cia spojené staré časy a čaká od dnešných čias nové riešenie. Preto, či už je to filologicky správne, lebo nie, toto jedno slovíčko jasno naznačuje istú časť nového obsahu, / Teda osoby ktoré ohrozujú výstavbu, bezpečnosť, poriadok atď., ktoré predražujú, ktoré úmyselne prekážajú rekonštrukcii, tiež sabotéri atď., majú byť tiež daní do pracovných táborov. Bola tuná v diskusii vyslovená obava, že je to niečo podobného ako Machov zákon o Ilave, že sa to nože zo strany bezpečnostných orgánov zneužívať a že nikto nebude mať osobnú slobodu garantovanú. Vážení páni, myslím, že sa všetci dívame i na slobodu osobnú i na tieto garancie politicky. Že chcenie každému štátu a národu oddanému človekovi garantovať jeho slobodu a jeho práva do maximálnej miery, ale že nebudeme žiadnemu kolaborantovi, sabotérovi a tomu, kto poškodzuje národné záujmy garantovaí slobodu nijako. Pre nás neplatí, aspoň pre mňa osobne, sloboda v starom liberalistickom chápaní, že ju má každý jednako, pretože ju jednako nikto nikdy nemal. Mali ju tí, ktorí mali vplyv politický v rukách, ktorí mali orgány v rukách, tí mali slobodu a tí čo stáli pod dozorom týchto orgánov, ju nemali. Dívame sa na to politicky a to je tu veľmi jasne vyjadrené, Pokiaľ by mohla byť obava zo zneužívania, od toho je tu plénum SNR, ako najvyšší náš orgán zákonodarný, od toho je tu Sbor povereníkov alebo Predsedníctvo, aby kontrolovalo postup a aby pokyny tuná dávali. Keď odporúčam toto nariadenie na prijatie, znovu dovolávam sa toho, aby sme aspoň teraz, kým ešte poriadok sa neurobí, nedávali sa unášať sentimentalitou, nedávali sa unášať všelijakými ohradmi a velikým odpúšťaním, aby sme nechodili intervenovať za náčelníkov štábu HG, za poslancov ľudáckych a aby sme nenachádzali všelijaké dôvody pre nich. Príde čas aj na veľké amnestie a snáď na veľké odpúšťanie. Ale vtedy, keď uvidíme, že doma niet žiadnej prekážky ku kľudnému rozvoju v prospech celého nášho obyvateľstva, keď uvidíme, že aspoň pevný fundament máme preto, čo si Národná rada i vláda naša do programu vzali /potlesk/,

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenom referá-

te. Kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Dr. Kočvara,

Dr. Kočvara: Vážení pánovia! Snáď by som sa ani nebol ujal slova, keby pán povereník nebol vyslovil sa tuná o tom,

že naše ľudové súdy skrachovaly a keby som si akosi nepovažoval za povinnosť vziať do ochrany, jestli je to ovšem potrebné, priateľa Dr. Ivana Štefánika, ako povereníka pravosúdia s ktorým práve v týchto otázkach pokiaľ ide o ľudové súdnictvo, od krátkej doby spolu pracujeme. Vážení pánovia! Ja Vám môžem zo svojej skúsenosti celkom úprimne povedať, že nezáleží, alebo nie je to vinou justičnej správy a Povereníctva pravosúdia, že ľudové súdy posiaľ nesplnily tie nádeje, ktoré sme od nich očakávali a ktoré ešte aj dnes od nič očakávané. Je nám

veľmi dobre známe, totiž musí nám byť známe, ako k utváraniu týchto ľudových súdov, resp, jednotlivých orgánov, účinkujúcich verejných súdov domácich dochádza. Bolo spomenuté prosím, Že neviem v koľkých okresoch neboli posial menovaní obžalobcovia, Pánovia ja Vám musím povedať, keď sa tak nestalo posiaľ, stalo sa tak z viny patričného Okresného národného výboru, ktorý nepredložil príslušný návrh, aby menovanie mohlo byť prevedené. Ja si dovolím zajtra pánu pov. Dr. Husákovi zaslať referenta, ktorý mu ukáže jeden list, prosím, akým grobianským spôsobom odpovedajú nám Okresný národné výbory, totiž Povereníctvu pravosúdia, keď povereníctvo vykoná v tejto veci povinnosť. /Hlasy: Obežníky chodia stále/ Áno, áno, obežníky chodia stále, prosím. Včera som podpisoval zas hromadu obežníkov. Teda toľkoto len na adresu ľudového súdnictva. Je samozrejmé, pánovia a myslím, že o tom nebude nikto pochybovať, že všetci sme za to, aby tá očista bola prevedená dôkladne, aby boly znemožnené všetky elementy, ktoré výstavbu tohto nášho Štátu hamujú a ktoré by nám chcely znemožniť záchranu všetkých tých mravných statkov, ktorý nám tento štát predstavuje. Jedným takýmto prostriedkom, nie snáď k záchrane tohto štátu, lebo tento štát nie je ohrožený, ale k pokojnej výstavbe tohto štátu má slúžiť aj osnova, ktorá leží práve pred nami a o ktorej teraz pojednávame. Sám som sa zúčastnil v právnom výbore na práci pri príprave tejto osnovy a môžem Vám povedať, že bolo posial veľmi, ale veľmi málo návrhov, ktorým by výbory, resp. jednotliví členovia venovali toľko pozornosti, ako práve tejto. Preto, poneváč túto osnovu považujeme za potrebnú. Áno, treba znemožniť všetkých ľudí, ako som už naznačil, ktorí hamujú výstavbu štátu, ktorí nás ohrozujú, teda jednotlivé

právne statky, ktoré nám tento štát chráni. Lenže pánovia, tuná prichádza, resp. sme svedkami určitého Konfliktu, ako to bolo od začiatku histórie odkedy je človek človekom, vždy prichádzal do konfliktu záujem verejný, záujem štátu, so záujmom jednotlivca. Natoľko prosím, že určité práva jednotlivcov bolo treba behom historického vývoja chrániť ústavnými alebo základnými zákonmi. Tak je tomu aj pokiaľ sa týka tej osobnej slobody. Ja ako právnik, ktorý sa v mnohých a teda v premnohých veciach, myslím, stotožňujem s názormi pána povereníka. nemôžem s ním súhlasiť v tom, že na osobnú slobodu my musíme pozerať politicky. Nie, pánovia. Na osobnú slobodu my musíme pozerať právnicky. Lebo osobná sloboda je takým mravným, takým právnym statkom, že túto osobnú slobodu, zvlášť moderná doba, chráni ďaleko siahajúcimi zákonmi. A tento návrh, o ktorom pojednávame, túto osobnú slobodu ide obmedzovať. Samozrejmá vec, že obmedziť ju musíme. Doporučujem vám aj sám, aby ste tú osnovu tak, ako bola predložená, schválili. Mám ovšem k tomu jedeň doplnok, na ktorý sa vrátim. Pánovia, my si nemôžeme dovoliť, ani so strany domácich, ale ani so strany, najmä so strany zahraničných kritikov, aby sa nám vytýkala reakcia oproti minulosti. Ja som tento názor presadzoval v právnom výbore, bohužiaľ sa mi ho presadiť nepodarilo, ja som tvrdil, že, táto osnova je reakcionárska, maly by byť v nej určité pokrokové prvky. Vzhľadom však na to, že i dnes ešte pred zasadaním pléna, zasadnul právny výbor, tam sa dosiahlo dohody v tom zmysle, ako tá osnova bola predložená, práve preto ja sa tejto veci nebudem dotýkať a priznávam legálne, že sme ju všetci tú osnovu prijali tak, ako Vám bola predložená.

Ja by som pánovia, len sa vrátil ešte akosi k odôvodneniu toho dodatku, ktorý Vám chcem predniesť, k tým určitým orgánom, ktoré majú do činenia s tou osobnou slobodou. Tuná sa nemôžem vyhnúť prosím, aby som nespomenul Národnú bezpečnosť. Že ľudové súdy, akosi sú nám nevyhovujú, resp. neplnia naše očakávania, pánovia nie súdy sú na vine, naopak Národná bezpečnosť je na vine. Prečo? So záujmom sledujem tieto veci. chodievam aj sám na pojednávanie tuná, len ako divák ovšem, tuná v Bratislave, a musím Vám prezradiť pánovia, že v jed-

nom týždni, bolo to myslím, na ú dátume nezáleží, tak sa mi zdá,

že to bolo medzi 29. júlom a 4. augustom. V tomto týždni z 9 prípadov obžalovaných, prosím, bolo ich 5 oslobodených. Prečo pánovia? Preto, poneváč neboly produkované žiadne dôkazy oproti obžalovaným, Ráčte mi dovoliť, ten súd nemôže uznať vinným a nemôže potrestať, čo ja vien koľko ročným žalárom človeka, oproti ktorému nemá absolútne žiadnych dôkazov. No a ten súd, totiž ten predseda toho súdu a tí prísediaci, tí nemôžu ísť sháňať tie dôkazy, tí môžu len prijímať tie dôkazy na tom pojednávaní, a uvažovať o nich, tieto dôkazy má sohnať Národní bezpečnosť. To je povinnosť, prosím. A keď Národná bezpečnosť predloží 9 prípadov a z tých 5 takých, ktoré nie sú náležité vyšetrené, nie je to chyba ani vada súdu, ľudového súdu prosím, že nesplní naše očakávania, Ja by som, pánovia mal omluvu pre Národnú bezpečnosť. Je samozrejmé, že v nových časoch nemohli sme potrebovať a nemôžeme potreboval všelijakých tých ÚŠB-ákov, či ako sa menovali, gestapákov /hlasy: ÚŠB bolo malé gestapo /. Prosím? Áno, áno, no teda nemôžeme všetkých týchto ľudí v našom Štáte potrebovať, ktorí slúžili ozaj teda tomu fašizmu, resp. tomu gestapu. Ale pánovia, právo preto netreba to brať tak tragicky, nie tragicky, ale tak si to veľmi pripúšťať k srdcu, ako pán povereník si to pripúšťa, Pánovia, ja som si to nevzťahoval na seba, lebo ja som nebol intervenovať za žiadneho kolaboranta, ale tu som nabídnul vysvetlenie o jednej osobe, ktorá je už 3 mesiace, prosím, zaistená, bez toho, že by bola bývala len vypočutá. Je to človek, prosím, ktorý sa odvoláva na niekoľkých vysokých dôstojníkov, našich československých. Chce dokazovať, že so zbraňou v ruke bojoval proti Nemcom minulej jesene a tomuto človekovi sa ten dôkaz dosiaľ neumožnil, neumožnilo sa mu, aby si toto mohol dokázať. Pánovia, je to našou povinnosťou, aby sme my Národnú bezpečnosť, resp. administratívne alebo bezpečnostné orgány, upozorňovali na to, že medzi tými zaistencami nachodia sa aj osoby, ktorých nie je tam miesto, ale ich miesto je v budovateľskej pozícii Slovenska, resp. štátu. Pánovia, poneváč, ako som povedal, naša Národná bezpečnosť nemôže byť ešte na tej výške, ktorá sa od nej vyžaduje, je tam mnoho ľudí ešte teoreticky nevyškolených, prakticky neskúsených, práve preto je treba, aby sme my dali možnosť aj, aby som povedal,

civilnému živlu, aby spolupracoval v tom smere, pokiaľ sa týka prevádzania tohto nariadenia o pracovných táboroch a z tohoto dôvodu nevezme mi to za zlé pán povereník, že dodatočne jaksi, mimo tej dohody, alebo nad tú dohodu, ktorá bola už dosiahnutá z dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem pánovia, aby sme za paragraf 10, ako nový paragraf prijali toto: " Ku kontrole zákonných predpokladov zaradenia do pracovných táborov, ich organizácie a správy zvolí SNR 4 člennú komisiu., ktorá môže navrhnúť aj prepustenie z pracovného tábora. "

Ja myslím, že keď my akosi teda ponúkame spolučinnosť členov Národnej rady pri prevádzaní tohto nariadenia, že to musí byť administratívnym orgánom len vítané a z toho dôvodu by som prosil, aby ste tento môj doplňujúci návrh láskavé prijali /potlesk/.

Dr. Lettrich: Pán Peja:

Peja: Slávna Národná rada! Ja by mal k tomu dve

poznámky sa svoju osobu. Ja som teraz menovaný do Ľudového súdu v Sečovciach. Pýtam sa pána povereníka, aby mi odpovedal, či by to nemohlo byť, že by z okresu druhého bol niekto preložený k nám a od nás, po prípade bol na druhý okres daný. Napríklad keby to bol ten prísediaci z Košíc, Kdežto ja teraz, familiárny človek, ako ja mám súdiť tých starých známych a priateľov, ktorých som poznal osobne a teraz mám toho človeka súdiť, mám, musím, je pravda, že prijať funkciu musím, lebo som trestaný že áno. Či by nemohlo sa vzťahovať, nariadenie tak, že by tu z toho mestečka, lebo z toho súdu na druhý bol preložený a z druhého mesta bol tam prísediaci. Ja by napr, bol v Michalovciach, vo Vranove atď., prídem potom domov po čase, sa mi nemôže stať ničo Teraz ja zo svojej obci, zo svojho okolia, atď., musím toho človeka podľa paragrafu súdiť. Jedno, že akosi, srdce predsa človek má, neznám /hlasy: netreba prijať funkciu/ prosia, však ja nehovoria, len či by sa nemohlo toto tak urobiť, však človek keď musí súdiť. tak súdi, len že už akosi nie tak prísne, ako by človek mal. /Hlasy: Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. / Prosím, však moment, moment, Potom máme tu prípad, pán povereník neviem či Vám je známe, ako tu podotýkal p. Dr. Kočvara, člen Národnej rady, že tam dajaký Rob sedí

už tam 4 mesiace. Nič nežiada, ten človek chodí ku mne, chodí pravda na slobode, chodí ku mne stále a stále, že by žiadal, aby ho jeden znalec súdny vyšetril, po prípade že by bol sem dovedený, že je tu obvinený, že tu v Bratislave preberal nejaké peniaze na partizánov, Štátny kapitál mal vo funkcii, pri partizánoch bol. Ja nechcem intervenovať, lebo ja neznám jeho činy a osobne ho neznám. Ja ani dnes sa tu neopovážim, zakročiť za neho, lebo ja ho nepoznám. Ale on chodí na mne, aby ja som tu povedal, že či taký človek musí ísť míny odmínovať / hlasy: Vy neviete, ale my vieme za čo sedí /, a že neviem, že žiada si, aby sa vyšetril, že by tu on predniesol. Tak prosím, doniesol som tu aj jeden prípis, lebo na mňa píše, prosí, aby ja som tu pred Národnou radou vypovedal, či taký človek, ktorý prosím dôkazy na neho nie sú, žiada, aby bol vyšetrený. Ja sa len prihováram / predseda cengá, hlasy / ja neviem, pánovia odpustite, neintervenujem, on žiada, aby bol vyšetrený a potrestaný,

Dr. Lettrich: Kto sa hlási ďalej k slovu? Pán povereník Dr. Štefánik.

Dr. Štefánik: Slávna Slovenská národná rada! Pokiaľ sa týka predloženej osnovy nariadenie, mal by som jeden pozmeňovací, vlastne len upravovací návrh a síce k §-u 2., navrhoval by som, aby ustanovenie litery a/ bolo v §-e 2 uvedené ako ods. 2. /, v znení, že "v pracovných táboroch odpykajú si tresty tiež osoby, odsúdené podľa nariadenia č. 53/1945 Sb. n. SNR, ktoré majú časť, alebo celý trest na slobode odpykať v osobitných pracovných útvaroch, ako aj osoby odsúdené podľa, atď. Tento pozmeňovací návrh dovoľujem si odôvodniť tým, že trest na slobode, resp. trest odpykania v pracovných útvaroch ukladá súd, K výkonu trestu odsúdení sú odovzdávaní príslušnému štátnemu zastupiteľstvu, podľa nar. č. 33. Toto štátne zastupiteľstvo dodá toho patričného do príslušného pracovného útvaru. Je nemysliteľné preto, aby Povereníctvo pre veci vnútorné ho zaraďovalo, lebo však on ex lege, poťažne podľa jemu uloženého trestu musí byť zaradený do toho pracovného útvaru, v danom prípade do pracovného tábora. Za to myslím, že by bolo správnejšie, keby sme tú literu a. / uviedli ako ods. 2. /, že asi tam odpykávajú, Štátnym zastupiteľstvom tieto osoby na

výkon trestu dodané do pracovného táboru. Tieto osoby netreba už zaraďovať do pracovných táborov.

Pokiaľ sa týka fungovania ľudových súdov a Národného súdu, súhlasia s pánom povereníkom pre veci vnútorné, že 8 činnosťou Ľudových súdov, doteraz vykonávanou, nie sme spokojní. Očakávali sme od Ľudového súdnictva iste, že bude pokračovať rýchlejšie, že v termíne, ktorý je stanovený v nariadení 33 do 23. mája 1946 všetky prípady, ktoré sa vyskytnú, budú riadne prejednané a všetcia vinníci budú odsúdení a dodaní na výkon trestu, Obávam sa ale pánovia, že informácie, ktoré obdržal pán povereník pre veci vnútorné na východe nezodpovedajú skutočnosti, že sú mýlne. Jestli si prajete ja Vám prečítam všetky osoby, ktoré sú menované predsedami, žalobcami v Krajských súdoch v Košiciach a na východe.

Krajský súd v Košiciach: Okresný ľudový súd Košice, predseda Štefan Janda, obžalobca Dr. Andrej Buza,

Okresný ľudový súd Humenné/ Dr. Jozef Jančo a Felix Dunský, ako žalobca.

Okresný ľudový súd Michalovce! Arnošt Fetkovič, obžalobca Dr. Ján Koptula,

Okresný ľudový súd Moldava n/Bodvou: Dr. Ladislav Gazdak, obžalobca Ľudovít Dudič,

Okresný ľudový súd Sečovce: resp. Trebišov: preds. Dr. Eugen Moré, obžalobca Ján Karel.

Okresný ľudový súd Stropkov: predseda Dr. Vojtech Mochnáč, obžalobca Dr. Edmund Čerňanský,

Okresný ľudový súd Sobrance: radca Králik, ako predseda, obžalobca Dr. Ladislav Dudáš,

Okresný ľudový súd vo Vranove: predseda Dr. Karol Skípala, obžalobca Dr. Michal Belluš.

V obvode Krajského súdu v Košiciach dnes nie je menovaný Okresný ľudový súd v 3 okresoch a to vo Veľkých Kapušanoch, odkiaľ napriek telegrafickému vyzvaniu, vyzvaniu rádiovému dosiaľ nedošiel vôbec nijaký návrh. Pravdepodobne tam nie je, je to okres maďarský, tam snáď Okresný národný výbor nie je zriadený /Ing. Styk: je!/. Odtiaľ nemôžeme nič dostať. Podobná situácia je oj z okresu Kráľovský Chlumec a tiež podobná situácia je, aj z okresu Medzilaborce. Pánovia, na východe veľmi dobre po-

znáte v akom, by som povedal, v zúboženom stáva sú Medzilaborce. Tam ani nie je súd kde umiestniť a pomýšľa sa na to, že sídlo tohoto okresného súdu snáď bude treba preložiť niekam inde. To je v obvode Krajského súdu košického v týchto troch okresoch, nefungujú tie súdy.

Krajský súd v Levoči: Okresný ľudový súd Levoča: predseda Karol Medrna, obžalobca Dr. Ján Feješ.

Okresný ľudový súd Gelnica: preds. Július Timko, obžalobca Dr. Ján Čapoš.

Okresný ľudový súd Kežmarok: preds. Dr. Tibor Paško, obžalobca Dr. Michal Spišiak,,

Okresný ľudový súd Spišská Nová Ves: preds. Karol Šperl, obžalobca Dr. Andrej Vrchovina.,

Okresný ľudový súd Spišská Sobota: preds. Dr. Oldrich Mifek, obžalobca Dr. Peter Slabej.

Okresný ľudový súd Spišská Stará Ves: preds. Dr. Semen Bošovský, obžalobca Jozef Vingart.

Okresný ľudový súd Stará Ľubovňa: preds. Dr. Ladislav Boskoványi, obžalobca Ján Feješ. Všetky okresné ľudové súdy sú ustálené.

Obvod Krajského súdu Prešov, Okresný ľudový súd v Prešove: preds. Dr. Vojtech Vagašský, obžalobca Dr. Pavel Kiráj. Okresný ľudový súd Bardejov preds. Alexej Bogdanov, obžalobca Dr. Dezider Fejér.

Okresný ľudový súd Giraltovce: preds. Dr. Vojtech Perec, obžalobca Jozef Bednárik.

Okresný ľudový súd Sabinov: preds. Imrich Džupa, obžalobca Július Friedmann.

Okresný ľudový súd Svidník: preds. Dr. Vojtech Morháč, obžalobca Juraj Kudla. Obvody všetkých ľudových súdov sú vymenované.

Krajský súd Rimavská Sobota. Okresný ľudový súd Rim. Sobota: preds. Dr. Július Valach, obžalobca Dr. Andrej Homola. Okresný ľudový súd Feledince: preds. Viliam Klein, obžalobca Dr. Mikuláš Józa.

Okresný ľudovy súd Revúca: preds. Dr. Ladislav Demčák, obžalobca Juraj Rica. Okresný ľudový súd Rožňava: preds. Ladislav Kováčik, obžalobca

Ján Ušiak.

Okresný ľudový súd Tornala: preds. Július Hubay, obžalobca Dr.

Zolo Daniš.

Vážení pánovia! Ako som prečítal, až na tri okresy, vo všetkých okresoch východného Slovenska sú ustanovení - nenovaní jak predsedovia tak aj obžalobcovia Okresných ľudových súdov. Menovanie týchto osôb z východu išlo pomaly. Urgovali sme obežníkmi, urgovali sme telegraficky, urgovali sme rádiom návrhy na menovanie týchto osôb. Behom 48 hodín sú menovacie dekréty a upovedomenia, akonáhle dôjdu na Povereníctvo pre pravosúdie vyexpedované. Povereníctvo pre pravosúdie opätovne obežníkmi a posledne rádiom dôrazne upozorňovalo predsedov, resp. Okresné ľudové súdy, aby s urýchlením pokračovaly v činnosti. Aby vypisovali verejná pojednávania, aby konaly svoju povinnosť a súdily.

Vážení pánovia, jedno nutno predsa len poznamenať, okolnosť, ktorá tu bola dnes spomenutá. Tú si môžeme overiť aj tuná v Bratislave, kde tie súdy i Národný súd máme po ruke. Materiál, ktorý je dodávaný Okresným ľudovým súdom i Národnému súdu, pánovia, je kusý, je tak medzerovitý, tak nedostatočný, že obžalobcovia tento materiál zpravidla vracajú nazpäť na doplnenie. Doplňovanie tohto dôkazového materiálu trvá iste dosť dlhý čas. Ja chápem a viem, že ako napríklad v Bratislave, kde je zaistených snáď, neviem koľko, počúvam, že asi 1. 200 lebo 1. 300 osôb, že šetrenie týchto osôb, zistenie skutkových podstát, trestných činov vyžaduje čas. Ale domnievam sa, že bude treba nasadiť so strany všetkých nás všetko, aby ľudové súdy splnily ten úkol, splnily tú svoju povinnosť, ktorá in nariadením č. 33 bola uložená a že bude povinnosťou každého z nás, ktorí sme zodpovední za fungovanie týchto súdov podľa tej zodpovednosti, ktorá nám je uložená, platnými predpismi, aby sme podľa tej zodpovednosti vykonali všetko. Pokiaľ sa týka Povereníctva pre pravosúdie, vážení pánovia, ja Vám prehlasujem, že Povereníctvo pre pravosúdie vykonalo svoju povinnosť / potlesk /.

Dr. Lettrich: Kto sa ešte hlási k slovu? Pán Dr. Belluš.

Dr. Belluš: Slávna Slovenská národná rada! Isteže sa všetci pamätáte na tie hlasy našej tlače, ktorá sa domáhala a to dosť bojovým spôsobom, aby boly uzákonené ľudové súdy. Je už 4 mesiace tomu, čo ľudové súdy boly uzákonené a výsledok, konštatovanie pána povereníka pre veci vnútorné, že ľudové súdy skrachovaly. Pán povereník pre pravosúdie taktiež to konštatovanie predniesol. Ja zaznamenávaní toto konštatovanie preto, že padlo z úst ľudí, ktorí s ľudovými súdmi majú najviac čo spoločného, tedy že všetko. Nikto, druhý nemôže byť v tejto otázke vinený len tí, ktorí ľudové súdy na starosti mali. Že sa to týka pána povereníka pre pravosúdie práve tak, ako pána povereníka pre veci vnútorné. Nechcem s týmto zaznamenaním, že ľudové súdy skrachovaly, byť spokojný, ale chcem Vám doložiť, prečo ľudové súdy skrachovaly. Ja Vám neprezradím žiadnu tajnosť, keď Vám poviem, že Predsedníctvo SNR otázkou nečinnosti ľudových súdov sa zaoberalo, chcelo túto nečinnosť vyriešiť a pozvalo si pána predsedu Národného súdu, žalobcov i prísediacich na poradu do Predsedníctva. Tam predseda Národného súdu a prísediaci žiadali, aby osoby ktoré, sú zaistené a ktoré prichádzajú do úvahy postavenia pred ľudové súdy, boly z Národnej bezpečnosti vybrané a dané do kompetencie Národných súdov. Pán povereník pre veci vnútorné proti tomuto brojil. Ja som mal na pána predsedu Národného súdu jednu otázku: Či tým spôsobom, keď sa mu urobí po vôli, ľadové súdy budú fungovať a on mi odpovedal áno. Vážení páni, dokiaľ medzi Národnou bezpečnosťou a ľudovými súdmi je. takýto pomer, takýto vzťah, nemožno od ľudových súdov očakávať žiadneho výsledku,, Na vine sú jedni a na vine sú i druhí. Oslobodzovacie rozsudky, ktoré nesporne veľmi podrývajú autoritu nášho štátu, ktoré podrývajú autoritu SNR, nielen že výsledok ľudového súdnictva negujú, ale, prosím pekne, práve opačný výsledok prinášajú. Každý oslobodzovací rozsudok podvracia autoritu Štátu a každý oslobodzovací rozsudok, prosím pekne, má v zapätí radosť všetkých tých našich zakuklencov a tu vina nemôže byť na ľudovom súdnictve, ale na tých orgánoch, ktoré pripravujú materiál pre tieto ľudové súdy. Národná bezpečnosť nesporne neni na výške. Pokiaľ Národná bezpečnosť bude preťažená prípadmi do istej miery zbytočnými, pokiaľ Národ-

ná bezpečnosť nebude mať dostatočný personál na vyšetrovanie týchto prípadov, dotiaľ od ľudového súdnictva nedostaneme žiadny výsledok. Ja keď končím, chcem končiť len tým, že treba ísť na koreň veci tam, kde to zlo je. A predovšetkým viniť treba tých, ktorí majú povinnosť, aby odstránili tieto prekážky.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, záverečné slovo má pán zpravodajca, podpredseda Dr. Husák.

Dr. Husák. Vážení pánovia! Najprv sa dotknem pozmeňovacích návrhov, ktoré tuná boly predložené. S návrhom p. povereníka Dr. Štefánika súhlasím, lebo neni vôbec v rozpore s intenciami, ktoré toto nariadenie sleduje. S návrhom p. Dr. Kočvaru nesúhlasím z dôvodov, ktoré prednesiem.

Keď som pri navrhovaní tohto nariadenia dotkol sa ľudového súdnictva, chcel som len poukázať na istý všeobecný rys u nás a nijako nie kritizovať Povereníctvo pre pravosúdie. Dúfam, že mi ani tak nebolo rozumené a tým menej snáď osobou p. Dr. Štefánika. O tom nemôže byť ani reči, a ak tonu niekto tak rozumel, tak prosím, aby si mienku korigoval. Pokiaľ ide o teoretickú debatu o osobnej slobode tuná, ja by som bol veľmi rád, keby pán člen Rady Dr. Kočvara nešiel v koncipovaní pojmu osobná sloboda, nevychádzal len od oslobodenia územia Slovenska alebo Československej republiky, ale keby tak išiel, povedané tak od 6. októbra 1938, alebo aspoň od doby, kedy bolo povstanie a kedy Nemci osobnú slobodu a gardisti na Slovensku určovali jej pojem. A potom myslím, že by sme k tejto otázke sa dívali trošku ináč. Vážení páni, z jednej strany sú tuná sťažnosti, že je príliš veľa ľudí zaistených a zatvorených a z druhej strany, kde sa človek pohne v ktoromkoľvek okrese počuje stále jednu mienku, že veľký počet kolaborantov a takých ľudí sedí v úradoch, že behá po slobode, že sú prepúšťaní a to sú podľa môjho názoru ľudia najstatočnejší, to sú partizáni, to sú drobní vojaci, ktorí sa vracajú z armády, na miestach miesto seba nachádzajú tam spústu kolaborantov, ktorí oddane slúžili Tisovi a podobne. Sú to politickí väzni, ktorí roky presedeli v žalároch a dneská musia chodiť službičkovať a poklonkovať tým istým pánom, ktorí ich priamo alebo nepriamo do väzenia posielali. Preto ani právnicky, ani inak nemô-

žem na pojem osobnej slobody sa dívať, ako politicky, to znamená z toho hľadiska, aký záujem štátny a národný tuná je. Ovšem keď už polemika 3 ľudovými súdmi sa nadhodila, chcel by som uviesť niekoľko prípadov. Bolo spomenuté, že Okresný ľudový súd v Bratislave oslobodil niekoľko ľudí. Ja by som to slovo ľudí nahradil iným: "niekoľký esesákov". Dokázané bolo priznaniu i svedkami, že istý pán slúžil u zbraní SS. Je pravda, že nebolo dokázané, že osobne vraždil v Kremničke, alebo na Brezine, alebo niekde inde našich občanov, to sme nedokázali, ale bez všetkých sporov on u zbraní SS slúžil. A to myslím, že Čosi v našej histórii znamená. Napriek tonu bol. oslobodený, ačkoľvek bola daná možnosť udeliť mu aspoň ten minimálny trest, zbaviť ho občianskych práv a poslať na práce Nestalo sa. Vážení páni, dostal sa mi do ruky spis o jednom súde, pred asi 7 mesiacmi, ktorý bol v obci Šajba, kde u jedného roľníka, Slováka, našli tie ampule z telefónnych stĺpov a niekoľko patrónov, ktoré tam nechala československá armáda, -u jeho decka-. Na druhý deň bol otec, syn a tretí človek, ktorý tam sa náhodou zablúdil už obesení na námestí za podporovanie partizánskej činnosti. Ale esesák, ktorý poldruha roka bojoval z presvedčenia v SS zbraniach, to neni dostatočným dôvodom pre udelenie aspoň toho minimálneho trestu. Nech mi niekto povie, že toto odpovedá tak princípu osobnej slobody, ako to u nás národ chápe a chce chápať, nech to ide vysvetliť do tej Šajby, že musí byť esesák oslobodený za takýchto okolností /hlasy/, A takých prípadov je plno. Preto hovorím, keď sa my chceme dostať do rozporu s obecnou mienkou, mienkou tých drobných malých ľudí, kade esesáci prešli, tak pokračujme len takto. Kľudne oslobodzujme.

Druhý prípad: Keď som sa vracal z východu, zastavil som sa v jednom okrese, neni to konečne tajnosť, v Rimavskej. Sobote, Sťažovali sa mi tam. Národná bezpečnosť predložila spisy Okresnému ľudovému súdu, Vyšetrená tak, jak vedela. Ešte sa vrátim k tomuto. Netvrdím, že sú to špecialisti, cvičení na gestapáckych kurzoch. Sú to mladí drobní ľudia, partizáni, vojaci, tí ktorých sme tam dostať mohli. Národná bezpečnosť vyšetrila tak jak vedela. Súdy nefungujú, lebo, že ten materiál nestačí, musia si to vyšetrovať. To by som uznal, ale 80% ľudí, ktorí tam boli predložení, prepustil Okresný ľudový súd na slobodu a potom začal svoje vyšetrovanie robiť. A to