Snem Slovenskej republiky 1944
1. volebné obdobie. 12. zasadanie.
Zpráva
o 144. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 15. novembra 1944.
Obsah: |
Strana: |
|
Oznámenia predsedu: |
  | |
Otvorenie zasadnutia ................. |
3 |
|
Prejav predsedu Dr. Martina Sokola ........... |
3 |
|
Oznámenie o vymenovaní členov Najvyššej rady obrany štátu... |
3 |
|
Ospravedlnenie neprítomnosti .............. |
4 |
|
Dovolenky ...................., |
4 |
|
Od vlády došlo ................... |
4 |
|
Došlé nariadenia s mocou zákona ............. |
4 |
|
Rozdaná tlač .................... |
4 |
|
Oznámenie predsedu o najbližšom zasadnutí ......... |
12 |
|
Zakľúčenie zasadnutia ................. |
12 |
|
Program: |
  | |
1. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom observatóriu ............. |
4 |
|
Reč zpravodajcu Husáreka ............... |
4 |
|
Rozprava odpadá ................... |
4 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
4 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
5 |
|
2. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia ustanovenia zákona o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach.. |
5 |
|
Reč zpravodajcu Hancku ................ |
5 |
|
Prikročenie k rozprave ................ |
5 |
|
Reč poslanca Dr. Körpera ............... |
5 |
|
Koniec rozpravy ................... |
11 |
|
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova .......... |
11 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
11 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
11 |
|
3. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru o darovaní budovy bývalého štátneho gymnázia a telocvične v Ružomberku ................ |
11 |
|
Reč zpravodajcu Hollého ................ |
11 |
|
Rozprava odpadá ................... |
12 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
12 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
12 |
|
4. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru o darovaní pozemku Štátnej nemocnice v Topoľčanoch na zriadenie asfaltového chodníka ........... |
12 |
|
Reč zpravodajcu Hollého ................ |
12 |
|
Rozprava odpadá ................... |
12 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
12 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
12 |
Zasadnutie otvorené o 16. hod. 29. min.
Prítomní:
Predseda Dr. Martin Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
41 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Dr. Štefan Tiso, Dr. Aladár Kočiš a Štefan Haššík.
Šéf Úradu propagandy: Tido J. Gašpar.
Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 144. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
(Poslanci vstávajú.)
Slávny Snem!
Dňa 17. septembra 1944 bol surovým spôsobom zavraždený člen nášho Snemu, poslanec Anton Šalát.
Anton Šalát narodil sa 12. júna 1892 v Nitrianskych Necpaloch, Ľudové školy a štyri triedy gymnázia vychodil u Piaristov v Prievidzi. Ďalšie štyri ročníky gymnázia absolvoval v Banskej Bystrici, kde aj maturoval. Po skončení bohosloveckých štúdií v Banskej Bystrici vysvätený bol roku 1916 za kňaza. Najprv bol kaplánom v Čiernom Balogu, potom v Detve a vo Zvolene. Od roku 1919 bol členom profesorského sboru reálky vo Zvolene a od roku 1932 spravoval rím.-kat. faru v Hájnikách.
Už ako bohoslovec písaval články do slovenských časopisov a pred prevratom viedol viaceré kurzy slovenčiny. Od obnovenia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany bol stále jej funkcionárom a s plnou vervou zúčastňoval sa národnej práce v rozličných korporáciách, hlavne v Spolku sv. Vojtecha, v Matici slovenskej, v Jednote slovenských katolíckych žien, v Katolíckom skaute a v Orle. Dlhé roky bol členom rady a zastupiteľstva mesta Zvolena. Redigoval a vydával časopis "Zábavník" a administroval časopis "Náš priateľ". Z jeho pôvodných knižných prác sú známe: "Boľševická víchrica", "Obete boľševizmu", "Proti boľševizmu", "Vodca na Javorine" atd.
Roku 1929 bol zvolený ako kandidát Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za poslanca pražského parlamentu. Od roku 1939 bol poslancom Snemu Slovenskej republiky a od počiatku zastával funkciu podpredsedu sociálneho a zdravotného výboru. V marci 1939 bol pri českom puči zavretý a väznený na sédrii v Banskej Bystrici. Pričinil sa o založenie časopisu "Štúrov hlas" a bol jeho redaktorom. Viac rokov bol okresným predsedom HSĽS a okresným cirkevným škôldozorcom vo zvolenskom okrese.
Poslanec Anton Šalát patril do radu nezištných ľudáckych pracovníkov, ktorí svoj život obetovali za národ. Burcoval slovenský ľud za národné práva a zápaľom roznecoval aj ostatných ľudáckych pracovníkov. Ako povedomý Slovák zásadne sa staval proti prúdom, ktoré znamenajú pre národ záhubu. Do posledného dychu stál v útočnom rade a v tomto útoku aj padol.
Snem Slovenskej republiky úprimne trúchli nad stratou poslanca Šaláta a vyjadruje svoje najväčšie opovrženie vrahom, ktorí nám ho vyrvali navždy z radov statočných národných bojovníkov! Česť pamiatke poslanca Antona Šaláta! (Poslanci sadajú.)
Oznamujem, že pán prezident Republiky rozhodnutím z 8. novembra 1944 vymenoval podľa § 10 ods. 1 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. za členov Najvyššej rady obrany štátu ministra financií Dr. Mikuláša Pružinského, ministra národnej obrany Štefana Haššíka, ministra hospodárstva Dr. Gejzu Medrického, ministra dopravy a verejných prác Ing. Ľudovíta Lednára a predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Štefana Ondrušku.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Pavol Florek, Ondrej Schlosser, Dr. Adalbert Gabriel, Ján Danko, Michal Klimko a František Bošňák.
Dovolenky.
Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 10. februára 1945 dovolenku pánu poslancovi Dr. Jozefovi Fundárkovi.
Od vlády došlo:
Predsedníctvo vlády oznámilo, že vláda na zasadnutí 9. novembra 1944 sa usniesla odvolať vládny návrh zákona o podriadení príslušníkov Hlinkovej gardy. Hlinkovej mládeže a príslušníkov štátnej polície vojenskej súdnej právomoci.
Došlé nariadenia s mocou zákona.
Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:
zo dňa 23. októbra 1944 č. 193 Sl. z. o úprave niektorých služobných (pracovných) pomerov za brannej pohotovosti štátu,
zo dňa 23. októbra 1944 č. 195 Sl. z. o rozšírení obvodu Advokátskej komory v Bratislave na celé územie štátu a o dočasnej úprave niektorých právnych pomerov v advokácii,
zo dňa 20. októbra 1944 č. 196 Sl. z. o dočasnej úprave verejného notárstva.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zprávy o 141., 142. a 143. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom observatóriu.
Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia ustanovenia zákona o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach.
Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru o darovaní budovy bývalého Štátneho gymnázia a telocvične v Ružomberku.
Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru o darovaní pozemku Štátnej nemocnice v Topoľčanoch na zriadenie asfaltového chodníka.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom observatóriu.
Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Husárek:
Slávny Snem!
Slovensko má nevšedný dar prírody vo Vysokých Tatrách, ktorý dar treba využiť nielen po stránke turistickej, po stránke cudzineckého ruchu, ale využitkovať treba všetky výhody tatranskej polohy i na poli kultúrnom a vedeckom.
Snem Slovenskej republiky v minulom roku prijal zákon o Štátnom meteorologickom ústave. Teraz prejednáva nový zákon.
Týmto novým zákonom dáva sa pevný právny podklad Štátnemu observatóriu a riešia sa i niektoré otázky jeho organizácie. Organizačný poriadok vydá minister školstva a národnej osvety. Na služobné a platové pomery zamestnancov observatória vzťahujú sa predpisy štátno-zamestnanecké. Osobné a vecné výdavky hradí štát.
Uzákonením predloženého návrhu nevznikne pre štátnu pokladnicu nijaké nové zaťaženie, nakoľko predvídané výdavky preliminované boly už v kap. 9 riadneho štátneho rozpočtu na rok 1944.
Kultúrny a rozpočtový výbor rokoval o tejto osnove zákona 8. novembra 1944, vykonal na pôvodnej osnove niektoré štylárne zmeny a odporúča slávnemu Snemu, aby vládny návrh prijatý bol v predloženom znení. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o Štátnom observatóriu.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Husárek:
Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia ustanovenia zákona o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach.
Zpravodajcom je pán poslanec Anton Hancko.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Hancko:
Slávny Snem!
Pri vykonávaní zákona č. 288/1941 Sl. z. vyskytly sa podstatné pochybnosti o penzijnom poistení neštátnych opatrovateliek opatrovní, vyhlásených za potrebné podľa § 1 uvedeného zákona.
Neštátne opatrovateľky sú doteraz poistené u Krajinského učiteľského penzijného fondu, spravovaného štátom, ale len po výšku penzijných nárokov, určených starými uhorskými predpismi. Úpravou služobných požitkov podľa § 3 zákona č. 288/1941 Sl. z. zvýšila sa penzijná základňa týchto opatrovateliek a nevyriešená ostala otázka, v prospech koho sa majú srážať penzijné príspevky z rozdielu penzijnej základne, vzniklého touto úpravou.
Hoci zvýšené penzijné požitky platí v skutočnosti štát, predsa nemá zákonom výslovne určený nárok na penzijné príspevky, takže podľa doterajšieho právneho stavu nedostáva vlastne nijakú protihodnotu za penzijné požitky, ktoré vypláca.
Podobne nie je jasne vyriešená ani otázka nemocenského poistenia neštátnych opatrovateliek. Čírou interpretáciou zákona nemožno v danom smere odstrániť pochybnosti, preto treba zákon č. 288/ 1941 Sl. z. aj v tejto časti novelizovať.
Uzákonením navrhovanej osnovy nevzniknú pre štátnu pokladnicu nové výdavky, lebo upravuje len faktický stav a odvádzanie penzijných príspevkov sa rieši v záujme štátnej pokladnice.
Podľa usnesenia kultúrneho a rozpočtového výboru zo dňa 8. novembra 1944 navrhujem, aby slávny Snem vládnu osnovu zákona s prevedenými štylárnymi zmenami uzákonil. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil pán poslanec Dr. Körper.
Dávam slovo pánu poslancovi Dr. Körperovi.
Poslanec Dr. Körper:
Slávny Snem!
Vládny návrh zákona, ktorý máme odhlasovať, je ďalším ohnivkom v nepretržitej reťazi našej slovenskej štátnej politiky, tej politiky, ktorá sa predovšetkým opiera o tie najvyššie mravné hodnoty ľudstva a národa.
Teraz, keď po päť a polročnom šťastlivom jestvovaní slovenského štátu zastihol nás prvý mohutný úder, z ktorého sa iba ťažko vzpamätáme, dvíhame svoje ťažko poráňané ruky, aby sme v doliehajúcom prítmí dnešných ťažkých časov zas len nahmatali okolo seba tieto vysoké hodnoty, držali sa ich ešte pevnejšie, ako doteraz, a dali sa na cestu vyzdravenia a obnovy.
Bolo by bohorúhaním, keby sme sa ponosovali na svoj osud. Už to, že počnúc od 6. októbra 1938, a najmä od 14. marca 1939, keď ostatná Európa krvácala a kvílila, strácala výkvet ľudstva, a chodila po trpkých cestách strádania a heroizmu, náš štát ako ostrôvok usporiadaného pokoja a blahobytu mohol sa venovať svojej výstavbe politickej a hospodárskej, je takým výnimočným darom Božím, takým vzácnym požehnaním Prozreteľnosti, že musíme za tieto roky vďaky vzdávať Bohu nielen teraz, ale po všetky budúce veky našich dejín.
Teraz, keď sa po tejto hroznej búrke jedna za druhou trhajú nad našimi hlavami čierne mrákavy nešťastia, môžeme si úprimne vyznať, že čím dlhšie trvala doba prvých blažených rokov nášho mladého štátu, tým menej sme chceli uveriť tomu, že je možný tento pomerne vysoký blahobyt a že sú možné tieto usporiadané pomery uprostred zúriacej vojny. Mali sme vždy obavy, že je to iba číry sen, ktorý sa musí raz skončiť. Ako každý človek sa akosi bojí svojho vlastného šťastia, tak žila aj v nás akási tajná bázeň, akási predtucha, že na konci tento krvavý vojnový osud aj nám ponúkne svoj kalich utrpenia.
A tento kalich veru nás neminul.
Ide teraz o to, aby sme z jeho trpkosti nečerpali otravu, ale fanatickú odvahu: vytrvale slúžiť ďalej veci Božej a veci národnej. V nešťastí sa utvrdzuje ľudská duša vo svojich najkrajších čnostiach a vo svojej mohutnej sile. Tak to má byť aj s národom. Preto podstatu všetkého toho, čo sa na Slovensku stalo v septembri tohto roku, nesmieme vidieť iba v rozličných príčinách, ktoré toto nešťastie priviedly, ale v prvom rade v odpovedi na otázku, čo chcela Božia Prozreteľnosť týmto dopustením docieliť. Keď chcela táto Prozreteľnosť, aby sme sa ešte lepšie primkli k onému osudovému európskemu spoločenstvu, ktoré tak fanaticky bráni tie najvyššie hodnoty ľudstva, - keď chcela táto Prozreteľnosť, aby sme lepšie a ostrejšie videli svoje vlastné chyby, a keď nás prinucuje k tomu, aby sme si skúmali pred svetovými dejinami svoje národné svedomie, tak synovskou úctou ďakujeme Bohu aj za toto krvavé poučenie.
To, že sa tu skutočne a krvou dokázala a upevnila osudová spoločnosť európska, najmä heroická vernosť nemeckého národa oproti garantovanému štátu slovenskému, už boli hodnotili naši najvyšší činitelia vládni, najmä náš pán prezident.
Aj rozličné chyby, ktoré po smutných udalostiach na Slovensku sú nám zjavnejšie v štátnom aparáte, sa postupne odstraňujú. Tu, na tejto posvätnej pôde slovenského parlamentu, zostáva nám ešte jedna úloha: posvietiť na veci so stanoviska slovenského národného svedomia.
Slovenský parlament tiež musel obetovať neodvratnému osudu dva nádejeplné životy, slovenský Snem tiež priniesol svoju krvnú obetu, preto má právo pretriasať minulé nešťastie národa aj ako spolutrpiteľ a ako krvavo poškodený činiteľ.
Lebo, slávny Snem, koniec koncov celý puč bol na strane nepriateľskej stále apostrofovaný ako spravodlivá revolúcia národa, ako odčinenia údajnej krivdy, ktorá sa stala vtedy, keď slovenský Snem tu v tejto dvorane vyhlásil samostatný slovenský štát.
My z plnosti svojho srdca sme presvedčení o hriešnej falošnosti tohto tvrdenia. Nielen my, poslanci, ale s nami celý náš národ slovenský čistým okom sa môžeme pozerať do budúcnosti, lebo máme svedomie isté a spokojné. Spokojnosť nášho svedomia nespočíva iba v samozrejmom fakte, že sme uskutočnili ten najvyšší ideál národa, ale aj v tom, že sme si dali svoje ďalekosiahle politické činy overiť sekulárnymi faktormi svetových dejín. Vzácna, ba podstatná nám bola smluva s Nemeckom, ktorá nám garantovala onú najpevnejšiu a najslobodnejšiu podstát národného života, ktorú nám do roku 1939 nijaká iná mocnosť na svete ani priznať nechcela. Ale nie menej vzácny nám bol aj onen historický čin, ktorým svätá Stolica uznala náš slovenský štát. Pre nás pápež je najvyšším a neomylným posudzovateľom národného svedomia, a preto pápežské "Amen" na najskvelejšie dielo slovenské, na založenie samostatného slovenského štátu, znamenalo pre nás najvyššie a najsvätejšie potvrdenie čistoty nášho úmyslu a istoty svedomia.
Teraz, v časovom odstupe si musíme uvedomiť význam a pravdu slov pápeža Pia XII., ktoré bol adresoval nášmu národu pri nástupnej audiencii nášho vyslanca Karola Sidora dňa 7. júla 1939, vo sviatok sv. Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských. Citujem ich, ako sú uverejnené v trnavskom biskupskom cirkulári v slovenskom preklade: Sv. Otec schvaľoval úmysel slovenského štátu, aby sa verejnoprávne priateľstvo medzi apoštolskou Stolicou a novou Slovenskou republikou tvorilo, vyvíjalo a upevňovalo a to v úplnej shode s vôľou toho národa, ktorý je katolíckej viere a cirkvi cele oddaný. Potom doslovne pokračoval: "Tieto naše časy, plné premien, ktorých budúce následky ťažko možno predvídať, od slovenského národa vyžadujú si nové a veľké ťarchy a povinnosti. Za takýchto okolností vyžaduje sa od ľudu veľa duchovných a hmotných obetí, veľa prozreteľnosti a múdrosti a konečne veľa takého cítenia, ktoré túži po priateľskom vzájomnom príbuzenskom pomere."
Slávny Snem!
Možno, že tieto nové a ťažké ťarchy a povinnosti iba teraz sa budú valiť na náš národ a na náš mladý štát. Pred piatimi rokmi skoro sme nechceli rozumieť týmto prorockým pápežským slovám. Ale hlavnou vecou je, že slovenský národ a jeho samostatný štát má aj na tieto ťažkosti požehnanie najvyššieho pastiera kresťanských duší. A neboli by sme dostali toto uznanie a toto požehnanie od svätej Stolice, keby naša vec nebola bývala spravodlivé a prísne uvážená na vážkach večnej diplomacie pápežskej a nebola by nájdená v úplnom poriadku. Legálnym spôsobom zvolení zástupcovia národa, rozhodujúci na základe tých istých zákonov bývalej republiky, za ktoré bojujú údajne aj odporcovia naši, vyhlásili tento štát a tým zachránili pre národ budúce roky vládnutia a rozkvetu. Toto uznával a videl pápež v slovenskom štáte. A toto zaistilo aj pre náš Snem istotu svedomia.
K tejto istote prispel aj otcovský ohlas našich slovenských arcipastierov. Z príležitosti zvolenia prvého prezidenta slovenského štátu vydali slovenskí katolícki biskupi nádherný pastiersky list 24. októbra 1939, ktorý odznel zo všetkých posvätných kazateľníc Slovenska, z tých kazateľníc, z ktorých sa ozývalo vždy iba čisté národné a ľudské svedomie.
Nemáme sa my pevne držať toho štátu, ktorý slovenskí biskupi zvelebovali svojimi vzletnými slovami? Citujem doslovne:
"Slovenský národ v ostatnom roku prežil viac, ako predtým cez dlhé tisícročie. Nejedna chvíľa tohoto roku bola ozaj ťažká a osudná. Neraz sa zdalo, že záblesk slobody, ktorý mu pred dvadsiatimi rokmi zasvietil, vyhasne. Že bude rozkúskovaný, roztrhaný, rozdrtený ako ešte nikdy, azda i z počtu národov vymazaný.
No, Boh nedal zaniknúť a zahynúť svojmu vernému a veriacemu ľudu - tak pokračuje Pastiersky list -, ba povzniesol ho do netušenej výšiny. Dnes už uradostneným srdcom padáme v prach pred velebou Božou a ďakujeme za všetko to, čo ráčil dať slovenskému ľudu. Utrpenia niekoľkých mučeníkov a oduševnenú vytrvalosť širokých vrstiev použila Božia opatera, aby vymanila náš národ z každého poddanstva. Bez prelievania krvi darovala mu vrchol národných snáh: štátnu samostatnosť. Samostatnosť, za ktorú mnohé iné národy dlho a kruté musely a musia bojovať, "
Pastiersky list končí týmito slovami:
"Temer z ničoho, nad všetko očakávanie, mimoriadnou Božou milosťou, povstal slovenský štát, - v tom Bohu, ktorý nám ho dal, v ňom skladáme svoju pevnú nádej, že tento náš štát dobudujeme, udržíme, a v ňom pokojný, blažený a krásny život zaistíme každému občanovi, ktorý je dobrej vôle, a ochotný je spolu s nami vo svornosti a podľa príkazov kresťanských žiť.
V tejto nádeji vítanie Slovenskú republiku - hovoria slovenskí katolícki biskupi -, v tejto nádeji modlime sa za ňu každý deň a staviame ju pod ochranu Trojjediného večného Boha, u ktorého nech oroduje za ňu patrónka slovenského národa, Sedmibolestná Panna Mária, naši svätí patróni Cyril a Metod, Andrej a Beňadik i blahoslavení mučenici košickí. V tejto nádeji udeľujeme svoje arcipastierske požehnanie celému štátu slovenskému, jeho prezidentovi, ministrom, zákonodarcom a všetkým predstaveným, všetkým ustanovizniam a občanom v mene Boha, Otca i Syna i Ducha svätého, ktoré požehnanie nech spočíva na nás všetkých teraz a na veky vekov. Amen!"
Slávny Snem!
Porovnajme dnes tento pastiersky list s nepriateľskou propagandou a nedávno organizovanou činnosťou našich neprajníkov, ktorou chceli zničiť tento štát.
Tu radosť a nadšenie nástupcov apoštolských, ktoré sa pripojilo k radosti a nadšeniu celého národa - tam nenávisť a stále hrubé nadávky.