Tu prízvukovanie, že slovenský štát sa zrodil bez krviprelievania a fakt, že za šesť rokov na Slovensku iste v dôsledku Božieho požehnania nebol násilne vyhasnutý ani jeden ľudský život - tam už aj púhy pokus o zničenie slovenského štátu znamenal potoky nevinnej krvi.
Tu slovenskí biskupi, Blaha, Kmeťko, Vojtaššák, Jantausch, Čársky, Buzalka a Škrábik - tak sú podpísaní -, sami osvedčení národovci, prizerajú na budovateľskú prácu národa a na jeho krásny duševný rozkvet - tam sa cynicky kochajú v nesmyselnom rúcaní všetkého, čo si národ z vlastných mozoľov vytvoril.
Na ktorej strane je svedomie čisté a spokojné, to je ľahko posúdiť.
A podobne sa osvedčilo aj slovenské evanjelictvo. Senior Ľudovít Šenšel v Cirkevných listoch 31. marca 1939 prízvukuje síce, že slovenské evanjelictvo na základe žilinskej dohody stavia sa proti ďalšiemu trhaniu federatívnej republiky Slovákov, Čechov a karpatských Ukrajincov, ale preto sa v mene evanjelikov osvedčuje takto:
"Teraz však, keď samostatný slovenský štát stal sa skutkom, slovenské evanjelictvo stavia sa bez akejkoľvek výhrady na jeho pôdu.
Robí to vo vedomí, že osudy národov sú v rukách Božej Prozreteľnosti a že teda aj skutočnosť slovenského štátu stala sa z vôle Boha všetkých národov, ktorý veliké veci učinil s malým národom slovenským.
Veď nebol by to Slovák - tobôž Slovák evanjelik - ktorý by sa netešil najvyššiemu prejavu národného života: samostatnému slobodnému štátu slovenskému.
Nebol by to Slovák - tobôž Slovák evanjelik - ktorý by zo všetkých svojich síl od Boha mu daných nechcel pracovať na udržaní a zveľadení možností, poskytovaných suverénnym slovenským štátom."
Čisté svedomie slovenského Snemu je teda overené aj s tejto strany. Ba čo viac, práve Evanjelické listy uspokojujú aj v inom smere naše svedomie, a to v tom smere, že sme slovenskému štátu zabezpečili blahovôľu a pomoc nemeckú. To je vzácne pre nás preto, lebo najmä vo spojitosti s poslednými udalosťami sa zdalo, akoby mnohí zneužívali svoju príslušnosť k evanjelickej cirkvi, a v mene slovenských evanjelikov šírili protinemeckú náladu. Cirkevné listy, takto časopis venovaný záujmom cirkvi evanjelickej na Slovensku, ešte za autonómie Slovenska 23. decembra 1938 priniesol pozoruhodný článok, v ktorom je podrobená dôkladnej kritike politika Dr. Eduarda Beneša, a to nielen z evanjelického cirkevno-politického, ale aj zo štátneho stanoviska, článok sa zaoberá s katastrofou bývalej ČSR a hľadá hlavného vinníka. Citujem doslovne:
"Zodpovednosť za našu katastrofu padá v prvom rade na našu nešťastnú zahraničnú politiku, - a keďže celých 20 rokov v nej rozhodoval Dr. Eduard Beneš, zodpovednosť padá na neho. Jeho osoba, jeho ľavičiarska orientácia znemožnila dohodu s mocným nemeckým susedom.., Socialistická orientácia reprezentovaná Benešom vyvolala nepriateľstvo proti nám nielen v Nemecku, ale aj v Itálii a vyvolávala odpor aj v našich malodohodových spojencoch. Všetky iné štáty, hovoria Cirkevné listy, malý lepšiu zahraničnú politiku, vedely sa dohodnúť s Nemeckom, iba naša Benešom riadená zahraničná politika nie. Hitler vo svojej norimberskej reči zreteľne vyhlásil: Tu stoja dvaja muži proti sebe: Beneš a ja... Najväčšia chyba bola v tom - pokračuje článok -, že sa pripustilo k otvorenému konfliktu medzi nami a Nemeckom. Preto najväčšiu vinu nesú tí, ktorí tento konflikt vyvolali. Až potom možno hovoriť o vine našich spojencov, Francie a Ruska, ktorí nás: opustili. Ale aj v tom nesie vinu naša zahraničná politika, keďže sa spoliehala na týchto spojencov. Veď toľko ráz sme boli upozornení, že Francia nám nepôjde na pomoc a tak ani Rusko a Anglia. Avšak Beneš nedbal týchto upozornení. On mal vždy "svoj plán". Ten. mu bol viac, než skutočnosť. Teraz vidíme, kam nás priviedol jeho plán."
Hľa, slávny Snem, tento názor, hlásaný v tých evanjelických kruhoch, ktoré sa kriticky dívaly na všetky okolnosti, medzi ktorými sa rodil slovenský štát, dáva nám dostatočnú záruku k tomu, že slovenský Snem konal štátnickou múdrosťou, keď súhlasil nielen s nemeckou spoluprácou, ale aj s nemeckou garanciou.
Ten istý článok v Cirkevných listoch zazlieva českomoravským evanjelikom, že po Benešovom príklade až bigotne boli orientovaní socialisticky, kdežto, vraj, evanjelikom na Slovensku socializmus bol cudzí pre svoje protináboženské tendencie. Veď pre sociálnu spravodlivosť možno pracovať aj mimo socialistickej strany, - tak hovorí článok Cirkevných listov, ba niekedy ešte lepšie.
Slávny Snem!
Ak metódy, s akými chceli a chcú zničiť štát slovenský, teraz pripisujú Benešovi, tak táto ostrá kritika musí tieto metódy učiniť nesympatickými nielen v očiach katolíkov ale aj evanjelikov už aj preto, lebo tieto metódy stoja v službách takého socializmu, ktorý má protináboženské tendencie.
Smer slovenského Snemu vyrastal z tradícií ľudáckych, z tradícií kresťanských a preto sociálnu otázku svojimi zákonmi tiež riešil po kresťansky a nie podľa bezbožného socializmu. V tomto je svedomie slovenského Snemu tiež čisté a isté. Slovenskí ľudia netiahli do hôr preto, aby sa tu riešily veci proti náboženstvu a proti Cirkvi, ale preto lebo sa im nahovorilo, že je v nebezpečí ten štát slovenský, ktorý v duchu národa spravoval sa v prvom rade Božími zákonmi a mal kladný pomer k viere kresťanskej.
My sociálnu otázku sme sa usilovali riešiť na pôde parlamentu podľa zásad pápežských encyklík a s výsledkami môžeme byť spokojní. Tieto zásady vylučujú všetky krajné riešenia, a najmä také, ktoré smerujú aj proti náboženstvu.
Slovenský Snem sa nemusí hanbiť ani za svoju cirkevnú politiku, ktorá sa spravovala v úplnej shode s cirkevnými vrchnosťami, najmä na poli školskom a na poli zaopatrenia duchovných.
Vôbec za päť rokov sa tu v parlamente vytvorilo zdravé ovzdušie, ktoré našlo na riešenie všetkých verejných otázok zvláštne slovenské smernice, ktoré vyhovovaly jednak duchu národnému, jednak kresťanskému. A najhlbší smysel jestvovania slovenského štátu javil sa práve v tomto ovzduší, v ktorom sa každému Slovákovi zaistila existencia bez toho, žeby to bolo na ujmu národných alebo náboženských tradícií Slovenska. Áno, svedomie slovenského parlamentu je v tomto ohľade nielen čisté, ale aj podložené sebavedomím dobre vykonanej práce.
No, toto svedomie dostalo v týchto dňoch zadosťučinenie aj z takej strany, z ktorej sme to mohli najmenej očakávať, zo slovenskej emigrácie.
Anglický týždenník "The Tablet" uverejnil článok Dr. Štefana Osuského, bývalého vyslanca ČSR v Paríži, a to dňa 27. septembra 1944, teda celkom čerstvý článok. Dr. Osušky píše: "Je poľutovania hodné, že československej emigrantskej vláde v Londýne nepodarilo sa dať Slovákom doma kongeniálnych vodcov. To znamená, že nie aspoň tak múdrych ako sú naši vodcovia. Je dosť podivné, hovorí Osušky, že londýnska vláda myslela, že to, čo Slováci najviac potrebujú, aby zachránili svoje duše, by bolo odpykanie za svoju t. zv. "zradu" republiky a že zárukou nemožnosti opakovania novej zrady v obnovenej ČSR je ešte väčšie obmedzenie slovenskej slobody. Pre tento cieľ tak píše Dr. Osušky, - londýnska československá vláda dňa 30. júna 1943 vydala slávnostné vyhlásenie, podpísané všetkými členmi vlády a vysielané londýnskym rozhlasom 10. novembra a 12. júla 1943, Podľa úradného komentára daného londýnskej tlačovej asociácii (London Press Association) 12. júla 1943 "vláda sa dohodla o vysielaní londýnskym rozhlasom vyhlásenia, podľa ktorého Slovensku nebude poskytnutá politická autonómia."
Dr. Osuský zatracuje toto vyhlásenie, lebo vraj je jasné, že ono bolo zlou spojeneckou politikou. Naopak, píše Dr. Osuský, "pokladal by som za účinnú spojeneckú vojnovú politiku, keby spojenci poskytli Slovákom nádej na uskutočnenie ich zákonitých národných ašpirácií."
Ako z článku Dr. Osuského vysvitá, on má o tom vedomosti, že ľudia, ktorí hocakým spôsobom sa dostali do septembrového povstania, boli vlastne prívržencami Slovenska, ako úplne nezávislej republiky.
Hľa, slávny Snem, my sme uskutočnili roku 1939 onú zákonitú národnú ašpiráciu slovenského národa, ktorej iba nádej by mali podľa Dr. Osuského prízvukovať spojenci, aby sa približovali ku slovenskej duši, Len slobodný slovenský štát môže celkom vyhovieť týmto ašpiráciám.
Ináč Osuského článok je pre nás aj s inej stránky poučný. Osuský pokladá postoj Slovákov teda aj postoj Snemu z roku 1939 za zradu bývalej ČSR, ale konštatuje, že táto zrada nie je pôvodnou vinou, lebo ČSR zradili vlastne pražskí ochrancovia ústavy vtedy, keď protiústavné dali súhlas k rozčleneniu republiky. Preto vraj ani gen. Viest nebol považoval za vlasteneckú chybu prijatie hodnosti generálneho inšpektora slovenskej armády v samostatnej republike slovenskej.
Slávny Snem!
My sme nie odkázaní na to, aby sme mali absolúciu pre seba pre akési domnelé previnenie, ale je nám vzácne, že i naši odporcovia musia priznať čistotu našich úmyslov a tak potvrdiť nás vo vedomí statočného národného svedomia.
Avšak tým bolestnejšie sa nás všetkých dotkly náznaky, ktoré sa ukazovaly v bezohľadnej praxi bansko-bystrických povstalcov, že totiž oní to odpykanie Slovákov berú vážne a svojimi súdmi a činmi sa usilovali odmlčať a zastrašiť tých našich najlepších a najsvedomitejších národných pracovníkov.
Zjavné sú nám miliardové škody, ktoré zapríčinila táto revolúcia, ale ešte zjavnejšie začínajú nám byť ešte väčšie škody na rozbitých dušiach, ktoré sa ťažko vzpamätajú z ovzdušia posledných dvoch mesiacov. V tomto ovzduší ich otravovala zdanlivá myšlienka, že je hriechom pracovať za národ, je zločinom obetovať za vlasť, je previnením slúžiť verejnosti, lebo hľa, tí najlepší musia toto všetko odpykať,
My za šesť rokov naopak pre sjednotenie národa neopovážili sme sa ukrivdiť ani tomu najzatvrdilejšiemu odporcovi nášmu, všetko sme sa usilovali hladko vybaviť, každého si získať len aby sme apriori vylúčili v budúcnosti každú možnosť a každý mravný titul k tomu, aby musel byť výkvet národa z púhej politickej pomsty odstránený a zničený.
No darmo je, ide tu o obrovské rozdiely vo svetonázorovom a mravnom postoji medzi nami a medzi tamtými. Tých šesť rokov nám nestačilo, aby sme odstránili vplyvy a výchovu predošlých dvadsať rokov. V mnohých prípadoch práve oné statky a možnosti, ktoré poskytoval jednotlivcom vo svojej veľkodušnosti slovenský štát, daly do rúk našim národným odporcom zbrane proti nám.
Preto sa tu i tam ozvala i taká námietka, že v súvise s udalosťami na Slovensku zlyhala kresťanská morálka pre svoju mäkkosť, zlyhal náboženský svetový názor Slovákov, zlyhal katolicizmus...
Slávny Snem!
Iste politická a štátnická múdrosť má po ruke rozličné prostriedky, ktoré sa menia nielen podľa potreby ale aj podľa skúsenosti. No, doteraz nezlyhal nijaký spôsob vládnutia na svete, ktorý spôsob sa spravoval zásadami kresťanstva, najmä zásadami onej najvyššej duchovnej moci, ktorá nám dala na naše štátne počínanie svoje požehnanie.
O pravých príčinách nedávnych udalostí na Slovensku bude súdiť triezvejšie odstup času. My si teraz len jedno musíme veľmi silno, až fanaticky uvedomiť: to, že sme doteraz konali s čistým úmyslom a s čistým národným svedomím, a preto nielen že môžeme, ale musíme sa držať aj naďalej tej istej línie, na ktorú sme položili svoj štát v tej chvíli, keď sa k nemu hlásil celý oduševnený národ slovenský. Nedali sme sa odsotiť s tejto cesty vtedy, keď išiel proti nám nápor zvonka, a nedáme sa od neho odvrátiť ani teraz, keď sa nápor dostal medzi naše rady.
Kto má čisté svedomie, ten je spokojný, lebo je presvedčený, že slúžil pravde, a preto nebojácky očakáva súd dejín, ten nemusí naprávať chyby okolo seba takými prostriedkami, ktoré by rúcaly jeho vlastné pevné zásady.
Svojich osvedčených zásad sa budeme držať aj tu v slovenskom Sneme, Doteraz sme hlásali, že národných pracovníkov treba odmeňovať, lebo tak to káže morálka. Taká odmena bola veľkým vyznačením. Nedávne udalosti nás naučily, že národní pracovníci musia byť v danom prípade pripravení aj na to, že za ich prácu a obetavosť môžu byť aj prenasledovaní, týraní a ničení. Takúto stálu pripravenosť nám káže vyššia morálka, a takto pripravený človek nosí v srdci svojom ešte vyššie vyznamenanie, A bez pochybnosti najvyššiu morálku preukazuje a najvyššie vyznamenanie si zasluhuje vojak, ktorý za svoju vlasť ide aj do smrti.
Slávny Snem!
Nás všetkých pasujú tieto časy na rytierov zodpovednosti a na vojakov národa.
Slovenský parlamentárny život je suverénnym prejavom slobodného národa v slobodnom štáte. Ako sme ho doteraz žili s čistým svedomím, budeme ho žiť aj naďalej po tých najťažších otrasoch vojnových dejín. Neopustíme túto pozíciu povinnosti, práce a cti, neopustíme svoje najvyššie mravné hodnoty, ktoré nám chcely dni a týždne nešťastia vyraziť z rúk. Stávame sa nielen pracovníkmi, ale aj bojovníkmi, vojakmi týchto hodnôt. Tieto hodnoty sú: Boh a národ!
Odporúčam, aby Snem vládny návrh zákona prijal. (Hlučný potlesk. Poslanec Čarnogurský: Teraz by mala vláda povedať o udalostiach na východnom Slovensku. Tam sa stáva tragédia, proti ktorej doterajšie udalosti sú ničím.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Prosím, pán poslanec, máte možnosť prihlásiť sa o slovo a hovoriť na parlamentnej tribúne a nie v lavici.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Hancko.
Zpravodajca Hancko:
Zriekam sa slova.
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia ustanovenia zákona o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má tri články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Hancko: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru o darovaní budovy bývalého štátneho gymnázia a telocvične v Ružomberku.
Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Prezídium Ministerstva financií predložilo návrh Ministerstva dopravy a verejných prác na darovanie, resp. bezplatné prenechanie štátnych nehnuteľností v Ružomberku vo výmere 935 štvorcových metrov obci Ružomberku. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil.)
Mesto Ružomberok uchádza sa vlastne o vrátenie budov s priľahlým pozemkom, ktoré darovalo štátu roku 1928 pre ciele štátneho reálneho gymnázia. Budovy sa teraz už nepoužívajú, lebo gymnázium bolo umiestené v novostavbe.
Úsporný a kontrolný výbor vyslovil súhlas s darovaním nehnuteľnosti a Najvyšší kontrolný dvor zaujal k veci tiež kladné stanovisko.
Rozpočtový výbor konštatoval, že nehnuteľnosti boly darované štátu len pre ciele štátneho gymnázia. Tento cieľ pominul, je preto žiadosť mesta odôvodnená. Budovy sú vo veľmi zlom stave, nepoužívajú sa a štát nemieni ich reštaurovať. Mesto hodlá v nich umiestiť priemyselnú školu textilnú a papiernickú.
Z týchto dôvodov navrhuje rozpočtový výbor slávnemu Snemu, aby vyslovil súhlas s darovaním nehnuteľnosti prijatím návrhu usnesenia, ktorý nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Pán poslanec Hollý ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal osnovu usnesenia, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru o darovaní pozemku Štátnej nemocnice v Topoľčanoch na zriadenie asfaltového chodníka.
Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Prezídium Ministerstva financií predložilo návrh Ministerstva dopravy a verejných prác na bezplatné odstúpenie štátnej nehnuteľnosti obci Topoľčanom na zriadenie asfaltového chodníka vo výmere 90 m2.
V roku 1939 Slovenská krajina prepustila zadarmo časť pozemku Krajinskej verejnej nemocnice v Topoľčanoch vo výmere 36 m2 obci Topoľčany na zriadenie asfaltového chodníka s podmienkou, že obec Topoľčany na svoj náklad preloží terajší nemocničný plot do novej regulačnej čiary. Obec túto podmienku splnila, ale pri vyhotovení geometrického plánu sa ukázalo, že na zriadenie chodníka je potrebný pozemok vo výmere 90 m3 a nie vo výmere 36 m2. Majetok Slovenskej krajiny prešiel podľa § 78 zákona č. 190/ 1939 Sl. z. do vlastníctva štátu, preto požaduje obec od štátu, aby súhlasil s odstúpením pozemku vo väčšej výmere, než bolo pôvodne povolené.
Rozpočtový výbor konštatujúc, že aj úsporný a kontrolný výbor, ako aj Najvyšší kontrolný dvor zaujaly k veci kladné stanovisko, navrhuje slávnemu Snemu, aby vyslovil súhlas s darovaním nehnuteľnosti prijatím návrhu usnesenia, ktorý nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Pán poslanec Hollý ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal osnovu usnesenia, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 17. hod. 28. min.)