ka detí, vyhlásených za opustené a otázka sirôt a nalezencov. Aj doteraz sa vyskytly prípady, že sme sa o osirelé maďarské deti my museli starať, lebo úradný aparát alebo sa ťažko pohol, alebo patriční vzhľadom na svoj vek už nepatrili pod jeho právomoc. Vtedy veľmi pociťujeme nedostatok ustanovizne tohto druhu (sirotinec alebo útulok). Na tomto mieste prosíme príslušných činiteľov, aby konečne povolili pôsobenie biskupického útulku, ktorý chce slúžiť len čisté sociálnym cieľom. (Hluk a vrava. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá): Slovo má pán poslanec Čarnogurský. Poslanec Čarnogurský:

Slávny Snem!

Poslaním každého štátu, štátu civilizovaného, tým viacej štátu s kresťanským zriadením je, aby ctil, hájil a dodržiaval právo. Pán poslanec Esterházy hovorí dôsledne zaiste s hľadiska právneho, s hľadiska jeho, keď sa domáha práva. Ale len čo ide o dve sírany, z ktorých jedna dodržuje právo a druhá toto právo nedodržuje, potom to právo pre tú stranu, ktorá ho požaduje, stáva sa násilím. Zaiste, že pán poslanec Esterházy, ktorý často tu s tohto miesta hovorí a práve hovorí najmä o otázke kultúrnej a školskej tunajšej menšiny, poukazuje na to, že je najdôležitejšou starosťou každého národa držať jeho kultúrne a školské otázky. Ale nech nám pán poslanec Esterházy dovolí, že toto nás upomína až príliš veľmi na to, čo je na druhej strane, u našich bratov.

Nám nie je natoľko ľúto, že peštianskom parlamente nesedia Slováci ako poslanci (hlas: ani jedení) a nemajú možností tak hovoriť, akú možnosť má pán poslanec. Ale nám je ľúto najmä to, že tie práva, ktoré vindikuje pán poslanec na poli školskej poetiky u nás ma Slovensku (hlas: Tak je!), vôbec sa nedodržiavajú v Maďarsku, zaiste pre mnoho väčšiu čiastku nášho národa", Maďari majú tu na Slovensku.

Ak pán poslanec Esterházy ide do takých podrobností v hájení otázok svojej menšiny na Slovensku (poslanec Šalát: Povedal, že sú to lapálie!), ja chcem ho na jedno upozorniť, že tým práve ukazuje až príliš na naše bolesti, na bolesti našich bratov v Maďarsku a že toto drásanie na-

šich rán mohlo by viesť k opačnému účinku, než ktorý chce pán poslanec Esterházy vyvolať.

Slávny Snem!

Vláda predložila nášmu zákonodarnému sboru tretí rozpočet samostatného štátu Slovenskej republiky. Po úsporných opatreniach, prevedených na ňom orgánmi Snemu, dnes i formálne má byť odhlasovaný plénom Snemu.

Úlohou pána generálneho spravodajcu bolo odôvodniť celkový obraz nášho rozpočtu a uistiť slávny Snem, že rozpočet, i keď oproti rokom predchádzajúcim znamená ďalšiu stúpajúcu tendenciu výdavkovú, predsa len znamená i badateľnú stabilizáciu a ďalší pokrok v konsolidácii nášho štátu. Nechcem v ničom toto jeho konštatovanie zmenšiť, naopak, chcem ho hneď na počiatku s radosťou kvitovať. Využívajúc príležitosť prehovoriť všeobecne k rozpočtu, chcem obrátiť pozornosť najprv na dve faktá. Za necelé tri roky našej samostatnosti uzákonili sme Ústavu a usilovali sme sa vybudovať správu, armádu, diplomaciu, školstvo, dať do poriadku železnice a poštu, prispôsobiť tieto odvetvia štátneho života obrovským požiadavkom európskej vojny, ktorá v presunoch ukázala dôležitosť nášho stredoeurópskeho postavenia, podobrali sme sa na úlohu vyriešiť jednu z najťažších otázok našich dejín: židovskú otázku a previesť pozemkovú reformu. I keď sa kdetu vyskytly nedostatky, ostane nepopierateľnou skutočnosťou, že vcelku i proti výkyvom uplatnila sa vôľa národa, a povedomie, že naskytla sa nám jedinečná príležitosť napraviť chyby minulosti, ktorej nepoužiť by znamenalo najväčšiu národnú slabosť a tragické zanedbanie.

Druhé dôležité faktúra je, že medzinárodné pomery politické, hospodárske a finančné sú tak ťažkého rázu, ako ešte nikdy neboly. Náš štát je síce postihnutý touto krízou trochu menej ako všetky ostatné, ale ostáva tvrdou skutočnosťou, že najťažším a stále vzrastajúcim problémom sa nám javí stabilizácia našej meny, zásobovanie ľudu hospodárskymi a priemyselnými článkami, čo má nemalý odraz i v politickom a štátotvornom smýšlaní občianstva. Je teda len samozrejmosťou, že ak chceme konsolidovať politický vnútorný život a stabilizovať štát hospodár-

sky a finančne, to znamená, že ho chceme udržať aspoň na tom stupni, na akom ho máme dnes, musíme predovšetkým v celom štátnom hospodárení čo najintenzívnejšie a najdôslednejšie šetriť a privykať sa na obete, ktoré nesporne v budúcnosti budeme musieť priniesť ešte vo väčšej miere. K tomu presvedčeniu musí dôjsť každý, kto aspoň trochu vážne uvažuje národohospodársky o terajších pomeroch. Vojna učí počítať vo vysokých číslach, alebo - ako to náš ľud hovorí - vyhadzovať peniaze do závratných výšok.

Vážení páni! Som presvedčený o tom, že práve v tom priznáte a poznáte bolestnú stránku nášho politického života. Zakiaľ príjem štátnej pokladnice je odkázaný na drobného poplatníka, ako na najširší a najistejší zdroj príjmov, zatiaľ výdavky prechádzajú často rukami ľudí, ktorí pod vplyvom vojennej psychózy finančnej stránky, vyjadrenej vetou "veď nám to niekto zaplatí", často neuvažujú, že je to práve tak nebezpečné udieranie do národnej podstaty, ako výbuchy ťažkých granátov v hmotnom majetku.

Páni, treba, aby sme si boli jedného vedomí. Naši bratia a otcovia prinášajú svoju krvavú daň na oltár nového, lepšieho života. Nevieme, koľko tých najcennejších obetí ešte budeme musieť priniesť do konca vojny. Nech nikto nezľahčuje veľkosť trvania tohto obrovského svetového požiaru, ani nech sa tu nikto nerobí smiešnym prorokom.

Naši vojaci okrem dobrej zbrane musia mať dobrého ducha, dobrú morálku. Bol by veľký omyl, keby sme si mysleli, že dodáme im toho ducha odvahy, tú tak prízvukovanú morálku len tým, keď im pošleme do ďalekých polí pekné články novín o ich hrdinstve, alebo keď ich vlnami vysielača budeme povzbudzovať. Naši vojaci musia mať v prvom rade istotu a presvedčenie, že ich milí doma žijú v sporiadaných domácich i politických pomeroch a že je chránený ich majetok, ktorý doma nechali. Zhubne by na nich pôsobilo keby sa dozvedeli, že zakiaľ oni von krvácajú, s ich majetkom sa doma nie dosť šetrne zachádza. Teda neutešené politické a hospodárske pomery mohly by mať tu neblahé dôsledky.

My v tejto vojne chceme priniesť solidárne, nie z prinútenia, ale z lásky k náš-

mu národu a pre lepšiu budúcnosť všetko, čo táto pohnutá doba od nás žiada. So všetkým možno špekulovať, ale nemožno tak robiť s krvou a životmi národa. (Výkriky: Výborne!) Toho nech si je každý vedomý. Nemohli sme, lebo dejiny nám nedaly k tomu dostatočných časových i hmotných možností, vybudovať armádu tak, aby bola po každej stránke dokonalá, i keď za tak krátky čas stojí na tej výške, že sa môže porovnať s mnohými armádami. Ale sme presvedčení, že Boh nie je vždy pri tej strane, ktorá má najlepšie kanóny, je tiež pri tej, ktorá má lepšie mozgy, ktorá má srdce, a v prvom rade: ktorá háji spravodlivú vec. Poslaním slovenskej armády je v týchto časoch životmi hájiť slovenské právo a slovenskú samostatnosť.

Vieme, že dnes v svetovom zápase, v zápase o všeľudské práva, o spoločné dobro národov, zvlášť národov osudovosťou spojených, miesto tohto zápasu je ďaleko od vlasti toho-ktorého národa. Ale musíme dbať i o bezpečnosť vlastného domova, bezpečnosť vlastných hraníc. Som presvedčený o tom, že všetci zodpovední činitelia dnešného osudu národa a štátu čo najstarostilivejšie dbajú o túto bezpečnosť. Musíme mať i doma toľko vojska a toľko výzbroje, koľko bezpodmienečne potrebuje naša vnútorná bezpečnosť a zaistenie našich hraníc. (Vrava, výkriky. )

Slávny Snem!

Vojenského, teda disciplinovaného ducha nemôžeme prízvukovať a žiadať len od armády. On musí byť dnes nutnosťou celého národa. Dnes nie je čas prednášania krásnych rečí, ale ani robenia zbytočných nepremyslených a nedomyslených skutkov a takzvaných vlasteneckých pozérstiev. Je vojna, tvrdá, neúprosná; cenu v národe má len ten, kto v tejto vojne za vec národa vie bez výhrady nasadiť vlastný život. Musí každý, kto často až závratne v svojich ústach pojem štátu vyzdvihuje a robí si nárok, súdiť nad spoluobčanmi o spoľahlivosti, ujasniť si, či by vedel dívajúc sa mám do očí povedať, že jeho vzťah k tejto našej zemi, k tomuto štátu a národu by stačil byť pohnútkou ísť bojovať a umierať za túto zem s vedomím, že je to smrť nie za osobné ciele alebo cudzie, ale že je to smrť za ideál slobody a práva nášho národa.

Armáda bola vždy taká, aký bol národ. Preto je povinnosťou - a my to musíme chcieť predovšetkým od vedúcej vrstvy národa, od stredného stavu a inteligencie - aby ona bola prísna sama k sebe. Len keď je každý prísny sám k sebe, môže byť prísny k iným, môže byť prísny k chybným, keď sám je vzorom, keď sám nechybí. (Poslanec Mora: Obyčajne to býva naopak!)

Len takto môže vzniknúť vojenský duch v národe, len tak môže mať národ dobrú armádu. Vojak - skúsenosti vojen to dostatočne dokázaly - znesie každú trampotu, každú útrapu, je schopný priniesť najväčšie obete, ale musia s ním tieto útrapy, obetovanie znášať všetci, za dobro ktorých so zbraňou v ruke dáva na oltár vlasti to, čo máme každý najcennejšie, vlastný život.

Ale, slávny Snem, práve preto musíme všetci, všetci od prvého až do posledného zmeniť, poťažne prispôsobiť svoje smýsľanie, svoj postoj k tým požiadavkám, ktoré neúprosne vyplývajú z toho, čo bolo vyššie povedané. Sme vo svetovej vyhni. Svet neostane stáť, ženie sa prudko najmä tu v centrálnom európskom položení, aké máme my. Keby sme neodstránili tie niektoré škodlivé zjavy nášho vnútorného života, ktoré nám za tie tri roky našej samostatnosti spôsobilý toľko trpkých chvíľ, keďže neboly vecné, ale príštily čisto z osobných pohnútok, buď hašterivých alebo neukojených, či neskrotných osobných ambícií, keby sme neopatrili štát svojou vlastnou prácou, patričnou pružnosťou v najkratšom čase, mohlo by mám hroziť nebezpečie. Tu, na našej zemi slovenskej, na tej zemi, ktorá je opatrovateľkou kostí našich predkov, tu je naša spása a tu je naša práca. Musíme prinajmenšom toľko pracovať, ako všetci, tí susedia, ktorí nám úprimne pomáhajú, dobre to s nami myslia, ale určite musíme toľko, ba viacej, ako tí susedia, ktorí ako protivníci škodoradostne sliedia za každým našim chybným krokom. Naše položenie dnes je tak exponované, že nesnesie žiadneho polovičatého riešenia. Z nás bude alebo veľký silný činiteľ v kultúrnom a hospodárskom svete, alebo nebudeme nič. Ale pamätajme, my sme sa nedomáhali slobody len, preto, aby sme boli ministrami, poslancami, vysokými činiteľ-

mi, aby sme mali svoj znak, farby, hymnu, aby sme mali osobné výhody, ale preto, aby sme mohli slúžiť vyšším slovenským veciam, udržať a zveľadiť dedictvo otcov a toto dôsledne zapnúť do koncernu du-

chovných hodnôt ostatných európskych národov. (Potlesk. Hlasy: Tak je!)

Treba chyby, ktoré sa stály, nielen si uvedomiť, ale sa tiež z nich učiť. Známe ich všetci a mohli by sme ich shrnúť do jednej vety: nedostatok smyslu pre existenčnú podmienku štátu, ktorou je presvedčenie, že všeobecné záujmy štátu musia stáť vždy vyššie, ako záujmy jednotlivých tried alebo vrstiev obyvateľstva. Tým nemá byť povedané, že štát sám v sebe je nám jediným účelom. Hlinka nám to jasne hovoril: Národ je viacej ako štát. Nám je štát výrazom politickej samostatnosti národa a vrcholnou organizáciou samosprávy obyvateľstva, v ktorej sa sústreďujú záujmy všetkých jeho tried. Trváme preto neochvejne na zásade, že štát je ak môžem užiť toho slova - majetkom všetkého ľudu, ktorý sa k nemu v tých časoch s láskou a oddanosťou hlásil.

Odmietli sme v nedávnej minulosti a vždy odmietneme akékoľvek teórie a pokusy inej formy štátneho zriadenia, ktoré by maly za cieľ nerešpektovať vôľu a smýšľanie nášho národa. Stojíme na zásade, že v našom štátnom zriadení je záko-

nodarný sbor, zvolený na ľudovom základe, smerodajným činiteľom v správe štátu a nás parlament má nielen právo, ale i povinnosť riadiť štát a niesť za toto zodpovednosť.

Slávny Snem!

Zodpovední politickí činitelia musia si byť vedomí, že náš ľud - myslím tu nie vrstvu, ale celok - i keď je vďaka bývalému dvadsaťročnému životu už politicky dosť vyspelý, je preň štátne zriadenie niečím novým. Teda niet divu, keď ho nevie vždy správne chápať a užiť. Je preto treba stavať sa proti demagógií, tomuto zhubnému plevelu počiatkov štátneho zriadenia, a najmä demagogii, zo zodpovedných úst a to vždy a pri každej príležitosti

Demagógiu môžu dosť dlho prevádzať jednotlivci, ktorí nemajú smysel pre svedomitosť, poctivosť a zodpovednosť vo verejnom živote, ale nemôžu ju beztresne prevádzať zodpovední politickí ľudia. (Hlasy: Tak je!)

Keď sa dajú predsa na túto cestu, dostanú sa na naklonenú rovinu, po ktorej prv alebo neskoršie, ale určite sa srútia. (Hlas: Čím skôr!) Preto každý úprimný občan smýšlaním a cítením musí byť nepriateľom demagógie a musí svojmu presvedčeniu dať i smýšľaním výraz. K tomu stačí vedomie ťažkej zodpovednosti, ktoré musí byť živým svedkom činnosti každého verejného pracovníka v našom živote.

Treba, aby sme všetci pri svojej činnosti mali na zreteli povahu nášho ľudu, jeho rasový sklon k vznetlivej náladovosti a nadšeniu pre otázky, jeho záujmom a jeho dobru dosť často vzdialené. Treba preto budiť v ňom smysel pre rozpoznávanie možností od nemožností a pre skutočné a naliehavé potreby ľudu a doby.

Pomer nášho ľudu k štátu nie je dosiaľ taký, aký má a musí byť. Nie je to ale vinou nášho ľudu, ktorý nemôže vo svojom celku za tri roky, ktoré v živote národa znamenajú len tri okamžiky, precítiť a prežiť tak ohromnú zmenu, aká sa s ním stala. Spomeňme, v akom pomere sme stáli voči štátom, v ktorých hraniciach sme žili v minulosti a spomeňme sami na to, do akého svetla sme my stavali tento pomer, a prídeme k poznaniu, že nie je možno, aby v tak krátkom čase sa ten pomer upravil tak, aby ľud pri každom svojom čine, prejave, bol si vedomý svojej zodpovednosti a dosahu svojho jednania voči štátu. Buďme si jedného vedomí. Nám, ktorí sme opozíciou stavali často náš ľud, jeden viac, druhý menej, negativizmom voči štátnym snahám, nám sa bude ťažko vládnuť, najmä vtedy, ak nevieme sa ani dnes zbaviť tieňov minulosti, a aj keď máme moc a zodpovednosť v rukách, vždy sme náchylní proti komusi ísť, vidieť nepriateľa aj tam, kde ho niet. Toho nech si je každý vedomý a to najmä v týchto osudných chvíľach. To musíme mať na pamäti i pri používaní policajných a štátnobezpečnostných orgánov vo vnútornom živote. V čase, keď máme jedinú politickú

stranu a jedno politické vedenie, nie je možné improvizovať schôdzky, na kto-

rých sa chce za každú cenu vykonštruovať

odchylný politický názor.

Nechceme rekriminovať, ale na všetky strany, nahor i nadol prosiť. Zo sveta do nášho prostredia dolieha a vplýva dosť

chaosu. Nemôžeme a nesmieme sami tento chaos ešte zväčšovať. Každý náš krok, ba som presvedčený, že i každé slovo, povedané a napísané zodpovedným činiteľom, podlieha teraz kritickému súdu slovenskej i svetovej verejnosti, ale čo je dôležitejšie, bude podliehať kritike dejinného súdu. Pred tým by sme sa nechceli červenať a už najmä by sme nechceli, aby niekto raz musel i neblahé následky znášať.

Vážení páni, sme si všetci jedného vedomí. Zmenená doba žiada i zmenené politické prostriedky. My nemôžeme diktovať v Európe svoje názory, ale my sme odkázaní na jej názory a spôsoby. Ale pritom všetkom viery v pravdu a právo sa nemôžeme a nesmieme zriecť. Čo sme mali v minulosti za sebou? Len idealizmus,

právo a lásku k svojmu národu. Nič iného! To bolo všetko, čo sme mali a dnes ide o to, aby sme tento idealizmus, vieru v pravdu a právo účelne spojili s mocou, užívanou s rozvahou, aby sme sa mohli ubrániť každému nebezpečiu, či už zvnútra, alebo ešte viacej zvonku.

Nám musí záležať na národnej slobode, lebo sme jej príliš dlho nemali, preto sa musíme kriticky a úzkostlivé pozerať na všetko, čo by nám mohlo našu slobodu ohroziť.

Slávny Snem!

My trpíme na jednu zlú vec, že to, čo robíme, nerobíme podľa jasného premysleného programu, že máme odvahu niečo začať, ale vieme tiež od toho utiecť. My sme si ešte vždy nie dosť vedomí toho, že je to ťažká a zodpovedná práca, ktorá robíme, že tu musí prestať osobný alebo rodinný záujem, a že len tak zachováme štát. A tento štát vybudujeme, keď v prvom rade a za každých okolností budeme myslieť na národ. Ja výslovne hovorím "na národ", lebo keď budeme myslieť na národ, slúžime štátu, jeho vybudovaniu, lebo nech už veci stoja akokoľvek, štátnosť, udržanie štátu, jeho vybudovanie bude ležať vždy a v prvom rade na pleciach slovenských. Bezpečnosť štátu, to sme my a toho si musíme byť vedomí. Ak nechceme upadnúť do chyby, ktorá už toľko štátov pochovala. Sme šťastní, že máme rôzne smluvy, uistenia, ale práve tie nás zaväzujú, aby sme v prvom rade a predovšetkým dbali na zdravý vnútorný život.

(Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Naša chyba, čo tento rozpočet až príliš jasne dokazuje, je to, že my všetko chceme robiť ku pomocou štátu a jeho financií. Ale láska k národu, sa neplatí Vonkajším znakom tejto lásky je svojpomoc a obetavosť. Zvykáme si príliš na to, že za všetko nám musí štát zaplatiť. Naše organizácie a to organizácie výsostné si pomaly zvykajú len toľko robiť, koľko dostanú od štátu subvencií, ba často neurobia tej práce ani toľko. Treba dobre rozlišovať hnutie od výkonného orgánu. Tým, že niečo z hnutia sa stáva súčiastkou štátneho aparátu, tratí silu hnutia, a stáva sa mechanizmom riadenej moci. (Hlas: Byrokraciou!)

My sme mali kedysi organizácie, ktoré žily z lásky a obetavosti pre národ. Myšlienka a obetavosť tvorily hnutie. Dnes sa obávame, že naším organizáciám uniká náplň hnutia. Zanedbávame dnes myšlienky a inštitúcie, ktoré nám v minulosti toľko dobra urobily, ktoré nás posilňovaly, robily nám radosť.

Náš život, aby som tak povedal, stáva sa strašne oficiálnym, živeným štátnou pokladnicou a vyhrievajúcim sa v úslní priazne vedúcich činiteľov. Tak sa zdá, že náš národný život sa má zmeniť v čosi, čo je riadené len niekoľkými mozgami. To pokladám za jednu z najväčších chýb nášho nárožného a politického života. To sa javí najlepšie a najviac v tom, čomu sa hovorí propagácia, oficiálna žurnalistika. Mne to pripadá tak, že si skutočne myslíme, že docielime takej centralizácie verejného mienenia a myslenia, že všetci ostatní ľudia nebudú musieť myslieť, lebo za nich myslí naša propaganda a určitý počet byrokratických žurnalistov. (Poslanec Čulen: Úradné rozumy!)

Nemýľme sa, ľud bude myslieť, (poslanec Čulen: A dobre!) ale bude myslieť, zle, lebo mu nedáme možnosť myslieť dobre. Treba konštatovať, že ani naša žurnalistika a oficiálna propaganda nemyslí v týchto časoch ani dobre ani zle. (Veselosť. )

Pozorujte, že to, čo sa píše často v našej tlači, možno poznať z niekoľkých riadkov, že je to bezmyšlienkovité, že sami autori neveria tomu, čo popísali alebo pohovorili. Ja nechcem chybu vidieť len v našej oficiálnosti, ale aj v našej nemožnej

cenzúre. (Poslanec Čulen: To je to ! To je

najblbšia cenzúra, aká kedy bola !)

Cenzúra ma hájiť pravdu a popierať lži

a neskutočnosti. Som si vedomý toho, že v čase vojny musí cenzúra venovať zvýšenú pozornosť tlači, ale to neznamená, že cenzúra má byť slepou chobotnicou, ktorá dusí i tie duševné majetky, bez ktorých vo vojne neobstojíme. Som presvedčený, že otázka našej cenzúry musí byť zrevidovaná, lebo nám napácha nesmierne škody v morálnom živote národa.

Slávny Snem!

Chrbtovou kosťou štátnej konsolidácie je vnútorná štátna správa a štátna administratíva. Keď táto nezodpovedá vo svojom vývoji, výške doby, tým nesporne trpí štát a potom tiež vývoj štátu nezodpovedá tým ideálom, s ktorými sme ho tvorili. Keď má administratíva plne konať poslanie, musí mať v prvom rade vedúcich, ktorí sa jej rozumejú, sú jej hybnou, ale bezchybnou silou. Ak niekde musíme byť protekcii, tak musíme byť proti nej práve v štátnej administratíve. Tam potrebujeme ľudí podľa schopností a nie podľa doporučenia. Administratíva musí prenášanie zákonov do života prevádzať v duchu zákonodarcov. Keď si prevádzame zákony bez tohto vedomia, bez tejto zásady, potom sa naše zákony minú cieľom.

Hovorí sa, že máme v úradoch mnoho ľudí. Ja som toho názoru, že tam máme mnoho zbytočnej a draho platenej práce, Naše peniaze idú na čísla a podpisy na spisoch a nie na regulovanie vnútorného života. Nemôžeme a neviníme našich úradníkov, tí žijú iste tiež v ťažkých pomeroch a chcú národu pomôcť, ale viníme systém úradov.

Slávny Snem!

Ako som na začiatku povedal, máme nielen starosti duševné, máme i starosti hospodárske. Celý svet je zmietaný výkyvami hospodárskych a finančných porúch, To núti každý národ a šiat, aby silu vonkajších hospodárskych a finančných starostí stišoval a vyrovnával vnútornou pevnosťou, silou, pevnou rukou, ktorá rozvrstvuje obete a ťažkosti rovnako na každého. Z toho vzniká riadené hospodárstvo. To všetci chceme, ale ide o to, kto má riadiť toto hospodárstvo. Ide o to, aby to bola alebo nadstranícka inštitúcia, alebo osoba, ktorá by ho riadila v prospech štátu a

nie v prospech tých, ktorým je blízko. Egoizmom jedných alebo druhých nezachránime, čo sa zachrániť dá. Len obeťami všetkých v prospech štátu, len sjednotením všetkých, ktorým záujem národa a štátu stojí nad materiálnymi záujmami, môžeme stvoriť politiku i hospodárstvo, ktoré budú mať dosť pevné mravné základy, aby sme prežili nebezpečia, ktoré nás otáčajú. Ja by som nechcel byť nespravodlivým voči všetkým našim hospodárskym činiteľom a inštitúciám, ale musím tu priklincovať, že v tak vážnych a pohnutých časoch mnohé naše hospodárske inštitúcie naberajú dnes ráz intervenčných kancelárií. A ďalej, riadené hospodárstvo nemá mať na starostí len distribúciu, ale musí mať ešte a v prvom rade produkciu. Musíme volať po hospodárskej a finančnej autorite.

Slávny Snem!

Ja sa neobávam vnútorných sporov a tiež prosím, aby nikto nešpekuloval na naše prípadné vzájomné nedorozumenie a nevidel v nich známku našej slabosti. I za veľkej búrky sa zmieta voda len niekoľko lakťov pod povrchom. I naše prípadné nedorozumenia sa nedotýkajú hlboko jednoty nášho dobrého ľudu slovenského, skoro sme to mali možnosť vidieť v nedávnej minulosti. Ale hospodárske nesrovnalosti vyplývajúce zo zle pochopeného riadeného hospodárstva by nám mohly vážne naštrbiť túto hĺbku národnej jednoty.

S otázkou hospodárskou úzko súvisí veľké dielo, ktorého sme sa podujali pozemkovou reformou. Ona má napraviť všetko to, čo nespravodlivé veky na nás napáchaly. Musíme vrátiť pôdu Slovákom. Keď nás Maďari chceli pozbaviť života, olúpili nás najprv o pôdu, urobili nás bezzemkami, deracine vo vlastnom domove. Slovenské zemianstvo alebo bolo olúpené o zem, alebo sa stalo suchou ratolesťou. My musíme zákonom a naším právom uskutočňovať to, o čo náš nesmrteľný politik Vajanský perom tak bojoval. Keď chceme vrátiť skutočnú vládu vecí našich do vlastných rúk, musíme vrátiť najskôr pôdu do slovenských rúk. To znamená, musíme ju vybrať z tých neslovenských rúk, ktoré ju v minulosti nespravodlivé uchopili. Nemôžeme byť ohľaduplní voči tým, ktorí oproti nám postupovali a postupujú bezohľadne, ktorí voči nášmu svätému právu stavajú svoj sakrálny a vražedný egoizmus.

S pozemkovou reformou a riešením židovskej otázky musíme stvoriť vrstvu národa finančne a hospodársky zaistenú. Ja sa neobávam toho Slováka, kto poctivým zákonitým a mravným spôsobom si získa i väčší majetok, taký, ktorý stvorí výrobné možnosti a prispeje tak k prosperite našej zeme a nášho národa, i keď mu ešte zotrvávajúca závisť vynadá do kapitalistov. U Slovákov sociálne cítenie je neodlučiteľnou složkou slovenského nacionalizmu. Slováci svojou šetrnosťou, prácou a pilnosťou musia sa hmotne zaistiť, lebo teraz je k tomu možnosť viacej, teraz je to príkaz národnej ctí a slovenskej budúcnosti.

Slávny Snem!

Rozpočet na rok 1942 odporúčam prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Ing. Zaťko,

Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa záverečného slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1942 v tomto poriadku:

Najprv budeme hlasovať o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1942, potom o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 76. zasadnutí Snemu dňa 9. decembra 1941.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Osnova finančného zákona má tri časti, XXIX. článkov, nadpis a úvodnú formulu a štátny rozpočet ako prílohu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )