Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
Zpráva
o 102. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 10. decembra 1942.
Obsah: |
Strana: |
Oznámenia predsedu: |
|
Otvorenie zasadnutia ................ |
3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti ............. |
3 |
Od úsporného a kontrolného výboru došlo ........ |
3 |
Rozdaná tlač ................... |
3 |
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ........ |
19 |
Zakľúčenie zasadnutia ................ |
19 |
Program: |
  |
1. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o drahotnom prídavku a o jednorázovej vianočnej drahotnej výpomoci štátnym zamestnancom... |
4 |
Reč zpravodajcu Drobného ............... |
4 |
Rozprava odpadá .................. |
5 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
5 |
Zpravodajca navrhuje opravu textu ........... |
5 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
5 |
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Veterinárna úmluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom .............. |
5 |
Reč zpravodajcu Dr. Floreka .............. |
5 |
Rozprava odpadá .................. |
5 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
6 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
6 |
3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná smluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom ................ |
6 |
Reč zpravodajcu Dr. Floreka .............. |
6 |
Rozprava odpadá ...... ............ |
7 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
7 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
7 |
4. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva ..... |
7 |
Reč zpravodajcu Šaláta ................ |
7 |
Reč zpravodajcu Dr. Orlického ............. |
8 |
Rozprava odpadá .................. |
9 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
9 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
9 |
5. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo veci vydania sériových výplatných poštových známok z príležitosti 150. výročia ideového založenia "Slovenského učeného tovarišstva" ............. |
9 |
Reč zpravodajcu Moravčíka ............... |
9 |
Rozprava odpadá .................. |
9 |
Hlasovanie o usnesení ................. |
10 |
Prijatie usnesenia hlasovaním ........ |
10 |
6. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 201/1942 Sl. z. .................. |
10 |
Reč zpravodajcu Dr. Vanču ............... |
10 |
Rozprava odpadá .................. |
11 |
Hlasovanie o usnesení ........ ........ |
11 |
Prijatie usnesenia hlasovaním ........ |
11 |
7. Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení .............. |
11 |
Reč zpravodajcu Moru ................ |
11 |
Reč zpravodajcu Petroviča ............... |
15 |
Reč zpravodajcu Moravčíka .............. |
16 |
Rozprava odpadá ...... ............ |
17 |
Pozmeňovací návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov |
17 |
Zpravodajcovia s pozmeňovacím návrhom súhlasia ..... |
17 |
Hlasovanie o návrhu ..... ............ |
17 |
Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním |
17 |
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním.. |
18 |
8. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o menovaní a odvolávaní predsedov nositeľov verejnoprávneho poistenia a ich zástupcov .......... |
18 |
Reč zpravodajcu Moru ................ |
18 |
Rozprava odpadá .................. |
18 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
19 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
19 |
9. bod sňatý s programu ................. |
19 |
Zasadnutie otvorené o 15. hod. 35. min.
Prítomní:
Predseda Dr. Martin Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
60 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Július Stano.
Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.
Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.
Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 102. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Roman Fraštia, Ján Liška, Andrej Germuška a Martin Morháč.
Od úsporného a kontrolného výboru došlo:
Úsporný a kontrolný výbor predložil predsedníctvu Snemu usnesenie ohľadne návrhu na udelenie subvencie na podporu kultúrnych cieľov z výnosu vydania série výplatných poštových známok z príležitosti 150. výročia ideového založenia "Slovenského učeného tovaryšstva". Toto usnesenie som pridelil výboru rozpočtovému.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o drahotnom prídavku a o jednorázovej vianočnej drahotnej výpomoci štátnym zamestnancom.
Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Veterinárna úmluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom.
Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná smluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom.
Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva.
Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo veci vydania sériových výplatných poštových známok z príležitosti 150. výročia ideového založenia "Slovenského učeného tovaryšstva".
Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona číslo 201/1942 Sl. z.
Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o menovaní a odvolávaní predsedov nositeľov verejnoprávneho poistenia a ich zástupcov.
Odpoveď ministra vnútra na interpeláciu poslanca Jána Moru a spoločníkov vo veci neuspokojivého určenia pracovných a mzdových podmienok poľnohospodárskych robotníkov vyhláškou predsedu Ústredného úradu práce č. 156/1942 Úradných novín.
Vládny návrh zákona o vnútroštátnej účinnosti Dohody medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom o upravení vzájomných občianskoprávnych stykov. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.
Oznamujem, že som poštou rozoslal:
Vládny návrh zákona o menovaní a odvolávaní predsedov nositeľov verejnoprávneho poistenia a ich zástupcov. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o drahotnom prídavku a o jednorázovej vianočnej drahotnej výpomoci štátnym zamestnancom.
Zpravodajcom je pán poslanec Jozef Drobný.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Drobný:
Slávny Snem!
Výbory sociálny a zdravotný a rozpočtový prerokovaly vládny návrh na spoločnom zasadnutí dňa 4. decembra 1942.
Zákonom č. 129/1942 Sl. z. boly platové pomery štátnych zamestnancov zlepšené poskytnutím drahotných prídavkov, avšak čoskoro sa ukázalo, že toto zlepšenie nie je dostačujúce, nakoľko ceny životných potrieb stále stúpajú, takže drahotné prídavky ani zďaleka nepostačujú na zaokrytie zvýšených výdavkov, vyplývajúcich zo všeobecného zdraženia životných potrieb. Aby sa tomuto stavu odpomohlo, rozhodla sa vláda napriek veľkému finančnému zaťaženiu štátnych financií zvýšiť drahotné prídavky štátnych zamestnancov a poskytnúť im jednorázovú vianočnú výpomoc. Drahotný prídavok na deti ostáva pritom nezmenený, nakoľko priznaním výchovného na všetky deti a doterajšími drahotnými prídavkami sa berie v náležitej miere zreteľ na rodiny viacčlenné.
Zvýšenie i poskytnutie jednorázovej vianočnej výpomoci má sa vzťahovať na všetkých zamestnancov v činnej službe, ako aj na tých penzistov, ktorí vykonávajú službu podľa nariadenia s mocou zákona č. 13/1942 Sl. z.
Zvýšenie drahotných prídavkov činí u ženatého zamestnanca Ks 300.-, u slobodného zamestnanca Ks 150.- mesačne. V pomere k doterajším drahotným prídavkom ide teda u ženatého zamestnanca o 150-percentné, - u slobodného zamestanca ale o 100-percentné zvýšenie.
Suma jednorázovej drahotnej výpomoci činí u ženatého zamestnanca Ks 1200.- u slobodného Ks 900.- a zvyšuje sa na každé nezaopatrené dieťa, na ktoré patrí výchovné, o Ks 100.-.
Na rozdiel od zákona č. 129/1942 Sl. z., podľa ktorého sa vyplácaly drahotné prídavky štvrťročne, zavádza osnova výplatu drahotných prídavkov mesačne, zároveň s poukázaním služobného platu, a to jednak z dôvodov jednoduchšej likvidácie, jednak z toho dôvodu, aby zamestnanec účelnejšie mohol týmito drahotnými prídavkami, - zvyšujúcimi jeho mesačné príjmy, - nakladať.
Výbory s uznaním vzaly na vedomie snahu vlády pomôcť štátnym zamestnancom a hmotne im uľahčiť znášanie zvýšených finančných bremien súvisiacich so značným pozdvihnutím cenovej hladiny. Niet pochybnosti o tom, že dôvody sociálne v plnej miere by odôvodňovaly poskytovanie drahotných prídavkov vo vyšších sumách a rozšírenie výhody zvýšených drahotných prídavkov aj v prospech penzistov, avšak muselo sa uznať, že poskytovanie drahotných prídavkov í jednorázovej drahotnej výpomoci sa môže diať iba v rámci finančných možností štátu, vymedzujúcich presné hranice, po ktoré môžu tieto finančné výhody siahať. Rešpektovanie týchto hraníc je predpokladom rovnováhy štátneho rozpočtu a tak eminentným záujmom štátu. No napriek týmto ťažkostiam sociálny a zdravotný výbor očakáva skorý návrh aj na úpravu drahotných prídavkov pre penzistov.
Okrem žiadúcich zmien formálnej povahy pozmenily výbory znenie článku II. zvýšením hranice Ks 30.000 na Ks 36.000, takže vydatým štátnym zamestnankyniam má patriť drahotný prídavok podľa zákona č. 129/1942 Sl. z. i podľa tohto zákona v každom prípade, ak príjem obidvoch manželov z akéhokoľvek prameňa nepresahuje Ks 36.000 ročne, pričom nie je tu prekážkou ani tá skutočnosť, že manžel drahotný prídavok dostáva. Na vylúčenie prípadných pochybností sa zdôraznilo, že vydatým zamestnankyniam prislúcha drahotný prídavok tak podľa zákona č. 129/1942 Sl. z., ako aj podľa teraz navrhovaného zákona iba vo výške, určenej pre slobodných zamestnancov.
V novom odseku 2 článku VI. sa vyslovila zásada, že zamestnanec, ktorý nie je v štátnej službe aspoň rok, nemá nárok na jednorázovú drahotnú výpomoc v celej jej výške, ale iba na jej alikvotnú časť, zodpovedajúcu trvaniu služby u štátu.
So zreteľom na to, že novým znením článku II. úplne sa nahradilo pôvodné ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 129/1942 Sl. z., zrušovacia klauzula navrhovaného zákona v článku VIII. rozšírila sa aj na toto zrušené ustanovenie pôvodného zákona.
Náklad, ktorý si tento zákon zo štátnej pokladnice vyžiada, sa zabezpečí v štátnom rozpočte na rok 1943.
Výbory sociálny a zdravotný a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu osnovu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o drahotnom prídavku a jednorázovej vianočnej výpomocí štátnym zamestnancom.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má tri diely, deväť článkov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Drobný:
Navrhujem opraviť začiatok textu prvej vety ods. 2 čl. VII. takto: "Ustanovenia článku VI. platia tiež:"
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca navrhuje opraviť prvú vetu ods. 2 čl. VII. takto: "Ustanovenia článku VI. platia tiež:"
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, deväť článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov a s navrhnutou opravou.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Veterinárna úmluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Florek:
Slávny Snem!
Dňa 16. októbra 1941 bola v Zágrebe uzavretá Veterinárna úmluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom. Touto úmluvou boly medzištátne upravené všetky veterinárne otázky vyplývajúce z hospodárskych stykov oboch štátov.
Slovensko a Chorvátsko sú krajinami jednakého hospodárskeho charakteru, jednako jednotlivé odvetvia, najmä v dobytkárstve majúce rozdielne produkčné podmienky, sú nám zárukou, že hospodárske styky v budúcnosti budú sa sľubne vyviňovať. Dôkazom toho nám je predvojnová štatistika teritória z dnešného Nezávislého Chorvátska v dobytkárstve. Koní sa napočítalo okrúhle 631 kusov, kráv 1,975.000, bravčového dobytka 1,343.000 kusov, oviec vyše 3,000.000, hydiny 8,770.000 kusov a nemožno zabúdať, že ako prímorský štát bude dodávať i hojnosť rýb. No, nateraz musíme konštatovať, že hospodárske styky slovensko-chorvátske nemohly sa pre vojnové pomery rozvinúť v takom rozsahu, ako by to bolo želaním oboch štátov a predbežne niet nádeje na väčšie zintenzívnenie nášho obchodného vzťahu. Ale predsa je potrebné vytvoriť v daných možnostiach predpoklady najlepšieho nášho obchodno-hospodárskeho spojenia so spriateleným Chorvátskom.
Veterinárna úmluva má práve tvoriť právny základ, na ktorom možno budovať a plánovať pre budúcnosť širšie a hlbšie rozvitie slovensko-chorvátskych hospodárskych vzťahov.
Táto úmluva má 12 článkov podrobných predpisov a záverečný protokol.
Zahraničný výbor odporúča Snemu, aby s Veterinárnou úmluvou, uzavretou medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom, vyslovil súhlas. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Pán poslanec Dr. Florek ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruka.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Týmto je vybavený 2. bod programu, nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná smluva medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Florek:
Slávny Snem!
Vláda Slovenskej republiky predkladá Snemu na udelenie súhlasu podľa § 24 písm. h) Ústavy Obchodnú smluvu medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom, uzavretú dňa 16. októbra 1941, ktorá bola podpísaná tohože dňa v Zágrebe.
Líčenie bohatých slovensko-chorvátskych stykov z minulosti, ktoré sú prevažne kultúrne-národného charakteru ponechávam rokovaniu o kultúrnej dohode týchto dvoch spriatelených štátov, ktorá sa pripravuje. Tu pri rokovaní o Obchodnej dohode obmedzím sa skôr na nástin hospodárskeho obrazu tohto mladého štátu.
Idea Ante Starčeviča, otca Nezávislého Chorvátska, o sjednotení všetkých kedysi rozdrobených chorvátskych krajov od Mury, Dravý a Dunaja až po Dvinu a Jadranské more v jeden suverénny a nezávislý Chorvátsky štát sa stala skutkom prácou a zásluhou poglavníka Dr. Ante Paveliča. Spojené a obnovené Chorvátsko dnes zahrňuje v sebe 115. 133 km štvorcových chorvátskeho teritória a asi 7 miliónov obyvateľov. S hospodárskeho hľadiska je to veľká a úrodná oblasť takzvaného Posávskeho Chorvátska a balkánska časť, ktorá zaberá južné Chorvátsko Bosnu, Hercegovinu a Dalmátsko. Hospodárstvo v Chorvátsku - vďaka kultúrnej vyspelosti jeho ľudu - stojí na vysokom stupni, zem je plodná a využíva sa každý jej kúsok, slovom hospodári sa intenzívne. Obilím zasiate je 2,324.850 ha, kukuricou 1,112.000, pšenicou 599,000.000 ha, a vôbec ornej pôdy je vyše 3,000.000 ha. Známe je bohatstvo Chorvátska napríklad i v ovocných stromoch. Tak napríklad slivkových stromov má vyše 14,000.000. Nie menšie je jeho bohatstvo v lesoch, ktorých plocha odhaduje sa asi na 4,000,000 ha, teda je to jedna tretina štátneho územia. Sú to z 20% lesy bukové, z 10% dubové a 60% iné, - ihličnatých stromov má len 10%. V rudnom bohatstve Chorvátsko je sebestačné, najmä v uhlí. Preto je to štát životaschopný a v budúcnosti schopný vývozu a ako taký bude vítaný medzinárodný obchodný partner.
Nás Slovákov popri záujmoch hospodárskych viažu k Nezávislému Chorvátsku predovšetkým a v prvom rade dávne styky a vzťahy národné i politické, ktoré boly podmienené často i spoločným odbojom proti nadvláde býv. Rakúsko-Uhorska. Je teda chvalitebná vec, že naša vláda medzi prvými štátmi nadviazala styky aj obchodné s bratským a spriateleným Chorvátskom.
Táto smluva normalizuje obchodné styky medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom priamou slovensko-chorvátskou Obchodnou smluvou. Smluva vstúpi v platnosť 15. deň po výmene ratifikačných pôvodín. Do toho času ostávajú v platnosti ustanovenia Obchodnej smluvy zo dňa 3. augusta 1940, uzavretej medzi Slovenskou republikou a bývalou Juhosláviou.
Pokiaľ ide o genézu smluvnej úpravy obchodných stykov s územím terajšieho Nezávislého štátu Chorvátskeho, uvádza sa nasledovné:
Vládne nariadenie č. 2 1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 vo svojom § 3 ustanovilo, že platné česko-slovenské smluvy a dohody povahy obchodne-politickej, uzavreté medzi bývalou Česko-slovenskou republikou a inými štátmi, platia aj pre styk medzi slovenským štátom a prislušnými štátmi, pokiaľ ich tieto uznávajú za záväzné. Bývalé juhoslovanské ministerstvo zahraničných vecí nótou zo dňa 6. júla 1939 súhlasilo, aby určité dohody, menovite smluva obchodná a colno-tarifná medzi Juhosláviou a bývalou republikou Česko-slovenskou ostaly v platnosti aj voči samostatnému Slovensku.
Dňa 3. augusta 1940 bola podpísaná v Belehrade normálna rámcová obchodná smluva medzi Slovenskou republikou a bývalou Juhosláviou. Táto obchodná smluva nemá už colno-tarifnej prílohy a nemá ani ustanovenia, podľa ktorého by colno-tarifná dohoda česko-slovenskojuhoslovanská ostala i naďalej v platnosti. Okrem toho treba poznamenať, že táto smluva už pre medzičasom nastalé politické udalosti nebola vôbec ratifikovaná.
Predložená Obchodná smluva obsahuje v článku 17. ustanovenia, že vstúpi v platnosť 15 dní po výmene ratifikačných listín a do toho času ostane v platnosť Obchodná smluva zo dňa 3. augusta 1940, uzavretá medzi Slovenskou republikou a bývalou Juhosláviou.
Obchodná smluva s Chorvátskom, o ktorej rokujeme, nevybočuje z rámca normálnych rámcových obchodných smluv a obe smluvné strany si vzájomne zaručujú režim najväčších výhod ohľadne spôsobu vyberania ciel a podobne. Obchodná smluva s Chorvátskom nemá colno-tarifnú prílohu a preto Chorvátsko nemá pre určité azda preň významné tovary zaručené smluvné sadzby colné, ak ide o tovary, kde je smluvná colná sadzba viazaná na osvedčenie o pôvode na základe zvláštneho colného režimu slovenského, ako napríklad na víno.
Zahraničný výbor navrhuje, aby Snem Obchodnú smluvu medzi Slovenskou republikou a Nezávislým štátom Chorvátskom schválil, lebo je obojstranne osožná a upevňuje postavenie oboch spriatelených štátov. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie. Pán poslanec Dr. Pavol Florek ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva.
Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Anton Šalát
a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. František Orlický.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Šalátovi.
Zpravodajca Šalát:
Slávny Snem!
Tohto roku bol u nás vynesený zákon o prenesení pôsobností Hlavného banského súdu rozhodčieho na Hlavný súd v Bratislave. Bolo vtedy poukázané na to, že týmto zákonom zlikvidujú sa zmätky, vzniknuvšie pre prieťahy s pracovnými banskými spormi.
Terajší vládny návrh zákona o zmene niektorých vládnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva chce tiež spraviť konečný právny poriadok v tomto obore.
Vláda priliehavo odôvodňuje potrebu uzákonenia tohto jej návrhu. Hovorí totiž, že o sťažnostiach podaných proti nálezom Rozhodčieho súdu bývalej revírnej pokladnice v Bratislave rozhodoval do 14. marca 1939 podľa § 62 zákona č. 242/1922 v znení zákona č. 2/1937 Sb. z. a n. Hlavný poisťovací súd bratských pokladníc so sídlom v Prahe. Po 14. marci 1939 pre rokovanie sťažností, smerujúcich proti nálezom Rozhodčieho súdu bývalej revírnej pokladnice v Bratislave, treba zákonom zriadiť súdnu inštanciu, čo je hlavným cieľom tejto osnovy. Zo životnej praxe vieme, akou kalváriou utrpenia museli prechádzať mnohí jednotlivci, ktorých spory a záležitosti sa preťahovaly dlhé mesiace, ba často i roky len preto, že sa rozličné inštancie byrokraticky, papierovou vojnou hádaly o tom, či tá-ktorá záležitosť patrí tej, či onej inštancii k vyriešeniu. Folianty prípisov a apelácií rástly a úbohé stránky zúfale čakaly na konečné výmery a rozsudky.