto brigády boly dostatočne zásobované, aby maly kde bývať a tiež aby maly možnosť tam žiť.

Ďalšia otázka je drevo. Naše lesy na Horehroní sú ešte z väčšej čiastky zamínované a stáva sa takmer každý týždeň, že nám robotníka poraní, alebo zabije mína. Isteže bude potrebné aj po tejto stránke učiniť nápravu, aby aj lesy boly čiastočne odmínované,

Ďalej je potrebné, aby sa už teraz robily plány na riadne mosty, keďže prípadne niektoré provizórne mosty by nám nevynovovaly alebo zlýhaly, aby už teraz Povereníctvo pre dopravu pracovalo na tom, aby tieto definitívne mosty boly už zadané a pripravované k definitívnej stavbe.

Ďalej, ak chceme predísť nezamestnanosti, ktorá nás očakáva, je potrebné, aby sa utvorily stavebné družstvá a aby tieto stavebné drušstvá začaly čo najintenzívnejšie pracovať, aby naše mestá a dediny boly čo najskôr vystavené a ďalej, čo je najdôležitejšie, aby ústredný Plánovací úrad vypracoval plán na spriemyselnenie Slovenska, lebo len tak bude možno zabezpečiť riadny život a prácu slovenským robotníkom a zamestnancom. /Potlesk/.

Dr. Lettrich: K slovu sa ďalej hlási p. člen Rady Žiak.

Žiak: Slávna Národná rada!

Na prvom zasadnutí pokladám za potrebné upozorniť, aby sme si všetci uvedomili, že položenie naše pokiaľ ide o rekonštrukciu a o celkovú úroveň nášho života na Slovensku je nie dobré, je zlé.

Ako aktívny predseda Národného výboru denne mám príležitosť sledovať a vidieť všetky nedostatky, ktoré doliehajú na náš ľud. A s tou rekonštrukciou to veru

úzko súvisí. Nie je vari potrebné hovoriť len o rekonštrukcii mostov, ciest, o zahrnutí zákopov, o zvelaďovaní a rozširovaní osevnej plochy, ale je potrebné hovoriť o rekonštrukcií celého hospodárskeho života.

'Tu sú predovšetkým ťažkosti vyplývajúce z nedostatku. Náš ľud, musíme to konštatovať, je nespokojný. A nespokojný azda právom. Možno, že sú určité okolnosti, že sa v jednom kraji lepšie žije, v druhom horšie, ale vidíme jeden hlavný nedostatok nášho života, že Slovensko necíti dostatočne spolu, ako jedna rodina,

A je tu aj chyba vo vodení, pri distribúcii zásobovania azda u našich zodpovedných úradov ústredných, že práva to plánovanie, ktoré sa dnes spomína a tá dôsledná práca pri distribúcii nebola dôsledne uplatňovaná. Tak to pozorujeme, že človek pospolitý, či roľník, alebo robotník, ktorého životná úroveň je pomerne nízka, nemá zaistenú aspoň tú minimálnu normálnu kvótu, ktorú k životu potrebuje aby vedel, že čo určite dostane na tento mesiac, alebo na druhý mesiac a žije v obavách o svoj život, menovite o život svojej rodiny.

Uvediem jeden príklad. V novomestskom okrese prídel múky na august dostali sme začiatkom septembra. Pýtam sa: Môže byť spokojná matka, otec, keď nemá dať z čoho chleba deťom, ani len to základné sústo? Z čoho žil ten človek za august, keď vieme, že robotník, úradník a mnohý maľorolník práve vplyvom vojnových udalostí nemal nijakých zásob. Azda u roľníka sú už teraz zásoby z novej úrody, ale aj tu akosi zaostávame. Na príklad niet hospodárskych výkazov. Do mlyna nemožno bez hospodárskeho výkazu dať obilie mlieť. Aspoň o dobré dva tri týždne sa zásobovanie zdrží len preto, že nebolo po technickej a administratívnej stránke vykonané všetko, aby zásobovanie a mletie na hospodársky výkaz mohlo byť prevedené čo najrýchlejšie.

V iných odvetviach zásobovania uvediem len na ilustráciu: Do oblasti Baťovej predajne v Novom Meste n/V iní výrobci obuvi nedostali žiadny hotový tovar-ktorá

predstavuje asi spotrebu 14.000 obyvateľov prišlo 70 párov koženej obuvi. Snáď maličká časť z týchto obyvateľov, azda robotníci a voľaktorí čo sa, ako sa hovorí, na čierno a je to fakt, vedia zásobiť, dostanú obuv z iných prameňov. Ale tá masa ľudí je odkázaná na tú obuv z prídeľu, tie deti, ktoré idú teraz do školy a kaličia si nohy v drevákoch z tých 70 párov ozaj zásobená byť nemohla.

Ďalej do celého okresu Nové Mesto n/Váhom, ktorý má 46. 000 obyvateľov, dostali sme asi za 140. 000 korún textilných látok, z toho sa dá obliecť asi 700 až 800 obyvateľov. Zase taký pomer. A nevieme si poradiť, ako vyjsť z tejto kríze.

Pre Neheru, zase pre celý okres dostali sme 70 lístkov na šaty. Ďakovať Bohu, že teraz tie lístky už idú cez Povereníctvo. Tieto lístky majú ísť priamo z ústredia a bolo by ozaj na čase, aby tá distribúcia bola pevne v rukách patričných povereníctiev, aby sa nerobilo to, čo v mnohých prípadoch, že dávajú sa poukážky na patričný tovar alebo zásoby, robí sa politika hospodárska, alebo distribúcia výhodná pre členov Národného výboru, pre blízku rodinu člena Národného výboru, ale kto ozaj potrebuje, ten to nedostane. Je strašné na príklad pozrieť sa na zásobovanie mliekom. Mlieka niet. Je málo dobytka, vojská prechodiace zničily alebo sobraly na kŕmenie koní veľké lány ďateliny, zeleného krmiva, úroda bola slabá a konkrétne u nás nie sme v stave zaokryť ani len minimálnu požiadavku prídelu mlieka deťom 3 dcl, čo je ozaj mininum. Matky prichádzajú nespokojné, hrozí podvýživa a veľké škody v národnom živote na tele ozaj národa.

Zásobovanie soľou zase je na Slovensku nedostatočné a vieme, že súvisí to celkove s tou rekonštrukciou dopravy, ale predsa len keď ten chudobný človek nedostane tyždenne ani toho pol kila soli, je nespokojný a musíme hľadať nápravu. Nápravu odporúčam menovite vedúcim

našim činiteľom na poverenictvach, chytiť hospodársky život pevne do rúk i prípadne tak, že zásahy budú mnohým nepríjemne, ale aspoň celku, tým veľkým masám slovenského

ľudu pomôžu, aby sa ako tak zdvihla spokojnosť ľudu. Treba mu povedať otvorene, aký je stav a určiť minimálny prídel, aby bol presvedčený, že ten minimálny prídel bude mať zaistený /potrava, drevo, šatstvo/ a potom ten prídel mu aj skutočne dať.

Akonáhle bude spokojnosť, bude aj väčšia chuť k práci lebo revolúcia politická musí byť doplnená aj revolúciou mravnou, vzťahom človeka k prác: a k budovaniu. Tu je veľká zodpovednosť celel slovenskej Národnej rady, každého člena a menovite vedenia, aby poriadok do zásobovania, do nášho života prišiel, aby sa to Slovensko stalo spokojným, tvorivým a pri tom k tým rekonštrukčným prácam ochotným celkom /potlesk/.

Dr. Lettrich: Ďalej sa hlási k slovu pán člen rady Ján Mokrý.

Mokrý: Vážená Slovenská národná rada !

Dovoľte, aby som poznamenal za odbor banícky k rekonštrukčnej práci.

Je Vám veľmi dobre známe, že odbor banícky bol postihnutý silno germanizmom, že Nemci, ktorí dolovali spoločne s nami na handlovských baniach, bolo ich 60% spolu-robotníkov, odišli zo Slovenska a následkom toho handlovske uhoľné bane boly postihnuté nedostatkom robotníctva.

Ďalej Nemci vydrancovali čo sa vydrancovať dalo, odviezli isté stroje benzínové lampy, zničili dopravu natoľko, že dovoz dreva k baniam nebol možný. Keď teraz nastala rekonštrukcia týchto prác, náš Národný výbor i závodná rada sa pomocou závodu spoločne pokusily všetkými silami, aby naša bane začaly fungovať.

Vyzvali sme, aby robotníctvo, ktoré je z odborov baníckych, aby bolo na handlovských baniach zasadené, lebo

sme nemali dostatok robotníctva. Baníctvo je zvláštny odbor, do ktorého sa nemôže zapojiť nikto bez toho, aby nemal dva - tri ročnú prax. Baníka treba prevychovať. Musí byť najprv učňom, tovarišom a až potom majstrom. Dnes prichádzajú baníci z rôznych krajov. Nie sú to baníci, ale sa prihlasujú do práce ako baníci. Idú do tej bane, vidia tam tmu, praskot, hrozia sa nebezpečia, vzdor tomu, že ich kamaráti baníci uisťujú, že to nič neni. Prídu do prace jeden dva dni a na tretí deň už ich neni.

Naši zamestnávatelia sa už postarali o prívoz vecí odvezených z našich závodov a prichádzajú naše bane už do takého chodu, že by sme mohli počítať z väčšou ťažbou uhlia. Naša ťažba uhlia za dvadsaťštyri hodín bola kedysi až 340 vagónov, keď bol počet robotníctva 3000. Dnes máme 1700 robotníkov. Teda neni to možné, aby tých 1700 robotníkov vyťažilo to čo vyťažilo tých 3000. Ale tu by bola treba nejaká náprava, aby sa tí robotníci, ktorí sú troška zainteresovaní na radových baniach, priviedli zpäť do Handlovej, aby kopali uhlie.

Prichádza zima a ako predrečník povedal, musíme sa starať o to, aby sme okúrili naše mestá. Celé Sloven-

sko spotrebuje do roka 9, 000. 000 ton uhlia. Handlovské bane pri takom počte robotníctva ako mali, dorobili 6, 000. 000 ton. Tu sme boli odkázaní na povoz z cudziny, alebo z Čiech a Moravy.

Vážená Národná rada, posudzujúc túto otázku veľmi ráznej poneváč už sotrvávam v mojom zamestnaní 26 rokov a následkom toho že som videl, aký nepomer je medzi robotníotvom slovenským a nemeckým a teraz už môžem smelo povedať, že sme tam len my Slováci, musíme si teda jeden drahému navzájom pomáhať. Keď aj rekonštrukčné práce na tých železniciach budú prevedené, ale najdôležitejšia vec je uhlie. My snažíme sa všetkými možnými spôsobmi, aby sme to uhlie z tých baní vyťažili, ale uznáte, že to neni inak možné, len keď sa to urobí za pomoci Slovenskej národnej rady, ktorá pomôže dopraviť tam robotníkov.