Středa 22. prosince 1943

Keby štátny rozpočet na rok 1944 zahrňoval všetky potreby štátnej správy, ani zvýšený deficit by nás nemusel vážnejšie znepokojovať. Mať vo vojnových časoch nekrytých 19%, mohlo by sa označiť za zjav veľmi priaznivý. Naše starosti sú však väčšie, keď uvážime, že mimo rozpočtu čaká nás rad povinností už teraz známych. Pri týchto starostiach nás neutešuje ani zistenie, že príjmová stránka rozpočtu bola odhadovaná veľmi triezvo, vzhľadom na stúpajúci charakter hospodárskych číslic, keď vieme, že okrem výdavkov, preliminovaných v štátnom rozpočte, máme nepreliminované výdavky, vyplývajúce z brannej pohotovosti, o ktorých možno povedať, že sa v tomto čase nedajú ani približne určiť. Keďže však Snem berie na seba spoluzodpovednosť za celé štátne hospodárenie, prichádza samotná vláda so zmenou finančného zákona v tom smysle, že výdavky v rezorte Ministerstva národnej obrany nad 5 miliónov korún schvaľuje úsporný a kontrolný výbor Snemu. Týmto novým a zaiste želateľným opatrením chce sa dosiahnuť nielen dokonalejšia kontrola výdavkov nad úvermi pre brannú pohotovosť, ale tiež zaistiť väčšia účasť pri starostlivosti o úver na tento účel. Dokumentuje sa týmto tiež všeobecné poznanie, že vojnové výdavky dosahujú u nás hranice únosnosti a práve preto treba ich potrebu skoro v každom prípade dôkladne preskúmať.

Investičný rozpočet, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch, je rámcovej povahy. Z neho minister financií dovolí vydať len toľko a potiaľ, pokiaľ zaistí úhradu úverovými operáciami. Ale aj tak rozpočtový výbor, rovnako ako pred ním úsporný a kontrolný výbor, podrobili dôkladnému rozboru potrebu nových alebo dokončievaných investícií. Aj tu treba väčšiu zdržanlivosť, keď vieme, že zvýšením cien stavebného materiálu a miezd zvýšil sa celkove index stavebných nákladov v prvom roku na 177.2, oproti 150.8 v minulom roku.

Situácia naša je o to ťažšia, že okrem mimorozpočtových výdavkov, vyplývajúcich z brannej pohotovosti, máme isté ďalšie úseky štátneho hospodárenia, ktoré hospodária mimo rozpočtu. Pre každý štát je ideálnym stavom, aby celé svoje hospodárstvo riadil podľa vopred stanoveného rozpočtu. Za mimoriadnych pomerov, aké máme teraz, takýto stav nie je možný, ale aj tak sa musíme usilovať, čo najviac umiestiť do jeho rámca. Túto zásadu však celkom nedržíme, lebo sme vedome prikročili k takzvanému fondovému hospodáreniu, ktoré sa vymyká z rámca snemovej kontroly. Mám tu na mysli zriaďované fondy NÚZ-u, ktoré sú alebo na NÚZ-e, alebo v Slovenskej národnej banke, alebo v iných inštitúciách. Dovoľujem si uviesť, že toho času máme takzvaný fond osobitných poplatkov pri povoľovaní vývozu do cudziny, ktorý je v správe Slovenskej národnej banky. Do tohto fondu 5%-ami z ceny vyvážaného tovaru prispievajú vývozcovia. Okrem toho prispievajú do tohto fondu pivovary a zápalkárne a užíva sa ho na vyrovnávanie cien článkov, dovážaných z cudziny. Ďalej jestvuje tzv. cukorný fond, na ktorý prispievajú konzumenti 50 haliermi, z priemyslového cukru sa uhradzujú 3 Ks a uhradzujú sa z neho straty pasívnych cukrovarov. Na vyrovnávanie cien mlieka jestvuje mliečny fond, ktorý je v správe Mliekárskeho syndikátu. Do tohto fondu prispievajú výrobcovia mliečnych výrobkov a tí dodávatelia mlieka, ktorí dodávajú priamo konzumentovi. Ďalej máme fond na vyrovnávanie cien textilných výrobkov a generátorový fond. Okrem toho je ešte niekoľko fondov s menším majetkom a s užším určením.

Pri prejednávaní štátneho rozpočtu treba sa zastaviť pri otázke fondového hospodárenia. Nemožno poprieť, že súčasná hospodárska situácia vyžaduje vyrovnávania cien finančnými intervenciami. Keď si však spomenieme, že naše pôvodné zásadné odmietavé stanovisko oproti fondom sme zmenili, musíme priznať, že sme týmto pripustili zásadu, proti ktorej sme boli po dlhé roky.

Aké nebezpečenstvo skrýva fondové hospodárstvo? Je to v prvom rade nekontrolovateľná možnosť odsávať finančné prostriedky od poplatníctva a takto zmenšovať jeho platebnú schopnosť, bez akéhokoľvek spolupôsobenia ministra financií. Ani pri najlepšej vôli nedá sa medzi dvoma s rôznych hľadísk veci posudzujúcimi úradmi dosiahnuť koordinácie a tak sa potom stáva, že finančné úrady žiadajú od poplatníka plnenie povinnosti, a zase Najvyšší úrad pre zásobovanie odvádzať platby, ktoré majú síce iné meno, ale v podstate sú tiež daňovým zaťažením. Ale zatiaľ, kým finančné orgány pri používaní prostriedkov riadia sa zákonmi alebo presne vypracovanými predpismi, v konečnej fáze rozpočtu je fondové hospodárstvo pri Najvyššom úrade pre zásobovanie spravované úvahami vyšších, ale častejšie len nižších úradníkov. Keď si pripomenieme, čo všetko treba podniknúť, aby sa dačo vydalo v rámci rozpočtu, nezdá sa nám dosť správne, aby pri disponovaní fondmi rozhodovali jednotlivci bez toho, aby verejnosti podali vyúčtovanie zo svojho hospodárenia. Túto cestu teda nemôžeme pokladať za nejakú základňu pre možný vývoj, ak nechceme zničiť poplatníka, zaviesť dvojitú zdaňovaciu koľaj a skoro obmedzenú kontrolu.

Čo najmä treba pri našom rozpočte výslovne spomenúť, je skutočnosť, že náš rozpočet je v podstate súhrnom personálnych výdavkov, a to takých, s ktorými by bolo treba rátať aj v mierových časoch. Vyskytuje sa nám problém, ako túto trvalú pasivitu - ktorá sa samozrejme vo vojnových časoch len zvyšuje - odstrániť. Odstrániť tento nežiadúci stav bolo by možno len dvoma cestami, kde tretí chodníček, t. j. stále zaokrývanie schodku úverom, predsa raz musí skončiť. Prvá cesta bola už na tomto mieste niekoľko razy spomínaná, ale neprikročilo sa k jej realizácii. Je to reforma našej administratívy, od ktorej sa všeobecne očakáva keď nie zmenšenie, aspoň pokles vzrastu výdavkov. Keď si uvážime, že už v roku 1939 sa volalo po nej a už vtedy vážení hospodárski činitelia povedali, že ak sa bude náš byrokratizmus ako rakovina rozvíjať, naše štátne hospodárstvo bude trvale pasívne, spozorujeme, s akou ľahkosťou a nevšímavosťou sa u nás prechodí ponad tento najdôležitejší problém. V tomto ohľade už Snem niekoľkokrát, či vo forme rezolúcii alebo usnesení vo výboroch, zprávach, alebo v prejavoch rečníkov povedal svoju mienku, a teraz neostáva iné, len znovu, a to veľmi dôrazne žiadať riešenie tejto veci.

Druhým prostriedkom je hľadanie nových príjmových zdrojov. Minister financií povedal svojho času, že naše daňové zaťaženie dosiahlo svojho maxima. Nebolo možné držať sa tohto základného poznania a preto k niektorým daňovým zvýšeniam došlo už počas tohto roku a bude musieť pravdepodobne dôjsť aj v budúcom roku. Naša daňová politika musí však byť veľmi obozretná a musí v budúcnosti hľadať príjmy len tam, kde skutočne sú. Predimenzované zaťaženie zabíja iniciatívu a siaha na postať daňovníka. Keďže niet iného východiska, musí sa štát znova obracať k tomuto zdroju. Od štátnych podnikov ťažko očakávať ešte vyšší odvod, keď aj tak vieme, že ich výnosnosť tohto roku kulminuje. Okrem týchto zdrojov možno ešte rozšírením monopolov získať nové príjmy a práve sem by naša štátna správa mala obrátiť svoju pozornosť.

