Duch novej a praktickej Európy žiada vo všetkom pružnosť, praktičnosť, spravodlivosť. Tohto ducha chce priniesť do súdnictva o sociálnom poistení baníctva tento vládny návrh zákona.
V osnove sa uplatňuje duch zjednodušenia tým, že pri menovaní a odvolaní prísediacich odstraňuje sa dvojitá kompetencia.
Sudcov z povolania bude menovať a odvolávať len minister pravosúdia bez súhlasu ministra vnútra a prísediacich podľa návrhu záujmových sdružení bude menovať a odvolávať len minister vnútra bez súhlasu ministra pravosúdia. Pri vodcovskom systéme a pri jednotnej strane štátnej zbytočné by bolo komplikovať a preťahovať takéto menovania a odvolania dvojitou takrečeno kontrolnou kompetenciou. Za bývalej československej éry, keď jednotlivé vládne strany si z ministerstiev utvorily strannícke bašty na udržovanie svojej moci, viedol sa žiarlivý a verejnosti škodlivý boj o kompetenciu dozorčej a rozhodčej moci. Nad niektorou vecou vindikovali si rozhodovať a do nej zasahovať aj so tri ministerstvá, čím sa samotnej veci len škodilo a vzrástla byrokratická ťažkopádnosť, zdĺhavosť.
Dnes heslo "si osobne zodpovedný" nevzťahuje sa len na úradníka, na jednoduchého občana, ale myslím, aj na pána ministra. Je Vodcovi a národu zodpovedný, čo robí a ako robí. Prelo je zbytočné, žeby sa ťažká a zodpovednosti plná práca našich pánov ministrov zbytočne zaťažovala a množila dvojitou kompetenciou.
Podávaním návrhov na menovanie prísediacich cestou záujmových sdružení bude sa dokazovať, že zdravý vodcovský systém chce plne rešpektovať zdravú mienku a žiadosti širšej verejností a vyhýba sa diktátorstvu, ako o nej nepriatelia slovenského štátu klamú celú svetovú verejnosť.
Tým, že osnova kategoricky vyzdvihuje, že funkcionári a zamestnanci poisťovne nemôžu byť prísediacimi pri poistnom súde, sa jasne dokazuje, že je u nás chvalitebná snaha vyhýbať sa stranníckej zaujatosti. Treba tiež pochváliť dobrú snahu osnovy, že osoby nemajúce bezchybnú minulosť, alebo nemajúce právo spravovať svoj majetok, vylučujú sa z možnosti stať sa prísediacimi poistného súdu. Takto sa predíde tomu, že by kadejakí dobrodruhovia, ako to bývalo za československej éry, mohli zasahovať do poistného súdnictva.
Že pri Hlavnom poisťovacom súde, ktorý len so stránky právnickej skúma jednotlivé poisťovacie spory, sú zbytoční prísediaci laikovia, je samozrejmé. Ich prítomnosť by len rozmnožovala trovy.
Osobné a vecné náklady tohto sociálneho súdnictva znáša štát, ale na tieto náklady prispieva poisťovňa sumou, ktorú jej predpíše minister pravosúdia v dohode s ministrom vnútra. Táto spolupráca, čiže spoludohodovanie sa obidvoch pánov ministrov je veľmi potrebné, lebo keby sa náklady privysoko určovaly na niektorom ministerstve, musela by stúpať aj výška príspevku poisťovne, ktorá podlieha pod dozor ministra vnútra. Je prelo dôležité, aby sa s času na čas a podľa meniacich sa pomerov dohodovali o týchto veciach obaja páni ministri.
Osnova bude novým cenným prínosom do stavby slovenského štátu, preto ju treba odporúčať k uzákoneniu. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol:
Slovo má ďalej pán poslanec Dr. Orlický:
Zpravodajca Dr. Orlický:
Slávny Snem!
Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí 4. decembra 1942 a stotožnil sa so zásadným hľadiskom návrhu, podľa ktorého treba odstrániť z nášho právneho poriadku medzeru, ktorá vznikla po utvorení samostatného slovenského štátu tým, že zanikla na Slovensku pôsobnosť Hlavného poisťovacieho súdu bratských pokladníc v Prahe,
Pri odstránení tejto medzery rázu formálneprávneho v našom právnom poriadku pamätalo sa v osnove aj na to, aby tieto právne predpisy boly prispôsobené predpisom materiálneho práva, najmä
predpisom nariadenia s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z., ktorým sa previedla koncentrácia sociálneho poistenia robotníkov po stránke organizačnej a pôsobnosť Revírnej bratskej pokladnice prešla na Robotnícku sociálnu poisťovňu.
Podľa § 2 ods. 1 č. 1 písm. b), § 3 ods. 1 písm. b) a § 13 citovaného nariadenia s mocou zákona prešla pôsobnosť Rozhodčieho súdu Revírnej bratskej pokladnice - ak ide o spory proti výmerom Robotníckej sociálnej poisťovne vyneseným v poistných pomeroch osôb podliehajúcich sociálnemu poisteniu podľa zákona č. 242/ 1922 Sb. z. a n. - na súdy, ktoré boly výlučne príslušné rozhodovať o sporoch proti výmerom Okresnej sociálnej poisťovne resp. Ústrednej sociálnej poisťovne, ale toto ustanovenie s ohľadom na § 24 písm. g) Ústavy len tak možno vykladať, že spornou stranou miesto Revírnej bratskej pokladnice stala sa dňom 1. januára 1941 Robotnícka sociálna poisťovňa.
Podľa osnovy bude vykonávať súdnictvo v sociálnom poistení baníctva "Rozhodčí súd pre spory v sociálnom poistení baníkov" a v druhej inštancii "Hlavný poisťovací súd" v Bratislave v osobitnom trojčlennom senáte pre sociálne poistenie baníkov.
Ústavnoprávny výbor previedol na osnove zmeny a doplnky štylárneho rázu, len v § 3 ods. 3 poslednú vetu zmenil tak, že uvádzať nové skutočnosti alebo ponúkať nové dôkazy možno aj na odvolacom súde, lebo túto zmenu vyžaduje súlad s ustanoveniami občianskeho sporového poriadku a snaha po materiálnej spravodlivosti.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto budeme hlasovať.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zmene právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníkov.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 11 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Mora: Nie sú.
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 11 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:
5. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo vetá vydania sériových výplatných poštových známok z príležitostí 150. výročia ideového založenia "Slovenského učeného tovaryšstva".
Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Moravčík:
Slávny Snem!
Ministerstvo financií predostretím zo dňa 17. novembra 1942 požiadalo úsporný a kontrolný výbor o udelenie súhlasu, aby Ministerstvo dopravy a verejných prác rezort poštový mohlo poskytnúť subvenciu vo výške Ks 600. 000 z výnosu vydania serie výplatných poštových známok z príležitosti 150. výročia ideového založenia "Slovenského učeného tovaryšstva".
O tomto predostreli rokoval úsporný a kontrolný výbor Snemu na zasadnutí dňa 19. novembra 1942 a usniesol sa navrhnúť, aby Snem Slovenskej republiky súhlasil s udelením subvencie v sume Ks 600.000.- na podporu kultúrnych cieľov, a to:
1. Spolku sv. Vojtecha na sosbieranie a zaistenie literárnej pozostalosti členov SUT a na vydanie súborného diela o práci SUT v sume Ks 200.000.-,
2. Matici Slovenskej na vypísanie literárnej súťaže rôznych diel v sume Ks 200.000.-,
3. na umožnenie obnovenia Slovenského učeného tovaryšstva k dispozícii Spolku sv. Vojtecha v Trnave v sume Ks 100.000.-,
4. zo zvyšujúcich Ks 100.000. - primeraná suma, ktorej výšku ustáli minister školstva a národnej osvety, spolku Tranoscius, vydavateľská a kníhkupecká úč. spol. v Lipt. Sv. Mikuláši a zostatok Ministerstvu národnej obrany na zakúpenie slovenských kníh pre ranených vojakov a invalidov.
Rozpočtový výbor si plne osvojil stanovisko úsporného a kontrolného výboru a navrhuje preto slávnemu Snemu, aby odhlasoval návrh usnesenia, ktorý nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hlasovanie.
Pán poslanec Moravčík ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:
6. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 201/1942 Sl. z.
Spravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Vančo:
Ctený Snem!
Ústavnoprávny výbor rokoval o nariadení s mocou zákona č. 201/1942 Sl. z. o dočasnej úprave verejného notárstva na zasadnutí 4. decembra 1942.
Po prerokovaní nariadenia zistil, že v danom prípade nie sú splnené formálne podmienky, ktoré § 44 ods. 1 Ústavy predpisuje pre normotvornú činnosť vlády vo forme nariadenia, s mocou zákona, lebo nejde tu o také opatrenie, ktoré by vážne hospodárske, finančné alebo politické záujmy štátu na zamedzenie nenahraditeľnej ujmy neodkladne vyžadovaly.
Okrem uvedeného formálneho nedostatku pokladá výbor predmetné nariadenie s mocou zákona za nedostatočné aj po stránke vecnej. Podstatou tohto nariadenia s mocou zákona totižto je, že minister pravosúdia môže pozbaviť úradu verejného notára, ktorý pre svoju činnosť nie je hodný dôvery, potrebnej na vykonávanie svojho úradu a môže taktiež zo služobných dôvodov preložiť verejného notára na iné služobné miesto. Ústavnoprávny výbor dospel k presvedčeniu, že dnes už niet dôvodov na takéto opatrenie, k akým dáva oprávnenie citované nariadenie s mocou zákona ministrovi pravosúdia. Treba tu najmä uvážiť, že v prípadoch, ak verejný notár protiprávnym spôsobom poruší svoje úradné povinnosť, je za svoj čin disciplinárne zodpovedný, ak však týmto svojím činom porušil zároveň aj niektoré ustanovenia trestného zákona, podlieha okrem toho aj trestnému stíhaniu. Disciplinárne, prípadne trestné pokračovanie poskytuje teda v dostačujúcej miere možnosť na primerané zakročenie proti verejnému notárovi, ktorý sa vo svojom úrade previnil a umožňuje najmä v odôvodnených prípadoch aj jeho pozbavenie verejnonotárskeho úradu.
Ak by prípadne praktická potreba vyžadovala v určitom smere doplniť alebo pozmeniť príslušné ustanovenia o disciplinárnej alebo trestnej zodpovednosti verejných notárov, alebo ak by sa v určitom smere stalo žiadúcim v normatívnej forme upraviť niektoré otázky, súvisiace s výkonom verejnonotárskeho úradu, možno tu predsa dosiahnuť primeranú legislatívnu úpravu predložením vládneho návrhu o zmene alebo doplnení zákonných predpisov o výkone verejného notárstva, prípadne predložením vládneho návrhu nového zákona o verejných notároch.
Ústavnoprávny výbor na základe uvedených dôvodov navrhuje, aby Snem Slovenskej republiky prijal usnesenie, ktorým sa vyslovuje nesúhlas s nariadením s mocou zákona č. 201/1942 Sl. z. o dočasnej úprave verejného notárstva. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hlasovanie.
Pán poslanec M. Vančo ako zpravodajca ústavnoprávneho výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:
7. Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení.
Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Ján Mora, za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Petrovič a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Morovi.
Zpravodajca Mora:
Slávny Snem!
Solidarita robotníctva vytvorila veľké diela. Jedným z nich je i sociálne poistenie. Robotníci ho budovali z vlastných síl a pre seba. Od nich postupne túto myšlienku prevzaly aj iné vrstvy. Ešte pred 60 rokmi hovorilo sa o Nemecku ako ostrove sociálneho poistenia. Dnes už toto poistenie má domovské právo na všetkých kontinentoch.
Stopy sociálneho poistenia u nás vedú hlboko nazpäť do dejín. Baníci v Smolníku dosiaľ opatrujú ako relikviu vyše poltisícročia starú truhlu, takzvanú bruderladu, do ktorej ich dávni predchodcovia neveľkým otvorom po výplate hádzali peniaze pre tých, čo zpomedzi nich ochorejú a nebudú môcť pracovať a zarábať. Od týchto skromnučkých začiatkov k dnešným sociálne poisťovacím ústavom, vládnucim s palácmi, ktoré budia závisť a disponujúcim s miliardami, viedla dlhá a namáhavá cesta. Po tejto s dobrým príkladom vopred u nás šli baníci, ktorých poistenie je najstaršie. Ostatní robotníci keď ochoreli, dlho mali len bolesť a biedu. Bolo to už istým výdobytkom, keď v polovici minulého storočia v živnostenských poriadkoch prišlo ustanovenie, že podnikatelia pre svojich robotníkov môžu zriaďovať pomocné pokladnice. Tohto roku je tomu práve 50 rokov, čo v bývalom Uhorsku vošiel do platnosti zákon o nemocenskom, poistení. Pôvodne sa vzťahoval na dosť úzky okruh ľudí a po príspevkovej i dávkovej stránke vyzeral celkom ináč, ako vyzerajú terajšie zákony.
Sociálne poistenie vo svojej podstate značí práve tak vyrovnávanie dobrých a zlých rizík, ako ktorékoľvek iné poistenie. Čo mu dáva v porovnaní s inými odvetviami poistenia veľkú mravnú váhu, je skutočnosť, že poisťuje to najcennejšie, čo každý človek má: zdravie a pracovnú schopnosť. Ako každé ľudské dielo, ani sociálne poistenie nie je dokonalé. Najväčším jeho nešťastím bolo, že bolo často politicky zneužívané. Ale treba konštatovať, že kým o každej jeho chybe sa verejnosť dozvedela, a to často vo zveličenej forme, nedozvedela sa buď nič alebo len veľmi málo b neprehľadnom množstve ľudí, ktorým sociálne poistenie zachránilo zdravie a životy, prípadne, ktorých uchránilo pred najväčšou potupou, aká môže sebavedomého človeka postihnúť - pred žobráckou palicou.
Robotníctvo toho, čo môže nazývať svojím vlastníctvom, má veľmi málo a preto sa nadobudnutého ťažko vzdáva. Dobre bude objasniť, prečo robotníctvo na svoje sociálne poistenie hľadí okom vlastníka. Je totiž presvedčené, že i príspevok zamestnávateľa na sociálne poistenie je vlastne súčasť mzdy, ktorú si zamestnávateľ zakalkuloval do ceny výrobku a ktorú miesto toho, aby ju vyplatil robotníkovi, zaplatí poisťovni. Pritom všetkom robotníctvo jasne chápe, že do vecí sociálneho poistenia majú mať slovo i zamestnávatelia a neupiera im právo naň.
Postupom času sociálne poistenie stalo sa takrečeno súčasťou samotnej verejnej správy. Jeho úlohou je liečebné a hospodárske zabezpečenie sociálne slabších vrstiev na prípad choroby, invalidity, staroby a úrazu. Aby sme mohli význam robotníckeho sociálneho poisteniu u nás v plnej miere pochopiť, treba si uvedomiť, že okrem iných dôležitých úloh naň je sverená starostlivosť o zdravie druhej najväčšej časti národa - robotníkov a ich rodinných príslušníkov. Je to iste úloha prvoradého významu, keď uvážime, že robotnícke nemocenské poistenie má okrúhle 330.000 poistencov (bez rodinných príslušníkov) a že nám, ako malému národu, musí záležať na živote a zdraví každého jednotlivca.
Sme národ, žijúci z vlastnej práce. Preto nie menej dôležité je, aby každý ešte v plnosti telesných a duševných síl mal istotu, že keď príde čas a pre invaliditu alebo starobu vypadne mu pracovný nástroj z ruky, nebude odkázaný na chlieb milosrdenstva, ale bude mať právny nárok na zaopatrenie, pozostávajúce z renty. V tomto je význam invalidného a starobného poistenia.
Ako v iných oboroch, tak aj v odvetví sociálneho poistenia dokazujeme svoju životaschopnosť. Po 6. októbri 1938, poťažne po 14. marci 1939 naše robotnícke sociálne poistenie odpútalo sa celkom hladko od Prahy. Napriek organizačným, územným a prenikavým, personálnym zmenám jeho složitý mechanizmus ani nezastal, ani nevynechával. Už vtedy, keď sme robotnícke sociálne poistenie prevzali do vlastnej správy, jeho dávkový systém nebol dostačujúci. Pozvoľným, ale pritom ustavičným vzrastom hospodárskych číslic, menovite dávky z invalidného a starobného poistenia, stály sa naskrze neúmerné v srovnaní so životnými nákladmi. Tomuto odvetviu poistenia hrozilo, že stratí vôbec svoj význam. Treba uvážiť, že priemerný ročný invalidný dôchodok minulého roku ročne činil 1.570.- Ks, starobný 1.747.- Ks, vdovský 774.- Ks a sirotský 290.- Ks. Zdvihla sa síce i hladina miezd, na sociálne poistenie to však nemalo náležitého vplyvu, keďže denné mzdy vyše 36. Ks ostávaly nepostihnuteľné. Malo to svoj zlý odraz i v nemocenskom poistení. Často sa stávalo, že niekto zarobil denne 50.- Ks i viac, keď však ochorel, jeho denná stravná podpora v najlepšom prípade činila 24.- Ks. Táto mu teda neumožňovala ani približne zachovať svoj obvyklý životný štandart. Treba ľutovať, že normotvorné zásahy v posledných troch rokoch do robotníckeho nemocenského, invalidného a starobného poistenia boly takmer len organizačnej povahy.
Tento stav nebol udržateľný. Preto na jar tohto roku poslanec Čavojský so spoločníkmi podal iniciatívny návrh zákona na zmenu a doplnenie niektorých právnych predpisov verejnoprávneho robotníckeho poistenia. Návrh sa pred plénum Snemu nedostal, lebo vláda prisľúbila, že podá svoj vlastný návrh, K tomuto došlo nedávno. Vládny návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení sociálny a zdravotný výbor na niekoľkých súčasných zasadnutiach s národohospodárskym a rozpočtovým výborom urýchlene síce, ale veľmi dôkladne prerokoval.
Treba konštatovať, že už vládny návrh zákona značil v mnohých smeroch nesporné zlepšenie doterajšieho stavu. Ďalšie zlepšenie návrhu s potrebným zreteľom na únosnosť Robotníckej sociálnej poisťovne ako nositeľa poistenia previedly snemové výbory na svojich súčasných zasadnutiach.
V nemocenskom poistení oproti doterajšiemu nastávajú, okrem ďalších menších, tieto väčšie zmeny:
Podľa vládneho návrhu zákona doterajšie mzdové triedy boly prestavané a rozšírené o jednu ďalšiu. V strednom dennom zárobku zachytia už teraz mzdu v rozpätí od 4 až do 52.50 Ks. Primerane k tomuto bola upravená i výška denných nemocenských podpôr. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru bolo usnesené, že aj vo vyšších triedach denná nemocenská podpora má sa aspoň približne rovnať dvom tretinám strednej dennej mzdy. Táto podpora v budúcnosti sa má poskytovať na rozdiel od doterajšku aj vtedy, ak posledný deň neschopnosti k práci prípadne na nedeľu. Avšak toto opatrenie bude mať len vtedy význam, ak odrazu sobotný deň nenadobudne zázračného vplyvu na zdravie chorých poistencov.
Pohrebné za zomrelých poistencov i rodinných príslušníkov sa zvyšuje.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru v novom zákone priznáva sa nárok na neskrátenú ochrannú lehotu v nemocenskom poistení za všeobecných podmienok aj dôchodcom úrazového poistenia. Títo dosiaľ nárok na ochrannú lehotu nemali.
Ďalšou významnou zmenou v nemocenskom poistení, prevedenou na návrh sociálneho a zdravotného výboru, bude, že nositeľ poistenia za manželku a deti poistenca v prípade ich liečenia v nemocnici, právny nárok na ktoré zavádza sám vládny návrh, musí v prípade potreby až 28 dní platiť dve tretiny sadzby poslednej triedy. Dosiaľ nemusel hradiť nič a v najlepšom prípade platil 2.- Ks denne. Za ostatných oprávnených rodinných príslušníkov (rodičia, vnuci) bude nositeľ poistenia na nemocničné liečenie prispievať 8.- Ks, avšak len vtedy, ak vydá poukaz na ich nemocničné ošetrovanie.
Tieto prenikavé zmeny sociálny a zdravotný výbor odôvodňuje tým, že poistenci z obavy pred značnými výdavkami svoje ženy a deti nedali do nemocnice na liečenie ani vtedy, keď to bolo nezbytne potrebné.
Mimoriadny podporný fond poisťovne, z ktorého táto má možnosť urobiť veľa dobra svojim poistencom, na návrh sociálneho a zdravotného výboru cieľom uctenia nehynúcej pamiatky večného vodcu národa Andreja Hlinku, má niesť jeho meno.
Okrem toho poisťovni bola daná možnosť niektoré dávky stanovami za istých okolností podstatne zlepšiť. Konečne z pôvodného zákona vynechané boly niektoré paragrafy, ktoré neboly na prospech poistencov.
Ešte prenikavejšie zmeny nastanú v invalidnom a starobnom poistení. Predovšetkým podľa vládneho návrhu invalidné, starobné a vdovské renty už plynúce zvýšia sa o 45% a sirotské dôchodky o 80%. Pre budúcnosť snižuje sa síce podľa vládneho návrhu základná čiastka v invalidnom poistení z doterajších 550.- Ks na 400.- Ks ročne, avšak značne sa zvyšujú takzvané zvyšovacie čiastky. Ďalej sa minimalizujú sirotské i vdovské dôchodky a vychovávací príplatok,
Bezpodmienečný nárok na vdovskú rentu vládny návrh síce nezavádza, ale vdove nárok na ňu priznáva na miesto v 60. roku už v 55. roku. Na rozdiel od doterajšku v prípade, keď nebude nárok na výplatu vdovského dôchodku, aj jednostranne osirelé dieťa bude mať nárok na taký dôchodok, ako keby bolo obojstranne osirelé. Ďalej sa primerane zvyšuje výbavné i odbytné. Výbavné dosiaľ činilo 400.- Ks až 600.- Ks, teraz bude činiť 500.- až 800.- Ks. Dosiaľ bolo odbytné 550.- Ks až 750.- Ks, podľa nového zákona bude 600.- až 1100.- Ks.
Tieto a všetky ďalšie zvýšenia bolo možno len tak previesť, že na jednej strane došlo k prestavbe a rozšíreniu doterajších príspevkových tried v invalidnom a starobnom poistení a k zvýšeniu príspevkov a na druhej strane k zvýšeniu štátneho príplatku.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru vládny návrh osnovy bol podstatne zlepšený tým, že výbormi na súčasných zasadnutiach bola prijatá zásada, že starobná renta môže byť poskytnutá už i 60-ročnému poistencovi, keď si tento nemôže zarobiť ani polovicu toho, čo telesne a duševne zdravý zamestnanec toho istého druhu s podobným výcvikom zarába, ak taký poistenec má dosiahnutých aspoň 600 príspevkových týždňov v invalidnom a starobnom poistení a ak pred uplatnením nároku bol aspoň pol roka nezamestnaný. Týmito opatrením bola sledovaná snaha vyhovieť aspoň čiastočne želaniu robotníctva, ktoré sa domáha práva na starobný dôchodok pri dosiahnutí 60. roku všeobecne. Význam tejto zmeny vo väčšom rozsahu ukáže sa však až po niekoľkých rokoch.
Nemocenské zaopatrenie dôchodcov invalidného a starobného poistenia dosiaľ bolo neriešenou otázkou. Vo vládnom návrhu zákona bolo ustanovenie, podľa ktorého vláda mala dostať zásadné splnomocnenie, aby ho zaviedla nariadením. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru bola prijatá zásada, že toto nariadenie treba vydať za 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona.
S hľadiska poistencov zásadne značný význam má í ustanovenie nového § 127, podľa ktorého vláda nariadením môže zaviesť pre určité skupiny zamestnancov niektorých hospodárskych odvetví invalidné a starobné poistenie na vyššie dávky. Túžba určitých celých skupín robotníctva dostať sa do sociálneho poistenia (súkromnoúradníckeho iste bude pohnútkou, aby vláda zmienené právo čím najskôr použila.
Čo sa týka súdnictva pre nemocenské, invalidné a starobné poistenie, bol prijatý vládny návrh s malými zmenami.
Pôvodne mal nový zákon platiť od 1. októbra 1942. Nebolo by to praktické, lebo toto značilo zpiatočný predpis zvýšených príspevkov i zpiatočné zvyšovanie dávok. Preto bolo usnesené, že nový zákon má platiť až od 1. januára 1943. Kedže týmto opatrením by boli postihnutí dôchodci invalidného a starobného poistenia, vec bola riešená tak, že im bol v návrhu zákona zabezpečený nárok na drahotnú výpomoc vo výške celej mesačnej renty. Táto im musí byť vyplatená do 20. decembra t. r.
Na úhradu výpomoci príspevky pre invalidné a starobné poistenie boly s výnimkou triedy A a zvýšené o 10 halierov. Výbory si boly vedomé toho, že ide o zvýšenie trvalého rázu, želajú si však, aby prebytky tohto zvýšenia boly použité k prospechu poistencov v tých prípadoch, kde nároky týchto nebudú azda celkom zrejmé.
Nový zákon bude značiť, dúfajme, novú epochu v našom robotníckom nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení. Slovenská republika aj takto prejavuje uznanie voči robotníkom pracujúcim za ťažkých podmienok, ale verne a spoľahlivé. Je to ďalší krok napred na ceste k nášmu sociálnemu ideálu. Keď ešte dôjde u nás k pripravovanej reforme úrazového poistenia, a k usporiadaniu povinného poistenia na prípad nezamestnanosti, nebudeme sa za naše sociálne poistenie musieť pred nikým na svete hanbiť.
Oblok, cez ktorý verejnosť hľadí na sociálne poistenie, predstavuje nesporne nemocenské poistenie. Robotnícke nemocenské poistenie u nás pred dvoma rokmi bolo scentralizované. Treba podrobiť skúmaniu skutočnosť, či mu toto bolo na škodu alebo na osoh. Nie je bez významu tá okolnosť, že v Európe centralisticky vedené nemocenské poistenie jestvuje iba na Balkáne. Tu nemôže rozhodovať, či také alebo onaké usporiadanie vyhovuje administratívne, ale rozhodujúce je, či vyhovuje životu.
Celé naše robotnícke sociálne poistenie má nepochybne dobrú administratívu a disponuje pozoruhodným počtom veľmi dobrých úradníkov. Čo však často chybí, je porozumenie mentality robotníka-poistenca, menovite mentality chorého poistenca. Je naliehavé treba, aby tí, ktorých sa toto týka, naučili sa i na tejto strune hrať.
Avšak kľúč od pokladnice nášho sociálneho poistenia a kľúč od tajomstva spokojnosti poistencov, majú v rukách lekári. Sú medzi nimi mužovia, ktorí na tomto úseku oddane slúžia myšlienke národného zdravia a ešte si nájdu čas i na vedeckú prácu. Týmto patrí uznanie a úcta. Pre tých, ktorí naše sociálne poistenie pred rokmi očistili od židovských lekárov, ktorými bolo doslovne zamorené, je však veľmi bolestné sem-tam počuť porovnávajúce hlasy poistencov a vyznievajúce nepriaznivé. Devízou v sociálnom poistení musí byť: mať ideálnych poistencov, mať ideálnych úradníkov, ale predovšetkým mať ideálnych lekárov.
Myšlienka sociálneho poistenia je ešte stále ďalšieho rozvoja schopná. Stále bude viac tých, ktorým v prípade choroby, invalidity a staroby bude oporou. Jej ďalší zdarný vývoj nezbytne potrebuje, aby budúci lekári už na univerzite dostali patričnú prípravu pre prevádzanie sociálneho lekárstva. Ktokoľvek lekárov v sociálnom poistení stavia nie na prvé, ale na druhé alebo až na tretie miesto, ten dokazuje, že sa mu nepodarilo pochopiť samotnú podstatu sociálneho poistenia.
Dosah zákonov daný je nielen ich znením, ale i výkladom, akého sa im dostáva v teórii a praxi. Sociálny a zdravotný výbor má želanie, aby nový zákon v čím najširšej miere slúžil tým, pre ktorých bol robený: poistencom a ich rodinným príslušníkom. V mene tohto výboru pokladám si za osobitnú česť slávnemu plénu navrhnúť, aby predmetný vládny návrh zákona bol prijatý v znení, ako bol výbormi pripravený. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol:
Dávam slovo pánu poslancovi Petrovičovi.