technická prišla nazpäť do Košíc. To skutočne je všetkých nás z východu jedna požiadavka bez rozdielu, či je to demokrat alebo komunista, alebo bezpartajník, my všetci si prajeme, aby v Košiciach bola Slovenská Štefánikova technika, preto, aby sme z Košíc urobili Košice slovenské, také, ako boly. Lebo Košice nikdy neboly maďarské a ani nebudú. To dokázaly, lebo práve v Košiciach sa urobila buňka, ktorá prvá začala proti reakcii maďarskej a proti pánom maďarským pracovať. A síce sa založila
Slovenská národná jednota, v ktorej i ja som bol a všetci bez rozdielu. Tu je pán kolega Harčár, ktorý vie, že čo my sme podstúpili za tých 6 rokov. Ja som ja nechcem sa vychvaľovať, ale každý vie, že čo je, akú kalváriu ja som prešiel. Tak, akú kalváriu ja som postúpil, alebo Dr. Harčár, to vie každý Slovák v Maďarsku, čo bojoval za práva slovenského národa a to nič, za žiadne práva, len za materinskú reč a za školy. Tak vidíte nič sme nežiadali, len školy a že by sme mohli používať našu materinskú reč, Tak vidíte ešte to nám bránili. Tak my Slováci, zo zabraného územia sme štastní, že sme zas s Vami, my nechceme robiť rozdiel medzi východom, my nechceme robiť rozdiel medzi západom, my chceme byť Slováci takí, ako na východe alebo na západe, jednotní, lebo v jednote docielime to čo potrebujeme /potlesk/. V jednote docielime, že viacej nepríde na nás rok 1938, ktorý nás Slovákov 750 tisíc potlačili. Potlačili nás, väznili. Ja Vám poviem, že toľko na Slovensku nebolo uväznených za tých 6 rokov, jak z tých 750 tisíc Slovákov v Maďarsku. V Maďarsku byť väzňom, to každý vie čo znamená, ktorý pozná pomery maďarské. Tam zachádzali s človekom, nie po ľudsky, zachádzali s človekom ako by nebol človek, dostal svoje čo mu patrilo, dostal i bitky, nahladoval sa, vidíte ja sám sa priznám, že som dostal niekoľko. No ale darmo, bol som v moci maďarských žandárov, v moci maďarských pánov, tak i naši študenti, keď by ste boli videli, a sa presvedčila, že koľko tí bitky dostali, keď len slovensky si zaspievali. Bol som pri jedných bohoslužbách. To sa stalo v Ťachanovciach. Maďarská vláda dovolila, že slovenskú hymnu je dovolené zaspievať. A slovenskí študenti si zaspievali slovenskú by mu a za to boli bití, jak vyšli z kostola obstali ich žandári a boli hlava nehlava, žena nežena, bili každého. Tak vidíte, čo Slováci v Maďarsku podstúpili.
A to nielen v Ťahanovciach, ale na každej dedine to sa stávalo, Tak vidíte, my zo zabraného územia Slováci, sme sa neodrodili, ani sa neodrodíme, my ostaneme verní svojmu rodu a národu, na chceme, aby sme boli jednotní, my chceme, aby sme neboli odstrkovaní, nie tak ako teraz sa hovorí, no jedni anyasi pošli a druhí prišli. Tak to naši ľudia rozprávajú. To Vám poviem, verte mi, kto chce uplatňovať toto, že so tým Slovákoa krivdí, čo boli na zabratom území, a im krivdí, neoprávnene in krivdí, lebo sú to Slováci verní svojmu národu a rodu.
Bol som na jednom verejnom zhromaždení. Ztadiaľ jeden istý pán prišiel z Bratislavy a hovoril nám: A čo vy na zabratom území, čo však vy ste menejcenní Slováci. Páni, také dačo povedať, viete ja som nevedel čo mu urobiť. Keď ten človek za tých 6 rokov sa mal dobre, u nás otrhaný ten roľník, otrhaný ten robotník, viete že tam robotník u Maďarov nemal žiadnych práv, v Maďarsku jeden pracujúci človek neznamenal človeka, A vidíte, keď teraz príde taký pánko a si povie, že sme menejcenní, tak tedy neviem, som povedal vtedy a hneď som sa ozval, kde máme ísť, na mesiac, však my sme Slováci! My chcenie žiť, naša túžba len jedna bola vecí, vliať sa, vrátiť sa k svojim bratom a vrátiť sa k svojej materskej zemi. My 'Slováci sme boli Slovákmi. budeme a ostaneme verní na východe Vám všetkým /potlesk/.
Dr. Letrich: Tým je program nášho rokovania vyčerpaný.
Dovoľte vážení páni, aby som niekoľko slov povedal k záveru:
Slovenská národná rada dnešným dňom zakľučuje významnú fázu svojho vývoja. Zakončujeme prvý rok legálnej činnosti SNR ako politickej reprezentantky Slovenska, ktorá na zákonodarnú, vládnu a -výkonnú noc na Slovensku. Opakujem, že legálnej Slovenskej národnej rady. Pretože svoj rok strávila v ilegalite predtým, ako sme vstúpili do slovenského národného povstania. Za pár dní bude tonu rok, čo sa 1. sept. 1944 sišli revoluční pracovníci, aby vytvorili tento sbor, A teraz ideme do Banskej Bystrice v ranči slávnosti na pamäť 1. výročia slovenského národného povstania, pripomenúť si oné slávne boje, ktoré sa poja k povstaniu proti Nemcom, proti Maďarom a domá-
cim fašistickým pomáhačom. Ideme do Banskej Bystrice robiť bilanciu našej dosavádnej Činnosti a skontrolovať si, či ideme po stopách ideálov, ktoré si písal náš odboj v ilegalite a za povstania. Z bansko-bystrického s jazdu delegátov Okresných národných výborov vyjdú noví členovia Slovenskej národnej rady, takže sa nám prichodí rozlúčiť dnes s niektorými našimi pracovníkmi, ktorí boli účastníkmi, dejateľmi a svedkami prác a povinností Slovenskej národnej rady v dosavádhom jej význannom účinkovaní a složení. Ďakujem preto všetkým členom za ducha svornej politickej spolupráce, za spontánnu jednotnosť a jednomyselnosť, vecnosť a porozumenie, s akým sledovali dosavádne práce v Slovenskej národnej rade, Želám si zo srdca, aby nová Slovenská národná rada ešte úspešnejšie a svornejšie riešila problémy slovenského verejného a československého Štátneho života.
Nech žije Československa republika, nech žije Slovenská národná rada! /potlesk/.
Zakľučujem dnešné zasadanie Slovenskej národnej rady.