Slávny Snem! Vybral som niektoré úseky nášho štátneho života, a i keď heslovite a len tými najvýznačnejšími číslicami som komentoval vykonanú päťročnú prácu, máme tu rukolapné dôkazy o životaschopnosti nášho národa, o reálnej opodstatnenosti existencie nášho štátu. Tu uvedená obrovská práca piatich rokov vykonaná bola v mimoriadne ťažkých vojnových pomeroch, keď často chýbali ľudia, chýbal materiál a chýbaly aj peniaze, ktoré sme museli obrátiť na iné potreby, vojnou vyvolané, Chľúbili sme sa svojou prácou, jej výsledkami a usporiadanými - skoro by bolo možno povedať mierovými pomerami.

Na základe našich medzinárodných zaviazaností zúčastnili sme sa našimi skromnými a obmedzenými silami aj na vojne, no vždy sme úfali, že sama príšera vojny nás obíde, keďže naša vlasť svojim skromným vojnovým potenciálom nemôže byť nejak zvlášť dôležitým cieľom pre vojnuvedúceho nepriateľa a každý o nás vie, že výbojných vojnových ašpirácií nemáme, ale pred sebou sme vždy mali a máme to úsilie, aby sme svoj malý a osudom dlho macošsky stíhaný národ a svoj štát zachovali a v ňom rozvinutie našich národných síl pre budúcnosť zaistili.

No i tak nás zastihol úder nepriateľa, Slovensko viac ráz bolo bombardované a tým citeľne poškodené na životoch, majetkoch a cenných zariadeniach.

Ale vojna dotkla sa nás a našej vlasti veľmi citeľne aj s tej strany, odkiaľ sme to najmenej očakávali. Verili sme, že i tie najťažšie časy i prípadný dotyk vojny vydržíme aspoň morálne a národne - politicky nepremôžem: v skalopevnej jednote celého národa a každého slovenského jedinca. No stalo sa čosi celkom iného. Tvrdošijnej a dlhoročnej agitácii nepriateľov slovenského národa a slovenského štátu podľahli niektorí slovenskí reprezentanti bývalého centralistického režimu a prostredníctvom na Slovensko poshadzovaných ruských parašutistov, spojení s komunistickými a marxistickými podzemnými prúdmi, vyvolali na Slovensku občiansku vojnu, ktorá bola umožnená v histórii národov a štátov neslýchanou zradou štábu vysokých oficierov slovenskej armády.

Určité časti Slovenska sú od konca augusta tohto roku dejišťom strašnej národnej tragédie. Stavby a technické zariadenia, ktoré sme toľkou láskou a toľkými finančnými obeťami budovali a udržovali - ležia zničené, a to často zásahom vlastných slovenských ľudí. Mestá a obce, príbytky obyvateľov a továrne ležia v ruinách. Ľud pozbavený je pokoja, terorizovaný rozvášnenými mlaďochmi a najnižšou spodinou na čele s Cigánmi, pred ktorými nie si je životom istý žiaden poriadny človek. Slovák vraždí svojho spolubrata s ukrutnosťou, akú by sme nikdy neboli predpokladali u príslušníkov nášho rodu. Rozvrat sa udomácnil v rodinách, obciach a mestách.

Rozumne uvažujúci ľudia a medzi nimi i mnohí cudzinci, čo nás a náš život i naše pomery poznali, si dávajú otázku, čo sa na Slovensku deje, čomu to má slúžiť, čo je príčinou tohto hotového rútenia sa do priepasti?

Či jesto v histórii ešte takých prípadov, že ľudia rozvrátiť chcú svoj vlastný štát, volajúc a umožňujúc cudzincom, aby ich opanovali a vazalov z nich urobili.

Povolaní činitelia zaiste nájdu spôsob, aby skutočné pohnútky a príčiny tohoto nesmyselného povstania presne zistili a objasnia okolnosti, ktoré toto povstanie umožnily, so zistením vinníkov, ktorí k tomu dopomohli už či svojou aktívnou účasťou alebo premeškaním potrebných opatrení.

V tejto súvislosti pýta sa urobiť zbežnú prehliadku, čo tento režim urobil za slovenského človeka či tu bolo objektívnych príčin k vzbure a zrade.

Slovenskému robotníkovi slovenský štát stvoril tisíc možností pre zárobok. Odstránil príšeru nezamestnaností a slovenský robotník zaistenú mal nielen slušnú mzdu, ale slovenský štát zaviedol i rodinnú mzdu s príplatkami na deti. O slovenského robotníka staraly sa nielen rozličné sociálne a zdravotné ustanovizne, ale i zamestnávatelia sami, lebo museli v smysle intencií vlády i v rámci svojich podnikov vyvíjať účinnú starostlivosť o svojich robotníkov. Štát a strana všemožne podporovaly stavbu rodinných domkov predovšetkým pre robotníkov a slovenský štát svojou starostlivosťou o robotníka prevýšil nejeden štát, ktorý sa honosil menom sociálneho, alebo socialistického štátu.

Slovenský roľník bol podobne predmetom cieľuvedomej starostlivosti slovenského štátu. Vojnové pomery v nejednom ohľade priaznivé vplývaly na zlepšenie hmotného postavenia roľníka, i keď zase niekde žiadaly sa aj obete, hlavne pre snahu udržať ceny a pre potrebu zaistenia zásobovania obyvateľstva väčších miest, továrenských stredísk a chudobnejších krajov. Štát slovenský upevňoval roľnícky stav nielen primeraným počtom odborných škôl, družstevnými a stavovskými organizáciami, ale aj rozličnými zveľaďovacími akciami, reguláciou riek, hlavne potokov, melioráciou pozemkov a zadovážením veľkého množstva poľnohospodárskych strojov.

Pritom štát svojím zákonodarstvom a svojimi opatreniami umožnil v nemalej miere, aby sa pôda z neslovenských rúk dostala do vlastníctva drobných roľníkov. Doteraz 152. 000 kat. jutár pôdy prešlo celkove v podobe drobných prídelov do majetku roľníkov a 60. 000 kat. jutár do árendy.

Remeselnícky a obchodnícky stav mnoho získal v slovenskom štáte tým, že slovenská hospodárska politika zaistila u nás dobrú zamestnanosť obyvateľstva, že odstránila cudzí živel z tohto odvetvia a že prevádzaly sa rozsiahle investičné práce, pri ktorých slovenskí podnikatelia, slovenskí remeselníci a obchodníci mohli sa uplatniť.

Slovenská vzdelanostná trieda podobne získala mnoho v slovenskom štáte. Uvoľnily sa pre ňu všetky miesta, ktoré Slovensko skytá, prestaly jestvovať prekážky, ktoré mal povedomý a svojmu rodu verný inteligent predtým či za Maďarska, čí v Československu už čí v štátnej službe, či v inom verejnom alebo súkromnom zamestnaní. Ak slovenský vzdelanec kedysi najtrpkejšie niesol uponižujúce postavenie svojho národa, tak vo vlastnom štáte práve od neho sa najviac čakalo napnúť všetky sily v upevnení národa a štátu, v plnení povinností a v dokázaní, že Slovák je už dnes natoľko vyspelý, že si svoju národnú i štátnu samostatnosť zaslúži a že je na ňu zrelý. Dnešný slovenský režim hľadel spojiť všetkých Slovákov dobrej vôle, a to jednak smierlivou politikou, shovievavosťou a vytýčením bohatého pracovného programu, ktorý mal povzniesť jednotlivcov, národ i štát a zapojiť k jeho uskutočneniu všetkých práceschopných Slovákov, Dnešný slovenský režim si je vedomý toho, že každému sa u nás lepšie darilo než kedykoľvek predtým. Ovocie slovenskej práce pripadalo Slovákom samotným a pritom dostalo sa všetkého spravodlivo aj príslušníkom iných národných skupín. Keď sa pozorovala podozrivá chladnota u určitých jednotlivcov i skupín, vždy sa ešte verilo, že rozumná úvaha a objektívne hodnotenie skutočnosti zvíťazí nad zášťou z prehratého ideologického boja. Veď tento režim v láske a bratstve sa vyrovnal s bývalými svojimi politickými protivníkmi neublížil im, nevyštval ich z nadobudnutých pozícií, mnoho ráz umožnil im ďalšie výhodné uplatnenie, a keď mnohí režimu verní ľudia na toto šomrali, bolo treba zdôrazniť, že v tomto postoji vládnych činiteľov tkvie veľká morálna sila dnešného režimu.

Dlhé trvanie vojny, menlivé vojnové šťastie, hľadanie ospravedlnenia pre každú eventualitu mnohých pomýlilo a uspôsobilo pre posluch, schvaľovanie a podľahnutie nepriateľskej propagande.

Medzi týmito našly ohlas výčitky, že sme my Slováci zradili ČSR a Čechov. Kto len trochu sledoval vývoj udalostí posledných rokov a dobu tesne pred vypuknutím dnešnej vojny, musí vedieť, že smrteľnú ranu utrpela Československá republika v Mníchove roku 1938, keď Angličania, Francúzi, tak ako neskoršie i Sovietske Rusko v závoze nechaly svojho spojenca, Chamberlain vtedy našiel si ospravedlnenie, že zachránil svetový mier. Na seba ponechané Československo, zmenšené teritoriálne a oslabené pomýlenou politikou Čechov voči ostatným národným skupinám i voči nám Slovákom, rozpadlo sa pod tlakom svetových udalostí na časti, z ktorých sa skladalo. Každý sa zachraňoval ako bolo možné za daných okolností. I my Slováci boli sme šťastní, že sme sa vyhli nástrahám na naše rozdelenie a všetci bez rozdielu sme boli vtedy povďační veľkej Nemeckej ríši, že sa nás malých, slabých a neznámych ujala a že sme si zachránili, čo sa dalo a vo vlastnom štáte začali si svoje osudy sami riadiť. (Potlesky.)

Spojenectvo s Angličanmi, Francúzmi alebo Rusmi bolo však vtedy nelogické, ale už i preto nemožné, lebo oni opustili svojho spojenca: Československo, Ale voči Čechom sme sa ani ináč neprehrešili veď i keď nás mnohí opustili, nikomu sa ani vlas na hlave neskrivil, mnohí tu zostali medzi nami a dôvod veru mnoho ráz ani nebol ten, ako by sme si bez nich naskrze nevedeli poradiť, ale ako Slaviani nechceli sme ich vypudiť od nás do krajov, kde pomery pre nich boly podstatne nepriaznivejšie, než u nás. Mnohí sa nám, žiaľbohu, za túto našu dobrotu zle odplatili a sú vedúcimi partizánskeho hnutia tak, ako židia vedú hrozný pohon proti nevinným Slovákom za odplatu, že sme im mnohým život zachránili na Slovensku.

Propagovať by chceli niektorí pomýlenci u nás sovietofilstvo a vyhadzujú na oči dnešným vládnym predstaviteľom, že reprezentujú neslovanskú politiku. Keď chcem byť pevným Slavianom, musím vyhovovať prvej, kardinálnej požiadavke; predovšetkým mám milovať svoj vlastný národ a svoj vlastný štát.

Nemusíme skúmať, akí sú to Slaviani a Slováci, ktorí svoj štát poškodzujú, ničia a rozvracajú, ktorí svoj štát sľubujú priniesť iným za korisť. I keď nám bol ruský národ už tradične tak blízky a sympatický, ale čo má ruského dnešný sovietsky režim? Čo nám môžu priniesť sovieti, toho hroznú ukážku vidíme v partizánmi opanovaných krajoch, A ako nacionalisti a kresťania otvorene sa musíme osvedčiť, že boľševizmus je nie ideológiou, s ktorou by sme mohli súhlasiť, metódy boľševizmu sú nám vo svojej krutosti a bezohľadnosti neprijateľné, a i s hľadiska sociálneho vláda boľševizmu by znamenala pre nás všetkých míľový krok dozadu. Starosť o pracujúceho človeka - už čí manuálne alebo duševne zamestnaného - dostatočne vykonával slovenský štát svojimi zákonmi, nariadeniami a opatreniami.

Štve sa proti dnešnému režimu i pre jestvujúcu slovensko-nemeckú spoluprácu a náš kladný pomer k Nemeckej ríši. Spomenuté bolo už, že keď v šírej Európe nemali sme priateľa, ktorý by sa nás bol ujal, keď sa nás zriekli bývalí spojenci Československa, vtedy našli sme ochrany u Nemeckej ríše. Vďaka tomuto faktu, žili sme pokojne polšiesta roku. Vzmáhali sme sa, ako to vysvitá z prv uvedených číselných dát, budovali sme si svoj štát a naša účasť vo vojne i keď si vyžadovala obetí ľudských i hmotných, bola pomerne mierna. Objektívne nám treba priznať, že Nemecká ríša nám ochotne pomáhala nie v búraní ale v budovaní Slovenska. Ako náš najsilnejší obchodný partner mal na vývoj slovenského hospodárstva blahodarný vplyv a ako náš spojenec často dával podnet k riešeniu mnohých aktuálnych i pálčivých problémov. Na vedeckom a kultúrnom poli ochotne nám pomáhal; v sociálnej starostlivostí o pracujúceho človeka často bol vzorom i pre naše podnikania a bez jeho podnetu a pomoci ťažko by sme sa bolí dostali pri našej povahe k riešeniu židovskej otázky. Netvrdím, že by v pomere slovensko-nemeckom neboly sa kde - tu vyskytly ťažkosti, nedorozumenia, chyby alebo prekážky rázu psychologického a osobného, ale zato treba zdôrazniť s veľkým uznaním, že do našich vnútorných záležitostí - keď naše domáce pomery lepšie poznali - nezasahovali a i po stránke politickej voľne nám umožnili pracovať, v našich ustálených organizáciách a nikdy sme neboli nútení obmedzovať alebo zatajovať svoje slovenské smýšľanie a svoju slovanskú príslušnosť. Je prirodzené, že priateľstvo čestných ľudí, osvedčené v časoch dobrých, musí sa dokázať i za okolností ťažkých. Toto platí i pre náš pomer k Nemcom, Nemecký národ prežíva rozhodujúce dni a chvíle keď im nie sme v stave prispieť pomocou, ale zradiť ich nesmieme. Kto vojnu prehrá, ale česť si zachová je pod zorným uhlom budúcnosti lepšie na to, ako kto zapredaním cti získa pochybné víťazstvo. My Slováci patríme do skupiny tých malých národov, ktorých najtúžobnejším želaním je trvalý mier a úprimné vyrovnanie záujmov tých silnejších partnerov, ktorí aj malé štáty nútia v svojom zápolení do boja - či tieto majú pre to chuť a príčinu, alebo nie. Musíme byť o tom pevne presvedčení, že vedúce hlavy nemeckého národa jasne posudzujú dnešnú vojnovú situáciu, svoje vojnové možnosti, vojnový potenciál a budúce vývojové eventuality a že keby tu nebolo dosť dôvodov pre aspoň na polovicu vyrovnané smierenie dnešných vojnových protivníkov, žeby iste zastavili prinášanie toľkých obetí ľudských a hmotných svojho národa a s nimi somknutých spojencov.

Slávny Snem! Keď dnes vidíme, ako sa na našom území srážajú cudzie záujmy české i sovietske, tým väčšou láskou máme prilnúť k svojmu slovenskému štátu, ktorý nám zaistil po celých päť a pol rokov pokoj, zamestnanie, ochranu rodín našich i majetkov a všestranný rozvoj osobný i štátny. Slovák by nemal mnoho rozmýšľať pri otázke, či naším vodcom a predstaviteľom má byť Tiso, alebo Beneš a Stalin. Húževnaté sa pridržiavame politickej i národnej slobody a svojho slovenského štátu, veď je on vyvrcholením nášho dejinného vývoja a na svoj štát i keď malý národ, ale máme plné právo. Nechceme zo Slovenska sovietsku guberniu a ak by sa po vojne pripravovať mala federácia štátov, nuž vtedy zainteresovaní činitelia ináč musia hovoriť, než sa o nás v londýnskom, rozhlase hovorí a musia nájsť cestu pre dohodu u zodpovedných činiteľov slovenských, ktorým je zákonite zvolený snem, slovenská vláda a slovenský prezident. Slovenský národ však neochvejne sa pridržiava nadobudnutých práv, svojej štátnosti a svojej suverenity. V styčnom bode rasy slavianskej, germánskej a maďarskej pravda nanajvýš opodstatnený by bol neutrálny, samostatný slovenský štát ako východné Švajčiarsko. Slovenský národ úpel v porobe dosť dlho, aby si zaslúžil lepšej budúcnosti a ochrany celého kultúrneho západu pred znásilnením a novým ujarmením.

Slávny snem! Dnešné pomery na našom Slovensku musia nás poučiť, ako pre budúcnosť znemožniť zopakovanie prevedenia takého komplotu, aký vypukol koncom augusta. Analýza chýb a viny musia poslúžiť k náprave. Ale i to si musíme uvedomiť všetci, že slobodu treba si vedieť ochrániť činom a keď treba i obeťami. Od iných čakať, aby nás chránili je nielen smutné ale i nedôstojné. Je tragické, že armáda, ktorú sme takou láskou obsypávali a toľko sa na ňu spoliehali v udržaní vnútorného poriadku, stala sa nástrojom práve proti slovenským ľudom a prepožičala sa do služieb protislovenských. Je žalostné uvedomiť si, že pomýlený Slovák číha na život takých príslušníkov národa nášho, ktorí za svoj národ a štát pracovali, zaň sa bezzištne exponovali a nikdy nikomu nič zlého neurobili. Mnoho takýchto národovcov slovenských prekonalo martýrium utrpenia, a martýrium smrti. Ich pamiatka nesmie vymiznúť z dejín nášho národa a nás musí primäť k čím užšiemu sjednoteniu a až k samožervte vypiatej práci pre národ, štát a budúcnosť. Odložiť musíme všetci všetko čo nás doteraz delilo, pomáhať musíme jeden druhému a predovšetkým škodu utrpívším a nájsť spôsob pre čím skoršie zaistenie pokoja a poriadku, ktoré po skúsenostiach dnešných dní zaiste si všetci budenie viac vážiť.

Je tu príležitosť, aby verní synovia národa sdružili sa k ochrane svojich rodín, svojho národa a činmi dokázali svoje národné cítenie, prispejúc k znemožneniu ďalšieho vraždenia nevinných ľudí a ničenia majetkov často tých najchudobnejších vrstiev.

Slávny snem! Vláda, ktorú pán prezident republiky 5. septembra vymenoval, má pred sebou ťažkú úlohu. Predseda tejto vlády Dr. Štefan Tiso žiada o našu pomoc a o pomoc a dôveru celého národa. Vynasnažme sa všetci, aby sme svojím správaním sa, svojou prácou i obeťami všemožne podporovali úsilie vlády v zaistení pokoja, poriadku, aby sme pomáhali sotrieť slzy tým, čo za svoj národ, za svoje politické i náboženské presvedčenie priniesli obeť utrpenia, života a majetkov, aby sme pomáhali chrániť rodiny, deti, ženy - zákerne napadnuté a pomáhali odstraňovať škody, ktoré utrpely naše mestá a dediny.

V mene poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a v mene všetkých statočných Slovákov pána predsedu vlády o našej ochote, pomoci, dôvere a obetavosti ubezpečujem. Prosím Boha všemohúceho, aby jemu a jeho vláde neodoprel potrebnej sily, pomoci, milosti a aby Boh ochraňoval náš národ a vyviedol hor z týchto ťažkých čias v duchu, presvedčení a odhodlanosti upevnený a národne obrodený a sjednotený - do šťastlivej budúcností. Na stráž! (Potlesky.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa prihlásil ešte pán poslanec Alojz Macek.

Dávam mu slovo:

Poslanec Macek:

Slávny Snem!

Slová predrečníka nás naplňujú sebavedomím, takže nevieme pochopiť, ako je to možné, že dnes náš národ, ktorý dokázal toľkú životaschopnosť, sa zmieta v takých hrozných bolestiach. Investovali sme mnoho do hmoty, bohužiaľ tieto investície v mnohých prípadoch sa stály problematickými.

Dnešná slovenská mlaď vyrástla v ovzduší vlastnej slovenskej štátnosti. Požívala plody slobody v najširších rozmeroch. Je vďačná všetkým tým, ktorí umožnili, aby dnešná slovenská mlaď mohla tak žiť ako žila. Neskúsila tlak a terorizovanie neslovenských režimov minulosti a temer dnes neverí a ani si nevie predstaviť, že ešte nedávno boli Slováci odkázaní na milosť a nemilosť vládnucich Neslovákov. Náš absolvent akejkoľvek školy si dá dnes záležať pri výbere miesta, kým ešte my, čo sme hľadali existenciu za Česko-Slovenskej republiky, vzali sme, čo sa nám trafilo. Dnešný absolvent školy nevie si predstaviť nijaké obmedzenia možností života. Že ich niet, ďakujeme obnovenému slovenskému štátu. Dnešné mladé pokolenie si už nevie predstaviť život bez slovenského štátu. Túži po dobrách, ktoré dáva prirodzené právo Bohom dané človeku i národu a ktoré nám zabezpečil len slovenský štát. Teda mladi Slováci sú prakticky fanatikmi slovenskej štátností. Sžili sa so slovenskou štátnosťou a nevedia si predstaviť život bez slovenského štátu a mimo slovenského štátu. Tak je to jedine správne. Jedine v slovenskom štáte máme zabezpečenú primeranú svoju národnú domácnosť a nikde inde.

Svojho času Vodca a prezident Republiky Dr. Jozef Tiso zdôraznil splynutie slovenskej osobnosti s ideou slovenskej štátnosti. To nie je šovinizmus, ako nám niektorí začali vytýkať. To je prejav zdravia osobnosti jednotlivca i osobností národa. Kto by sa chcel prispôsobovať, kto by chcel vyčkávacie stanovisko zaujímať, kto by chcel ponechať všetko tzv. samovoľnému vývoju, kto nezasahuje dnes rázne, ale zostáva v ľahostajnosti a nečinnosti, zrádza národ a so zradcami treba nekompromisne robiť poriadok. Kto akokoľvek ohrozuje život Slovákov, je vredom na národnom tele a vred treba vyrezať. Mladí Slováci volajú a chcú: "Tu musí byť slovenský štát!" Nik z nás nemá právo slovenský štát rúcať. Bohužiaľ, že si musíme otvorene priznať, keď chodíme s otvorenými očami, že sme museli nájsť slabé duše maloverných, ktorí váhajú a sú naplnení defetizmom. Môžu sa osvedčiť ako odborníci, ale pri vedení na všetkých dôležitých miestach musia stáť, robiť nekompromisní Slováci. Všetci musíme šíriť optimizmus, posilňovať národné a štátotvorné uvedomenie všetkými duchovnými i hmotnými prostriedkami, aby sa každý z nás dnes rozhodol k činom za slovenský štát. Kto neverí v slovenskú štátnosť, vopred sa vzdáva. A preto musíme dnes navrhnúť: Viera znamená päťdesiat percent úspechu, nedôvera však znamená na päťdesiat percent hanebnú kapituláciu vopred.

Slávny Snem!

Dnes musíme byť vďační tým, ktorí spolupracovali na obnovení slovenskej štátnosti a ktorí v minulosti priniesli obete, obete zdravia, schopností, peňazí i životov, ktorí vytvorili predpoklady pre jestvovanie a stoja celým svojim životom za slovenským štátom. Musíme byť vďační najmä Vodcovi veľkonemeckéha národa Adolfovi Hitlerovi. Musíme otvorene povedať, že kým Vodca veľkonemeckého národa uznal prirodzené práva slovenského národa na vlastný život vo vlastnom štáte a pomohol slovenskému národu štát vybudovať, zatiaľ tí, ktorí sa vydávajú za našich bratov, nám štát rúcajú, slovenské existencie ničia, budúcnosť slovenskej mládeže v slovenskom štáte v koreňoch ubíjajú. Keď aj mladí vedia pochopiť váhavosť mnohých starých alebo vyčkávacie stanovisko starých, odchovancov to minulých režimov, a ich ideológiu, nemôžu pripustiť, aby váhavosť, systém alibizmu a pasívne vyčkávanie sa vniesly do radov mladých Slovákov. Preto bezohľadne žiadame od každého Slováka, aby stál za slovenskou štátnosťou, aby žil a mrel za slovenskú štátnosť. Kto v tomto nie je s nami, proti nám je.

Mimoriadnou vďakou sme zaviazaní, najmä obyvatelia oslobodených krajov, očisťovacím jednotkám nemeckej brannej moci a dnes môžeme vďaka Bohu povedať pomaly už i našim slovenským jednotkám, ktoré sa zapojily do očisťovacích akcií. Odsudzujeme barbarské pôsobenie boľševických a zboľševizovaných hord, nepriateľov to slovenského národa. Odsudzujeme váhavosť, chceme otvorenosť, jasnosť v každom čine. Fanaticky stojíme za slovenskou štátnosťou, čakáme a žiadame starostlivú a dôkladnú očistu vo verejnom živote a zistenie i tých tajných a tichých spoluvinníkov. (Potlesky. ) Žiadame, aby s nevernými bol urobený nekompromisne poriadok.

V spojeneckej spolupráci s veľkonemeckým národom, v jednote, disciplíne a spolupráci všetkých Slovákov, pod vedením Vodcu a prezidenta Republiky slovenský štát si musíme brániť a ubrániť. Slovenská mládež chce žiť a chce, aby slovenský národ večne žil vo vlastnom slovenskom štáte. Na stráž! (Potlesky.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Rozprava o vládnom vyhlásení v smysle § 51 Rokovacieho poriadku sa končí hlasovaním o tom, čí Snem schvaľuje vyhlásenie vlády alebo nie.

Prikročíme preto k hlasovaniu o vládnom vyhlásení.

Kto súhlasí s vládnym vyhlásením, tak ako bolo prednesené, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal vládne vyhlásenie.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Rokovanie prerušujem na 5 minút.

(Po uplynutí 5 minút.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Pokračujeme v našom rokovaní.

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o štatistike zahraničného obchodu.

Zpravodajcom je pán poslanec Štefan Beniak.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Beniak:

Slávny Snem!

Štatistika hrá veľmi dôležitú úlohu v národnom hospodárstve. Preto je potrebné, aby predpisy o štatistike umožnily ľahko a presne zistiť i spracovať všetky pre štatistiku dôležité údaje.

Štatistika o zahraničnom obchode je zvlášť dôležitá. Až doteraz prevádzala sa táto podľa viacerých predpisov. Množstvo týchto predpisov zaťažovalo prehľad a bolo na úkor jednotnosti v jednotlivých oblastiach štatistiky.

Z uvedených dôvodov s radosťou možno vítať, že vláda predložila osnovu, v ktorej všetky predpisy o štatistike zahraničného obchodu shrňuje a zároveň aj terajším pomerom primerane prispôsobuje jednotnou zákonnou úpravou.

Výbor pri prerokovaní jednotlivých ustanovení predloženej osnovy prejavil s nimi po meritórnej stránke súhlas a schválil aj celkovú systematiku osnovy. Zmeny, ktoré výbor uskutočnil, sú jednak čisté formálnej povahy, jednak slúžia len presnejšiemu vyjadreniu myšlienky, tvoriacej základ dotyčnej normy.

Predložená osnova bude zaiste cenným prínosom nášho zákonodarstva a preto ho národohospodársky výbor odporúča Snemu na uzákonenie. (Potlesky.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie. Budeme hlasovať o osnove zákona o štatistike zahraničného obchodu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má šesť dielov, 32 paragrafy, prílohu, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Beniak: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej šesť dielmi, 32 paragrafmi, prílohou, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je: