Rozpočtový výbor projednal vládní návrh zákona čís. 404, jímž se upravují platové a některé služební poměry vojenských a četnických gážistů, a přijal jej po vysvětlení zpravodaje posl. Vičánka jednomyslně ve znění přijatém branným výborem.

Především bylo vzato na vědomí, že nejde o novou trvalou úpravu platovou, která má býti řešena celkovým moderním a dnešním potřebám odpovídajícím požitkovým zákonem pro všechny státní a civilní veřejné zaměstnance, vojenské i četnické, jímž budou nahrazeny dosud platné požitkové zákony čís. 103 a 104 z roku 1926. Projednávaný vládní návrh zákona je pouze aktem spravedlnosti vůči vojenským a četnickým gážistům, které platově zrovnoprávňuje se zaměstnanci civilními.

Je totiž známo, že platové poměry civilních státních zaměstnanců a zaměstnanců soukromých byly za doby nesvobody postupně upravovány drahotními přídavky, které byly od 1. ledna 1944 započítány i do pensijní základny. V téže době však čs. armáda jako armáda neexistovala. Výjimku tvořilo jen t. zv. vládní vojsko a na Slovensku armáda tak zv. Slovenského státu. Velká většina vojenských gážistu buď odešla za hranice, kde bojovala v našich zahraničních jednotkách, nebo, a to byla převážná část, byla persekvována, pensionována nebo zařazena do t. zv. civilní protektorátní správy.

Po osvobození naší republiky došlo samozřejmě k novému vybudování armády, do níž vstoupily všechny výše uvedené kategorie vojenských gážistů, důstojníků i rotmistrů. U vojenských gážistů, kteří za doby nesvobody vykonávali vojenskou službu, byli povyšováni a jejich platy upravovány, nešlo ve skutečnosti o problémy. Jinak však tomu bylo u gážistů domácích, kteří byli mimo činnou službu, kteří nebyli povyšováni po celou dobu a po nastoupení vojenské služby v nové armádě byli zařazeni v dřívějších hodnostech do systému dnes již zastaralého požitkového zákona č. 103 a č. 104 z roku 1926, podle něhož mnozí během roku odešli po dosažení věkové hranice do výslužby. V těchto případech jde už o skutečné křivdy a tvrdosti, které nelze prostě přehlížet.

Vojenská správa si byla vědoma všech těchto nesrovnalostí a vypracovala již před několika měsíci návrh zákona o prozatímní úpravě platových a některých služebních poměrů vojenských a četnických gážistů, kterým se snaží nejen dosáhnout platové unifikace různých gážistických kategorií, nýbrž i provésti prozatímním řešením platové zrovnoprávnění všech vojenských a četnických gážistů s civilními státními zaměstnanci.

Nebylo to vinou vojenské správy, že vládní návrh zákona mohl být předložen Prozatímnímu Národnímu shromáždění k projednávání až v poslední chvíli.

Branný výbor provedl ve vládní osnově několik důležitých změn, jimiž se dosáhne značného zlepšení hmotných poměrů jednak III. služební třídy důstojníků, důstojníků služeb, namnoze bez středoškolského vzdělání, tím, že se u služného nečiní rozdílu mezi I., II. a III. služební třídou, s výjimkou náslužních přídavků. Dále pak přiznal tak zv. vojenský přídavek, jejž pobírali dosud jen důstojníci, i vojenským četnickým gážistům mimo služební třídy. Rozpočtový výbor uvítal toto opatření jako dobrý sociální čin.

Dále vyřešil branný výbor i platové poměry vojenských gážistů v záloze, povolaných k činné službě jakéhokoli druhu, tím, že je celkem v takových případech zrovnoprávnil s aktivními vojenskými gážisty. Nutno zde zdůraznit, že dosavadní disparita mezi dosavadními skupinami důstojníků, zejména za branné pohotovosti státu a částečně i po jejím zrušení, byla předmětem velmi četných a plně oprávněných stížností záložních důstojníků, zvláště pak těch, kteří v civilním povolání byli soukromými zaměstnanci. I tuto změnu, diktovanou sociálním zřetelem, vzal rozpočtový výbor na vědomí.

Rozpočtový výbor po dokonalé úvaze zjistil, že navrhovaný vládní návrh v úpravě branného výboru je nezbytným unifikačním opatřením, že v široké míře sleduje cíle sociální spravedlnosti - zejména pro vojenské gážisty nejnižších kategorií důstojníků, rotmistrů a četnických gážistů - že je to úprava zatímní a že zvýšení osobních nákladů tím vzniklé bylo již z největší části pojato do řádného rozpočtu ministerstva národní obrany pro tento rozpočtový rok, a proto schválil tento vládní návrh ve znění přijatém branným výborem.

Jménem rozpočtového výboru dovoluji si doporučit, aby Prozatímní Národní shromáždění schválilo návrh zákona, jímž se zatímně upravují platové a některé služební poměry vojenských a četnických gážistů, v tomto pozměněném znění.

Současně doporučuji k přijetí i resoluci branného výboru, schválenou i výborem rozpočtovým. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájím proto rozpravu.

Přihlášeni jsou pp. posl. dr Zibrín a posl. Bartoš.

Uděluji slovo prvnímu řečníku, jímž je p. posl. dr Zibrín.

Posl. dr Zibrín: Vážená snemovňa!

My poslanci demokratickej strany sme veľmi radi, že tento zákon teraz odhlasujeme, lebo sme to boli my, ktorí sme v brannom výbore stále poukazovali na neutešené pomery pri starých platových stupniciach, hlavne v nižších hodnostných triedach. Tu nám svorne pomáhali aj druhí kolegovia, hlavne kolegovia Slováci v tom, aby sme presvedčili príslušných činiteľov, že nemáme dostatočný dorast - čo je veľkou chybou hlavne pre nás Slovákov - v československej armáde. Je všeobecne známe, ako sme na začiatku poukazovali, že stav slovenského tak nižšieho, ako aj vyššieho dôstojníctva je veľmi úbohý a že Ministerstvo nár. obrany dostatočne nerešpektuje potreby správneho percentuálneho zastúpenia Slovákov v československej armáde. Práve preto s najväčšou radosťou odhlasovávame tento zákon, ale neráčte sa nahnevať, keď pri labutej reči v tomto parlamente som nútený konštatovať, že od tých dôb, čo sme prvý raz poukazovali na chyby v organizácii československej armády - hlavne co do pomeru Slovákov a Čechov - trebars uplynulo pekné pracovné obdobie tejto váženej snemovne, predsa reči naše ako keby boly vyznely do prázdna. Nevideli sme žiadnu väčšiu snahu, aby Ministerstvo nár. obrany všelijaké naše propozície, všelijaké naše požiadavky - hovoril by som - s dobrou vôľou bolo vypracovávalo, aby si ich bolo povšimlo a aby bolo urobilo nápravu.

Mimo ťažké otázky pomeru Čechov a Slovákov čo do percentuálneho zastúpenia ešte aj iné otázky, ktoré Slovákov všeobecne zaujímajú, neboly dodnes vyriešené. Sú to otázky také, na ktoré dnes dopláca už dlhú dobu drobný slovenský ľud. Je to otázka právneho nástupcu po slovenskej armáde. Slovenská armáda v poslednej dobe hodne rekvírovala, tá armáda tzv. bábkového Slovenského štátu. Za rekvizície maďarských, nemeckých a rumunských vojsk platíme, kým za to, čo ostala dlžna slovenská armáda, nemá kto platiť, lebo je určený právny nástupca. Niekedy dokonca smiešne a groteskné odpovede Ministerstva nár. obrany na jednotlivé žiadosti, že vec patrí pred haagský súd sú direktne výsmechom demokracie. Či ten malý roľník, ktorému vzali seno alebo slamu, či ten malý živnostník, ktorému sobrali auto, má možnosť ísť pred haagský medzinárodný súd? Koľko aut zo Slovenska ustupujúcej armády evakuovalo do Čiech! Tieto autá zo Slovenska pochádzajúce ešte aj dnes bežia v zemiach českých, a veľmi často sú užívané armádou, trebárs je všeobecne známe, že percentuálny počet aut v Čechách a na Slovensku je v prospech českých zemí 7, 8 až 9násobný. Také veci Ministerstvo nár. obrany, trebárs už rok funguje v Prahe, predsa nevedelo vyriešiť a príslušné žiadosti, príslušné návrhy či poslancov, či samého oblastného veliteľstva z Bratislavy nie sú povšimnuté. Takým spôsobom sa stáva, že všetko obyvateľstvo Slovenska trpí len preto, že Ministerstvo nár. obrany tieto sťažnosti nechce vybavovať nijakým spôsobom.

Mimo týchto našich sťažností máme dosť sťažností čo do prijímania a povyšovania rotmajstrov, čo do povyšovania dôstojníkov, čo do doplňovania dôstojníckeho sboru. A v tom ohľade naväzujem na to, čo som už včera naznačil, že Ministerstvo národnej obrany nie je vstave alebo nechce dostatočne akceptovať význam slovenského národného povstania, trebárs celý svet uznával heroický čin našich povstalcov ako jedinečný prejav za tejto vojny, ako niečo tak heroického, čo sa nikdy tak spontánne, tak všenárodne neprejavilo. Je nesporné, že slovenské národné povstanie bolo základným pilierom pre utvorenie Československej republiky. Prirodzeným dôsledkom tohto povstania bolo utvorenie košického vládneho programu, ktorý bol sostavený so súhlasom všetkých politických strán Národného frontu Čechov a Slovákov. Je treba, aby veci, týkajúce sa našej novej armády, začaly sa riešiť konečne tak, ako je to sľúbene v košickom vládnom programe. Keď sa vedelo sľubovať, keď sme všetci armádu najviac potrebovali, je treba dať tejto armáde to, čo jej patrí, obzvlášť aspoň to, čo jej bolo sľúbené.

V tejto súvislosti poukazujem znova na oprávnené požiadavky príslušníkov armády slovenskej národnosti a shrnujem ich do tých to bodov. Slovenské národné povstanie nie je ani dnes ešte hodnotené tak, ako v ňom jeho účastníci bojovali a trpeli. U dôstojníkov a rotmajstrov, ktorí sa povstania zúčastnili, nebol význam tohto povstania dosiaľ patričným povýšením zhodnotený. Pán štátny tajomník síce v novinách verejne publikoval m. r., že zaslúžili dôstojníci a rotmajstri slovenskej národnosti, ktorí sa zúčastnili slovenského národného povstania, boli povýšení o dva, lebo aj o tri stupne. Toto jeho prehlásenie, ako som zistil, týkalo sa len niekoľko málo jednotlivcov, aby som povedal, jeho známych jednotlivcov. Avšak väčšina dôstojníkov, na bedrách ktorých spočívala váha úspešného vedenia boja vo slovenskom národnom povstaní, nebola odmenená za svoje bojové činy, ale bola väčšinou povýšená len normálne do hodnosti, ktorú by boli bývali získali aj v bývalej armáde lebo hocijakej armáde v tom istom čase, prípadne aj skôr. Ako taký smutný prípad uvádzam: dôstojníci povýšení na nadporučíkov 1. januára 1940 a teraz nami prevzatí boli povýšení na kapitánov po troch rokoch. Totiž boli by povýšení 1. januára 1945 aj beztoho, že sa zúčastnili slovenského národného povstania. Títo dôstojníci, hoci vykonali veľmi mnoho k úspešnému prevedeniu povstania, boli povýšení na kapitánov až 1. augusta 1945, teda o 7-8 mesiacov neskôr než za normálnych okolností. Kde je teda tá vyhlasovaná odmena za slovenské národné povstanie? Vidím krivdu 7-8mesačného neskoršieho povyšovania a zhoršeného poradia len preto, že bolo slovenské národné povstanie, a normálne povýšenie k 1. januáru 1945 nemohlo byť prevedené. Táto bolesť sa netýka len spomenutých nadporučíkov. Ale takto by som mohol preberať všetky hodnosti a takým spôsobom by som mohol dokazovať, že veľmi zaslúžilí a verní dôstojníci a rotmajstri slovenského národného povstania a dôstojníckeho sboru našej armády sú ukrivdení. Títo dôstojníci a rotmajstri, čo aj morálne mali tú odmenu, že za splnenie svojej národnej povinnosti získali pre národ slobodu, zaistenú Československú republiku, keď však vidia hromadné a veľkorysé povyšovanie nižších dôstojníkov českej národnosti, isto sú tým dotknutí. Mohol by som citovať vestník č. 18, 25, 26, 27, 45, 46, 47, 58, 69 a konečne kilové spisy vestníku 68 z m. r. a 10. 26, 38, 40 z m. r., ktorými boli povýšení o dve až tri hodnosti ich českí kolegovia, pri tom mnohí s neporovnateľne menšími zásluhami za obnovenie republiky; veď nemohli sa zúčastniť povstania, štyrmesačného urputného boja v slovenských horách. Práve preto títo Slováci právom sa dožadujú, aby ich práca bola zhodnotená aspoň v tom pomere, ako je tomu u bratov Čechov. Nežiadame žiadne extra kabáty, žiadame len dodržovať to, že čo sa v Čechách počíta za zásluhu a čo sa potom aj záslužno odmení, aby sa odmenilo aj účastníkom slovenského národného povstania, lebo u tých slovenských dôstojníkov, ktorí boli verní a ktorí si to isto svojím chovaním alebo prácou v podzemí zaslúžili. (Potlesk.)

I keď sa títo naši ľudia nedožadajú, hoci by mali na to právo, povýšenia v takom rozsahu, ako bolo prevedené u príslušníkov zahraničných jednotiek, predsa len poukazujem na mnohé prípady, kde dnešní vyšší dôstojníci boli ešte v auguste 1945 poručíkmi, a teraz so zpätnou platnosťou sa stali štábnymi kapitánmi. Takéto prípady sa staly len v Čechách, na Slovensku mi nie je známy ani jeden. Naproti tomu vo vestníku osobnom z 20. apríla 1946 je podobných prípadov viac. Z toho vyplýva, že za 1-3 mesiace mnohí boli povýšení až o 3, ostatní o 2 hodnosti. Toto povýšenie sa previedlo síce na základe dekrétu prezidenta republiky o odčinení krívd renomináciou, tým však neporovonateľne predbehli dôstojníkov slovenskej národnosti, ktorí za svoje vynikajúce činy vo slovenskom národnom povstaní neboli povýšením zhodnotení. Predsa nie je mysliteľné, aby na podklade tohoto dekrétu ten, ktorý nevykonával vojenskú službu a nemá 6 mesiacov odbojovej efektívnej činnosti vo slovenskom národnom povstaní lebo iných 6 mesiacov boja, predbehol na podklade dekrétu tzv. renomináciou tých Slovákov, ktorí túto bojovú činnosť majú za sebou. Pri hromadnom povyšovaní nižších dôstojníkov českej národnosti robila sa Slovákom taktiež krivda, lebo pozdejšie menovaní dôstojníci českej národnosti dostali poradie o jeden deň staršie, poradie predchádzajúce o jeden deň povýšenie a menovanie slovenských dôstojníkov, a takým spôsobom sa stali v poradí staršími, teda predchádzajú slovenských dôstojníkov. Toto jednodňové preterovanie slovenských dôstojníkov musíme uznať za zlomyseľné jednanie osobného oddelenia Ministerstva národnej obrany, a boli by sme veľmi šťastní, keby v Ministerstve národnej obrany v osobnom oddelení prestal duch Piccadilly, duch Londýna, kde slovenskí vojaci a slovenskí dôstojníci boli odstrkovaní, kde sa nič iného nerobilo, ako z chybičky ako blchy sa robil elefant len preto, aby slovenskí dôstojníci išli do pozadia. A tak sa stalo, že zahraničná armáda zo Západu zďaleka nemá také percento slovenských dôstojníkov ako zahraničná armáda z Východu. Naozaj v tomto ohľade by sme už raz mohli vyrovnať tieto účty. (Hlas: Tak je!)

V rámci hromadného povyšovania českých aj slovenských dôstojníkov maly byť predložené určité návrhy. Tieto však boly vrátené. Stalo sa tak minulý mesiac: všetky slovenské veci boly vrátené vzhľadom vraj na prevedenú renomináciu. Renominácia sa ale nevzťahuje na Slovákov? Tak prečo boly tieto slovenské návrhy vrátené? Mám taký dojem, že sa úmyselne našiel dôvod, aby Slováci boli zase poškodení. Povyšovanie do vyšších hodností prevádza sa väčšinou výberom. Neviem síce, ako sa tento výber bude prevádzať, som však toho názoru, že keď napr. bol povýšený dôstojník českej národnosti zo zahraničnej armády, ktorý bol ešte v r. 1943 čatárom-aspirantom alebo dokonca rotným, mohol by som i mená povedať, je to vestník č. 20, str. 173 - teda prosím, títo pred troma rokmi poddôstojníci dnes sú podplukovníkmi a dokonca majú návrh na plukovnícku hodnosť. Takúto závratnú kariéru neurobil ani jeden z hrdinov slovenského národného povstania, ani jeden zo Slovákov hrdinskej zahraničnej armády. Jednako veľmi často sa poukazuje, že údajne Slováci robili také a onaké kariéry. Podobné salto mortale sa naozaj ani u jedného nevyskytlo - takáto dobroprajnosť nebola ani jednému Slovákovi preukázaná.

Čo sa týka zastúpenia Slovákov na Ministerstve národnej obrany a v hlavnom štábe a v iných ústredných inštitúciach, uvádzam nasledovné: Pokiaľ je mi známe, po príchode Ministerstva národnej obrany a hlavného štábu z Košíc do Prahy len asi 11 významnejších prednostenských miest bolo obsadené dôstojníkmi slovenskej národnosti, čo bolo nepatrné zastúpenie na týchto zodpovedných miestach. Čakali sme, že sa toto zastúpenie postupom času vo smysle košického vládneho programu zvýši. Musím však konštatovať, že sa v tom nielen nezjednala náprava, ba odišli z týchto miest už 4 dôstojníci slovenskej národnosti, bez toho, aby boli zasa Slovákmi nahradení v poslednom čase je známe, že opätovne prichádza k takému pre Slovákov krivému kroku, lebo miesto schopného, dobrého slovenského dôstojníka, podplukovníka dr Darvaša s dlhou praxou vo svojom odbore, prichádza na jeho miesto podplukovník Škvařil, a starší plukovník Slovák dr Paškan je zanedbávaný, takže opätovne Slováci strácajú jednu pozíciu v Ministerstve národnej obrany, hoci ich zďaleka nemáme toľko, koľko by nám ich patrilo. Mohol by som ďalšie podobné kroky a plány, ktoré sa chystajú, prezradiť. Nechcem ale predbiehať tomu, čo nás čeká. Apelujem na Ministerstvo národnej obrany, aby sa podobných chybných krokov varovalo.

Ďalšou krivdou je, že sa konečne nevyrieši otázka bývalých vojenských akademikov z roku 1944. Nechcem tu hájiť tých, ktorí tam prišli na podklade ľudáckych a gardistických protekcií prosím, tých vyhodiť! Ale je predsa len nemožné, že ešte aj dnes slúži z nich 80 Slovákov ako poddôstojníkov, ktorých pomer k armáde sa nerieši, buď nech ich prepustia ako nespoľahlivých, ale oni ich držia ako spoľahlivých a nechajú ich ďalej slúžiť a takto už slúžia rok. Okrem toho títo chlapci bojovali, tak prosím, nech sa im dôstojnícka hodnosť upraví, lebo predsa len nie je možné tých 80 mladíkov nechať bez povšimnutia, keď inde sa dôstojníci urýchlene robia, poddôstojníci na dôstojníkov sa povyšujú, ale u tých 80 zostáva to stáť. Prosím, ešte raz prizvukujem, za žiadneho nehovorím, ktorý tam prišiel s gardistickou legitimáciou a protekciou, tí nepatria do armády, ale to čo je tam zdravé, to si chceme ponechať a prosím nech tí dostanú po 1 a ¹/₂ ročnej dobe to, čo im patrí.

O nič lepšie to nie je s menovaním rotmajstrov dôstojníkmi. Ako ráčite vedieť, Ministerstvo národnej obrany vyzýva rotmajstrov, aby si podali prihlášky k odborným skúškam, po absolvovaní ktorých by boli menovaní dôstojníkmi. Stanoveným podmienkam vyhovelo žiaľbohu malé percento rotmajstrov Slovákov, pretože je predpísaná veľmi dlhá doba v rotmajstrovskom stave. Treba zhodnotiť, či 6 rokov strávených mimo armádu v českých zemiach je dôležitejšie pre armádu ako kratšia doba, ktorú rotmajstri Slováci strávili vo vojenskej službe za vojny a aj teraz minulý rok, keď Slováci mohli bojovať od východnej fronty až po Prahu, kým tí českí rotmajstri boli v civilných službách. Rotmajstri Slováci, ktorí si vo februári t. r. podali prihlášku k odborným skúškam, dosiaľ k nim neboli povolaní, zatiaľ čo v jednom vestníku r. 1946 je menované na dôstojníkov 100 rotmajstrov českej národnosti. Tým sa zaplní systemizovaný počet a potom menovanie rotmajstrov-Slovákov sa jednoducho zamieta s poznámkou, že nemôžu byť menovaní, lebo by boli nad systemizovaný počet. Takto sa to vyhovára, hoci systemizácia dosiaľ prevedená nie je.