aj krava vyrastie. Dbajme toho mala, čo máme, a zachránime tým náš národný majetok, naše poľnohospodárstvo. Zabránime úteku z dediny do miest. Robotníctvo nemusí byť odkázané a odvislé z verejných podpôr, doprajme aj týmto, aby našli vyhovujúce im prostredie a spravodlivú zaslúženú odmenu na trhu práce v poľnohospodárskom podnikaní. Jednou hlavnou príčinou úteku vidieckeho obyvateľstva do miest je nerentabilita poľnohospodárskeho podnikania. Vidiek neni spokojný, poľnohospodárstvo je stále v pomere k iným složkám hospodárskym podceňované a dnes jestvujúce ceny poľnohospodárskych produktov sú neúmerné k ostatným životným potrebám. Preto roľnícka rodina aj poľnohospodársky robotník sú za svoju prácu nedostatočne platení. Ťažko trpieť, aby rástli neúmerne len roľnícke povinnosti a príjmy pri tom, aby sa nezvyšovaly. Zle súdi ten, kto tvrdí, že pri poľnohospodárstve zvlášť pri rozdrobenom, neni možno obstarať prácu a zaistiť slušnú výživu pre poľnohospodárske robotníctvo. Mám tu na mysli malý roľnícky statok. Keby sme tomu chceli veriť, museli by sme sa postaviť aj proti pozemkovej reforme a nesmeli by sme osnovu túto ani odhlasovať. Však práve opak je pravdou. Realizovať sa dá aj táto pálčivá otázka, len treba troška dobrej vôle, obozretnosti a nezaujatosti u našich národohospodárov. Treba si uvedomiť skutočnosť, že práve malé a prostredné roľnícke usadlosti vykazujú po jednotke plochy poľnohospodárskej pôdy najväčší poľnohospodársky a tiež národohospodársky dôchodok. Toto je fakt, ktorý bol dokázaný i číselne zemedelským účtovnícko-zpravovedným ústavom v minulosti. Je tiež fakt, že v malom poľnohospodárskom závode sa na jednotke plochy uživí viac ľudí, ako na veľkostatku. A preto nemôže tu byť obava, ako by rozparcelovaním určitého počtu veľkostatkov bol ohrožený verejný záujem a snížený súkromný i národohospodársky dôchod z pôdy.

Štátna pokladnica chváli sa chudobou a štátny zamestnanec ťažko dočkáva sa polepšenia, jako by aj nie, veď roľnícky dôchod je tak bagateľný, že sotva čo môže prispieť do štátnej pokladnice a dôchod celého poľnohospodárskeho robotníctva je tak hlboko pod existenčné minimum, že

nielen do štátnej pokladnice neprispieva, ale naopak, túto stále ešte vyčerpáva, (Poslanec Čavojský: Áno!)

Náš celý hospodársky život je ako hodinový stroj a jedno sebemenšie koliečko nenamastené zastaví chod týchto hodiniek.

Vyslovujúc tieto problémy poľnohospodárstva u nás, stávam sa akýmsi reproduktorom vôle dediny a ja volám spolu s touto: My roľníci vytrváme! Ak je toho zapotreby za každých pomerov a za kažných okolností! Avšak predsa, chceme, aby naša práca bola nielen plne využitá, ale za túto prácu chceme aj spravodlivú a primeranú odmenu, lebo roľník nežije z kapitálového, ale len a len z pracovného dôchodu. Chceme byť národom hrdým, silným a sebavedomým. Keď mali by smebyť bedármi, u bedára ani jednej z týchtokrásnych vlastností niet.

Slávny snem! Keď odporúčam vládny návrh zákona o úprave pozemkovej držby k schváleniu, chcem upozorniť na to, aby sme si uvedomili, že keď chceme mať Slovensko šťastlivé, usmievavé, vypočujme hlas dediny, nášho roľníka, ktorý je našou chrbtovou kosťou, našim bohatstvom, našou pýchou a našou ochranou. Odstraňujme preto čo najradikálnejšie každý vplyv škodiaci dedine, lebo stáva sa veľmi často, zvlášť pri otázkach týkajúcich sa celého nášho národného hospodárstva, že panuje určitá nerozhodnosť, neujasnenosť riešiť poľnohospodárske otázky totálne, spravodlivé a čo je najhlavnejšie, rýchle!

Šťastlivá dedina - šťastlivý národ. S pozdravom dediny končím: Bože nám pomáhaj! (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní):

Teraz má slovo pán poslanec Boleček:

Poslanec Boleček:

Slávny snem!

Ako vidíme z rečí pánov poslancovpredrečníkov, všetko sa krúti a točí okolonášho roľníka a nášho vidieku; sú to všetko skúsenosti z našich organizačných schôdzok, okresných shromaždení, kde roľníctvo sa všade ponosuje na smutný stav a smutné položenie svojho postavenia.

V dnešných časoch, plných kritického napätia, pozorujeme zvýšenú starostlivosť našej vlády o zabezpečenie pevnej existencie každého občana Slovenskej republiky

Zasypávajú sa všetky priepasti krívd, ktoré nahromadily bývalé režimy, starajúce sa stranícky len o niektoré stavovské skupiny. Vyrovnávajú sa nesrovnalosti a naprávajú sa krivdy. Každý občan je za túto starostlivosť vďačný a s radosťou pozoruje zrýchlené pracovné tempo. Pán predseda vlády zlatými písmenami sa vryl do sŕdc robotníctva, s predstaviteľmi ktorého rokoval o zvýšení mzdy. Ale nielen robotníctvo sa dožaduje štátnej zábezpeky, Jež ide o stav najdôležitejší, ktorý vyryl si hlbokú brázdu na národnom poli, bol pevným fundamentom, na ktorý sa celkom a cele mohli spoľahnúť naši vedúci politikovia. Tou miazgou slovenského národa je náš roľník, pevne stojací na svojej národnej postati, ako v minulosti, tak i v prítomnosti.

Teraz po dedinách však pozorovať akési vrenie a kvas práve u tohto najspoľahlivejšieho elementu národa. Náš roľník je konzervatívny v tom smere, že najdlhšie vydrží. Nedá sa v národnej vecí podlomiť šepkanou propagandou, v hospodárskom ohľade prestojí i tú najťažšiu krízu bez prejavu nespokojnosti. Roľníctvo však dožaduje sa už vehementne priznania prednostenského práva v riešení dôležitých hospodárskych otázok, ktoré sa najmä týkajú sféry jeho záujmov. Nespokojnosť rozprestiera svoje krídla na všetky sedliacke chalupy, pretože tvrdé časy dneška najťažšie doliehajú práve na roľníka, ktorý nevidí žiadnu reálnu zábezpeku svojich záujmov. Peňazí niet, cena každého tovaru stúpa, práca remeselníka nadobúda zhodnotenia, len roľnícke produkty ostávajú stabilizované. Ceny za jeho výrobky nie sú úmerné ani primerané zhodnoteniu pracovného efektu. Dožaduje sa len úmernosti, ktorá zahojí všetky jeho krivdy a dodá mu väčšej pracovnej chuti.

Pred krátkym časom sme boli svedkami starostlivosti vodcov robotníctva o jeho uprednosťovanie s tým odôvodnením, že robotníctvo kvantitatívne a kvalitatívne vedie. Keby sme chceli determinovať pojem roľníka a robotníka, neprišli by sme ku konkrétnemu výsledku, pretože mentalita nášho človeka na vidieku sa viaže k pôde a každý z nášho ľudu sníva o tom, ako si nadobudnúť aspoň kúsok poľa, ktoré by si mohol obrábať. Ale nepodvratiteľným faktom ostáva, že počtové naše roľníctvo

vedie a kvalitatívne ďaleko predbehuje všetky ostatné kategórie nášho obyvateľstva. Veď načim dokazovať z historických perspektív dôležitosť a závažnosť roľníctva. Minulosť nechajme súdiť historikom, my skôr si všimnime prítomnosť.

Na rozhraničenie pojmu by som uviedol aspoň tento príklad z jednej miestnej odborárskej organizácie, ktorá má organizovaných 34 členov. Z toho 17 má od 1-6 jutár poľa a l až 3 kúsky hovädzieho dobytka, potom sa nájdu i takí, ktorí majú i kone. Týchto nemôžeme počítať medzi robotníkov. Robotníkov nie je väčšina, ako to tvrdia zástupcovia robotníctva, ale ich je zaručene menej. (Vrava. ) Veď nemožno operovať organizovaným počtom, naopak všimnúť si treba prvkov, ktoré určujú hranicu pojmu roľník a robotník. Na kastovníctvo nás naučily režimy minulosti, ktorých vedúcou tézou bolo uprednosťovanie a hmotné podporovanie určitých partajných skupín. Veď keď išlo o podporu, každý sa hlásil za robotníka, ale pri krste a pri sobáši každý bol roľník.

Tuhou každého je, stať sa nezávislým, pánom svojho osudu. A potom predsa si všimnime i minulosti. Roľník bol nezávislým, mohol priniesť i obeť na oltár vlasti, bol základným pilierom nášho národa. (Vrava. ) Veď to nevytýkame! Nikdy nekolísal, vždy volil správnu líniu. O roľníkov sa opierala Hlinková slovenská ľudová strana, či už v ďalšej alebo v bližšej minulosti. Sedliacka halena bola symbolom boja za samostatnosť a bola zástavou krajšieho slovenského rána. Preto nie je miestne ani štátu prospešné, keď určitý stav zaznávame, ba mu nepriznávame ani tie práva, ktoré mu patria. U nás sa nesmie zavádzať škatuľkovanie, my musíme vysluhovať podľa večných zákonov spravodlivosti. A zákon spravodlivosti nám diktuje, dať každému to, čo mu patrí podľa jeho zásluh a pracovitosti. Náš štát sa nachádza in statu nascendi a preto musíme uvažovať i o tých najdôležitejších hybných momentoch, ktoré podmieňujú jeho pevnú existenciu. Ťažkosti pri budovaní doliehajú na každého rovnakou mierou. Solidárnosť znášania všetkých tiarch je príkazom dneška. Ale i priznanie práv musí paralelne vyplývať z povinností. Keď náš roľník v minulosti vedel sa tvrdo

boriť za slovenskú pravdu a jej stelesnenie a zhodnotenie, keď nezlomný ostal v najkritickejších časoch slovenského národa, zaiste teraz právom sa dožaduje úmerností na distribúcii statkov. Uznávam, že ťažkosti, ktoré vznikly zauzlením medzinárodných vzťahov, zoslabujú iniciatívny efekt našich činiteľov, ale predsa aspoň v miere najmenšej si žiada garanciu svojich záujmov. Ide tu najmä o disparitu cien, ktorá sa čím ďalej, tým viac prehlbuje, takže roľníkovi hrozí úplným hmotným zničením. Všetky produkty v cene stúpajú, len ceny jeho produktov ostávajú na mŕtvom bode. Na objasnenie by som si dovolil podať aspoň pár číslic, ktoré dokazujú oprávnenosť roľníckych požiadaviek.

Priechodná doba zaznamenáva veľký výkyv z normálnej cenovej hladiny, takže pomer cien v minulom roku a v tomto roku je skutočne veľký. I keď uvážime všetky národohospodárske faktá, predsa cenová krivka nesmie tak rapídne stúpať. Vzostupnú tendenciu prejavujú všetky produkty okrem roľníckych. Tu je príklad cien jednotlivých predmetov vo februári 1939 a vo februári 1940:

železný pluh 260 Ks, teraz 350 Ks,

sejačka 2700 až 3000 Ks, teraz 3900 až 4200 Ks,

brána-trojka 200 Ks, teraz 320 Ks,

stavebný materiál (m3) 400 Ks, teraz 600 Ks,

meter strednej látky 55 až 60 Ks, teraz

150 až 160 Ks,

meter flanelu 5 až 6 Ks, teraz 15 až 18 Ks, meter plátna 8 Ks, teraz 22 Ks, obyčajné plátno 5 Ks, teraz 12 až 14 Ks, špulňa cverien 5 Ks, teraz 15 Ks, kilogram kropon podošiev 32 až 40 Ks, teraz 70 až 80 Ks, pár mužských čižiem 200 až 220 Ks, teraz

350 až 360 Ks, balík bavlny 40 až 50 Ks, teraz 120 až

130 Ks,

ovca 120 Ks, teraz 120 až 130 Ks, kilogram živej váhy teľaťa 5 až 6 Ks, teraz 3. 50 až 4. 50 Ks, kilogram ošípaného (živá váha kŕmna) 8

Ks, teraz 9 Ks,

100 kg pšenice 162. 50 Ks, teraz 155 Ks, 100 kg raži 132 Ks, teraz 130 Ks, 100 kg jačmeňa 125 Ks, teraz 120 Ks.

Poznamenáva sa pri tom, že obilie sa nedá predať, len keď dotyčný pestovateľ pšenicu predá za 150 Ks, raž za 125 Ks, jačmeň za 110 Ks. V protivnom páde niet miesta v skladištiach, ba prihodilo sa, že roľníci v krajnej nutnosti museli odpredať - menovite pšenicu - aj za 140 Ks.

Slávny snem! Heslom našej vlády je nezvyšovať, ba snižovať ceny fabrických a manuelných produktov na minimum, Keďže väčšina nášho ľudu sa živí z prácevlastných rúk, musia sa ceny všetkého tovaru novelizovať úmerne k vynaloženej energii, aby sa táto disparita nejavila príliš vypuklé. V každom smere sa musíme usilovať pomôcť nášmu roľníctvu. Akési morálne zadosťučinenie dostáva náš roľník revíziou pozemkovej reformy, ale dobre to povedal pán predrečník, kolega Moravčík: Ak sa roľníctvu nepomôže, taká pozemková reforma mu málo pomôže, ktorá ako v minulosti podľa straníckeho kľúča okrádala slovenského roľníka o prednostenské právo na kúpu zeme a dávala ho nenašincom a privandrovalcom.

Navrhovanou pozemkovou reformou sa čiastočne odčiňujú krivdy minulosti, ale navrhujem, aby i iným smerom sa uľahčovalo a podporovalo naše roľníctvo, ktoré musí znášať všetky ťarchy na svojich bedrách.

Slávny snem! Treba previesť zjednodušenie komplikovaného vývozu dobytka. Tým by náš roľník veľmi mnoho získal a náš štát by získal v ňom verného a oddaného syna. Navrhujem preto takúto úpravu pri vývoze dobytka: zvýšiť predajné ceny dobytka u našich producentov roľníkov zrušením povinného odvádzania skladačiek pri žiadosti o vývoz (Poslanec Moravčík: Opluštil to má!) a lombardovaním záloh na clearingové poukazy Slovenskou národnou bankou. Treba zrušiť povinnosť odvádzania skladačiek pri podaní žiadosti o povolenie vývozu, lebo táto povinnosť stala sa výborným, dôchodkom pre tunajších dovozcov-obchodníkov a bánk, nakoľko týmto musia naši vývozci platiť až 5.5%

za tieto skladačky, čo je čistým ziskom našich dovozcov, ziskom, s ktorým ani nekalkulovali. Iste nebude mať nikto nič proti tomu, aby naši dovozci zarábali, lenžetento ich zárobok je na ťarchu našich vývozcov, t. j. nepriamo chovateľov dobytka

(poslanec Germuška: Mäsiari!), lebo vývozci musia tieto skladačky draho zakúpiť, túto ich hodnotu do svojej obchodnej réžie zakalkulovať a o tento výdavok na trhu lacnejšie dobytok nakúpiť od chovateľa. Týmto je náš roľník-chovateľ poškodený viac ako o 50 halierov pri l kg živej váhy dobytka, čo pri jednom páre volov činí asi 600 Ks, teda sumu pre našich roľníkov iste značnú. Zrušiť povinnosť odvádzania skladačky pri vývoze je možné, lebo naša Slovenská národná banka má možnosť kontroly vývozu i iným spôsobom. Slovenská národná banka má evidenciu, koľko sa doviezlo tovaru na príklad za 10 týždňov roku 1940. Povedzme, že to činí 6, 000. 000 Ks, povolí teda podľa doterajšej praxe vyviezť za 4, 000. 000 Ks tovaru. Z toho určí Slovenská národná banka, za koľko možno vyviezť dobytka a za koľko iného tovaru.

Pretože pre vysokú aktívnu clearingovú špičku bude trvať prevod peňazí clearingom až 12 mesiacov, odmietajú banky zálohovanie clearingových poukazov z cudziny. Týmto je sťahovaný vývoz tak, že trhy na dobytok sú mŕtve a následkom zlého odbytu pre producentov-roľníkov stratové. Preto je potrebná pomoc Slovenskej národnej banky. Táto síce teraz uvoľnila pre tento cieľ 10, 000. 000 Ks pre vývoz jatočného dobytka, ale táto suma bude čoskoro vyčerpaná. Pre ďalšie zaistenie plynulosti trhu navrhujem, aby Slovenská národná banka lombardovala obchodným bankám časť záloh, ktoré tieto poskytly vývozcom na clearingové poukazy. Týmto lombardovaním záloh umožnilo by sa obchodným bankám financovanie vývozu bez obáv z immobilnosti záloh a vývozcom zaobstaranie dostatočných finančných prostriedkov na nákup tovaru, ďalej oživenie trhu a zvýšenie predajných cien dobytka. Na krytie záloh pri lombardovaní by mohla Slovenská národná banka vydať obchodným bankám pokladničné bony (trojmesačné). Týmito dvoma zásahmi nebol by nikto v tuzemsku poškodený a producentomroľníkom by sme umožnili docielenie vyššej predajnej ceny dobytka až o l Ks pri l kg živej váhe, teda pri jednom páre volov až o 1200 Ks. Tuto poznamenávam, keby Krajinský sväz z tých 50 halierov, čo bere od každého kilogramu živej váhy, tie niekoľko halierov spustil, to by sa mohlo zase len dať tomu producentovi-roľníkovi,

ktorý by ešte viac mohol dostať za l kg živej váhy. Za túto pomoc by nám bolo roľníctvo iste vďačné. Musím ju doporučovať tým viac, lebo by štátne financie neobťažilo, ale naopak, zvýšenou tržbou roľníka bola by osohom jej a celého národného hospodárstva.

Toto si vyžadujú najmä kraje, kde sa dochováva veľa dobytka: Pohronie, Gemer, Žitavská dolina. Na Pohroní, prosím, sú ľudia, ktorí majú 6, 7 až 10 kúskov dobytka, majú 5 až 6 jutár lúky, pasienku, predsa na roboty odídu vždy, idú si zarobiť obilia 10 až 15 metrov, ale očakávajú, aby si mohli z odpredaja dobytka na celý rok všetko zakúpiť. Iné nepočujeme na členských schôdzkach, len toto: Prosíme cenu dobytka zvýšiť, lebo ináč nevydržíme, my sme i robotníci, my sme i roľníci.

Týmto návrhom a jeho realizáciou sa veľmi mnoho pomôže nášmu roľníctvu. A bude to i prvým krokom k hmotnému zvyšovaniu životného štandartu našich dedín. Bez toho, že by sa zvyšovaly ceny jednosmerne a zaťažoval určitý stav nášho obyvateľstva, roľníctvo sa hmotne bude dvíhať a v ňom si zabezpečíme pevný oporný element, na ktorý sa budeme vždy môcť spoľahnúť. Sú to len minimálne požiadavky, opreté o intencie vlády, zaručujúce spravedlivosť všetkým. Ich splnením a konkretizovaním náš ľud sa uspokojí i s disparitou iných cien dnes, pretože vie pochopiť ťažkú situáciu, ktorá hospodársky rušivo účinkuje na náš život. Viac si dnes roľník nežiada a o viac už nateraz neprosi! Len toľkoto chce.

Týmto sa nenaruší heslo vlády nezdražovať, ba naopak, dá sa mu pravý význam a platné shodnotenie. Teda zjednodušením vývozu dobytka sa roľníkovi zabezpečí zvýšený príjem.

Slávny snem! Toto bude prvým krokom k pozdvihnutiu našej dediny. Len vtedy bude mať akcia; starostlivosti o slovenskú dedinu význam, keď dedine zabezpečíme i hmotné zlepšenie. Náš štát sa nesmie macošsky chovať voči tomu stavu, ktorý bol pevným pilierom nášho autonomistického hnutia. Po prevedení niektorých korektúr v prospech roľníctva umlčia sa výkriky nespokojnosti a radostné tváre nás privítajú pri príchode na dediny. Zvýšený roľnícky zisk sa bude môcť venovať iným smerom na ciele užitočné a prospešné celku. Náš

roľník bude ľahšie znáša i daňové bremená, bude si môcť stavať hospodárske budovy, starať sa bude o vzhľad svojich domov, pretože chov dobytka bude preňho rentabilný a bude si vedomý, že nerobí zadarmo. Týmto faktom získame si roľnícky stav a stmelíme ho v jeden celok, na ktorý sa budeme môcť i v tých najťažších časoch spoľahnúť. Nech teda je heslom našej vlády slovenskej: Pomôcť slovenskému roľníctvu čím skôr, čím rýchlejšie a tam, kde sa mu ľahko pomôcť dá.

Slávny snem! Keď návrh zákona o pozemkovej reforme navrhujem ku schváleniu, ešte raz zdôrazňujem pomoc roľníctvu, lebo keď je roľnícky stav a roľníctvo v nebezpečenstve, ako to i predošlí páni rečníci povedali, v nebezpečenstve je i štát, lebo práve tá kostra, tá chrbtová kosť, tá je ožobračovaná. Táto chrbtová kosť nášho slovenského štátu je v takom hmotnom položení, že takto to dlho nevydrží, a keď to roľník nevydrží, tak tedy ani slovenský štát, ani slovenský národ, ani Slovenská republika nebude sa dobre hmotne mať. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil:

Ďalej má slovo pán poslanec Plechlo.

Poslanec Plechlo: Slávny snem!

Tak sa cítim, ako pred 45 rokmi. Poviem vám hneď, z akého ohľadu. Keď som bol teológom, bola skúška a vyčerpali všetky tématá. Tak som si predstavoval, že aké téma príde na mňa, ktoré by som mohol zodpovedať. Tak je to aj dnes vyčerpané všetko. Tu i tu nazerajú do písiem, či je toho ešte moc a páni poslanci sa už tratia, nuž, ozaj, som v takom položení, že neviem, či mám niečo povedať, alebo nie. (Poslanec Čavojský: Ale zastupujeme mnoho tisíc ľudí!) Veď ja sa teším, že ste tu. Avšak latinské príslovie hovorí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Preto si dovolím aj ja pár slov prehovoriť a prosím o vašu trpezlivosť.

Slávny snem!

Bolo to voľakedy dosť dávno, že národ slovenský obýval nielen hory, skaly ale aj najžírnejšie polia. Bolo to vtedy, keď iné národy sa ešte sťahovaly, kočovaly, žily nomádnym spôsobom. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol. )

Slovák bol vtedy už národom usídleným, poľnohospodársky dosť vyvinutým. Nie len ja to hovorím, ale aj nemecký pán Führer, ktorý má nové dielo: "Um Blut und Boden". A medzi iným, keď proti tvrdeniam povrchných historikov na základe dejinných štúdií ustaľuje, že Germáni neboli kočujúcim národom, to jest nestavali hrady medzi podmanenými národmi, aby ich hospodársky vysávali a na ďaleké kilometre svoje výpady prevádzali a nesmiernou korisťou sa vracali, ale že boli pracujúcim poľnohospodárskym národom. A vtedy keď to dokazuje, hovorí, že nielen Slávi, teda Slováci mali pluhy, ale i Germáni. Len ten rozdiel bol, že tí mali Räderpflug, akýsi pluh na kolečkách a že Slováci mali pluh na motyčkách- Hacken-pflug. Teda vidíte, nie len my to hovoríme, ale to nám zároveň historik a učenec a praktik dokazuje, že náš Slovák a náš slovenský národ je starodávny majster roľníctva a poľnohospodárstva.

Pôvodné a najstaršie povolanie nášho národa je poľnohospodárstvo. To vieme z historického poznania. A dnešné zamestnanie slovenského národa - Slovákov je tiež väčšinou poľnohospodárstvo. Sem priraďujem aj poľnohospodárskych robotníkov, lebo márne sa stavajú roľníci proti robotníkom, to je jedna família, jedna rodina. A to tak aj u Slovákov bolo. Ja pamätám na to, keď u môjho dedka boli tiež služobníci, bíreši atď. a tak prichádzali k nemu ako k otcovi, povyprávali sa, poradili sa a hoci dedo snáď vtedy ešte ani nepoznal nemecké príslovie "Leben und leben lassen", žil aj on a žili ako spolupatričná čeľad aj robotníci, (Poslanec Čavojský: Robotníci nie sú proti roľníkom!) - Áno, však ja to viem, celkom správne. Čím je menej tých schôdzi, tým viac sú spolu. (Smiech a potlesk. ) - Aby som dokázal, že Slovák a slovenský národ už bol majstrovským v poľnohospodárstve za minulých časov, musím prízvukovať to, že prešiel učňovskou školou rokov a storočí, prešiel i tovaryšskú prax a tak stáva sa, povedzme, že sa stáva majstrom. Lebo majster musí mať svoju dielnu a roľníkova dielna je pole. Náš roľník teda musí mať dielnu, to jest pole a tá dielna musí byť potrebne vystrojená. A tu prichádzam k veci, ktorá sa pojednáva v dnešnom plénume slovenského snemu, a to keď sa pojednáva návrh o pozemkovej

reforme a návrh o Štátnom pozemkovom úrade.

Týmto zákonom sa má dopomôcť tým schopným a povolaným roľníkom k zadováženiu potrebnej dielne, v ktorej má roľník-majster pracovať, celý život svoj tráviť aj so svojou rodinou.

Bola už raz pozemková reforma v bývalej Československej republike. Zákon nebol zlý, ale poznáme príslovie, že: kto nie je majstrom, ten býva katom. Ten najlepší zákon v rukách ľudí bez povedomia zodpovednosti pred Bohom i národom stáva sa namiesto požehnaním kliatbou pre národ. Musím zvlášť s vďakou kvitovať osvedčenie sa pána kolegu Moravčíka, že pri starej pozemkovej reforme boly veľkou chybou vlády zbytkové statky. No, chvála Bohu, že sa k tomu verejne priznávajú. (Veselosť. )

Pri starej reforme sa dostalo mnoho poľa do rúk ľudí, ktorí - po sedliacky vám to poviem - takrečeno nerozoznali pšenicu od raži. A tým rozsiahlejšie polia sa im dostaly, čím lepšie sa vedeli stavať proti najšľachetnejším túžbam a snahám slovenského národa. Čím väčšie služby konali centralizmu pražskému, tým rozsiahlejšie pole sa im ušlo z pozemkovej reformy. Zväčša aj dokázali, že nemajú záujem na tejto dielne, keď pridelené pole dali hneď do prenájmu, aby mohli zaslúžený úžitok z neho brať a na svojich vavrínoch bezpečne odpočívať.

Tí malí prídelci, to boli len miništranti, taká asistencia pri tých veľkňazoch. (Hlas: Trochári!) Čingi-lingi. Náš zvečnelý vodca, tak bolo Všade povedané, že je proti pozemkovej reforme. Jedenkrát mali shromaždenie vo Veľkých Kostolanoch v piešťanskom okrese a keď sa to tam spomenulo, vtedy jeden zpomedzi poslucháčov vytiahne z peňaženky dopisnicu, ktorá bola písaná samým nebohým predsedom, otcom národa Andrejom Hlinkom - musím sím to prízvukovať, ten nemal písací stroj a každému odpovedal i najposlednejšiemu, vlastnoručne, a dnes človek koľkokrát nedostane odpovedi - vytiahol tú dopisnicu a povedal, tu je, prečítajte ju! No, bola to stará dopisnica, z tých časov, keď vyšiel ten zákon. Tam bolo napísané: "Len si vezmite, čo Vám patrí, však ste roľníkom a dostanete to aj lacnejšie". Teda zaiste ten roľník bol nadšený, ale veru dostal tiež len figu. Len sa sľubovalo. Preto bolo hlavným

bodom programu našej Hlinkovej strany, že keď budeme pri moci, musí sa prísť k revízii pozemkovej reformy. A, hľa, aj sme dostáli tejto povinnosti a týmto sľubom. Máme jednu stať a to od § 27 návrhu s nadpisom: Revízia pozemkovej reformy. Prvý odsek je dobrý, nič nemôžem namietať. Druhý však v prvej vete má tu toto: Nepatria pod túto revíziu rozhodnutia, keď výmera pridelených pozemkov nepresahuje 10 hektárov. Desať hektárov, to je asi 23 maďarských honov. To dnes znamená, - keď aj niekto povie: to tam u vás okolo Trnavy - nie, ja vám hneď poviem - to znamená inde snáď ešte viac, lebo kde je menej pôdy, tam je ud ešte hladnejší, ale u nás to znamená najmenej 230. 000 Ks. Toto je už pekný majetok. Prečo zaviazať ruky vláde, tomu Štátnemu pozemkovému úradu, prečo zaviazať ruky, aby prípadné krikľavé veci a krivdy mohol odčiniť. Nemôžem povedať ako Nemec: "Durch die Bank", to necháme stranou, lebo sa veľmi ľahko môže stať a stalo sa a na to máme aj príklad, že roľník mal svojich 60 honov a dostal ešte 23 hony z pozemkovej reformy, ale nie preto, že rukávy vysúkal a boril sa za práva slovenského národa, ale išiel a, čingi-lingi, miništroval.

Táto reforma, ctený snem, by bola tu tiež potrebná. Nebol by som to vynechal a nebol by som zaviazal ruky, nuž ale, však viete, že vraj autoratívny štát je a teda väčšina zvíťazí. Ďalej by som od pozemkovej reformy žiadal, aby sa zásady neomylné dodržiavaly a zásad sa pridržiavali, lebo latinské porekadlo hovorí: principia fortiora dominant", človek môže padnúť, môže podľahnúť, môže premožený byť, ale zásada, tá sa musí jagať, skvieť, čistý musí ostať štít a on - nuž padne. (Veselosť. ) Teda principia! Preto to tu spomínam, aby si každý uvedomil, že slovenská pôda patrí Slovákom a nie iným. A keď si aj ten iný v chytrosti zadováži slovenské štátne občianstvo, a snáď si pritom aj nejakých ministrov získa, slovenská pôda patrí Slovákom. Lebo, ctený snem, povedzte, ako sa opovážime my brať Slovákovi, keď aj zbyťák, prv, ako tomu inému, ktorý má ešte slovenskú pôdu a ju drží. My sme pracujúcich Čechov odstránili za krátky čas a týchto sme nechali, pekne pôdu užívajú a už aj medzi tým predávali, všeličo porobili, akým spôsobom to je ich tajomstvo, ktorému sa ja nerozumiem.