So zadosťučinením treba konštatovať, že počas tohto roku pokračoval priaznivo vývoj štátnych príjmov. Aj tohto roku pozorovať vzostup výnosu oproti rozpočtovým predpokladom, čo sa odôvodňuje vzrastom hospodárskych čísel a zvýšením sadzieb niektorých daní. Celkove výnos štátnych príjmov za prvých 9 mesiacov činil 2.372.2 mil., čo je oproti minulému roku vyššie o 33.4%. Dosiahnutý výsledok prevyšuje teda rozpočtovú čiastku o 1.069.5 miliónov.

S podobným priebehom príjmov možno rátať aj pre budúci rok, pravda, treba rátať aj so zvýšením výdavkov.

Celkove možno povedať, že tento priaznivý vývoj štátnych príjmov je len odrazom súčasnej hospodárskej konjunktúry. Napriek tomu pre naše hospodárstvo ostáva stále akútnou cenová otázka. Úprave cien venujeme sa s veľkou starostlivosťou, ako nášmu ústrednému problému, ale napriek značným obetiam štátu i obyvateľstva nedarí sa nám zadržať tento vývoj nahor. Keď napríklad sledujeme pohyby maloobchodných cien, zisťujeme, že behom prvého polroka zvýšily sa ceny o 13.5%. Podľa údajov Štátneho štatistického úradu činil potravinový cenový index v januári tohto roku 172, v apríli 190 a v júni 196. Index životných nákladov 5-člennej robotníckej rodiny na Slovensku činil v januári úhrnom 174. 5 a v júni 188. 7. Index stavebných nákladov v júni 1942 150.8 a v júni 1943 177.2. Z toho vidíme, že línia indexu životných nákladov je stále vzostupná.

Aby sme ako-tak zamedzili túto rastúcu tendenciu, bol učinený celý rad opatrení doma a v obchodnom styku s cudzinou. Doma je to prísna kontrola cien a ich udržiavanie na nižšej úrovni, v styku so zahraničím je to pokus tzv. cenového stopu. Tento cenový stop mal sa uskutočniť v prvom rade s Nemeckom, a to tým, že pri určovaní cien tovarov braly sa za základ ceny z minulých rokov. Pri našom styku s Maďarskom boly zriadené fondy, ktoré maly vyrovnávať rozdiel cien medzi našimi článkami a medzi článkami, dovážanými z Maďarska. Rovnako aj so švajčiarskom prémiovaním slovenského vývozu a zaťažovaním dovozu mal sa zaistiť pokojný cenový vývoj na domácom, trhu. A ako najdôležitejší inštrument kontroly cien pokladalo sa zavedenie kontroly smlúv v zahraničnom obchode, ktorou funkciou bolo poverené Ministerstvo hospodárstva. Podľa tejto úpravy každý vývozca alebo dovozca, prv ako by učinil záväznú objednávku alebo ponuku, musí si vyžiadať súhlas Ministerstva hospodárstva s cenovým ujednaním. Do rámca cenovej politiky treba zaradiť spomenuté už fondy, ktorých úlohou je intervenovať vtedy, keď je dovoz z cudziny alebo výroba doma pasívna. No, napriek značným obetiam nebolo možné celkom zastaviť cenový vývoj, pretože on je svetovým zjavom a dôsledkom rastúceho nedostatku surovín.

Pre posúdenie štátneho hospodárstva, najmä jeho príjmov, je potrebné povšimnúť si celkove našu hospodársku situáciu. O dobrej tohoročnej konjunktúre v priemysle som sa už zmienil a k tomu by bolo treba len dodať, že je na vrchole, lebo už pozorovať známky ochabovania. Slovenský priemysel však nezaháľal, ale celý rok 1943 snažil prispôsobiť sa novým vojnovým pomerom, za ktorých mu bolo treba zdolávať nové a nové ťažkosti, najmä so zadovažovaním surovín a iných pomocných látok výroby. Pre posúdenie tohoročnej zamestnanosti priemyslu spomeniem tu len indexy priemyselnej výroby. V roku 1941 činil úhrnný index v prvom štvrťroku 108, v poslednom štvrťroku 111, v roku 1942 v prvom štvrťroku 114 a vo štvrtom štvrťroku 121, v roku 1943 v prvom štvrťroku činí 120, za druhý štvrťrok 139 a je to najvyššie číslo od roku 1939.

Najvyšší úrad pre zásobovanie rôznymi opatreniami usiloval sa zlepšiť situáciu priemyslu a udržať jeho zamestnanosť. Spomeniem tu okrem starosti o suroviny, zriadenie novej spoločnosti pre predaj cukru, ktorá má na jednej strane zásobovaciu funkciu, na druhej však pomáha výrobe, pretože pomáha uhradiť prípadné schodky cukrovarom nie dosť rentabilným. Tak isto výdatne pomáhajú pri riešení výrobného problému ostatné už spomenuté fondy. Len niektoré špeciálne odvetvia priemyslu, ako je napríklad kovospracujúci, odvislé v prevážnej miere od zahraničia, majú klesajúcu tendenciu. Veľký vzrast výroby zaznamenáva textilný priemysel, a to hlavne preto, že sa preorientoval na domáce suroviny.

Tento priaznivý priebeh našej priemyselnej výroby prejavil sa i v živom zakladateľskom ruchu. V prvom polroku bolo založených 53 a rozšírených 21 priemyselných podnikov. Za existencie štátu bolo dovedna založených okolo 180 nových podnikov. Toto je veľmi potešujúce číslo a svedčí o neobyčajnom rozmachu nášho priemyslu, ktorému pomohlo veľmi výdatne naše zákonodarstvo, najmä však zákon o daňových úľavách pre investície. Ale tento vysoký a neočakávaný investičný ruch núti nás aj k istej obozretnosti. Sú vážne hlasy, ktoré sa pýtajú, čo bude s týmito podnikmi po vojne? Keď si uvážime, že z novozaložených podnikov tohto roku pripadlo na prvý polrok na drevársky priemysel 8 podnikov, na potravinársky 10, na chemický 7, na textilný 6 a zbytok na ostatné priemysly, zbadáme, že aj momentálna konjunktúra bola silným popudom zakladateľskej činnosti a že otázka, či tento priemysel bude schopný zdravého života aj po vojne, zostáva otvorená. Je nesporné, že pri zakladaní a rozširovaní nových podnikov uvedený už zákon o daňových odpisoch bol podstatným impulzom a že teda čo sa neosvedčí a zanikne, zanikne na štátne trovy.

Primerane k dobrému ruchu v našom priemysle bola tiež úmerná zamestnanosť. Priemerná zamestnanosť za prvých desať mesiacov v minulom roku činila 309. 198 robotníkov, kým v tomto roku 330. 534. Tohoročná zamestnanosť podľa údajov Robotníckej poisťovne bola najvyššia v júni, kedy bolo zamestnaných 367. 931 oproti 350. 884 robotníkov v júni minulého roku. Rovnako priaznivá je zamestnanosť u súkromných zamestnancov vo vyšších službách. Tuná dosiahla k 31. júlu 1943 čísla 59. 700 poistencov a k 31. októbru 60. 505 poistencov. Je síce pravdou, že v tomto čísle je tiež zahrnutý stav poľnohospodárskeho zamestnanectva a zamestnanectva iných kategórií, ale pre posúdenie pohybu zamestnanosti i pri tomto menej presnom zistení je dostačujúci. Rastúce ťažkosti spomalia rozmach v roku 1944, ale aj tak nemožno počítať s väčšinou nepredvídanými výkyvmi, ktoré by malý odraz v štátnej pokladnici.

Ak máme charakterizovať situáciu poľnohospodárstva, musíme povedať, že jeho vývoj má stále niekoľko markantných kazov. Je známo, že vojna znamená zhoršenie výrobných pomerov v hospodárstve, ktoré nastáva nedostatkom pracovných síl, zhoršením technického zariadenia a nedostatkom umelých hnojív. A tieto známky poklesu produkcie v niektorých článkoch pozorujeme aj u nás. Môžeme povedať, že slovenské poľnohospodárstvo je podstatnou složkou našej hospodárskej politiky, je jediným zdrojom výživy národa a preto od jeho činnosti závisí naše vyživovanie.

