Slovenský národ v tejto svetovej kataklizme s vrúcnosťou svojej kresťanskej duše skladá svoju nádej v božiu Prozreteľnosť a spolieha sa na svoje sily, na svoju prácu, na statočnú odhodlanosť a nezlomnú slovenskú roduvernosť. V nesmiernom tomto boji slovenský národ stojí na strane slobody a práva. Európske národy, spojené v osudovom spoločenstve, odrážajú červenú záplavu bezbožného boľševizmu a s ním spojeného nenásytného koristníctva, lebo tieto temné sily krvavou rukou siahajú po vzácnych hodnotách ľudstva, chcú vyhubiť kresťanstvo, zničiť osobnosť ľudskej dôstojností, uvrhnúť do pút slobodu a v priepasti najnižšej zlovôle zahubiť tak právo jednotlivcov ako aj národov.
Čo je žiť bez slobody a bez práva, to pozná slovenský národ z vlastnej skúsenosti, lebo cez stáročia musel žiť v otroctve bez slobody, v nevoľníctve bez práva. Po ťažkých skúškach utrpenia za riadenia božej Prozreteľnosti žije dnes slovenský národ slobodne, vo svojom vlastnom neodvislom slovenskom štáte, požívajúc plnosti práv slobodného národa. Toto nás naplňuje nielen hrdosťou, ale pocitom povinnosti vykonávať úlohy, na ktoré nás zaväzuje osudové spojenectvo európskych národov a mravná záväznosť povďačnosti.
Vo veľkých chvíľach historických udalostí nesmieme byť malými. Naša generácia nesie zodpovednosť za osud a budúcnosť slovenského národa na dlhé stáročia. Usporiadanie svojho vlastného štátneho života, starostlivosť o svoju vlastnú štátnu domácnosť zatlačuje do úzadia radostné nadšenie a nastoľuje čím viac tým ďalej starostlivú obozretnosť. Rozpočtové úvahy nútia nás k ostražitostí, musíme si bedlive všímať, čo sa deje okolo nás. Zvážiť si musíme všetky nebezpečenstvá, ktoré číhajú na našu slobodu a samostatnosť. Lebo nebezpečné nástrahy nepominuly, zjavujú sa raz ako vábivé svody, raz zase ako výstražné hrozby. Vždy tá istá zloba, ktorá koristila z našej poddanosti a biedy, siaha po našej štátnosti, raz je oblečená do togy historického práva, inokedy stavia sa do postoja historického poslania, alebo pod plášťom, geografickej ucelenosti dunajskej kotliny približuje sa k hradbám našej slovenskej štátnosti. (Posl. Šalát: Tak je!)
Slováci sú na stráži. Svojho práva sa nevzdávajú. Ak niekto sa môže odvolávať na historické právo ohľadom Slovenska, tak sú to Slováci. (Výkriky: Tak je!) Slováci sú najstaršími obyvateľmi tejto zeme a pôvodného vlastníckeho práva sa nikdy nevzdali. (Potlesk, výkriky: Tak je!) Slovenský štát je obnovením predtisícročného slovenského štátu. Pôvodné právo Slovákov na túto zem bolo oživené utvorením sa slovenského štátu, toto právo sa nepremlčalo, lebo žilo v srdciach a mysliach Slovákov a prenášalo sa s pokolenia na pokolenie. Preto je právo Slovákov rečitejšie a pevnejšie ako domnelé právo Maďarov (potlesk), ktorí len neskoršie došli sem. Preto historické právo je na strane Slovákov.
Ani historické poslanie Maďarov alebo iných, alebo jediná ich štátotvorná schopnosť v dunajskej kotline nie sú tými čarovnými prútami, ktoré by nás vedely skrotiť do cudzieho jarma. Historické poslanie Maďarov okrem sebechvály nemá žiadnej opory. (Výkriky: Tak je!) Štátotvorná schopnosť našich neprajníkov je problematická. Uhorský štát prebral a dlhé časy žil zo zostatkov štátneho a kultúrneho usporiadania Svätoplukovej ríše. Je nám známe, že maďarskí panovníci počnúc od sv. Štefana za dlhé veky povolávali cudzincov do svojej krajiny, aby títo nahradzovali štátotvornú a štát budovateľskú schopnosť, ktorej sami nadostač nemali. (Hlas: Tak je!) Koľko slovenského umu bolo zapojené do tejto práce, to nám dokazuje história a historické udalosti. Po porážke pri Moháči nápor ríše polmesiaca zastavil sa len na slovenských, horách alebo ešte skôr na prsiach slovenských junákov. Veď Maďari pod vedením Tököliho išli s Turkami proti kresťanskej Viedni. Po Moháči prišli na trón Uhorská nemeckí Habsburgovia, ktorí svoju nemeckú štátotvornú schopnosť uplatňovali a neriadili sa štátotvárnou schopnosťou Maďarov. (Hlasy: Tak je!) Veď v r. 1787 žilo v Uhorsku len 2,322.000 Maďarov a 5, 681. 000 národností. Vtedy v Uhorsku bolo len 29% Maďarov. Len po roku 1848 dostali Maďari osud svojho štátu do vlastných rúk. A výsledky ich vychvaľovanej štátotvornosti priviedly Uhorsko na kraj záhuby, ich šovinizmus kopal hrob ich štátu.
Veľmi dojímavé až elegickou vtieravosťou sa dnes hovorieva u našich susedov o spoločnom nažívaní národov v dunajskej kotline. Slovákov nepomýlia tieto svodné hlasy, lebo prežívali toto spoločné nažívanie a dnes už vedia zhodnotiť, čo znamená žiť slobodne a čo v otroctve. Svet pozná metódy spolunažívania s Maďarmi. Björnson roku 1907 výstižne označil násilné odnárodňovacie metódy Maďarov za ich najväčší priemysel na svete a ich krajinu označoval za žalár tam žijúcich národov, Slováci nezabudli, že Hlinkovi namerali maďarské súdy 2 roky žalára pre to, lebo žiadal minimálne právo slovenčiny v školách a úradoch. Ešte aj teraz zunia ako príšerná ozvena výkriky maďarských poslancov v ich parlamente: "A šibenicu by ste nechceli?" - keď slovenský poslanec žiadal slovenské školy. Slováci vedia, čo je to žiť na svojom, vedia čo je žiť slobodne, netúžia po žiadnom tútorstve i keby pod akýmkoľvek vtieravým heslom vkrádalo sa k nám. (Výkriky: Tak je!)
Mali sme ponaučenie o spolunažívaní aj s príbuznými Čechmi, vydávajúcimi sa nám za rodných bratov. (Predsedania sa ujal podpredseda Snemu Dr. Opluštil.) Sebecké vykorisťovanie, zaodené do plášta príbuzenstva, otvorilo nám oči. Ale dvadsaťročné spolunažívanie s Čechmi malo aj tú dobrú stránku, že vzbudilo slovenský nacionalizmus, že Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou oživený nacionalizmus postavil celý národ do bojových radov a vymohol preň najvyšší cieľ politického snaženia, svoju vlastnú štátnosť. Pred tisíc rokmi zaniknuvšia slovenská ríša ožila, obnovená bola v slobodnom slovenskom štáte a našej generácii pripadá tá honosne vznešená, ale pritom osudové ťažká úloha, vybudovať a zaistiť pre budúce pokolenie tento svoj slovenský štát. Vykonať túto úlohu v dnešných ťažkých časoch vyžaduje sústredenie všetkých síl národa, a to nielen síl hmotných, nielen síl finančných, ale najmä síl mravných. Hodnoty mravné to boly, ktoré živily dušu Slováka v časoch poroby, tieto hodnoty ho posilňovaly cestou tŕnistou v tvrdých bojoch, ale aj tieto hodnoty priviedli ho na vrchol jeho túžob politických a nezabúdajme, že zase tieto hodnoty budú zárukou aj našej budúcnosti. (Dva hlasy: Tak je!) O tieto mravné hodnoty vedie sa dnes gigantický zápas. Tam na krvavých bojiskách odohráva sa najtvrdší zápas o budúcnosť kultúrnej Európy, teda aj o našu budúcnosť, tam sa rozhodne, či budú vládnuť na Slovensku vždy platné hodnoty kresťanstva a slovenského nacionalizmu, alebo zaplaví našu zem krvilačná zloba katynského štýlu, či zahubí tisícky Slovákov vo vlastnej otčine a zbytok zaradí do otrockých húfov bezprávnych helotov. A je príznačné, že českí emigranti chceli by zapredať Slovákov do tohto otroctva boľševického za krvavú mzdu egoistov. Veď nie div, títo nemali kladného pomeru k Slovákom nikdy a nemajú ho ani teraz.
Slováci veria v božiu Prozreteľnosť a veria vo víťazstvo pravdy a statočnej veci slovenskej aj v tejto krútňave svetových udalostí. Statočnou úprimnosťou stavajú sa do radov európskych kultúrnych národov proti krvilačnému a barbarskému tyranstvu. Duchovná sila, ktorá nás zachovala cez stáročia trpkého osudu, ani teraz, v dnešnej veľkej skúške nás nezanechá, i keby sa stalo, že malý slovenský národ v tomto gigantickom zápase stáva sa hračkou v zápolení svetových prúdov, že svetohýbne deje prevalia sa ničivou pohromou ponad nás, predsa nestrácame nádeje, lebo pravda vždy mala prostriedky ochrany. Stojíme v prvom rade pod ochranou spravodlivosti Božej. Táto určila zábezpeky nášho života, dala slovenskému národu húževnatú a nezlomnú silu ducha, ktorá nás udržala v minulostí a zachová nás v budúcnosti. Táto sila ducha je stelesnená v hrdinskom postoji slovenského vojaka na frontoch. Slovenský vojak tam v smrtonosnej metelici bráni svoju otčinu, kladie v sádzku svoj život za otca, za matku, za detí svoje a za nás všetkých. Jeho skutky sú výronmi slovenského ducha a najvznešenejšími dôkazmi rodolásky. Slovenský vojak bojuje Vo vernom bratstve zbrani s vojakom nemeckým, konajúc si takto tú najťažšiu a najvznešenejšiu úlohu.
Pomer slovenského štátu k Nemeckej ríši zakladá sa na politickej realite a je preto úprimný a korektný. Je našim záujmom, aby sa tento pomer utužoval, prehlboval a slúžil pre rozkvet a budúci rozvoj slovenského národa.
Do starostiplných dejov dneška ako radostný lúč nádeje preniká statočné bratstvo našich amerických Slovákov. (Výkriky: Tak je! Potlesk.) Vtedy, keď naši národní nežičlivci, politickí kšeftári zapredávajú Slovákov z osobnej slávy alebo ziskuchtivosti do otroctva najkrvavejšieho tyranstva všetkých čias, do temných krážov boľševizmu, americkí Slováci mužne sa zastávajú svojej krvi v starom kraji. Zastávajú sa svojich otcov, z ktorých vyšli, matiek svojich, ktoré ich zrodily, bratov, sestár, ku ktorým viaže ich krvná páska. Nechcú zradiť ich a nechcú ich vydať na potupný jarmok ľudskej biedy, ale ústami svojho Jozefa Hušeka statočne zamietajú v Amerike ešte i teraz mátajúcu fikciu čechoslovakizmu a hlásajú: "Slováci nesmú sa za nijakú cenu vzdať svojho prirodzeného práva a svojho Bohom daného práva národnej samostatnosti. Pre národ je toto jediný ideál, pre ktorý sa vyplatí žiť a tiež aj zomrieť. " Toto je statočné vyznanie slovenského práva a priznanie sa k samostatnému slovenskému životu. Tento otvorený postoj amerických bratov utvrdzuje nás vo viere a nádeji našej budúcnosti, je tiež jednou zámkou, že ideme cestou správnou a spravodlivou.
Zvážiac takto všetky prajné a neprajné pozície, ktoré obklopujú našu štátnosť na vonkajšom fronte, nútia nás uvážiť a zhodnotiť aj náš vnútorný front. Kým na vonkajšom fronte okolností utvárajú sa a udalosti dejú sa mimo našej vôle a nemáme možnosť na ne tak rozhodne prenikavo vplývať, vnútorný front závisí od nás, za tento sme si sami zodpovední. A tento vnútorný front je pre našu budúcnosť tak dôležitý ako aj vonkajší front. Veď aj vonkajšie, najmä nepriateľské vplyvy a sily cestou vnútorného frontu usilujú sa vnášať do našej usporiadanej štátnosti silu podomielajúcu základnú nákazu nesvornosti.
Jednotnosť slovenského národa, vybojovaná a uskutočnená Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, je základom našej štátnosti. Kto proti tejto jednotnosti pracuje, svojou nenávisťou alebo sebectvom ju oslabuje, napáda národ zákerne od chrbta a je najväčším nepriateľom, i keby mal na jazyku stále sladké líškavé slová. Jednomyseľnosť národná, docielená roku 1938, nebola nám daná do daru, nie náhodou, ona je vykúpená skúškami, vytúžená slovenským ľudom a vybojovaná nezlomnou vôľou a utrpením vodcov ľudáckeho hnutia. Toto utrpenie a vôľa nás zaväzuje. Jadro slovenského ľudu je i dnes tú isté, ako bolo, keď ho Hlinka viedol proti tyranii maďarskej alebo proti koristníctvu českému. Slovenský ľud má v srdci silu priebojnosti a tvrdosť odhodlania, naučila ho doba skúšok a stály boj s cudzími nežíčlivcami, ale má v srdci aj statočnosť a spravodlivosť. Hlinková slovenská ľudová strana, nositeľka vôle slovenského ľudu, s láskou prijala každého, kto chcel pracovať a statočne budovať budúcnosť slovenského národa, nepozerala sa na to, ako niektorí centralisti, diví jej nepriatelia, ešte pred mesiacom 6. októbra nedožičili Slovákom ani školnícke miesta a strana postavila ich na najvýznačnejšie miesta. Toto bolo gesto povznesenosti, vyvierajúce z jej sily a statočnosti. Nemôže sa nikto žalovať z bývalých čechoslováckych a centralistických kruhov, že v slovenskom štáte nedostal miesto. Zaujali miesta hospodársky najvýznačnejšie a obsadili toľko dôležitých pozícií, o koľkých za československého režimu sa im ani nesnívalo. Právom sa dalo očakávať, že tieto kruhy primknú sa úprimne, statočnou pracovitosťou k svojmu slovenskému štátu. (Hlas: Hanba im!) Sme presvedčení, že väčšina bývalých prívržencov československých strán, idúc za svojím lepším slovenským presvedčením s úprimnosťou priľnula k slovenskému štátu. Ale ešte je mnoho tých, ktorí si nenašli pozitívny postoj k svojmu slovenskému štátu. Planou kritikou a šepkanou propagandou vnášajú aj teraz zbytočnú nervozitu a rozdráždenosť do konsolidovaných radov slovenského ľudu. Ich výhodná situácia akoby zakalila im zrak a hojný blahobyt akoby im zastrel úsudok. Cudzina nám závidí poriadok a hospodársku usporiadanosť a vlastní ľudia šomrú na všetko, svojím úlisno-mľandravým podhuckávaním chcú vnášať nepokoj a podlamovať pracovný elán Slovákov. To sa im nepodarí. V bojoch a tvrdých skúškach slovenský ľud vedel byť silný a vo veľkej väčšine jednotný, preto ani teraz nedá sa oslabovať niekoľkými málo vypočítavcami, ktorí si tak usilovne hľadajú alibi. S nami je sila a mohutná vôľa slovenského národa, spojená v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a táto si nikdy nevydá zo svojich rúk osud slovenského národa. (Posl. Šalát: Tak je!) To, čo voľakedy napísal Hlinka, platí aj dnes: Slovenská ľudová strana si je vedomá svojej sily a číselnej veľkosti, preto v povedomí tomto koná úplne neodvisle a sebavedome. Toho, kto sa postaví v cestu, alebo so sebou, soberie, ako kolektívna duša národa, alebo ho odsotí nabok a prejde vedľa neho. Preto Hlinková slovenská ľudová stratia pôjde cestou, vyznačenou Andrejom Hlinkom statočne, bez ohľadu na vypočítavých záškodníkov a dobuduje si svoj vlastný slovenský štát. (Výkriky: Tak je! Potlesk.)
Statočnosť a disciplína sú dnes najpotrebnejšie národné ctnosti, ony nám pripravujú poriadok v našom štáte. Poriadok je základom našej hospodárskej a politickej konsolidácie, ktorú nám cudzinci tak závidia a ktorú obdivujú. Kým v iných, najmä v juhovýchodných štátoch potokmi tečie krv v bratovražednom boji, na Slovensku žije si ľud pokojne v práci a svornosti. A nesmieme pripustiť, aby niekto, alebo nejaká skupina, ktorej aj teraz mútí hlavu nezaslúžené a neodôvodnené výsadníctvo, vnášala do slovenských radov zárodky bratovražednej nenávisti.
Predložený štátny rozpočet na rok 1944 naplňuje nás hrdosťou, lebo je zrkadlom finančnej sily a hospodárskeho potenciálu slovenského národa. Ale tento rozpočet pripomína nám aj naše povinnosti. Učme sa z číslic a z toho, čo stojí za týmito číslicami.
Hrdosť naplní srdce každého úprimného Slováka, keď sa pozrie do tohto nášho zrkadla finančnej sily. Za každého cudzieho režimu sa nám vytýkalo, že sme nie sebestační, že sa na nás dopláca a takto dávalo sa na javo, že sme príťažok štátu, žijeme len akosi z milosrdenstva iných. Náš samostatný život dokazuje a rozpočet číselne potvrdzuje, že toto povýšenecké stanovisko voči Slovákom bolo nepravdivé a nespravodlivé. Slováci svoju štátnu domácnosť vedia si viesť sebestačné, svoje potreby vedia zaokryť svojimi vlastnými príjmami a nie sú na milosť odkázaní na nikoho. Príjmová číslica 3 miliardy 127 miliónov je ukazovateľom životaschopnosti slovenského štátu. Z tohto príjmu vieme si svoje potreby zaokryť aj v tak mimoriadnych časoch, ako sú dnešné. Treba rozdeliť tieto príjmy s rozvahou a starostlivou úspornosťou na naše potreby, Príjmy zaisťujú nám vykonať úlohy v prospech všetkých občanov štátu a dávajú nám istotu, že aj v budúcnosti budeme si vedieť zo svojich síl finančnú rovnováhu nášho štátneho hospodárenia udržať.
Najdôležitejšími príjmami sú takzvané výsostné finančné príjmy štátu, to sú dane, poplatky a monopoly. Na týchto získa štát 2 miliardy 3 milióny. Keď si porovnáme rozpočet Česko-Slovenskej republiky s naším rozpočtom, ukážu sa nám potešiteľné číslice. Na výsostných príjmoch odvádzalo Slovensko Česko-Slovenskej republike 997 miliónov, teraz samo má na týchto príjmoch 2 miliardy. Na priamych daniach sme vtedy zaplatili 226 miliónov, teraz máme na tomto príjmu 626 miliónov, na dani z obratu zaplatili sme vtedy 241 miliónov, teraz 568 miliónov, na clách 51 miliónov, teraz 125 miliónov, na spotrebných daniach 281 miliónov, teraz 376 miliónov, na poplatkoch 198 miliónov, teraz 254 milióny. Z toho vidno, že sa výsostné príjmy značne zvýšily a zvýšily sa aj takzvané administratívne príjmy, ktoré predchádzajú v rozpočte sumou 1 miliarda 123 milióny. Je pravda, že dnes pracujeme s vyššími hospodárskymi číslicami, ale na druhej strane vojnové udalosti v značnej miere podviazaly hospodársky život a s týmto aj poplatnú silu občanov. Tieto výsledky vzbudzujú v nás istú hrdosť a istotu pre budúcnosť. V mierových časoch, keď sa hospodársky život upevní a nehatene rozprúdi, bude možno pre naše štátne hospodárenie dosiahnuť ešte prenikavejšie výsledky.
Ale na druhej strane číslice rozpočtu prikazujú nám vyvodiť určité ponaučenie. Tie vysoké číslice ukladajú nám vážne povinností. Najprv povinnosti voči daňovníkom. Štát potrebuje peniaze, aby mohol vykonávať svoje úlohy, toto každý vie a musí sa tomu podrobiť, ale každý má právo žiadať, aby vyberanie daní bolo spravodlivé, i keď prísne, predsa uznanlivé, Zatvrdlivý byrokratizmus a slepý formalizmus najmä, pri daňovej agende žiadneho oprávnenia nemá. Od daňovej agendy závisia mnoho raz existencie a štátna správa nemôže mať to poslanie, aby existencie ničila. Treba zaviesť modernejší daňový systém, ktorý bez zbytočného prepjatého papierového formalizmu zaviedol by sviežejšie a pritom účinnejšie metódy vyrubovania daní a spôsoby v našej daňovej agende. Dnešný systém najrozličnejšieho daňového priznávania môže byť dobrý pre vycibrených furtákov, vediacich sa obratne pohybovať v spletí paragrafov daňového zákona, ale nie pre pospolitý ľud, ktorý si často nevie rady s nekonečným radom otázok daňových priznaní. Naša finančná správa nesmie zabudnúť, že kým z koruniek drobného ľudu sosbierajú sa miliardy, mnoho potu, mnoho sĺz prilipne sa na tieto groše, ťažko, veľmi ťažko sa skladajú najmä ak boly bezohľadne vyrubované. Ako viem, na Ministerstve financií je už spracovaný nový návrh daňového zákona, len z priečinka referentov sa nevie ďalej dostať. Úfajme, že tento návrh pričinením pána ministra financií predsa sa len raz dostane pred Snem a bude nám daná možnosť vyniesť dobrý, spravodlivý daňový zákon, priliehajúci na naše slovenské pomery, ktorý aj štátu zaistí to, čo štátu, svojmu slovenskému štátu prináleží.
Ďalším boľavým bodom nášho štátneho hospodárenia je prebyrokratizovanie našej štátnej správy. Osobné výdavky vyžadujú 1 miliardu 554 miliónov. To je 426% štátnych výdavkov. Keď uvážime, že schodok treba uhradiť úverom, je správnejšie prirovnať tieto výdavky k príjmom a tak sa ukáže, že celých 50% štátnych príjmov ide na osobné výdavky. Polovicu všetkých príjmov teda vydá štát na platy a mzdy zamestnancov. Toto je nezdravý zjav, príčiny ktorého treba pozorne skúmať a pôdľa možnosti postupne odstraňovať. Príčiny sú jednak osobného, jednak vecného rázu.
Veľký počet personálu zavinený je medziiným aj nedostatočným výkonom zamestnancov. Ľahostajnosť úradníkov k ich povinnostiam sa povážlivou mierou ako zhubná nákaza šíri. Všetka úcta a česť statočným slovenským úradníkom, ktorí poslúchajúc hlas svojho slovenského srdca a napätím všetkých síl konajú svoje povinností, ale mnoho je tiež takých, ktorí považujú úrad za zaopatrovací ústav, alebo z nedostatku vrúcneho národného presvedčenia alebo z osobnej vypočítavosti, hľadajúc pre budúcnosť alibi, nevkladajú do výkonu svojej služby celú svoju energiu statočného slovenského národovca a obetavého úradníka. Slúžime slovenskému ľudu, táto ochotná služba musí preniknúť činnosť všetkých štátnych zamestnancov, na ktoromkoľvek mieste sú ustanovení. Tam, kde niet tohto ducha pohotovej ochoty už či preto, lebo sa niekto nevedel vymaniť zo starého maďarónskeho spanšteného ducha, alebo z vypočítavosti hľadajúc alibi nenašiel si kladný postoj k slovenskému národu a slovenskému štátu, treba previesť očistu, (hlasy: Tak je!) treba sa zbaviť lenivosti a neochoty. Šéfovia centrálnych úradov - páni ministri nech si robia poriadok vo svojich úradoch. Radšej poslať takýto element do penzie, lebo v aktívnej službe nielen že zaberajú mačeta a berú plat bez úžitku pre verejnosť, ale svojím negatívnym postojom a liknavosťou zapríčiňujú štátu dvoj- trojnásobnú materiálnu škodu, ani nepozerajúc na účinky demoralizačné. (Výkriky: Tak je! Potlesk.)
Ďalej treba z našich úradov i hore i dolu odstrániť velikášstvo. Skromnosť a pracovitosť bola známkou Slovákov, nuž pridŕžajme sa tohto aj v našich verejných úradoch, aj v našom verejnom živote. Nik nechce, aby naše úrady boly otrhané, úboho vystrojené, ale ukazovať prepych nad pomery - to nás nectí. Ľudia, ktorí chodili po cudzine, po veľkých mestách, tvrdia, že úradovne sú tam jednoduchšie a skromnejšie zariadené ako u nás. U nás je zakorenený zlozvyk, že úradovňa bez perských kobercov a kluboviek nemôže byť. Miesto vonkajšieho lesku dbajme, aby naše úrady boly pohotové, spravodlivé a rýchle. (Hlas: Tak je! Potlesk. ) Dobré úradovanie, ochotná a spravodlivá verejná správa bude našou ozdobou a lepším odporúčaním ako prázdny prepych.
Zásobovanie obyvateľstva je jedna z najdôležitejších otázok dnešných vojnových čias. Na dobrej organizácii zásobovania spočíva konsolidovanosť našich pomerov a pokoj vnútorného nažívania občanov. Každý musí uznať, že hladké zásobovanie s najpotrebnejšími článkami je úloha veľmi ťažká a je spojená s veľkou zodpovednosťou. Tieto mimoriadne ťažkosti a dnešné pomery nútia nás, aby sme sa zásobovacej agendy dotýkali s najväčšou zdržanlivosťou a pri jej posudzovaní používali tlmivku. Keď naše zásobovanie deje sa dobre, hladko, to je preto, lebo Slováci poznajúc svoje povinnosti voči svojim úradom a spoluobčanom, vo veľkej väčšine statočne plnia predpisy, i keď sú často tvrdé a nepochopiteľné. Keď ide o tie najpotrebnejšie, prvotné potreby občanov, vtedy aj tie najkrutejšie predpisy sú na mieste. Ale často sa stretávame s predpismi, keď NÚZ berie do svojho kruhu - aby tak povedal diktátorickej reglementácie - veci, spotrebné články, iba aj právne úkony, ktoré nie sú prvotnými potrebami občanov. Úradný zásah často zapríčiňuje zmiznutie týchto článkov z trhu a ich zdražovanie, ba budí nielen neľúbosť, ale aj nenávisť voči úradom a vrchnostiam. Dakedy sa zdá, že niekomu záleží na tom, aby sa budila nervozita, ba priamo nenávisť verejností voči zásobovací úradom a týmto aj voči ostatným vrchnostiam. Za každým krokom ukazovať moc a trestajúcu päsť je nie hospodárskym a tým menej štátnickým umením. Treba spravovať veci tak, aby sa hospodárske tvorčie sily podchytily a usmernily a aby tej vrchnostenskej moci bolo čím menej badať. Pokračovanie a zasahovanie hlavne niektorých oddelení NÚZ-u budí často nevôľu a pocit nespravodlivosti v slovenských a najmä v starých ľudáckych kruhoch. Preto bude treba zásobovaciu agendu postaviť pod sústavnú kontrolu. (Potlesk.) Táto kontrola v NÚZ-e uspokojí našu slovenskú verejnosť, vzbudí dôveru k tejto inštitúcii a zaistí spravodlivé vybavovanie vecí a nestrannú distribúciu.
I keby boly ešte niektoré zjavy nášho verejného života, ktoré by sa žiadaly pod kritickú skúmavku, dnešné vážne časy nútia nás mierniť svoj kritický postoj. Máme hľadať a posilňovať najmä tie momenty, ktoré sústreďujú sily v jednotu a tvorivú silu národa. Táto tvorivá sila dokázala, že slovenský národ vie si zariaďovať veci svojej štátnosti, len v tejto práci nesmie ochabnúť. Ten radostne prúdiaci elán, ktorý od prvých dní našej štátnej samostatnosti oduševňoval našich ľudáckych pracovníkov, ktorý pobádal v budovateľskej práci našu pospolitosť, vyvieral z mravných hodnôt, uložených v slovenskom nacionalizme a v kresťanskom svetonázore. Toto boly tie základy, z ktorých čerpal slovenský národ silu v ťažkých časoch, tieto mravné hodnoty sú aj teraz najistejším aj najtrvácejším základom pri budovaní našej vlastnej štátnosti. Preto hodnotiac pri štátnom rozpočte našu finančnú silu nesmieme nechať nepovšimnuté ani tieto mravné hodnoty nášho národného bytia. Trvalú hodnotu zaistia nám len mravné sily, preto ich treba postaviť, treba ich zveľaďovať, treba ich pestovať vrúcnou vôľou s nadšenou rodoláskou. Finančné možnosti štátu, materiálne základy nášho štátneho hospodárenia iste sú dôležité a potrebné. Ale ak náš verejný život nebude presýtený obetavým nacionalizmom a duchom vrúcneho kresťanstva, tento zvädne, zakrnie a stane sa len svodom materiálneho egoizmu Finančný zákon zostavený reálne, primerane naším hospodárskym možnostiam, je výrazom našej pevnej finančnej sily a zdravým regulátorom nášho hospodárskeho kolobehu. A keď sa tento materiálny faktor spojí a doplní s mravnoideálnymi hodnotami, získa naša pospolitosť na pevnosti a solidnosti veľmi mnoho. A ako treba zveľaďovať hmotné prostriedky štátu tak sa treba postarať aj o rozmnožovanie ideálnych hodnôt a to sa deje kultúrnou, národnou a politickou výchovou slovenského ľudu.
Hlinková slovenská ľudová strana svojou skoro polstoročnou prácou stala sa povolanou vychovávať a viesť slovenský ľud. Jej tŕnistá cesta, jej bojom a prenasledovaním vyplnené pôsobenie stály sa školou čistého národného idealizmu. Hlinková slovenská ľudová strana nestala sa predstaviteľkou politickej vôle slovenského ľudu len náhodou, ale k tomu ju určil jej program a tvrdé uskutočňovanie tohto slovenského národného programu. Preto základnou podmienkou úspešného budovania štátu je úplný súlad Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a štátneho organizmu. Každý nesúlad, každé rušenie tejto spolupráce oslabuje náš štát a oslabuje aj náš národný organizmus.
Národ je organizovaný v Strane a štát je inštrumentom vrcholných prostriedkov národa na dosiahnutie jeho vrcholných túžob. Hlinková slovenská ľudová strana sdružujúc národ, je organizovaný celok, je pred Bohom a históriou zodpovedná za osudy národa a preto musí mať slovo v každej dôležitejšej veci štátneho života. Pri takejto súladnej práci bude náš štátny život prekvitať a dužieť, lebo aj tieto stĺpce suchých číslic štátneho rozpočtu pri ideálnej spolupráci dostanú živú náplň a hybnú silu idealizmu. Pričiňme sa, aby táto svorná spolupráca na celej čiare sa uskutočnila a donášala hojné ovocie pre rozkvet a budúcnosť slovenského národa a štátu.
Odporúčam prijať štátny rozpočet. (Dlhotrvajúci potlesk.)