Zápisnica
zo zasadnutia Pléna Slovenskej národnej rady dňa
25. júla 1945.
Prítomní podľa priloženej zápisnice.
Zasadnutie zahájil o 15.30 hod. predseda Slovenskej národnej rady Dr. Lettrich slovami:
Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte, aby som otvoril dnešné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a konštatoval, že je usnášania schopné. Prikročíme k druhému bodu nášho programu a síce k prerokovaniu otázky nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorým sa upravujú premlčanie lehoty daní, dávok, poplatkov a ciel počas brannej pohotovosti štátu. Prosím pána zastupujúceho povereníka Dr. Murtina, aby sa ako referent ujal slova.
Dr. Murtin: Slávna Slovenská národná rada!
V nariadení Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici zo 19. sept. 1944 5.19. Sb.nar. po dobu mimoriadnych pomerov súvisiacich s národným povstaním a brannou pohotovosťou štátu, bolo v obore priamych a nepriamych daní, cla, poplatkov a iných verejných dávok, zastavené plynutie premlčacích a prepadných lehôt zákonom stanovených. Navrhovaným nariadením hodlá finančná správa rozšíriť toto už dané ustanovenie čo do časovosti, čo do zainteresovaných osôb z kruhu poplatníctva. Osnova má na mysli chrániť tak záujmy finančného eráru, ako aj záujmy daňovníkov. Berie zreteľ na osoby v činnej vojenskej službe a tejto na roveň postavenej, zaujatie poplatníka, ďalej na osoby odvlečené fašistickou cudzou mocou, alebo zajaté. Ide tu hlavne o premlčanie lehôt krátkodobých, ktorým je viazané vyrubovanie a vyberanie daní, ďalej doznávanie a lehoty apelačné. Návrh nariadenia pri tom pamätá na to, aby štátna pokladnica neutrpela
ujmu tým, že by nastala liknavosť, alebo zameškanie platenia daní, poplatkov atď., preto ustanovuje, že zastavenie lehôt netýka sa lehôt určených zákonom na platenie týchto verejných povinností poplatníkov. Osnova ďalej predlžuje lehoty v trestnom pokračovaní daňovom dľa §-u 214 zákona o priamych daniach a stanoví túto dobu najviac na 6 mesiacov. Týka sa to doby,v ktorej obvinený z daňovej defraudácie, alebo iného daňového daliktu musí byť vypočutý. Dosiaľ platná doba činila podľa zákona 60 dní S ohľadom na mimoriadne pomery sa táto predĺžuje na 6 mesiacov.
Ďalším ustanovením návrhu je predĺženie lehoty pre zastavenlo trestného pokračovania podľa §-u 219.zákona o priamych daniach s 3 na 5 rokov. Podľa §-u 328 zákona o priamych daniach je vyrubujúci úrad povinný doručiť daňovníkovi platobný rozkaz do 2 rokov, po podaní doznania k dani a podľa § 334 toho istého zákona je odvolacia inštancia povinná rozhodnúť o odvolaní daňovníka do 2 rokov od jeho podania, poťažne od jeho doplnenia v pokračovaní doplňovacom. Tieto lehoty predĺžuje návrh nariadenia o I rok, t.j. na 3 roky. Výslovne a opätovne nutno podotknúť že vo všetkých prípadoch sa jedná o mimoriadny stav zapríčinený vojnovými udalosťami a s tým spojenými následkami, ako sú rozrušený hospodársky život, porušená doprava, evakuácia úradov a úradníkov atď. Návrh nariadenia konečne zrušuje ustanovenie nariadenia s mocou zákona č.164/44 Sl.z., ktoré vyšlo v dobe povstania slovenského národa a ktorým boly daňové lehoty zastavené ale len z jednostrannej príčiny t.j. z dôvodu hájenia záujmu štátnej pokladne. Toto nariadenie bolo zrejme tendenčné namierené proti účastníkom povstania.
Slávna Slovenská národná rada !
Dovolím si prečítať navrhovanú osnovu a doporučiť ju aby bola prijatá ako nariadenie Slovenskej národnej rady.
/Nariadenie pripojené k zápisnici./
Dr. Lettrich: Ďakujem pánu Dr. Murtinovi za referát, otváram rozpravu o prednesenom návrhu a prosím pánov členov,aby sa hlásili k slovu. Keďže k slovu sa nikto nehlási, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy nariadenia v tom smysle, ako bola prednesená pánom referentom, nech zdvihne ruku.
To je jednomyseľnosť, vyhlasujem túto osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady. Prikročíme k tretiemu bodu programu, a síce k prerokovaniu otázky návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o niektorých opravných prostriedkoch Vo veciach verejnoprávneho poistenia.
Prosím pán poverníka Dr. Ivana Horvátha, aby sa ako referent ujal slova.
Dr. Horváth: Slávna Slovenská národná rada! Nariadenie, ktoré na podnet Ústrednej sociálnej poisťovne predkladám slávnej Slovenskej národnú j rade k schváleniu, má za účeľ len vyjasniť terajší nejasný stav v otázke, kam treba podávať odvolanie proti výmerom Okresných sociálnych poisťovní, ktorými tieto zisťujú poistnú povinnosť.
Za Československej republiky bola táto otázka riešená tak, že boly tri inštancie. Proti výmerom Okresných soc. poisťovní bolo možné podať odvolanie na župné úrady oproti výmerom týchto na Krajinský úrad a konečne až na Ministerstvo soc. pečlivosti v Prahe. Za bývalej Slovenskej republiky však tento postup bol usporiadaný ináč, a síce tak, že veci soc. starostlivosti boly pridelené Ministerstvu vnútra a bola zrušená jedna inštancia, takže ostaly len dve odvolacie inštancie a to Župný úrad a Ministerstvo vnútra. Nariadením 5.1. z roku 1944 Slovenskej národnej rady, bolo v Československej republike zriadené povereníctvo pre sociálnu starostlivosť. Týmto eo ipso i keď to neni nikde výslovne povedané, boly pridelené veci sociálneho poistenia tomuto povereníctvu. Ďalším nariadením č.26/1945 boly zase zrušené župné úrady. Týmito dvoma nariadeniami nastáva nejasnosť, kam treba
podávať odvolania oproti výmerou Okresných sociálnych poisťovní. Dľa tohto nariadenia, ktorého osnovu tu predkladáme, má byť táto otázka vyriešená tak, že prvostupňovou odvolacou inštanciou budú odteraz Okresné národné výbory, oproti výmerom ktorých sa bude možno odvolať na Povereníctvo pre sociálnu starostlivosť. Pri vypracovní tejto osnovy naskytla sa otázka, či je dobré, aby ONV-om boly sverované rozhodovania o takýchto dosť ťažkých právnych otázkach. Ja som však presvedčený, že je na tomto poli veľmi potrebné, aby bola daná možnosť priamym orgánom ľudu, aby zasahovaly do riešenia týchto otázok a z prípadnej nedostatočnej odbornosti tých, ktorí budú tieto odvolania vyhovovať nemám obavy, nakoľko je tuná možná i tak ďalšia apelácia a konečne žiť pre sociálne potreby ľudu, často vyváži viacej a vykoná viacej, než odborná vzdelanosť, ktorá neni sprevádzaná týmto citom. Kvôli zjednodušeniu agendy je navrhované, aby všetky doterajšie odvolania, ktorých je dosť značný počet a ktoré ležia nevybavené, boly už vybavené dľa tohoto nariadenia. Podotýkam konečne, že navrhované nariadenie je v súlade s pražskou dohodou, uzavretou medzi zástupcami Slovenskej národnej rady a československou vládou, lebo i keď veci sociálneho poistenia sú spoločné,môže byť a má byť administratívna stránka upravená tak, aby konečná inštancia na Slovensku bola Slovenská národná rada a poťažne jej povereníctvo.
Text navrhovaného nariadenia je nasledovný:
/Text je k zápisnici pripojený./
Prosím plénum slávnej Slovenskej národnej rady, aby toto nariadenie v navrhovanom znení schválilo.
Dr.Lettrich: Prikročujeme k rozprave, kto sa hlási k slovu. Pretože prihlášok niet, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy nariadenia v tom znení", ako bola pánom referentom predostretá, nech zodvihne ruku.To je väčšina, vyhlasujem
osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Štvrtý bod je prerokovanie otázky nariadenia Slovenskej národnej rady o úradoch ciachovej a puncovej služby na Slovensku. Prosím pána povereníka Ing. Kornela Filu, ako referenta, aby sa ujal slova.
Ing. Kornel Filo: Slávna Slovenská národná rada! Zákonom č. 115/1940 Sl. z. bolo zriadené Riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby v Bratislave, ako nadriadený úrad nad puncovým úradom v Bratislave a nad ciachovými úradmi v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Nitre, v Ružomberku, v Trenčíne a v Prešove, ktorých obvody sa zhodovaly s obvodami žúp. Zriadenie spoločného nadriadeného úradu pre úrady ciachovej a puncovej služby sa v praxi dobre osvedčilo a neskôr boly -obe služby spojená tiež v českých zemiach. Nevyhovely však niektoré sídla ciachových úradov, ktoré boly exentricky umiestnené menovite v obvodoch ciachových úradov: v Ružomberku, v Banskej Bystrici, z ktorých boly ťažko prístupné vzdialené ciachové strediská tak poželoznici, ako aj vozom. Preto sa navrhuje premiestnenie týchto úradov z Ružomberka do Lipt. Sv. Mikuláša a z Banskej Bystrice do Zvolena hneď, len čo pomery dovolia ich umiestnenie vyhovujúcim spôsobom.
Oslobodením po 30. septembri 1938 odpojených okresov od Slovenska prinavrátily sa ciachové úrady: v Košiciach, v Rimavskej Sobote a v Leviciach. V dôsledku toho bolo treba premiestniť ciachový úrad v Prešove do Košíc a ponechať ciachový úrad v Rim. Sobote, keďže obvod tohto úradu by bol z Banskej Bystrice, resp. zo Zvolena po záložníci a cestovných spojoch ťažko ovládateľný. Zrušenie ciachového úradu v Leviciach vyžaduje sa z dôvodu, že vojnovými udalosťami bolo značne zničené technické zariadenie niektorých úradov ciachovej služby a že je stály nedostatok odborných technických síl, takže vybavenie väčšieho počtu úradov, ciachovej služby po stránke osobnej a vecnej by nebolo možné. Okresy, spadajúce do obvodu ciachového úradu v Leviciach budú snadno ovláda-
dateľné ciachovými úradmi v Bratislave a v litre, medzi ktorými sa tieto rozdeľujú.
Vzhľadom na uvedené dôvody a keďže nariadením Slovenskej národnej rady č.26/1945 boly zrušené župné úrady 3 tým aj obvody, bolo treba pozmeniť aj obvody ciachových úradov a upraviť tieto tak, aby celá oblasť úradu bola po železnici a cestných spojoch lanko ovládateľná.
Slávna Slovanská národná rada ! Navrhujem, aby osnova nariadenia, jak ju ráčite mať pred sebou, bola láskavé schválená a stala sa tak nariadením Slovenskej národnej rady.
Dr. Lettrich : Ďakujem. Otváram rozpravu o prednesenom návrhu, prosím kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Zeman.
p. Zeman : Slávna Slovenská národná rada ! K osnove nariadenia o ciachovom a puncovom úrade na Slovensku žiada sa mi pri tejto príležitosti povedať niekoľko slov. Pri našom minulom jednom zasadaní odhlasovali sme nariadenie, kde sa preniesol strojný stavebný úrad z Banskej Bystrice do Zvolena. Teraz ideme odhlasovať nariadenie, ktorým sa má ciachový úrad preniesť z Banskej Bystrice do Zvolena. Myslím, že v blízkej budúcnosti bude sa jednať, o nariadenie, ktorým sa má odhlasovať prenesenie štátneho stavebného úradu do Zvolena. Tedy, ja ako bystričan, vidím tuná taký istý zámer od odnášania našich úradov z Banskej Bystrice, ale nevidím v tom dosť dôvodov. Štátny ciachový úrad v Banskej Bystrici bol po celý čas trvania Československej republiky, bol tam i počas trvania bývalej Slovenskej republiky a podľa skúsenosti viem, že práve v Banskej Bystrici, tento úrad má najviac práce, nakoľko tam máme Oblastné riaditeľstvo slovenských elektrární, ktoré väčšinou zamestnáva, i tento úrad, vzhľadom na ich rôzne prístroje, nástroje, elektromery, atď. Ja sa prihováram za odhlasovanie tohto nariadenia, ale podávam návrh, aby doterajšie sídlo ciachového a puncového úradu v Banskej Bystrici bolo i naďalej ponechané.
Dr.Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Prosím pán Dolinský,
Dolinský: Slávna Slovenská národná rada! Trošku nám je nemilej že my bystričania musíme takto seba obhajovať. Posledne, keď sa prenášal tento úrad, ako pán kolega Zeman bol predniesol, mlčali sme, pretože sme sa domnievali, že Zvolen t. č. má lepšie komunikačné spojenie a že je to tak lepšie, keď tento úrad tam na čas pôjde, aj keď sme si mysleli, že to tam navždy neostane. Teraz, keď vidíme, že ho má nasledovať ďalší úrad, máme dojem, že tu sa jedná o sústavne pripravené odnášanie úradov z Banskej Bystrice do Zvolena. V prípade ciachového úradu myslím, že teraz je nie tak veľmi aktuálne, že by už teraz bolo nutné, aby bol prenesený. Už i prenášacie ťažkosti by sme si mohli usporiť, keďže tento úrad má viac práce v Bystrici, ako vo Zvolene. Teda je dobre, keď si niekto svoje mesto obhajuje, ale neni dobre, keď ho obhajuje za každú cenu, i za cenu nevýhod pre ten úrad a pre verejnosť. Ja by som prosil Slávnu Slovenskú národnú radu, aby sa v tomto smysle vyslovila k tomuto nariadeniu a aby nám ten úrad v Banskej Bystrici zostal.
Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán Dr. Beharka.
Dr. Beharka: Slávna Slovenská národná rada! K predloženému návrhu osnovy dávam len formálny návrh, pokiaľ ide o § l a 2 navrhujem, aby § 2 bol ako druhý odsek § 1. a druhý odsek § 1. aby bol ako 2 §. Vzhľadom na logiku, ktorá sa tedy tuná podáva a tak, že by l § znel takto: Zriaďujú sa ciachové úrady vo Zvolene, v Lipt. Sv. Mikuláši, v Rim. Sobote a v Košiciach. Odsek 2.: Doterajšie ciachové úrady v Leviciach, v Banskej Bystrici, v Ružomberku a v Prešove sa zrušujú a druhý odsek by bol ako § 2-., ktorý pojednáva o riaditeľstve ciachovej a puncovej služby a čomu podlieha, čo by malo podľa tohoto návrhu byť až v nasledujúcich paragrafoch, takže pre logiku veci navrhujem túto formuláciu
Dr.Lettrich: K slovu sa teraz hlási pán člen Bohúň. Bohúň: Slávna Rada! Ja by som Vás prosil len z tohoto dôvodu a z toho hľadiska, aby ste mali ohľad na tú Banskú Bystricu. Vždy sa hovorilo, že predsa treba tú. Banskú Bystricu nejak podporovať, je to stredisko povstalecké. Tak by som Vás žiadal, aby ste skutočne už aspoň tie úrady nejaké tam ponechali nám,lebo ja viem, že to neni dobre, keď my tam do tej Banskej Bystrice prídeme a nám povedia tí naší krajania, čo to robíte, keď teraz necháte všetko odstrániť z tej Banskej Bystrice. Pri povstaní sa hovorilo, že v Banskej Bystrici budeme rozširovať ešte čím viac úradov a na túto dobu to vypadá tak, že skutočne nie je hlavné mesto, ale že hádam nikdy to hlavné mesto v tej Banskej Bystric-
ci nebude, ako to bolo za povstania stanovené. Tak aj to si myslím, ja už toto vidím, že skutočne na tomto stanovisku to bude stáť, že pomalinky tie úrady odbúrajú a potom tu bude zase tá nevýhoda, že sa bude hovoriť, tak predsa tá Banská Bystrica, to nie je možné, aby to hlavné mesto tam bolo, veď to nemá žiadnych úradov,
žiadnych komunikačných prostriedkov a ja dúfam, že komunikačné prostriedky budú v tej Banskej Bystrici, keď budeme tam chcieť, aby boly, však je tak?, lebo musíme zveľaďovať to mesto a nie ho odpútavať, a len takto dôjdeme k tomu, že skutočne môžeme dakedy v budúcnosti to hlavné mesto tam ustanoviť, toho povstania v tej Banskej Bystrici. Za to bych Vás prosil,, aby ste v tejto veci podporovali tú Banskú Bystricu.
Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Prosím pán Strechay,
p.Strechay: Veľavážení pánovia: "Už pri odhlasovaní nariadenia o zriadení štátnych technických stavebných úradov som sa ohradil proti tomu, aby štátny stavebný a technicky úrad z Ružomberka bol preložený do Lipt. Sv. Mikuláša. Odôvodňoval
r
som to na základe odborníkov, na základe samotných zamestnancov tohto úradu, ktorí si po stránke komunikačnej pripisovali lepšie
miesto Ružomberok ako Mikuláš, jednak, že z Ružomberka vychádzajú cesty na Oravu a zároveň aj na Mikuláš a Martin. Však moja výtka nebola vtedy vzatá v úvahu a prosto všetko nariadenie bolo odhlasované a tak isto i v tomto prípade. Tuná vidím zrejme, že v Ružomberku sa znova zrušuje ciachový úrad. Nemám úmyslu nejak držať si nejakého patriotizmu ružomberského, ale ide len o to, že by sa sústavne tak, ako spomenuli tuná už predrečníci prosím, aby sa sústavne neodbúravali úrady, ktoré už v jednotlivých miestach boly zriadené a by som prosil, aby v tomto prípade a v tomto nariadení bola urobená tá zmena, že v Ružomberku ten Ciachový úrad sa ponechá, aby to nevypadalo tak, ako že zámerne niekto snaží sa odbúrať z Ružomberka všetky tie úrady, ktoré tam prípadne kedy boly. Ružomberok ostáva slovenskej verejnosti, teraz je nová doba, prišli noví ľudia a preto myslím, že niet dôvodu, aby tento úrad pre minulosť Ružomberka a jeho okolia bol odbúraný a prekladaný znova na miesto, ktoré po stránke komunikačnej aj po iných stránkach nevyhovuje tak, ako vyhovuje Ružomberok.
Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen rady
Šenšel.
p. Šenšel: Slávna Národná rada! Keď by sa nebol ozval kolega Strechay, bol by som mlčal aj ja, ale ako Mikulášan musím Slávnu Slovenskú národnú radu upozorniť, že Lipt. Sv. Mikuláš vždy bol popoluškou. Za Maďarov boli sme panslávi, za prvej Československej republiky boli sme autonomisti, za Slovenskej republiky boli sme luteráni a pre toto nás režim vždy bil, bili v prospech Ružomberka. Konštatujem fakta. Lipt. Sv. Mikuláš od tridsiatich rokoch nedostal sni jednej jedinej školy. Mikuláša do Ružomberka odniesli Župný úrad. Z Mikuláša odniesli do Ružomberka Robotnícku soc. poisťovňu a nám nechali nejakú expozitúru. Keď sa robily krivdy v minulosti, nemôže byť argumentom, aby sa v nich pokračovalo naďalej, naopak, krivd, treba odstraňovať. Som presvedčenia toho, že čo bludné časy odňaly, dnes že to zvrtne doba demokratická, spravodlivá aj proti Mikulášu.
Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže ďalších prihlásených neni,prosím pána referenta o záverečné slovo.
Slávna Slovenská národná rada ! Osnovou tohoto nariadenia skutočne som nechcel vyvolať takú debatu, aká tuná vznikla.My keď sme vypracovali túto osnovu,mali sme na zreteli iba jedno. Účelnosť umiestnení toho ktorého úradu.Na adresu Banskej Bystrice poviem toto: Obvod Zvolen pridelené okresy: Zvolen,Krupina,Banská Štiavnica,Nová Baňa,Kremnica, Turč.Sv .Martin,Banská Bystrica,Brezno n/Hronom a Modrý Kameň, Vážení pánovia ! Už i z tohoto rozčlenenia ráčite vidieť, že Zvolen ako stredisko pre túto cajchovnú službu rozhodne lepšie vyhovuje ako Banská Bystrica, ktorá by ležala exentrický a mala by za sebou iba ten jeden okres Brezno n/Hronom To samé aj u Lipt.Sv.Mikuláša.Lipt.Sv.Mikulášu sú pridelené okresy: Lipt.Sv.Mikuláš,Ružomberok, Dolný Kubín,Námestovo, Trstená,aj Poprad, Spišská Nová Ves,Levoča,Kežmarok,ľubovňa a Spišská
Stará Ves, teda myslím,že rozhodne lepšie bude to sídlo v Liptovskom Svätom Mikuláši, než v Ružomberku, Nechceli sme tým poškodzoval ani tú Banskú Bystricu,ani ten Ružomberok,mali sme na zreteli čisté účelnosť, aby to sídle tej cajchovnej služby hľadalo,pokiaľ možno,stredisko tých okresov,ktoré sú k tomu sídlu pridelené.Pokiaľ sa týka návrhu pána člena Rady Dr. Beharku, súhlasí s tým,aby § 2 bol začlenený ako odsek 2, §-u 1., a odsek 2. §-u 1. aby bol ako § 2,
Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu .Kto je za prijatie osnovy nariadenia tak,ako bola pánom referentom v poslednom znení podaná, len so zmenou formálnou člena Rady pána Dr. Beharku, nech zodvihne ruku.
To znamená 22 hlasov, musí byť prosím ešte raz hlasované.
Kto je za prijatie osnovy nariadenia ako bola čítaná pánom referentom s tým,že ods.2. 1 §-u bude § 2. a 2 § bude odsekom §-u 1., nech zodvihne ruku.
To znamená, že hlasujeme o tom, či doterajšie ciachové úrady v Bystrici a v Ružomberku majú byť zrušené a preložené sídlo do Zvolena a do Mikuláša.
Kto je za to?
14. t.j. menšina.
Kto je za prijatie osnovy nariadenia s tými zmenami ktoré navrhoval pán Zengra, totiž vynechať v 2 §-e slovo v Banskej Bystrici a za zmenu ktorú navrhoval pán Strechay totiž vynechať v 2 §-e slova Ružomberku, nech zodvihne ruku,
Kto je sa ponechanie Ciachového úradu v Banskej Bystrici, nech zodvihne ruku.
20. to je menšina.
Dávam znovu hlasovať o tomto návrhu a prosím pána Dr. Martino-
viča, aby spočítal hlasy.
Kto je sa ponechanie Ciachového úradu v Banskej Bystrici a kto je teda proti tomu, aby tento úrad bol preložený do Zvolena, nech zodvihne ruku.
Prosím ráčte spočítať hlasy.
Kto je za to, aby Ciachový úrad zostal v Ružomberku a nebol
prekladaný do Lipt. Sv. Mikuláša, nech zodvihne ruku. 9, to je menšina. Vyhlasujem osnovu nariadenia, ako bola prečítaná pánom referentom, že sa z 1 §-u ods.2. vypúšťa slovo vo Zvolene, za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročíme k piatemu bodu nášho programu, t. j. k prerokovávajú otázky nariadenia Slovenskej národnej rady o úprave poplatkov iné prehliadky a skúšky parných kotlov a prístrojov,
Ing. Filo: Slávna Slovenská, národná rada! Poplatky za výkony na parných kotloch a prístrojoch doteraz určované boly výnosu Ministerstva splnomocneného pre správu Slovenska č.1./1922 v roku 1922, ktorým boly poplatky za úradný výkon stanovené pôvodným riadením bývalého Uhorského kráľovského ministra č.1.000/17.001 z roku 1901 zvýšené. Od roku 1922 ceny bežných denných potrieb a výrobkov ako aj výška všetkých daní a dávok sa niekoľkonásobne zvýšily, poplatky však zostaly na pôvodnej a starej výške. Ako tu uvedené čice ukazujú, platilo sa do štátne] pokladnice za úradný výkon a parných kotlov a parných prístrojov: Za 25 m2 výhrevnej plechy 20 korún,
do 5 m2 výhrevnej plochy 30 korún, do 10 m2 výhrevnej plochy 40 korún.
- do 25 m2 výhrevne i plochy do 50 korún, do 50 m2 výhrevnej plochy 60 kč rún a do 180 - 200 m2 100 korún a ďalej o 20 korún viac za každých
- 100 m2 výhrevnej plochy. Výška týchto poplatkov, ako aj ich rozčlenenie už nevyhovuje terajšej cenovej hladine a potrebné je, aby boly zvýšené primerane skutočným výdavkom štátnej správy, potrebným na uhradenie kotolného úradného dozoru. Na Slovensku je asi 6. 000 parných kotlov a prí-
- strojov a ročitý príjem štátnej pokladnice za úradné výkony prevedené na týchto bude pri priemernom 100 korunovom poplatku za výkon cca
6 x 100, 000 korún. Na cestovné výdavky 17 skúšobných komisárov parných kotlov, vydá sa ročne priemerne 5. 000. -K x 17, čili 85. 000. -K. Služobné poplatky 17 skúšobných komisárov budú ročne priemerne 30 x 1. 017 510. 000. -K, spolu 595. 000. -K. Keďže pri doterajšej starej výške poplatkumožno odhadnúť ročitý príjem pri priemernej výške za jeden výkon 50 6000. -K, na 300. 000. -K, ešte javí sa v neprospech štátnej pokladnice dostatok 295. 000. -K. U malých parných kotlov do 10 m2 výhrevnej plochy užívaných v malopriemysle a pôdohospodárstve, je terajšie zvýšenie poplatkov nepatrné. Žiadam preto Slávnu Slovensku národnú radu, aby osnovu tohoto nariadenia vzala si za svoju a aby to schválila ako nariadenie Slovenskej národnej rady.
Dr. Lettrich: - Otváram rozpravu o prednesenom, kto sa hlási k -
vu?
Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy v tom zne-
ní, ako bola prečítaná, nech zodvihne ruku !
To je väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročíme k ďalšiemu bodu programu, k prerokovaniu otázky nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorým sa menia niektoré ustanovenia občianskeho súdneho poriadku a nariadenia o pokračovaní, pre ob-
chodnými súdmi.
Prosím pána povereníka Dr. Ivana Štefánika, aby sa ako re-
ferent ujal slova.
Dr. Ivan Štefánik: Slávna Slovenská národná rada ! Nariadením Slovenskej národnej rady čís. 53/1945 Sb. nar. SNR o úprave niektorých trestneprávnych otázok súvisiacich s obnovením česko-slovenského právneho poriadku a o novelizovaní niektorých ustanovení práva procesného, slávna Slovenská národná rada rozšírila pôsobnosť samosudcov vo veciach trestných. Povereníctvo pre pravosúdie tomuto nariadeniu zodpovedné a z dôvodov tých istých, ktoré boly uvedené pre prijatie nariadenia čís. 53 dovoľujem si Vám predložiť návrh nariadenia, ktorým sa menia ustanovenia niektoré občianskeho súdneho poriadku a nariadenia o pokračovaní pred obchodnými súdmi, Nariadenie, ktorým sa rozširuje pôsobnosť samosudcov vo veciach civilných. Text tohto nariadenia je nasledovný: / Text nariadenia je priložený k zápisnici. /
Slávna Slovenská národná rada ! Z týchto dôvodov dovoľujem si navrhnúť, aby ste láskavo túto osnovu prijali ako nariadenie Slovenskej národnej rady.
Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu?
Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu.
Kto je za prijatie osnovy v ton znení, ako bola pánom referentom prednesená, nech zodvihne ruku !
To je väčšina. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročujeme k 7 bodu; t.j. prerokovaniu otázky nariadenia Slovenskej národnej rady o prijímaní advokátov a verejných notárov do svojich služieb. Prosím späť pána povereníka Dr. Štefánika, aby sa ako referent ujal slova,.
Dr. Štefánik: Slávna Slovenská národná rada ! V rade opatrení, ktoré pripravilo Povereníctvo, pre pravosúdie, aby boly odstránená nedostatky súdnictva, zapríčinené nedostatkom sudcov je i nariadenie, ktorého test dovolím si Vám prečítať a prijatie ktorého dovoľujem si Vám doporučovať. Nariadenie o prijímaní advokátov a verejných notárov do súdnych služieb zní
takto: /Text nariadenia pripojený./
Toto nariadenia, slávna Slovenská národná rada, dovoľujem si odôvodniť takt,: /Dôvodová zpráva - priložená./
Slávna Slovanská národná rada ! Dovoľujem si navrhnúť,aby sto podľa dôvodov láskavo prijali návrh nariadenia o prijímaní advokátov a verejných notárov do súdnych služieb, ako nariadenie Slovenskej národnej rady.
Dr.Lettrich: Otváram rozpravu, kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Dr Zibrin.
Dr.Zibrin: Slávna Národná rada ! I keď vítam návrh nariadenia, predsa mi niečo v non chyb ." Je faktom, že ju časové,so sme ho dostali, predtým sme prejednávali o advokátoch a ustálili sme ako sa na organizovať stav advokátsky. Očakával som, že podobné nariadenie dostaneme aj o verejných notároch a že až potom dostaneme tento zákon. Je, fakt, zo veľa našich kolegov sedí dnes v úradoch niesúc ani advokátmi ani úradníkmi a takýmto spôsobom sa táto neurčitosť konečne správne vyriešilo rozhodne v § 1, alebo v novom § poslednou by som žiadal a navrhoval, aby sa určila lehota platnosti tohto nariadenia.Totiž nariadenie toto, ako nám to aj odôvodnil pán povereník, je donosené som časovou núdzou, tá časová núdza za chvílu, sa dva-tri roky, keď budeme mať nový dorast pominie a práve preto, by bolo možno určiť tak ako inde sa určovali,, že nariadenie toto platí tri roky, alebo hneď v prvom paragrafe, môžme to urobiť tak, že advokáta, alebo verejného notára možno prijať do súdnych služieb do troch rokov od platnosti, alebo vyhlásenia tohto nariadenia. S celým nariadením bol ba som spokojný, keby som vedel, že vo verejnom notárstve a advokátstve potom nastane určitý poriadok, ale vie že obidve tieto ustanovizne, žiaľ Bohu ja sám taktiež k nim patrím, nemajú a nerobia si poriadok tak, ako to dnešné naše časy vyžadujú. Vidín, že vo verejne-notárskych kanceláriách, kde jednotlivci boli dávno zbavení vorejno-notárstva, ich bývalí úradníci a funkcionári ďalej úradujú. Vidím, overené tie listiny,
kde je pečať Ďurčanského, alebo Dušeka a pod. Ja myslím, že toto je už predsa tresku veľa. Ak takýmto spôsobom, totiž pôjdeme takto benevolentne v ústrety verejným notárom a advokátom, tak tu by bola potrebná trošičku urýchlená a prísnejšia očista. To isté sen videl u advokát v, kde je to ešte žalostnejšie preto, že sme advokátom, Advokátsku komoru dohromady mysleli tak ako to bolo za bývalej prvej Československej republiky. Minule som sa zaujímal, lebo do 2. júla každý advokát mal byť takzv. preverený, totiž lebo prijatý, zapísaný alebo odmietnutý a čo som zistil, že veru Vám možno nájsť jedno, alebo dve percentá, bývalých advokátov, mimo tých, č. zmizli, alebo sú zaistení, ktorých boli pozbavení, alebo donútení spustiť svoj obvod. Advokáti, ktorých som poznal ako dobrých kerestných socialistov, napr. Švedka, Banskej Bystrici, Bešaniho v Topoľčanoch a taktiež tak Štetkoviča, treba aj v Tukovom procese presláveného a už aj mnou tu spomínaného Paulíčku, ktorý dokonca si má odsedieť čiastku ešte českosloven-
ského trestu, nijak nevidím, že by terajší výbor advokátskej komory bol poctive preveroval. Ale jednoducho ich ponechal tak, kde boli. Nuž takýmto spôsobom myslím, je veľmi zle chápaná ľudová demokracia a spravodlivosť. I keď týchto ľudí snáď nezastihne, Boh vie prečo, Miestny ľudový sud, alebo Okresný ľudový súd, rozhodne aspoň Advokátska komora mohla sa, keď sme ju k tomu zmocnili a bol to výbor menovaný pánom povereníkom, troška na týchto exponentov nacizmu a ľudáctva lepšie pozrieť. Aj keď na tento zákon, alebo na tento návrh budem aj hlasovať, prihováram sa, aby pán povereník týmto pánom na Advokátskej komore trocha lepšie pozrel na prsty a kontroloval to čo dosiaľ urobili. Dr. Lettrich: Slovo má pán podpredseda Dr. Čech, Dr. Čech: Slávna Národná rada: Udalo si posledného roku a politické zmeny najmä tým, že k nám boly pripojené južné územie, obsadené donedávna Maďarskom, spôsobily, že proste potrebujeme mnohokrát v rôznych rezortoch ďalekoviac úradníctva ako doteraz. Nariadenie, ktoré práve teraz prečítal a navrhol pán poveroník Štefánik, je tejto povahy, ktorým chce potrebu v svojom rezor-