Poľnohospodársky problém zostáva otvorený pre slovenské hospodárstvo napriek tomu, že sa prejavuje úsilie uviesť ho do poriadku. Súvisí on s otázkami cien v poľnohospodárstve, ktorých úpravy sa ono stále dožaduje, a to nielen cien obilia, ale aj ostatných roľníckych produktov. Musíme úprimne priznať, že poľnohospodárstvo pre otvorenú otázku cien je nerentabilné a že rozpätie medzi cenami priemyslu a poľnohospodárstva sa zväčšuje. Často sa však argumentuje inak a ako dôvod rentabilností roľníckeho podnikania uvádza sa stále stúpajúci vzrast vkladov, najmä v roľníckych peňažných ústavoch. Roľnícke vklady preto rastú, lebo roľníctvo nemalo možnosť robiť také investície, ako napríklad priemysel a tiež preto, lebo nemôže obnovovať pri nedostatku potrebných článkov svoje zariadenie. Úspory možno označiť za také, ktoré idú na vrub podstaty roľníckych hospodárskych podnikov, keď inak nie je možno použiť peňazí. Téza, že čím väčšia produkcia, tým skôr možná rentabilita, neobstojí preto, lebo práve pre klesajúci výnos, ktorý stojí mimo roľníctva, nie je možné zvyšovať produkciu a ak je dorobený 1 q pšenice pasívny, pasívum sa ešte zvyšuje, ak sa zvyšuje výroba.

V cenovej politike poľnohospodárskej prichádzame k anomáliám a ak v nich nechceme pokračovať, treba robiť korektúry. Pred nedávnom uverejnil SüdostEkonomist ceny obilnín juhovýchodnej Európy. Podľa tejto tabuľky napríklad cena pšenice prepočítaná na Sfrs bola táto:

Maďarsko

41.68

Slovensko

37.25

Rumunsko

59.54

Bulharsko

43.78

Turecko

66.80.

Z európskych krajín nezvýšili ceny obilia len v Nemecku a v Turecku a predbežne u nás nie. Z tejto tabuľky vidíme, že ceny obilia v porovnaní k ostatným štátom, s výnimkou Nemecka, u nás sú najnižšie. Často sa dôvodí, že táto hospodárska politika prináša isté klady. Tieto klady majú vždy vyplývať z toho, že pohyb cien u nás nie je taký, ako v ostatných štátoch, najmä v štátoch juhovýchodnej Európy. Nechceme tu robiť námietky proti zavedenému systému, len povedať, že potrebuje on isté opravy. Je faktum, že cenový pohyb sa nezastavil. Keď teda pozorujeme vzrast indexných čísel, nemôžeme jednostranne dôsledne držať zásadu nemeniteľnosti cien len u produktov, ktoré pochádzajú od slovenského roľníka. A potom, ako nám už aj dokázaly isté výsledky, predsa len dôjde k úprave ceny, síce s istým časovým oneskorením, lenže štátna pokladnica bude mať z toho nový výdavok.

Z týchto hoci len náznakovite uvedených zjavov je jasné, že pokiaľ ide o roľnícku politiku, treba v nej isté korektúry. Rozdiel medzi bežnými cenami potrieb pre roľníka a medzi jeho výrobkami je dnes veľký. Svoje vývody by som chcel shrnúť v konštatovanie, že prémiovanie pri cenách obilia je už tak veľké, že ho štátna pokladnica v budúcnosti neznesie a preto musí sa hľadať úprava revíziou ceny.

Pretože sme štátom v značnej miere odkázaným na styk s cudzinou, je dôležité sledovať aj náš medzinárodný obchod. Aj tuná sa situácia sťažuje, nie azda len naším zavinením, ale tým, že naši obchodní partneri pre svoju vnútorno-hospodársku situáciu nemôžu často dodržiavať ujednania, ktoré s nami urobili. Ostáva pre nás otvoreným problémom obstarávanie nákupov v cudzine pre spotrebu a produkčné účely. Otázka ceny stala sa dôležitým predmetom našich obchodných vyjednávaní a tu treba právepovedať, že krok Ministerstva hospodárstva, ktorým sa kontrolujú ponuky objednávok a objednávky exportérov a importérov, znamená istý prelom a zlepšenie. Neutrálne štáty snažia sa robiť len kompenzačné obchody a vyhýbajú sa clearingovému styku.

Celkový obrat sa za prvý polrok tohto roky v srovnaní s prvým polrokom 1942 zvýšil o 41.1%, v čísliciach o 1.332.5 mil. korún. Z toho vývoz stúpol o 65.5% a dovoz o 23.3%. Týmto stúpnutím vývozu snížila sa naša obchodná bilancia vo svojom pasíve len na 42 mil., kým v tom istom období minulého roku činila 502,3 mil. korún. Tieto údaje musíme síce brať s istou rezervou, lebo sú skresľované vojnovými dodávkami, čo v minulých rokoch v tej miere nebolo. Stúpnutie obratu nášho zahraničného obchodu prejavuje sa skoro u všetkých našich partnerov. Pokles dovozu možno pozorovať len v styku s Tureckom, Rumunskom, kým presuny s ostatnými partnermi sú menšieho rázu.

Celkový prehľad o našom zahraničnom obchode nám dáva asi táto tabuľka:

dovoz v % vývoz v %

Nemecko

61.7

50.7

Taliansko

12.4

15.7

Maďarsko

7.8

8.0

Švajčiarsko

6.3

6.9

Turecko

1.8

2.6

Rumunsko

1.3

12.5

Bulharsko

1.0

1.0

V styku s Nemeckou ríšou môžme zaznamenať za prvý polrok ďalší vzrast, ktorý pochádza hlavne zo styku so samotným Nemeckom, kým v styku s Protektorátom naše pasívne saldo málo pokleslo. Oproti minulému roku nastala zmena, pasívneho salda s Talianskom za prvý polrok, treba však poznamenať, že od známych politických zmien prestalo vlastne Taliansko jestvovať ako partner. S hľadiska tovarovej štruktúry nášho zahraničného obchodu možno pozorovať hodnotný vzrast dovozu a vývozu. Je to hlavne snaha opatriť nášmu poľnohospodárstvu potrebné strojové vybavenie, ktorá pomohla zhodnoteniu dovozu. Ďalej podstatný vzostup možno pozorovať u elektrických strojov a uhlia. Naproti tomu klesol dovoz vlneného tovaru a vlny, dovoz živočíšnych výrobkov. Pri vývoze figuruje stále ešte drevo ako naša podstatná položka, ďalej je to papier. Drevo zaznamenáva vzrast za prvý polrok o 36.9 %, papier o 29.6%. Veľký pokles naproti tomu nastal vo vývoze dobytka.

Celkove bolo by možné charakterizovať náš zahraničný obchod podľa jednotlivých štátov asi takto: s naším najväčším a najdôležitejším partnerom, s Nemeckom, usilujeme sa na starých pevných základniach udržiavať obchod na clearingovom podklade. Tohto roku v clearingovom styku nastalo isté napätie, ktoré sa podarilo prekonať novým riešením, a to tak, že sa prevádza repatriácia ríšskych účastín a robia sa niektoré dôležité investície, čím sa clearingové saldo stáva znesiteľnejším. Vo styku s Protektorátom bolo zrušené vyrovnávanie cien v niektorých nových prípadoch, čo sa potom prejavilo zvýšením cien doma o 10%. S Maďarskom máme bežný obchodný styk, problémom ostáva aj po zriadení fondov otázka cenová, takže dovoz z Maďarska sa čoraz viacej sťažuje. Zo Švajčiarska dovážame veľmi cenné artikly a cenové rozdiely sa vyrovnávajú prémiovaním slovenského vývozu a zaťažovaním dovozu. S Bulharskom robia sa súkromné kompenzácie bez kontingeniácie, kým Dánske súkromné kompenzácie sa prevádzajú v rámci ustálených kontingentov. So Švédskom obchodujeme v devízach, s Tureckom, s ktorým nemáme žiadneho diplomatického styku, tiež na základe súkromných kompenzácií.

Pokiaľ ide o náš zahraničný obchod, môžeme povedať, že napriek stále rastúcim ťažkostiam usilujeme sa udržať čulý zahraničný styk. Postupne prenikáme i do okrajových a neutrálnych štátov, a to hlavne svojou solídnosťou, čoho dôkazom sú nové obchodné smluvy. Pre naše hospodárstvo je veľmi dôležitý styk s neutrálnymi štátmi, lebo môžeme doviezť také tovary, ktoré nám iné štáty nemôžu dodať. Ďalej získavame voľné devízy, čím sa nám rozširuje možnosť obchodu. Je samozrejmé, že aj budúci rok budeme postavení v tomto odvetví pred nové problémy. Treba sa však dívať na vývoj kľudne, pretože aj Slovensko disponuje ešte dosť takými článkami, o ktoré je záujem v cudzine.

