stupovalo iným spôsobom, než je návrh toho národného výboru, rozhodne so, o tom navonok pred verejnosťou a konečne najmä v Národnej rade. Hocikedy taký prípad ty bolo možné prebrať a zdôvodnií, prečo nebol rešpektovaný takýto návrh. Je to len z hľadiakn akosi, tej ingerencie, ktorú zvlášť štát musí mať, to Povereníctvo pre financie, ide o veľmi vážne otázky, ide o to, aby sa do týchto národných správ dostali ľudia čestní, prirodzene aj odborníci, aby to vedeli viesť, aby totiž národné správy nakoniec nenarobily viacej škody než osohu, ktorý iste čakáme, že budú tedy sledovať, a že budú sledovať len prospech Q záujmy verejnej. Prosím,: aby a týmito pripomienkami osnova bola schválená.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Prosím, pán člen Rady Strechay.

Strechay: Slávna Slovenská národná rada! Keď sa mám

prihováram za osnovu, ktorá tuná bola predložená referentom Dr. Čechom, kladiem si za povinnosť, aby som čiastočne vyslovil ťažkosti, s ktorými sa stretávame v priemysle. Hrozilo nebespečie v mnohých prípadoch, že jednotlivé podniky, veľké podniky, by boly zastavené, keď by naši českí bratia, neboli prípadne už urobili tie reformy, v tomto peňažníctve a neboli tie národné správy tam dali. Tak by to bolo bývalo pravdepodobne aj a Rybárpolom a s ostatnými podnikami, ktoré boly financovane svojho času. Živnobankou. Tie ťažkosti, s ktorými sa denne stretávame skutočne vyžadujú, aby tá osnova, ktorá bola dnes predložená, bola slávnou Slovenskou národnou radou v pôvodnom znení prijatá. Preto by som prosil, aby členovia Národnej rady osnovu prijali tak, ako bola daná.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Slovo má pán zpravodajca Dr. Čech.

Dr. Čech: Slávna Národná rada! Prejavy a pripomienky, ktoré odznely pri prejednávaní osnovy nariadenia o národných správach na peňažné ústavy vyznely v ton smysle, že zásadne k celej osnove sa všetci rečníci prejavili kladne. Pripomienky, ktoré tuná boly prednesení Dr. Murtinom v §-e 1, sú vlastne povahy formálnej, štylistickej. On pokladá svoj návrh za formálne úhľadnejší, ja ale myslím, že formulácia, ktorou sa my od-

volávame čiste na § 2. až 6. ustanovenia SNR, nariadenia č. 50/45 o národných správach na priemyselné podniky, že to postačí. Ba, dokonca, že týmto úplne deklaratorným spôsobom sa stotožňujeme s nar. č. 50, ktoré túto matériu rieši na priemyslové podniky. Ďalej boly tuná námietky k §-u 8, kde národná správa sa má uvalovať na návrh závodného výboru. Tuná snáď nedostatočnou informáciou, že v §-e 11 je táto námietka vznesená, nakoľko v §-e 11 tohoto nariadenia my sa odvolávame na § 10 z nariadenia č. 50/45, ktorý znie: Príslušný povereník SNR môže, ak to vyžaduje verejný záujem, zmeniť rozhodnutie ONV o uvalení národnej správy alebo o menovaní národných správcov a urobiť iné opatrenia. Pred takým to opatrením musí však vypočuť príslušný NV, prípadne ONV. Príslušný povereník SNR urobí tiež potrebné opatrenia na uvalenie národnej správy tam, kde príslušný ONV tak neučinil. Proste, aby sme tuná zachovali princíp ľudovej demokracie, aby sme tuná dávali týmto možnosť na návrh, ale zase vrchnostenskému orgánu, teda povereníka pro financie, resp. povereníkovi pre vnútro ponechávame kontrolu, dozor a i právo, aby takéto menovanie zrušili. Následkom toho myslím, že tuná táto zmena nie je potrebná.

Naproti tomu, pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol p. Dr. Murtin a p. Dr. Beharka je oprávnený a stotožňujem sa s ním, že je tuná nutno vysloviť, aby podniky, na ktorých je štát zainteresovaný, resp., ktoré štátu patria a dozor v nich vykonáva, ba dokonca správne orgány menuje Sbor povereníkov, Predsedníctvo SNR, do Hypotečnej banky a do Poštovej sporiteľne a zase čo sa týče cedulového ústavu, nakoľko teda riešenie problému cedulového ústavu, bude riešené spoločnou normou, ten návrh prijímam a navrhujem, aby za § 13 bol vsunutý § 14 v tomto znení: Ustanovenia tohoto nariadenie nevzťahujú sa na Hypotečnú a komunálnu banku, na Poštovú sporiteľňu a na Cedulový ústav. V tomto smysle, v tomto doplnení odporúčam, aby plénum SNR nariadenie prijalo a o nariadení hlasovalo.

Dr. Lettrich: Žiadam p. povereníka pre financie Dr. Murtina, aby sa vyjadril, či tie návrhy, ktoré predniesol a p. zpravodajca Dr. Čech pokladá za formálneho rázu, či ich aj so svojej strany pokladá len za formálne alebo vecné návrhy.

Dr. Murtin: Slávna Slovenská národná rada! Po súhlase s navrhovaným §-om 2, v inej forme než som to ja navrhoval, tedy pojatím do nového paragrafu o tých 3 ústavoch, nemám návrhov, po tejto stránke ďalších. Rozhodne však žiadam, aby bol, a opakujem ten návrh, aby bol vynechaný ods. 2/ §-u3, ako celkom zbytočný, keď sa máme odvolávať na § 10 nariadenia č, 50 o národných správach v peňažných podnikoch. Lebo tým sa stáva tento odsek celkom zbytočným. Tento odstavec totiž hovorí: Rozhodnutie o uvalení národnej správy má sa vydať u peňažných ústavov a poisťovní vedených v ods. 1/ na návrh závodného výboru, závodnej rady, alebo dôverníka zamestnancov a po vyjadrení MNV. Keď toto ustanovenie tam zostane a príde tam aj ustanovenie podľa § 10, nariadenia č. 50, tak si to vlastne protirečí, lebo prakticky ten povereník, môže, má rešpektovať návrh závodného výboru, ustanoví tú národnú správu, ale keď sa mu to nepáči, zase podľa toho ďalšieho ustanovenia môže toto ustanovenie zrušiť. Takže toto

ustanovenie je tuná celkom zbytočné.

Inak pripomienok nemám. Tie ostatné boly viac menej skutočne formálneho rázu a mimo toho vyčerpané sú tie návrhy skoro všetkými tými zákonnými ustanoveniami, ktoré som citoval o zásahu štátnej ruky do peňažných ústavov. Takže v smysle tých zákonov, ktoré i naďalej platia, môže povereník robiť aj to, čo som navrhoval, aby bolo pojaté i do tohoto nariadenia.

Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy tak, ako bola p. zpravodajcom prednesená a behom debaty doplnená a síce p. Dr. Beharkom a potom tak, ako bola doplnená p. zpravodajcom pri záverečnom slove, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem túto osnovu za nariadenie SNR,

K slovu sa prihlásil, vzhľadom na to, že je už náš program formálne vyčerpaný, pán člen Rady senior Šenšel.

Sen. Šenšel: Slávna Slovenská národná rada! Opytujem

sa p. povereníka SNR pre veci vnútorné, či vie, že v jeho rezorte za platné zákonné ustanovenia uznávajú zákony, bývalého nacistického režimu, ktoré sú v najhoršom smysle slova protidemokratické a ktoré boly nariadením SNR č. 1/44 za neplatné vyhlásené.

Ďalej sa opytujem, či chce p. povereník odvolať rozhodnutie Povereníctva SNR pre veci vnútorné III. odboru, ktoré bolo

vydané na základe týchto protidemokratických a teda duchu Československej republiky sa protiviacich zákonov. Na vysvetlenie tohto môjho dotazu uvádzam toto: Povereníctvo SNR vydalo toto rozhodnutie: č. 10027/1 III/3 z r. 1945 6. augusta 1945. "Povereníctvo pre veci vnútorné na základe ustanovenia vládneho nariadenia č. 140 z r. 1939 Sl. z. a zákon č. 50/44 Sl. z. rozpúšťa spolok Sväz evanjelickej mládeže na Slovensku. Podpísaný Lietavec. "

Vládne nariadenie č. 140/39 obsahuje niektoré opatrenia, tykajúce sa spolkov a družstiev. Na základe tohto nariadenia rozháňali voľakedy naše spolky, ale na SEM nesiahol ani Mach. Zákon č. 50/z r. 1944 je o ochrane vraj osobnej slobody, domáceho pokoja, ale aj o ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd. Na základe tohto nariadenia spravil machovský režim z spokojných občanov štvanú zverinu. Na základe tohto zákona nám robili domové prehliadky, chytali, zatvárali, odvláčali našich najlepších pracovníkov. Zákon ten je večnou hanbou tukovsko-machovského režimu, v ňom sa vyvrcholily všetky chúťky nacistickej beštie. Je len prirodzené, že SNR hneď svojim najprvším nariadením zrušila platnosť všetkých zákonov, ktoré sa protivia duchu demokratickému. Zákon č. 50 z r. 1944 je teda nesporne neplatný v demokratickej Československej republike. Len ľutovať nám prichodí, že III. odbor Povereníctva SNR pre veci vnútorné, si túto skutočnosť neuvedomuje a svoje rozhodnutia opiera na najhanobnejšie zákony nacizmu a fašizmu. Je samozrejmé, že takýmto neplatným zákonom podložené nariadenia nemajú mať zákonitej platnosti a je morálnou povinnosťou Povereníctva, aby svojich neopatrných referentov samo sna sponte desavuovalo a mylný krok napravilo bez toho, aby sa postihnutý musel utekať o ochranu a zabezpečenie právnej istoty k Najvyššiemu správnemu súdu. Tým by som mohol tak skončiť, lebo vec je čistá a jasná po formálnej stránke. Ale žiada sa mi ešte toto povedať aj o meritu veci: Netreba sa mi hádam zmieňovať o Sväze evanjelickej mládeže. Citujem slová, ktorá v pléne SNR povedal Kolega Jeleň "Vážime si zástoj evanjelickej mládeže, ktorý prejavila táto mládež v dobách, keď slovenských národ prežíval svoje najvážnejšie historické chvíle. Večne bude slovenský národ vďačný tým tvrdohlavým slovenským luteránom za to, čo ukázali, keď národu bolo zle. "

Slová tieto nech mi je dovolené aplikovať aj na Sväz evanjelickej mládeže. Právom ho rátame medzi tých, ktorí pripravovali príchod dnešného rána. Keď to ráno prišlo, Sväz sa ozval a svojim 10. 000-kám členom vydal ohlas, v ktorom i toto čítame: Slobodní sme! Znova oslobodení drahí bratia a milé sestry. A zase v pokoji po toľkých rokoch, zase sme svoji, sme doma. Vrátení životu, pokoju a mieru. Znovu máme drahú Československú republiku na čele s milovaným prezidentom Dr. Benešom. Ako plesajú naše srdcia veľkou nekonečnou vďakou, vďakou a to najprv tomu, ktorý lúčištia láme. Ďakujeme všetkým tým, ktorí doma i v zahraničí pripravovali, bojovali i trpeli a pracovali na našom oslobodení. Vďační sme osloboditeľskej Červenej armáde a jej veliteľovi maršalovi Stalinovi, ako aj armádam západných spojencov a pocitom hlbokého pohnutia skláňame sa nad hrobkami tých, ktorí slobodu našu krvou vykúpili a posvätili. A ďalej pokračuje: "V oslobodenej vlasti utvoril sa Sväz slovenskej mládeže, ktorý má za cieľ zorganizovať všetku slovenskú mládež bez rozdielu. Vítame novoutvorený Sväz, pozdravujeme ho. Prosíme evanjelická, mládež, aby v plnom počte hlásila sa do Sväzu slovenskej mládeže a udržovala v nej dobrého slovenského a slovanského ducha, pravé slovenské a slovanské cítenie. " V každom, sbore podľa tejto výzvy mal byť sborový deň mládeže. A na tomto sborovom dni mal sa vydať účet z toho, čím prívrženci prispeli, ako celok, jednotlivé v postaní i potom i v bojoch, v práci za naše oslobodenie a obnovenie nasej milovanej vlasti Československej republiky. Toto bol vari jediný verejný krok, ktorý Sväz urobil od prvého dňa oslobodenia Republiky až do jeho rozpustenia. Ba predsa viem o jednom sdružení, ktoré verejne vystúpilo. Je to SEM Sklabiny, ktoré ruka v ruke so Sväzom slovenskej mládeže usporiadalo pietnu slávnosť za oslobodenie Sklabiny. Lenže v Sklabine usporiadať pietnu slávnosť bez tamojšieho SEM to by bolo tak bývalo, ako ísť na sobáš bez mladuchy. Ale ináče nebolo vari ani jednej schôdzky, prednášky, prejavu, ktorý by bol mal SEM, alebo jeho sdruženie. Ani len sekretariát nepracoval, tajomníci inde pracovali a vybavili len najpotrebnejšiu kancelársku agendu. Tu povereníctvo SNR pre veci vnútorné príde s takýmito dôvodmi účinkovanie tohto spolku zapríčinilo v slovenskej verejnosti nespokojnosť, ktorá zaprí-

činila verejnosti nespokojnosť, ktorá vyvrcholila v agresívnej ozvene v dennej tlači. Preto v záujme zachovania verejného pokoja poriadku treba spolok rozpustiť.

Škoda, že žil pred tisíc rokmi Esop, ktorý napísal bájku o baránkovi a vlkovi. Teraz by ju mohli napísať naši básnici. Denná tlač uverejní inšpirovanú ozvenu proti SEM, SEM sa na to ani vôbec neozve, ergo treba SEM rozpustiť. Ale odôvodnenie hovorí"Národný front sa usniesol, že SEM má byť rozpustený." Opytujem sa, i keď uznávam význam Národného frontu, Čo je viac. Slovenská národná rada a či Národný front? Kto tu rozhoduje, Národný front a či Slovenská národná rada? Ak Národný front prišiel k presvedčeniu, že účinkovanie SEM je škodlivé, malo sa sem prísť s novelou nariadenia č. 51/45. Slovenská národná rada povolila existovanie SEM-u, len SNR. môže meniť na svojom rozhodnutí, Pánovia, ja neviem, či takéto pokračovanie, nie je symptómom právnej neistoty. Ale vrchol nešikovnosti III, odboru Povereníctva je, že vo svojom nariadení zakazuje používať odznaky SEM. Niet nič nového pod slnkom, povedal ten Ben Akiba. Robieval toto aj Mach. Aj ten zakázal nosiť sokolské odznaky. Nosili sme ich pod záklopkou kabáta, A čo ak naša mládež bude nasledovní svojich starších bratov - sokolov? Tak sa zdá, orgány Národnej bezpečnosti nemajú čo robiť, nech teda behajú za sdružencami a nech pozerajú, či nenosia odznaky SEM pod záklopkou. Končím, Sväz evanjelickej mládeže si nezaslúžil, aby bol takýmto spôsobom rozpustený. Najmä však urážlivé je odôvodnenia, že ho treba rozpustiť v záujme verejného pokoja n poriadku. Ak kto je za pokoj, tak je to SEM. Ak kto je za poriadok, tak je to SEM. Prosím teda pána povereníka za odpoveď.

/Hlasy: A kto je za sjednotenie? /

Preds. Dr. Lettrich cengá.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán povereník a podpredseda Dr. Husák.

Dr. Husák Slávna Slovenská národná rada! Podľa prednesú pána sen. Šenšela stal sa tuná nehorázny fašistický zločin. Dokonca ani ten Mach sa neodvážil siahnúť na SEM a tu naraz ne-

jaké nekalé živly. Povereníctvo pre vnútro, rozpustily túto vel-

mi zaslúžilú organizáciu tvrdohlavých luteránov, ako tuná bolo povedané, ja nebudem si spomínať na všetky bájky, ktoré som čítal od Ezopa až po dnešné doby, len stručne chcem vysvetliť, ako k tomu prišlo. Už za Banskej Bystrice myšlienka jednotnej organizácie mládeže stála na programe dňa. Prakticky sa aj vytvárala. Ovsení vedia Sväzu slovenskej mládeže rodiaceho sa, existovaly tuná ešte rôzne iné náboženské a nenáboženské organizácie mládeže. Národný front, ako vrcholná politická reprezentácia, to jest sdruženie, alebo už ako by sme to povedali, spoločné vedenie obidvoch politických strán a záujmových organizácii na jednej zo svojich schôdzí, ak sa nemýlim koncom júna, uvažovalo o organizáciách mládeže a dohodlo sa, že bude iba jedna a jednotná organizácia mládeže, Sväz slovenskej mládeže, do ktorej pre prvú chvíľu paritné obidve politické strany svojich ľudí pošlú, aby urobili všetky prípravné organizačné práce, k riadnemu staveniu tohto sväzu. Pri tej príležitosti bolo tiež rozhodnuté, že náboženské spolky a sväzy na spolkovom základe nemajú existovať, Že majú byť vytreté z registrov spolkových a Že jednotlivé cirkve, alebo náboženské hnutia v rámci svojej cirkevnej ústavy v rámci svojej cirkevnej autonómie majú a môžu si bez všetkého mládež vychovávať. Bolo uložené rane, ako povereníkovi pre vnútro, aby som túto čiastku, pokiaľ ide o vymazanie náboženských spolkov previedol. To sa aj stalo, náš III. odbor dostal pokyn, aby to previedol. Pretože je už zvykom, že sa nenapíše v 4 riadkoch, "Podľa usnesenia Národného frontu vytreme Vás zo spolku", ale že sa nájde na to paragraf, nájde sa na to nejaké pravidlo, nájde sa na to nejaký zákon, tak sa to stalo tým spôsobom, ako to pán senior Šenšel prečítal. Pritom všetkom ale vedenia obidvoch politických strán veľmi jasne vedely o čo ide, ako som ja bol informovaný, bolo hovorené s cirkevnými predstaviteľmi o tejto záležitosti vopred a veľmi jasné bolo o čo celé tu ide.

Ale od vtedy čo tento prípis prišiel na Sväz evanjelickej mládeže, toľko listov tuná už bolo a toľko intervencií kvôli tomu, že tam sú uvedené dôvody, ktoré vraj neobstoja. Tiež pán gen. biskup Čobrda napísal, a ja sa chystám dať mu odpoveď, že skutočne tieto dôvody nie sú šikovné. To ja kľudne priznávam, písal ich niektorý úradník a ja kľudne tieto dôvody

v mojom liste odvolám /sen, Šenšel: /"Tak o toto mi išlo!"/. Ale to sa dalo, pán senior, urobiť celkom hladko, celkom kľudne bez citovania fašistických zákonov a neviem akých opatrení a bez robenia veľkej vody.

Pokiaľ ide o to, či tu rozhoduje Národná rada, alebo Národný front, sú veci úplne jasné, že v zákonodarstve, rozhoduje Národná rada, pokiaľ ja viem, ale složenie Národnej rady neni sobraté nejak zo vzduchu, ale je složené z dvoch politických strán a domnievam sa, že rozhodnutia vedení obidvoch politických strán sú pre všetkých členov týchto politických strán záväzné a že členovia SNR sú členmi tiež istých politických strán. A že teda, keď tuná obidve strany sa na veci dohodly, predpokladám, že svojich členov informovaly a že toto rozhodnutie je tiež pre nich záväzné.

Preto pokiaľ ide o tieto dôvody, ja hovorím, že s nimi sám nesúhlasia, ale neprikladám im tú závažnosť, ktorú zavážnosť im prikladá pán senior Šenšel. Dôvody sa upravia, ale rozhodnutie treba rešpektovať a nerobiť z toho zbytočnú veľkú vodu a zbytočné nejaké ataky. To je celé, čo k tomuto sa dá akosi poznamenať bez satyry a bez irónie. Mohlo by sa teraz

z ostatných náboženských spolkov zase takto namietať atď. Obišli by sme myšlienku a sadli by sme si na maličkosti, tejto veci. Myšlienka je, že má byť jednotný sväz mládeže, tá bola prijatá, tá je všeobecne vítaná a po tej je volané. Náboženské organizácie v ranči cirkevnej ústavy a autonómie, majú všetku možnosť si mládež vychovávať. Rozhodnuté však bolo, že nie na spolkovom základe. Prosím, bolo vecou rezortu vnútra, aby toto previedlo. Tak neviem, čo v tou za tak veľké previnenie je. To je hádam všetko, čo by sa k veci dalo poznamenať.

Dr. Lettrich: K slovu sa hlási ešte p, Dr. Harčár:

Dr. Harčár: Veľavážení, dovolím si predostrieť plánu SNR interpeláciu slovenských vysokoškolákov bývalého odtrhnutého územia, ktorú si osvojili členovia Rady, Peja, sen. Šenšel, Ing. Filo, Folta, Devečka, ja a spoločníci ešte iní.

Viedenským diktátom z 2. novembra 1938 750 tisíc Slovákov pripadlo do kráľovstva maďarského. Boli to väčšinou roľníci a robotníci, nakoľko inteligencia, alebo z vlastnej vôle, alebo z prinútenia opustila tieto odtrhnuté kraje slovenského

etnika. Kultúrny život slovenský na tomto území začal sa teda budovať na inteligencii dovtedy na verejnom živote nezaangažovanej a na študujúcom doraste. Slovenským menšinovým pracovníkom podarilo sa zastaviť prúd dobrovoľného odchodu slovenskej mládeže, z odtrhnutého územia do tak zvaného Slovenského štátu a tak zostalo na maďarskej univerzite približne 120 vysokoškolákov, ktorí maturovali na slovenských menšinových gymnáziach v Košiciach, Šuranoch a Petrovci. Boli to synovia a dcéry slovenských roľníkov, zanietení čistou láskou k rodnej hrude a slovenskému národu, ktorí radšej volili tŕnistú cestu menšinového života, ako pohodlný študentský život, bez ideálov

snáď a bez práce v Bratislave.

Slovenskí vysokoškoláci v Maďarsku si utvorili spolok, ktorý maďarským Ministerstvom školstva bol práve pre jeho slovenskú a demokratickú činnosť len trpený. Spolok nikdy nebol schválený. Slovenskí vysokoškoláci v Maďarsku svojou prácou za daných podmienok vykonaly toľko, že ich práca cenená a odmenená byť musí. Títo slovenskí vysokoškoláci z Maďarska sa pred pol rokom vrátili po dokonalom menšinovom živote zpäť k svojej matke, zpäť medzi slovenských bratov-kolegov vysokoškolákov. Začiatkom júna delegácia Spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku navštívila Povereníctvo SER pre školstvo bližšie prezídium Dr. Martinka -, rektoráty a jednotlivých dekanov, aby a nimi prejednali možnosti pokračovať na slovenských vysokých školách, bez akejkoľvek ujmy na vykonaných skúškach a absolvovaných semestroch. Povereníctvo pre školstvo bolo upozornené na skutočnosti, súvisiace práve s vysokoškolákmi z bývalého odtrhnutého územia, ako aj na to, že bez právnej úpravy toto zapojenie sa bude vyložene na dobrej alebo zlej vôli jednotlivých dekanov, po prípade pedelov na kvestúre. Od oslobodenia uplynulo pol roka a od týchto rozhovorov skoro 3 mesiace a dnes stojíme pred otvorením už druhého semestra na vysokých Školách, Slovenskí vysokoškoláci z Maďarska ešte dnes nevedia, či im bude ich Štúdium započítané, na aké skúšky nostrifikačné sa majú pripraviť a do ktorého postupného semestra sa majú zapisovať. Doterajšia prax poukazuje na absolútnu neinformovanosť kompetentných činiteľov, ktorí slovenských vysokoškolákov z Maďarska považujú za Maďarov a v najlepšom prípade za úbo-

hých maďarónov, na ktorých platí generálne pravidlo cudzincov, po prípade pravidlo, že štúdium na maďarských a nemeckých vysokých školách sa neuznáva. Pol roka sa na úpravu čakalo a nesťažovali sme si, lebo sme verili v dobroprajnosť kompetentných činiteľov. No dnes, keď sa slovenskí vysokoškoláci z bývalého odtrhnutého územia vracajú od vojska ako národne nespoľahliví, a keď atoja dnes bezradne pred bránami kvestúr, sme presvedčení, že táto interpelácia dnes je celkom na mieste, nechce byť obvinením, len slúžiť za informáciu kvôli skorej náprave. Preto žiadame, any SNR dala úpravu Povereníctvu pre školstvo, aby sa s týmto problémom za pomoci predstaviteľov Spolku slovenských vysokoškolákov z Maďarska vážne a čo najrýchlejšie zaoberalo, aby boly dané úpravy všetkým Školským inštanciám, aby týchto

t

našich vysokoškolákov prijímaly pri najmenšom tak, ako ich prijímali nepriateľskí Maďari, aby sa všetci mohli zapísať bez väčších ťažkostí na nasledujúci postupný semester. Čo sa uznávania skúšok týka, Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo, mohlo vykonal obdobne, ako maďarské Ministerstvo školstva r roku 1938 pri posudzovaní vysokoškolákov študujúcich na vysokých školách v Československej republike. Zdôrazňujeme, že tu nejde o nostrifikovanie skúšok, ktoré boly vykonané v cudzine z osobného luxusu, ale o skúšky, ku ktorým bolo treba vynaložil tú najväčšiu námahu a to v záujme národnom. Keď hovoríme o slovenských vysokoškolákoch z Maďarska, hovoríme o nekompromisných národovcoch, a pri týchto našich požiadavkách nemyslíme na tých, ktorí v najťažších dobách zradili slovenský národ. Práve naopak. Žiadame, aby sa robil rozdiel medzi zradcami a pravými národovcami. V Košiciach 21. augusta 1945, podpísaný býv. tajomník a predseda spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku, " K tejto interpelácii dovolil by som si len pripomenúť tú skutočnosť, že naskutku naši vysokoškoláci s ktorými som ja spolu žil a pracoval v Maďarsku, na vysokých školách našich boli prijatí, keď nie s neporozumením, tak iste aspoň s neláskavosťou. Skutočnosť, ktorú oni zažili v roku 1938 bola celkom iná ako sa pokračovalo, ako spomínajúc v danej interpelácii, so študentmi Maďarmi, ktorí sa vrátili vtedy do Maďarska, Maďarské Ministerstvo kultúry išlo tak ďaleko, Že pre týchto vysokoškolákov zriadilo 1 mesačný semester od 15. januára do

15. februára 1938. V ktorom semestri mohli zimný semester dokončiť na maďarských vysokých Školách. Zápis, pre týchto vysokoškolákov, ktorí sa vrátili do Maďarska bol za 60 filierov a odpustilo sa im školné a zriadil sa pre nich zvláštny internát Felvidékiinternátus, kde mali zadarmo miesta. Nepripomínam to preto, že by sme mali robiť obdobne, snaď tam boly ciele i myšlienky iné, ktoré viedly k tomu, ale jedine to, aby táto vec ozaj bola vzatá na vedomie a aby sa slovenským vysokoškolákom, ktorí dnes sa vrátili domov a ktorí v Maďarsku stáli na čele menšinového slovenského života a predseda spolku pravdepodobne nežije, bol zaistený 1943, odsúdený na poldruha roka a potom odvezený do koncentračného tábora v Nemecku, odkiaľ sa ešte nevrátil. To sú skutočnosti, ktoré naskutku zasluhujú si povšimnutia, Ďalej Slovenská národná rada, dovoľujem si predložiť a urgovať vybavenie otázky c prinavrátenie Vysokej školy technickej Milana Rastislava Štefánika do Košíc. V tejto veci z bežnej tlače zaiste ste už informovaní, že robily sa určité kroky i opatrenia so strany predstaviteľov mesta Košíc a aj úradov a politických predstaviteľov. Zriadil sa komitét pre návrat Vysokej školy technickej do Košíc v ktorom au zastúpené korporácie, Národný front, Expozitúra povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu a referát pre ukrajinské školstvo, Expozitúra Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, Expozitúra Povereníctva SNR pre dopravu a verejné práce, rezort verejných prác, Okresný národný výbor v Košiciach, Správna komisia mesta Košíc, Veliteľstvo 10. divízie, Obchodná a priemyselná komora, I. a II. Štát. gymnázium v Košiciach, Štátna priemyselná škola v Košiciach, Štátna vyššia hospodárstva škola v Košiciach, Štátne výskumné ústavy poľnohospodárske v Košiciach, Sväz partizánov na Slovensku, východná oblasť Košice, Spolok východoslovenských akademikov, Sväz slovenskej mládeže, Matica slovenská, miestny odbor v Košiciach, Odborové sväzy Slovenska, Odborová rada Košice, potom aj iní jednotliví činitelia, ktorí stoja na čele politického života celého nášho štátu. Tento komitét podal dňa 5. júla 1945 žiadosť na Predsedníctvo SNR, ktorú hádam nebudem čítať celú, len začiatok, nakoľko tam je zachytená celá podstata veci. Komitét obracia sa týmto na Slávne Predsedníctvo SNR so žiadosťou, aby

Štátny vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach, nesúca toho čašu pomenovanie Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, podľa nariadenia vlády slovenskej krajiny zo dňa 14. februára 1939 č. Sl. nariadení bola vrátená do Košíc, ako do svojho pôvodného sídla určeného zákonom zo dňa 25. júna 1937 č. 170 S. z. a n. Na túto žiadosť, ktorú poslal komitét na Predsedníctvo SNR, dodnes neprišla odpoveď, ani nebolo zaujaté žiadne úradné stanovisko a stojíme dnes pred začiatkom školského roku. V Košiciach boly urobené už určité technické prípravy na návrat Vysokej školy technickej a preto prosím, alebo žiadam, aby Slovenská národná rada zaujala v tejto veci stanovisko to, aby Predsedníctvo spolu s Povereníctvom školstva sa vyjadrilo o stave Vysokej školy technickej, či je možné, aby sa vrátila do Košíc, kde je zákonne ustanovená a odkiaľ odišla len prinútením, zmenami štátnych hraníc 1938 a potom úpravou slovenského zákonníka, kde bola len dočasne ustanovená v Bratislave, aby ti v tejto veci čo najrýchlejšie urobilo rozhodnutie, čo a kde Vysoká škola technická bude /potlesk/.

Dr. Lettrich: K slovu sa hlási pán člen Rady Rakacký.

Rakacký: Slávna Slovenská národná rada! Ja to chcem ešte povedať, čo koleda Dr. Harčar. My potrebujeme, aby sme v Košiciach mali tú Vysokú školu technickú,, Prečo? Lebo Košice, ako viete, sú dosť pomaďarčené. My chceme obnoviť život v Košiciach slovenských. V Košiciach slovenský život držali len tí študenti, ktorí ostali verní národu a svojmu rodu. A to študenti, ktorí boli organizovaní a vôbec, ktorí boli organizovaní v Slovenskej národnej jednote. Počúvam z jednotlivých hlasov, že Slovenská národná jednota jak by bola spojená so ti-

sovsko-tukovskou vládou. Ja tvrdím, to neni pravda! Slovenská národná jednota práve vychovávala n udržovala ducha v tých Slovákoch, ktorí ostali i teraz verní. Tí práve, jak tu partizánčili naši partizáni tí partizánčili za svoje práva, za svoje práva tie, ktoré sú im najsvätejšie a najpotrebnejšie a to za svoju materskú reč. Tak vážení páni! Ja len jedno by som sa primlúval. Keď tí Slováci, ktorí ostali verní svojmu národu, ktorí nespreneverili sa pod nátlakom maďarských pánov a vôbec sa neodrodili, aspoň im to vyhovieť, aby Vysoká škola