podnikateľov, lebo právo určiť núteného nájomníka pre miestnosti zlikvidovaných alebo arizovaných židovských podnikov upravuje článok tretí židovského kódexu.
Nakoľko niet právnej normy, podľa ktorej by bolo možné nariadiť nútený prenájom nepoužívaných nežidovských živnostenských miestností, je potrebný zákon, ktorého návrh sa Snemu predkladá.
Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh, nepreviedol na ňom zmeny a navrhuje slávnemu Snemu ho uzákoniť. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor
národohospodársky pánu poslancovi Plech-
lovi.
Zpravodajca Plechlo: Slávny Snem!
Národohospodársky výbor zhodnotil význam zákona o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností vo svojej výborovej zpráve zo dňa 13. decembra 1939. Predloženou osnovou má sa platnosť tohto zákona predĺžiť do konca roku 1941.
Slávny Snem! Vypočuli ste zprávu ústavnoprávneho výboru. Teraz dovoľujem si vašu vzácnu pozornosť obrátiť na odôvodnenie tohto vládneho návrhu, ktoré podáva dôvodová zpráva. Tento vládny návrh predostrela slovenská vláda preto, že sa ešte vždy vyskytujú prípady, kedy treba odňať najmä hostinské a výčapnícke koncesie cudzincom, aby sa tak umožnil prechod týchto podnikov do rúk spôsobilých štátnych občanov. Vycítim, ba čujem v týchto slovách bolestný výkrik našej starostlivej vlády nad tým, že sa ešte vždy nachádzajú živnostenské oprávnenia, najmä hostinské a výčapnícke koncesie, teda zdroje dôchodkové z prameňa takrečeno štátneho v rukách nespoľahlivých elementov. Tieto živnostenské oprávnenia boly ponechané v ich rukách v nádeji konsolidačnej práce, že sa v duchu pridajú s úplnou oddanosťou k nášmu slovenskému štátu. Avšak zvolať musíme: "Et tu, mi fili Brutus!" Za dobrodenie a veľkodušný dar sa odmieňajú niektorí títo koncesionári nevďačnosťou. Namiesto toho, žeby sa pričinili k práci konsolidačnej, šíria nespokojnosť, nesvár a
podkopávajú autoritu nášho štátu ešte aj takí, ktorí nemajú slovenské štátne občianstvo, teda cudzinci.
Každý statočný občan v tomto štáte keby aj hmotné výhody ho nezaväzovaly - má byť povedomý svojej svätej povinnosti priľnúť k tomuto štátu, prispieť pomocou vysokej vláde a usnadniť vybudovanie požehnanej budúcnosti.
Dnes je slovenský štát živiteľom toho, ktorý od neho dostal alebo ktorému ponechal hostinskú a výčapnícku koncesiu a predsa tento koncesionár sa stáva voči tomuto živiteľovi nevďačným dieťaťom, ba mohli by sme použiť slová Písma svätého: stáva sa hltavým vlkom. Tak mi to prichádza, ako tá skoro neuveriteľná vec, čo sme čítali z východného frontu: Kamarát vojak dáva poranenému nepriateľovi cigaretu a ten mu zahryzne do ruky. Či je div, že veľký Vodca, ktorý tak šľachetné srdce vedel prejavovať aj voči nepriateľovi - Adolf Hitler - vo svojom ohlase k vojakom nazýva takých ľudí beštiami.
Paralelu nechcem postaviť, lebo je to ostrý výraz, len podotknúť chcem to, že veľa podobného nachádzame u tých nevďačníkov, ktorých má na zreteli vládny návrh v jeho dôvodovej zpráve.
Keby nám tie rádiá mohly zrádzať tajomstá hostincov po dedinách, ktoré sú ešte v nepriateľských rukách! Sú prípady, že sa zbagatelizovala naša slávna armáda, práca našej vlády priam z úst takých, ktorí už z povinnej vďačnosti by sa mali ich zastávať. S takými netreba zachádzať v rukavičkách, ale udrieť na nich, aby pocítili trestajúcu ruku nášho samostatného štátu. (Hlasy. Tak je! Potlesk. )
Viem o jednom oznámení, ktoré skoro pol roka nechala bezpečnostná služba odpočívať a keď na naliehanie okresného úradu - trestného sudcu - vyšetrenie sa previedlo, náhodou neboli povolaní udaní svedkovia, ktorí by boli svedčili, ale len svedkovia, ktorí iba toľko svedčili, koľko stačilo na minimálny trest pre previnilca.
Dobre to povedal predseda trestného senátu pri jednom pojednávaní v Bratislave: "Náš rozsudok bude spravodlivý, ak budete vy, svedkovia, spravodlive svedčiť. Ak budete nesprávne svedčiť, nemôžete očakávať od súdu správny výrok. "
Hostince a výčapné koncesie najmä po dedinách sú odrazom smýšľania obyvateľstva, ale v prvom rade hostinského. Či môže vykrikovať v hostinci zpomedzi hostí niektorý: "Nech žije Stalin, nech žije komunizmus!", v ktorom hostinci je hostinský našej vláde oddaným občanom? A keď áno, žeby takého ten hostinský neoznámil? To sa tiež na jednom mieste stalo. Alebo či môže cudzinec pobúriť robotníctvo oproti vládnemu komisárovi v obci, keď tento vládny komisár ide prevádzať nariadenia vlády? Stalo sa aj toto.
Slávny Snem!
Pretože dôvody zákona číslo 335/1939 Sl. z. ešte aj doteraz trvajú, odporúča národohospodársky výbor návrh na uzákonenie s tým, aby odhlasovaný zákon slúžil tomu cieľu a tým intenciám, ktoré vysoká vláda mala na zreteli, to jest: aby šíky oddaných živnostníkov a vôbec občanov v tejto republike boly čím hustejšie a nespoľahlivých elementov čím zriedkavejšie. Na stráž! (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má dva články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Tvrdý a Plechlo.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.
Zpravodajca Plechlo: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch.
Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. František Hrušovský a za výbor kultúrny pán poslanec Dr. Emil Boleslav Lukáč.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hrušovskému.
Zpravodajca Dr. Hrušovský:
Slávny Snem!
Nemožno tvrdiť, že vládny návrh zákona o nedeliach a sviatkoch, predložený Snemu a prerokovaný jeho výbormi, znamená nejaký podstatný zásah do nášho štátneho života a nášho právneho poriadku. Jednako práve osnova tohto vládneho návrhu zákona je zaujímavým dôkazom toho, ako sa duch slovenskej štátnosti zračí v slovenskom zákonodarstve. Práve na osnove tohto vládneho návrhu zákona možno sa presvedčiť, že usilujeme sa svoj život usmerniť a na každom poli organizovať tak, ako to najlepšie zodpovedá našej národnej povahe, vychovanej a preniknutej duchom kresťanských tradícií, ktoré staly sa integrálnou súčiastkou slovenského charakteru.
Je pravda, osnova tohto zákona nedotýka sa priamo náboženskej stránky sviatočných dní, neobsahuje nijaké ustanovenia o spôsoboch ich cirkevného zasvätenia, ale i napriek tomu uzákoňuje celý rad takých ustanovení, ktoré - i keď s iného hľadiska a v inom smere určujú sviatočný charakter nedieľ a sviatkov - jednako vyvierajú z kresťanského chápania smyslu sviatočných dní a aspoň nepriamo zaručujú aj možnosť ich náboženského a cirkevného zasvätenia. Týmto činom slovenské zákonodarstvo ustanovuje také právne normy, ktoré nielen že sú v absolútnom súhlase s kresťanským životným náhľadom a s kresťanskými tradíciami nášho národného života, ale ktoré pre ducha týchto kresťanských tradícií zabezpečujú trvalý vplyv aj v budúcom vývine našich národných osudov.
Ústavnoprávny výbor s uspokojením konštatoval, že osnova vládneho návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch mala pred očami túto neporušiteľnú súvislosť medzi kresťanským duchom slovenskej štátnosti a slovenského zákonodarstva, diktovanú kresťanskou povahou slovenského človeka a celého nášho národného života.
Druhá stránka osnovy vládneho návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch mala pred očami národné záujmy nášho štátneho života. A to nielen v tom smysle, že okrem 14. marca, sviatku slovenskej štátnej samostatnosti, uznaného za štátny sviatok Slovenskej republiky už zákonom zo dňa 11. mája 1939, zákonom zabezpečuje sviatočný charakter 1. mája ako sviatku slovenskej práce, a 5. júla ako sviatku sv. Cyrila a Metoda, - ale predovšetkým preto, že pri ustálení sviatkov a pri ustanoveniach o sviatočnom odpočinku berie náležitý zreteľ na náboženské rozvrstvenie obyvateľstva Slovenskej republiky a tak usiluje sa eliminovať všetky tie rušivé momenty, ktoré práve v súvislosti so sviatkami mohly by byť príčinou alebo zámienkou rozličných lokálnych nedorozumení a nesúladov medzi obyvateľmi rozličných kresťanských vyznaní. Taká úprava sviatkov a taká úprava ich sviatočného charakteru, akú obsahujú ustanovenia tohto zákona, bude novým príspevkom k stálemu upevňovaniu pocitu slovenskej národnej jednoty, preklenujúcej rozdiely, vyplývajúce z náboženského rozvrstvenia obyvateľstva nášho štátu.
Ústavnoprávny výbor v plnej miere ocenil túto stránku osnovy vládneho návrhu zákona a práve preto súhlasil na spoločnom zasadnutí s výborom kultúrnym i s tou zmenou vo 4. paragrafe osnovy, kto-
rá medzi sviatky uznané štátom zaradila i Veľký piatok. Slovenský národ - a to
aj vo svojej katolíckej väčšine - i doteraz
pokladal Veľký piatok ako deň vykúpenia pokolenia ľudského za deň sviatočný, veľkú časť tohto dňa strávil na povznášajúcich liturgických úkonoch v kostole a v mnohých slovenských krajoch vyhýbal sa každodennej práci, takže uzákonenie tohto sviatku, dáva iba zákonnú sankciu tomu, čo slovenský ľud vo svojom nábo-
ženskom založení už i doteraz prakticky
uskutočňoval. A okrem toho nie je bez zaujímavej a hlbokej symboliky, že slovenský národ, prežívajúci vo svojej obnovenej štátnosti svoje národné zmŕtvychvstanie,
zdôraznením sviatočnej povahy Veľkého
piatku bude si môcť tým dôkladnejšie pri-
pomínať a uvedomovať podobnosť medzi Veľkým piatkom kresťanstva a medzi Veľkým piatkom svojej národnej kalvárie v minulosti na ktorú nesmie zabúdať už aj preto, aby sa naučil čím hlbšie chápať cenu a význam svojho národného vzkriesenia.
Okrem tejto zmeny prijal ústavnopnávny výbor spolu s výborom kultúrnym iba niekoľko menejpodstatných zmien povahy viac-menej štylárnej.
Keďže niektoré pripomienky členov sociálneho výboru, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí ústavnoprávneho a kultúrneho výboru, nebolo možné vzhľadom na povahu odchodnej matérie pojať do tohto zákona, ústavnoprávny výbor prijal tieto pripomienky vo forme rezolúcie, v ktorej ich predkladá vláde so žiadosťou, aby v osobitnej a ucelenej osnove návrhu zákona celý súbor otázok služobného a najmä pracovného pomeru riešila, a aby tento návrh zákona čím skôr pripravila a predložila Snemu na prerokovanie.
Slávny Snem! Každý štát vybudovaný na pevnom právnom poriadku má svoj pevný pracovný program, uskutočňovaný v rozličných oblastiach svojho života. Medzi podmienkami, ktoré umožňujú plánovitý postup v uskutočňovaní tohto pracovného programu, je nie v poslednom rade i poriadok v kalendári. Zákonom, o ktorom
rokujeme, tvoríme svoj vlastný slovenský kalendár, ktorý upravuje rozvrh nášho slovenského pracovného programu. Keďže osnova vládneho návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch, doplnená a upravená na spoločnom zasadnutí ústavnoprávneho a kultúrneho výboru 7. októbra 1941, vyhovuje s každej stránky a všetkým podmienkam, v mene ústavnoprávneho výboru navrhujem, aby Snem osnovu tohto zákona v predloženej úprave schválil a aby si osvojil i rezolúciu, ktorá nasleduje za zprávami výborov. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor kultúrny pánu poslancovi Dr. Lukáčovi.
Zpravodajca Dr. Lukáč: Slávny Snem!
Isté je, že sú omnoho rušnejšie a navonok efektnejšie zákony a osnovy zákona, než je táto, o ktorej sme rokovali v kultúrnom výbore a ktorá sa teraz dostala pred Snem. I to viem zo skúsenosti vlastnej pri rozhovore s ľuďmi, že keď prišla reč o návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch, viacerým známym stiahly sa ústa v skeptickú ľahostajnosť alebo skryvily sa ironickým úsmevom a odznely špicaté slová:.. Nemáte nič dôležitejšieho na práci?" Je to charakteristické pre po-
trebné a málo kultúrne smýšľanie, nehovoriac ani o duchovnej plytkosti a náboženskej vlažnosti, lebo po dobrých úvahách a po čulých debatách výborov osmeľujem sa tvrdiť, že je málo tak dôležitých a celý život človeka v spoločnosti národa tak ovplyvňujúcich zákonov, ako má byť tento, ležiaci v osnove pred nami. Nedeľný pokoj, odpočinok má hlboký vyznaní individuálne-biologický, sociálny a prirodzene mravno-náboženský. Na túto pravdu, na tento význam prišly už dávne doby, stretáme sa s týmto denným odpočinkom - prestávkou už v egyptskej a antickej kultúre, tam je v starozákonnom svete a prehĺbený, glorifikovaný, pripätý k novej, ešte duchovnejšej významovosti prechádza i do kresťanstva a kresťanskej kultúry. Áno, oceňujeme nedeľný odpočinok ako významný pre jednotlivca, pre jeho osvieženie biologické, pre odpočinok jeho tela, pre jeho vzpruženie síl do nových úspešných prác. Oceňujeme ho ako významný pre celú spoločnosť a verejný život národov,
takiste ako olej do veľkého ich organizmu. Viete si predstaviť život tak jednotlivca, ako i celkov bez prestávok práce (poslanec Mondok: Boľševizmus!), lopotenia, tvrdých, povedal by som živočíšnych záujmov? Sme presvedčení o tom, že neišlo by to dlho. Boly už pokusy kedysi v dávnych časoch
o odstránenie tohto nedeľného odpočinku a výsledok boly zhrucovania celého systému práce, znehodnotenia kvality, ba temer vždy na konci aj kvantity. A toto je len všetko zorný uhol biologický. K tomuto prichádza, a my pridávame, že tento zorný uhol je pre nás najdôležitejší, moment duchovný, mravno-náboženský, kresťanský. Presvedčuje nás o nutnosti nedeľného odpočinku a jeho plného rešpektovania a uplatnenia i faktor biologicko-sociálny, ale my máme k tomu ešte i niečo viacej, my máme k tomu aj príkaz Boží: "Siedmy deň si odpočinieš a zasväť deň sviatočný ! Tak znejú pre nás božské slová zjavenej Pravdy a my vieme, že toto slovo, tento príkaz nemá len cieľ telesného regenerovania sa, ale predovšetkým duchovného odpočinku, duchovného osvieženia sa, duchovnej rekreácie, duchovného prehlbovania sa poznávaním ciest a vôle Božej, danej nám v diele Ježiša Krista a my vieme, že toto duchovné regenerovanie sa potrebujeme všetci, človek-jednotlivec, spoločnosť ľudská, národ náš i všetky národy. Vieme i to, že bez tohto duchovného regenerovania sa márne by bolo ono regenerovanie telesné. Bez duchovného, kresťanského obsahu niečo závažného, niečo podstatného, ba my vieme, že ono najpodstatnejšie by uniklo z dňa odpočinku a že skôrneskôr by sa nekresťanský odpočinok zvrhol v zrôdu a zhubu. Vieme to z toho, čo má i predložená osnova na mysli, že tam, kde sa nedostatočne rešpektuje ba
i porušuje kresťanský ráz a obsah nedeľného odpočinku, vznikajú nepokoje, excesy a tak pohoršenia. V tomto ohľade pociťovali sme dosiaľ určité nedostatky. Citujem príznačné slová evanjelického farára Pavla Tomku vo Východnej z listu, ktorý mi písal dnes: "Naše nedele a sviatky v dôsledku pomerov, ktoré sa u nás udomácnily, boly zprofanizované, zosvetáčtené, ako to i sám dobre vieš, takže sa v nie slúžilo zarovno Bohu i Baalovi. Počas bohoslužieb mala byť zastavená všetka verejná práca, aj to, vieš, ako sa v živote zachovalo, ale potom už zase bolo všetko voľné, krč-
my otvorené, zábavy povoľované a takto nedele A sviatky boly obracané neraz v neviazané bacchanálie. A nedele a sviatky znesväcovaly sa čoraz viac aj prácou. Ako redaktor "Posla" dostával som veľmi mnoho ponôs na túto skazenosť a zneuctenie sviatočných dní. "
Kultúrny výbor preto súhlasí s motívami osnovy a prijal ju tak principielne, ako i vo všetkých detailoch. Nová úprava správne uvádza ochranu i trestné sankcie príslušných paragrafov. Osnova zákona vychádza z dvojakých potrieb opráv dosavádnych noriem a to po prvé podľa kresťansko-cirkevno-náboženských potrieb a hľadísk doplňuje a tým sankcionuje významné cirkevné sviatky, a po druhé s hľadiska daných slovenských štátoprávnych skutočností ustanovuje nové sviatky štátne.
Kultúrny výbor na svojom zasadnutí 7. októbra podrobne prebral vládny návrh zákona vo všetkých jeho súvislostiach, najmä čo sa dotýka podrobností pri zachovávaní nedeľného pokoja a odpočinku a plne sa pripojil k ušľachtilým tendenciám návrhu zákona.
Na návrh zpravodajcu so súhlasom všetkých členov kultúrneho výboru prijatá bola doplnková zmena v § 4. písmene b) na základe ktorej sviatkom má byť aj Veľký piatok.. Je to v súlade so stanoviskom oboch cirkví na Slovensku.
Kultúrny výbor odporúča Snemu Slovenskej republiky prijať vládny návrh zákona. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať pozmeňovací návrh. I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta): Návrh poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov na zmenu § 5.
Podpísaní navrhujú zmeniť § 5 takto:
a) vylúčiť z odseku 2 druhú vetu tohto znenia: "V takýchto obciach (mestách) však okresný (mestský notársky) úrad môže zakázať konať niektoré práce, ktoré by mohly rušiť sviatočný ráz dňa a tým vzbudiť verejné pohoršenie",
b) vsunúť na koniec § 5 ako odsek tretí ustanovenie tohto znenia: "(3) Okresný (mestský notársky) úrad môže všeobecne alebo jednotlivé zakázať výkon
prác, ktoré by mohly rušiť sviatočný ráz sviatkov, uvedených v § 4, písm. b) a c), ako aj cirkevných sviatkov hociktorej štátom uznanej kresťanskej cirkvi a vzbudiť verejné pohoršenie. "
V Bratislave 14. októbra 1941.
Podpísaní sú: Dr. Filkorn, Dr. Ferenčík, Dr. Hrušovský, Husárek a Dr. Lukáč.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo majú zpravodajcovia
páni poslanci Dr. Hrušovský a Dr. Lukáč. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasia. Zpravodajca Dr. Hrušovský: S navrhovanou zmenou súhlasím. Zpravodajca Dr. Lukáč: S navrhovanou zmenou súhlasím. Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanou zmenou súhlasia.
Budeme hlasovať.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 11 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej, čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou § 5.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o nedeliach a sviatkoch.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Hrušovský a Dr. Lukáč.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hrušovský:
Navrhujem § 6, ods. 2 doplniť na konci slovami: "a národnej osvety", aby názov Ministerstva školstva a národnej osvety bol v zákone správny.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Pán zpravodjca Dr. Hrušovský navrhuje, aby v § 6, ods. 2 názov Ministerstva školstva bol uvedený v tomto znení: Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom s opravou, akú navrhol pán zpravodajca poslanec Dr. Hrušovský, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovými zprávami.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie. (Koniec zasadnutia o 12. hod. 25. min. )