Takto by bolo možno charakterizovať našu hospodársku situáciu. Je dosť možné, že štátne hospodárstvo bude musieť robiť nové úlohy, o ktorých dosahu teraz nemáme ani predstavy. Keď hovoríme o úlohách, je potrebné, aby sme spomenuli znovu potrebu najväčšej úspornosti. Rozpočet je totiž maximálny plán, ktorý nezaväzuje vyčerpať všetky výdavkové položky. Je záujmom vlády a jej podriadených vedúcich úradníkov, aby si uvedomili skutočnosť, že možnosti so zadovážením úveru sa nám stále zužujú a že pravdepodobne tohto roku príde čas, keď vláda a minister financií bude postavený pred rozhodnú otázku, ako ďalej zaopatriť disponibility. Iná cesta ako cesta úverovania a zvyšovania príjmov je už cesta do neznáma. Často počúvame slová sebachvály o našej hospodárskej zdatností. Dovolil by som si tvrdiť, že boly to slová predčasné. Rok skúšok a vyspelosti prichádza práve len teraz. Od toho, ako budeme vedieť zdolávať situáciu nášho štátneho hospodárenia na rok 1944, závisí celý náš hospodársky život. Vtedy, ak bude pokladnica štátu v ťažkostiach, ocitne sa rovnako v nesnádzach štátny aparát, celá naša cenová politika a teda i priemysel, i poľnohospodárstvo a samozrejme aj kapitálový trh.

Keď predkladáme plénu Snemu toto dielo, prosím, aby slávny Snem prijal uistenie rozpočtového výboru, že sme všetko robili s najväčšou dôkladnosťou a svedomitosťou.

Menom rozpočtového výboru žiadam preto slávny Snem, aby prijal štátny rozpočet na rok 1944 po úpravách rozpočtovým, výborom prevedených. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásili páni poslanci Dr. Mederly, Esterházy, Turček, Čulen a Čavojský.

Dávam slovo pánu poslancovi Dr. Mederlymu.

Poslanec Dr. Mederly:

Slávny Snem!

Slovenský štát už piaty raz usporiadúva s obozretnosťou starostlivého gazdu svoju štátnu domácnosť. Ustálením štátneho rozpočtu dáva finančný rámec a základ činnosti štátneho organizmu. Slovenský Snem rozhodujúc o štátnom rozpočte vykonáva svoju najdôležitejšiu úlohu. Rozpočtové právo Snemu je výsostným právom zákonodarného sboru a inštrumentom najúčinnejšej kontroly vládnej a výkonnej moci. Prevažná činnosť vládnych orgánov a úradného aparátu štátu viazaná je na finančné prostriedky, bez ktorých by táto činnosť bola nemožná. Základnou požiadavkou právne usporiadaného štátu je, aby výdaje boly realizované a príjmy ukladané na základe zákonného zmocnenia. Týmto zákonom je finančný zákon, obsahujúci štátny rozpočet. Vyvrcholením tohto práva je periodická kontrola vlády, lebo vláda má sa obmedziť pri výkone verejnej správy na prostriedky jej každoročne Snemom povolené v rámci rozpočtu. Podľa tohto ustálenie štátneho rozpočtu je jedným z najdôležitejších štátnych aktov a to nielen po stránke finančno-hospodárskej, ale aj po stránke politickej. Lebo štátny rozpočet má okrem finančných číslic aj iný obsah. Do svojho rámca zahrňuje celý okruh štátnej činnosti.

Pri jeho prerokovaní núka sa nám príležitosť nazrieť do nášho vnútorného života, a tiež rozhliadnuť sa po osudových dejoch lomcujúcich celý svet. Je veľmi vhodná príležitosť spytovať si svedomie, či sami, či náš štátny aparát vykonáva si svoje povinnosti tak, ako to vyžadujú dnešné udalosti. Azda ľudstvo ešte nikdy nestálo v takom osudovom víre udalosti ako dnes. Nie jednotlivé štáty stoja jeden proti druhému, nevedie sa vojna pre malé záujmové konflikty, ale svety merajú svoje sily znásobené a vystupňované ohromnou technickou vymoženosťou, ideové prúdy narážajú na seba s takou fanatickou prudkosťou, že v tomto zápolení niet vyrovnania, niet ústupu, len úplné vyhubenie jedného alebo druhého smeru môže zakončiť tento gigantický zápas. Tu nejde o vojenskú výhru alebo prehru, ale o život alebo smrť jedinca tak ako jednotlivých národov. Najmä malé národy sú vo svojej existencii ohrozené, hrozí im zánik alebo uvrhnutie do otrockej odvislostí pod vykorisťujúcu moc silnejších.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP