Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 6. zasadanie

Tesnopisecká zpráva

o 72. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 14. októbra 1941.

Obsah:

	Strana:
Oznámenia predsedníctva: Otvorenie zasadnutia .............	.... 3
Ospravedlnenie neprítomnosti ..........	.... 3
Rozdaná tlač........	..... 3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí...	..... 13
Zakľúčenie zasadnutia .............	.... 13

Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave .................	3
Reč zpravadajcu Dr. Huťku ...............	3
Reč zpravodajcu Dr. Rosívala ...............	3
Reč zpravodajcu Mondoka ................	4
Prikročenie k rozprave ................	4
Reč poslanca Dr. Opluštila ................	4
Koniec rozpravy ...................	7
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova ........	7
Prvé hlasovanie o návrhu ................	7
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	7
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	7
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	7
2. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností .......	7
Reč spravodajcu Dr. Tvrdého ..............	7
Reč zpravodajcu Plechlu ................	8

Rozprava odpadá ..................	9
Prvé hlasovanie o návrhu ................	9
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	9
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	9
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	9
3. Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o vládnom návrhu
zákona o nedeliach a sviatkoch .............	9
Reč zpravodajcu Dr. Hrušovského .............	9
Reč zpravodajcu Dr. Lukáča ...............	11
Rozprava odpadá ..................	12
Pozmeňovací návrh Dr. Filkorna a spoločníkov .......	12
Zpravodajcovia s navrhovanou zmenou súhlasila .......	12
Prvé hlasovanie o návrhu ................	12
Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlaso-
vaním ......................	12
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	12
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	13
Zpravadajca navrhuje opravu textu ............	13
Prijatie opraveného návrhu druhým hlasovaním	13
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý .....	13

72. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 14. októbra 1941.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 31. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Germuška.

44 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády Sivák.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu

Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 72. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Drobný, František Jankovič, Dr. Štefan Polyak, Koloman Horníš a Anton Simko.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 71. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave.

Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave.

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Matej Huťka, za výbor

sociálny a zdravotný pán poslanec Dr. Ernest Rosival a za výbor rozpočtový pán poslanec Ferdinand Mondok.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Huťkovi.

Zpravodajca Dr. Huťka: Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu na spoločnej schôdzke s výborom sociálnym a zdravotným dňa 7. októbra 1941.

Dôvodová zpráva vládneho návrhu náležite vysvetľuje potrebu zriadiť na Slovensku ústav, ktorý by vyšetroval choroby zvierat, napomáhal veterinárov v ich odbornej a vedeckej činnosti a vyrábal očkovacie látky pre veterinárne účely.

Ústavnoprávny výbor uznal potrebu zriadenia Štátneho diagnostického ústavu a preto navrhuje slávnemu Snemu uzákoniť osnovu s malými štylárnymi úpravami v znení vytlačenom za výborovými zprávami. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Dr. Rosivalovi.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem !

Potrebu a nutnosť zriadenia Štátneho diagnostického veterinárneho ústavu jasne nám dokázaly udalosti posledných mimoriadnych rokov. Keď v roku 1939 po poľskom poľnom ťažení vyskytly sa u nás podozrivé prípady škvrnitého týfu, nemali sme očkovaciu látku. Vypomohol nám Ríšsky zdravotný ústav v Berlíne, hoci sám pravidelne toto sérum nevyrába, keď-

že v Nemecku táto choroba sa nevyskytovala.

V budúcností nesmieme sa spoliehať na takúto výpomoc. Na zdolanie tých chorôb, či už humánnych alebo animálnych, ktoré geograficky sú špeciálne u nás, musíme byť pripravení sami.

V dohľadnej dobe nebudeme mať Vysokú školu zverolekársku, tento ústav musí nám nahradiť činnosť na poli diagnostickom a na poli pokračovacieho vzdelania veterinárov.

Osnova umožňuje spoluprácu so Slovenskou univerzitou a so Štátnym zdravotným ústavom, čím zaplňuje sa veľká medzera.

Sociálny a zdravotný výbor nepreviedol na osnove žiadne podstatné zmeny. Zákon bude rámcový a vláda prevedie ho podľa životných potrieb.

Sociálny a zdravotný výbor navrhuje, aby slávny Snem prijal osnovu v predloženom znení. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Mondokovi.

Zpravodajca Mondok:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na 59. zasadnutí dňa 7. októbra 1941 a prišiel k tomu presvedčeniu, že Štátny diagnostický veterinárny ústav je pre Slovensko potrebný, aby slovenský národ mal svoje živobytie zabezpečené a aby mohol do zahraničia vyvážať zdravý, zošľachtený dobytok, hydinu, ošípané a zverinu.

Keď chceme živočíšnu produkciu stále zveľaďovať a zvyšovať, nemôžeme sa obísť bez ústavu, ktorý má na starosti nielen vyšetrovanie zvieracích chorôb a nákaz, ale ktorý musí robiť aj preventívne opatrenia na prekazenie ojedinelých aj hromadných ochorení zvieractva.

V bývalej Česko-Slovenskej republike tieto práce obstarával Štátny diagnostický a séroterapetitický veterinárny ústav v Ivanovciach na Hanej. Po osamostatnení Slovenska je potrebné takýto ústav zriadiť aj u nás. Hoci na štátnu správu doliehajú vždy nové a ťažké finančné povinnosti, nemôže sa táto uzavrieť pred novou úlohou obstarať každoročne na réžiu tohto ústavu približne 264. 000 korún a na po-

čiatočné investičné výdavky asi 2, 500. 000 korún.

Ministerstvo hospodárstva - veterinárna správa - i doteraz vykonávala najpotrebnejšie opatrenia v záujme liečenia a ochrany zvierat pred chorobami, teda de facto plnila už poslanie diagnostického veterinárneho ústavu, ktorý však dosiaľ de jure zriadený nebol.

Náklady s touto prácou spojené boly uhradzované dosiaľ v rámci riadneho rozpočtu z kapitoly 11, titul 8, § 6 a vyžadovaly ročne do 200. 000 korún. Osobné i vecné náklady spojené s novozriadením Štátneho diagnostického veterinárneho ústavu sa zvýšia asi o 40-50 tisíc ročne, ale budú zaistené vždy v riadnom štátnom rozpočte.

Rozpočtový výbor víta zriadenie tohto ústavu a preto slávnemu Snemu odporúča vládny návrh uzákoniť. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Opluštil

Dávam mu slovo.

Poslanec Dr. Opluštil:

Slávny Snem!

Po zákone o Zverolekárskej komore, ktorý slovenský Snem odhlasoval a prijal dňa 6. júna 1939, a po zákone o zriadení Fondu pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat z 18. apríla 1941 je dnešný zákon o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave podľa poradia tretím slovenským zákonom z veterinárstva, ktorý je predložený plenárnemu zasadnutiu slovenského Snemu. O dôležitosti zákona o Zverolekárskej komore hovorí dnes už pekný kus dobre vykonanej práce tejto vrcholnej stavovsko-odbornej organizácie, prostredníctvom ktorej sa zapojil celý veterinárny stav do účinnej budovateľskej práce v našom štáte.

Zverolekárska komora je dnes taká organizačná jednotka, ktorá statočne plní všetky svoje úlohy tak voči svojmu členstvu, ako aj voči všetkým úradom, ktoré si jej pomoc vážia. Vedľa odborného zasahovania a podávania návrhov a pripomienok k osnovám zákonov, predpisov a nariadení veterinárstva sa bezprostredne dotýkajúcich je Zverolekárska komora nápomocná tiež všetkým úradom, ústa-

vom a jednotlivcom vo všetkých veciach veterinárnych. Zvlášť treba vyzdvihnúť činnosť Komory prípadne jej členov aj v odbornom slovenskom písomníctve. "Slovenský veterinár", odborný časopis slovenských veterinárov a úradný orgán Zverolekárskej komory je vážnou a dôstojnou vizitkou veterinárnej vedy nielen tu doma, ale aj v cudzine. Tým, že Komora sama udržuje a stará sa o vydávanie odborného časopisu, ktorý začal vychádzať 1. augusta 1939, teda ani nie celé dva mesiace po schválení zákona o Zverolekárskej komore, prevzala na seba Komora u nás aspoň na čas čiastočne aj starosť o slovenskú veterinárnu vedu, nakoľko niet u nás samostatnej vysokej školy zverolekárskej.

"Slovenský veterinár", ktorý vychádza mesačne pravidelne, bol sympaticky prijatý nielen doma, ale aj v spriatelenej cudzine. Tiež treba vyzdvihnúť, že odborná úroveň časopisu sa skoro vyrovná ktorémukoľvek cudziemu časopisu tohto druhu. Pri hodnotení "Slovenského veterinára" neslobodno však zabudnúť, že väčšina odborných veterinárnych časopisov cudzozemských je udržovaná, ba dokonca priamo vydávaná jednotlivými fakultami alebo vysokými školami zverolekárskymi. Keď teda porovnáme napríklad len organizáciu veterinárnej fakulty s výbavou a organizáciou našej výkonnej veterinárnej služby, ktorá sa ešte len pomaly začína stavať na vlastné nohy a riadne vybudovanie ktorej bude trvať prinajmenej niekoľko desaťročí, nuž veru odbornú literárnu činnosť slovenských veterinárov možno právom nielen obdivovať, ale zaslúži si ona aj uznanie, ktoré sa jej skutočne aj dostáva.

A je to výkon iba hŕstky odborníkov z celkového počtu ani nie poldruhej stovky všetkých veterinárov na území celého nášho štátu.

Zverolekárska komora okrem toho vytvorila zo svojich radov aj súdnu komisiu, najvyššieho to súdneho znalca pre celý štát, ktorý vykonáva a zastupuje funkciu najvyššej vedeckej ustanovizne podávajúc súdom konečné a najvyššie posudky z odboru veterinárneho.

Prezídium Komory pracuje ďalej na veterinárnej terminológii slovenskej, do ktorej práce budú zapojení všetci veterinári Slovenska. Bude to záslužná a mnohoroč-

ná práca, do ktorej sa zapojí každý kútik nášho štátu.

Dobré výsledky zákona o nákazovom Fonde sa čoskoro prejavia, no, najlepšie sa dôležitosť tejto očistnej akcie ukáže až za niekoľko rokov, keď zbadáme, že naše chovy budú ozdravené a niektoré silne zamorené kraje nášho štátu zbavené zvieracích nákaz.

Slávny Snem! Dnes máme pred sebou osnovu zákona o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave. Stručný zákon, pozostávajúci len z ôsmich paragrafov, skromných niekoľko viet, takže na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že ide o niečo bezvýznamného, čím sa ani veľmi zaoberať neoddá. Zle by sme to chápali, veď ide o zákon, ktorý skrýva v sebe ďaleko až na korene nášho národohospodárstva siahajúce účinky a preto hodno sa pri ňom aspoň na chvíľočku zastaviť.

O význame a dôležitosti zákona o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave skutočne ale netreba veľa hovoriť, lebo dnes je už všeobecne známe tak v medicíne humánnej ako aj veterinárnej, že úspech nielen terapie ale aj odborného tlmenia nákazlivých chorôb je celkom odvislý od správnej, rýchlej a presnej diagnózy. Bez spoľahlivej a rýchlej diagnózy je totižto skoro každý zákrok - aj keby ho previedol ten najlepší odborník - zbytočný, ba v mnohých prípadoch priamo škodlivý. Na určenie správnej diagnózy používa každý odborník - a to či už lekár alebo veterinár - rozličné vyšetrovacie metódy, z ktorých však s hľadiska epidemiologického a tým aj národohospodárskeho sú vari najdôležitejšie vyšetrovacie metódy laboratórne. Bez týchto si dnes nemožno skoro vôbec predstaviť prácu moderného odborníka.

Keď o všeobecnej prospešnej potrebe a dôležitosti kliník, zdravotných a liečebných ústavov a podobných ustanovizní, ktoré prakticky doplňujú klinické vyšetrovania rozličnými modernými laboratórnymi a diagnostickými vyšetrovaniami, netreba už dnes vôbec hovoriť, nakoľko je to pre odborníka ale aj pre laika už tiež veľmi dobre známe, tým viacej myslím by bolo zbytočné všeobecne hovoriť a uvažovať o potrebe diagnostického ústavu pre veterinárov.

Zaiste nikto nepochybuje o tom, že veterinárna diagnostika je omnoho ťažšia, ako diagnostika humánna. Veď lekár má na starosti iba človeka, zatiaľ čo úkol veterinára je komplikovanejší a to nielen preto, že musí vyšetrovať niekoľko druhov zvierat, pri vyšetrovaní ktorých sú špeciálne odchýlky, ale veterinár analogicky ako detský lekár je vo veľkej nevýhode tiež preto, že musí o svojom pacientovi získať čo možno najpresnejšie a najspoľahlivejšie anamnestické údaje, ktoré bývajú prvým vodidlom a smernicou na určenie diagnózy a hodnota ktorých je vo veterinárnej praxi aj keď nie veľmi pochybná, tak aspoň menej spoľahlivá. V medicíne veterinárnej možno preto spoľahlive a jedine odborne postupovať iba podľa výsledkov objektívnych vyšetrovacích metód.

Rozmanitosť veterinárnej činnosti čo do množstva druhov zvierat vyžaduje preto tým viacej a častejšie laboratórne vyšetrovanie a diagnostikovanie, lebo veď tie najobávanejšie zvieracie choroby ako aj nákazy prenosné na ľudí často ani podľa klinického priebehu ani podľa patologicko-anatomického - pitevného - nálezu nemôžu byť vôbec diagnostikované.

S hľadiska odborného je teda Štátny diagnostický veterinárny ústav nepostrádateľný, ak majú byť odborne, rýchle a spoľahlive tlmené nielen zvieracie nákazy, na ktoré u nás ešte stále strácame ročne veľké a nenahraditeľné miliónové hodnoty, ale aj tlmením maštaľných nemocí, ako sú Bangova nákaza, tuberkulóza, rozličné infekčné mastitidy, choroby chovu mláďat a iné hromadne sa vyskytujúce choroby domácich zvierat, ktorých výskumom sa musí štátna veterinárna správa venovať a nemôže sa na žiaden prípad spoliehať na pomoc cudziny.

Štátny diagnostický veterinárny ústav bude tiež jedinou vedeckou ustanovizňou v našom štáte, ktorá bude musieť v mnohých veciach nahradiť vysokú školu zverolekársku. V ústave musí byť ďalej, školený a vychovávaný pre potreby praktického života náš mladý dorast zverolekársky, ktorý svoje štúdiá dokončieva v cudzine.

Ústav bude teda aj sídlam slovenskej veterinárnej vedy a výskumníctva, ktoré musí byť v ňom plánovite budované a organizované.

S hľadiska finančného budú výdavky spojené s vybudovaním a udržovaním ústavu mnohonásobne zúročené a vrátené nášmu chovateľstvu vo forme ozdraveného chovu našich domácich zvierat. Ako slobodný a suverénny štát sa Slovenská republika bez Štátneho diagnostického veterinárneho ústavu nemôže vôbec obísť. Cudzina totiž posudzuje samostatný štát aj podľa toho, čím a akou činnosťou sa po všetkých stránkach môže vykázať ako samostatný štát a teda či je životaschopný.

Ak sme si aj vedeli doteraz odpomôcť z núdze, nesmieme v tomto stave zostať, poďme vpred, majúc pred očami prv spomenutý štátno-politický význam ústavu, aby sme pred kritizujúcou cudzinou stopercentne obstáli.

Snáď vás bude zaujímať, ako sme si doteraz vypomáhali. Ako je známe, 14. marec 1939 našiel nás bez štátneho diagnostického veterinárneho ústavu. Za bývalej Česko-Slovenskej republiky odkázané bolo Slovensko na Štátny diagnostický a séroterapeutický veterinárny ústav v Ivanoviciach na Hanej. Osobitný ústav pre vlastnú potrebu Slovensko nemalo. Iba mesto Bratislava prejavilo porozumenie a vyhovelo požiadavkám veterinárnym, keď vybudovalo ústav mesta Bratislavy pre skúmanie "potravín živočíšneho pôvodu. Tento ústav nám vypomáhal, lebo v tom sa prevádzajú popri jeho pôvodnom poslaní vyšetrovania diagnostické pre celoštátnu veterinárnu potrebu od začiatku nášho samostatného štátu až podnes. A keď už vieme, že osobitného štátneho diagnostického veterinárneho ústavu pre Slovensko zbytočne sa domáhali slovenskí veterinári a poľnohospodárske kruhy slovenské, odčiníme odhlasovaním tohto zákona aj krivdu z minulosti, ktorá - ako mnoho iných - tiež nemusela byť. Aj tento ústav bude nám cenným klenotom, lebo za ťažkých pomerov výlučne len zo svojho a vlastnými silami si ho budujeme.

Záverom apelujem na slávnu vládu, prípadne na Ministerstvo hospodárstva, aby Štátny diagnostický veterinárny ústav bol urýchlene vybavený a vybudovaný tak po stránke vecnej ako aj osobnej, aby mohol čo možno v najkratšom čase zdolať všetky úlohy a dôstojne reprezentovať náš štát. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Huťka, Dr. Rosival a Mondok.

Zpravodajca Dr. Huťka: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Dr. Rosival: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Mondok: Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka, Dr. Rosival a Mondok.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Rosival: Nie sú.

Zpravodajca Mondok: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý a za výbor národohospodársky pán poslanec Vojtech Plechlo.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Tvrdému.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Podľa platných zákonných predpisov župné úrady môžu zrevidovať a odňať hostinské koncesie ako aj iné živnostenské oprávnenia do konca roku 1941, ak proti majiteľovi sú námietky s hľadiska verejného záujmu, osobnej spoľahlivosti, alebo ak to vyžadujú dôvody sociálne. Aby sa umožnil prechod takto zrušených obchodných a živnostenských podnikov do rúk spôsobilých slovenských občanov, bol vynesený zákon číslo 335/1939 Sl. z., podľa ktorého okresný úrad mohol určiť núteného nájomníka do takých miestností, ktoré následkom odňatia živnostenských oprávnení sa nepoužívajú na ciele živnostenské a obchodné. Tento zákon platil do 1. júla 1941. Aby sa docielila konformita noriem ohľadom odňatia živnostenských oprávnení s normami ohľadom určenia núteného nájomníka a nakoľko sa ešte vždy vyskytujú prípady, že treba odňať najmä hostinské a výčapnícke koncesie cudzincov, je potrebné zákon o nútenom prenájme niektorých živnostenských miestnosti do konca roku 1941 predĺžiť, vlastne tento zákon obnoviť. Tento cieľ sleduje Snemu predložený návrh.

Cieľom vylúčenia pochybností treba poznamenať, že ide o nežidovské živnostenské oprávnenia a o nežidovských